{"guid": "7b0f71be-43c3-42c4-aa3a-9496c8053e21:7f962c64-34d1-4d84-90d6-c713638889b6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1014201872.1", "spisova_znacka": "2Sžf/101/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/101/2016 z 27. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 2Sžf/101/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:1014201872.1", "identifikacne_cislo": "1014201872", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-139"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/25#paragraf-139"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f962c64-34d1-4d84-90d6-c713638889b6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1014201872.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1014201872.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1014201872.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/101/2016\n1014201872\n27. 03. 2019\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2019:1014201872.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Marty Molnárovej v právnej veci žalobcu: Guden Guden,\ns.r.o., so sídlom Skalná 13, 921 01 Piešťany, IČO: 36 350 834, zastúpený: Allen & Overy Bratislava,\ns.r.o., so sídlom Eurovea Centrál 1, Pribinova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné\nobstarávanie, so sídlom Dunajská 68, P.O.BOX 58, 820 04 Bratislava, IČO: 31 797 903, za účasti:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2684-6000/2014-ON/49 zo dňa 10.10.12014, konajúc o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/241/2014 - 93 zo dňa 3. novembra 2015 v\nspojení s opravným uznesením č. k. 5S/241/2014 - 98 zo dňa 20. januára 2016 a v spojení s opravným\nuznesením č. k. 5S/241/2014 - 134 zo dňa 30. júna 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/241/2014 - 93 zo\ndňa 3. novembra 2015 v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/241/2014 - 98 zo dňa 20. januára\n2016 a v spojení s opravným uznesením č. k. 5S/241/2014 - 134 zo dňa 30. júna 2016 mení tak, že\nrozhodnutie žalovaného č. 2684-6000/2014-ON/49 zo dňa 10. októbra 2014 zrušuje a vec mu vracia\nna ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania\nspočívajúcich v náhrade zaplatených súdnych poplatkov v sume 140 Eur do 30 dní od právoplatnosti\ntohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nI.\nRozsudkom, ktorého písomné vyhotovenie bolo datované dňom 3.11.2015 Krajský súd v Bratislave\nzamietol žalobu doručenú súdu dňa 07.11.2014, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 2684-6000/2014-ON/49 zo dňa 10.10.2014, ktorým žalovaný podľa § 139\nods. 1 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ZVO), konanie o námietkach zastavil s odôvodnením,\nže k námietkam nie je priložený doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie Petra Drába (konateľa\nžalobcu) udeliť predmetné splnomocnenie. Nakoľko je navrhovateľ právnickou osobou, ktorá koná\nštatutárnym orgánom (alebo za ňu koná zástupca), úrad s poukázaním na vyššie uvedenú absenciu\ndokladu preukazujúceho oprávnenie Petra Drába konať za navrhovateľa skonštatoval, že z podania\nnavrhovateľa (vrátane všetkých jeho príloh) nie je možné posúdiť, či Peter Dráb bol oprávnený\npredmetné splnomocnenie udeliť.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným\nprocesom, absencia zákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom pre obligatórne\n\nzastavenie konania. Zákon neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach\nžiadať od navrhovateľa doplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej\nzákonom ani si iniciatívne zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva navrhovateľovi. Znamená\nto, že žalovanému nevyplývala v danom prípade povinnosť osloviť a zabezpečiť si predloženie\npríslušného aktuálneho dokladu z Obchodného registra príslušného okresného súdu, v ktorom je\nspoločnosť splnomocnenca zapísaná. Pre právne účely nie je postačujúce ani nahliadnutie do\nvýpisu zverejneného obchodným registrom na internete. Z citovaných ustanovení zákona o verejnom\nobstarávaní vyplýva, že oprávnenie podpisovať za navrhovateľa musí byť preukázané dokladom aj u\nosoby, ktorá za navrhovateľa koná, pričom tento musí tvoriť prílohu námietok. Je nesporné, že jednu z\npríloh podaných námietok je plnomocenstvo, z ktorého vyplýva, že navrhovateľ splnomocnil advokátsku\nkanceláriu Allen & Overy, s.r.o., Bratislava na jeho zastupovanie v uvedenom verejnom obstarávaní.