{"guid": "ab940967-7741-469b-b5db-fcbaea444dc2:6dc78f55-8c45-4dcc-88d8-5dc0ebcedfe4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1014200771.1", "spisova_znacka": "10Sžrk/14/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/14/2018 z 27. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 10Sžrk/14/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1014200771.1", "identifikacne_cislo": "1014200771", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 62 ods. 1 písm. a) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 62 ods. 1 písm. e) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 62 ods. 1 písm. b) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 62 ods. 1 písm. d) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 62 ods. 1 písm. c) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6dc78f55-8c45-4dcc-88d8-5dc0ebcedfe4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1014200771.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1014200771.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1014200771.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžrk/14/2018\n1014200771\n27. 03. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:1014200771.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobkyne\n(sťažovateľky): U., bytom G., právne zastúpenej JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom, AK so sídlom v\nBratislave, Riečna 2, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát\npôdohospodárstva, so sídlom Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond,\nso sídlom Búdkova ul. 36, Bratislava, 2/ Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2/18299/2014 zo dňa 28.03.2014,\no kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n6S/98/2014-38 zo dňa 18.01.2018, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti a\nzrušenia rozhodnutia žalovaného značka: 2/18299/2014 zo dňa 28.03.2014 v spojení s prvoinštančným\nrozhodnutím Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor ( ďalej len tiež „prvostupňový\nsprávny orgán“) č. OU-BA-PLO-2014/5603/5356-KKO, Č. k. 1200/1992 zo dňa 11.02.2014. Napadnutým\nrozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvoinštančné správne rozhodnutie\nč. OU-BA-PLO-2014/5603/5356-KKO Č. k. 1200/1992 zo dňa 11.02.2014, ktorým sa zamietol návrh\nna povolenie obnovy konania a ponechalo sa v platnosti pôvodné rozhodnutie č. k. 1200/1992, zn.\n1594/08/2489/2010/D, zo dňa 12.05.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2010, ktorým sa\nrozhodlo, že žalobkyňa ako oprávnená osoba spĺňa podmienky § 4 ods. 2 a § 6 ods. 1 písm. n) zákona\nč. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“) a nepriznalo sa jej vlastnícke právo k časti\npozemku p. č. 18076 v k. ú. I. o výmere 479 m2, v podiely 1, s tým, že nie je dotknuté jej právo na\nnáhradu v zmysle § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. Náhradu trov konania správny súd žalovanému\na pribratým účastníkom nepriznal.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že predmetom preskúmania bolo\nposúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu, a to v rozsahu vznesených žalobných námietok. Súd z obsahu podanej žaloby usúdil,\nže žalobkyňa podanou žalobou namietala nesprávne právne posúdenie veci, resp. nepreskúmateľnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\n\n3. Konštatoval, že inštitút obnovy právoplatne skončeného správneho konania je výnimočným inštitútom\n(mimoriadnym opravným prostriedkom), ktorý môže byť úspešne uplatnený len v prípade splnenia v\nzákone (§ 62 ods. 1 Správneho poriadku) presne vymedzených dôvodov. Pri jej uplatnení sa musí\nvychádzať z toho, že právoplatnosť správnych rozhodnutí je prostriedkom zabezpečujúcim právnu istotu\núčastníkov konania na úseku verejnej správy. Obnova konania je primáme určená k náprave najmä\nskutkových omylov. Je vždy na navrhovateľovi obnovy konania, aby niektorý zo zákonných dôvodov\npreukázal. V danom prípade žalobkyňa nepreukázala, a to ani pri podaní svojho návrhu na obnovu\nkonania a ani v správnej žalobe žiadny z dôvodov na obnovu konania v zmysle § 62 ods. 1 písm. a)\naž e) Správneho poriadku. Neuviedla žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať\npodstatný vplyv na rozhodnutie a zároveň ktoré sa nemohli v pôvodnom konaní uplatniť bez jej zavinenia.