{"guid": "cbd18241-6e19-49c8-9f60-1b1694a49b1c:804ec6da-61c1-41f5-989a-d978e5948569", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3", "spisova_znacka": "5Obo/20/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/20/2018 z 13. 8. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. augusta 2019, sp. zn. 5Obo/20/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3", "identifikacne_cislo": "1011899472", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Andrea Moravčíková PhD.", "sudca_id": 240, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-andrea-moravcikova-phd-240", "datum_vydania": "2019-08-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce", "Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo", "Obchodné právo", "Obchodné právo", "Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné spoločnosti", "Obchodné záväzkové vzťahy", "Bezdôvodné obohatenie", "Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "nazov": "§ 382 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-382", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-382"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-2", "nazov": "§ 150 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-150.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-150"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106", "nazov": "§ 106 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-106", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-106"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-118", "nazov": "§ 118 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-118", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-118"}, {"iri": "/SK/ZZ/1997/55/#paragraf-25", "nazov": "§ 25 zákona č. 55/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/55/#paragraf-25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/55-1997/paragraf-25"}, {"iri": "/SK/ZZ/1997/55/#paragraf-18", "nazov": "§ 18 zákona č. 55/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/55/#paragraf-18", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/55-1997/paragraf-18"}, {"iri": "/SK/ZZ/1997/55/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 55/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/55/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/55-1997/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/1997/55/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1997/55/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/55-1997/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-267.odsek-2", "nazov": "§ 267 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-267.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-267"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-323", "nazov": "§ 323 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-323", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-323"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-382", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-150", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-106", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-450", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-118", "/SK/ZZ/1997/55#paragraf-25", "/SK/ZZ/1997/55#paragraf-18", "/SK/ZZ/1997/55#paragraf-16", "/SK/ZZ/1997/55#paragraf-5", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-267", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-323"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/804ec6da-61c1-41f5-989a-d978e5948569", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Obo/20/2018\n1011899472\n13. 08. 2019\nJUDr. Andrea Moravčíková\nECLI:SK:NSSR:2019:1011899472.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey\nMoravčíkovej, PhD., a členiek senátu JUDr. Jany Hullovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore\nžalobcu: 1/ FIVE X a. s. v konkurze, so sídlom Poľnohospodárska 24, Bratislava, IČO: 31 340 831, 2/\nLEMIKON LIMITED, so sídlom Georgiou A, 83 1st floor, Potamos Germasogeias, P.C. 4048, Limassol,\nCyprus, zastúpeného JUDr. Peter Kubík, advokát, s. r. o., so sídlom Staré Grunty 162, Bratislava,\nIČO: 47 233 931, proti žalovanému: TIPOS, národná lotériová spoločnosť, a. s., so sídlom Brečtanová\n1, Bratislava, IČO: 31 340 822, zastúpenému Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s. r. o., so\nsídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava, IČO: 47 239 921, o zdržanie sa nekalosúťažného\nkonania, náhradu škody, vydanie bezdôvodného obohatenia a poskytnutie primeraného zadosťučinenia,\no odvolaniach žalobcu 2/ a žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 25. apríla 2018,\nč. k. 7Cbs/1/2011-2047, takto\nrozhodol:\nI. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 25. apríla 2018, č. k. 7Cbs/1/2011-2047 vo výroku I.\nukladajúcom žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 7.852.123,50 eura spolu s úrokom z\nomeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 7.852.123,50 eura od 25. novembra 2003 do zaplatenia, m e\nn í tak, že žalobu žalobcu 2/ v tejto časti z a m i e t a.\nII. Vo výroku II., ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá, rozsudok v časti napadnutej žalobcom 2/ p\notvrdzuje.\nIII. Žalovanému sa voči žalobcovi 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho\nkonania v celom rozsahu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 25. apríla 2018, č. k.\n7Cbs/1/2011-2047 uložil v prvom výroku žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2/ sumu 7.852.123,50\neura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 7.852.123,50 eura od 25. novembra\n2003 do zaplatenia, a to všetko v lehote 60 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Druhým výrokom vo\nzvyšku žalobu zamietol. Tretím výrokom priznal žalovanému proti žalobcovi 1/ nárok na náhradu trov\nkonania v rozsahu 100 % a štvrtým výrokom žalovanému priznal proti žalobcovi 2/ nárok na náhradu\ntrov konania v rozsahu 50,35 %.\n2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 1 ods. 1 a 2, § 17 ods. 1, §\n19, § 20, § 44 ods. 1 a 2, § 53, § 369 ods. 1 a 2, § 373, § 508 ods. 1 a 2, § 509 ods. 1, § 757 zákona\nč. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „ObZ“), § 420, § 442 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky\nzákonník (ďalej aj „OZ“), § 1 ods. 1, § 12 ods. 2, § 16 ods. 1 a 14, § 18, § 24 ods. 1, § 25 ods. 1, § 30 ods. 1\n\na 2, zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení účinnom do 31. decembra 2001 a § 3a ods.\n1 zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení účinnom od 1. januára 2002 (ďalej aj ZoZ).\n3. