{"guid": "f69fef53-d6cc-4fef-a107-e138fb278fd7:972cb0ce-915a-4476-bb92-31bfe521d1cb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1012206286.1", "spisova_znacka": "2Sžr/176/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžr/176/2016 z 17. 4. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. apríla 2019, sp. zn. 2Sžr/176/2016, ECLI:SK:NSSR:2019:1012206286.1", "identifikacne_cislo": "1012206286", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2019-04-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "nazov": "§ 492 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-492.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-492"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "nazov": "§ 246c ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-246c.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-246c"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-492", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-246c"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/972cb0ce-915a-4476-bb92-31bfe521d1cb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1012206286.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1012206286.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1012206286.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžr/176/2016\n1012206286\n17. 04. 2019\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2019:1012206286.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov\nsenátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Marty Molnárovej, v právnej veci navrhovateľov: 1/ I. V., nar.\nXX.. XXXX, r. č. XXXXXX/XXX, bytom F. XX, XXX XX D., 2./ E. V., rod. K., nar. XX. K. XXXX, r. č.\nXXXXXX/XXX, bytom N. P. XXX XX, D., obaja zastúpení KRION Partners s.r.o., so sídlom Palisády 50,\n811 06 Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Malacky, pozemkový a lesný odbor (pôvodne Obvodný\npozemkový úrad v Malackách), so sídlom Záhorácka 60A, Malacky, za účasti Obecný úrad Marianka,\nso sídlom Školská 32, Marianka, zastúpený advokátskou kanceláriou BARRISTER LEGAL s.r.o., so\nsídlom Zámocké schody 2/A, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľov zo dňa 16. októbra 2012\nproti rozhodnutiu odporcu Č. j. 516/95, OPÚ/2012/571/1-Vr zo dňa 17. septembra 2012, o odvolaní\nnavrhovateľov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/4/2015-38 zo dňa 31. augusta 2016,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4Sp/4/2015-38 zo dňa 31.\naugusta 2016 po t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 4Sp/4/2015-38 zo dňa 31. augusta 2016 potvrdil\nrozhodnutie odporcu - Obvodného pozemkového úradu v Malackách (právny nástupca Okresný úrad\nMalacky, pozemkový a lesný odbor) Č. j. 516/95, OPÚ/2012/571/1-Vr zo dňa 17. septembra 2012, ako\nvecne správne a zákonné, podľa ktorého navrhovatelia nesplnili podmienky uvedené v § 13 ods. 1\nzákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku,\nnakoľko si svoj nárok neuplatnili v lehote stanovenej zákonom, t. j. do 31.12.1992 a na príslušnom\npozemkovom úrade (9 ods. 1 zákona). O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania.\nV odôvodnení krajský súd uviedol, že z predloženého administratívneho spisu žalovaného správneho\norgánu zistil, že navrhovatelia dňa 28. júla 1995 doručili Pozemkovému úradu Bratislava - vidiek žiadosť\no schválenie dohody, uzatvorenej medzi nimi a Obecným úradom Marianka (poznámka krajského súdu:\nna tomto dokumente je rukou o. i. vpísaná poznámka, podľa ktorej je potrebné vyzvať žiadateľov\nna predloženie kópie uplatnenia nároku). V spise odporcu sa ďalej nachádzal originál uzatvorenej\ndohody z 21. júla 1995, matričné doklady, trestný rozsudok z roku 1982 o odsúdení navrhovateľov\nza spáchanie trestného činu opustenia republiky, uznesenia o tom, že navrhovatelia sú účastní\namnestie prezidenta republiky, o zastavení ich trestného stíhania, listy vlastníctva, originál napadnutého\nrozhodnutia s doručenkami a ďalej písomnosti, týkajúce sa aktuálneho konania na krajskom súde. Po\noboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu a po vyhodnotení námietok vznesených\n\nnavrhovateľmi krajský súd dospel k názoru, že v prejednávanej veci dokazovanie nie je potrebné\ndoplniť o vypočutie navrhovaných svedkov z dôvodu, že ich výsluch nebol pre konanie potrebný.