Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/12/2017 z 29. 7. 2019 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. júla 2019, sp. zn. 10Sžk/12/2017, ECLI:SK:NSSR:2019:1014201080.1 Najvyšší súd | 10Sžk/12/2017 | ECLI:SK:NSSR:2019:1014201080.1 | 2019-07-29 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 2 zákona č. 488/2010 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/58c5829a-2f6a-4796-842c-d0c04168d288 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1014201080.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Sžk/12/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201080
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1014201080.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci
žalobkyne: E. H., bytom T. XXX, T., zastúpenej: JUDr. Ivan Ilavský, advokát, so sídlom ul. Martina Hattalu
č. 2159/38-37, Dolný Kubín, proti žalovanému (sťažovateľovi): Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova č. 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutiu
žalovaného č. z.: 12093/2014, č. sp.: 2506/2014-640 zo dňa 23.04.2014, o kasačnej sťažnosti proti
právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/138/2014-48 zo dňa 07. 09. 2016, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti z a m i
e t a .

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v
Bratislave č. k. 6S/138/2014-48 zo dňa 07.09.2016 z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Prvostupňový správny orgán - Poľnohospodárska platobná agentúra rozhodnutím č.
500/1950/17635/2012 zo dňa 11.02.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) neschválil žalobkyni
poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu v zmysle § 2 Nariadenia vlády č. 488/2010
Z. z. o podmienkach poskytovania podpory v poľnohospodárstve formou priamych platieb (ďalej len
„nariadenie vlády SR č. 488/2010 Z.z.) a vyrovnávacieho príspevku v znevýhodnených oblastiach v
zmysle § 57 Nariadenia vlády SR č. 499/2008 Z. z. o podmienkach poskytovania podpory programu
rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 499/2008 Z. z.“ ) a
súčasne rozhodol o jej vylúčení z poskytovania podpory vo výške 6 958,69 €, ktorá čiastka sa odpočíta
od podpory, na ktoré by mal farmár oprávnenie v súvislosti so žiadosťami v priebehu troch rokov
nasledujúcich po roku vylúčenia. V odôvodnení rozhodnutia bol opísaný celý priebeh správneho konania
od podania žiadosti žalobkyňou ako aj predchádzajúce vo veci vydané rozhodnutia správnych orgánov.
Bolo poukázané na dôvody zrušenia vo veci skôr vydaného prvostupňového rozhodnutia, pričom bolo
konštatované založenie Príloh č. 2 a č. 3 k Správe z vykonanej kontroly na mieste, ktoré boli zaslané
žalobkyni na vyjadrenie s tým, že počas konania kontroly na mieste sa nezistilo vymedzenie tých
hraníc, ktoré neboli prirodzené (tvoril ich v tomto prípade les). Zároveň bol uvedený spôsob výpočtu
žalobkyňou obhospodarovanej plochy v zmysle čl. 58 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30.
novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009,



pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém
priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá
vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory
ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva (ďalej len „nariadenie Rady č. 1122/2009“), čl. 16
ods. 3 bod 2 a čl. 16 ods. 5 nariadenia Komisie (EÚ) č. 65/2011 z 27. januára 2011, ktorým sa stanovujú
podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005, pokiaľ ide o realizáciu kontrolných
postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka (ďalej len „nariadenie Komisie
č. 65/2011“), pričom bola zistená naddeklarácia vo výške 213,76%, čo bol dôvod na vylúčenie žiadateľky
z poskytovania podpory v celkovej výške 6 958,69 € (podpora formou jednotnej platby na plochu - 4
108,70 € a vyrovnávací príspevok v znevýhodnených oblastiach - 2 849,99 €).