\nTaktiež ani súd žiadne takéto skutočnosti a dôkazy a ani ostatné zákonné predpoklady na povolenie\nobnovy konania (písm. b/ až e/ citovaného ustanovenia) nezistil. Poukazovanie na zmätočnosť postupu\nprvostupňového správneho orgánu pri vydávaní dvoch rozdielnych rozhodnutí dňa 12.05.2010 nie je\nzákonom predpokladaným dôvodom na povolenie obnovy konania. Na dôvažok, súd poukazuje na to,\nže prvostupňový správny orgán postupoval pri ich vydávaní plne v súlade so zákonom a žiadnu svoju\npovinnosť neporušil.\n4. Mal za to, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že skutkový stav\nbol zistený v dostatočnom rozsahu na riadne posúdenie veci. Správny orgán zistil zachovanie lehoty\nžalobkyne na podanie návrhu na obnovu konania. Zároveň správne orgány správne právne posúdili,\nkeď konštatovali nepreukázanie žiadneho z dôvodov obnovy konania v zmysle § 62 ods. 1 Správneho\nporiadku, keďže povoliť obnovu konania je možné len v prípade, ak sa preukážu skutočnosti uvedené v\n§ 62 ods. 1 písm. a) až e) Správneho poriadku, čo v danom prípade jednoznačne a nespochybniteľne\npreukázané žiadnym spôsobom nebolo. Taktiež procesný postup správnych orgánov pri rozhodovaní o\nnávrhu na povolenie obnovy bol plne v súlade so zákonom.\n5. V ďalšom poznamenal, že v prejednávanej veci je súd názoru, že odôvodnenie napadnutých\nrozhodnutí poskytuje dostatočný základ na ich vecné preskúmanie. Skutočnosti, ku ktorým správny\norgán dospel na základe svojej zákonom povolenej voľnej úvahy, boli v napadnutom rozhodnutí\nodôvodnené dostatočným spôsobom a rozsahom, pričom žalovaný reagoval a podal zodpovedajúce\nvysvetlenie na v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu vznesené námietky žalobkyne o\nzmätočnosti postupu správnych orgánov pri vydávaní svojich dvoch rozhodnutí zo dňa 12.05.2010,\nktoré každé z nich sa týkalo iného pozemku žalobkyne a preto mohla nastať situácia, ktorá aj\nnastala, že o každom z týchto dvoch pozemkov rozhodol prvostupňový správny orgán odlišne. Zastavil\nkonanie o pozemku výmery 949 m2 - rozhodnutie č. 1594/08/2488/2010/D, čo odôvodnil nepredložením\ndohody žalobkyne so Železnicami SR a keďže toto konanie doposiaľ nie je právoplatne skončené,\npokračuje sa v ňom a žalobkyňa bola vyzývaná konajúcim správnym orgánom. Druhým rozhodnutím\nč. 1594/08/2489/2010/D, právoplatným dňa 24.06.2010, správny orgán žalobkyni nepriznal vlastnícke\nprávo k pozemku o výmere 479 m2. Toto rozhodnutie bolo predmetom návrhu žalobkyne na obnovu\nkonania.\n6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, prečo sa žalovaný stotožnil s prvostupňovým\nrozhodnutím a prečo námietku žalobkyne o zmätočnosti postupu správnych orgánov z hľadiska\ndôvodnosti návrhu na obnovu konania vyhodnotil ako nepodstatnú. Zároveň podal dostatočné\nodôvodnenie svojho žalobou vytýkaného procesného postupu pri rozhodovaní o reštitučnom nároku\nžalobkyne a zrozumiteľne vysvetlil, prečo konanie ohľadom pozemku p. č. 18076, o výmere 479 m2\nbolo meritórne (právoplatne) rozhodnuté a prečo konanie k pozemku p. č. 18077/6, o výmere 949 m2\nbolo rozhodnuté procesným rozhodnutím (nie je právoplatné a v konaní sa ďalej pokračuje). Pre súd\nje rozhodujúce posúdiť, či vydané rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom a\nv danom prípade, po zohľadnení vyššie uvedených skutočností, súd musí konštatovať, že námietkam\nžalobkyne nie je možné prisvedčiť.\n7. Rozsudok napadla sťažovateľka kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že krajský súd sa vecou dostatočne\nnezaoberal a v dôsledku toho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Dôvodom zamietnutia správnej\nžaloby je skutočnosť, že sťažovateľka nepreukázala zmätočnosť postupu správnych orgánov a v konaní\no obnovu konania nepreukázala taktiež žiadne nové skutočnosti. Správny súd je toho názoru, že\nžalobkyňa v kasačnej sťažnosti namieta nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom.\n\n8. Opakovane uviedla, že nebolo preukázané a ani odôvodnené (a to ani v rozhodnutiach správnych\norgánov a ani v rozsudku krajského súdu) prečo by procesný postup správnych orgánov vo veci mal\nbyť správny a ako je možné, že po rozhodnutí ObPU zo dňa 12.05.2010 o nepriznaní vlastníckeho\npráva aj po jeho údajnej právoplatnosti so sťažovateľkou však v tejto istej veci ObPU ďalej konal a\nto opakovane: 10.12.2010 list ObPU, ktorým vrátil na opravu dohodu o vydaní nehnuteľností, dňa\n20.04.2012 oznámenie o prijatých opatreniach k sťažnosti, kde opätovne ObPU koná v predmetnej veci,\n03.04.2010, kde KPU vyhodnotil sťažnosť sťažovateľky vo veci postupu ObPU v reštitučnom konaní\nza opodstatnenú, 25.04.2012 ObPU predĺžil lehotu na predloženie dohody na vydanie nehnuteľnosti,\n18.02.2011 ObPU opätovne predĺžil lehotu na predloženie dohody na vydanie nehnuteľnosti, 21.03.2012\nObPU vrátil dohodu o vydaní nehnuteľností na opravu.