\nK bližšej nešpecifikovanej námietke navrhovateľov nedostatočného zistenia stavu veci krajský súd\nv odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že táto námietka nebola dôvodná. Odporca v konaní o\nschválenie navrhovateľmi predloženej dohody zadovážil a do spisu založil všetky listiny, potrebné pre\nkvalifikované rozhodnutie. V rámci konania vopred písomne informoval navrhovateľov o tom, že nárok\nbol uplatnený po lehote v ktorom dôsledku došlo k zániku práva. Súčasne ich poučil o možnosti\nuplatnenia si nároku postupom podľa zák. č. 503/2003 Z. z. a to v lehote do 31. decembra 2004.\nKrajský súd k námietke nesprávneho právneho posúdenia v spojitosti s námietkou neposudzovania\nveci v kontexte Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že je nedôvodná.\nKonštatoval, že jedným z elementárnym predpokladov pozitívneho rozhodnutia vydania nehnuteľností\npostupom stanoveným zákonom o pôde je uplatnenie nároku do 31. decembra 1992 (§ 13 ods. 1 zákona\no pôde) na pozemkovom úrade so súčasnou výzvou povinnej osobe na vydanie nehnuteľnosti (§ 9\nods. 1 zákona o pôde). Neuplatnením práva v stanovenej lehote právo zanikne. Ďalej uviedol, že ak\nby navrhovatelia chceli, aby im postupom podľa zákona o pôde bola vydaná nehnuteľnosť, vydania\nktorej sa domáhali, museli by: a) do termínu 31. decembra 1992 uplatniť svoj konkrétny návrh; b) a to\nna príslušnom pozemkovom úrade; c) a súčasne vyzvať povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Z\ntextu tejto zákonnej normy (§ 9 ods. 1, § 13 ods. 1) vyplýva, že nesplnenie čo i len jednej z uvedených\npodmienok vylučuje možnosť vydania pozitívneho rozhodnutia.\nNavrhovatelia si ale v lehote do 31. decembra 1992 na pozemkovom úrade svoj nárok (na vydanie\nnehnuteľnosti podľa zákona o pôde) neuplatnili a súčasne nevyzvali povinnú osobu na vydanie\nnehnuteľnosti, neboli naplnené podmienky zákona o pôde pre schválenie uzatvorenej dohody. Krajský\nsúd tiež poznamenal, že uzatvorenie dohody neznamená, že si navrhovatelia svoj reštitučný nárok\nuplatnili riadne a včas, ako to tvrdia v podanom návrhu. Navrhovatelia tak v konaní pred odporcom, ako\naj v súdnom konaní nikdy nepreukázali splnenie vyššie citovaných zákonných predpokladov. Zástupca\nnavrhovateľov na pojednávaní predložil krajskému súdu kópiu „Žiadosti o vydanie pozemku parc. č. XXX/\nX v obci Marianka“, datovanú 12. októbra 1992, adresovanú Pozemkovému úradu Bratislava - vidiek\na tiež „Čestné prehlásenie“ datované 24. septembra 2010, ktorým vyhlasovali, že 12. októbra 1992\nnavštívili Pozemkový úrad Bratislava - vidiek, kde požiadali o navrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti,\navšak vzhľadom k počtu žiadateľov, ktorí sa na úrade zdržiavali nepočkali na potvrdenie podania ich\nžiadosti. Z týchto predložených dokladov podľa vyhodnotenia ich obsahu ako aj okolností za ktorých\nboli krajskému súdu preložené, krajský súd nemohol akceptovať ako dôkazy o včasnosti uplatnenia\nnároku podľa § 13 ods. 1 zákona o pôde. Krajský súd viedol, že na predloženej „Žiadosti o vydanie\npozemku parc. č. XXX/X v obci Marianka“ sa nenachádzala žiadna prezentačná pečiatka, navrhovatelia\nnikdy nepreukazovali, že by takáto žiadosť bola niekedy podaná - naopak na pojednávaní ústami svojho\nzástupcu deklarovali, že neboli povinní takúto žiadosť podať. Predložené „Čestné vyhlásenie“ nemalo\nžiadnu dôkaznú váhu. Krajský súd tiež uviedol, že ak by takáto žiadosť bola podaná, bola by jej pridelená\nspisová značka a existovala by aj následná komunikácia medzi navrhovateľmi a odporcom v spise.\nKrajský súd konštatoval, že navrhovatelia ani predložením týchto dokumentov nepreukázali splnenie\npodmienky uplatnenia nároku v lehote stanovenej zákonom o pôde - možno sa domnievať, že ich\npredloženie bolo účelové.\nV súvislosti s námietkou navrhovateľov o neposudzovaní veci v kontexte Dohovoru o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd krajský súd poukázal na preambulu zákona o pôde, podľa ktorej: „Federálne\nzhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v snahe zmierniť následky niektorých\nmajetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného majetku v období\nrokov 1948 až 1989, dosiahnuť zlepšenie starostlivosti o poľnohospodársku a lesnú pôdu obnovením\npôvodných vlastníckych vzťahov k pôde a upraviť vlastnícke vzťahy k pôde v súlade so záujmami\nhospodárskeho rozvoja vidieka aj v súlade s požiadavkami na tvorbu krajiny a životného prostredia\nuznieslo sa na tomto zákone:“ Z jej znenia je zrejmé, ako uviedol krajský súd, že okrem iných zákonov\naj tento zákon uvádzal do právneho poriadku zásadu o. i. aj nápravu pochybení, ku ktorým v minulosti\ndošlo.