{"guid": "21ed6806-a2c9-4331-9fab-471a22ddb642:d8e50745-7592-4c4f-8f90-5ced3e1f845e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1014200203.2", "spisova_znacka": "10Sža/3/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/3/2016 z 27. 3. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. marca 2019, sp. zn. 10Sža/3/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:1014200203.2", "identifikacne_cislo": "1014200203", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "datum_vydania": "2019-03-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2", "nazov": "§ 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-120"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-48", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-120"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d8e50745-7592-4c4f-8f90-5ced3e1f845e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1014200203.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1014200203.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1014200203.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/3/2016\n1014200203\n27. 03. 2019\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2019:1014200203.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nP. P., nar. XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ruskej federácie, bytom W.Á. XX, XXX XX W., zastúpeného:\nAdvokátska kancelária Škamla s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Prezídium\nPolicajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície\nBratislava, Hrobákova č. 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.\np.: PPZ-HCP-BA2-2013/011050-004 zo dňa 02.12.2013, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 6S/26/2014-48 zo dňa 30. októbra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/26/2014-48 zo dňa 30.\noktóbra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného Č. p.: PPZ-HCP-BA2-2013/011050-004 zo dňa\n2. decembra 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 992,05 € titulom náhrady trov\nprávneho zastúpenia a iné trovy konania vo výške 140 € titulom náhrady súdneho poplatku k rukám\njeho právneho zástupcu do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA12-65-009/2018-AV zo dňa 02.12.2013 žalovaný zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. p.: PPZHCP-BA6-2568-17/2013-Ž/Jai zo dňa 06.08.2013, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie\ntrvalého pobytu na území Slovenskej republiky na 5 rokov podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona číslo\n404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n2. Dňa 13.05.2013 podal žalobca žiadosť o udelenie trvalého pobytu na 5-rokov z rodinných dôvodov. K\nžiadosti bol priložený sobášny list potvrdzujúci uzavretie manželstva žalobcu dňa 18.06.2012, potvrdenie\no tom, že žalobca nemá záznam v registri trestov Ruskej federácie, výpis z účtu, prehlásenie o poskytnutí\nubytovania. Z odpisu registra trestov zo dňa 15.05.2013 vyplýva, že dňom 31.12.2005 bolo podmienečne\nzastavené trestné stíhanie žalobcu so skúšobnou dobou 6 mesiacov, do 28.10.2006. V spise sa\nnachádza úradný záznam zo dňa 07.06.2013, z ktorého vyplýva, že pracovník správneho orgánu sa\noboznámil s utajovanou písomnosťou, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba, ktorá obsahuje\nkonkrétne dôvody k aplikácii § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov týkajúce sa bezpečnostného\nzáujmu Slovenskej republiky.\n\n3. Dňa 23. 7. 2013 bola vypracovaná zápisnica o vyjadrení účastníka konania, z obsahu ktorej vyplýva,\nže žalobca bol informovaný o získaní správy od Slovenskej informačnej služby, ktorá odôvodňuje\nzamietnutie žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov. Prvostupňový správny orgán žalobcu poučil\no možnosti podať vyjadrenie k zabezpečenému podkladu rozhodnutia, nazerať do spisov, robiť si z nich\nvýpisy, odpisy a dostať kópie. Žalobca do zápisnice uviedol, že nemá vedomosť o aké informácie sa\njedná, pričom predmetná informácia sa neobjavila pri prvom odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu.\nDo spisu bola následne založená plná moc, ktorou žalobca splnomocnil na svoje zastupovanie\nadvokátsku kanceláriu.