{"guid": "45fa36ab-6cbe-4375-b28a-a4e6a57f063e:e4abfe9a-705d-4b72-936c-b7af96671e13", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1014201216.2", "spisova_znacka": "2Sžo/88/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/88/2016 z 26. 2. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 26. februára 2019, sp. zn. 2Sžo/88/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:1014201216.2", "identifikacne_cislo": "1014201216", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2019-02-26", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e4abfe9a-705d-4b72-936c-b7af96671e13", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1014201216.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1014201216.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1014201216.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/88/2016\n1014201216\n26. 02. 2019\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2019:1014201216.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: TT-CAR, s.r.o., so sídlom Nitrianska cesta 20,\n917 00 Trnava, IČO: 34 147 101, zastúpený: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom\nŠpitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 836 460, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia,\nÚstredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Poštový\npriečinok 29, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu č. SK/0006/99/2014\nzo dňa 15. mája 2014, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k.\n14S/82/2015-70 zo dňa 17. marca 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/82/2015-70 zo dňa 17.\nmarca 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0006/99/2014 zo dňa 15.05.2014,\nktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni Inšpektorátom\nSlovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. P/327/2/2013 zo dňa\n21.11.2013, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zákon\no ochrane spotrebiteľa“) žalobcovi uložená peňažná pokuta vo výške 550 Eur pre porušenie § 4 ods. 2\npísm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na žalobné dôvody, v rámci ktorých žalobca\nuviedol, že dňa 16.11.2011 prijal do servisu vozidlo Y. I. O., XPRTE, A.: XXXEO (ďalej len „vozidlo“)\npatriace pani A. Z. (ďalej len „spotrebiteľka“). Vozidlo spotrebiteľky nebolo kupované u žalobcu a\nten taktiež nikdy pred týmto okamihom nevykonával na vozidle opravy alebo servis. Spotrebiteľka\nuviedla, že vozidlo vykazuje poruchy airbagov, počas jazdy zhaslo a nedá sa naštartovať. V súvislosti\ns odstraňovaním vád uvedených spotrebiteľkou sa zistili na vozidle ďalšie vady. V rámci opravy navrhol\nžalobca spotrebiteľke výmenu ďalšieho náhradného dielu - držiaka prepínača, a to z dôvodu, aby sa\npredišlo ďalším a opakovaným poruchám vozidla. Na vozidle jej bol preto vymenený taktiež držiak\nprepínača. Žalobca vystavil za vykonané opravy spotrebiteľke faktúru č..1 zo dňa 30.11.2011. Žalobca\nv žalobe dôvodil, že opravou vozidla vznikol medzi spotrebiteľkou a žalobcom záväzkový vzťah z\nosobitného typu zmluvy o dielo, a to zo zmluvy o oprave veci. Náhradný diel, ktorý bol spotrebiteľke\nvymenený za nový, predstavoval podľa žalobcu výhradne prostriedok, ktorým žalobca smeroval k\nnaplneniu zmluvy o oprave veci, a to oprave vozidla. Žalobca mal za to, že použitie náhradného dielu\nv rámci opravy nezakladal popri záväzkovo-právnom vzťahu zo zmluvy o oprave veci medzi stranami\nďalší záväzkovo-právny vzťah, a to z kúpnej zmluvy. Na základe zákazkového listu, ktorý žalobca\nvystavil spotrebiteľke, bola táto informovaná o skutočnosti, že žalobca poskytuje na opravu hradenú\nzákazníkom zmluvnú záruku v dĺžke trvania 12 mesiacov od prevzatia opraveného vozidla zákazníkom.