{"guid": "2b6016fa-d643-4c3f-8161-577dbcb8cc7e:b13db3d8-8bde-4df6-9d22-c7eec3e2abee", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1013200342.5", "spisova_znacka": "2Sžk/44/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžk/44/2018 z 17. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. apríla 2019, sp. zn. 2Sžk/44/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1013200342.5", "identifikacne_cislo": "1013200342", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Katarína Benczová", "sudca_id": 62, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-katarina-benczova-62", "datum_vydania": "2019-04-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/312/#paragraf-125.odsek-2", "nazov": "§ 125 ods. 2 zákona č. 312/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/312/#paragraf-125.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/312-2001/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "nazov": "§ 47 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/312/#paragraf-125.odsek-1", "nazov": "§ 125 ods. 1 zákona č. 312/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/312/#paragraf-125.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/312-2001/paragraf-125"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-5", "nazov": "§ 47 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-131", "nazov": "§ 131 zákona č. 400/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400/#paragraf-131", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/400-2009/paragraf-131"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "nazov": "§ 47 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/400", "nazov": "zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/400", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/400-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-2", "nazov": "§ 47 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/312", "nazov": "zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/312", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/312-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-4", "nazov": "§ 47 ods. 4 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/312#paragraf-125", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/2009/400#paragraf-131"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b13db3d8-8bde-4df6-9d22-c7eec3e2abee", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1013200342.5", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1013200342.5", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1013200342.5/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžk/44/2018\n1013200342\n17. 04. 2019\nJUDr. Katarína Benczová\nECLI:SK:NSSR:2019:1013200342.5\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nKataríny Benczovej a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci\nžalobcu: T., bytom J., K., zastúpený: JUDr. Jánom Mišurom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 27,\nBratislava proti žalovanej (sťažovateľke): Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Dobrovičova\n12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 200/2546/2012 zo dňa 21. decembra\n2012, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/48/2013-246\nzo dňa 12. apríla 2018, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na plnú náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Prvostupňovým rozhodnutím žalovanej č. 120/1698/2012 zo dňa 26. septembra 2012 bolo\npodľa § 46 ods. 1 písm. b), §47 písm. b) zákona č. 400/2009Z.z. o štátnej službe rozhodnuté,\nže štátnozamestnanecký pomer končí uplynutím výpovednej doby. Rozhodnutie odkazovalo na\npredchádzajúce konania vo veci trvania štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, na zrušenie\nštátnozamestnaneckého miesta žalobcu rozhodnutím generálneho riaditeľa Pôdohospodárskej\nplatobnej agentúry (PPA) zo dňa 22.1.2009, na skutočnosť, že ani po opakovaných pohovoroch\nneprijal ponúknuté voľné štátnozamestnanecké miesto s miestom výkonu práce regionálne pracovisko\nKomárno, na skutočnosť, že služobný úrad nemá pre neho iné vhodné štátnozamestnanecké miesto a\nštátny zamestnanec sa so služobným úradom nedohodol inak.