\n4. Dňa 06.08.2013 bolo vydané prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého\npobytu na 5 rokov podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Správny orgán popísal priebeh\nkonania, obsah podkladov pre rozhodnutie, vyjadrenie žalobcu, poukázal na príslušné ustanovenia\nzákona, v zmysle ktorých postupoval a uviedol, že rešpektuje prianie žalobcu žiť v spoločnej domácnosti\ns manželkou a maloletými deťmi, občanmi Slovenskej republiky, avšak prihliadal na verejný záujem, a to\nbezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ktorý vyplýva z informácie Slovenskej informačnej služby.\n5. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Následne dňa 02.12.2013 bolo vydané\nnapadnuté rozhodnutie, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n6. Krajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutím Č. p.: PPZ-HCPBA2-2013/011050-004 zo dňa 02.12.2013 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. p.: PPZ-HCP-BA6-2568-17/2013-Ž/Jai\nzo dňa 06.08.2013, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území\nSlovenskej republiky na 5 rokov podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona číslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n7. V dôvodoch rozsudku uviedol, že v danom prípade sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého\nrozhodnutia z dôvodov ochrany jeho práva na rodinný život, ktorý má súvisieť s uzavretím manželstva\ns štátnou občiankou Slovenskej republiky a starostlivosťou o jeho dve maloleté deti.\n8. Poukázal na to, že v odôvodnení rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu na\n5 rokov, v súlade s ust. § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie iba\nskutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí\nžiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny\npríslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.\n9. Krajský súd uviedol, že i keď právny predpis účinný v čase vydania napadnutého rozhodnutia\nnevyžaduje jeho odôvodnenie, ak bolo vydané na základe ustanovenia § 48 ods. 2, písm. b) o pobyte\ncudzincov je pre súdny prieskum potrebné, aby predložený administratívny spis obsahoval dôkazy\nsvedčiace o tom, že prítomnosťou žalobcu by bola ohrozená bezpečnosť štátu a akým spôsobom sa\nsprávny orgán vysporiadal s námietkami žalobcu týkajúcimi sa zásahu do jeho práva na súkromný a\nrodinný život.\n10. Krajský súd poukázal na ustanovenie § 3 Správneho poriadku, v ktorom sú zakotvené základné\nzásady správneho konania. Jednou zo základných zásad je zásada materiálnej pravdy. Z § 3 ods. 4\nprvá veta Správneho poriadku vyplýva, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci.\n11. Krajský súd uviedol, že v danom prípade sa oboznámil s utajovanou skutočnosťou, a to s obsahom\ninformácie zo dňa 28.05.2013, č. p. 65/12-D-45-73/2013, z ktorej zistil dôvod obavy z ohrozenia\nbezpečnosti Slovenskej republiky zo strany žalobcu. Uvedený verejný záujem, podľa názoru krajského\nsúdu, prevažuje nad záujmom žalobcu na rodinný život na území Slovenskej republiky. Podrobnejšie\npopísanie okolností, z ktorých plynie dôvodná obava z narušenia bezpečnosti štátu umožnením pobytu\n\nžalobcu na území SR, a z ktorých vyplýva o aký bezpečnostný záujem Slovenskej republiky sa v danom\nprípade jedná podľa krajského súdu nebolo možné, pretože sa jedná o utajovanú informáciu.\n12. Krajský súd dodal, že vo všeobecnosti je možné povedať, že vyhostenie cudzinca bude vždy vo\nväčšej alebo menšej miere predstavovať zásah do jeho rodinného alebo súkromného života, avšak\ntreba uviesť, že právo na rešpektovanie rodinného a súkromného života nie je právom absolútnym.\nV čl. 8 ods. 2 Dohovoru sú totiž stanovené možné obmedzenia tohto práva, a tak prípadný zásah do\nsúkromného a rodinného života neznamená, že je správny orgán vždy pri takejto námietke povinný\nsvoje rozhodnutie o vyhostení zrušiť; či tak spraví, je vždy vecou jeho správneho uváženia (pri tejto\nsvojej činnosti však nesmie vybočiť z medzí daných zákonnou úpravou). Ustanovenie čl. 8 Dohovoru\ntak neukladá štátu všeobecný záväzok rešpektovať voľbu manželov alebo partnerov ohľadne krajiny ich\nspoločného pobytu, resp. napomáhať zjednocovaniu rodiny. V tomto prípade je podľa krajského súdu\npreukázané, že vyhostenie cudzinca bolo vykonané v súlade so zákonom, teda aj prípadný zásah do\nrodinného života spĺňal podmienky podľa čl. 8 ods. 2 Dohovoru.\n13. Krajský súd napokon poukázal na rozhodnutie krajského súdu vo veci preskúmania rozhodnutia\nžalovaného vo vecí predchádzajúceho konania o povolení trvalého pobytu žalobcu na území Slovenskej\nrepubliky vedeného pod sp. zn. 6S/141/2013, ktorým súd žalobu z totožných dôvodov zamietol. Krajský\nsúd doplnil, že v preskúmavanej veci zotrváva na právnom názore vyjadrenom už v predmetnom\nrozsudku.