\nDaný zákazkový list spotrebiteľka podpísala, čím podľa žalobcu súhlasila s uvedenou dĺžkou zmluvnej\n\nzáruky. Zákazkový list zároveň dokazuje skutočnosť, že medzi stranami došlo k dohode o cene opravy\nvozidla, nie o cene náhradného dielu použitého pri oprave. Dňa 21.03.2012 spotrebiteľka využila svoje\nprávo na uplatnenie reklamácie a oznámila žalobcovi vady na vozidle, opravenom diele - „výmena\nslimáka - otočný kontakt, svieti kontrolka airbagov.“ Žalobca následne v rámci plynutia záručnej doby\nreklamáciu uznal a vozidlo opravil. V rámci záručnej opravy bol opätovne vo vozidle vymenený nefunkčný\nprepínač.\nŽalobca ďalej v žalobe podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku dôvodil, že dňa 12.12.2012\nspotrebiteľka opäť požiadala o zistenie a opätovné odstránenie chyby prepínača, nakoľko podľa\njej tvrdení „Občas svieti kontrolka ABS.“ Reklamácia vykonaných opráv na vozidle nebola z\ndôvodu uplynutia zmluvnej záručnej doby uznaná. Aj napriek neuznaniu reklamácie navrhol žalobca\nspotrebiteľke zmierne riešenie danej situácie a výmenu otočného prepínača, pričom náklady za túto\nvýmenu by hradil žalobca. Spotrebiteľka však návrh odmietla a požiadala dňa 19.12.2012 žalobcu\no vyjadrenie k neuznaniu reklamácie opravy vozidla. Žalobca zaslal spotrebiteľke vyjadrenie dňa\n09.01.2013, v ktorom jej oznámil svoje stanovisko a vyhodnotil postup ako správny. Spotrebiteľka\nnásledne podala prvostupňovému správnemu orgánu podnet č. 682/2013, za účelom preverenia ktorého\nuskutočnil prvostupňový orgán u žalobcu kontrolu dňa 20.08.2013 a následne začal konanie o uložení\npostihu. Dňa 20.08.2013 bola vykonaná inšpektormi prvostupňového orgánu u žalobcu kontrola, ktorá\nbola zameraná na prešetrenie spotrebiteľského podnetu č. 982/2013 od pani A. Z. (spotrebiteľky).\nPrvostupňový orgán zistil pri kontrole nedostatky, ktoré zaznamenal v inšpekčnom zázname. Následne\nbol účastník konania informovaný o začatí správneho konania o uloženie postihu podľa § 24 zákona\no ochrane spotrebiteľa oznámením zo dňa 22.10.2013 č. k. P/327/2/2013. Účastník konania (žalobca)\nzaslal prvostupňovému orgánu vyjadrenie k oznámeniu o začatí správneho konania zo dňa 29.10.2013,\nv ktorom ho upozornil na viacero nejasností pri vykonaní kontroly a postupe prvostupňového orgánu,\nako aj nejasnosti v oznámení a zároveň konštatoval celkovú nesprávnosť oznámenia, ako aj samotného\nsprávneho konania o uložení postihu. Žalobca v žalobe namietal, že prvostupňový orgán neopravil\nchyby v inšpekčnom zázname a neodstránil tak nejasnosti a zistené nedostatky, ale naopak vydal\nrozhodnutie vo veci samej. Dňa 22.11.2013 bolo žalobcovi doručené rozhodnutie č. P/327/2/2013 zo dňa\n21.11.2013. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho splnomocneného\nprávneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal nezákonnosť a nesprávnosť\nrozhodnutia prvostupňového orgánu a žiadal žalovaného, aby preskúmal rozhodnutie a po zistení\nvád toto rozhodnutie zrušil. Žalovaný rozhodol o odvolaní žalobcu dňa 15.05.2014 tak, že odvolanie\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V danom prípade je podľa názoru žalobcu vyjadreného\nv žalobe jednoznačné, že oprava vozidla žalobcom bola vykonaná na základe uzatvorenia zmluvy o\ndielo, konkrétne osobitného typu zmluvy o dielo, a to zmluvy o oprave veci. Žalovaný preto nesprávne\nvymedzil záväzkovo-právny vzťah žalobcu a spotrebiteľky len na odovzdanie a prevzatie náhradného\ndielu - držiaka prepínača, teda na uzatvorenie kúpnej zmluvy, predmetom ktorej je náhradný diel bez\ntoho, aby prihliadol na všetky okolnosti danej veci.