\n2. Žalobca v podanom odvolaní namietal, že nakoľko bolo rozsudkom krajského súdu v Bratislave\nsp. zn. 2S/24/2011 zrušené predchádzajúce skončenie jeho pracovného pomeru a vec bola vrátená\nžalovanému na ďalšie konanie predpokladal pokračovanie v správnom konaní podľa § 131 zák. č.\n400/2009 Z.z., nakoľko konanie začalo za jeho účinnosti. Zároveň vytkol napadnutému rozhodnutiu, že\nneobsahuje zákonom predpísané obsahové náležitosti v zmysle § 47 správneho poriadku.\n3. Rozhodnutím žalovanej č. 200/2546/2012 zo dňa 21. decembra 2012 (označeným ako „Odpoveď“)\nbolo žalobcovi oznámené, že nakoľko jeho štátnozamestnanecký pomer trval ku dňu 31.10.2009\npovažuje sa za štátnozamestnanecký pomer podľa zák. č. 400/2009 Z.z., podľa ktorého služobný\núrad postupoval. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru nie je rozhodnutím správneho orgánu\npodľa správneho poriadku, proti ktorému by bolo možné podať odvolanie, ale výpoveďou v zmysle\nustanovení zákona 400/2009 Z.z. Služobný úrad po neplatnom skončení štátnozamestnaneckého\npomeru rešpektoval platnú právnu úpravu a vzhľadom na okolnosti opísané vo výpovedi rozhodol formou\nvýpovede, ktorá je platná a účinná. Vzhľadom na to, že služobný úrad nie je správnym orgánom,\n\npovažuje odvolanie žalobcu za oznámenie, že podľa § 79 zákonníka práce trvá na tom, aby ho služobný\núrad ďalej zamestnával.\n4. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj len Krajský súd) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č.\n162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutia žalovaného č. 200/2546/2012\nzo dňa 21. decembra 2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej č. 120/1698/2012 zo dňa\n26. septembra 2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n5. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd poukázal na to, že žalobca bol štátnym\nzamestnancom, s ktorým bol pôvodne rozhodnutím č. 120/112/2009 zo dňa 22. januára 2009 v spojení\ns druhostupňovým rozhodnutím č. 101/345/2009 zo 07. apríla 2009 podľa zákona č. 312/2001 Z.z.\no štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení do 31. októbra 2009 skončený\nštátnozamestnanecký pomer. Na základe podanej žaloby žalobcom Krajský súd v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 4S/88/2009 rozsudkom č. k. 4S/88/2009-80 zo dňa 08. októbra 2010 zrušil pre\nnepreskúmateľnosť druhostupňové rozhodnutie č. 101/345/2009 zo 07. apríla 2009 a vec vrátil žalovanej\nna ďalšie konanie.\n6. Nové druhostupňové rozhodnutie žalovanej č. 101/2427/2010 zo dňa 14. decembra 2010 žalobca\nopäť napadol žalobou a Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 2S/24/2011-121 zo dňa 23. mája\n2012 zrušil nielen druhostupňové rozhodnutie žalovanej č. 101/2427/2010 zo dňa 14. decembra 2010,\nale aj prvostupňové rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru č. 120/112/2009 zo dňa\n22. januára 2009 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie so záväzným názorom o povinnosti skúmať\nsplnenie podmienok pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 zákona o štátnej\nslužbe odvolateľovi.\n7. Následne žalovaná listom zo dňa 26. septembra 2012 č. 120/1698/2012 oznámila žalobcovi skončenie\nštátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b) a § 47 písm. b) zákona č.\n400/2009 Z.z. Voči tomuto listu napriek skutočnosti, že nemal náležitosti rozhodnutia (vrátane poučenia\no možnosti podať opravný prostriedok), podal žalobca odvolanie. Na základe odvolania reagovala\nžalovaná listom č. 200/2546/2012 zo dňa 21. decembra 2012 tak, že výpoveď danú žalobcovi dňa\n26. septembra 2012 považovala za platnú a účinnú. Pre úplnosť žalovaná uviedla, že podľa zákona\nč. 400/2009 Z.z. nie je služobný úrad žalovanej správnym orgánom a nevydáva rozhodnutia, preto\nnepostupovala v danej veci podľa správneho poriadku.