\n14. Podľa názoru krajského súdu v konaní správnych orgánov nedošlo k takej vade, ktorá by mala vplyv\nna zákonnosť napadnutého rozhodnutia, na ktorú bol povinný prihliadať z úradnej povinnosti, správne\norgány zistili skutkový stav dostatočne, vec správne právne vyhodnotili, a preto žalobu ako nedôvodnú\npodľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.\nIII.\nKonanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky\n15. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že s napadnutým\nrozsudkom v celom rozsahu nesúhlasí z dôvodov podľa § 205 ods. 1 písm. b), d) a f) OSP, teda z\ndôvodu, že konanie pred súdom prvého stupňa malo inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne\nrozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec.\n16. Žalobca namietal, že mu nebolo umožnené oboznámiť sa s utajovanou informáciou sp. zn.: 65/l2D-45-73/2013 zo dňa 28.05.2013, ktorej pôvodcom je Slovenská informačná služba (ďalej len „utajovaná\ninformácia“) a na základe ktorej žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie. Žalobca v podanej žalobe\nodkazoval na rozsudok Veľkej komory Súdneho dvora vo veci C-300/u zo dňa 04.06.2013, z ktorého\nvyplýva nasledujúci záver: Článok 30 ods. 2 a článok 31 smernice Európskeho parlamentu a Rady\n2004/38/ES z 29.042004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a\nzdržiavať v rámci územia členských štátov v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej\núnie sa majú vykladať v tom zmysle, že vyžadujú, aby príslušný vnútroštátny súd v prípade, ak príslušný\nvnútroštátny orgán dotknutej osobe nesprístupní presné a úplné dôvody, na ktorých zakladá rozhodnutie\nprijaté na základe článku 27 smernice, ako ani s tým súvisiace dôkazy, zabezpečil, že sa to obmedzí\nna nevyhnutnú mieru, a že sa dotknutej osobe v každom prípade oznámi podstata týchto dôvodov\nspôsobom, pri ktorom sa zohľadní nevyhnutný dôverný charakter dôkazov.\n17. Žalobca poukázal na to, že Súdny dvor v uvedenom rozsudku konštatoval, že sa vyžaduje, aby\nvnútroštátny súd dohliadol na to, aby sa dotknutej osobe sprístupnila podstata dôvodov týkajúcich sa\nverejnej bezpečnosti, ktoré tvoria základ tohto rozhodnutia, ak príslušný vnútroštátny orgán pred daným\nsúdom tvrdí, že takému sprístupneniu bránia dôvody týkajúce sa bezpečnosti štátu. Súdny dvor ďalej\nuviedol, že aby dotknutá osoba mohla skutočne využiť opravné prostriedky zavedené členskými štátmi,\npríslušný vnútroštátny orgán je povinný oznámiť jej v rámci správneho konania presné a úplné dôvody\ntýkajúce sa verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia, ktoré tvoria základ\nsporného rozhodnutia. Článok 30 ods. 2 smernice 2004/38 umožňuje členským štátom, aby obmedzili\ninformácie poskytnuté dotknutej osobe z dôvodov týkajúcich sa bezpečnosti štátu, len ako výnimku. Ako\nvýnimka toto ustanovenie podlieha striktnému výkladu bez toho, aby bolo zbavené potrebného účinku.\n\n18. Žalobca poukázal na to, že už v podanej žalobe namietal, že v napadnutom rozhodnutí odporcu nie\nje nijakým spôsobom ani len naznačené, z akých dôvodov by sprístupnenie informácií žalobcovi mohlo\nohroziť bezpečnosť Slovenskej republiky. Krajskému súdu vyčítal, že sa uvedeným rozsudkom Veľkej\nkomory Súdneho dvora nijako nezaoberal. Napadnuté rozhodnutie krajského súdu podľa žalobcu tak\nnemôže obstáť, nakoľko uvedená námietka bola pre vec zásadná.\n19. Žalobca ďalej namietal porušenia práva na spravodlivý proces a poukázal na to, že krajský súd sa\nv odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadal takmer so žiadnou z námietok, ktoré uviedol vo\nsvojej žalobe.\n\nIII.\nVýchodiská a dôvody pre rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o prerušení konania a\npodanie návrhu na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods.1 písm. a/ Ústavy\nSlovenskej republiky\n20. Najvyšší súd počas konania o odvolaní žalobcu proti rozsudku krajského súdu zistil skutočnosti, ktoré\nu neho vyvolávajú pochybnosti o ústavnosti, ale aj rozpore niektorých ustanovení zákona č. 404/2011\nZ. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré boli v prejednávanej veci\naplikované správnym orgánom s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s Chartou\nzákladných práv EÚ.\n21. Najvyšší súd dospel k záveru, že ustanovenia 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov môžu byť v rozpore s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 13 ods.