{"guid": "1c6492a3-fa20-48b6-8dae-33cb8030dbcd:6fe18c0b-c32f-4836-ac7a-5540ee7c3a0b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1013201293.2", "spisova_znacka": "3Sžik/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžik/1/2018 z 23. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. januára 2019, sp. zn. 3Sžik/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1013201293.2", "identifikacne_cislo": "1013201293", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2019-01-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6fe18c0b-c32f-4836-ac7a-5540ee7c3a0b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1013201293.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1013201293.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1013201293.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžik/1/2018\n1013201293\n23. 01. 2019\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2019:1013201293.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu (sudca\nspravodajca) a z členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Anny Peťovskej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľa (pôvodne žalobca): JUDr. F. T., LL.M., nar. XX.XX.XXXX, bytom U., zastúpený:\nMgr. Stanislavom Hutňanom, advokát, so sídlom Kominárska 2, 83 104 Bratislava, proti žalovanému:\nMinisterstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom, Župné nám. 13, Bratislava, v konaní o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 32175/2013-23-II zo dňa 06.05.2013, o kasačnej\nsťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/173/2013-190 zo dňa 2. júla 2018,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/173/2013-190 zo dňa\n02.07.2018 m e n í tak, že rozhodnutie Ministra spravodlivosti Slovenskej republiky č. 32175/2013-23II zo dňa 6. mája 2013, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 246/2013-34-I zo dňa 05.04.2013 z r u š u j\ne a v r a c i a vec žalovanému na ďalšie konanie.\nSťažovateľovi p r i z n á v a proti žalovanému nárok na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako\naj konania pred Krajským súdom v Bratislave.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom č. k. 6S/173/2013-190 zo dňa 2. júla 2018 Krajský súd v Bratislave zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý ako povinná\nosoba podľa § 2 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „ZSI“),\npodľa § 18 ods. 2 a § 22 ods. 1 ZSI v spojení s § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní,\nrozhodnutím č. 246/2013-34-I zo dňa 05.04.2013 nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie:\n„o zaslanie písomných pripomienok účastníkov konania v spojených prejudiciálnych konaniach C-411/10\ns C-493/10 N.S. et. M.E v anglickom jazyku“ s poukazom na § 11 ods. 1 písm. d) ZSI, keďže požadované\ninformácie sa týkajú rozhodovacej činnosti Súdneho dvora Európskej únie ako medzinárodného\nsúdneho orgánu. Žalobca proti rozhodnutiu podal dňa 23.04.2013 rozklad, o ktorom rozhodol Minister\nspravodlivosti Slovenskej republiky rozhodnutím č. 32175/2013-23-II zo dňa 06.05.2013 tak, že rozklad\nzamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že písomné pripomienky účastníkov konania v spojených\nprejudiciálnych konaniach C-411/10 a C-493/10 N.S. et M.E. v anglickom jazyku sa nepochybne týkajú\nrozhodovacej činnosti súdu, keďže vyhodnotenie pripomienok, pokiaľ sú pre rozhodnutie podstatné,\nmusí byť súčasťou súdneho rozhodnutia. Skutočnosť, že v čase žiadosti o sprístupnenie informácie boli\nprejudiciálne konania právoplatne skončené, podľa názoru krajského súdu nemala relevantný vplyv pre\npozitívne vybavenie predmetnej žiadosti.\n\n3. Krajský súd ďalej konštatoval, že žalobca sa domáhal práva na informácie zaručené Ústavou\nSR, Listou základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nv spojení so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d) ZSI\nupravuje obmedzenie práva na slobodný prístup k informáciám, ktorý je treba na požadovanú informáciu\naplikovať, keďže informácia požadujúca žalobcom sa týka písomných pripomienok účastníkov konania\nv spojených prejudiciálnych konaniach C-411/10 a C-493/10 N.S. et M.E. v anglickom jazyku. Z kontextu\nžiadosti je nepochybné, že ide o písomnosti účastníkov konania pred Súdnym dvorom Európskej únie, t.\nj. medzinárodného súdneho orgánu a preto ich sprístupnenie sa riadi osobitným predpisom. Osobitným\npredpisom na sprístupnenie dokumentov medzinárodného súdneho orgánu je Rokovací poriadok ESĽP,\nktorý v pravidle 33 ods. 1 upravuje pre situáciu dokumentov, ktoré Kancelárii predložia strany, že sú\nprístupné verejnosti v súlade s opatreniami určenými tajomníkom, pokiaľ predseda komory z dôvodov\nuvedených v odseku 2 tohto pravidla, z vlastného podnetu alebo na základe žiadosti niektorej zo strán\nalebo ktorejkoľvek dotknutej osoby nerozhodne inak. Pravidlo 33 ods. 1 Rokovacieho poriadku ESĽP\nako i čl. 40 ods. 2 Dohovoru hovoria o prístupnosti dokumentov verejnosti, neukladajú žalovanému,\nako povinnej osobe podľa ZSI povinnosť dokumenty sprístupniť. Dokumenty sú prístupné verejnosti\nv sídle ESĽP a z tejto skutočnosti nemožno ani extenzívne vyvodiť záver, že žalovaný, ako povinná\nosoba požadované informácie sprístupní žalobcovi. Žalobca ako občan Európskej únie má právo na\nsprístupnenie dokumentov v sídle ESĽP podľa Rokovacieho poriadku ESĽP v spojení s Dohovorom.