\nKrajský súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že námietku žalobcu, podľa ktorej\nžalovaný nesprávne právne posúdil záväzkový vzťah žalobcu a spotrebiteľky, keď ho podradil pod režim\nkúpnej zmluvy a následne nesprávne odvodil dĺžku záručnej doby a konštatoval tak porušenie práv\nspotrebiteľa v zmysle ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa, vyhodnotil ako nedôvodnú. Krajský\nsúd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že záručná doba v danom prípade uplynula dňom\n29.02.2012 a reklamácia, ktorú uplatnila spotrebiteľka dňa 12.12.2012 bola vykonaná neoprávnene, a\nto po uplynutí záručnej doby s odkazom na ust. § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Krajský súd sa\nstotožnil s právnym názorom žalovaného, ktorý vychádzal z ust. § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka,\npodľa ktorého dĺžka záručnej doby na vymenený náhradný diel je 24 mesiacov. Záručná doba začala\nplynúť dňa 30.11.2011, kedy bol spotrebiteľke vymenený na predmetnom osobnom motorovom vozidle\nnefunkčný otočný prepínač natočenia volantu tzv. slimák, za nový na náklady spotrebiteľky a trvala\ndo 30.11.2013. Vzhľadom na uvedené, reklamácia opravy vozidla, ktorú vykonala spotrebiteľka dňa\n12.12.2012, bola oprávnená, nakoľko bola uskutočnená v rámci záručnej doby a žalobca neuznaním\nreklamácie uprel spotrebiteľke právo na reklamáciu v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a v rozpore\ns ust. § 18 ods.1 zákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľku riadne neinformoval o podmienkach a\nspôsobe reklamácie, keď na zákazkovom liste uviedol nesprávnu záručnú dobu v trvaní 12 mesiacov\nod prevzatia vozidla spotrebiteľkou.\n\nPodľa krajského súdu na uvedené nemá vplyv skutočnosť, či išlo o druhú alebo tretiu reklamáciu\nspotrebiteľky na opravu vozidla, tak ako to namietal žalobca, pretože predmetný výrobok bol dňa\n21.03.2012 žalobcom vymenený za nový kus, o čom svedčí zákazkový list č. 61854, keď zaplatením\nkúpnej ceny vymeneného náhradného dielu došlo medzi žalobcom a spotrebiteľkou k zavŕšeniu\nuzavretia kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka. Kúpna zmluva vzniká, keď sa zmluvné\nstrany zhodli o predmete kúpy a kúpnej cene, keď zákon v danom prípade nevyžadoval ďalšie náležitosti,\nako napr. písomná forma uzavretia kúpnej zmluvy.\nKrajský súd dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný riadne zistili skutkový stav,\nsprávne vec právne posúdili, napadnuté rozhodnutia sú riadne odôvodnené.\nO trovách konania krajský súd rozhodol postupom v zmysle § 250k OSP tak, že procesne neúspešnému\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby\nnajvyšší súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predovšetkým namietal\nnesprávne právne posúdenie veci krajským súdom. Mal za to, že právna kvalifikácia skutkového stavu a\noprávnenosti reklamácie spotrebiteľky krajským súdom nebola správna. Podľa názoru žalobcu krajský\nsúd nesprávne vyhodnotil zmluvný vzťah ako vzťah vyplývajúci z kúpnej zmluvy, a to aj napriek tomu,\nže vôľou a ani prejavom vôle ani jednej zo strán (žalobcu ani spotrebiteľky) nebolo uzatvorenie kúpnej\nzmluvy, ktorej predmetom je zakúpenie náhradného dielu do vozidla, ale uzatvorenie zmluvy o oprave\nveci, predmetom ktorej je oprava vozidla s vadou a obnovenie plnej funkčnosti vozidla. V tejto súvislosti\nžalobca dôvodil, že ak by bola vôľou spotrebiteľky výhradne kúpa náhradného dielu, táto by od žalobcu\nneočakávala akékoľvek úkony v rámci inštalácie náhradného dielu do vozidla a obnovenie funkčnosti\ncelého vozidla. Spotrebiteľka však smerovala svoj prejav vôle k oprave vozidla a k uzatvoreniu zmluvy\no oprave veci.