\nK námietkam nie je pripojený doklad, ktorým sa preukazuje oprávnenie Petra Drába splnomocniť\nadvokátsku kanceláriu na podanie týchto námietok a žalobca preukázateľne súčasne s predložením\nnámietok k tomuto podaniu nepripojil doklad vyplývajúci zo zákona, takýto doklad nebol predložený ani\nverejnému obstarávateľovi, a preto žalovaný konal v súlade so zákonom, ak konanie zastavil.\nŽiaden z dokladov založených v administratívnom spise nepovažoval za doklad podľa § 138 ods. 7 písm.\nc/ ZVO, ktorý by preukazoval oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g/ ZVO, pretože\nnie je preukázané, že Peter Dráb je oprávnený konať za žalobcu.\nOpravným uznesením č. k. 5S/241/2014-98 zo dňa 20.1.2016 Krajský súd postupom podľa §164 OSP\nopravil písomné vyhotovenie rozsudku tak, že v záhlaví opravil nesprávne uvedenie obchodného mena\nžalobcu a opravil aj nesprávne uvedenie dátumu vyhlásenia rozsudku.\nOpravným uznesením č. k. 5S/241/2014-134 zo dňa 30.6.2016 Krajský súd postupom podľa § 164\nOSP opravil písomné vyhotovenie rozsudku tak, že v záhlaví opravil nesprávne uvedený dátum vydania\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného na správny dátum 10.10.2014 a v odôvodnení rozsudku na strane\n6 a v piatom odseku na strane 7 v treťom odseku opravil nesprávne uvedenie obchodného mena žalobcu.\nII.\nProti rozsudku podal odvolanie žalobca a namietal nesprávne právne posúdenie veci a odňatie možnosti\nkonať pred súdom z dôvodu nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku a jeho následnej\nnepreskúmateľnosti.\nV prvom rade namietal, že požiadavka žalovaného preukázať oprávnenie konateľa na podpisovanie\nnámietok v situácii, keď platí úprava ust. § 138 ods. 6 písm. g) a § 138 ods. 7 písm. c) ZVO ide nad\nrámec zákona o verejnom obstarávaní, je výsledkom neprípustného rozširujúceho výkladu zákona, v\nrozpore s princípom právnej istoty a spravodlivého súdneho procesu. Zákon alternatívne vyžaduje na\npreukázanie oprávnenia podpisovať námietky buď výpis z obchodného registra alebo plnomocenstvo.\nOkrem toho oprávnenie konateľa konať za spoločnosť, vyplývajúce z výpisu z obchodného registra,\nbolo pre žalovaného všeobecne známou skutočnosťou, na ktorú bol povinný prihliadnuť podľa §\n34 ods. 6 Správneho poriadku Zároveň bolo konkrétne oprávnenie konateľa Petra Drába konať za\nspoločnosť žalovanému známe z jeho úradnej činnosti, nakoľko žalobca je zapísaný v zozname\nvedenom žalovaným podľa § 128 ZVO. Postupom žalovaného, výsledkom ktorého bolo neodôvodnené\nzastavenie konania o námietkach bez ich meritórneho preskúmania došlo k zmareniu účelu revíznych\npostupov podľa ZVO. Aj vzhľadom na predpokladanú hodnotu zákazky 30 miliónov Eur poskytnutých\nz fondov EÚ vyslovil presvedčenie, že záujem na nezávislej kontrole správnosti postupu pri vynaložení\ntakejto obrovskej sumy je neporovnateľne dôležitejší, ako záujem žalovaného na stopercentnej istote o\nzákonnosti ním vydaného rozhodnutia.\nArgumentoval uvádzaním okolností, za ktorých by vzhľadom na odlišné právne úpravy preukazovania\noprávnenia konať za spoločnosť, bolo možné žalovaným prijatý postup vyhodnotiť v prípade\nzahraničných uchádzačov ako rozporný s čl. 1 ods. 2 a čl. 2 smernice 89/665/EEC o koordinácii zákonov,\niných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v\nrámci verejného obstarávania tovarov a prác.\nPoukázal na ďalšie konanie žalovaného po vydaní napadnutého rozhodnutia, keď jeho postupy\nv súvislosti s ďalšími návrhmi smerujúcimi k vykonaniu kontroly postupu verejného obstarávateľa\n\nnasvedčujú že žalovaný nemá záujem zaoberať sa meritórnou kontrolou postupu verejného\nobstarávateľa, pričom toto súdne konanie považuje za poslednú možnosť dosiahnutia nápravy\nvytýkaných porušení zákona.