\n8. Uvedené listy (rozhodnutia) žalovanej žalobca napadol žalobou doručenou krajskému súdu dňa\n25. februára 2013, ktorou sa domáhal preskúmania ich zákonnosti. Krajský súd v Bratislave v konaní\nvedenom pod sp. zn. 1S/48/2013 rozsudkom č. k 1S/48/2013-148 zo dňa 27. júna 2013 tak, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej z 21. decembra 2012 č. 200/2546/2012 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie\nkonanie.\n9. Tento rozsudok krajského súdu žalovaná napadla odvolaním, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 26. februára 2015 sp. zn. 7Sžo/14/2013, ktorým najvyšší súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a konanie zastavil s tým, že vec postúpi na ďalšie konanie vecne a miestne\npríslušnému Okresnému súdu Bratislava I.\n10. Odvolací súd v konaní 7Sžo/14/2013 z obsahu spisu zistil, že žalobca v čase účinnosti zákona č.\n400/2009 Z.z. (od 01. novembra 2009) bol v štátnozamestnaneckom pomere, v stálej štátnej službe,\nvo funkcii hlavný radca. Žalovaná dňa 26. septembra 2012 dala žalobcovi výpoveď z tohto pomeru\nz dôvodu uvedenom v § 47 písm. b) cit. zákona. Konajúci odvolací súd mal za to, že vzhľadom\nna ustanovenie § 120 zákona č. 400/2009 Z.z., v ktorom sú vymenované ustanovenia Zákonníka\npráce, ktoré sa primerane použijú na štátnozamestnanecké vzťahy, žalovaný od 01. novembra 2009\nnebol oprávnený vydávať o skončení štátnozamestnaneckého pomeru rozhodnutia s odôvodnením\npodľa správneho poriadku. Preto uvedená výpoveď nemohla byť podľa názoru odvolacieho súdu ani\npredmetom prieskumu zákonnosti krajským súdom v správnom súdnictve, ale predmetom konania na\npríslušnom všeobecnom súde žalobcu.\n11. Na základe ústavnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z\n26. februára 2015 sp. zn. 7Sžo/14/2013 vydal Ústavný súd Slovenskej republiky nález zo dňa 08.\n\ndecembra 2015 číslo III. ÚS 485/2015-36 ktorým uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 7Sžo/14/2013 zo dňa 26. februára 2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ústavný súd\nSlovenskej republiky dospel k názoru, že uznesením najvyššieho súdu bolo porušené základné právo\nžalobcu na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s\nprávom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd.\n12. Ústavný súd v odôvodnení uvedeného nálezu uviedol nasledovné: „....Vo veci\nštátnozamestnaneckého pomeru sťažovateľa bolo od 22. januára 2009, kedy bolo vydané rozhodnutie\nzamestnávateľa sp. zn. 120/112/2009 podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z.z (ďalej aj\nako „zákon o štátnej službe“) vedené správne konanie (§ 125 ods. 1 a 2 zákona o štátnej službe)\npodľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok\"). Toto konanie nebolo žiadnym zákonne súladným spôsobom (napr.\npodľa § 30 správneho poriadku) skončené. Rozsudkom krajského súdu z 23. mája 2012 sp. zn.\n2S/24/2011-121 bolo síce toto rozhodnutie zrušené, avšak vec bola zamestnávateľovi sťažovateľa\nvrátená na ďalšie konanie; tento rozsudok teda sám osebe nemal za následok skončenie správneho\nkonania. Právny záver najvyššieho súdu, že označené akty zamestnávateľa treba posudzovať čisto v\nrežime zákona č. 400/2009 Z.z., takto potom neobstojí, pretože najvyšší súd celkom opomenul jeho\nprechodné ustanovenie § 131. V zmysle tohto prechodného ustanovenia je naopak, potrebné „odpoveď\"\nzamestnávateľa sp. zn. 200/2546/2012 z 21. decembra 2012 posudzovať ako rozhodnutie vydané v\ndosiaľ neskončenom správnom konaní, ako to urobil krajský súd, resp. ako tvrdí sťažovateľ, a žalobu\nproti nej smerovanú prerokovať v konaní v správnom súdnictve ako žalobu proti rozhodnutiu a postupu\nsprávneho orgánu. Ak teda najvyšší súd konanie zastavil z dôvodu nedostatku vecnej príslušnosti, vec\nv jej merite neprerokoval a postúpil ju okresnému súdu, odňal sťažovateľovi možnosť konať pred vecne\npríslušným správnym súdom.