\n4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a s čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 6 ods. 1,\ns čl.13 v spojení s čl. 8 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a s čl. 47 Charty\nzákladných práv Európskej únie. Z uvedeného dôvodu dňa 6. mája 2016 najvyšší súd prerušil odvolacie\nkonanie a po právoplatnosti uznesenia dňa 24. mája 2016 podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky\nnávrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy Slovenskej\nrepubliky, ktorým žiadal, aby ústavný súd vydal nález: ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z.\nz. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie sú v súlade s ustanovením čl. 1\nods. 1, s čl. 12 ods. 1 a ods. 2, s čl. 13 ods. 4, s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy,\ns ustanoveniami čl. 6 ods. 1, s čl. 13 v spojení s čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd, a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.\nIV.\nNález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12. decembra 2018\n22. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12. decembra 2018\nrozhodol, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2 <., čl. 47 ods. 3 <., čl.\n48 ods. 2 <. v spojení s čl. 1 ods. 1 <., čl. 12 ods. 1 a 2 <. a s čl. 13 ods. 4 <. Ústavy Slovenskej republiky\na s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie. Vo zvyšnej časti návrhom nevyhovel.\nV.\nKonanie pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky po náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.decembra 2018\n23. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu\nje potrebné zmeniť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods.\n2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený dňa 27. marca 2019 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\n\n24. V predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutia č. PPZ-HCP-BA12-65-009/2018-AV zo dňa 02.12.2013, ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č.\np.: PPZ-HCP-BA6-2568-17/2013-Ž/Jai zo dňa 06.08.2013, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o\nudelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na 5 rokov podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona\nčíslo 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n25. Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 dňa 12. decembra 2018\nrozhodol, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 a 2 <., čl. 47 ods. 3 <.,\nčl. 48 ods. 2 <. v spojení s čl. 1 ods. 1 <., čl. 12 ods. 1 a 2 <. a s čl. 13 ods. 4 <. Ústavy Slovenskej\nrepubliky a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie.\n26. Vyhlásením v zbierke zákonov má nález ústavného súdu vydaný v konaní o súlade právnych\npredpisov okamžité právne účinky: - právne predpisy, ich časti alebo jednotlivé ustanovenia, o ktorých\nústavný súd rozhodol, že nie sú v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi, ale s medzinárodnou zmluvou,\ns ktorou vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené\nspôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „s ústavou“), strácajú svoju účinnosť, t. j. ich aplikácia sa\n„zastavuje“ a nemajú žiadne právne účinky.\n27. Ústava v čl. 125 ods. 3 prikazuje zákonodarcovi, t. j. orgánu, ktorý vydal taký právny predpis\nnesúladný s ústavou, uviesť ho do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu do\nsúladu s ústavou, ak ide o „podzákonné právne predpisy“ [čl. 125 ods. 1 písm. b) a c) ústavy] aj s inými\nzákonmi a ak ide o predpisy uvedené v čl. 125 ods. 1 písm. d) ústavy, aj s nariadeniami vlády a so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.\n„Sankciou“ za nesplnenie tejto povinnosti je strata platnosti takého právneho predpisu, jeho časti alebo\njednotlivého ustanovenia po márnom uplynutí šiestich mesiacoch legislatívnej pasivity zákonodarcu\n(normotvorcu) od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov.\n28. Z výroku nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12.\ndecembra 2018 vyplýva, že podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy <. Slovenskej republiky dňom vyhlásenia tohto\nnálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky strácajú účinnosť ustanovenia § 120 ods. 2 zákona\nč. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia do súladu s čl. 46 ods. 1\na 2 <., čl. 47 ods. 3 <., čl. 48 ods. 2 <. v spojení s čl. 1 ods. 1 <., čl. 12 ods. 1 a 2 <. a s čl. 13 ods. 4\n<. Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, strácajú po šiestich\nmesiacoch od vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky platnosť.\n29. Na tomto mieste považuje najvyšší súd za dôležité zdôrazniť, že zatiaľ čo derogačné účinky\nurčujú, kedy prestáva byť derogovaný predpis platným, neaplikovateľnosť znamená, že všeobecné súdy\nnemajú aplikovať ustanovenia zákona, ktoré bolo ako protiústavné zrušené Ústavným súdom, a to aj v\nprípade, že účinky takéhoto nálezu nastanú až v budúcnosti. Ústavný súd SR tiež judikoval, že aj keď\nsíce k pozbaveniu platnosti derogovaného zákona dochádza s účinkom „ex nunc“, rozpor s ústavným\nporiadkom, ktorý bol dôvodom zrušenia zákona nastáva už v priebehu jeho platnosti.\n30. Účinok „ex nunc“ nevylučuje, že práve aplikácia protiústavného právneho predpisu zo strany orgánu\nverejnej moci mohla viesť k zásahu do základného práva alebo slobody jednotlivca. Preto nemožno v\nniektorých prípadoch aplikovať právnu úpravu účinnú v relevantnom období, aj keď táto bola zrušená\nderogačným nálezom pre neústavnosť až následne.\n31. S prihliadnutím na uvedené, možno konštatovať, že pokiaľ bol aj zákon zrušený pre rozpor s\nústavným poriadkom, tak v zásade neprestáva byť vo vzťahu k právnym skutočnostiam nastaným behom\njeho platnosti aplikovateľný, s výnimkou ak sa derogačný dôvod týka zásahu do ústavou garantovaných\nzákladných práv a slobôd (materiálneho jadra ústavy). Uvedené by pritom malo platiť aj vo vzťahu k\nvýkonu práv a povinností z rozhodnutí orgánu verejnej moci vydaných na základe zrušeného právneho\npredpisu.\n\n32. Všetky orgány verejnej moci vrátane sú povinné interpretovať výklad ústavných zákonov, zákonov a\nďalších právnych predpisov v súlade s generálnym interpretačným princípom zakotveným v čl. 152 ods.\n4 ústavy, podľa ktorého takýto výklad musí byť v súlade s ústavou.\n33. Vzhľadom k tomu, že ustanovenie § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, podľa ktorého žalovaný postupoval,\na to tým spôsobom, že neodôvodnil rozhodnutie ktoré bolo vydané na základe ustanovenia § 48\nods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, hoci ustanovenia ustanovenie § 120 ods. 2 zákona o\npobyte cudzincov účinnom v čase vydania rozhodnutia žalovaným odôvodnenie takéto rozhodnutia\nnevyžadovalo, predmetné ustanovenie stratilo účinnosť dňom zverejnenia Nálezu Ústavného súdu\nSR PL.ÚS 8/2016-131 zo dňa 12. decembra 2018 v zbierke zákonov, preto bolo potrebné rozsudok\nkrajského súdu zmeniť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací vychádzajúc z uvedeného dospel k záveru, že\npreskúmavané rozhodnutie správneho orgánu nie je v súlade so zákonom, a keďže súd prvého stupňa\nžalobu zamietol, odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné podľa § 220\nOSP zmeniť a rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n35. V zmysle ustanovenia § 250j ods. 6 O.s.p. je správny orgán viazaný právnym názorom súdu.\n36. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 250k ods.\n1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a 2 O.s.p. a § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. tak, že v konaní úspešnému\nžalobcovi priznal ich náhradu v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.\n655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“).\nTrovy konania tvoria trovy právneho zastúpenia vo výške 992,05 € a iné trovy konania vo výške 140 €.\nTrovy právneho zastúpenia pozostávajú:\n- z odmeny za 4 úkony právnej služby\n1. prevzatie a príprava zastúpenia, (§ 13a ods. 1 písm. a) vyhl.) 134 €\n2. podanie žaloby, (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhl.) 134 €\n3. účasť na pojednávaní pred krajským súdom, (§ 13a ods. 1 písm. d) vyhl.) 139,83 €\n4. odvolanie proti rozsudku krajského súdu, (§ 13a ods. 1 písm. b) vyhl.) 139,83 €\nk nim prislúchajúcich režijných paušálov (32,86 € )\n- cestovné náklady 94,72 € (400 km pri spotrebe 7,7l/100 km a cene pohonných hmôt 1,469 € /l a náhrade\nza použitie vozidla vo výške 0,183€ za každý km Žilina -Bratislava a späť- účasť na pojednávaní )\n- náhrada za stratu času -10 polhodín -cesta na pojednávanie) - 139,80 €\n- DPH 20 % 177, 01 €\nSpolu: 992,05 €\nIné trovy konania pozostávajú:\n- z náhrady za súdny poplatok\n1. za podanie žaloby\n70 €\n2. za podanie odvolania\n70 €\n37. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona\nč. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\n38. S poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\npostupoval odvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}