\nZáverom konštatoval, že námietky vznesené navrhovateľmi voči napadnutému rozhodnutiu odporcu\nneboli dôvodné, pričom sa ani v konaní pred krajským súdom nepreukázalo, že by si navrhovatelia nárok\n\nna vydanie nehnuteľnosti uplatnili včas a spôsobom ustanoveným v § 9 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona\no pôde.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia. Navrhovali,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že rozhodnutie odporcu Č. j.\n516/95, OPÚ/2012/571/1-Vr zo dňa 17. septembra 2012 zrušuje a vec mu vracia na nové konanie.\nV dôvodoch odvolania navrhovatelia namietali, že pred vydaním rozsudku došlo postupom súdu k inej\nvade, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti uviedli, že postup\nkrajského súdu o vrátení veci odporcovi prípisom zo dňa 04. novembra 2014 (odporca nedoručoval\nnapadnuté rozhodnutie Obecnému úradu Marianka) považujú za nesprávny a zastávajú názor, že\nkrajský súd nebol oprávnený vrátiť administratívy spis žalovanému, ale napadnuté rozhodnutie v celom\nrozsahu zrušiť, alternatívne pribrať Obecný úrad Marianka do konania ako vedľajšieho účastníka, a to\nriadnym procesným uznesením, voči ktorému je prípustné odvolanie. Pri tomto názore vychádzali z\nnálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 414/2015 z 01. decembra 2015 a preto navrhovatelia nesúhlasia s\nnázorom krajského súdu z rozsudku, že vedľajší účastník bol ,,účastníkom“ administratívneho konania\nzo zákona. Účastníkom konania boli iba žalobcovia a Obecný úrad Marianka - vedľajší účastník\nmohol byť výlučne v postavení zúčastnenej osoby administratívneho konania. Krajský súd mohol a\nmal z povahy veci zároveň rozhodnúť, na strane ktorého účastníka súdneho konania tento vedľajší\núčastník stojí. Vzhľadom k tomu, že Obec Marianka uzatvorila s navrhovateľmi dohodu o vydaní veci,\nmohla v konaní vystupovať iba na strane navrhovateľov, pretože súhlasila s vydaním daného pozemku\nnavrhovateľom. Krajský súd fakticky konal s Obecným úradom Marianka ako vedľajším účastníkom\nna strane nesprávneho účastníka súdneho konania - odporcu. Zastávajú názor, že krajský súd svojím\npostupom zbavil navrhovateľov práva podať odvolanie (odňal im možnosť konať pred súdom) voči\ntakému uzneseniu.\nVo svojom odvolaní poukázali i na to, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia im nebola dná\nmožnosť vyjadriť sa k podkladu napadnutého rozhodnutia v zmysle § 33 ods. 2, § 3 ods. 2 Správneho\nporiadku. Krajský súd k danej námietke uviedol, že bola uplatnená po lehote stanovenej zákonom\nna podanie opravného prostriedku, a preto na ňu nemohol prihliadať. Tento názor navrhovatelia\npovažujú za nesprávny a poukázali na uznesenie Ústavného súdu SR III. ÚS 357/2016 zo 07. júna\n2016 a na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/36/2012 zo dňa 26. septembra 2013, že na\nporušenie uvedených ustanovení Správneho poriadku súdy prihliadajú aj bez návrhu účastníkov konania\n- navrhovateľov. Ďalej poukázali i na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/193/2013 zo dňa\n10. februára 2015, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie z uvedeného dôvodu a bez toho, aby žalobca\ntúto skutočnosť namietal (uvedený rozsudok tvorí prílohu odvolania).\nV odvolaní bolo tiež namietané, že krajský súd nesprávne právne posúdil dôkazy predložené\nnavrhovateľmi a nespravodlivo a ústavne nekonformne vyložil relevantné právne predpisy. Navrhovatelia\ntvrdili, že krajský súd vôbec nezohľadnil dôkazy nimi predložené, a to: žiadosť o vydanie pozemku\npredloženú pozemkovému úradu Bratislava - vidiek, ktorou žalobcovia preukazovali včasnosť uplatnenia\nnároku; čestné prehlásenie, ktorým čestne prehlasovali to, že žiadosť o vydanie pozemku riadne a\nvčas predložili Pozemkovému úradu Bratislava - vidiek; potvrdenia o úhrade daní z nehnuteľnosti až\ndo roku 2006 z ich strany, ktoré preukazovali, že Obecný úrad Marianka nemal za sporné vlastníctvo\nk predmetnému pozemku. Podľa navrhovateľov samotná dohoda je teda dôkazom preukazujúcim\nuplatnenie reštitučného nároku žalobcov podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., resp. v širšom\nponímaní je dôkazom vzájomných prejavov vôle navrhovateľov a povinnej osoby smerujúcim k úprave\nprávneho vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam v súlade s obsahom uvedenej dohody.