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že žalobca (z dôvodu prehľadnosti bude v ďalšom\ntexte odôvodnenia žalobca 1/ a žalobca 2/ označovaný ako „žalobca“ s tým, že peňažné nároky sa\ntýkajú žalobcu 2/ a zdržovací nárok, ako aj nárok na primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia\nsa týka žalobcu 1/ - pozn. odvolacieho súdu) sa v konaní domáhal nárokov z porušenia svojich\npráv nekalosúťažným konaním žalovaného, ako aj nárokov z porušenia práv k ochranným známkam\nžalobcu tvrdiac, že žalovaný bez súhlasu žalobcu používal know-how vzťahujúce sa na prevádzkovanie\nčíselných lotérií a hier patriace žalobcovi, a tiež bez právneho dôvodu užíval označenia zhodné s\nochrannými známkami zapísanými pre žalobcu. Uvedené konanie žalovaného považoval žalobca za\nkonanie v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže, a teda za zakázané, posúdiac postavenie\nžalobcu a žalovaného v súvislosti s prevádzkovaním hier a lotérií ako súťažiteľov v hospodárskej\nsúťaži. Žalobca sa tiež domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa prevádzkovania číselných\nlotérií pod označeniami ŠPORTKA, ŠANCA a MATES a využívania know-how žalobcu v súvislosti\ns prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier, ako aj priznania primeraného zadosťučinenia\nvo forme ospravedlnenia žalovaného uverejneného v slovenských denníkoch. Nakoniec sa domáhal\npeňažných nárokov, a to náhrady škody, ktorá mu vznikla v príčinnej súvislosti s nevyplatením licenčných\npoplatkov za užívanie označení zhodných s jeho ochrannými známkami a vydania bezdôvodného\nobohatenia vo výške zodpovedajúcej hodnote know-how žalobcu, vzťahujúceho sa na prevádzkovanie\nčíselných lotérií a hier a získaného prevádzkovaním číselných lotérií žalovaným, pod označeniami\nzhodnými s ochrannými známkami žalobcu.\n4. Žalobca výšku ním uplatnených peňažných nárokov na náhradu škody a vydanie bezdôvodného\nobohatenia a ich príslušenstvo počas konania menil tak, že do rozhodnutia súdu prvej inštancie\nrozsudkom z 1. marca 2007 č. k. 29Cb/1/00-1117 sa žalobca domáhal, okrem uloženia povinnosti\nžalovanému zdržať sa protiprávneho konania zdržovacím výrokom aj poskytnutia primeraného\nzadosťučinenia vo forme ospravedlnenia, náhrady škody vo výške 425.451.700,- Sk, vydania\nbezdôvodného obohatenia vo výške 1.003.279.719,- Sk, a to pri peňažných plneniach aj s úrokmi\nz omeškania vo výške 16,50 % p. a., 17,75 % p. a., resp. 18,80 % p. a. Súd prvej inštancie\ncitovaným rozsudkom vyhovel žalobe v časti zdržovacieho výroku ukladajúceho povinnosť žalovanému\nzdržať sa využívania know-how v súvislosti s prevádzkovaním číselných lotérií a stávkových hier. V\nčasti zdržovacieho výroku, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa\nprevádzkovania číselných lotérií, súd žalobu žalobcu zamietol. Súd zaviazal žalovaného poskytnúť\nžalobcovi primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia a vo vzťahu k uplatneným peňažným\nnárokom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1.003.279.719,- Sk spolu s príslušenstvom, z toho\nsumu vo výške 425.451.700,- Sk priznal súd žalobcovi titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla\npoužívaním označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu ŠPORTKA, ŠANCA a MATES\nžalovaným (priznaná peňažná suma zodpovedala neuhradeným licenčným poplatkom za obdobie od\n1. januára 1996 do 30. septembra 2002) a titulom bezdôvodného obohatenia získaného žalovaným\nneoprávneným používaním know-how žalobcu pri prevádzkovaní číselných lotérií, priznal súd žalobcovi\nproti žalovanému sumu vo výške 109.404.000,- Sk (zodpovedajúcu hodnote know-how) a vo výške\n468.424.019,- Sk (zodpovedajúcu zisku žalovaného z prevádzkovania číselných lotérií a hier, po\nodpočítaní zisku realizovaného žalovaným z používania označení zhodných s ochrannými známkami\nžalobcu). Vo zvyšku peňažných nárokov, teda v sume 425.451.700,- Sk (uplatnených titulom\nbezdôvodného obohatenia) súd žalobu žalobcu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania. Odvolací\nsúd svojím rozsudkom zo 7. augusta 2008, č. k. 3Obo/141/2007-1236 rozsudok súdu prvej inštancie\npotvrdil a rozhodol o trovách konania.\n5. Generálny prokurátor napadol mimoriadnym dovolaním rozsudok súdu prvej inštancie z 1. marca\n2007 č. k. 29Cb/1/00-1117 v časti jeho zdržovacieho výroku, vo výroku, ktorým bolo priznané\nžalobcovi primerané zadosťučinenie vo forme ospravedlnenia, vo výroku, ktorým uložil žalovanému\npovinnosť zaplatiť žalobcovi 1.003.279.719,- Sk s príslušenstvom ako aj vo výroku o náhrade trov\nkonania. Súčasne napadol mimoriadnym dovolaním aj rozsudok odvolacieho súdu zo 7. augusta\n2008, č. k. 3Obo/141/2007-1236 v časti, v ktorej potvrdil vyhovujúci zdržovací výrok, výrok o\npriznaní primeraného zadosťučinenia a výrok o peňažnom plnení súdu prvej inštancie, ako aj v\nčasti, v ktorej odvolací súd rozhodol o náhrade trov konania. Generálny prokurátor mimoriadnym\ndovolaním nenapadol výrok súdu prvej inštancie, ktorým zamietol žalobcom uplatnený nárok vo výške\n\n425.451.700,- Sk s príslušenstvom a časť zdržovacieho výroku, a súčasne mimoriadnym dovolaním\nnebol napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým zamietajúci výrok súdu prvej inštancie potvrdil,\nteda v zamietajúcej časti o zaplatenie 425.451.700,- Sk s príslušenstvom, ako aj v časti, v ktorej\nbol zdržovací výrok zamietnutý, nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky v konaní o mimoriadnom dovolaní rozhodol rozsudkom z 30. novembra 2010 č.\nk. 1MObdoV/22/2008-1526 tak, že mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora, v časti smerujúcej\nproti rozsudku súdu prvej inštancie a rozsudku odvolacieho súdu, ktorou žalovaný bol zaviazaný zaplatiť\nžalobcovi 14.122.409,21 Eur (t. j. 425.451.700,- Sk) zamietol, v ostatnej časti rozsudok súdu prvej\ninštancie a rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil v rozsahu zrušenia súdu prvej inštancie\nna ďalšie konanie. Ústavný súd Slovenskej republiky svojím nálezom z 18. októbra 2011 sp. zn.\nIII.ÚS 212/2011 vyslovil, že rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 2010\nč. k. 1MObdoV/22/2008-1526 bolo porušené základné právo spoločnosti TIPOS, národná lotériová\nspoločnosť, a. s. a súčasne sťažnosťou napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky na ďalšie konanie. Predmetom konania tak zostal žalobcom uplatnený nárok\nna uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa akéhokoľvek, aj čiastkového, využívania znalostí alebo\nskúseností tvoriacich predmet know-how žalobcu týkajúceho sa organizácie, herných plánov a pravidiel\nčíselných a stávkových hier ŠPORTKA, ŠANCA a MATES; na primerané zadosťučinenie vo forme\nospravedlnenia a nárok na zaplatenie 1.003.279.719,- Sk s príslušenstvom.\n6. Po zrušení rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu dovolacieho sp. zn.\n1MObdoV/22/2008 zo dňa 30. novembra 2010 a vrátenia mu veci na ďalšie konanie, vyššie uvedeným\nnálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky, dovolací súd opätovne rozhodoval o mimoriadnom\ndovolaní generálneho prokurátora proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 29Cb/1/00-1117 zo\ndňa 1. marca 2007, ako aj rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ako súdu odvolacieho) č. k.