2. V dôsledku žalobkyňou podaného odvolania vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím č. z.: 12093/2014,
č. sp.: 2506/2014-640 dňa 23.04.2014 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým prvostupňové
rozhodnutie potvrdil, pričom sa postupne vyjadril k jednotlivým v odvolaní vzneseným námietkam. Zo
zhotovenej fotodokumentácie bolo preukázané obhospodarovanie a ohraničenie jednotlivých sporných
kultúrnych dielov zo strany žiadateľov Agro Mútne, s.r.o., a Agro Beňadovo, s.r.o. Žalovaný dospel k
záveru, že prvostupňový správny orgán počas kontroly na mieste zistil zo strany žalobkyne rozpor s
ust. § 2 ods. 1 písm. c) nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z., t. j. neexistenciu viditeľne označených
a vymedzených hraníc sporných kultúrnych dielov. Žalovaný taktiež pokladal za správne určené
výmery naddeklarovania obhospodarovaných pozemkov žalobkyňou a výšku stanoveného vylúčenia z
poskytovania podpory do budúcich období. Poukázal na ust. čl. 27 ods. 1 a bod 32 preambuly nariadenia
Komisie č. 1122/2009, podľa ktorých sa kontroly na mieste môžu oznámiť vopred pod podmienkou, že sa
neohrozí účel kontroly. Zo spisu vyplývalo, že žalobkyňa bola telefonicky informovaná, aby sa zúčastnila
dokladovej kontroly na obecnom úrade v T. (nezúčastnila sa jej). Týmto postupom prvostupňového
správneho orgánu bola žalobkyni umožnená účasť na kontrole na mieste.

II.
Konanie na krajskom súde

3. Žalobkyňa podala proti preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. Krajský súd v Bratislave po
preskúmaní veci dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie je potrebné zrušiť podľa § 191 ods.
1 písm. d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie z nasledujúcich dôvodov:

- prijatý záver v napadnutých rozhodnutiach o nevymedzení hraníc sporných kultúrnych dielov
žalobkyňou je treba pokladať za predčasný. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že z predloženej
vyhotovenej fotodokumentácie z vykonanej kontroly na mieste uskutočnenej dňa 05.12.2012 je
celkom zrejmé, že táto ohliadka sporných kultúrnych dielov bola uskutočnená počas zimného
obdobia, kedy sa posudzované pozemky nachádzali zasnežené niekoľko centimetrovou vrstvou snehu.
Konštatovanie v oboch preskúmavaných rozhodnutiach správnych orgánov o tom, že sporné kultúrne
diely obhospodarujú iné subjekty (spol. Agro Mútne s.r.o., a Agro Beňadovo s.r.o.), ktoré disponujú
potrebnými technológiami a mechanizmami nemá oporu v administratívnom spise, nakoľko žiadne
takéto skutočnosti a ani vykonané dokazovanie v tomto smere sa v spise nenachádzajú.

- ohľadom námietky žalobkyne o jej neprítomnosti na vykonanej kontrole na mieste súd uvádza, že
žalobkyňa bola o uskutočnení kontroly na mieste telefonicky informovaná zástupcom prvostupňového
správneho orgánu a takéto telefonické predvolanie na ústne konanie nie je v rozpore s nariadením
Komisie (EÚ) č. 65/2011.

- keďže bol v konaní správnymi orgánmi nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom prijatého záveru o
nesplnení podmienky uvedenej v § 2 ods. 1 písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 488/2010
Z. z., potom aj odôvodnenie rozhodnutia treba považovať za nepreskúmateľné, nakoľko v ňom prijaté
závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, a to ohľadom zistenia skutkového stavu ako aj toho, že
skutkový stav, ktorý vzal správny orgán za základ svojho rozhodnutia nemal oporu v administratívnom
spise a v dôkazoch sa v ňom nachádzajúcich.

- súd súhlasí s názorom uvedeným vo vyjadrení žalovaného, že v prípade, ak je kultúrny diel užívaný
viacerými žiadateľmi a ak zároveň ide o pozemky, na ktorých sa nachádzajú rovnaké kultúry je



potrebné zabezpečiť pevné vymedzenie hraníc jednotlivých užívateľov týchto pozemkov. Z vykonaného
dokazovania obsiahnutého v administratívnom spise však nevyplýva, že by posudzované kultúrne diely
mali pevne vymedzené hranice jednotlivými žiadateľmi.

- skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy potom
neboli v rozhodnutí dostatočne odôvodnené.

- žalovaný nezistil riadne skutkový stav v rozsahu potrebnom pre náležité posúdenie veci, napadnuté
rozhodnutie bolo nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a skutkový stav uvedený
v napadnutom rozhodnutí nemal oporu v dôkazoch obsiahnutých v administratívnom spise.

- spornosť výmery žalobkyňou obhospodarovaných pozemkov nebola dôvodom zamietnutia jej žiadosti,
čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a preto súd túto skutočnosť ani bližšie neskúmal.

III.
Obsah kasačnej sťažnosti/stanoviská

A)
4. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodu
uvedeného v
- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t. j. z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci.

5. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol,
že:

- žaloba smerovala nielen proti preskúmavanému rozhodnutiu ale aj proti prvostupňovému správnemu
rozhodnutiu. Z uvedeného dôvodu krajský súd mal povinnosť posúdiť zákonnosť skôr vydaného
rozhodnutia a vo svojom rozsudku bol povinný uviesť, či uvedené rozhodnutie bolo vydané v súlade
s platnou právnou úpravou SR, ako aj legislatívou EÚ. Krajský súd bol viazaný dôvodmi a rozsahom
žaloby aj v zmysle § 134 ods. 1 S.s.p.,
- odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé z dôvodu nedostatočného odôvodnenia, pretože krajský súd
tým, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie konanie, tak bol povinný v odôvodnení
rozsudku uviesť aj to, ako má sťažovateľ vo veci ďalej postupovať.
- nesúhlasil s bodom 36 napadnutého rozsudku. Skutkový a právny stav bol prvostupňovým správnym
orgánom riadnym spôsobom zistený.
- sťažovateľ nemohol postupovať v rozpore s § 16b zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov
štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka.
- tvrdenie o predčasnosti prvostupňového správneho rozhodnutia (v odôvodnení napadnutého
rozsudku), spôsobuje zmätočnosť rozsudku a nesprávne právne posúdenie predmetnej veci zo strany
krajského súdu.

6. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Zároveň podal návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozsudku.

B)
7. Žalobkyňa ku kasačnej sťažnosti nepodala vyjadrenie.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu

8. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal preskúmal napadnutý
rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods.
2 S.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote
(§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná
(§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru,
že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§



455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. júla 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení
s § 452 ods. 1 S.s.p.).

Podľa § 16b ods. 1, 2 zákona č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní
podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka (ďalej len zákon č. 543/2007 Z. z.), ak žiadosť o
poskytnutie podpory na tú istú poľnohospodársku pôdu podali viacerí žiadatelia, platobná agentúra ich
vyzve, aby v lehote, ktorú im zároveň určí, preukázali plnenie ustanovených podmienok a právo užívania
k pôde; právom užívania k pôde sa rozumie právo túto pôdu užívať ako vlastník, nájomca alebo na
základe iného právneho dôvodu.

Podľa § 16b ods. 2 zákona č. 543/2007 Z. z., ak sa postupom podľa odseku 1 preukáže, že právo
užívania k pôde má len jeden žiadateľ, na konanie o jeho žiadosti sa použijú ustanovenia § 16a. O
žiadosti ostatných žiadateľov platobná agentúra rozhodne podľa osobitného predpisu.41c)

Podľa § 2 ods. 1 písm. c) nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. jednotnú platbu na plochu možno
poskytnúť žiadateľovi, ak poľnohospodárska pôda má viditeľné označené a vymedzené hranice, ak nie
je prirodzene ohraničená.

Podľa § 9 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. suma priamej platby podľa § 2 a 3 sa upraví podľa
osobitného predpisu, ak sa na základe vykonaných kontrol zistia rozdiely medzi údajmi, ktoré žiadateľ
uviedol v žiadosti a skutočným stavom.

Podľa § 10 ods. 4 nariadenia vlády SR č. 488/2010 Z. z. poskytnutie priamej platby podľa § 3 až 6 je
podmienené podaním žiadosti a splnením podmienok pre poskytnutie jednotnej platby na plochu podľa
§ 2.