\n4. K otázke viazanosti Slovenskej republiky Dohovorom a postavenie Rokovacieho poriadku ESĽP\nk Slovenskej republike krajský súd v celom rozsahu odkázal podľa § 140 S. s. p. na právny\nnázor správneho súdu vyslovený v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/169/2013-148\nz 21.02.2018 s tým, že Dohovor je pre Slovenskú republiku záväzný a Rokovací poriadok ESĽP je\ninterným predpisom ESĽP a týmto nie je Slovenská republika viazaná (Slovenskej republike neukladá\nžiadnu povinnosť, teda ani sprístupniť požadované dokumenty). Z uvedeného vyvodil záver, že čl. 40\nods. 2 Dohovoru ani Rokovací poriadok ESĽP neukladajú povinnosť žalovanému sprístupniť písomné\npripomienky účastníkov konania v spojených prejudiciálnych konaniach C-411/10 a C-493/10 N.S. et\nM.E v anglickom jazyku, ktoré účastníci predložili ESĽP. (Poznámka kasačného senátu: Ide tu o zjavnú\nvadu odôvodnenia napadnutého rozsudku keďže krajský súd vo veciach Súdneho dvora EU argumentuje\nDohovorom ESĽP).\n5. Krajský súd dospel k záveru, že správne orgány dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne\nposúdili. V konaní správnych orgánov sa nevyskytli vady, ktoré by mali negatívny vplyv na zákonnosť ich\nrozhodnutí, správne orgány sa vysporiadali so všetkými pre posúdenie veci podstatnými námietkami,\npreto nevyhovením žiadosti nemohlo dôjsť k negatívnemu zásahu do práva žalobcu na informácie a súd\nžalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca (sťažovateľ) v zastúpení advokátom včas\nkasačnú sťažnosť. Okrem iných relevantných dôvodov kasačnej sťažnosti sa krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku nevysporiadal s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n3Sžo/105/2015 zo dňa 22.02.2017, podľa ktorého ustanovenie § 11 ods. 1 písm. d/ ZSI sa môže\nvzťahovať iba na prebiehajúce konania, pričom v predmetnej veci išlo o prístup k informáciám z niekoľko\nrokov právoplatne ukončeného konania, a povinné osoby majú povinnosť vždy skúmať materiálny\ncharakter obmedzenia prístupu k informáciám, a to na základe ustanovenia § 12 ZSI. Kasačný súd\npreskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa\nkrajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho\norgánu. Predmetom konania bola výlučne právna otázka výkladu pojmu „týka sa rozhodovacej činnosti\nsúdu“, použitého v ustanovení § 11 ods. 1 písm. d./ ZSI.\n7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti písomne nevyjadril.\n8. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy nie je v súlade so zákonom, a krajský súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie krajského súdu\nzmeniť tak, že zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie.\n\n9. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už\nbola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už\nlen na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.\n10. Kasačný súd pri rozhodovaní tejto veci vychádzal z obdobnej veci, ktorú predstavuje rozsudok\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/105/2015 zo dňa 22.02.2017, podľa ktorého ustanovenie § 11 ods.\n1 písm. d/ ZSI najvyšší súd vykladá tak, že sa môže vzťahovať iba na prebiehajúce konania („živé\nveci“), pretože týkať sa rozhodovacej činnosti môže iba dovtedy, dokiaľ rozhodovacia činnosť v danej\nveci prebieha.\n11. Podľa § 11 ods. 1 písm. d./ zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám\n(zákon o slobode informácií) v znení účinnom ku dňu 05.04.2013 povinná osoba obmedzí\nsprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane\nmedzinárodných súdnych orgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa\nsprístupňuje podľa osobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti\ndruhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku <. a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku,\nak ich sprístupnenie nezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené\nzáujmy.\n12. Najvyšší súd konštatuje že „v zmysle uvedeného ustanovenia sa nesprístupňujú informácie, ktoré sa\ntýkajú rozhodovacej činnosti súdu. Informácia má takúto kvalitu v zásade iba počas súdneho konania,\naž do právoplatného skončenia veci. V súdnej terminológii sa takýto predmet konania označuje ako\n„živá vec“. Ide o historický princíp. Priebeh konania je ovládaný procesnými zásadami bezprostrednosti\na priamosti, a preto si konajúci súd vždy obstaráva základ a vytvára úsudok pre svoje rozhodnutie iba na\nzáklade informácií, ktoré vyjdú najavo iba pred ním. Až do právoplatného skončenia súdneho konania\nmá verejnosť pasívny prístup k informáciám prostredníctvom účasti na súdnych pojednávaniach. Cieľom\ntohto ustanovenia je garantovať nezávislosť súdnictva, vylúčiť tým „paralelný priebeh súdneho procesu\nna verejnosti“. Verejnosť má prístup k informáciám zabezpečený prístupom do súdnych budov a na\npojednávania. Rozsudky sa vyhlasujú verejne. Ide o všeobecné princípy, ktorými sa spravujú nielen\nnárodné súdy, ale i Súdny dvor Európskej únie“.\n13. O trovách konania pred krajským a kasačným súdom bolo rozhodnuté podľa § 467 ods. 1, 2 SSP v\nspojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že v kasačnom konaní úspešnému sťažovateľovi bolo voči žalovanému\npriznané právo na úplnú náhradu doterajších trov. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle §\n175 ods. 2 SSP krajský súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n14. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\n15. Keďže kasačný súd vo veci priamo rozhodol, nahradil čiastočne nezrozumiteľné odôvodnenie\nrozsudku krajského súdu vlastným rozhodnutím.\n§ 11 ods. 1 písm. d/ zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (zákon o slobode\ninformácií) v znení účinnom ku dňu 05.04.2013\nV zmysle uvedeného ustanovenia sa nesprístupňujú informácie, ktoré sa týkajú rozhodovacej činnosti\nsúdu. Informácia má takúto kvalitu v zásade iba počas súdneho konania, až do právoplatného skončenia\nveci. V súdnej terminológii sa takýto predmet konania označuje ako „živá vec“.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/173/2013", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}