\n3Obo/141/2007-1236 zo dňa 7. augusta 2008. Uznesením sp. zn. 1MObdoV/13/2011 zo dňa 19. marca\n2015 rozsudok odvolacieho súdu č. k. 3Obo/141/2007-1236 zo dňa 7. augusta 2008 a rozsudok súdu\nprvej inštancie č. k. 29Cb/1/2000-1117 zo dňa 1. marca 2007 v napadnutej časti zrušil a vec v rozsahu\nzrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Dovolací súd mal za to, že záver o dôvodnosti a\nvýške nároku žalobcu je predčasný, pretože v konaní nebol dostatočne zistený skutkový stav veci, resp.\nnie všetky zistené skutočnosti boli pri rozhodovaní súdov nižšej inštancie zohľadnené, preto rozhodnutia\nv tejto časti zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Vyslovil záver, že je potrebné ustáliť,\npodľa akej právnej úpravy sa má nárok na náhradu škody posúdiť - či ide o nárok, ktorý je uplatnený\nako jeden z právnych prostriedkov ochrany proti nekalosúťažnému konaniu v zmysle § 53 Obchodného\nzákonníka, kedy je priznanie náhrady škody podmienené splnením všeobecných podmienok náhrady\nškody podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka (v spojení s 757 ObZ), teda platí princíp objektívnej\nzodpovednosti s možnosťou liberácie, ale samozrejme za predpokladu preukázania nekalosúťažného\nkonania zo strany žalovaného, alebo pôjde o náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka,\nako to ustálil odvolací súd, z dôvodu porušenia povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 55/1997 Z. z. o\nochranných známkach, teda pôjde o škodu, ktorá vznikla zásahom do práv z ochrannej známky, kedy\nmá poškodený právo na jej náhradu vrátane ušlého zisku, pričom § 26 ods. 4 zákona o ochranných\nznámkach zakotvujúci právo na náhradu škody odkazuje v prípade zásahu do práv z ochrannej známky\nna ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktorý obsahuje všeobecnú právnu úpravu zodpovednosti za\nškodu.\n7. Dovolací súd nepovažoval za nesporné, že žalobca aj žalovaný prevádzkovali číselné lotérie\na stávkové hry, základ ktorých je rovnaký, čím si navzájom konkurovali, teda boli súťažiteľmi v\nhospodárskej súťaži. Dovolací súd v tejto otázke odkázal na svoje predchádzajúce rozhodnutie, v\nktorom vyslovil záver, že právne posúdenie zákonných podmienok aplikácie ustanovení Obchodného\nzákonníka o nekalej súťaží na konanie žalovaného nevychádzalo z náležite zisteného skutkového stavu.\nGenerálny prokurátor namietal, že konanie žalovaného pri prevádzkovaní číselných hier nie je konaním\nv hospodárskej súťaži vo vzťahu k žalobcovi, pretože číselné lotérie sú svojou povahou jedinečné a\nnepredstavujú na trhu zastupiteľnú ponuku k iným druhom hazardných hier (ako sú hry v kasínach,\nstávkové hry a tomboly). Podľa jeho názoru konajúce súdy otázku účasti žalobcu na hospodárskej\nsúťaži nesprávne vyhodnotili, ak mali za to, že žalobca a prevádzkovatelia iných hazardných hier\nposkytujú na relevantnom trhu zastupiteľné plnenia a týmito ponukami si na trhu konkurujú. V ďalšom\nkonaní vyslovil potrebu doplniť v tomto smere dokazovanie najmä porovnaním jednotlivých obchodných\nčinností žalobcu s monopolnými činnosťami žalovaného z toho hľadiska, či išlo o zameniteľné služby,\na teda, či medzi nimi existoval konkurenčný vzťah. Bolo by potrebné vysporiadať sa aj s ďalšou\n\nnámietkou generálneho prokurátora, že žalobca, ktorý prevádzkoval výlučne kurzové stávky a žalovaný,\nktorý prevádzkoval číselné lotérie mali odlišnú skupinu odberateľov, preto konanie žalovaného nebolo\nspôsobilé privodiť ujmu žalobcovi. V uvedenom smere dovolací súd odkázal aj na odborné stanovisko,\nktoré k tejto otázke vyjadril všeobecne uznávaný odborník na právo nekalej súťaže Prof. JUDr. S. D.,\nDrSc. (je súčasťou obsahu spisu na č. l. 751 až 760) a ktorý dospel k záveru, že medzi účastníkmi\nkonania nie sú v konkrétnom vzťahu splnené podmienky generálnej klauzuly, ale ani skutkových podstát,\nktorých sa žalobca dovoláva. Podľa jeho názoru v konkrétnej situácii nemožno dospieť k záveru, že\nvzťah žalobcu a žalovaného je vzťahom súťažným, pretože na prevádzkovanie číselných lotérií je štátom\nvýlučne oprávnený žalovaný, čo súťažiteľský vzťah vylučuje. Vylučuje tiež možnosť splnenia podmienky\nspôsobilosti privodiť ujmu súťažiteľom alebo spotrebiteľom, pretože napadnuté konanie žalovaného\nnemôže spôsobiť reálnu ujmu spotrebiteľom, ktorí hrajú v lotériách a vzhľadom k jeho výhradnému\noprávneniu na prevádzkovanie číselných lotérií neprichádza do úvahy ani zhoršenie súťažnej pozície\njeho konkurentov. Právne relevantný je aj jeho názor, že „prostredníctvom práva proti nekalej súťaži\nnemá byť „doháňaná“ ochrana tých záujmov, ktoré si hospodársky subjekt mohol a mal zaistiť v rámci\nobligačných vzťahov, do ktorých vstupoval“, inak povedané, žalobca si uplatňuje nároky, ktoré si nezaistil\nprostredníctvom zmluvných vzťahov (hoci mohol), takže by voči nemu mala byť uplatnená tradičná\nprávna zásada iura vigilantibus (práva patria bdelým). Hoci predmetný odborný posudok bol v konaní\npredložený žalovaným ako jeden z dôkazov, jeho vyhodnotením sa ani prvoinštančný, ani odvolací súd\nvôbec nezaoberali. Pokiaľ by súd prvej inštancie, napriek uvedenému, opakovane dospel k záveru, že\nkonanie žalovaného naplnilo zákonné znaky nekalosúťažného konania, musí sa podľa dovolacieho súdu\nznova zaoberať jednotlivými nárokmi z toho vyplývajúcimi.\n8. Vychádzajúc z právneho názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky dovolací súd vyslovil, že\nbude potrebné prehodnotiť záver, podľa ktorého bol obsah know-how, tvoriaci predmet sporu, v\nrozhodnutiach súdov jednoznačne a dostatočne vymedzený, a to ako súbor osobitných znalostí a\nskúseností umožňujúcich organizáciu a prevádzkovanie číselných lotérii a stávkových hier ŠPORTKA,\nŠANCA a MATES, pretože nie všetky poznatky a skúsenosti žalobcu majú hospodársku a právnu\nrelevanciu a má im byť v konaní poskytnutá právna ochrana.\n9. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že v prospech žalobcu boli\npostupne Úradom priemyselného vlastníctva SR zapísané ochranné známky v dňoch 21. februára\n1997 (MATES), 17. marca 1998 (ŠANCA) a 23. marca 1998 (ŠPORTKA), na základe žiadosti žalobcu\nz 3. mája 1994. Žalobca od podania žiadosti o zápis ochranných známok požíval právo prednosti\nk zapísaným ochranným známkam. Rozhodnutiami Úradu priemyselného vlastníctva SR bol v roku\n2004 vykonaný čiastočný výmaz ochranných známok žalobcu, a to s účinkami ex tunc. V zmysle\nrozhodnutí Úradu priemyselného vlastníctva SR mal žalobca od počiatku zapísané ochranné známky\nlen pre triedu 36 medzinárodného triedenia tovarov a služieb „organizovanie lotérií a stávkových hier s\nvýnimkou číselných lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám“, pričom dôvodom pre čiastočný výmaz\nochranných známok žalobcu bola skutočnosť, že časť tovarov a služieb, pre ktoré bola ochranná známka\npôvodne zapísaná, neboli predmetom podnikania žalobcu, čo bolo dodatočne verifikované výmazom\npredmetu činnosti spoločnosti žalobcu z obchodného registra cestou registrového súdu.\n10. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si v súvislosti s používaním označenia zhodného s\nochrannými známkami ŠPORTKA, ŠANCA a MATES žalovaným, bez súhlasu žalobcu ako ich majiteľa\nzapísaného v registri ochranných známok, uplatňoval nárok na náhradu škody dôvodiac tým, že\nnapriek výmazu časti zápisu ochranných známok pre služby „organizovanie číselných lotérií“ používal\nžalovaný označenie zhodné s jeho ochrannými známkami pre podobné služby, pre ktoré boli ochranné\nznámky zapísané pre žalobcu do registra. S argumentáciou o podobnosti služieb „organizovanie lotérií\na stávkových hier“ so službami „organizovanie číselných lotérií“ sa súd prvej inštancie stotožnil, čím\nbol daný právny základ pre priznanie nároku žalobcovi na náhradu škody za porušenie povinnosti\nžalovaného zdržať sa používania označenia zhodného so zapísanými ochrannými známkami pre\npodobné služby, ako služby, pre ktoré je ochranná známka majiteľa zapísaná. Predmetom činnosti\nžalobcu po výmaze časti predmetu jeho činnosti rozhodnutím registrového súdu bolo prevádzkovanie\nvšetkých druhov lotérií v súlade so zákonom č. 194/1990 Zb. o lotériách a iných podobných hrách,\ns výnimkou číselných lotérií, a prevádzkovanie stávkových hier. V tejto súvislosti poukázal na to, že\nzo zákona o lotériách a iných podobných hrách vyplývali zhodné základné kritéria pre posúdenie\nakejkoľvek hry ako lotérie, a to pre všetky druhy lotérií, vrátane číselných lotérií prevádzkovaných\nvýlučne žalovaným. Jednotlivé druhy lotérií sa odlišovali len v niektorých detailoch, ako povaha výhry\n\n(peňažná alebo vecná), ktorú mohol účastník získať účasťou na tej-ktorej lotérii. Tak vecné, ako aj\nčíselné lotérie a im podobné hry sú založené na dobrovoľnej účasti fyzickej osoby, ktorá zaplatí\nvklad, ktorého návratnosť sa účastníkovi nezaručuje, pričom o výhre rozhoduje náhoda alebo vopred\nneznáma okolnosť, alebo udalosť, teda všetky lotérie sú charakterizované nepredvídateľnosťou a\nnevypočítateľnosťou. Pri posudzovaní podobnosti lotérií a stávkových hier a číselných lotérií, súd\nprvej inštancie zohľadnil, že pri všetkých typoch lotérií, vrátane číselnej, ide o stávkovú hru založenú\nna zhodných princípoch dobrovoľnej účasti fyzickej osoby, vklade, negarantovania vrátenia vkladu a\nnegarantovania výhry. Ak je povaha služby nielen v základných a prevažujúcich aspektoch totožná a táto\nsa rôzni len v detailoch (ako je povaha výhry), nie je možné dospieť k inému záveru, len že ide o podobné\nslužby. To čo robí všetky lotérie podobnými službami je skutočnosť, že pri všetkých lotériách existuje\nmožnosť (náhodilá a nepredvídateľná) výhry a potom len odlišnosť povahy výhry (prípadne iné detaily)\nspôsobuje, že pri lotérii a stávkových hrách a číselnej lotérii ako službách, nemožno hovoriť o zhodných,\nale o podobných službách. Podobnosť služieb sa prejavuje aj okruhom účastníkov, ktorým sú tieto hry\nurčené. Referenčnou verejnosťou vo vzťahu ku obom službám je široká skupina účastníkov lotérií a\nstávok - hráčov, v podobe lotérií nejde o tak vysoko špecializované služby, pri ktorých by spotrebiteľ\nspravidla postupoval s vysokou mierou informovanosti a obozretnosti. Účastníci sú obmedzení len\nvekom (plnoletosťou), pričom cieľovou skupinou sú pri všetkých druhoch lotérií, vrátane číselných lotérií\na stávkových hier, tie isté osoby, teda osoby ochotné stávkovať, prijať pravidlá hry a zúčastniť sa jej a\nriskovať vo vzťahu ku návratnosti svojho vkladu, teda všetci tí, ktorí majú záujem o tento typ hry. Všetky\ndruhy lotérií, vrátane číselnej lotérie a stávkové hry, boli a sú upravené jednotne v tom istom právnom\npredpise, teda úprava podmienok prevádzkovania lotérií je jednotná. Pokiaľ ide o lotérie a stávkové\nhry a číselné lotérie, tieto majú ako hry konkurenčný charakter a spôsob poskytovania oboch služieb\nje v podstatných črtách pri oboch hrách totožný. Tak lotérie a stávkové hry, ako aj číselné lotérie, sú\nzaradené do rovnakej oblasti spotreby, mohli byť poskytované na rovnakých predajných miestach a\nrovnakému okruhu spotrebiteľov, ktorý prichádza na trh a využíva tieto služby za účelom zábavy. Na\nzáklade uvedeného dospel k záveru, že sa v prípade lotérií a stávkových hier a číselných lotérií jedná\no takmer zhodné služby.\n11. V súvislosti s argumentáciou žalovaného, že služby číselných lotérií poskytuje na území Slovenskej\nrepubliky výlučne národná lotériová spoločnosť, ktorou je žalovaný a táto skutočnosť dostatočne\nodlišuje číselné lotérie prevádzkované žalovaným od služby ostatných lotérií a hier prevádzkovaných\nžalobcom, súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že číselné lotérie bola oprávnená prevádzkovať\nvýlučne spoločnosť s majetkovou účasťou štátu, nie je možné považovať za kritérium, ktorým by\ndokázal priemerný spotrebiteľ rozlíšiť služby žalobcu a žalovaného. V tomto prípade žalovaný pri\nprevádzkovaní číselných lotérií používal ochranné známky žalobcu. Pri prevádzkovaní číselných lotérií\nžalovaným, žalovaný vo vzťahu k účastníkom týchto lotérií žiadnym spôsobom neprezentoval, že lotéria\nje prevádzkovaná národnou lotériovou spoločnosťou, aspoň takéto skutkové zistenia z vykonaného\ndokazovania súdu nevyplynuli. Priemerný spotrebiteľ nemal možnosť sa prakticky oboznámiť s\ntými skutočnosťami (prevádzkovanie národnou lotériovou spoločnosťou), ktoré žalovaný deklaruje a\nvníma ako kritériá jasne odlišujúce služby žalovaného od služieb žalobcu. Zdrojom pre zistenie, že\nčíselné lotérie prevádzkuje výlučne národná lotériová spoločnosť, mohli byť len obchodné dokumenty\nžalovaného. Nemožno rozumne očakávať, že by o týchto žalovaným tvrdených odlišovacích kritériách,\nmal priemerný spotrebiteľ vedomosť, a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že išlo o obdobie rokov 1996\naž 2002, kedy internet nemal také pokrytie a využitie na získavanie informácií, ako je tomu dnes. Preto\nmal súd prvej inštancie za to, že obrana žalovaného v tom, že priemerne informovaný spotrebiteľ ním\nposkytované služby jasne odlišuje od služieb žalobcu z dôvodu ich prevádzkovania národnou lotériovou\nspoločnosťou, je nereálna.\n12. Tvrdenie, že hranicu podobnosti tovaru alebo služby určuje začlenenie porovnávaných tovarov alebo\nslužieb do rovnakého predmetu podnikania, vyhodnotil súd prvej inštancie ako nesprávne. Uviedol, že\nochrana poskytovaná prostredníctvom zákonného zákazu, používať bez súhlasu majiteľa ochrannej\nznámky označenie zhodné s jeho ochrannou známkou pre rovnaké alebo podobné tovary alebo služby,\npre ktoré je ochranná známka zapísaná do registra (§ 25 zákona č. 55/1997 Z.z.) by sa zúžila výlučne len\nna zhodné tovary a služby a nebolo by možné takúto ochranu poskytnúť vo vzťahu ku neoprávnenému\npoužitiu zapísanej ochrannej známky na podobné tovary alebo služby. Výklad podobnej služby tým\nspôsobom, že za takúto by sa považovali do 1. januára 2002 len služby patriace do rovnakého predmetu\npodnikania, nie je možné zo zákona o ochranných známkach dôvodiť, a to ani zo skutočnosti že ochrannú\nznámku bolo možné zapísať len pre tovary alebo služby, ktoré boli predmetom podnikania prihlasovateľa\n\nochrannej známky. Zákon o ochranných známkach samostatne upravoval predpoklady zápisu ochrannej\nznámky a tiež samostatne vymedzoval právnu ochranu majiteľa zapísanej ochrannej známky, pričom\npodmienky zápisu a rozsah ochrany majiteľa ochrannej známky nie je možné stotožniť. Ak by súd prijal\ntakúto obranu žalovaného, musel by potom pripustiť tú skutočnosť, že neexistujú také výrobky a služby,\nktoré sú podobné, ale viažu sa k úplne odlišným predmetom podnikania, ktoré majiteľ ochrannej známky\nneprevádzkuje, pretože v odlišnom predmete podnikania nepôsobí, čo je dôvodom, pre ktorý nemá\nsvoje ochranné známky zapísané aj pre tieto podobné výrobky alebo služby. Výklad práva na ochranu\nzapísanej ochrannej známky podľa § 25 zákona o ochranných známkach by bol tak neprípustne zúžený,\na to v rozpore s absolútnym charakterom týchto práv a v rozpore s unijným výkladom.