{"guid": "8158aeda-69cf-446a-8458-9c9ccfb5f04d:c4b28e4c-a325-45bc-9f6e-a9fc30459d1f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1012211226.2", "spisova_znacka": "5Sžik/1/2018", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžik/1/2018 z 30. 5. 2019", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2019, sp. zn. 5Sžik/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1012211226.2", "identifikacne_cislo": "1012211226", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2019-05-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-97", "nazov": "§ 97 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-97", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-97"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-99", "nazov": "§ 99 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-99"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-97", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-15", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-99"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c4b28e4c-a325-45bc-9f6e-a9fc30459d1f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1012211226.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1012211226.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1012211226.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžik/1/2018\n1012211226\n30. 05. 2019\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2019:1012211226.2\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): O.. H.. V. Ď.S., O. Z. XX,\nO., právne zastúpený: LEGALSKILLS.SK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Legionárska 1/C,\nBratislava, proti žalovanému: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so\nsídlom Špitálska 4, 6, 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti predpokladaného rozhodnutia ministra\npráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a rozhodnutia žalovaného č. 45489/2012 154/2012II/1inf zo dňa 17.10.2012, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v\nBratislave č.k.1S/2529/2012-82 zo dňa 21.9.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti právoplatnému uzneseniu\nKrajského súdu v Bratislave č.k.1S/2529/2012-82 zo dňa 21.9.2017 z a m i e t a.\nÚčastníkom sa náhrada trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd”) uznesením č.k.1S/2529/2012-82 zo dňa 21.9.2017\npostupom podľa § 97 v spojení s § 99 písm. b) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len ,,S.s.p.”) konanie o preskúmanie zákonnosti predpokladaného rozhodnutia ministra práce,\nsociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a rozhodnutia žalovaného č. 45489/2012 154/2012-II/1inf\nzo dňa 17.10.2012 zastavil. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 170 písm. b) S.s.p. tak, že\nžiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.\n2. Krajský súd v odôvodnení tohto uznesenia uviedol, že žiadosťou zo dňa 5.9.2012 žiadal žalobca o\nposkytnutie nasledovných informácií:\n1/ V zmysle akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení sa absolvované magisterské\nvysokoškolské štúdium v krajinách EÚ/mimo EÚ považuje v Slovenskej republike za ukončené\nvysokoškolské štúdium druhého stupňa a ktorým dňom (deň zloženia záverečnej skúšky, deň vydania\nosvedčenia o uznaní rovnocennosti vzdelania, prípadne iný deň) z pohľadu všeobecne záväzných\nprávnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnania a sociálneho zabezpečenia.\n2/ Podľa akých konkrétnych zákonných alebo podzákonných ustanovení je možné sa vzdať\ndosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania v krajinách EÚ/mimo EÚ, ktoré bolo uznané za\nrovnocenné vysokou školou v SR ? Aký má takéto vzdanie sa dosiahnutého úplného vysokoškolského\nvzdelania právny vplyv na posudzovanie získaného nového vysokoškolského vzdelania druhého stupňa\nz pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich oblasť zamestnávania a sociálneho\nzabezpečenia?\n3. Podaním č. 38909/2012 154/2012-II/Inf zo dňa 7.9.2012 žalovaný postupom podľa § 5 ods. 1\nzákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n(ďalej len ,,zákon č. 211/2000 Z.z.“) postúpil žalobcovu žiadosť o informácie podľa zákona č. 211/2000\n\nZ.z. z hľadiska vecnej príslušnosti na priame vybavenie Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu\nSlovenskej republiky.\n4. Podaním č. 38909/2012 154/2012-II/Inf zo dňa 7.9.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho žiadosť\no informácie bola podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. postúpená na priame vybavenie Ministerstvu\nškolstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Oznámenie bolo žalobcovi doručené dňa\n11.9.2012.