\nĎalej žalobca v odvolaní uviedol, že dňa 16.11.2011 prijal do servisu vozidlo spotrebiteľky, ktoré u neho\nkupované nebolo a nikdy predtým na ňom žalobca nevykonával opravy. V rámci prvej opravy vozidla\npreto podľa žalobcu nešlo o záručnú opravu tak, ako to uviedol žalovaný v inšpekčnom zázname, ale o\nuzatvorenie zmluvy o oprave veci. Spotrebiteľka uviedla, že vozidlo vykazuje poruchy airbagov, počas\njazdy zhaslo a nedá sa naštartovať. V rámci opravy žalobca, ako kvalifikovaný subjekt na posúdenie\ntoho, čo je na opravu potrebné, navrhol spotrebiteľke taktiež výmenu ďalšieho náhradného dielu, a to\ndržiaka prepínača, z dôvodu, aby sa predišlo ďalším a opakovaným poruchám vozidla. Za vykonanú\nopravu bola spotrebiteľke vystavená faktúra č. 4XXXXXXXX zo dňa 30.11.2011. Oprava vozidla prebehla\nbez komplikácií, spotrebiteľka si vozidlo prevzala a uvedenú faktúru uhradila. Žalobca zdôraznil, že\nopravou vozidla vznikol medzi ním a spotrebiteľkou záväzkový vzťah z osobitného typu zmluvy o dielo,\na to zo zmluvy o oprave veci. Náhradný diel, ktorý bol spotrebiteľke vymenený za nový, predstavoval\nvýhradne prostriedok, ktorým žalobca smeroval k naplneniu zmluvy o oprave veci, a to oprave vozidla.\nPoužitie náhradného dielu v rámci opravy nikdy nezakladalo popri záväzkovo-právnom vzťahu zo zmluvy\no oprave veci medzi stranami ďalší záväzkovo-právny vzťah, a to z kúpnej zmluvy. Spotrebiteľka bola\nna základe zákazkového listu, ktorý jej vystavil žalobca, informovaná o zmluvnej záruke v trvaní 12\nmesiacov, ktorá sa vzťahuje na opravu hradenú zákazníkom. Podľa žalobcu zákazkový list dokazuje, že\nmedzi zmluvnými stranami došlo k dohode o cene opravy vozidla, nie o cene náhradného dielu použitého\npri oprave.\nĎalej žalobca v odvolaní uviedol, že dňa 21.03.2012 spotrebiteľka využila svoje právo na uplatnenie\nreklamácie a oznámila žalobcovi vady na vozidle, opravenom diele - „výmena slimáku - otočný\nkontakt, Svieti kontrola airbagov“. Podľa žalobcu sa spotrebiteľka týmto oznámením domáhala v rámci\nzáručnej doby odstránenia vady opravy, nedomáhala sa opravy zakúpenej veci. Prejav spotrebiteľky\nžalobca považoval za jednoznačný a nespochybniteľný. Zdôraznil, že spotrebiteľka reklamovala opravu\nvozidla, ktorú žalobca vykonal. Mal za to, že spotrebiteľka nevykonala reklamáciu zakúpenej veci súčiastky použitej pri oprave vozidla, ale žiadala o odstránenie vady opravy vozidla a reklamovala\ntak kvalitu vykonanej opravy. Žalobca následne v rámci plynutia záručnej doby reklamáciu uznal a\nvozidlo opravil. V rámci záručnej opravy bol opätovne vo vozidle vymenený nefunkčný prepínač. Výmena\npoškodeného náhradného dielu za nový je podľa žalobcu jedným zo spôsobov vybavenia reklamácie\nvady opravovaného diela a žalobca mohol voliť tento spôsob odstránenia vady na oprave vozidla. Dňa\n12.12.2012 spotrebiteľka opäť požiadala o zistenie a opätovné odstránenie chyby prepínača, nakoľko\n\npodľa jej tvrdení „Občas svieti kontrolka ABS“. Táto reklamácia nebola zo strany žalobcu uznaná,\npričom v tejto súvislosti žalobca dôvodil, že z jej vyjadrenia „Občas svieti kontrola ABS“ reklamáciu\nsúčiastky nemožno v žiadnom prípade odvodzovať a jediné čo je možné konštatovať je skutočnosť, že\nspotrebiteľka žiadala žalobcu o odstránenie vady opravy vozidla.\nUviedol, že spotrebiteľka nezaplatila výhradne kúpnu cenu za vymenený náhradný diel - súčiastku\ndo vozidla, ale zaplatila za opravu vozidla a úkony žalobcu súvisiace s opravou vozidla. Zdôraznil,\nže predmetom zmluvy a ceny, ktorú spotrebiteľka zaplatila, nebola iba cena náhradného dielu, ale aj\nslužby žalobcu poskytnuté v súvislosti s opravou vozidla spotrebiteľke. V ďalšom žalobca poukázal na\nrozdielnosť právnej úpravy zmluvy o dielo a jej osobitného typu zmluvy o oprave veci a kúpnej zmluvy,\na to vo vzťahu k povinnostiam zmluvných strán. V tejto súvislosti mal za to, že súd stotožňujúc sa s\nnázorom žalovaného nesprávne vymedzil záväzkovo-právny vzťah žalobcu a spotrebiteľky ako vzťah\nvyplývajúci z kúpnej zmluvy a obmedzil