\nZáverom uviedli, že krajský súd interpretoval reštitučný zákon č. 229/1991 Zb. extrémne formalisticky,\nteda nespravodlivo a ústavne nekonformne a nezohľadňoval uvedené okolnosti prípadu navrhovateľov.\nK tomuto tvrdeniu poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/58/2012 zo dňa 27. júna\n2013.\nK odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadril účastník konania, ktorý napadnutý rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 4Sp/4/2015 zo dňa 31. augusta 2016 považuje za vecne správny a žiadal, aby\nodvolací súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil. Vo svojom vyjadrení uviedol, že sa v celom\n\nrozsahu pridržiava a odkazuje na svoje doterajšie písomné, ako aj ústne vyjadrenia prednesené pred\nKrajský súdom v Bratislave.\nK námietke navrhovateľov, že krajský súd vôbec nerozhodol procesným rozhodnutím o vedľajšom\núčastníctve Obecného úradu Marianka v súdnom konaní, aj keď bol na to povinný a Obecnému\núradu Marianka priznal nesprávne procesné postavenie uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy\nje intervenient účastníkom konania pred súdom, nakoľko bol účastníkom administratívneho konania,\nv ktorom bolo vydané vyššie uvedené napadnuté rozhodnutie, proti ktorému navrhovatelia podali\nopravný prostriedok. V súvislosti s týmto tvrdením vo svojom vyjadrení poukázal na ust. § 14 ods. 1\nzákona č. 71/1967 Zb. Správny poriadok. Ďalej uviedol, že je nepochybné, že obecný úrad uzatvoril\ns navrhovateľmi Dohodu o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 21. júla 1995, ktorá bola predmetom konania\npred správnym orgánom a preto bol nepochybne účastníkom administratívneho konania o schválení\nuvedenej Dohody zo dňa 21. júla 1995. Poukázal na ust. čl. 13 ods. 4, čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR a\nuviedol, že v Slovenskej republike sa zásada, že každý má právo byť účastníkom konania, v ktorom\nsa rozhoduje o jeho právach a povinnostiach, odvoditeľná vo vzťahu k súdnemu konaniu z niektorých\nrozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (Philis c. Grécko, z 27. augusta 1991, séria A č. 209, Les\nSaints Monastéres c. Grécko, z 1. septembra 1997, séria A č. 301-A) vzťahuje aj na správne konanie, a\nteda i na všetky typy stavebného konania vrátane kolaudačného konania (pozri Nález ÚS SR 3/2002).\nVo svojom vyjadrení tiež uviedol, že sa krajský súd v rozsudku správne vysporiadal so všetkými\npredloženými dôkazmi a tie aj správne vyhodnotil a posúdil. Poukázal na to, že navrhovatelia v priebehu\nkonania nijakým spôsobom nepreukázali včasnosť svojho nároku na vydanie nehnuteľnosti. Je toho\nnázoru, že relevantnosť predloženého Čestného vyhlásenia žalobcov je sporná, nakoľko v čase jeho\núdajného vyhotovenia 24. septembra 2010 neexistoval žiaden logický dôvod na jeho vyhotovenie,\nnavyše navrhovatelia na existenciu tohto Čestného vyhlásenia v podanom žalobnom návrhu nijakým\nspôsobom nepoukázali. Z kópie žiadosti o vydanie pozemku zo dňa 12. októbra 1992, ktorú predložili\nžalobcovia krajskému súdu na pojednávaní vyplývalo, že táto žiadosť je písaná rukou bez akéhokoľvek\ndokladu vyznačenia o doručení pozemkovému úradu Bratislava - vidiek. Navyše ako vypovedal odporca\nv konaní pred krajským súdom v spise, ktorý vedie odporca k predmetnému konaniu sa žiadosť o\nvydanie pozemku zo dňa 12. októbra 1992 nenachádza a pre kladné rozhodnutie vydania nehnuteľnosti\nje potrebné splniť podmienky uvedené v ust. § 9 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., v\nprípade nesplnenie čo i len jednej z uvedených podmienok nie je možné kladne rozhodnúť o vydaní\nnehnuteľností.