\nOdôvodneniu napadnutého rozsudku krajského súdu vytkol, že nespĺňa zákonom a judikatúrou\nstanovené požiadavky na riadne odôvodnené rozhodnutie, ako dôsledok práva na spravodlivý súdny\nproces a zabezpečenie možnosti konať pred súdom. Krajský súd nijako neodôvodnil svoj záver,\nprečo považuje za dôvodný extenzívny výklad príslušných ustanovení ZVO, nijako sa nevysporiadal\ns kľúčovým argumentom žalobcu, že plnomocenstvo je dostatočným dokladom preukazujúcim podať\nnámietky, vôbec sa nevyrovnal s argumentami žalobcu a text odôvodnenia rozsudku porušuje základné\ngramatické a logické pravidlá slovenského jazyka.\nRozhodnutie krajského súdu považuje za vydané na základe chybného výkladu zákona o verejnom\nobstarávaní a zdôraznil európskoprávnu dimenziu konania (transpozícia Smernice Rady 89/665/EHS\nz 21.9.1989, Smernica o revíznych postupoch). Ak by Najvyšší súd dospel k záveru, že žalovaný a\nprvostupňový súd vykladajú zákon o verejnom obstarávaní správne, žalobca by fakticky bol obratý o\nhmotnoprávne a procesnoprávne nároky vyplývajúce z práva EÚ , konkrétne čl. 49 ZFEÚ, čo je v rozpore\ns čl. 47 Charty, čl. 19 ZFEÚ ako aj judikatúrou SD EÚ. Pre tento prípad navrhol prerušenie konania a\npredloženie prejudiciálnej otázky SD EÚ ohľadne súladu sporného výkladu ZVO použitého žalovaným\nso Smernicou Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989.\nIII.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odvolanie nepovažuje za dôvodné. S poukazom\nna ust. § 138 ods. 6 písm. g) ZVO a § 138 ods. 7 písm. c) ZVO v príslušnom znení zdôraznil, že v\nsúvislosti s podaním námietok zákon expressis verbis ako prílohu podaných námietok vyžaduje doklad\npreukazujúci konkrétnu skutočnosť. V prejednávanej veci meritórna otázka súvisí výlučne s posúdením\nobsahových náležitostí žalobcom podaných námietok (posúdením splnenia procesných podmienok pre\nmeritórne rozhodnutie vo veci). V konaní predložené plnomocenstvo pre advokátsku kanceláriu, udelené\nštatutárnym zástupcom žalobcu, treba posudzovať ako doklad predložený z titulu povinných obsahových\nnáležitostí námietok v zmysle § 138 ods. 6 písm. g) ZVO a nie ako jednu z povinných príloh podľa §\n138 ods. 7 písm. c) ZVO. Nakoľko prílohou námietok nebol výpis z obchodného registra žalobcu, ako to\nvyžaduje ZVO v § 138 ods. 7 písm. c) ZVO skutočnosť že p. Peter Dráb bol konateľom žalobcu nebola\nverifikovaná. Predložením dokladu v zmysle § 138 ods. 7 písm. c) ZVO navrhovateľ preukazuje, že\nnámietky boli podpísané oprávnenou osobou, t. j. právny úkon je perfektný.\nPribratý účastník konania Ministerstvo vnútra SR vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý\nrozsudok krajského súdu potvrdiť, nakoľko ho považuje za vydaný v súlade s Občianskym súdnym\nporiadkom, za dostatočne odôvodnený, pričom prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými\nrelevantnými námietkami žalobcu.\nV priebehu odvolacieho konania došlo na strane žalobcu k zmene obchodného mena a sídla, čo odvolací\nsúd zohľadnil tým, že v záhlaví rozsudku uviedol aktuálne obchodné meno Guden Guden s.r.o. a sídlo\nSkalná 13, 921 01 Piešťany.\nIV.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení\ns § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a § 214 OSP v\nspojení s § 246c ods.1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\n\nminimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok\nkrajského súdu je potrebné zmeniť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. marca 2019 podľa § 156\nods.1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa § 138 ods. 6 písm. g) zák. č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom ku\ndňu 10.10.2014 (ZVO), námietky doručené úradu musia obsahovať podpis navrhovateľa alebo osoby\noprávnenej konať za navrhovateľa.\nPodľa § 138 ods. 7 písm. c) ZVO, prílohami námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať\nnámietky podľa odseku 6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému.\nV.\nÚlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či tento\nvo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď postupom podľa § 139 ods. 1 písm. c)\nzákona č. 25/2006 Z. z. v príslušnom znení zastavil pre nepredloženie výpisu z obchodného registra\nzáujemcu (osvedčujúceho oprávnenie konať v jeho mene), konanie o námietkach žalobcu (záujemca\npodľa § 13 ZVO) proti podmienkam uvedeným v súťažných podkladoch vo verejnej súťaži na predmet\nzákazky „Súprava povodňovej záchrannej služby pre hasičské jednotky“, vyhlásenej oznámením vo\nVestníku verejného obstarávania č. 29/2014 z 11.02.2014, 1919-MTS, verejným obstarávateľom bolo\nMinisterstvo vnútra SR, predpokladaná hodnota nákupu za celé obdobie trvania rámcovej dohody 30\nmil. Eur.\nNámietky spoločnosti Geodesign s.r.o., Nová Dubnica proti podmienkam uvedeným v súťažných\npodkladoch podľa § 138 ods. 2 písm. b/ zákona č. 25/2006 Z. z. boli žalovanému doručené dňa\n10.03.2014 a boli podané v zastúpení advokátskou kanceláriou Allen & Overy Bratislava s.r.o. Námietky\nPeter Šťastný, advokát a konateľ spoločnosti Allen & Overy Bratislava s.r.o. na základe plnej moci\nzo dňa 18.02.2014, plnomocenstvo bolo udelené spoločnosti Allen & Overy, pre účely zastupovania\nspoločnosti v tomto verejnom obstarávaní na vykonávanie úkonov aj v prípade, ktorých podľa práva\nvyžaduje osobitné splnomocnenie; a to v plnom rozsahu a tak účinne, ako by to mohol urobiť štatutárny\norgán spoločnosti, ak by bol osobne podpísal a konal by osobne. Plnomocenstvo za záujemcu podpísal\ndňa 18.02.2014, Peter Dráb, konateľ spoločnosti a bolo súčasťou podaných námietok, spolu s výpisom\nz obchodného registra spoločnosti Allen & Overy Bratislava s.r.o.\nNa základe podaných námietok žalovaný vyžiadal do verejného obstarávateľa kópiu dokumentácie\ntýkajúcej sa predmetnej verejnej súťaže, ako aj písomné vyjadrenie k podaným námietkam (17.09.2014)\nnásledne dňa 10.10.2014 vydal žalovaný napadnuté rozhodnutie, ktorým podľa § 139 ods. 1 písm. c/\nZVO zastavil konanie o námietkach žalobcu.\nRozhodnutie žalovaného bolo odôvodnené tým, že doručené námietky neobsahovali všetky náležitosti\npodľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7 ZVO, ktoré jasne a jednoznačne vymedzujú obsahové\nnáležitosti podaných námietok, pričom z ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c/ jednoznačne vyplýva, že\nprílohou podaných námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods.\n6 písm. g/ ZVO a v § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO vyžaduje doslovne ako prílohu podaných námietok doklad\npreukazujúci konkrétnu skutočnosť. V súvislosti s posúdením dôsledkov (ne)komplexnosti obsahových\nnáležitostí uchádzačom podaných námietok zdôraznil elementárny princíp procesného práva, ktorým je\nokrem iného pravidlo, že za úplnosť a perfektnosť návrhu zodpovedá navrhovateľ. Aj keď boli podané\n\nnámietky podpísané preukázaným splnomocnencom, konateľom spoločnosti Allen & Overy Bratislava\ns.r.o. na základe plnomocenstva, ktoré udelil spoločnosti Allen & Overy Bratislava, s.r.o. pán Peter\nDráb, nebol k nim priložený doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie Petra Drába udeliť predmetné\nsplnomocnenie. Z podania žalobcu (vrátane všetkých jeho príloh) teda nebolo možné posúdiť, či Peter\nDráb bol oprávnený predmetné splnomocnenie udeliť a bez predloženia výpisu z obchodného registra,\ntak ako to vyžaduje ZVO v § 138 ods. 7 písm. c/, nie je možné verifikovať skutočnosť, kto je štatutárnym\norgánom navrhovateľa.\nŽalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/79/2013-38 zo dňa 08.08.2014,\nktorým súd žalobu skutkovo totožnom prípade zamietol, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa\n27.05.2008, sp. zn. 1Sžo/62/2007 týkajúci sa obligatórnych náležitostí príloh k námietkam navrhovateľa.\nKrajský súd uznesením sp. zn. 5S/241/2014 zo dňa 10.12.2014 pribral do konania podľa § 250\nods. 1 OSP Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (verejného obstarávateľa), ktorý sa stotožnil so\nsprávnosťou postupu a záverov žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia.\nZákonnosť postupu žalovaného pri vydávaní napadnutého rozhodnutia ako aj správnosť jeho záverov\nnapadol žalobca z dôvodov v zásade zhodných s odvolacími dôvodmi.