\n5. Žalobca podaním zo dňa 5.10.2012 označeným ako rozklad proti predpokladanému rozhodnutiu\ndoručeným žalovanému dňa 5.10.2012 žiadal žalovaného, aby rozkladu vyhovel a napadnuté\npredpokladané rozhodnutie zrušil a rozhodol o sprístupnení informácií požadovaných v jeho žiadosti\nzo dňa 5.9.2012 vo vlastnej kompetencii, prípadne, aby vec vrátil prvostupňovému orgánu na\nďalšie konanie. V podaní ďalej uviedol, že časť z jeho žiadosti spadá do oblasti, ktorá je v\nzmysle kompetenčného zákona výlučne v pôsobnosti žalovaného, teda ako povinná osoba nebol\noprávnený postúpiť jeho žiadosť, nakoľko minimálne časť požadovaných informácií musí mať v zmysle\nkompetenčného zákona k dispozícii a to minimálne vo forme pamäťovej stopy jeho personálneho\nsubstrátu. Podľa jeho názoru, žalovaný vec nesprávne vecne a právne posúdil, v dôsledku čoho dospel\nk nezákonnému rozhodnutiu tak, že vydal predpokladané rozhodnutie, ktorým podľa § 18 ods. 3 zákona\nč. 211/2000 Z.z. rozhodol o nesprístupnení žiadaných informácií. Lehota na vybavenie žiadosti uplynula\ndňa 18.9.2012. Dňom doručenia predpokladaného rozhodnutia je tretí deň od uplynutia tejto lehoty, t.j.\n21.9.2012.\n6. Podaním č. 45489/2012 154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že na\núčely sociálneho poistenia sa rešpektujú právne predpisy upravujúce vysokoškolské štúdium a aj\nrozhodnutia príslušných orgánov o tom, ktoré štúdium absolvované mimo Slovenskej republiky sa\npovažuje za rovnocenné štúdium absolvované v Slovenskej republike a keďže žalobcom požadované\ninformácie žalovaný nemá k dispozícii, ale má vedomosť, že týmito informáciami disponuje Ministerstvo\nškolstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, bola žalobcova žiadosť dňa 7.9.2012 postúpená\nMinisterstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Nakoľko zo strany žalovaného sa\nnejednalo o nesprístupnenie informácie podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ale išlo o postúpenie\nžiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii (§ 15 ods. 1) a žalobcova žiadosť\nnebola ani odložená, žalovaný rozhodnutie v predmetnej veci nevydal. Preto nie je možné jeho podanie\nzo dňa 5.1.2012 považovať za „rozklad proti predpokladanému rozhodnutiu“.\n7. Žalobca v žalobe uviedol, že dňa 5.9.2012 požiadal žalovaného o sprístupnenie informácií z oblasti,\npre ktorú je vecne príslušným v zmysle kompetenčného zákona žalovaný. Žalovaný však žiadosť\nžalobcu postúpil na vybavenie Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, o\nčom upovedomil žalobcu listom zo dňa 7.9.2012. Žalobca mal za to, že žalovaný nepostupoval pri\npostúpení žiadosti v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko nebola splnená podmienka\npre postúpenie žiadosti žalobcu z dôvodu, že žalovaný nemá žiadané informácie k dispozícii. Žalovaný\nbol zriadený ako ústredný orgán štátnej správy pre oblasť práce, sociálnych vecí a rodiny a teda žiadané\ninformácie musí mať ex lege k dispozícii, čím mu nevzniklo právo na postúpenie žiadosti žalobcu podľa\n§ 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. Žalobca podal dňa 5.10.2012 rozklad proti predpokladanému\nrozhodnutiu v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., nakoľko v zákonnej lehote nedošlo k\nvybaveniu žiadosti žalobcu žiadnym zo zákonom predpokladaných spôsobov, keďže postúpenie jeho\nžiadosti bolo v rozpore s § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.. Žalovaný podaný rozklad nepostúpil\nministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny a namiesto toho zaslal odpoveď žalobcovi na ním podaný\nrozklad listom č. 45489/2012 154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012. Podľa žalobcu je žalovaný vo veci\npostúpenia rozkladu žalobcu proti predpokladanému rozhodnutiu žalovaného už dlhšiu dobu nečinný\na žalovaný tento rozklad ani nemieni postúpiť ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej\nrepubliky, ako vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy, hoci žalovaný je tak povinný vykonať v\nzmysle § 19 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z..\n8. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca za žalovaného označil ministra práce, sociálnych vecí a rodiny\nSlovenskej republiky a aj Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, sa krajský\nsúd zaoberal najskôr otázkou okruhu účastníkov konania. V súvislosti s otázkou pasívnej legitimácie\nv predmetnom konaní uviedol, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je\nústredný štátny orgán a minister práce, sociálnych vecí a rodiny má postavenie vedúceho ústredného\n\nštátneho orgánu. Právnu subjektivitu má samotné ministerstvo, ktoré je definované ako právnická osoba\n(§ 35 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v\nznení neskorších predpisov). Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky nie je sám o\nsebe správnym orgánom, ale osobou stojacou na čele tohto správneho orgánu. Rozhodovanie v prvom\ni druhom stupni správneho konania v predmetnej veci zostáva na úrovni správneho orgánu tohto istého\nstupňa.