\n13. Konštatoval, že v nadväznosti na jednotlivé rozhodnutia Ministerstva financií SR, povoľujúce\nžalovanému prevádzkovanie číselných lotérií, boli medzi sporovými stranami uzavreté viaceré zmluvy,\nupravujúce rozsah i podmienky služieb poskytovaných žalovanému zo strany žalobcu pri prevádzkovaní\nčíselných lotérií, pričom žalovaný v rámci procesnej obrany namietal, že užíval nehmotné práva žalobcu\n(vrátane ochranných známok žalobcu) s jeho súhlasom, odvolávajúc sa práve na záväzkové vzťahy\nzaložené medzi stranami, zmluvami uzatvorenými za účelom poskytovania služieb pri prevádzkovaní\nčíselných lotérií žalobcom žalovanému. V súvislosti s touto námietkou súd prvej inštancie uviedol,\nže osoba odlišná od majiteľa ochrannej známky bola oprávnená túto užívať v zmysle § 30 zákona\no ochranných známkach len na základe súhlasu poskytnutého majiteľom ochrannej známky, a to\nlicenčnou zmluvou podľa § 508 a nasl. ObZ, pričom právo používať ochrannú známku sa zapisovalo do\nregistra ochranných známok. Z obsahu zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti\nso zabezpečením prevádzkovania číselných lotérií žalovaného, nebolo možné dovodiť poskytnutie\npráva žalobcom užívať jeho ochranné známky žalovaným, resp. súhlas žalobcu s užívaním ochranných\nznámok, ktorých je majiteľom, daný žalovanému. Súd prvej inštancie poukázal na to, že licenčná\nzmluva má mať v zmysle § 508 ods. 2 ObZ písomnú formu, a preto by v obsahu niektorej zo zmlúv\nuzatvorených medzi stranami musela byť písomne zachytená vôľa žalobcu poskytnúť žalovanému\nprávo užívať ochranné známky, prípadne by sa malo k takémuto záveru dospieť výkladom prejavu vôle\nžalobcu zachyteného v zmluve. Dospel k záveru, že žiadna zo zmlúv, ktoré tvoria súčasť listinných\ndôkazov založených v súdnom spise, neobsahuje takýto prejav vôle žalobcu, s výnimkou zmluvy o\nzabezpečení spracovávania dát a ostatných technických úkonov spojených s prevádzkovaním číselných\nlotérií uzatvorenou medzi stranami 21. októbra 1994, kde žalobca ako dodávateľ súhlasil, aby žalovaný\nako objednávateľ v období od 1. septembra 1994 do 31. decembra 1994 bezplatne používal chránené\nznačky a názvy hier ŠPORTKA, ŠANCA a MATES a logo JACKPOT. Teda uvedený súhlas sa vzťahuje k\nčasovému obdobiu, ktoré nie je predmetom tohto konania. Žalovaný svoje tvrdenie o užívaní ochranných\nznámok žalobcu s jeho súhlasom v konaní nepreukázal a neuniesol ohľadom tohto svojho tvrdenia\ndôkazné bremeno.\n14. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný užíval ochranné známky ŠPORTKA, ŠANCA\na MATES, ktorých majiteľom bol žalobca od roku 1996 kontinuálne do 30. septembra 2002, keď\nžalovaný začal používať pre prevádzkovanie číselných lotérií označenia LOTO, JOKER a LOTO 5 z 35.\nSkutočnosť, že žalovaný užíval v uvedenom období ochranné známky žalobcu vyplýva jednak zo zmlúv\nuzatvorených medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorých bolo poskytovanie služieb žalovanému\nzo strany žalobcu pri prevádzkovaní číselných lotérií, ako aj zo zmlúv uzatvorených s tretími osobami,\nako aj z obsahu výherných listín a z povolenia Ministerstva financií SR pre žalovaného, prevádzkovať\nčíselné lotérie. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný užíval ochranné známky žalobcu v rozpore s §\n508 ObZ, išlo z jeho strany o neoprávnené užívanie ochrannej známky, čím porušil svoju povinnosť\nstanovenú mu zákonom o ochranných známkach, a to povinnosť zdržať sa bez súhlasu majiteľa užívania\noznačenia zhodného s ochrannou známkou majiteľa tejto známky. Medzi žalobcom a žalovaným vznikol\nzodpovednostný vzťah založený porušením povinnosti uloženej žalovanému § 25 ods. 1 zákona o\nochranných známkach, a preto súd prvej inštancie posudzoval naplnenie predpokladov zodpovednosti\nžalovaného za škodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.\n15. Dospel k záveru, že v prejednávanej veci boli naplnené predpoklady zodpovednosti za škodu podľa\n§ 420 OZ, vzniknutú porušením povinnosti žalovaného zdržať sa bez súhlasu žalobcu ako majiteľa\nochrannej známky, používania označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu ŠPORTKA, ŠANCA\na MATES pre podobné služby prevádzkovania číselných lotérií, pre ktoré je ochranná známka zapísaná\ndo registra.\n\n16. Pri vyčísľovaní výšky náhrady škody súd vychádzal z výšky licenčných poplatkov pri obvyklom\nposkytnutí práva na užívanie (udelenie licencie na užívanie) ochrannej známky v čase, kedy prišlo\nk neoprávnenému zásahu do tohto práva. Výšku licenčných poplatkov zistil zo znaleckého posudku\nč. 1/2003 znalkyne z odboru priemyselných práv Ing. Z. Z., vyhotoveného 30. marca 2003 a tiež zo\nznaleckého posudku č. 1/2003 znalkyne z odboru priemyselných práv Ing. O. T. vyhotoveného 31.\nmarca 2003, pričom obe znalkyne použili na ohodnotenie licencie metódu licenčnej analógie v súlade so\nznaleckým štandardom pre stanovenie hodnoty podniku schváleným Ministerstvom spravodlivosti SR\ndňa 10. augusta 1993 pod č. 8647/93-50, časť 3. Metódy a postupy ohodnocovania nehmotného majetku\npodniku, bod 3.2 ohodnotenie duševného vlastníctva, odd. b/ ohodnotenie s využitím licenčnej analógie,\npodľa ktorého predstavujú licenčné poplatky 25 % až 45 % zo zisku alebo 0,5 % až 10 % z veľkosti obratu\nalebo predajnej ceny. V znaleckých posudkoch znalkyne stanovili primeraný ročný licenčný poplatok\nza používanie ochrannej známky, vyjadrený percentuálnym podielom z ročného obratu dosiahnutého z\nprevádzkovania číselnej hry, označenej touto ochrannou známkou.\n17. Znalkyňa Ing. Z. Z. stanovila ročný licenčný poplatok za používanie slovnej ochrannej známky\n„ŠPORTKA“ vo výške 8,5 % z obratu nadobúdateľa, za používanie slovnej ochrannej známky „MATES“\nvo výške 3,3 % z obratu nadobúdateľa, za používanie slovnej ochrannej známky „ŠANCA“ vo výške 4,2\n% z obratu nadobúdateľa a za používanie kombinovanej ochrannej známky „ŠPORTKA“ vo výške 7,5\n% z obratu nadobúdateľa.\n18. V znaleckom posudku Ing. O. T., stanovila znalkyňa ročný licenčný poplatok: za používanie slovnej\nochrannej známky „ŠPORTKA“ vo výške 5,2 % z obratu nadobúdateľa, za používanie slovnej ochrannej\nznámky „MATES“ vo výške 5,0 % z obratu nadobúdateľa, za používanie slovnej ochrannej známky\n„ŠANCA“ vo výške 4,9 % z obratu nadobúdateľa a za používanie kombinovanej ochrannej známky\n„ŠPORTKA“ vo výške 5,1 % z obratu nadobúdateľa.