{"guid": "7f511d25-0525-4771-972b-6d553d152381:3ba28bdd-e223-4b92-aa23-10e84c5b0998", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1014200495.1", "spisova_znacka": "10Sžfk/35/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžfk/35/2018 z 30. 7. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. júla 2019, sp. zn. 10Sžfk/35/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1014200495.1", "identifikacne_cislo": "1014200495", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2019-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4.odsek-5", "nazov": "§ 4 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-4.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ba28bdd-e223-4b92-aa23-10e84c5b0998", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1014200495.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1014200495.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1014200495.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžfk/35/2018\n1014200495\n30. 07. 2019\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2019:1014200495.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu\nJUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Igora Belka,\nv právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) JOLLY BIKE s.r.o., so sídlom Šamorínska 10, 821 06\nBratislava, IČO: 46 873 031, právne zastúpená JUDr. Tomášom Balážikom, advokátom, so sídlom\nŠamorínska 10, 821 06 Bratislava, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so\nsídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:\n1100302/1/563106/2013/1042 zo dňa 9. decembra 2013, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti\nprávoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/67/2014-125 zo dňa 15. februára 2018,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Daňový úrad Bratislava, ako prvoinštančný správny orgán, rozhodnutím č. 9101302/5/4088151/2013\nzo dňa 06.09.2013 podľa § 4 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon č. 222/2004 Z.z.“) žiadosti žalobkyne o registráciu pre daň z pridanej hodnoty\nzo dňa 08.07.2013 nevyhovel a osvedčenie o registrácii pre daň z pridanej hodnoty nevydal.\n2. Na odvolanie žalobkyne žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1100302/1/563106/2013/1042 zo dňa\n09.12.2013 prvoinštančné rozhodnutie daňového úradu potvrdil.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n3. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n4. V odôvodnení uviedol, že napriek zákonnej povinnosti správcu dane v zmysle § 4 ods. 5 zákona č.\n222/2004 Z.z. registrovať daňový subjekt a vydať mu osvedčenie o registrácii DPH bol správca dane\noprávnený v prípade akýchkoľvek pochybností skúmať splnenie deklarovaných podmienok stanovených\nv § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. zo strany žalobkyne a potom mal aj povinnosť preverovať doklady,\nz ktorých by vyplývalo dosiahnutie zákonom požadovaného obratu žalobkyne. Krajský súd uviedol, že\n\nfaktúra musí odrážať aj reálne poskytnuté plnenie v nej uvedené, t. z. malo by aj z iných dôkazov\nbyť hodnoverne preukázané daňovým subjektom (žalobkyňou), že k plneniu vo výške deklarovanej na\nfaktúre aj skutočne došlo. Takýto postup bude namieste najmä, ak ide o deklarovanie plnenia vzájomne\nprepojených obchodných spoločností, kedy jedna spoločnosť druhej písomnými dokladmi (bez reálneho\nplnenia) potvrdzuje plnenie/ prijatie plnenia, ktoré má pre daňový subjekt určitý význam v daňovom\nkonaní (pri registrácii pre DPH). Krajský súd sa stotožnil so záverom správcu dane a žalovaného, ktorí\nposúdili, že preukazujúci dosiahnutý obrat žalobkyňou bol umelo vytvorený a tiež spochybnili žalobkyňou\nvyhotovené faktúry v prospech personálne (v osobe konateľa) prepojenej spol. ERS T.I.M., spol. s.r.o.\n5. Správca dane vykonal vo veci rozsiahle šetrenie za účelom preukázania splnenia zákonných\npodmienok žalobkyňou pre registráciu DPH a svoje zistenia pretavil do svojho rozhodnutia, ktorým\nžiadosti žalobkyne o registráciu pre DPH nevyhovel a osvedčenie jej nevydal. Žalovaný vo svojom\nnapadnutom rozhodnutí prvoinštančné rozhodnutie potvrdil, pričom podľa súdu dal žalobkyni náležité\nodpovede na všetky relevantné v odvolaní vznesené námietky. Skutkový stav zistený správcom dane bol\npodľa názoru krajského súdu zistený v rozsahu dostatočnom na riadne posúdenie veci, správne orgány\nvo svojich preskúmavaných rozhodnutiach zistený skutkový stav správne právne posúdili a primerane sa\nvysporiadali s námietkami žalobkyne. Námietka nedodržania lehoty 60 dní na vydanie prvostupňového\nrozhodnutia správcom dane sama o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto\njej nemožno prisvedčiť.