\n9. Krajský súd v odôvodnení uznesenia poukázal na to, že postavenie a pôsobnosť Ministerstva\npráce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky a postavenie a pôsobnosť Ministerstva školstva,\nvedy, výskumu a športu Slovenskej republiky ustanovuje zákon č. 575/2001 Z. z. o organizácii\nčinnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č.\n575/2001 Z. z.“), v zmysle ktorého Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky je\nústredným orgánom štátnej správy pre pracovnoprávne vzťahy a právne vzťahy volených funkcionárov\norgánov územnej samosprávy, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, inšpekciu práce, stratégiu\nzamestnanosti, koordináciu jej tvorby a politiku trhu práce, sociálne poistenie, starobné dôchodkové\nsporenie a doplnkové dôchodkové sporenie, štátne sociálne dávky, sociálne služby, podporu sociálneho\nzačlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti a pomoc v hmotnej núdzi,\nsociálnoprávnu ochranu detí, sociálnu kuratelu a koordináciu štátnej rodinnej politiky, rodovú rovnosť\na rovnosť príležitostí a koordináciu štátnej politiky v danej oblasti (§ 15 ods. 1). Ministerstvo školstva,\nvedy, výskumu a športu Slovenskej republiky je v zmysle ust. § 17 zákona č. 575/2001 Z.z. ústredným\norgánom štátnej správy pre materské školy, základné školy, stredné školy, základné umelecké školy,\njazykové školy a vysoké školy, školské zariadenia, celoživotné vzdelávanie, vedu a techniku, štátnu\nstarostlivosť o mládež a šport.\n10. Podľa názoru krajského súdu požadované informácie jednoznačne spadajú do pôsobnosti\nministerstva školstva, pretože tieto sa týkajú právnych predpisov SR upravujúcich vysokoškolské\nštúdium vo vzťahu\n- k ukončeniu vysokoškolského štúdia druhého stupňa v SR, ak bolo magisterské vysokoškolské štúdium\nabsolvované v krajinách EÚ/mimo EÚ a z tohto pohľadu aj ktorým dňom je takéto štúdium ukončené,\n- k možnosti vzdania sa dosiahnutého úplného vysokoškolského vzdelania v krajinách EÚ/mimo EÚ,\nktoré bolo uznané za rovnocenné vysokou školou v SR,\n- k právnemu vplyvu vzdelania dosiahnutého úplným vysokoškolským vzdelaním na posudzovanie\nzískaného nového vysokoškolského vzdelania druhého stupňa.\n11. Krajský súd poznamenal, že do vecnej pôsobnosti ministerstva školstva spadá rozhodnúť o\nskutočnostiach uvedených v žiadosti žalobcu. Pre žalovaného je takéto rozhodnutie ministerstva o tom,\nktoré štúdium absolvované mimo Slovenskej republiky sa považuje za rovnocenné štúdium absolvované\nv Slovenskej republike záväzné aj z pohľadu všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich\noblasť zamestnania a sociálneho zabezpečenia. Žalovaný tiež na účely sociálneho poistenia musí\nrešpektovať právne predpisy upravujúce vysokoškolské štúdium. G. preto postupoval správne a v súlade\nso zákonom č. 211/2000 Z.z., keď po tom, čo zistil, že informácie, ktoré žalobca požadoval vo svojej\nžiadosti, nemá k dispozícii, ale má vedomosť, že týmito informáciami disponuje Ministerstvo školstva,\nvedy, výskumu a športu SR žalobcovu žiadosť z hľadiska vecnej príslušnosti podľa zákona č. 211/2000\nZ.z. na základe ustanovenia § 15 ods. 1 postúpil na priame vybavenie Ministerstvu školstva, vedy,\nvýskumu a športu SR, ktoré požadovanými informáciami disponuje, čo žalobcovi oznámil podaním zo\ndňa 7.9.2012.\n12. Krajský súd mal za to, že zo strany žalovaného sa nejednalo o nesprístupnenie informácie (podľa §\n18 ods. 2), ale išlo o postúpenie žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii (§\n15 ods. 1) a žiadosť žalobcu nebola ani odložená. Postup žalovaného bol v súlade so zákonom 211/2000\nZ.z., preto ani nemohlo dôjsť k fikcii a ani k vydaniu „predpokladaného rozhodnutia“ v zmysle § 18\nods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., že žalovaná vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu.\nŽalobca preto dospel k nesprávnemu záveru, že sa predpokladá, že povinná osoba vydala rozhodnutie,\nktorým odmietla poskytnúť informáciu a vydala „predpokladané rozhodnutie“. Z uvedeného je zrejmé,\nže žalobca sa domáhal zrušenia rozhodnutia, ktoré neexistuje.\n\n13. Z administratívneho spisu mal krajský súd taktiež za preukázané, že žalovaný listom zo dňa\n17.10.2012 doručeným žalobcovi dňa 19.10.2012 uviedol, že žalobca vo svojej žiadosti požadoval\ninformácie, ktoré nepatria do jeho vecnej pôsobnosti, tieto informácie nemá k dispozícii a preto bola\njeho žiadosť na základe § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. postúpená na Ministerstvo školstva, vedy,\nvýskumu a športu SR, do ktorého vecnej pôsobnosti a kompetencie jeho požadované otázky patria.