\nKrajský súd sa pri svojom rozhodovaní v podstate stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia\na písomného vyjadrenia žalovaného k žalobe a skonštatoval, že konanie o námietkach je pomerne\nprísne formalizovaným procesom, absencia zákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je\ndôvodom pre obligatórne zastavenie konania.\nVI.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, konajúci ako odvolací súd, dospel po oboznámení sa s obsahom\nspisového materiálu k záveru, že nie je možné stotožniť sa s právnymi závermi, na ktorých založil\nsvoje rozhodnutie krajský súd. Odvolanie žalobcu považuje za podané dôvodne a zároveň považoval\nza dôvodné zmeniť rozsudok krajského súdu, napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť\nna ďalšie konanie.\nV prvom rade treba uviesť, že problematika dôvodnosti vyžadovania výpisu z obchodného registra\nako prílohy podaných námietok vyžadovanej v § 138 ods. 7 ZVO bola opakovane riešená v rámci\nsúdneho prieskumu (rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/147/2013 zo dňa 5.6.2014 v spojení\ns rozsudkom NS SR sp. zn. 8Sžf/74/2014 zo dňa 26.6.2016, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6S/79/2013 zo dňa 8.8.2014 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 8Sžf/100/2014), so zhodným záverom\nkrajského aj najvyššieho súdu, o správnosti postupu žalovaného, ktorý striktne považoval podpis\nprávneho zástupcu ako osoby oprávnenej konať za navrhovateľa len za obsahovú náležitosť námietok a\nplnomocenstvo len za doklad ktorý ju dosvedčuje a zároveň nepredloženie výpisu z obchodného registra\nza neodstrániteľný nedostatok spočívajúci v nepredložení prílohy striktne vyžadovanej ust. § 138 ods. 7\npísm. c) ZVO s následkom zastavenia konania o námietkach v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) ZVO.\nV týchto konaniach všeobecné súdy zhodne so správnym orgánom akcentovali význam doslovného,\ngramatického výkladu ustanovení § 138 ods. 6 a ods. 7 ZVO s tým, že konanie o námietkach je pomerne\nprísne formalizovaným procesom a v dôsledku toho, ak žalobca súčasne s predložením námietok k\ntomuto podaniu nepripojil doklad vyplývajúci zo zákona a takýto doklad nebol predložený ani verejnému\nobstarávateľovi, žalovaný konal v súlade so zákonom, ak konanie o námietkach zastavil.\nZákladnou právnou otázkou v prejednávanej veci je preto námietka žalobcu, že v situácii, keď platí\núprava ust. § 138 ods. 6 písm. g) o možnosti podať a podpísať námietky splnomocneným zástupcom\na v zmysle dôvodovej správy k § 138 ods. 7 písm. c) ZVO sa oprávnenie osvedčuje výpisom\nz obchodného registra alebo plnomocenstvom, požiadavka žalovaného na preukázanie preukázať\noprávnenie štatutárneho zástupcu záujemcu na podpisovanie námietok výpisom z obchodného registra,\nide nad rámec zákona o verejnom obstarávaní. Žalobca namietal, že opísaný postup je výsledkom\nneprípustného rozširujúceho výkladu zákona, v rozpore s princípom právnej istoty a spravodlivého\nsúdneho procesu.\nNemožno prehliadnuť, že touto problematikou sa už zaoberal aj Ústavný súd SR v konaní o sťažnostiach\nproti rozhodnutiam NS SR, výsledkom ktorých bol nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 833/2016 zo dňa 19.4.2017\n\na nález ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 318/2018 zo dňa 13. septembra 2018. V oboch prípadoch Ústavný súd\nskonštatoval porušenie práva na súdnu ochranu žalobcov (práva na spravodlivý súdny proces a práva\nna prístup k súdu) rozsudkami NS SR, v súvislosti s nevysporiadaním sa s námietkami sťažovateľov\nohľadne prílišného formalizmu pri výklade a aplikácii § 138 ods. 7 ZVO a navyhodnotením ústavnej\nakceptovateľnosti použitého striktne formálneho výkladu zákona.\nV náleze III. ÚS 833/2016 Ústavný súd rozhodoval o sťažnosti žalobkyne pre porušenie jej práv v konaní,\nkde bolo zastavené konanie o námietkach z dôvodu, že námietky neobsahovali všetky náležitosti podľa\n§ 138 ods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7 ZOV, menovite doklad, ktorý by preukazoval oprávnenie\nštatutárneho zástupcu splnomocnenej advokátskej kancelárie podnikajúcej ako spoločnosť s ručením\nobmedzeným konať v mene tejto spoločnosti, teda okrem iného aj podpisovať námietky v mene\nsťažovateľa. Z tohto titulu bol v zmysle § 138 ods. 7 ZVO vyžadovaný výpis z obchodného registra\nadvokátskej kancelárie.