\nK odvolaniu navrhovateľov zaslal svoje vyjadrenie aj odporca, v ktorom žiadal, aby bolo potvrdené jeho\nrozhodnutie. Uviedol, že navrhovatelia podali Žiadosť o schválenie dohody o vydaní veci na bývalom\nPozemkovom úrade Bratislava - vidiek. K tejto žiadosti priložili dohodu zo dňa 21. júla 1995 o vydaní\nnehnuteľnosti uzavretú medzi Obecným úradom v Marianke a žiadateľmi. Podľa uzatvorenej dohody\nsa im vydáva nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v k. ú. K. ako parcela číslo XXX/X, druh pozemku orná\npôda, vo výmere 1248 m2, ktorá prešla na štát na základe rozhodnutia Obvodného úradu Bratislava 2\nč. k. 4T 161/82 a na základe rozhodnutí na toto rozhodnutie nadväzujúcich v rámci uloženého trestu\nprepadnutia majetku. Vo svojom vyjadrení tiež uviedol, že žiadatelia boli viackrát ústne a naposledy\nlistom, č. j. ObPÚ/1402/04 zo dňa 11. novembra 2004 upozornení, že si podali žiadosť o schválenie\ndohody o vydaní veci podľa zákona č. 229/1991 Zb. po lehote stanovenej zákonom a preto ich právo\nzaniklo. Boli upozornení, že si môžu právo na navrátenie vlastníctva uplatniť do 31. decembra 2004 v\nzmysle zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona NS\nSR č. 180/1995 Z. . o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších\npredpisov do 31. decembra 2004.\nĎalej uviedol, že nakoľko si navrhovatelia nárok uplatnili po lehote stanovenej zákonom č. 229/1991 Zb.,\nich právo zaniklo a na základe toho vydal OPÚ v Malackách rozhodnutie č. j. OPÚ/2012/571/1-Vr zo\ndňa 17. septembra 2012, kde vyššie menovanú dohodu neschválil. Voči spomínanému rozhodnutiu sa\nnavrhovatelia v zákonnej lehote odvolali. Následne bol celý spisový materiál zaslaný na Krajský súd v\nBratislave, ktorý ho vrátil späť ako predčasne zaslaný a nariadil doručiť zmienené rozhodnutie všetkým\núčastníkom konania. Odporca rozhodnutie dourčil a spis zaslal späť na Krajský súd v Bratislave, kde bolo\nrozhodnutie správneho orgánu rozsudkom potvrdené, voči ktorému prostredníctvom svojho právneho\nzástupcu podali navrhovatelia odvolanie.\n\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„S.s.p.“) upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho\nv správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v\nsprávnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 1 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté\npredo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok - S.s.p. ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov podaného odvolania (§ 246c ods.\n1 prvá veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 1 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p. a § 214 O.s.p, v spojení s § 492 ods. 1 S.s.p.), keď\ndeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s\n§ 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p. a s § 492 ods. 1 S.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nnavrhovateľov nie je dôvodné.\nPodľa § 4 ods. 1 zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému\npoľnohospodárskemu majetku (ďalej ako ,,zákon č. 229/1991 Zb.“) oprávnenou osobou je štátny občan\nČeskej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy\na stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v\ndobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.\nPodľa § 6 ods. 1 zákon č. 229/1991 Zb., oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré prešli na\nštát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku\nc) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom\nkonaní súdnom (trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.\nPodľa § 9 zákon č. 229/1991Zb.\n(1) Nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie\nnehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o\nvydaní nehnuteľnosti.\n(2) Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného v správnom\nkonaní.\n(3) Rozhodnutie pozemkového úradu o neschválení dohody preskúma na návrh účastníka súd.\nPodľa § 13 ods. 1 zákon č. 229/1991Zb., právo na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 môže\noprávnená osoba uplatniť do 31. decembra 1992. V prípade uvedenom v § 6 ods. 1 písm. a) začne\nosemnásťmesačná lehota plynúť až odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bol výrok zrušený, ak\ndôjde k tomuto rozhodnutiu po dátume účinnosti tohto zákona. Neuplatnením práva v lehote právo\nzanikne. Lehoty na predkladanie písomných dôkazov v konaní pred pozemkovým úradom sa spravujú\nvšeobecnými predpismi o správnom konaní.