\nNa účely sociálneho poistenia sa rešpektujú právne predpisy upravujúce vysokoškolské štúdium a aj\nrozhodnutia príslušných orgánov o tom, ktoré štúdium absolvované mimo SR sa považuje za rovnocenné\nštúdium absolvované v SR. Keďže informácie požadované žalobcom žalovaný nemal k dispozícii, ale\nmal vedomosť o tom, že týmito informáciami disponuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu\nSR, jeho žiadosť bola dňa 7.9.2012 postúpená tomuto ministerstvu. Zo strany žalovaného sa nejednalo\no nesprístupnenie informácie (podľa § 18 ods. 2), ale išlo o postúpenie žiadosti povinnej osobe, ktorá\nmá požadované informácie k dispozícii (§ 15 ods. 1) a žiadosť žalobcu nebola ani odložená, žalovaný\nrozhodnutie v predmetnej veci nevydal, preto jeho podanie zo dňa 5.10.2012 nie je možné považovať\nza rozklad proti predpokladanému rozhodnutiu, keďže takéto rozhodnutie ani neexistuje.\n14. Vychádzajúc z predloženej písomnej dokumentácie žalovaného po preskúmaní zákonnosti\nrozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel krajský súd k záveru, že list\nžalovaného č. 45489/2012 154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012 adresovaný žalobcovi nespĺňa atribúty\nrozhodnutia, ktoré zakladá, mení alebo zrušuje oprávnenia a povinnosti žalobcu, alebo ktorým môžu byť\njeho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté. Predmetným listom žalovaný\nopätovne oznámil, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácií bola na základe § 15 ods. 1 zákona č.\n211/2000 Z.z. postúpená na Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, do ktorého vecnej\npôsobnosti a kompetencie jeho požadované otázky patria, keďže informácie požadované žalobcom,\nnepatria do vecnej pôsobnosti žalovaného, ktorý ich nemá ani k dispozícii. Zo strany žalovaného sa\nnejednalo ani o nesprístupnenie informácie (podľa § 18 ods. 2) a ani o odloženie žiadosti žalobcu, ale\nišlo o postúpenie žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii (§ 15 ods. 1).\n15. Záverom krajský súd poznamenal, že konanie v správnom súdnictve v zmysle Správneho súdneho\nporiadku je konaním limitovaným predmetom, pričom žalobca sa v posudzovanej veci domáhal\nzrušenia neexistujúceho rozhodnutia žalovaného, tzv. „predpokladaného rozhodnutia“ a tiež opatrenia\nžalovaného, ktorým nie sú a ani nemôžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu\npriamo dotknuté. Vzhľadom na vedené krajský súd konanie o preskúmanie zákonnosti predpokladaného\nrozhodnutia ministra práce sociálnych vecí a rodiny SR a rozhodnutia žalovaného č. 45489/2012\n154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012 zastavil.\n16. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1\npísm. f), g) a i) S.s.p. kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby najvyšší súd napadnuté uznesenie\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti popísal priebeh\nadministratívneho konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia ako i právne závery\nvyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.5Sži/3/2014 zo dňa 9.9.2015,\nktorým rozhodol o odvolaní žalobcu (sťažovateľa) proti skôr vydanému uzneseniu krajského súdu\nč.k.1S/2529/2012-34 zo dňa 5.12.2013 tak, že odvolanie v časti výroku I. uznesenia krajského súdu o\nnečinnosti odmietol a vo výroku II. a III. o zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nSťažovateľ mal za to, že vzhľadom na názor vyslovený v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu\nsa krajský súd v napadnutom rozhodnutí mal zaoberať skutkovo vecou a to, či bolo dôvodné, aby\nžalovaný žiadosť sťažovateľa postúpil na vybavenie Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu\nSlovenskej republiky. G. totiž nijako nezdôvodnil, z akého dôvodu mala byť vec postúpená práve tomuto\nministerstvu. Ako uviedol najvyšší súd, krajský súd mal za týmto účelom vykonať dopyt na Ministerstvo\nškolstva, vedy, výskumu a športu SR, či bola týmto ministerstvom žiadosť sťažovateľa vybavená a s\nakým výsledkom. Následne podľa toho, či bola žiadosť sťažovateľa vybavená, alebo nie, pokračovať\nv tomto konaní. Bez toho, aby mal krajský súd vedomosť o výsledku konania postúpeného žalovaným,\nnemohol rozhodnúť v tomto konaní.\n17. Podľa názoru sťažovateľa sa síce krajský súd v tomto konaní už vecou viac skutkovo zaoberal, ale z\njeho zistení vyplynulo, že ani Ministerstvo školstva, vedy výskumu a športu SR nevybavilo kladne žiadosť\nsťažovateľa, a teda krajský súd v tomto prípade konal v rozpore s pokynmi najvyššieho súdu, pretože sa v\nrozhodnutí vôbec nevyjadril k tomu, prečo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR nevyhovelo\nžiadosti sťažovateľa. Pokiaľ Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR žiadosti nevyhovelo, je\n\nmožné, že žalovaný pochybil, keď tvrdil, že predmetné informácie má k dispozícii Ministerstvo školstva,\nvedy, výskum a športu SR. Z uvedeného minimálne vyplýva to, že rozhodnutie je naďalej postihnuté\nzávažnou vadou, a teda nemôže byť považované za správne. Sťažovateľ mal za to, že týmto konaním\n(nepreverením dôvodov, pre ktoré nevyhovelo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR) krajský\nsúd nerešpektoval záväzný právny názor Najvyššieho súdu SR, čím mohlo dôjsť k naplneniu dôvodu\nna kasačnú sťažnosť v zmysle § 440 ods. 1 písm. i) S.s.p.. Rovnako mal za to, že vyššie uvedené\nskutočnosti preukazujú to, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil v zmysle § 440 ods. 1 písm.