\n19. Vzhľadom na rozdielnu výšku licenčných poplatkov, stanovenú v znaleckých posudkoch, súd\nprvej inštancie, z dôvodu dosiahnutia čo najobjektívnejšieho výsledku pri výpočte náhrady škody\nako aj splnenia požiadavky primeranosti licenčného poplatku, vychádzal z aritmetického priemeru\nvýšky licenčných poplatkov stanovených v uvedených znaleckých posudkoch pre príslušné ochranné\nznámky. Na základe takto použitého výpočtu stanovil pre jednotlivé číselné hry ako primeraný ročný\nlicenčný poplatok za ochrannú známku: „ŠPORTKA“ sadzbu 6,85 % z obratu žalovaného dosiahnutého\npri prevádzkovaní uvedenej hry, „ŠANCA“ sadzbu 4,55 % z obratu žalovaného dosiahnutého pri\nprevádzkovaní uvedenej hry a „MATES“ sadzbu 4,15 % z obratu žalovaného, dosiahnutého pri\nprevádzkovaní uvedenej hry.\n20. Z predložených listinných dôkazov súd zistil, že finančný objem obratu žalovaného z prevádzkovania\nhry ŠPORTKA za obdobie od 23. marca 1998 (zápis ochrannej známky) do 31. decembra 2001\npredstavoval 3.218.505.536,- Sk, z toho finančný objem obratu za obdobie od 23. marca 1998 do\n31. decembra 1998 predstavoval sumu 606.925.000,- Sk, za obdobie celého roka 1999 predstavoval\nsumu 738.972.340,- Sk, za celé obdobie roka 2000 predstavoval sumu 956.090.064,- Sk a za celé\nobdobie roka 2001 bol finančný objem obratu žalovaného 916.518.132,- Sk. Pri hre ŠPORTKA tak\nprimeraný licenčný poplatok predstavoval sumu 220.467.629,- Sk, t. j. 7.318.184,60 eura (6,85 % z\nobratu 3.218.505.536,- Sk, dosiahnutého žalovaným za obdobie od 23. marca 1998 do 31. decembra\n2001).\n21. Finančný objem obratu žalovaného z prevádzkovania hry ŠANCA za obdobie od 23. marca 1998\ndo 31. decembra 2001 predstavoval 196.417.140,- Sk, z toho finančný objem obratu za obdobie od 23.\nmarca 1998 do 31. decembra 1998 predstavoval sumu 37.899.430,- Sk, za obdobie celého roka 1999\npredstavoval sumu 46.490.050,- Sk, za celé obdobie roka 2000 predstavoval sumu 56.965.370,- Sk a\nza celé obdobie roka 2001 bol finančný objem obratu žalovaného 196.417.140,- Sk. Pri hre ŠANCA\npredstavoval primeraný licenčný poplatok v rozsahu 4,55 % z obratu 196.417.140,- Sk, dosiahnutého\nžalovaným za obdobie od 23. marca 1998 do 31. decembra 2001, sumu 8.936.979,89 Sk, t. j. 296.653,40\neura.\n22. Z prevádzkovania hry MATES za obdobie od 21. februára 1997 (zápis ochrannej známky) do 31.\ndecembra 2001 predstavoval 172.252.110,- Sk, z toho finančný objem obratu za obdobie od 21. februára\n1997 do 31. decembra 1997 bol 23.987.500.430,- Sk, za obdobie celého roka 1998 predstavoval sumu\n\n33.799.865,- Sk, za obdobie celého roka 1999 predstavoval sumu 38.903.295,- Sk, za celé obdobie\nroka 2000 predstavoval sumu 36.378.355,- Sk a za celé obdobie roka 2001 bol finančný objem obratu\nžalovaného 39.183.025,- Sk. Pri hre MATES predstavoval primeraný licenčný poplatok v rozsahu 4,15 %\nz obratu 172.252.110,- Sk, dosiahnutého žalovaným za obdobie od 21. februára 1997 do 31. decembra\n2001, sumu 7.148.462,60 Sk, t. j. 237.285,50 eura.\n23. Celkový nárok žalobcu na náhradu škody, predstavujúcej nezaplatený primeraný licenčný poplatok\nza používanie ochranných známok ŠPORTKA, ŠANCA a MATES žalovaným za obdobie od zápisu\nochranných známok, t. j. od 23. marca 1998, resp. od 21. februára 1997 (pri ochrannej známke MATES)\ndo 31. decembra 2001 predstavuje sumu vo výške 7.852.123,50 eura. Súd prvej inštancie považoval\ntento nárok za dôvodný a zaviazal žalovaného na jeho zaplatenie titulom náhrady škody a vo zvyšku\nžalobu žalobcu zamietol.\n24. Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške, ktorú si uplatnil za obdobie po 31. decembri\n2001 súd prvej inštancie zamietol s poukazom na novelizáciu zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných\nznámkach, ktorý s účinnosťou od 1. januára 2002 zaviedol definíciu pojmu podobné tovary alebo\nslužby, za ktoré bola označená podobnosť vyvolávajúca nebezpečenstvo zámeny označení alebo\nochranných známok, alebo tovarov, alebo služieb pochádzajúcich od rôznych podnikateľov, alebo\nnebezpečenstvo vzniku mylnej predstavy o vzájomnej spojitosti s označením alebo s ochrannou\nznámkou so skorším právom prednosti vo vedomí spotrebiteľskej verejnosti. Uviedol, že vo vzťahu\nk posúdeniu zhodnosti alebo zameniteľnosti tovarov alebo služieb podľa definície obsiahnutej v §\n3a zákona o ochranných známkach po 1. januári 2002 bolo potrebné zohľadniť všetky relevantné\nfaktory, ktoré charakterizujú vzťah medzi dotknutými službami, pričom v tomto prípade nejde o výklad\nvšeobecného pojmu zhodnosti alebo podobnosti ale o zistenie a posúdenie konkrétnych faktorov\nzahŕňajúcich najmä povahu služieb, účel, využitie, ich konkurenčný alebo komplementárny charakter,\ndistribučné kanály, pôvod, relevantnú verejnosť vychádzajúc zo skutkových tvrdení a preukázaných\nzistení. Žalobca v tejto súvislosti neposkytol súdu žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by mohli byť\npodkladom pre posúdenie vyvolania nebezpečenstva zámeny tovarov a služieb pochádzajúcich od\nrôznych osôb, teda neposkytol tvrdenia a nenavrhol na svoje tvrdenia potrebné dôkazy, ktoré by súdu\numožnili kvalitatívne odlišné posúdenie podobnosti služieb žalobcu a žalovaného v zmysle vymedzenia\ntohto pojmu po novele zákona o ochranných známkach.\n25. Nárok na náhradu škody uplatnený žalobcom za obdobie od 1. januára 1996 do 23. marca 1998,\nresp. 21. februára 1997, teda za používanie označení zhodných s prihlásenými, ale nezapísanými\nochrannými známkami žalobcu, zamietol súd z dôvodu nepreukázania výšky škody, ktorú si žalobca\nuplatnil. Znaleckými posudkami predloženými v tomto konaní stranami sporu, resp. vyhotovenými súdom\nustanovenou znalkyňou, boli stanovené primerané výšky licenčných poplatkov za užívanie ochranných\nznámok, nie však za užívanie nezapísaných označení, ktorými sa znalecké posudky nezaoberali. V\ntejto súvislosti poukázal na právny názor dovolacieho súdu, podľa ktorého pri zistení výšky škody,\nktorá vznikla žalobcovi používaním zhodného nezapísaného označenia žalovaným, nie je možné pred\nzápisom označenia do registra ochranných známok vychádzať zo znaleckého ocenenia ochrannej\nznámky a pre určenie výšky tejto náhrady škody je potrebné doplniť znalecké dokazovanie. Žalobca\nbol však v tomto smere po zrušení rozhodnutia dovolacím súdom nečinný, nepreukázal výšku náhrady\nškody, ktorá mu vznikla používaním nezapísaných označení žalovaným a ani v tomto smere žiadne\ndokazovanie vykonať nenavrhol, preto v tejto časti uplatneného nároku neuniesol dôkazné bremeno.\n26. Pokiaľ ide o preukázanie výšky primeraného licenčného poplatku za používanie označení zhodných\nso zapísanými ochranných známkami za obdobie od ich zápisu do registra ochranných známok do 31.