Podľa čl. 16 ods. 5 nariadenia Komisie č. 65/2011 v prípade uvedenom v druhom pododseku odseku 3
sa pomoc vypočíta na základe určenej plochy zníženej o dvojnásobný zistený rozdiel, ak je tento rozdiel
vyšší ako 3 % alebo dva hektáre, ale nepresahuje 20 % určenej plochy.
Ak je rozdiel viac ako 20 % určenej plochy, žiadna podpora sa pre príslušnú skupinu plodín nevyplatí.
Ak je rozdiel viac ako 50 %, je príjemca znova vylúčený z poskytovania pomoci až do výšky, ktorá
zodpovedá rozdielu medzi deklarovanou v žiadosti o platbu a určenou plochou.

Podľa čl. 27 ods. 1 nariadenia Komisie č. 1122/2009 kontroly na mieste sa môžu oznámiť vopred pod
podmienkou, že sa účel kontroly neohrozí. Oznámenie sa prísne obmedzí na minimálne nevyhnutné
obdobie a nepresiahne 14 dní. Pokiaľ však ide o kontrolu na mieste zameranú na žiadosti o poskytnutie
pomoci na chov dobytka, takéto oznámenie, s výnimkou riadne odôvodnených prípadov, neprekročí 48
hodín. Okrem toho, ak sa v právnych predpisoch uplatniteľných na akty alebo normy rozhodujúce pre
krížové plnenie vyžaduje ohlasovanie kontrol na mieste, tieto predpisy sa v prípade kontrol na mieste
zameraných na krížové plnenie takisto uplatňujú.

Podľa čl. 32 preambuly nariadenia Komisie č. 1122/2009 ohlásenie kontrol na mieste zameraných na
kontrolu oprávnenosti alebo krížového plnenia by sa malo povoliť len v prípade, ak sa tým neohrozí
vykonanie kontrol, a v každom prípade by sa mali stanoviť vhodné lehoty. Okrem toho, ak sa v osobitných
odvetvových pravidlách pre akty alebo normy v rámci krížového plnenia ustanovuje, že kontroly na
mieste sa nemajú ohlasovať, tieto pravidlá by sa mali dodržiavať.

Podľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

Podľa § 467 ods. 1 S.s.p., ustanovenia o trovách konania sa primerane použijú na kasačné konanie.

Podľa § 167 ods. 1 S.s.p., správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

Podľa § 175 ods. 2 S.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.



9. Sťažovateľ namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil preskúmavanú vec, t. j. meritum sporu
(kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na to,
že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na správne a
zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich jeho
rozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti opory
v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.

10. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom
normy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady, aké
vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav
ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.

11. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri
rozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci.

12. Sťažovateľ kasačnú sťažnosť odôvodnil v prvom rade tým, že krajský súd mal posúdiť aj zákonnosť
prvostupňového rozhodnutia nakoľko bol viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v zmysle §134 ods.1
S.s.p. Taktiež považoval napadnutý rozsudok za nedostatočne odôvodnený, nakoľko súd neuviedol ako
má sťažovateľ v ďalšom konaní postupovať.

13. Kasačný súd poznamenáva, že to, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument
strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.
Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, §
29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29.
mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu
základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(IV. ÚS 115/03). Ústavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že súd by mal vo svojej argumentácii,
obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby
premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre
širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a
presvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného
vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. I. ÚS 114/08).