ho len na odovzdanie a prevzatie náhradného dielu bez toho, aby\nprihliadol na všetky okolnosti danej veci, t. j. na skutočnosť, že žalobca vykonal opravu vozidla a daný\nnáhradný diel spotrebiteľke neodovzdal, ale naopak pri oprave ho vymenil za poškodený prepínač, ktorý\nbol vo vozidle. Zo strany žalobcu nešlo v danej veci o povinnosť odovzdať náhradný diel spotrebiteľke,\ntak ako by to bolo v prípade uzatvorenia kúpnej zmluvy, ale o povinnosť vykonať opravu vozidla a\nza účelom splnenia tejto povinnosti vykonať všetky potrebné úkony, ako napr. výmenu náhradného\ndielu. Žalobca zdôraznil, že so spotrebiteľkou sa výslovne nedohodol na tom, že spotrebiteľka kúpi nadobudne náhradný diel do svojho vlastníctva, ale dohodli sa na oprave vozidla, v rámci ktorej žalobca\nza účelom celkovej opravy vozidla vymenil aj náhradný diel, na čo dostal od žalobkyne súhlas. Až\npo vykonaní všetkých opráv na vozidle bolo vozidlo odovzdané spotrebiteľke. Žalobca mal za to, že\nžalovaný svojím výkladom neprimerane zasiahol do práv žalobcu a znemožnil mu uplatňovať zmluvnú\nslobodu, ktorou disponujú subjekty práva pri zakladaní záväzkovo-právnych vzťahov.\nŽalobca považoval za nesprávny záver krajského súdu o tom, že žalobca uprel spotrebiteľke právo na\nreklamáciu tým, že ju riadne neinformoval o podmienkach a spôsobe reklamácie, keď v zákazkovom liste\nuviedol nesprávnu záručnú dobu v trvaní 12 mesiacov od prevzatia vozidla spotrebiteľkou. Zdôraznil,\nže nad rámec záručnej doby zakotvenej v § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka poskytol spotrebiteľke\nzáručnú dobu v lehote 12 mesiacov a o jej dĺžke informoval spotrebiteľku správne.\nZáverom žalobca namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktorý výhradne prevzal\nargumentáciu účastníkov konania a odkázal na zákonné ustanovenia vzťahujúce sa k danej veci\nbez toho, aby sa riadne vysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami prednášanými v konaní\núčastníkmi. Napadnutý rozsudok preto žalobca považoval za arbitrárny a nepreskúmateľný. Jeho\nodôvodnenie podľa žalobcu nemožno považovať za súladné s § 157 ods. 2 OSP, keďže je nedostatočné\na zmätočné.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Trnave\na s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 v\nspojení s § 246c OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a dospel\nk záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je nutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\n\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nZákladným poslaním správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní (čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky); ide o právny inštitút, ktorý\numožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím, či postupom orgánu verejnej správy\nukrátená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán už\nnebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami, ako ten, o\nkoho práva v konaní ide.\nPodstatou konania v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti OSP je preskúmať zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia\nsprávneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n(§ 250i ods. 3 OSP).\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na výrobky a služby v\nbežnej kvalite, uplatnenie reklamácie, náhradu škody, vzdelávanie, informácie, ochranu svojho zdravia,\nbezpečnosti a ekonomických záujmov a na podávanie podnetov a sťažností orgánom dozoru, dohľadu\na kontroly (ďalej len „orgán dozoru“) a obci pri porušení zákonom priznaných práv spotrebiteľa.\nPodľa § 4 ods. 2 písm. b/ zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie upierať spotrebiteľovi práva\npodľa § 3.