\n9. Taktiež uviedla, že jej nie je jasné, ako môže ObPU evidovať predmetné konanie jednak za\nskončené a súčasne so sťažovateľkou do dnešného dňa v tejto veci koná. Na základe uvedeného\nsa sťažovateľka domnieva, že predmetné rozhodnutie zo dňa 12.05.2010 o nepriznaní vlastníckeho\npráva k nehnuteľnosti nemôže byť právoplatné ani zákonné, nakoľko nemožno v jednej veci rozhodnúť\ndvoma rozdielnymi konečnými rozhodnutiami a navyše súčasne vo veci ďalej konať. Celé konanie je tak\nzmätočné a pre sťažovateľku poškodzujúce.\n10. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd vôbec nevysvetlil rozpor vo vydávaní protichodných\nrozhodnutí orgánov štátnej správy. Obmedzil sa iba na konštatovanie, že jednotlivými rozhodnutiami\nštátny orgán rozhodoval o dvoch rozdielnych pozemkoch. Súčasne v odôvodnení súd uvádza, že jeho\núlohou v rámci konania o preskúmanie zákonnosti je posudzovať, či správny orgán okrem iného vydal\nrozhodnutie v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. V tejto súvislosti si sťažovateľka dovoľuje\npoukázať na skutočnosť, že neobstojí tvrdenie, že správny orgán svojimi zmätočnými a protichodnými\nrozhodnutiami rozhodoval o dvoch odlišných pozemkoch, a teda je procesný postup podľa súdu v\nporiadku a správny orgán mohol rozhodovať o každom pozemku odlišne.\n11. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 23.04.2018, v ktorom navrhol, aby\nsúd kasačnú sťažnosť v zmysle ustanovenia § 461 S.s.p. zamietol ako nedôvodnú. Konštatoval, že\nsťažovateľka v sťažnosti neuviedla žiadnu konkrétnu skutočnosť, alebo tvrdenie, ktoré by preukazovalo\nomyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav.\n12. Opakované tvrdenia sťažovateľky v sťažnosti o zmätočnosti postupu správnych orgánov však nie\nsú jedným z taxatívne uvedených dôvodov obnovy konania podľa ustanovenia § 60 ods. 1 písm.\na) až c) Správneho poriadku, preto súd žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov vo veci\nobnovy konania jednoznačne posúdil ako rozhodnutia zákonné, vydané na základe stavu zisteného v\ndostatočnom rozsahu na riadne posúdenie veci.\n13. Pribratý účastník konania Slovenský pozemkový fond navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť\nzamietol. Železnice Slovenskej republiky sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.\n14. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala\nsťažovateľka včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným\nsubjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním,\nktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch)\ndospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n27. marca 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n15. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľka domáhala ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým zamietol odvolanie\nsťažovateľky a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy, ktorým bolo rozhodnuté\no zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania a bolo ponechané v platnosti pôvodné rozhodnutie\no poskytnutí náhrady za pozemky a to bezodplatné prevedenie iných pozemkov vo vlastníctve štátu\nv primeranej výmere a kvalite, ktoré nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať, a preto primárne v\n\nmedziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňového orgánu verejnej správy, najmä z toho pohľadu,\nči kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku\nkrajského súdu.\nPodľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré\nje právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak\na) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli\nsa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;\nb) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;\nc) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na\nkonaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom\nkonaní;\nd) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak\nsa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;\ne) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo\ntrestným činom.\n16. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že sťažovateľka si podaním\nzo dňa 18.12.1992, doručeným 21.12.1992 Pozemkovému úradu Bratislava (právnemu predchodcovi\nOkresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor), uplatnila reštitučný nárok na vydanie\nnehnuteľností - viacerých pozemkov. Prvostupňový správny orgán konal vo veci uplatneného\nreštitučného nároku sťažovateľky, pričom o časti p. č. 18076, k. ú. I., v súčasnosti vedenej ako p. č.\n18077/6 o výmere 949 m2 bolo Obvodným pozemkovým úradom v Bratislave vydané dňa 12.05.2010\nrozhodnutie zn. 1200/1992, č. j. 1594/08/2488/2010/D, ktorým zastavil konanie z dôvodu neodstránenia\nnedostatku návrhu. Voči tomuto prvostupňovému rozhodnutiu sťažovateľka podala odvolanie zo dňa\n03.06.2010. Krajský pozemkový úrad (druhostupňový správny orgán) svojím rozhodnutím zo dňa\n20.10.2010 vyhovel podanému odvolaniu sťažovateľky a vyššie uvedené rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následne sa v tomto konaní ďalej konalo\na sťažovateľka bola vyzvaná na predloženie dohody s povinnou osobou o vydanie nehnuteľností.\nDňa 12.05.2010 Obvodný pozemkový úrad v Bratislave vydal rozhodnutie č. 1200/1992, č. j.\n1594//08/2489/2010/D, ktorým rozhodol o tom, že sťažovateľka ako oprávnená osoba spĺňa podmienky\n§ 4 ods. 2 a § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 229/1991 Zb. a nepriznal jej vlastnícke právo k časti pozemku\np. č. 18076 v k. ú. I. o výmere 479 m2, v podiely 1, s tým, že nie je dotknuté jej právo na náhradu v\nzmysle § 11 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb.\n17. Dňa 26.04.2013 sťažovateľka doručila prvostupňovému správnemu orgánu návrh na obnovu konania\nvyššie uvedeného správneho konania (Zn: 1200/1992, č. j. 1594/08/2489/2010/D).\n18. O návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol prvostupňový orgán verejnej správy Okresný\núrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-BA-PLO-2014/5603/5356-KKO, Č.\nk. 1200/1992 zo dňa 11.02.2014, ktorým nepovolil obnovu konania vo veci nároku na vydanie\nnehnuteľností: časti p. č. 18076, o výmere 479 m2, druh pozemku: vinica, zapísanej v PKV č. 1752, k.\nú. I., uplatneného sťažovateľkou, a ktoré bolo ukončené rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu\nv Bratislave, ako právneho predchodcu Okresného úradu Bratislava, pozemkový a lesný odbor, č. k.\n1200/1992, zn. 1594/08/2489/2010/D zo dňa 12.05.2010. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení\nuviedol, že sťažovateľka dňa 21.12.1992 podala na Pozemkový úrad Bratislava reštitučný nárok k\nviacerým pozemkom. Dňa 12.05.2010 Obvodný pozemkový úrad v Bratislave vydal rozhodnutie č. k.\n1200/1992, zn. 1594/08/2489/2010/D týkajúcej sa časti pôvodnej parcely č. 18076 o výmere 479 m2\n(nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2010), v súčasnosti správny orgán v správnom konaní rozhoduje\no druhej časti vyvlastnenej parcely o výmere 949 m2, pričom konanie o tejto časti bude riešené\nsamostatným rozhodnutím. Sťažovateľka písomným podaním zo dňa 23.03.2013 navrhla povolenie\nobnovy konania týkajúce sa rozhodnutia č. k. 1200/1992 zn. 1594/08/2489/2010/D zo dňa 12.05.2010.\n19. Prvostupňový správny orgán v odôvodnení uviedol, že konštatoval splnenie podmienky dodržania\nlehoty na podanie návrhu na obnovu konania. Návrh považoval za nedôvodný, nakoľko z jeho obsahu\nnevyplývalo, že by v zmysle § 62 ods. 1 písm. a) Správneho poriadku vyšli najavo nové skutočnosti\n\nalebo dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli sa uplatniť bez zavinenia\núčastníka konania a sťažovateľka žiadne také skutočnosti a dôkazy neuviedla. K námietke zmätočnosti\nrozhodnutia správny orgán uviedol, že dňa 12.05.2010 vydal dve rozhodnutia, pričom každé z nich\nriešilo inú časť uplatneného nároku sťažovateľky k p. č. 18076. Rozhodnutie č. k. 1200/1992, zn.\n1594/08/2489/2010/D sa týkalo časti pôvodnej parcely č. 18076 vo výmere 479 m2 a nepriznalo\nžalobkyni vlastnícke právo, ale iba právo na náhradu. Pri tomto pozemku boli splnené podmienky na\nvydanie meritórneho rozhodnutia a toto nadobudlo právoplatnosť dňa 24.06.2010. Toho istého dňa\n12.05.2010 bolo vydané rozhodnutie č. 1594/08/2488/2010/D, ktorým sa zastavilo konanie týkajúce sa\nčasti pôvodnej parcely č. 18076, vo výmere 979 m2 a toto rozhodnutie bolo druhostupňovým správnym\norgánom (Krajský pozemkový úrad) zrušené a vrátené na ďalšie konanie, v ktorom konaní sa pokračuje.