\ng) S.s.p.. Postupom krajského súdu opätovne došlo k závažnému pochybeniu, ktorým došlo k odňatiu\nmožnosti sťažovateľa konať pred súdom, garantované ako právo na súdnu ochranu v čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd.\n18. Sťažovateľ mal za to, že nenastali podmienky pre postúpenie žiadosti, keďže žalovaný požadované\ninformácie mal alebo musel mať k dispozícii. Krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru,\nže list žalovaného č. 45489/2012 154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012 nie je rozhodnutím, pričom\npodľa sťažovateľa uvedený list je z hľadiska vecného obsahu rozhodnutím, ktorým nebolo vyhovené\nrozkladu žalobcu. Napadnuté rozhodnutie je naďalej nejasné, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné,\npričom podľa ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR (napr. sp.zn.4Cdo/171/2005 zo\ndňa 27.4.2006) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať tiež nedostatok\nriadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Čo sa týka argumentov žalovaného,\nže informáciami nedisponuje, a preto žiadosť sťažovateľa postúpil, sťažovateľ opätovne poukázal na\nprávny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prahe sp.zn.44Ca/179/2002 zo dňa 3.12.2002,\nv zmysle ktorého ,,pokiaľ úrad zistí, že nemá informáciu, ktorú podľa svojich povinnosti stanovených\nprávnymi predpismi má mať, je povinný ju okamžite doplniť a poskytnúť“. Z uvedeného dôvodu aj keby\nžalovaný informáciu nemal, jednoznačne ju mal mať, a teda namiesto postúpenia veci na iný orgán ju mal\nokamžite doplniť a poskytnúť sťažovateľovi, čo sa však neudialo. Záverom zdôraznil, že je nepochybné\nže žalovaný nebol oprávnený žiadosť sťažovateľa postúpiť, pretože mal sa vecou riadne zaoberať a\nvybaviť ju. Toto tvrdenie preukazuje okrem iného aj to, že Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu\nSR veci žiadosti sťažovateľa nevyhovelo.\n19. G. sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnym názorom krajského súdu vyjadreným\nv napadnutom uznesení. Konkrétne poukázal na bod 43 napadnutého uznesenia, v zmysle ktorého\npožadované informácie jednoznačne spadajú do pôsobnosti ministerstva školstva, pretože sa týkajú\nprávnych predpisov SR upravujúcich vysokoškolské štúdium vo vzťahu k ukončeniu vysokoškolského\nštúdia druhého stupňa v SR, ak bolo vysokoškolské štúdium absolvované v krajinách EÚ/mimo EÚ a z\ntoho pohľadu aj ktorým dňom je takéto štúdium ukončené, ďalej k možnosti vzdania sa dosiahnutého\núplného vysokoškolského vzdelania v krajinách EÚ/mimo EÚ, ktoré bolo uznané za rovnocenné\ns vysokou školou v SR alebo právnemu vplyvu vzdelania dosiahnutého úplným vysokoškolským\nvzdelaním na posudzovanie získaného vysokoškolského vzdelania druhého stupňa. G. sa taktiež\nstotožnil s názorom krajského súdu vyjadreným v bode 44 uznesenia, kde uviedol, že do vecnej\npôsobnosti ministerstva školstva spadá rozhodnúť o skutočnostiach uvedených v žiadosti sťažovateľa,\na že žalovaný taktiež na účely sociálneho poistenia musí rešpektovať právne predpisy upravujúce\nvysokoškolské štúdium. G. poukázal i na to, že sťažovateľ doteraz žiadnym spôsobom nepreukázal,\nže v čase postúpenia jeho žiadosti žalovaný žiadanými informáciami disponoval, resp. disponuje\n(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.3Sži/7/2011). Zdôraznil, že zo strany žalovaného sa nejednalo\no neposkytnutie informácie, nevydanie rozhodnutia, či nesprístupnenie informácie podľa § 18 ods.\n3 zákona č. 211/2000 Z.z., na základe ktorého by sa uplatnila fikcia vydania rozhodnutia, ktorým\nžalovaný odmietol poskytnúť informáciu. Ďalej uviedol, že ministerstvo školstva tiež považovalo žiadosť\nsťažovateľa podľa obsahu ako žiadosť o poskytnutie právneho stanoviska, resp. právnych služieb, preto\nžiadosť sťažovateľa zamietlo, rovnako tak i jeho rozklad. Krajský súd dal v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia č.k.1S/5/2013 žalovanému ministerstvu školstva za pravdu, pričom tento\nrozsudok Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn.10Sži/7/2016 zo dňa 23.8.2017 potvrdil. Vzhľadom na\nuvedené žalovaný žiadal, aby Najvyšší súd SR kasačnú sťažnosť sťažovateľa zamietol.