\n6. Podľa názoru krajského súdu v danom prípade pri postupe správnych orgánov a ani ich rozhodnutiami\nnedošlo k žiadnemu porušeniu ústavných práv žalobkyne na podnikanie. Žalobkyňa môže riadne ďalej\nvykonávať podnikateľskú činnosť (§ 2 Obchodného zákonníka) a v prípade, ak splní (nielen formálne\npísomnými dôkazmi bude deklarovať) zákonné podmienky pre registráciu DPH aj ako platca DPH.\nŽalobkyni nebolo týmto rozhodnutím nijako odňaté a ani obmedzené právo vykonávať jej podnikateľskú\nčinnosť.\n7. Krajský súd tiež konštatoval, že z obsahu pripojeného administratívneho spisu a z neho vyplývajúceho\nvykonaného šetrenia správcom dane jednoznačne vyplýva, že k úhrade deklarovaného plnenia titulom\nfaktúry žalobkyni v nej uvedenej sumy vo výške 50.020 € v tejto výške preukázateľne nedošlo. Z\núčtovných dokladov žalobkyne a spoločnosti ERS T.I.M., spol. s.r.o., mal krajský súd za preukázané, že\ndošlo k úhrade len časti tejto faktúry zo strany odberateľa žalobkyne, a to vo výške 2.900 €. Potom je\naj súdu zrejmé, že celý obchodný vzťah deklarovaný žalobkyňou a jej odberateľom - spol. ERS T.I.M.,\nspol. s.r.o., (personálne prepojené spoločnosti v osobe konateľa) je treba pokladať za umelo vytvorený\nv snahe splniť zákonom vyžadované podmienky pre povinnú registráciu DPH žalobkyne. Na základe\npredložených a zistených daňových dokladov - faktúr, nemohlo dôjsť k splneniu zákonných podmienok\nustanovených v § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Obrat vyžadovaný zákonom č. 222/2004 Z.z.\n(49.790 €) žalobkyňa v stanovenom období v skutočnosti nedosiahla. Takýto záver vyplýva zo zisteného\nskutkového stavu správcom dane - účtovnej evidencie žalobkyne, spol. ERS T.I.M., spol. s.r.o., a\ndokladov (faktúr) živnostníkov G.. T. a R.. R.. Zistený a preukázaný obrat žalobkyne predstavuje výdavok\nžalobkyne - 3.706 € vyplatený vyššie uvedeným živnostníkom a reálny príjem od spol. ERS T.I.M., spol.\ns.r.o., vo výške 2.900 €, čo v ich súčte (6 606 €) nepredstavuje zákonom požadovanú výšku. Obrat\nobchodnej spoločnosti predstavuje súčet príjmov a výdavkov za určité obdobie (v prípade zákonnej\nregistrácie na DPH za obdobie maximálne 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych\nmesiacov). Podľa presvedčenia súdu je potrebné preukázať reálne dosiahnutý obrat a nie len obrat\ndeklarovaný neuhradenými faktúrami. V danom prípade je jasné, že žalobkyňa zákonom požadovaný\nminimálny obrat nedosiahla.\n8. Ohľadom namietaného svojvoľného posúdenia primeranosti výšky ceny poskytnutej služby správcom\ndane krajský súd uviedol, že v danom prípade išlo o montáž komponentov elektrických bicyklov a\npotom je aj bez ďalšieho celkom zrejmé, že nemohlo ísť o činnosť tak odborne, resp. prístrojovo a\npriestorovo náročnú, ktorú by v danom čase nebolo možné bežne uskutočniť na území Slovenskej\nrepubliky manuálne zručnými zaškolenými pracovníkmi. Žalobkyňa nepreukázala, že by sa na dodanie\nslužby vyžadovali také skutočnosti, ktorými by disponovala výhradne ona. Dokonca na účel montáže\nnedisponovala ani vlastnými zamestnancami a špeciálnu odbornosť na montáž danými živnostníkmi ani\nnijako neuvádzala. Odberateľ žalobkyne - spol. ERS T.I.M., spol. s.r.o., je podľa vyjadrenia samotnej\nžalobkyne podnikateľský subjekt zaoberajúci sa predajom jej výrobkov. Ide o obchodnú spoločnosť,\nktorej snahou by malo byť dosiahnuť finančný profit z predaja výrobkov ponúkaných na predaj. Potom\n\nje sa treba zamyslieť, či by bola táto obchodná spoločnosť schopná dosiahnuť primeraný zisk pri predaji\npredmetných bicyklov, ktorých obstarávacia cena bola 3.706 €, keď ich ona nakúpila za 50.020 €, a to\npri zohľadnení všetkých ostatných oprávnených nákladov potrebných na ich predaj, napr. reklama, mzdy\na odvody zamestnancov, náklady na predajné, skladové a servisné priestory. Krajský súd bez ďalšieho\nvzhľadom na všetky zistené okolnosti prípadu súhlasil so záverom prijatým správnymi orgánmi ohľadom\ntoho, že fakturovaná suma žalobkyňou jej personálne prepojenému odberateľovi bola 13,5 krát vyššia\nako suma, za ktorú žalobkyňa danú službu nakúpila nereálna a takáto protihodnota za plnenie uvedená\nna faktúre - 50.020 € bola bez ekonomického opodstatnenia neprimerane vysoká.