“\n13. V následnom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednávajúci vec v senáte 7S, s\nprihliadnutím na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2015 číslo III. ÚS\n485/2015-36 dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej je potrebné vyhovieť a uznesením sp. zn.\n7Sžo/12/2016 zo dňa 15. júna 2016 rozsudok krajského súdu zo dňa 27. júna 2013 č. k. 1S/48/2013-148\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva,\nže podľa právneho záveru vysloveného v predmetnom náleze ústavného súdu napadnuté rozhodnutie\nžalovanej je potrebné preskúmať v konaní v správnom súdnictve. Preto krajský súd v napadnutom\nrozsudku vecne správne vyslovil nesúhlas s právnym názorom žalovanej, ktorá poukázala na\nskutočnosť, že žalobou napadnuté rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu\nz 21. decembra 2012 vydala podľa zákona č. 400/2009 Z.z. a nebola povinná rozhodnutie odôvodniť\nv zmysle správneho poriadku. Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie bez toho, aby sa zaoberal hmotnoprávnou stránkou veci\nv jej merite a uložil krajskému súdu povinnosť opätovne dôsledne preskúmať zákonnosť postupu\na rozhodnutia žalovanej, prejednať vec v medziach podanej žaloby, vysporiadať sa so žalobnými\nnámietkami žalobcu a opätovne v merite veci rozhodnúť, ako aj svoje rozhodnutie náležite odôvodniť.\n14. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku zo dňa 12.4.2018 uviedol, že na posudzovaný\nprípad sa vzťahuje ustanovenie § 131 zákona č. 400/2009 Z.z., ktorý stanovuje, že v konaní vo veciach\nštátnozamestnaneckého pomeru začatom pred 01. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov\nplatných do 31. októbra 2009. Možno teda uzavrieť, keď v danej veci ide o neskončené správne\nkonanie vedené ešte podľa zákona o štátnej službe podľa predpisov platných do 31. októbra 2009,\nže toto je nevyhnutné (aj po nadobudnutí účinnosti zákona č. 400/2009 Z.z.) chápať ako jeden celok.\nVychádzal pritom z právneho záveru vysloveného v Náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky zo\ndňa 08. decembra 2015 číslo III. ÚS 485/2015-36 a v tomto smere poukázal na jeho konštatáciu, že\nzrušenie prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru\nžalobcu (t. j. rozhodnutia sp. zn. 120/112/2009 z 22. januára 2009 a rozhodnutia sp. zn. 101/2427/2010\nzo 14. decembra 2010) súdom a vrátenie veci na ďalšie konanie znamená, že správne konanie vo\nveci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu nie je právoplatne skončené a žalovaná bola\npovinná v ňom pokračovať, a to napriek tomu, že medzičasom, dňom 01. novembra 2009, nadobudol\núčinnosť zákon č. 400/2009 Z. z. Preto aj „výpoveď“ sp. zn. 120/1698/2012 zo dňa 26. septembra 2012,\nako aj „odpoveď“ zamestnávateľa sp. zn. 200/2546/2012 zo dňa 21. decembra 2012 treba považovať\nza rozhodnutia vydané v tomto (neskončenom, a teda pokračujúcom) správnom konaní.\n\n15. Krajský súd ďalej uviedol, že právna bezchybnosť rozhodnutia akéhokoľvek správneho orgánu, teda\ni žalovanej spočíva v tom, že je vydané v písomnej forme, príslušným orgánom, v súlade so zákonmi\na ostatnými právnymi predpismi, vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, obsahuje náležitosti\nurčené všeobecnou právnou úpravou správneho konania i náležitosti ustanovené osobitnými právnymi\npredpismi. V danom prípade zákon č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe v ust. § 125 upravuje aplikáciu\nsprávneho poriadku v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru, pod ktorým treba rozumieť\nveci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak nie je v tomto zákone\nustanovené inak.