\nPodľa § 250l ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon\nzveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych\norgánov.\nPokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou\n§ 250a (ods. 2).\nPodľa § 250m ods. O.s.p., konanie sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu.\nNávrh sa podáva na príslušnom súde v lehote tridsiatich dní od doručenia rozhodnutia, pokiaľ osobitný\nzákon neustanovuje niečo iné. Návrh je podaný včas aj vtedy, ak bol podaný v lehote na orgáne, ktorý\nvydal rozhodnutie. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o opravnom prostriedku alebo ak obsahuje\nnesprávne poučenie, možno ho napadnúť do šiestich mesiacov od jeho doručenia (ods. 2).\n\nÚčastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého\nrozhodnutie sa preskúmava (ods. 3).\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPredmetom odvolacieho konania v danej veci je rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa\npodľa § 250q ods. 3 O.s.p. potvrdil rozhodnutie odporcu č. j. 516/95, OPÚ/2012/571/1-Vr zo dňa 17.\nseptembra 2012, ktorým právny predchodca odporcu neschválil dohodu o vydaní nehnuteľnosti zo dňa\n21. júla 1995 uzatvorenú medzi navrhovateľmi v 1/ a 2/ rade a Obecným úradom Marianka, vzhľadom\nna nesplnenie podmienky § 13 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a\ninému poľnohospodárskemu majetku.\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v opravnom prostriedku, ktorými navrhovateľ namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho\norgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim\nbol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia.\nOdvolací súd s ohľadom na obsah podané odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nodporcu - správneho orgánu, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so zásadnými\nnámietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľov a z takto vymedzeného rozsahu, či\nsprávne posúdil zákonnosť a správnosť preskúmavaného rozhodnutia odporcu.\nV predmetnej právnej veci je spornou otázka včasnosti uplatnenia práva na navrátenie vlastníckeho\npráva k pozemku v zmysle reštitučného zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k\npôde a inému poľnohospodárskemu majetku. Lehota pre uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva\nk pozemkom je upravená v ustanovení § 13 ods. 1 reštitučného zákona - do 31. decembra 1992 a\npodľa § 9 ods. 1 cit. zákona je neoddeliteľne spojená s miestom, kde bolo potrebné toto právo uplatniť\n- na pozemkovom úrade. Zákonodarca v ust. § 9 zákon č. 229/1991Zb. stanovil i ďalšiu hmotnoprávnu\npodmienku, ktorú vyjadril slovným spojením „zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti“.\nAž po splnení a preukázaní uvedených zákonných podmienok povinná osoba uzavrie s oprávnenou\nosobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti.\nPrávny režim vydania nehnuteľností je v zákone č. 229/1991 Zb. nastavený tak, že nárok na vydanie\nnehnuteľnosti uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na\nvydanie nehnuteľnosti (§ 9 ods. 1 zákona pôde). Ako to jednoznačne vyplýva zo znenia ust. § 4\nods. 1 zákona o pôde, oprávnenou osobou je fyzická osoba - štátny občan (v tom čase) Českej\na Slovenskej Federatívnej Republiky - ktorá musela súčasne spĺňať atribúty, vymenované v tomto\nzákonnom ustanovení. To explicitne znamená, že tak nárok v zmysle zákona o pôde (v danom prípade\npozemku, ktorý bol predmetom uzatvorenej dohody o vydaní nehnuteľností) musela uplatniť oprávnená\nosoba u odporcu (na bývalom Pozemkovom úrade Bratislava - vidiek) a súčasne vyzvať povinnú\nosobu na vydanie nehnuteľností - na uzatvorenie dohody o vydaní nehnuteľností, a to v lehote do 31.\ndecembra 1992 (§ 13 ods. 1 reštitučného zákona). Reštitučný nárok na vydanie veci znamená iba\nobnovu predchádzajúceho stavu a zakladá právo oprávnenej osoby na navrátenie vlastníckeho práva.\nAž po realizácii tohto práva na „vydanie veci“ v zmysle reštitučných zákonov si môže oprávnená osoba\npočínať ako vlastník veci.