\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,kasačný súd“ alebo ,,najvyšší súd“) ako súd kasačný\n(§ 438 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedených\nv kasačnej sťažnosti sťažovateľa (§ 453 ods. 1 a 2 S.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa\n§ 455 S.s.p. a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa nie je dôvodná.\n\n21. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bolo uznesenie krajského súdu č.k.1S/2529/2012-82 zo\ndňa 21.9.2017, ktorým podľa § 97 v spojení s § 99 písm. b) S.s.p. zastavil konanie o preskúmanie\nzákonnosti predpokladaného rozhodnutia ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky\na rozhodnutia - oznámenia žalovaného č. 45489/2012 154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012, ktoré bolo\nvydané v súvislosti so žiadosťou sťažovateľa zo dňa 5.9.2012, ktorou žiadal o poskytnutie informácií\nuvedených v bode 2 tohto uznesenia.\n22. Úlohou kasačného súdu bolo predovšetkým posúdiť správnosť záverov krajského súdu vo vzťahu\nk otázke, či v danom prípade došlo k vydaniu predpokladaného - fiktívneho rozhodnutia žalovaným z\ndôvodu, že tento v zákonnej lehote nevybavil žiadosť o poskytnutie informácií sťažovateľa zákonným\nspôsobom, resp. či postúpenie tejto žiadosti bolo v rozpore s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z.\nz dôvodu, že žalovaný žiadané informácie musel mať zo zákona k dispozícii. Rovnako bolo potrebné\nvyhodnotiť i právny názor krajského súdu, ktorý konštatoval, že list žalovaného č. 45489/2012 154/2012II/1inf zo dňa 17.10.2012 nemožno považovať za rozhodnutie, ktorým by mohli byť práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti sťažovateľa priamo dotknuté.\n23. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) S.s.p., administratívnym konaním sa rozumie postup orgánu verejnej\nsprávy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych\naktov a normatívnych správnych aktov.\n25. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) S.s.p., rozhodnutím orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný\norgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo\nje za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva,\nprávom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.\n26. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p., opatrením orgánu verejnej správy sa rozumie správny akt vydaný\norgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené\nzáujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.\n27. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n28. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n29. Podľa čl. 154 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n30. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\n31. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá\npožadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu\nzískať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované\ninformácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18).\n32. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., postúpenie žiadosti povinná osoba bezodkladne oznámi\nžiadateľovi.\n33. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., lehota na vybavenie žiadosti začína plynúť znovu dňom,\nkeď povinná osoba dostala postúpenú žiadosť.\n\n34. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá\no tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť\nbola odložená ( § 14 ods. 3).\n35. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti\nneposkytla informácie, či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že\nvydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto\nprípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).\n36. Kasačný súd mal z obsahu spisového materiálu za preukázané, že sťažovateľ žiadosťou doručenou\nžalovanému dňa 5.9.2012 žiadal o poskytnutie informácií v znení uvedenom v bode 2. tohto uznesenia.\n37. G. žiadosť sťažovateľa o poskytnutie vyššie uvedených informácií listom č. 38909/2012 154/2012II/1 Inf zo dňa 7.9.2012 postupom podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. z dôvodu vecnej\npríslušnosti postúpil na vybavenie Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky\n(ďalej len ,,ministerstvo školstva”). G. túto skutočnosť t.j. postúpenie žiadosti ministerstvu školstva\noznámil sťažovateľovi listom č. 38909/2012 154/2012-II/1 inf zo dňa 7.9.2012 doručeným mu dňa\n11.9.2012.\n38. Sťažovateľ sa podaním (označeným ako rozklad proti predpokladanému rozhodnutiu) doručeným\nžalovanému dňa 5.10.2012 domnievajúc sa, že došlo k vydaniu (fiktívneho) rozhodnutia domáhal, aby\ntoto (predpokladané/fiktívne) rozhodnutie zrušil a jeho žiadosti o poskytnutie informácií vyhovel, resp.\naby vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. Argumentoval tým, že časť z jeho\nžiadosti patrí aj do oblasti, ktorá je podľa zákona č. 575/2001 Z.z. vo výlučnej pôsobnosti žalovaného.