\n16. Poukázal na to, že náležitosti rozhodnutia stanovuje ustanovenie § 47 správneho poriadku. Podľa §\n47 ods. 1 správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní\n(rozklade). Výrok musí byť formulovaný presne, určito, stručne a musí úplne vyjadrovať vyriešenie veci,\nktorá je predmetom správneho konania. Aby rozhodnutie mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky, musí\nspĺňať predpoklady stanovené zákonom. Zo žalobou napadnutého rozhodnutia podľa krajského súdu\nvyplýva, že preskúmavané rozhodnutie výrok rozhodnutia neobsahuje. V súvislosti s tým, krajský súd\nzdôraznil, že práve výrok je najdôležitejšou časťou rozhodnutia, pretože obsahuje rozhodnutie vo veci,\nktorá musí byť jednoznačne špecifikovaná. Iba vo výroku rozhodnutia možno vysloviť vznik, zmenu\nalebo zánik individuálneho právneho vzťahu, ktorým sa zakladajú práva, určujú povinnosti, prípadne\nmenia právne vzťahy. Podľa krajského súdu žalobou napadnuté rozhodnutie okrem výroku rovnako\nneobsahuje odôvodnenie. Odôvodnenie zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre\nvýrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, akými úvahami bol vedený pri hodnotení\ndôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval,\nreaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania. Medzi výrokom a odôvodnením musí\nbyť logická zhoda. Odôvodnenie musí byť presvedčivé. Právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia\nzodpovedá ústavnému i zákonnému rámcu. Nevyžaduje sa síce, aby na každú zistenú skutočnosť\nalebo každý argument účastníka konania, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide\no skutočnosť alebo argument, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné, musí sa s nimi správny orgán v\ndôvodoch rozhodnutia vysporiadať.\n17. Krajský súd preto v závere súhlasil so žalobnými námietkami, že napadnuté rozhodnutia trpia\nvadou nepreskúmateľnosti. Konštatoval, že prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie nespĺňajú\nnáležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku, keďže v obidvoch absentujú zákonné náležitosti\nrozhodnutia zadefinované v § 47 ods. 1 správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovať\nvýrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Zdôraznil, že ak je rozhodnutie nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, bráni takýto nedostatok spravidla posúdeniu\ndôvodnosti meritórnych námietok, a preto sa krajský súd s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v žalobe,\nzaoberať nemohol.\n18. V závere odôvodnenia napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že v priebehu konania\nžalovaná žiadala žalobu odmietnuť v zmysle § 98 ods. 1 písm. b) SSP s poukazom na konanie\nvedené na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 24Cpr/2/2013 o určenie neplatnosti skončenia\nštátozamestnaneckého pomeru žalobcu rozhodnutím č. 120/1698/2012 zo dňa 26. septembra 2012 s\ntým, že tieto konania prebiehajú o tom istom predmete preskumávania a s tými istými účastníkmi na\nKrajskom súde v Bratislave, keďže Okresný súd Bratislava I. postúpil vec na konanie Krajskému súdu\nv Bratislave. Krajský súd lustráciou zistil, že mu z Okresného súdu Bratislava I. vec vedená pod sp. zn.\n24Cpr/2/2013 doposiaľ postúpená nebola, a preto neboli splnené podmienky na postup v zmysle ust.\n§ 98 ods. 1 písm. b) SSP.\n19. O náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči\nžalovanej právo na úplnú náhradu trov konania, a to vrátane náhrady trov odvolacieho konania vzhľadom\nku skutočnosti, že žalobca mal vo veci plný úspech.\n20. Žalovaná podala proti rozhodnutiu krajského súdu riadne a včas kasačnú sťažnosť, ktorou sa\ndomáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia krajského súdu a zastavenia konania. Poukázala na svoj\nnávrh na odmietnutie žaloby a v tejto súvislosti uviedla, že krajský súd sa v tejto časti odôvodnenia\nnapadnutého rozsudku nevysporiadal s dôvodmi na postup v zmysle § 99 písm. b) SSP. Nesúhlasila s\nvýkladom krajského súdu o nesplnení podmienok na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. b) SSP.