\n9. Záverom krajský súd uviedol, že v rámci súdneho prieskumu, a teda aj tohto konania sa skúma\nzákonnosť postupu a rozhodnutia orgánov verejnej správy a súd nemôže uložiť Daňovému úradu\nBratislava v petite žaloby navrhovanú povinnosť zaregistrovať žalobkyňu ako platcu DPH.\n10. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 v spojení s §175 ods.1 S.s.p.\ntak, že vo veci úspešnému žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si\nani neuplatnil, ide o orgán štátnej správy, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n11. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu\nuvedeného v § 440 ods. 1 písm. g), v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n12. Podľa názoru sťažovateľky sa krajský súd náležite nezaoberal s jej žalobnými námietkami, a že\nsprávca dane nerozhodol v zákonom stanovenej lehote o registrácii žalobkyne pre DPH. Sťažovateľka\nmá za to, že správca dane v administratívnom konaní nepostupoval správne a v súlade s platnými\nprávnymi predpismi a nedostatočne zistil skutkový stav veci, dospel k nesprávnemu právnemu záveru,\nzistenie skutkového stavu správcom dane bolo nepostačujúce na riadne posúdenie veci, a preto je jeho\nrozhodnutie nezákonné. Sťažovateľka tiež namietala, že krajský súd neprihliadol na § 4 ods. 1 a ods.\n2 zákona č. 222/2004 Z.z.\n13. Sťažovateľka ďalej namietala, že krajský súd nesledoval dôkazy žalobkyne, sledoval a hodnotil\niba dôkazy predložené správcom dane, v dôsledku čoho pochybil a vec nesprávne právne posúdil.\nSťažovateľkou dosiahnutý obrat bol reálne preukázaný predloženými dôkazmi, a preto nemal správca\ndane nárok na jeho spochybňovanie.\n14. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhol kasačnému súdu, aby napadnutý rozsudok\nkrajského súdu potvrdil ako vecne správny a kasačnú sťažnosť zamietol.\n\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n15. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. júla 2019 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n16. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutí\nsprávnych orgánov, ktorými nebolo sťažovateľke vyhovené v jej žiadosti o registráciu pre daň z pridanej\n\nhodnoty, a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný\nsúd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci\nkasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvoinštančného\nsprávneho orgánu a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné\nnámietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu\n(tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými\nzávermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil správny súd zo zistení uvedených žalovaným\nsprávnym orgánom ako aj sťažovateľkou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\n17. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n18. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n19. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. zdaniteľná osoba, ktorá má sídlo, miesto podnikania alebo\nprevádzkareň v tuzemsku, a ak nemá takéto miesto, ale má bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku\nobvykle zdržiava, a ktorá dosiahla za najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych\nmesiacov obrat 49 790 eur, je povinná podať daňovému úradu žiadosť o registráciu pre daň. Zdaniteľná\nosoba je povinná podať žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho\npo mesiaci, v ktorom dosiahla obrat podľa prvej vety.\n20. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. zdaniteľné osoby, ktoré majú sídlo, miesto podnikania\nalebo prevádzkareň v tuzemsku a ktoré spoločne podnikajú na základe zmluvy o združení 3) alebo inej\nobdobnej zmluvy (ďalej len \"zmluva o združení\"), sú povinné podať žiadosť o registráciu pre daň, ak\nza najviac 12 predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov dosiahnu celkový obrat\n49 790 eur. Do celkového obratu sa započítavajú obraty jednotlivých osôb a obrat z ich spoločného\npodnikania. Zdaniteľné osoby sú povinné podať jednotlivo žiadosť o registráciu pre daň do 20. dňa\nkalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom dosiahli obrat 49 790 eur. Ak zdaniteľná\nosoba, ktorá nie je platiteľom dane, uzavrie zmluvu o združení s platiteľom dane, je povinná podať\nžiadosť o registráciu pre daň najneskôr do desiatich dní odo dňa uzavretia tejto zmluvy.\n21. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. ak právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá podala\nžiadosť o registráciu pre daň podľa odsekov 1 až 4, je zdaniteľnou osobou podľa § 3 a nie je dôvod na\nzamietnutie žiadosti podľa § 4c ods. 5, daňový úrad ju zaregistruje, vydá jej osvedčenie o registrácii pre\ndaň a pridelí jej identifikačné číslo pre daň. Daňový úrad vykoná registráciu najneskôr do 30 dní odo dňa\ndoručenia žiadosti o registráciu pre daň a najneskôr do 60 dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu\npre daň, ak je zdaniteľná osoba povinná zložiť zábezpeku na daň podľa § 4c ods. 1. Dňom uvedeným\nv osvedčení o registrácii pre daň sa zdaniteľná osoba stáva platiteľom dane (ďalej len „platiteľ“).\n22. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu potom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím\nna ustanovenie § 461 S.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických\nargumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem\nobsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie\nvýroku rozsudku. S týmito sa kasačný súd stotožňuje s v celom rozsahu.\n23. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného,\ndospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne\npopísali zistený skutkový stav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré\nnadobudol správca dane v rámci zisťovania podmienok stanovených v § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004\nZ.z. aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami sťažovateľky. V danej veci\n\nnebolo preukázané dosiahnutie zákonom považovaného obratu zo strany sťažovateľky. Podľa názoru\nkasačného súdu pre splnenie zákonných podmienok nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s\npredpísaným obsahom, ale musí sa aj preukázať reálne poskytnutie plnenia v nich uvedených, teda, že\nk plneniu na predloženej faktúre aj reálne došlo. Pokiaľ nie je uvedené preukázané, tak podľa názoru\nkasačného súdu nepostačuje na vydanie osvedčenia o registrácii pre DPH len samotná existencia\nsamotného dokladu, hoci by obsahoval všetky formálne náležitosti.\n24. Kasačný súd sa po preskúmaní spisového materiálu stotožnil so záverom krajského súdu ako\naj správnych orgánov, že žalobkyňou preukazujúci dosiahnutý obrat bol umelo vytvorený a s tým aj\nsúvisí spochybnenie žalobkyňou vyhotovených faktúr v prospech personálne prepojenej spoločnosti\nERS T.I.M., spol. s r.o. Obe spoločnosti majú tú istú osobu konateľa. Kasačný súd tiež z rovnakého\ndôvodu spochybňuje Dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 12.12.2013\nuzatvorenej medzi sťažovateľkou a spoločnosťou ERS T.I.M., spol. s r.o. a považuje ju za umelo\nvytvorenú s cieľom splniť zákonom požadované podmienky pre povinnú registráciu DPH. Na základe\npredložených a zistených faktúr, preto ani podľa názoru kasačného súdu nemohlo dôjsť k splneniu\nzákonných podmienok stanovených v § 4 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Zistený a preukázaný obrat\nsťažovateľky predstavuje výdavok 3.706 € vyplatený G.. T. a R.. R. a reálny príjem od spoločnosti ERS\nT.I.M., spol. s r.o. vo výške 2.900 €, teda spolu 6.606 €. Požadovaný obrat vo výške 49.790 € tak\nsťažovateľka v stanovenom období v skutočnosti nedosiahla.\n25. Kasačný súd mal za preukázané, že žalovaný ako aj správca dane pri výkone svojej činnosti\nvyhodnotili všetky dôkazy a zistené skutočnosti rozhodujúce pre svoje rozhodnutie v ich vzájomnej\nsúvislosti a prihliadli na všetko, čo v konaní vyšlo najavo. Správca dane viedol dokazovanie s cieľom\npreveriť reálnosť obchodov deklarovaných faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci\ntým, že si zaobstaral pri výkone činnosti nevyhnutné podklady a dôkazy. Správca dane nevykonal iba\nformálnu kontrolu dokladov, ale zameral sa predovšetkým na vecné plnenie, a to vo všetkých vzájomných\nsúvislostiach. Z uvedených dôvodov vyhodnotil kasačný súd námietky sťažovateľky, týkajúcich sa\nnedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho záveru správnych orgánov, za\nnedôvodné.\n26. K námietke sťažovateľky, že správca dane nerozhodol v zákonom stanovenej lehote kasačný\nsúd uvádza, že uvedený nesprávny postup sám o sebe nespôsobuje nezákonnosť napadnutého\nrozhodnutia, a preto kasačný súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.\n27. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nnajvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z\nuvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n28. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}