\nG. tak ako povinná osoba nebol oprávnený postúpiť jeho žiadosť, keďže minimálne časť požadovaných\ninformácií musí mať v zmysle zákona č. 575/2001 Z.z. k dispozícii a to minimálne vo forme pamäťovej\nstopy jeho personálneho substrátu. Sťažovateľ mal za to, že žalovaný vec nesprávne vecne a právne\nposúdil tak, že vydal predpokladané rozhodnutie, ktorým podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.\nrozhodol o nesprístupnení žiadaných informácií.\n39. G. reagujúc na „rozklad“ sťažovateľa listom č. 45489/2012 154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012\nsťažovateľovi oznámil, že na účely sociálneho poistenia sa rešpektujú právne predpisy upravujúce\nvysokoškolské štúdium a aj rozhodnutia príslušných orgánov otom, ktoré štúdium absolvované mimo\nSlovenskej republiky sa považuje za rovnocenné štúdium absolvované v Slovenskej republike a\nkeďže sťažovateľom požadované informácie žalovaný nemá k dispozícii, ale má vedomosť, že týmito\ninformáciami disponuje ministerstvo školstva, bola žiadosť sťažovateľa dňa 7.9.2012 postúpená tomuto\nministerstvu. Vzhľadom na to, že zo strany žalovaného nešlo o nesprístupnenie informácie podľa § 18\nods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ale išlo o postúpenie žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované\ninformácie k dispozícii (§ 15 ods. 1) a žiadosť sťažovateľa nebola ani odložená, žalovaný rozhodnutie v\npredmetnej veci nevydal. Preto nie je možné jeho podanie zo dňa 5.1.2012 považovať za rozklad proti\npredpokladanému rozhodnutiu.\n40. Kasačný súd poukazuje na to, že jedným zo zákonom predpokladaných a upravených spôsobov\nvybavenia žiadosti o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. je aj postúpenie žiadosti v\nzmysle § 15 ods. 1.. Inštitút postúpenia žiadosti o sprístupnenie informácie má napomáhať žiadateľovi k\nrýchlemu vybaveniu jeho žiadosti, ak adresoval žiadosť na povinnú osobu, ktorá požadované informácie\nnemá k dispozícii. Je potrebné zdôrazniť, že inštitút postúpenia veci sa nesmie stať nástrojom, ktorým\nby sa povinná osoba zbavila svojej povinnosti postúpením žiadosti, resp. úmyselným odstraňovaním\ninformácií zo svojej sféry. Ak povinná osoba, na ktorú sa obrátil žiadateľ o sprístupnenie informácie,\nvie o inej povinnej osobe, ktorá požadovanými informáciami disponuje, je povinná príslušnej povinnej\nosobe žiadosť postúpiť a upovedomiť o tom žiadateľa. Cieľom takejto oznamovacej povinnosti povinnej\nosoby je ochrana právnej istoty žiadateľa, t.j. aby žiadateľ vedel, kde sa jeho žiadosť nachádza, kto\nju vybavuje a na koho sa má obrátiť s prípadným podaním opravného prostriedku, ak by jeho žiadosť\nostala nevybavená. Oznámenie o postúpení žiadosti informuje žiadateľa o tom, kedy uplynie lehota\nna vybavenie jeho žiadosti. Bez oznámenia žiadateľ nemá faktickú vedomosť o stave konania. Nevie,\nči sa má odvolať proti fiktívnemu rozhodnutiu alebo nie. Naopak, ak zistí postúpenie žiadosti, vie\nna koho sa obracať s ohľadom na jej vybavenie. Pokiaľ ide o vzťah medzi ustanovením 15 ods. 1\n(upravujúcim postúpenie žiadosti ) a § 18 ods. 3 (upravujúcim inštitút tzv. fiktívneho rozhodnutia) zákona\n\nč. 211/2000 Z.z. kasačný súd uvádza, že postúpenie žiadosti je jedným zo zákonom predpokladaných\nspôsobov vybavenia žiadosti o poskytnutie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. a uplatnenie\ntohto procesného postupu povinnou osobou pri zachovaní s tým spojených zákonných podmienok\n(oznamovacia povinnosť, zachovanie lehôt) nemožno považovať za stav, s ktorým by zákonodarca\nmienil spájať i zákonnú konštrukciu vydania fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3, keďže účelom\nzavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia bolo poskytnúť ochranu pred nečinnosťou povinnej osoby\ntomu, kto sa na ňu obrátil so žiadosťou za účelom sprístupnenia informácie (vzhľadom na postup podľa\n§ 15 ods.1 nejde o tento prípad).\n41. Podľa názoru kasačného súdu v predmetnej veci nebolo možné postup žalovaného t.j. postúpenie\nžiadosti v zmysle § 15 ods. 1 považovať za prípad, na ktorý sa vzťahuje režim v zmysle § 18 ods. 2,\nnakoľko nedošlo k vydaniu rozhodnutia o odmietnutí sprístupnenia informácie, keď táto žiadosť nebola\nani odložená a teda nedošlo ani k vydaniu tzv. fiktívneho rozhodnutia v zmysle § 18 ods. 3 zákona č.\n211/2000 Z.z.. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ sa v konaní pred krajským súdom domáhal súdnej\nochrany bez tohto, aby bola splnená základná procesná podmienka konania t.j. existencia spôsobilého\npredmetu súdneho prieskumu.\n42. Sťažovateľ sa v konaní pred krajským súdom domáhal i preskúmania zákonnosti odpovede t.j.