\nV náleze IV. ÚS 318/2018 Ústavný súd rozhodoval o sťažnosti žalobkyne pre porušenie jej práv v\nkonaní, kde bolo zastavené konanie o námietkach z dôvodu, že námietky neobsahovali podľa § 138\nods. 7 písm. c) ZOV doklad - výpis z obchodného registra, ktorý by potvrdil skutočnosť, že osoba ktorá\nnámietky podpísala, je oprávnená konať za žalobcu ako preukazoval oprávnenie štatutárneho zástupcu\nžalobkyne udeliť plnú moc advokátskej kancelárii, ktorá v mene tejto spoločnosti, podala námietky.\nDôvodom zrušenia rozhodnutia bola absencia logického a koherentného vysvetlenia, prečo nemožno\nakceptovať splnomocnenie udelené advokátovi ako doklad podľa § 138 ods. 7 písm. c) ZVO.\nBez ohľadu na to že dôvodom pre vyhovenie ústavným sťažnostiam bolo primárne nedostatočné\nodôvodnenie záverov všeobecných súdov, zásadný význam mali aj ďalšie časti odôvodnenia nálezov,\nkde sa zdôrazňuje povinnosť výkladu podľa zmyslu a účelu zákona. Postupy žalovaného akceptované\nnajvyšším súdom boli zhodne vyhodnotené tak, že ust. § 138 ZVO bolo interpretované ústavne\nneakceptovateľným spôsobom a v dôsledku toho došlo pri jeho aplikácii k zásadnému popretiu účelu\na významu tejto právnej úpravy. Bolo zdôraznené, že v súlade s povinnosťou ústavne konformného\nvýkladu právnych predpisov sú všetky orgány verejnej moci povinné v pochybnostiach vykladať právne\nnormy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv\na slobôd.\nV náleze sp. zn. IV. ÚS 318/2018 Ústavný súd uviedol: Ústavný súd už aj v minulosti skonštatoval, že\nk výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to\nani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu\nzákona (nález ústavného súdu č. k. IV. ÚS 71/2013 <http://merit.slv.cz/IV.US71/2013>-36 z 23. mája\n2013). Neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov účastníkov konania a prílišný tlak\nna dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu\nzákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Preto, hoci gramatický výklad\nje legitímnym spôsobom aplikácie práva, je pri jeho použití nevyhnutné dbať práve na to, aby sa nestratil\núčel právnych inštitútov nielen priamo upravených, ale aj dotknutých spornou normou.\nVo vzťahu k už uvedenému, ústavný súd zdôrazňuje, že vo svojej judikatúre dôsledne uplatňuje\nzásadu ústavne konformného výkladu, ku ktorej sa prihlásil už v konaní vedenom pod sp. zn. PL.\nÚS 15/98 <http://merit.slv.cz/PL.US15/98>, v ktorom uviedol: „Keď právnu normu možno vysvetľovať\ndvoma spôsobmi, pričom jeden výklad je v súlade s ústavou a medzinárodnými dohovormi podľa\nčl. 11 ústavy a druhý výklad je s nimi v nesúlade, nejestvuje ústavný dôvod na zrušenie takej\nprávnej normy. Všetky štátne orgány majú vtedy ústavou určenú povinnosť uplatňovať právnu normu\nv súlade s ústavou.“ Zásadu prednosti ústavne konformného výkladu ústavný súd uplatňuje aj v\nkonaniach o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb podľa čl. 127 ods. 1 ústavy,\npričom zdôrazňuje, že z tejto zásady „vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení\nštandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem,\nbol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou\ngarantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú teda povinné v\npochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami)\ngarantovaných základných práv a slobôd“ (II. ÚS 148/06 <http://merit.slv.cz/II.US148/06>, m. m. tiež\nIII. ÚS 348/06 <http://merit.slv.cz/III.US348/06>, IV. ÚS 96/07 <http://merit.slv.cz/IV.US96/07>, IV. ÚS\n200/07 <http://merit.slv.cz/IV.US200/07>, IV. ÚS 209/07 <http://merit.slv.cz/IV.US209/07>, IV. ÚS 95/08\n<http://merit.slv.cz/IV.US95/08> atď.)\n\nSumarizujúc dosiaľ uvedené, ústavný súd konštatuje, že najvyšší súd v posudzovanej veci\nsťažovateľky postupoval spôsobom, ktorý nekorešponduje spravodlivému usporiadaniu vzťahov medzi\núčastníkmi posudzovaného súdneho konania, ktoré je základným prejavom materiálneho prístupu\nk ochrane ústavnosti (m. m. IV. ÚS 1/07 <http://merit.slv.cz/IV.US1/07>, IV. ÚS 75/08 <http://\nmerit.slv.cz/IV.US75/08>, I. ÚS 57/07 <http://merit.slv.cz/I.US57/07>, IV.