\nPodľa § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne informovať\no podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť, a\no vykonávaní záručných opráv. Reklamačný poriadok musí byť na viditeľnom mieste dostupnom\nspotrebiteľovi.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom\nalebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi, dodávateľovi alebo osobe podľa § 9a alebo § 26 pokutu do 66\n400 Eur; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 166 000 Eur.\nPodľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy\nkupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu\ndohodnutú cenu.\nPodľa § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka záručná doba je 24 mesiacov. Ak je na predávanej veci,\njej obale alebo návode k nej pripojenom vyznačená lehota na použitie, neskončí sa záručná doba pred\nuplynutím tejto lehoty.\nPodľa § 652 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak ide o opravu alebo úpravu veci, vznikne objednávateľovi\nprávo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vykonal opravu alebo úpravu veci; zhotoviteľovi vznikne\nprávo, aby mu objednávateľ zaplatil cenu za opravu alebo úpravu veci.\nPodľa § 654 ods. 1 Občianskeho zákonníka záručná doba je tri mesiace, ak nie je dojednaná alebo\nosobitnými predpismi ustanovená inak; pri stavebných prácach je záručná doba najmenej osemnásť\nmesiacov.\n\nPodľa § 157 ods. 2 OSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nÚlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či\ntento vo vzťahu k žalobcovi postupoval správne, keď potvrdil rozhodnutie vydané v prvom stupni\nInšpektorátom Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Trnave pre Trnavský kraj č. P/327/2/2013\nzo dňa 21.11.2013, ktorým bola podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa žalobcovi uložená\npeňažná pokuta vo výške 550 Eur pre porušenie § 4 ods. 2 písm. b) v nadväznosti na § 3 ods. 1\na § 18 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa. Krajský súd považoval postup správneho orgánu za\nsprávny a mal za to, že reklamácia opravy vozidla, ktorú vykonala spotrebiteľka dňa 12.12.2012, bola\noprávnená, nakoľko bola uskutočnená v rámci záručnej doby a žalobca neuznaním reklamácie uprel\nspotrebiteľke právo na reklamáciu v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa a v rozpore s ust. § 18 ods.1\nzákona o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľku riadne neinformoval o podmienkach a spôsobe reklamácie,\nkeď na zákazkovom liste uviedol nesprávnu záručnú dobu v trvaní 12 mesiacov od prevzatia vozidla\nspotrebiteľkou.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po dôkladnom oboznámení sa s obsahom odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia krajského súdu konštatuje, že krajský súd nedostatočne odôvodnil, prečo považuje postup\nsprávneho orgánu za správny, a aké úvahy ho viedli k záveru, že žalobca postupoval vo vzťahu k\nspotrebiteľke v rozpore so zákonom.\nČl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) každému priznáva právo domáhať sa\nustanoveným postupom svojich práv na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky a odsek 2\ntohto ustanovenia zaručuje tomu, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu\nverejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia. Ústavný súd vo svojej\njudikatúre uvádza, že súčasťou obsahu práva podľa čl. 46 ods. 1 je nielen právo každého domáhať sa\nsvojho práva na súde alebo na inom orgáne Slovenskej republiky, ale aj právo byť účastníkom konania,\nv ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že každý má ústavné právo byť\núčastníkom konania, v ktorom sa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, lebo inak v ňom nemôže\nchrániť svoje práva a právom chránené záujmy.