\nlistu žalovaného č. 45489/2012 154/2012-II/1inf zo dňa 17.10.2012, ktorým (ako reakcia k ,,rozkladu”)\nsťažovateľovi oznámil, že jeho žiadosť o sprístupnenie informácií bola s poukazom na § 15 ods. 1\nzákona č. 211/2000 Z.z. postúpená ministerstvu školstva, do ktorého vecnej pôsobnosti a kompetencie\njeho požadované otázky patria, keďže informácie požadované žalobcom, nepatria do vecnej pôsobnosti\nžalovaného, ktorý ich nemá ani k dispozícii. Kasačný súd nepopiera, že predmetom súdneho prieskumu\nmôžu byť aj rozhodnutia, ktoré nemajú formálne náležitosti, keďže nie je rozhodujúce, ako správny orgán\nsvoj akt označil, alebo či vec vybavil neformálnym predpisom v domnienke, že nie je jeho povinnosťou\nvydať rozhodnutie v určitej procesnej forme. V danom prípade je taktiež pravdou, že sťažovateľ nemal\nmožnosť voči oznámeniu o postúpení žiadosti podať opravný prostriedok v zmysle § 19 zákona č.\n211/2000 Z.z. a preto by do úvahy prichádzal i možný prieskum tohto oznámenia v správnom súdnictve.\nPri skúmaní tejto otázky berúc na zreteľ predovšetkým skutočnosť, či takéto oznámenie je spôsobilé\nzasiahnuť do subjektívnych práv sťažovateľa a poukazujúc na procesnú povahu inštitútu postúpenia\nžiadosti a informačný charakter tohto oznámenia, však kasačný súd zastáva názor, že v predmetnom\noznámení nemožno identifikovať také prvky, ktoré by nasvedčovali možnému autoritatívnemu zásahu do\nprávnej sféry sťažovateľa, keď žalovaný len ozrejmil dôvody postúpenia jeho žiadosti už v skôr vydanom\noznámení o postúpení tejto žiadosti zo dňa 7.9.2012. Sťažovateľ ani v podanej správnej žalobe ani v\nkasačnej sťažnosti pritom neuviedol, čím konkrétne predmetné oznámenie žalovaného spôsobilo vznik,\nzmenu alebo zánik právneho vzťahu a ako mohli byť jeho práva priamo dotknuté.\n43. V nadväznosti na vyššie uvedené kasačný súd považoval za podstatné poukázať na to, že obsahom\nspisového materiálu je okrem iného aj list ministerstva školstva č. 2017-9094/25293:2-59AA zo dňa\n1.6.2017 z ktorého vyplýva, že o žiadosti sťažovateľa o poskytnutie informácie zo dňa 5.9.2012, ktorá mu\nbola postúpená dňa 10.9.2012, rozhodlo Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR rozhodnutím\nč. 764-1/2012-PKV zo dňa 19.9.2012 tak, že odmietlo poskytnúť informácie požadované sťažovateľom.\nDôvodom vydania odmietajúceho rozhodnutia pritom nebol nedostatok kompetencie povinnej osoby,\nale skutočnosť, že požadované informácie nemá k dispozícií, musela by tak tieto pre sťažovateľa\n(podľa ním stanovených vlastností) žiadané informácie, ktoré sa v ich originálnej podobe a v jeho\ndokumentácii nenachádzajú, vytvoriť, zhromaždiť a vyhľadávať, pričom takáto povinnosť jej zo zákona č.\n211/2000 Z.z nevyplýva. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ rozklad, o ktorom rozhodol minister\nškolstva rozhodnutím č. 2012-18322/69934:1-Sekr. zo dňa 6.11.2012, tak, že rozklad zamietol a potvrdil\nrozhodnutie ministerstva školstva č. 764-1/2012-PKV zo dňa 19.9.2012.\n44. Sťažovateľ sa podaním správnej žaloby domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ministerstva\nškolstva č. 2012-18322/69934:1-Sekr. zo dňa 6.11.2012 v spojení s rozhodnutím ministerstva školstva č.\n764-1/2012-PKV zo dňa 19.9.2012 na krajskom súde v konaní vedenom pod sp.zn.1S/5/2013. Krajský\nsúd rozsudkom č.k.1S/5/2013-55 zo dňa 19.5.2016 žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky uvedený rozsudok krajského súdu rozsudkom sp.zn.10Sži/7/2016 zo dňa\n23.8.2017 potvrdil.\n\n45. Z vyššie uvedeného možno podľa názoru kasačného súdu bez akýchkoľvek pochybností vyvodiť\nzáver o dôvodnosti postupu žalovaného, ktorý podľa § 15 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. postúpil žiadosť\nsťažovateľa vecne príslušnému ministerstvu školstva, keďže o tejto žiadosti ako celku bolo rozhodnuté\n(aj keď inou povinnou osobou). Uvedený postup správnych orgánov bol navyše preskúmaný tak v konaní\npred krajským súdom i najvyšším súdom, pričom predmetné rozhodnutia neboli ako nezákonné zrušené.\nZa tohto stavu preto podľa názoru kasačného súdu nemožno vyhodnotiť postup žalovaného či už vo\nvzťahu k (sťažovateľom domnelému) vydaniu fiktívneho rozhodnutia ani k oznámeniu žalovaného o\npostúpení žiadosti ako taký, ktorý by nezákonné zasiahol do subjektívnych práv sťažovateľa.\n46. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde v dôsledku čoho krajský súd správne právne posúdil\npredmetnú vec a neporušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Ďalšie námietky uvedené v\nkasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú\nsprávnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S.s.p. ako nedôvodnú\nzamietol.\n47. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167\nods. 1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p.\na analogicky podľa § 168 S.s.p.).\n48. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}