ÚS 182/07 <http://merit.slv.cz/\nIV.US182/07>) a zároveň aj kľúčovým imperatívom pre ústavne konformný výklad a aplikáciu právnych\nnoriem uskutočňovanú všeobecným súdom.\nZa daných okolností, s poukazom na dosiaľ uvedené (prílišný formalizmus pri výklade dotknutého\nustanovenia zákona č. 25/2006 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/> Z. z.), bolo\npodľa názoru ústavného súdu nevyhnutné, aby sa odvolací súd v napadnutom rozhodnutí otázkou\nvýkladu a aplikácie § 138 ods. 7 zákona č. 25/2006 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/\nZZ/2006/25/> (obligatórne prílohy k podaným námietkam doručované úradu) primeraným spôsobom\nzaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal a svoje právne závery presvedčivým\nspôsobom odôvodnil, a tým preukázal aj ich ústavnú akceptovateľnosť.\nV bode 42. nálezu III. ÚS 833/2016, na ktorý odkazuje vyššie uvedený nález IV. ÚS 318/2018, ústavný\nsúd v súvislosti s námietkou neprimeraného formalizmu pri aplikácii ust. § 138 ZVO uviedol: Z uvedených\ndôvodov ústavný súd vyhodnotil túto námietku sťažovateľky ako opodstatnenú zastavajúc názor, že\nprílišný formalizmus pri výklade dotknutého ustanovenia zákona č. 25/2006 <https://www.slov-lex.sk/\npravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/> Z. z. v danej veci viedol k porušeniu práva sťažovateľky na súdnu a\ninú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, ako aj práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods.\n1 dohovoru, čo ústavný súd v bode 1 výroku tohto nálezu aj skonštatoval.“\nVII.\nPri rozhodovaní je treba zohľadniť že účelom príslušnej právnej úpravy zákona o verejnom obstarávaní\nje zabezpečiť záujemcovi o účasť vo verejnom obstarávaní možnosť v zákonom stanovených prípadoch\npodať námietku proti postupu verejného obstarávateľa vo verejnom obstarávaní. Jedná sa teda o jeden\nz postupov, ako sa môže takýto subjekt domáhať v prvom rade pred orgánom verejnej správy ochrany\nsvojich práv, cestou prejednania veci orgánom verejnej správy.\nProcedurálne je toto konanie upravené v § 138 ZOV formou konania o námietkach ako jednom z\nrevíznych postupov. Aj keď nie je možné vylúčiť snahy o zneužitie revíznych postupov niektorým zo\nzáujemcov, prioritne je účelom konania o námietkach odstránenie lebo predchádzanie postupu v rozpore\ns právnou úpravou a samotným účelom verejného obstarávania. Vzhľadom na spoločenský dosah\npriebehu a výsledkov verejného obstarávania sú správne orgány povinné platnú právnu úpravu vykladať\na aplikovať v súlade s účelom tohto právneho inštitútu a vyhnúť sa neprimeranému formalizmu pri\nvyžadovaní ktorého by mohlo dôjsť k zmareniu účelu daného inštitútu.\nV prejednávanej veci žalovaný pri vyhodnocovaní splnenia procesnej podmienky splnenia zákonných\nnáležitostí podania a predloženia príloh podania (námietok) aplikoval striktne gramatický výklad, pričom\ntakýto postup bol najvyšším súdom vyhodnotený ako nedôvodný, neúčelný a v konečnom dôsledku\nvedúci k odňatiu práva na súdnu a inú ochranu.\nUstanovenie § 138 ods. 6 písm. g) ZVO v znení účinnom ku dňu 10.10.2014 vyžadovalo, aby námietky\ndoručené úradu obsahovali podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa.\nOsobou oprávnenou konať za navrhovateľa bol v zmysle platných predpisov, upravujúcich udelenie\nsplnomocnenia na zastupovanie v správnom konaní (§ 17 zák. č. 71/1967 Zb. správny priadok) v spojení\nso zákonom č. 586/2003 Z. z. o advokácii advokát vykonávajúci advokátsku činnosť niektorou zo zákona\nstanovených foriem (§ 12 ods. 1 zák. č 586/2003 Z. z.). Vzhľadom na povahu advokátskej činnosti a\nodbornú spôsobilosť advokátov je dôvodné predpokladať, že budú zastupovať iba subjekty na základe\nplnej moci, ktorá spĺňa zákonom vyžadované kritériá. Podpis advokáta ako osoby oprávnenej konať za\nnavrhovateľa na základe plnomocenstva je náležitosťou námietky podľa § 138 ods. 6 ZVO.