\n20. Na podklade podaného odvolania voči rozhodnutiu prvostupňovému orgánu verejnej správy rozhodol\nžalovaný tak, že odvolanie sťažovateľky zamietol a prvoinštančné správne rozhodnutie potvrdil. V\nodôvodnení rozhodnutia sa v podstate stotožnil s právnym názorom vysloveným prvostupňovým\norgánom verejnej správy. V ďalšom uviedol, že zastáva názor, že neboli splnené podmienky podľa\nustanovenia § 62 ods. 1 Správneho poriadku na obnovu konania v predmetnej veci a podané námietky\nv odvolaní sú nedôvodné.\n21. Krajský súd rozhodujúc o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nkasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Keďže neboli splnené zákonné\npredpoklady pre povolenie obnovy konania, rozhodli správne orgány správne. Z uvedených dôvodov\nsprávny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že predmetom preskúmania je rozhodnutie orgánu\nverejnej správy o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania. Preto sa kasačný súd prioritne\nzaoberal otázkou splnenia podmienok povolenia obnovy konania.\n23. V súvislosti s uvedeným považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že jednou zo záruk právnej\nstability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného\nrozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp \"rei iudicatae\", ktorý znamená, že o právoplatne\nrozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať, pričom sa má na zreteli nielen tzv. formálna právoplatnosť,\nale aj materiálna právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné\nprostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa\ndosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia\nzávažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla pôjde\no nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré\nvyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania.\n24. Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho\nrozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s\nodvolaním (rozkladom) Správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť\nlen skutočnosti ustanovené v Správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.).\n25. Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú:\n1/ existencia právoplatného rozhodnutia. Týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť\nrozhodnutie, ktoré nie je formálne právoplatné. Návrh na obnovu konania, ktorý by smeroval proti\nneprávoplatnému rozhodnutiu, by bolo treba považovať za odvolanie (rozklad). Správny poriadok\nnepodmieňuje uplatnenie návrhu na obnovu konania využitím riadnych opravných prostriedkov\n(odvolanie, rozklad);\n2/ existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy\nkonania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel\ntakýto podnet zamietnuť;\n3/ existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na\npodanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania. Ak je účastníkov viac, je ním\nlen ten, u ktorého sa vyskytol niektorý zo zákonných dôvodov obnovy konania. Oprávneným subjektom\nje aj správny orgán, ak nariaďuje obnovu z dôvodov verejného záujmu;\n4/ dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to tak subjektívnej, ako aj objektívnej;\n\n5/ neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná. Týmito dôvodmi sú udelenie súhlasu\nna občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon, prípadne rozhodnutie vo veci osobného stavu, ak bol\núčastník dobromyseľný.\n26. Sťažovateľka v žalobe i v kasačnej sťažnosti opakovane tvrdila, že dôvodom obnovy konania je\nskutočnosť, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci\nako aj jeho nepreskúmateľnosti. Sťažovateľka sa domnievala, že rozhodnutie zo dňa 12.05.2010 o\nnepriznaní vlastníckeho práva nemohlo byť právoplatné ani zákonné, nakoľko nemožno v jednej veci\nrozhodnúť dvoma rozdielnymi konečnými rozhodnutiami a navyše vo veci ďalej konať. Nestotožnila sa s\ntvrdením žalovaného, že z jej návrhu na obnovu konania nevyšli najavo nové dôkazy alebo skutočnosti,\nktoré by mohli mať vplyv na rozhodnutie. V návrhu na obnovu konania poukazovala na zmätočnosť,\nprocesné chyby a protichodné konania štátneho orgánu, ktorý na jednej strane považoval vec za\nskončenú a zároveň s ňou konal. Podľa jej názoru v rozhodnutí sa žalovaný nijako nevysporiadal so\nzmätočnosťou celej procesnej situácie a návrh na obnovu konania zamietol len z dôvodu, že nevyšiel\nnajavo nový dôkaz alebo skutočnosť, čím zmaril možnosť domáhať sa ochrany jej práv v obnovenom\nkonaní, v ktorom by boli dodržané všetky procesné postupy.