\nUplatnenie reštitučného nároku je hmotnoprávnym úkonom a zákonom stanovená lehota - doba má\nprekluzívny charakter (ide o prepadnú dobu), v dôsledku ktorého ak oprávnená osoba neuplatní právo\nna navrátenie vlastníctva do 31. decembra 1992, jej právo zaniká. Zmeškanie tejto doby nemožno\nodpustiť. Zároveň je táto doba dobou hmotnoprávnou, čo znamená, že oprávnená osoba si musí\nsvoje právo na navrátenie vlastníctva uplatniť v uvedenej dobe na pozemkovom úrade, t. j. v posledný\ndeň doby 31. decembra 1992, do tejto doby musí byť príslušnému pozemkovému úradu doručená\nžiadosť o navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom a zároveň oprávnená osoba vyzve povinnú osobu\n\nna vydanie nehnuteľnosti (konkrétneho pozemku, ktorý prešiel na povinnú osobu). Nestačí preto, ak\noprávnená osoba (odvolatelia) predloží pozemkovému úradu iba žiadosť o schválenie dohody o vydaní\nnehnuteľnosti z 21. júla 1995 uzatvorenej medzi navrhovateľmi a Obecným úradom Marianka, bez\npreukázania časnosti uplatnenia svojho nároku na príslušnom pozemkovom úrade a u povinnej osoby,\npodanú zjavne po uplynutí lehoty stanovenej v § 13 ods. 1 zákona o pôde (do 31. decembra 1992) a z\nobsahu ktorej nie je možné zistiť ani dátum uplatnenia reštitučného nároku žiadateľmi u povinnej osoby.\nPre prepadné doby je charakteristické, že ich uplynutím nastane zánik subjektívneho práva a súd na\nto prihliada z úradnej povinnosti aj bez návrhu. K zániku práva preklúziou dochádza na základe toho,\nže uplynula doba n\nZákonodarca v právnej úprave ustanovenej v § 13 ods. 1 citovaného reštitučného zákona taxatívne\nvymedzuje zákonné podmienky oprávnenej osoby na uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva\nk pozemkom (miesto uplatnenia nároku na správnom orgáne a zaslanie výzvy povinnej osobe)\noprávneným osobám navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu.\nOdvolací súd nespochybňuje tvrdenie, že navrhovatelia spísali rukou „Žiadosť o vydanie pozemku parc.\nF. v obci Marianka“ zo dňa 12. októbra 1992, adresovanú Pozemkovému úradu Bratislava - vidiek“, a\nani skutočnosť, že tak ako vyhlasovali v súdnom konaní, že dňa 12. októbra 1992 navštívili Pozemkový\núrad Bratislava - vidiek, avšak v konaní pred odporcom, ako aj v súdnom konaní nevedeli preukázať\nsplnenie vyššie citovanej zákonnej podmienky, ktoré správny orgán bol povinný skúmať z úradnej\npovinnosti ako prvé, ešte pred tým ako posúdi samotný uplatnený nárok podľa predložených dôkazov, a\nto podanie žiadosti dňa 12.10.1992 na tomto obvodnom pozemkovom úrade. Podmienky času a miesta\nuplatnenia práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom musia byť kumulatívne splnené, t. j. súčasne.\nNestačí, že bola splnená iba jedna podmienka. Nesplnenie si tejto zákonnej povinnosti má za následok\nneunesenie dôkazného bremena žiadateľmi, čo spôsobuje ich neúspech v súdnom konaní. Podľa\nnázoru odvolacieho súdu, túto skutočnosť potvrdzujú samotní odvolatelia, nakoľko v súdnom konaní a v\nodvolaní uviedli, že: „dňa 12. októbra 1992 navštívili Pozemkový úrad Bratislava - vidiek, aby požiadali o\nnavrátenie vlastníctva k nehnuteľnosti, avšak vzhľadom k počtu žiadateľov, ktorí sa na úrade zdržiavali\nnepočkali na potvrdenie podania ich žiadosti“, teda neuniesli dôkazné bremeno o včasnosti a miesta\nuplatnenia práva na navrátenie vlastníctva. V tejto súvislosti nemožno nepoznamenať, že reštitučný\nzákon nevyžadoval podanie žiadosti osobne na pozemkovom úrade a nevylučoval podanie žiadosti\npoštou. Zákon iba vyžadoval podanie žiadosti v prekluzívnej lehote do 31.12.1992 na pozemkovom\núrade. Odvolací súd preto názor odvolateľov, že: „samotná dohoda je teda dôkazom preukazujúcim\nuplatnenie reštitučného nároku navrhovateľov podľa ust. § 9 ods.1 zákona č. 229/1991Zb.“ považuje\nza nesprávny, nesúladný s reštitučným zákonom a právne bezvýznamný vzhľadom na vyššie uvedené.\nVčasné uplatnenie nároku na navrátenie vlastníctva k pozemku u povinnej osoby výzvou do 31.12.1992\nnepotvrdila ani Obec Marianka (obecný úrad je iba výkonný orgán obce podľa zákona č. 369/1990\nZb. o obecnom zriadení) a predložená dohoda je datovaná dňom 21. júla 1995, teda zjavne po lehote\nstanovenej zákonom.\nNajvyšší súd SR považuje za potrebné zdôrazniť, že správny súd v procese súdneho prieskumu podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti tretej hlavy Občianskeho\nsúdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov (§ 250 l, 2 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie\nsi zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,\nči rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Podľa\nustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola\nna svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal\nzákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak použijú sa primerane\nustanovenia druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku okrem § 250a (§ 250l ods. 1, 2\nO.s.p.).