\nSporná je správnosť výkladu ust. § 138 ods. 7 ZVO vo vzťahu k požiadavke podľa písmena písm. c),\npodľa ktorého prílohou námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku\n6 písm. g), ak nebol predložený kontrolovanému. Podľa názoru najvyššieho súdu z teleologického (e\n\nratione legis) výkladu, smerujúceho k zohľadneniu úmyslu zákonodarcu a zabezpečeniu účelu zákona\nale aj zo systematického výkladu (nadväznosť na ods. 6) vyplýva, že tento doklad by sa mal vzťahovať\nk osobe podpisujúcej námietky. V prejednávanej veci je osobou oprávnenou podpisovať námietky\nadvokát, na základe udelenej plnej moci. Nie je preto dôvodné (okrem prípadov vážnych pochybností)\nspochybňovať kompetentnosť advokáta a jeho spôsobilosť zvážiť, či mu na základe udeleného\nplnomocenstva vzniklo oprávnenie na právne zastupovanie a vyžadovať ako doklad o oprávnení\npodpisovať námietky za splnomocniteľa predloženie výpisu z obchodného registra splnomocniteľa.\nZ uvedeného vyplýva, že za doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky je teda možné\npovažovať plnomocenstvo udelené advokátovi.\nNajvyššiemu súdu sa takýto výklad, diametrálne odlišný od výkladu žalovaného, javí logický\na zodpovedajúci účelu zákona. Nevidí žiaden relevantný dôvod vyžadovať pre zastupovanie v\nkonaní o námietkach prísnejšie kritériá, ako v iných správnych konaniach, zvlášť, keď to zákon\nvýslovne nevyžaduje. Okrem toho je možné prisvedčiť žalobcovi, že vzhľadom na právnu úpravu\nzákona o verejnom obstarávaní a dôsledky ním regulovaných postupov je pre spoločnosť riziko\nnegatívnych dôsledkov prípadného prejednania námietky podanej neperfektne splnomocneným\nzástupcom nepomerne nižšie, ako riziko negatívnych dôsledkov neprejednania relevantných námietok\nlen z dôvodu, že nespĺňajú neprimerane formalistickú požiadavku v zmysle ktorej je nepriloženie výpisu\nz obchodného registra splnomocniteľa neodstrániteľnou vadou podania a dôvodom zastavenia konania\no námietkach.\nSprávnosti a účelnosti takéhoto výkladu nasvedčuje aj ďalší vývoj právnych vzťahov a skutočnosť, že\nsúčasná právna úprava zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení účinnom od 1.1.2019\nnevyžaduje ako prílohu námietok doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky. Správny orgán\nmá v prípade pochybností reálnu možnosť (zák. č. 177/2018 Z. z.) preveriť si osobu splnomocniteľa\nresp. oprávnenie osoby podávajúcej námietky priamo. Treba však pripomenúť, že dostatočné technické\nprostriedky a možnosti mal žalovaný aj pred účinnosťou zákona proti byrokracii.\nVIII.\nVzhľadom na vyslovený záver Najvyšší súd napadnutý rozsudok krajského súdu postupom v zmysle\n§ 250ja ods. 3 OSP zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, ako vydané na základe\nnesprávneho právneho posúdenia a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nPokiaľ žalobca v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie a nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nkrajského súdu, ktorý sa obmedzil na skonštatovanie správnosti postupu žalovaného vzhľadom na\ndôvodnosť použitia doslovného výkladu zákona, bez zohľadnenia ústavnoprávneho rozmeru danej\nproblematiky, najvyšší súd nepovažoval za účelné z tohto dôvodu rozhodnutie krajského súdu zrušiť a\nvec mu vrátiť na ďalšie konanie, nakoľko na prejednávanú vec bolo možné aj v odvolacom rozhodnutí\naplikovať ústavne konformný prístup v súlade s vyššie uvedenou rozhodovacou činnosťou Ústavného\nsúdu SR.\nPokiaľ žalobca pre prípad nevyhovenia odvolaniu navrhoval prerušenie odvolacieho konania a položenie\nprejudiciálnej otázky podľa čl. 267 ZFEÚ Súdnemu dvoru EÚ, najvyšší súd zastáva názor, že\nvzhľadom na vyššie uvedené závery Ústavného súdu, korešpondujúce s eurokomformným výkladom\npožadovaným žalobcom, na prerušenie konania nie je dôvod.\nO náhrade trov prvostupňového a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd postupom v zmysle §\n246c OSP v spojení s ust. § 224 ods. 1, 2 OSP a 142 ods. 1 OSP tak, že procesne úspešnému žalobcovi\npriznal nárok na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania tak ako boli právnym zástupcom\nvyčíslené v písomnom vyhotovení odvolania, t. j. v rozsahu náhrady súdnych poplatkov za podanie\nžaloby v sume 70 Eur a za podanie odvolania proti rozsudku v sume 70 Eur.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}