\n27. Kasačný súd dáva v súvislosti s uvedeným do pozornosti, že v konaní o povolení obnovy konania\nnesie dôkazné bremeno vždy navrhovateľ (sťažovateľ) a to jednak pokiaľ ide o dôvody povolenia\nobnovy a jednak aj v súvislosti s preukázaním včasnosti podania návrhu. Nie je povinnosťou orgánu\nverejnej správy zisťovať dôvody pre povolenie obnovy konania - tie má zistiť, preukázať a predložiť\norgánu verejnej správy účastník konania. Orgán verejnej správy po podaní návrhu má len posudzovaciu\npovinnosť, teda preskúmava a posudzuje, či dôvody uvádzané navrhovateľom sú dôvodmi v zmysle\nSprávneho poriadku a zároveň, či bol návrh podaný včas.\n28. V súvislosti s uvedeným kasačný súd uvádza, že sťažovateľka v priebehu konania o povolení\nobnovy konania zlyhala pri preukázaní existencie dôvodu obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. a)\naž e) Správneho poriadku. Sťažovateľka žiadny dôvod na povolenie obnovy konania nepreukázala ani\nv správnej žalobe. Neuviedla žiadne také nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli mať podstatný\nvplyv na rozhodnutie a zároveň, ktoré sa nemohli v pôvodnom konaní uplatniť bez jej zavinenia. Ani\nkasačný súd rovnako ako správny súd žiadne takéto skutočnosti a dôkazy a ani ostatné zákonné\npredpoklady na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. b) až e) Správneho poriadku nezistil.\n29. V ďalšom považuje kasačný súd za dôležité uviesť, že poukazovanie na zmätočnosť postupu\nprvostupňového správneho orgánu pri vydávaní dvoch rozdielnych rozhodnutí zo dňa 12.05.2010 nie\nje dôvodom na povolenie obnovy konania ako vyžaduje zákonné ustanovenie Správneho poriadku.\nZároveň tiež kasačný súd udáva, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutí zo dňa\n12.05.2010 postupoval v súlade so zákonom.\n30. Vo svetle uvedeného nemohol Najvyšší súd Slovenskej republiky postupovať inak, ako súhlasiť\ns právnymi závermi orgánov verejnej správy a krajského súdu, že neboli splnené predpoklady pre\npovolenie obnovy konania.\n31. Kasačný súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy\nako aj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie\nžiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne rozhodnutia oboch\ninštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie\nvo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány\nverejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri\nhodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami sťažovateľky a s jej vyjadreniami k\npodkladom rozhodnutia.\n32. Vo svetle uvedeného považuje kasačný súd zistenie skutkového stavu na posúdenie veci\nza dostačujúce. Kasačný súd uvádza, že rovnako má za nesporný skutkový stav tak, ako ho v\npodrobnostiach opísal krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí. Kasačný súd po oboznámení sa s\npripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné\npostupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, nakoľko krajský súd sa posudzovanou\n\nvecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s\nktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje.\n33. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií\npostupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili\ndostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou\nrelevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto\nkrajský súd nepochybil, keď žalobu sťažovateľky zamietol.\n34. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľka nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti\na skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto\nza takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu\nvydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak krajský súd dospel\nk záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia\norgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné\nrozhodnutie súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľky, považovať za správne.\n35. Pokiaľ teda, krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľky proti rozhodnutiu žalovaného za\nnedôvodné a rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a žalobu sťažovateľky podľa §\n190 S.s.p. zamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.\n36. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n37. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľke,\nktorá v tomto konaní nemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n38. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}