\nUviedla, že dôvodom odmietnutia žaloby podľa tohto zákonného ustanovenia, je prekážka začatého\n\nkonania (litispendencia). Podstatou litispendencie je, že začaté súdne konanie bráni tomu, aby o tej istej\nveci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie. Pod totožnosťou veci sa rozumie ten\nistý predmet prieskumu, t. j. to isté rozhodnutie, opatrenie, iný zásah, nečinnosť orgánu verejnej správy.\nPod totožnosťou žalobcu sa rozumie v správnom súdnictve ten istý žalobca a nie totožnosť strán ako\nv civilnom konaní.\n21. Žalovaná považovala za zásadné to, že predmetom konania na krajskom súde pod sp. zn.\n1S/48/2013 a konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 24Cpr/2/2013 je\nrozhodnutie zo dňa 26. septembra 2012 č. 120/1698/2012, ako prvostupňové rozhodnutie žalovanej.\nŽalobcom v oboch konaniach je tá istá osoba T., čiže sa jedná o totožného žalobcu. Konanie vedené\nna Okresnom súde Bratislava I. pod sp. zn. 24Cpr/2/2013 sa začalo dňa 29.01.2013 a konanie vedené\nna krajskom súde pod sp. zn. 1S/48/2013 za začalo dňa 25.02.2013. Podľa vyššie uvedeného je podľa\nžalovanej v plnom rozsahu preukázané splnenie podmienok litispendencie, a to zhodnosť predmetu\nkonania a zhodnosť žalobcu. Okresný súd Bratislava I. uznesením zo dňa 20.06.2017 zastavil konanie\nvedené pod sp. zn. 24Cpr/2/2013 a súčasne rozhodol o postúpení veci vecne a miestne príslušnému\nKrajskému súdu v Bratislave. Ak by krajský súd vykonal dokazovanie za účelom spoľahlivého zistenia\nskutkového stavu a oboznámil sa so spisom Okresného súdu Bratislava I. sp. zn. 24Cpr/2/2013, zistil\nby, že konanie vedené na okresnom súde nebolo krajskému súdu postúpené iba z dôvodu nesprávneho\nprocesného postupu okresného súdu, ktorý nemal rozhodnúť o zastavení konania, ale iba o jeho\npostúpení vecne príslušnému súdu podľa § 43 ods. 1 CSP, a tak by konanie pod sp. zn. 24Cpr/2/2013\nuž prebiehalo na správnom súde. Zastavala názor, že ani tento nesprávny procesný postup okresného\nsúdu nemohol obmedziť krajský súd pri skúmaní dôvodov pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1\npísm. b) SSP.\n22. Ďalej žalovaná považovala odôvodnenie napadnutého rozsudku krajského súdu za arbitrárne. V\ntejto súvislosti dôvodila, že krajský súd sa dostatočne nevysporiadal s dôvodmi pre odmietnutie žaloby\nv zmysle § 98 ods. 1 písm. b) SSP. V odôvodnení jeho rozhodnutia podľa žalovanej chýba výklad\nprávnej normy, na základe ktorého by súd subsumoval skutkový stav pod príslušnú právnu normu.\nKrajský súd nemal vyhodnotiť ani podmienky litispendencie, keď sa iba obmedzil na gramatický výklad\npríslušného ustanovenia. Preto žalovaná považovala rozsudok krajského súdu za nepreskúmateľný a\nvydaný predčasne.\n23. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovanej súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave, s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval a kasačnú sťažnosť žalovanej\npovažoval za nedôvodnú.\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438\nods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444\nSSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§\n445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\npodanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP\nbez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalovanej je potrebné zamietnuť.\n25. Predmetom konania pred kasačným súdom je rozhodnutie o podanej kasačnej sťažnosti žalovanej\nproti rozhodnutiu správneho súdu, ktorým správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. 200/2546/2012\nzo dňa 21. decembra 2012 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovanej č. 120/1698/2012 zo\ndňa 26. septembra 2012, ktorým bolo žalobcovi oznámené skončenie štátnozamestnaneckého pomeru\nvýpoveďou podľa § 46 ods. 1 písm. b) a § 47 písm. b) zákona č. 400/2009 Z.z.