\ndecembra 2001, teda za obdobie, za ktoré bola náhrada škody žalobcovi proti žalovanému priznaná,\nsúd uviedol, že skutočnosť čiastočného výmazu ochranných známok, konkrétne výmazu ochrannej\nznámky pre služby prevádzkovania číselných lotérií, nemala žiaden vplyv na znalkyňami stanovenú\nvýšku primeraného licenčného poplatku. Súd prvej inštancie upriamil pozornosť na skutočnosť, že\nznalkyne nezisťovali hodnotu ochrannej známky, ale primeranú výšku licenčného poplatku, ktoré tvoria\nrozdielne predmety znaleckého ohodnocovania. Pri stanovovaní výšky licenčného poplatku považovali\nza významné faktory vysloviteľnosti, stručnosti, zapamätateľnosti, stupeň známosti ochrannej známky,\nako aj skutočnosť, či ochranná známka tvorila aj obchodné meno a dĺžku ochrany. Pre stanovenie\nvýšky licenčného poplatku nebolo teda rozhodné, či je zapísaná aj pre služby prevádzkovania číselných\nlotérií, najmä ak sa majiteľovi ochranných známok poskytuje zákonom ochrana proti používaniu jeho\n\nochrannej známky v rovnakom rozsahu tak pre zapísané služby, ako aj služby, pre ktoré ochranná\nznámka nie je zapísaná, ale ide o podobné služby. Pokiaľ rozsah práv majiteľa ochranných známok, ak\ntretí subjekt bez jeho súhlasu používa zapísanú ochrannú známku pre svoje podobné služby a zasahuje\ntak do absolútnych práv majiteľa ochrannej známky je rovnaký vo vzťahu k zhodným aj podobným\nslužbám tvoriacim predmet zápisu ochrannej známky, neexistuje dôvod, pre ktorý by sa mala výška\nprimeraných licenčných poplatkov stanovovať iným spôsobom, zohľadňujúcim faktory, ktoré by boli v\nrozpore s absolútnou ochranou priemyslových práv majiteľa ochranných známok a zvýhodňovali by\nporušovateľa týchto absolútnych práv. Napokon znalkyňa Ing. T. sa vyjadrila k vplyvu návrhu na výmaz\nčasti ochrannej známky tak, že táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na posúdenie jednotlivých faktorov,\nktoré znalec zohľadňuje pri stanovení výšky primeraného licenčného poplatku. Nakoniec v relevantnom\nčase boli žalovaným užívané označenia zhodné so zapísanými ochrannými známkami žalobcu v rozsahu\nstatusu a vlastností, ktoré sú spojené so zapísanou ochrannou známkou, čo muselo nájsť vyjadrenie\naj vo výške zisteného primeraného licenčného poplatku za užívanie označení zhodných s ochrannými\nznámkami žalobcu.\n27. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 10 % ročne, pričom tento\nnárok priznal odo dňa doručenia návrhu na zmenu žaloby žalobcom súdu (25. novembra 2003) až do\nzaplatenia, v rozsahu žalobcom požadovaného nároku, teda v nižšej ako zákonnej výške podľa § 369\nods. 1 ObZ v rozhodnom znení. Žalobca žiadal svojim podaním doručeným súdu v roku 2007 nárok na\nzaplatenie úroku z omeškania vo vyššej výške úrokovej sadzby, avšak žalobcom takto uplatnený nárok\nna zaplatenie príslušenstva považoval súd za nepreskúmateľný a preto ho nebolo možné priznať.\n28. V časti, v ktorej si žalobca uplatnil voči žalovanému svoj nárok na vydanie bezdôvodného\nobohatenia vo výške 577.828.016,- Sk, ako právny prostriedok ochrany z nekalosúťažného konania\nžalovaného, spočívajúceho v neoprávnenom používaní know-how žalobcu pri prevádzkovaní číselných\nlotérií (vo výške 109.404.000,- Sk zodpovedajúcej hodnote know-how a vo výške 468.424.019,Sk zodpovedajúcej zisku žalovaného z prevádzkovania číselných lotérií a hier, po odpočítaní zisku\nrealizovaného žalovaným z používania označení zhodných s ochrannými známkami žalobcu) súd\nžalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Zamietnutie žaloby v tejto časti súd prvej inštancie odôvodnil\ntým, že pri vymedzení obsahu know-how absentovali konkrétne tvrdenia žalobcu a špecifikácia\njedinečných postupov, informácií, skúseností, alebo zručností tvoriacich obsah a rozsah jeho knowhow na prevádzkovanie číselných lotérií. Žalobca vymedzil svoje know-how len všeobecným spôsobom,\na to popisom, ktorého obsah zodpovedá bežným činnostiam, pri ktorých nie sú potrebné výnimočné\nskúsenosti, postupy a pod. Rovnako dospel k záveru, e know-how žalobcu nemohlo spočívať v tých\nčinnostiach, ktoré boli zabezpečované na zmluvnom základe prostredníctvom tretích osôb, ako to bolo\nnapríklad pri zabezpečovaní číselnej lotérie v systéme ON LINE. Stotožnil sa s názorom, že minimálne\ndo skončenia zmluvnej spolupráce, t. j. do 30. júna 1999, žalobca ako mandatár plnil svoje povinnosti z\nmandátnej zmluvy s použitím svojich znalostí a skúseností, ktoré boli zahrnuté v jeho odplate, takže v\ntomto období nemohlo dôjsť k protiprávnemu užívaniu know-how žalobcu žalovaným. Tieto skutočnosti\nboli významné nielen pre posúdenie obsahu know-how žalobcu, ale aj výšky uplatňovaných finančných\nnárokov za know-how. Za dôvodnú považoval súd aj námietku žalovaného, že od roku 1993 používané\nsystémy (napr. OFF LINE) postupne zostarli a bolo ich potrebné nahradiť novými, modernejšími a\nvýkonnejšími. Z uvedeného je zrejmé, že know-how nemalo po celé obdobie, po ktoré si žalobca\nuplatňoval voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za jeho užívanie, rovnaký\nobsah. Z dôvodu absencie tvrdení žalobcu, ktoré by umožnili súdu preskúmať a zistiť obsah know-how\nv závislosti od jednotlivých míľnikov vývoja systému, napr. OFF LINE a ON LINE, súd prvej inštancie\nkonštatoval neunesenie bremena tvrdenia žalobcom v uvedenom smere. Žalobca neuniesol ani dôkazné\nbremeno ohľadom preukázania výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré malo spočívať v hodnote knowhow a vo vyčíslenom zisku realizovanom z prevádzkovania číselných lotérií žalovaným v období rokov\n1996 až 2005. Žalovaný postupne nadobúdal vlastné poznatky a skúsenosti, až nakoniec bol schopný\njednotlivé činnosti, ktoré zahŕňali aj skúsenosti, poznatky, zručnosti patriace do know-how žalobcu,\nvykonávať samostatne. Tieto skutočnosti sa však v znaleckých posudkoch, predložených žalobcom na\nstanovenie hodnoty know-how, neprejavili. Súd sa stotožnil aj s obranou žalovaného v tom smere, že nie\ncelý ekonomický zisk realizovaný žalovaným v období rokov 1996 až 2005 z prevádzky číselných lotérií\npredstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného získané nekalosúťažným konaním na úkor žalobcu.\nNa dosiahnutí zisku sa totiž nepodieľalo len prevádzkovanie číselných lotérií prostredníctvom know-how\nžalobcu, naviac postupom času zmenou obsahu know-how sa menil aj podiel na zisku pripadajúci na\nknow-how žalobcu. Žalobca však svoje skutkové tvrdenia nedoplnil a nenavrhol súdu v naznačenom\n\nsmere vykonať dokazovanie ani v reakcii na zrušujúce rozhodnutie dovolacieho súdu. Na základe\nuvedeného žalobcom uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nepovažoval súd prvej\ninštancie za preukázaný a dôvodný pre absenciu konkrétnych skutkových tvrdení žalobcu, ako aj\nneunesenie dôkazného bremena žalobcom, a preto žalobu v tejto časti zamietol.