\nS poukazom na vyššie uvedené odvolací súd námietky odvolateľov o nesprávnom postupe krajského\nsúdu pri vrátení veci odporcovi na doručenie napadnutého rozhodnutia účastníkovi správneho konania\na nevydania uznesenia o pripustení Obecného úradu Marianka do súdneho konania ako vedľajšieho\n\núčastníka súdneho konania na strane navrhovateľov považuje za nedôvodné, nakoľko nemajú oporu v\nzákone platnom v čase rozhodovania krajským súdom o opravnom prostriedku odvolateľov v tejto veci.\nZ ust. § 250m ods. 3 O.s.p. vyplýva, že účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom\norgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava. Okruh účastníkov konania na súde a\nokruh účastníkov správneho konania nie je totožný. Účastníkmi konania podľa ustanovenia § 250l a nasl.\nsú tí, ktorí sú účastníkmi správneho konania a tiež správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.\nSprávny orgán je účastníkom konania na súde s rovnakými procesnými právami a povinnosťami ako\niní účastníci konania. Okruh účastníkov správneho konania upravuje § 14 správneho poriadku, príp.\nosobitný zákon. Nebolo povinnosťou krajského súdu vydávať uznesenie o pribratí do súdneho konania\nObecný úrad Marianka ako to v odvolaní uvádzajú odvolatelia, nakoľko išlo o účastníka konania v\nsprávnom konaní pred odporcom podľa osobitného zákona, ktorým v danej veci je reštitučný zákon č.\n229/1991 Zb. a žiadatelia s ním uzatvorili dohodu o vydanie nehnuteľnosti podľa § 9 citovaného zákona\nako s povinnou osobou. Rozhodnutia ústavného súdu a najvyššieho súdu, na ktoré sa odvolávajú vo\nsvojom odvolaní nie je možné aplikovať na prejednávaný prípad a odvolatelia ani neuvádzajú v čom\nje zhoda záverov v citovaných rozhodnutiach s ich vecou. Rozsudok krajského súdu, ktorí uvádzajú v\nodvolaní sa týka daňovej veci a daňové procesné predpisy (zákon č. 511/1992 Zb. alebo platný daňový\nporiadok zákon č. 563/2009 Z. z. ) vylučujú použitie Správneho poriadku.\nOdvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom\nnastolenými v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny\nprieskum rozhodnutia napadnutého opravným prostriedkom vykonal v súlade s platnou právnou úpravou\nzákona č. 229/1992 Zb. Odvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia\nodporcu pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného zákona v spojení s právnou úpravou Občianskeho\nsúdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že námietky navrhovateľov\nuvedené v ich opravnom prostriedku neboli spôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia odporcu.\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 v spojení s § 246c ods.1 O.s.p. a s § 492 ods. 1 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa\nv zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so\nsprávnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie\nvýroku napadnutého rozsudku. Odvolací súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským\nsúdom za správne a súladné so zákonom.\nS prihliadnutím na odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia, ako aj s poukazom na to, že obsahom\nzákladného práva na súdnu ochranu (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie) nie je právo na\nrozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní\n(napr. uznesenie Ústavného súdu SR IV. ÚS 63/2014, II. ÚS 218/02, III. ÚS 198/07), súd dospel k\nzáveru, že napadnuté rozhodnutia krajského súdu v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa\nvýrok rozhodnutia zakladá.\nOdvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. a v spojení s § 492 ods. 1 S.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s\n§ 246c ods. 1, s § 224 ods. 1 O.s.p. a s § 492 ods. 1 S.s.p. Navrhovateľom nepriznal náhradu trov\ntohto konania pre ich neúspechu v konaní a žalovanému z dôvodu, že ich náhradu mu zákonodarca\nnepriznáva.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}