\n26. Podľa § 131 zákona č. 400/2009 Z.z. v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom\npred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.\n27. Podľa § 40 ods. 2 písm. a) zákona o štátnej službe v stálej štátnej službe alebo v dočasnej\nštátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu zrušenia\njeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto\nbolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné\nštátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním;\n\nv tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného\nplatu, a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa\nmu náhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa\n§ 25 ods. 2 písm. c).\n28. Podľa § 125 ods. 1 a 2 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe konanie vo veciach\nštátnozamestnaneckého pomeru sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru. Na konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o\nsprávnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.\n29. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n30. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie\no odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v\nplnom rozsahu.\n31. Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n32. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n33. Podľa § 47 ods. 4 správneho poriadku poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je\nrozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán\na kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno preskúmať súdom.\n34. Podľa § 47 ods. 5 správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán,\nktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko fyzickej osoby a názov\nprávnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a\nfunkcie oprávnenej osoby. Ak sa rozhodnutie vyhotovuje v elektronickej podobe podľa osobitného\npredpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci, neobsahuje úradnú pečiatku a podpis, ale je\nsprávnym orgánom autorizované podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej\nmoci. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.\n35. V prejednávanom prípade je potrebné vychádzať zo záväzného právneho názoru vysloveného\nÚstavným súdom Slovenskej republiky v náleze zo dňa 08. decembra 2015 číslo III. ÚS 485/2015-36,\nv ktorom ústavný súd konštatoval, že konanie vo veci štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu bolo\nvedené od 22. januára 2009, kedy bolo vydané rozhodnutie zamestnávateľa (žalovanej) sp. zn.\n120/112/2009. Keďže rozsudkom krajského súdu z 23. mája 2012 č. k. 2S/24/2011-121 bolo toto\nrozhodnutie zrušené a vec bola žalovanej vrátená na ďalšie konanie, konanie vo veci skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu nebolo žiadnym zákonne súladným spôsobom skončené.\nSprávny súd preto správne ustálil, že „výpoveď“ sp. zn. 120/1698/2012 zo dňa 26. septembra 2012,\nako aj „odpoveď“ zamestnávateľa (žalovanej) sp. zn. 200/2546/2012 zo dňa 21. decembra 2012\n(napádané rozhodnutia) je potrebné považovať za rozhodnutia vydané v tomto (neskončenom, a teda\npokračujúcom) správnom konaní, a to aj napriek tomu, že žalovaná pri ich vydávaní postupovala\npodľa v tom čase účinného zákona č. 400/2009 Z.z. Ustanovenie § 131 tohto zákona totiž jasne\nstanovuje povinnosť správneho orgánu konať vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatých\npred účinnosťou tohto zákona, t. j. pred 01. novembrom 2009, podľa predpisov účinných do 31. októbra\n2009, t. j. podľa zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe.\n36. Ako konštatoval ústavný súd vo vyššie uvedenom náleze, konanie vo veci skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu bolo začaté dňa 22. januára 2009 vydaním rozhodnutia o\nskončení štátnozamestnaneckého pomeru č. 120/112/2009, a teda toto konanie spadá pod aplikáciu\n\nprechodného ustanovenia § 131 zákona č. 400/2009 Z.z. V súlade s týmto ustanovením je potrebné\n„výpoveď“ a „odpoveď“ žalovanej posudzovať ako rozhodnutia vydané v dosiaľ neskončenom správnom\nkonaní, na ktoré sa vzťahuje právna úprava zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe. V zmysle § 125\nods. 1 a 2 tohto zákona sa na konania vo veciach vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého\npomeru vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. správny poriadok. To znamená, že v rámci\nsúdneho prieskumu je potrebné „výpoveď“ a „odpoveď“ žalovanej posúdiť predovšetkým z hľadiska toho,\nči spĺňajú základné požiadavky na rozhodnutia kladené správnym poriadkom, t. j. či obsahujú zákonom\nvyžadované náležitosti.\n37. Rozhodnutie správneho orgánu musí mať zákonom ustanovenú formu, ktorú predstavujú obsahové\na formálne náležitosti. Správny poriadok upravuje všeobecné náležitosti rozhodnutia, ktoré zároveň\npredstavujú minimálny štandard správnych rozhodnutí. Náležitosti rozhodnutia ustanovené správnym\nporiadkom sú vymedzené taxatívne. Jedinou výnimkou je upustenie od odôvodnenia, ak sa účastníkom\nv celom rozsahu vyhovelo. Správny poriadok rozlišuje jednak obsahové náležitosti a jednak formálne\nnáležitosti rozhodnutia. Obsahovými náležitosťami sú výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom\nprostriedku. Popri obsahových náležitostiach písomné vyhotovenie rozhodnutia musí obsahovať aj\npredpísané formálne náležitosti. Tieto náležitosti slúžia najmä na identifikáciu správneho orgánu, ktorý\nrozhodnutie vydal, a účastníkov konania.\n38. Po preskúmaní obsahu dotknutých rozhodnutí žalovanej niet pochýb o tom, že náležitosti\nvyžadované v § 47 správneho poriadku v nich absentujú, čo spôsobuje, že trpia vadou\nnepreskúmateľnosti.\n39. Ďalšie námietky žalovanej uvedené v kasačnej sťažnosti kasačný súd vyhodnotil ako\nneopodstatnené, nakoľko v danom prípade sa nejedná o existenciu prekážky začatej veci (tzv.\nlitispendenciu). Na správnom súde totiž prebiehalo len jedno konanie vo veci preskúmania zákonnosti\nnapadnutých rozhodnutí („výpoveď“ a „odpoveď“) žalovanej. Zo spisu správneho súdu ani nevyplýva, že\nby v tej istej veci prebiehali súčasne dve konania. Pred správnym súdom prebiehalo konanie na základe\nprávnym zástupcom žalobcu kvalifikovane podanej žaloby na preskúmanie zákonnosti napadnutých\nrozhodnutí žalovanej („výpoveď“ a „odpoveď“) a keďže v tej istej veci na správnom súde neprebiehalo\niné konanie toho istého žalobcu, nebola splnená podmienka na postup v zmysle § 98 ods. 1 písm. b)\nSSP z dôvodu prekážky začatej veci. Na tomto závere nič nemení ani prípadný žalovanou poukazovaný\nnesprávny procesný postup Okresného súdu Bratislava I vo veci pod sp. zn. 24Cpr/2/2013.\n40. Všetky námietky žalovanej vyhodnotil kasačný súd ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia správneho súdu. Z uvedeného dôvodu kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovanej podľa\nustanovenia § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol\n41. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n42. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n43. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n44. O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods. 1\nSSP, § 175 ods. 2 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná v kasačnom konaní úspech nemala, preto\njej právo na náhradu trov kasačného konania najvyšší súd nepriznal. Najvyšší súd priznal žalobcovi voči\nžalovanej právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, pričom o výške náhrady trov rozhodne po\nprávoplatnosti rozsudku krajský súd samostatným uznesením.\n45. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/48/2013", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}