14. Vzhľadom na uvedenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj Európskeho súdu pre
ľudské práva kasačný súd poznamenáva, že napadnutý rozsudok obsahuje dostatočne argumentačne
zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa príslušných zákonných ustanovení,
pričom argumenty súdu sú jasné, zrozumiteľné a dostatočne konkrétne. Ako vyplýva z odôvodnenia
napadnutého rozsudku, krajský súd sa zaoberal zákonnosťou nielen preskúmavaného rozhodnutia,
ale aj prvostupňovým správnym rozhodnutím (napr. body 36,37,39 rozsudku) a rovnako tak inštruoval
sťažovateľa ako v ďalšom konaní postupovať. Kasačný súd má za to, že z napadnutého rozhodnutia
krajského súdu je zrejmé v čom spočíval nedostatočne zistený skutkový stav ako aj nepreskúmateľnosť
rozhodnutia a s čím sa má sťažovateľ v ďalšom konaní vysporiadať aj vzhľadom na rozpor skutkového
stavu s obsahom administratívneho spisu, a súd dal záväzný pokyn správnemu orgánu na jeho ďalší
procesný postup. Nebolo povinnosťou krajského súdu zrušiť aj prvostupňové správne rozhodnutie,
nakoľko ako vyplýva zo znenia § 191 ods. 3 písm. a) S.s.p. súd v závislosti od okolností, teda podľa
špecifík konkrétnej veci, môže na návrh žalobcu zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho
stupňa, ktoré rozhodnutiu žalovaného predchádzalo.



15. Námietka týkajúca sa dostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávnosti záveru o predčasnosti
rozhodnutia s poukazom na bod 37 rozsudku (nesprávne uvedené ako bod 36) je rovnako nedôvodná.
Po preskúmaní veci v medziach sťažnostných bodov a po preštudovaní administratívneho spisu nebolo
možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozsudku,
že preskúmavané rozhodnutie sťažovateľa nie je v súlade so zákonom, nakoľko krajský súd sa
posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite
aj odôvodnil, a s ktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje. Prioritne musí kasačný súd
vyjadriť súhlas s názorom krajského súdu, ktorý záver o nevymedzení hraníc sporných kultúrnych dielov
považoval za predčasný, nakoľko vzhľadom na predloženú vyhotovenú fotodokumentáciu z vykonanej
kontroly na mieste uskutočnenej dňa 05.12.2012 je zrejmé, že táto ohliadka sporných kultúrnych dielov
bola uskutočnená počas zimného obdobia, kedy sa posudzované pozemky nachádzali zasnežené
niekoľko centimetrovou vrstvou snehu. Taktiež sa nijako nepreukázalo konštatovanie v preskúmavanom
rozhodnutí o tom, že z vyhotovenej fotodokumentácie bolo preukázané ohraničenie a obhospodarovanie
sporných kultúrnych dielov inými žiadateľmi. Z vyhotovenej v administratívnom spise sa nachádzajúcej
fotodokumentácie nič také nevyplýva. Kasačný súd dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, že
v správnom konaní bol nedostatočne zistený skutkový stav ohľadom prijatého záveru o nesplnení
podmienky uvedenej v § 2 ods. 1 písm. c) nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 488/2010 Z. z.,
t. j. označenia a vymedzenia hraníc poľnohospodárskej pôdy sporných kultúrnych dielov, na ktoré si
uplatňovali žiadosť o poskytnutie podpory tak žalobkyňa, ako aj na iné subjekty, preto aj odôvodnenie
rozhodnutia bez opory v administratívnom spise treba považovať za nepreskúmateľné, pre nedostatok
dôvodov a nezrozumiteľnosť.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko preskúmavané rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia
nezákonným, má kasačný súd za to, že krajský súd dospel k správnemu záveru, keď preskúmavané
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť
podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

17. Kasačný súd zároveň rozhodol, že kasačnej sťažnosti neprizná odkladný účinok, nakoľko
preskúmaním spisového materiálu nedospel k záveru, že by právnymi následkami napadnutého
rozhodnutia krajského súdu hrozila sťažovateľovi závažná ujma. Vo svetle uvedeného kasačný súd
návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle ustanovenia § 447 ods. 2 SSP v
spojení s ustanovením § 188 S.s.p. zamietol.

18. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v
tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1
S. s. p.). Žalobkyni ich nepriznal nakoľko v súvislosti s kasačným konaním žalobkyni ani trovy nevznikli.
V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení s dôvodovou správou k § 467 S.s.p. (teleologický výklad) o výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu.

19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.