\nZávery krajského súdu, ktorý sa len stotožnil s právnym názorom žalovaného, ktorý pri posudzovaní\nvzťahu medzi žalobcom a spotrebiteľkou vychádzal z ust. § 620 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a\nto bez akejkoľvek bližšej právnej úvahy, nemožno považovať za dostačujúce. V súlade s judikatúrou\nEurópskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v. Turecko - rozsudok z 29. septembra 2005 č. 2507/02,\nMúčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z princípov predstavujúcich\nneopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje\nrozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania, a to spôsobom\nzodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd tejto zákonnej povinnosti nedostojí, a to jednak tým, že\nsa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s nimi vyporiada\nnedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto postup nemožno\nakceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a znamenal by\nporušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 46 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky).\nProcesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho právo na spravodlivý súdny proces je\nprávo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené v povinnosti súdu odôvodniť rozsudok\nspôsobom upraveným v ustanovení § 157 ods. 2 OSP (v spojení s § 246c ods. 1veta prvá OSP).\nZ odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami\npri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Riadne odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so\nvšetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a\nprávne významné (k tomu pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS\n\n236/06 ako aj rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija v. Španielsko z 9. decembra\n1994, Hiro Balani v. Španielsko z 9. decembra 1994, či Georgidias v. Grécko z 29. mája 1997).\nKrajský súd v Trnave v preskúmavanej veci podľa zhora uvedených ústavných článkov, zákonných\nustanovení a zásad nepostupoval. Týmto svojím postupom krajský súd spôsobil pochybnosť o\nzákonnosti a vecnej správnosti svojho rozhodnutia a zaťažil svoje rozhodnutie vadou, ktorá mala za\nnásledok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces (§ 157 ods. 2 posledná veta OSP v spojení\ns § 246c ods. 1 prvá veta OSP a tiež § 250j ods. 1 a 2 OSP).\nKrajský súd tiež opomenul, že v zmysle čl. 142 ods. 1 ústavy je úlohou všeobecného súdu podávať výklad\nzákonov, resp. právnych noriem nachádzajúcich sa v zákonoch, pričom mu predovšetkým prislúcha\ninterpretácia a aplikácia zákonov. Keďže napadnutý rozsudok krajského súdu vôbec neobsahuje právne\nposúdenie veci, nakoľko právne závery krajského súdu v rozsudku absentujú, resp. sú absolútne\nnedostatočné, je napadnuté rozhodnutie krajského súdu nepresvedčivé a nepreskúmateľné.\nV ďalšom konaní bude povinnosťou krajského súdu predovšetkým opätovne vec prejednať v intenciách\nplatnej judikatúry najvyššieho a ústavného súdu, vysporiadať sa aj s odvolacími dôvodmi žalobcu a\nvydať rozhodnutie, ktoré bude spĺňať všetky náležitosti požadované v § 157 OSP a ktoré bude aj riadne\nodôvodnené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok\nkrajského súdu podľa § 250ja ods. 2 a § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§\n221 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP).\nO trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval. Bude povinnosťou krajského súdu v novom\nrozhodnutí podľa § 246c ods. 1 v spojení s § 224 ods. 3 OSP rozhodnúť opätovne aj o trovách a ich\nnáhrade v rámci prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14S/82/2015", "guid": "07ce1361-16a8-49e8-a8d5-072df75fec73:ec2aec88-468f-49eb-8696-fadf040971ea", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}