\n29. Súd prvej inštancie zamietol v celom rozsahu aj žalobcom uplatnený zdržovací nárok z\ndôvodu, že tento sa stal v čase vyhlásenia rozsudku neaktuálnym, keďže žalobca nepreukázal, že\nžalovaný pokračuje vo vykonávaní zakázanej činnosti (v používaní know-how), teda nebol naplnený\nhmotnoprávny predpoklad, aby súd mohol rozhodnúť o povinnosti upustiť od neoprávnených zásahov,\nktorým je trvanie neoprávneného zásahu v čase rozhodnutia súdu. Navyše, žalobca navrhoval uložiť\nžalovanému povinnosť, ktorá je materiálne nevykonateľná, pre neurčitú formuláciu tejto povinnosti,\npričom v tomto prípade boli povinnosti špecifikované len neurčitým odkazom na znalecké posudky.\n30. Ohľadne nároku spočívajúceho v uložení povinnosti žalovanému nechať na svoje náklady v lehote\n30 dní od právoplatnosti rozsudku uverejniť dvakrát po sebe s odstupom jedného týždňa platený inzerát\nv denníkoch SME, Šport, Pravda a Nový Čas s ospravedlňujúcim textom, súd prvej inštancie uviedol,\nže tento nárok, rovnako ako predchádzajúci výrok, nie je materiálne vykonateľný, keďže nie je možné\na zákonom prípustné ukladať stranám sporu nevykonateľné povinnosti. Žalovaný nie je vydavateľom\nuvedených periodík a preto možnosť zabezpečiť v prípade uloženia takejto povinnosti jej reálne splnenie,\nkeďže nie je isté, či by spomínané periodiká predmetný inzerát žalovanému uverejnili. Poukázal tiež na\nkonštantnú judikatúru, z ktorej vyplýva, že povinnosť uverejniť správu určitého obsahu v konkrétnom\nperiodiku, môže byť výlučne uložená vydavateľovi tohto konkrétneho periodika. Aj z uvedeného dôvodu\nsúd v tejto časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.\n31. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust. § 255\nods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi 1/ náhradu trov konania v rozsahu\n100 %, keďže bol voči nemu úspešný v plnom rozsahu a voči žalobcovi 2/ náhradu trov konania v rozsahu\n50,35 %, ktorý predstavoval čistý úspech žalovaného v spore.\nProti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podali včas odvolanie žalobca 2/ a žalovaný.\n32. Žalobca napadol odvolaním rozsudok v zamietajúcej časti žaloby a v časti rozhodnutia o trovách\nz dôvodov, že:\n- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,\n- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,\n- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,\n- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n32.1. Poukázal na skutočnosť, že v konaní bol doložený doklad o tom, že žalovaný nárok bol vo\nvýške 33.302.785,60 Eur s príslušenstvom k novembru 2008 uznaný. K uznaniu záväzku došlo formu\npísomného záväzku žalovaného a tým, že ho čiastočne plnil, pričom z okolností bolo zrejmé, že ho\nuznáva. Uznanie záväzku bolo súčasťou Dohody o urovnaní a prevode know-how z 19. 11. 2008,\nnajmä ust. čl. III ods. 1 a čl. V ods. 3 a 5, kde žalovaný výslovne vyčíslil jednotlivé zložky nároku\nžalobcu a vyhlásil, že ich spolu s vtedy splatným úrokovým príslušenstvom uhradí do 30. 11. 2008;\nžalovaný časť uznaného záväzku zaplatil. S poukazom na žalovaným namietanú neplatnosť dohody\no urovnaní uviedol, že žalovaný dôvody údajnej neplatnosti neuviedol, a rovnako nenavrhol žiaden\ndôkaz na preukázanie tvrdenej neplatnosti. Za procesné pochybenie považuje to, že súd prvej inštancie\nžalobcom predložený dôkaz - dohodu, nevykonal. V rozsudku sa o ňom súd nezmieňuje ani formou\nzamietnutia návrhu na dokazovanie, čo je podľa žalobcu porušením ust. § 220 ods. 2 CSP a odvolacím\ndôvodom podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd doplnil dokazovanie\nvykonaním listinného dôkazu - Dohody o urovnaní, a pri zohľadnení nesporných skutočností jej uzavretia\na čiastočnej úhrady záväzku, žalobe vyhovel. Ďalej došlo v konaní k inej vade, ktorá mala za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci - k porušeniu práva žalobcu na spravodlivé súdne konanie tým,\nže súdy opätovne otvorili a prejednávali právoplatne rozhodnutú vec, pričom opätovné prejednanie\nveci bolo vecne nedôvodné a procesne neprípustné. Poukázal na zjednocujúce stanovisko kolégií\nNajvyššieho súdu SR zo dňa 20. 10. 2015, ako aj na rozsudok z 09. 06. 2015 týkajúci sa Slovenskej\nrepubliky vo veciach DRAFT-OVA, a. s. proti SR, PSMA, spol. s r. o. proti SR a COMPCAR, s. r.\no. proti SR. Súd prvej inštancie sa odchylným rozhodnutím veci oproti pôvodnému rozsudku (pred\n\nvrátením veci dovolacím súdom) odchýlil od ustálenej judikatúry, pričom dôvody odchylného výkladu\n(zrušenie Zákonného rozsudku procesným postupom, ktorý bol podľa zákona a súdnej praxe procesne\nneprípustný a z dôvodov, ktoré v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe ESĽP neprichádzajú do úvahy\nako dôvody zrušenia právoplatných rozsudkov) neuviedol. Žalobca skonštatoval, že súd prvej inštancie\nsíce cituje v odôvodnení rozsudku námietky žalobcu v tomto smere (bod 23 odôvodnenia), avšak sa\nnimi v odôvodnení vôbec nezaoberal. Zrušením pôvodného rozsudku a čiastočným zamietnutím žaloby\nv obnovenom konaní v časti nárokov, ktoré boli pôvodným rozsudkom priznané, došlo k vážnemu\nporušeniu ústavných práv žalobcu. Právna otázka procesnej neprípustnosti mimoriadneho dovolania je\nrozhodovacou praxou ÚS SR a NS SR vyriešená spôsobom nepripúšťajúcim zrušenie právoplatného\nrozsudku postupom a z dôvodov, ako sa to stalo v prejednávanej veci. Žalobca očakával, že súd prvej\ninštancie zohľadní zásadu právnej istoty uvedenú v čl. 2 ods. 2 CSP a rozhodne tak, že mimoriadne\ndovolanie vôbec nebolo prípustné a skonštatuje, že opätovné prejednávanie otázok právoplatne\nrozhodnutých pôvodným rozsudkom predstavuje protiprávny stav. Ďalej namietal, že nakoľko súd prvej\ninštancie dospel k iným záverom, než vyplynuli z dokazovania v pôvodnom rozsudku, došlo k porušeniu\nzásady právnej istoty a postupom v rozpore s ust. čl. 3 ods. 1 CSP, a teda porušením práva žalobcu na\nspravodlivé súdne konanie. Pokiaľ raz súdy zákonným spôsobom nejakú otázku rozsúdili, nebolo možné\ntieto závery negovať v procese, ktorý je od začiatku nezákonný. Žalobca má za to, že akékoľvek iné\nskutkové zistenia a právne závery, sú nesprávne a nezákonné a predstavujú porušenie práva žalobcu\nna spravodlivé súdne konanie. Zamietnutie žaloby v časti istiny 19.180.376,28 Eur (577.828.016,Sk) bolo výlučne výsledkom postupu, kedy sa súd prvej inštancie stotožnil so závermi odôvodnenia\nrozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MObdoV/13/2011, ktorý „obsah a rozsah“ žalobcovho knowhow spochybňoval. Tieto závery však boli a sú podľa žalobcu v rozpore so skutkovým stavom tak,\nako vyplynul z dokazovania. Žalobca považuje požiadavku na vymedzenie „konkrétneho obsahu a\nrozsahu“ know-how na prevádzkovanie číselných lotérií, za nezmyselnú a nesplniteľnú. Tým, že sa súd\nprvej inštancie snažil tejto požiadavke vyhovieť, dospel k nesprávnemu skutkovému záveru v rozpore\nso zisteným skutkovým stavom tak, ako vyplynul z dokazovania. Skutkový záver súdu o neunesení\ndôkaznej povinnosti ohľadom obsahu a rozsahu sporného know-how je nesprávny a je v rozpore so\nskutkovými zisteniami a opiera sa o vecne nesplniteľné požiadavky dovolacieho súdu na „konkrétne\nvymedzenie obsahu a rozsahu know-how“.\n32.2. Súd nesprávne zistil skutkový stav aj v tom, že nezohľadnil zmenu právnej úpravy CSP oproti OSP\na spochybnil závery znaleckých posudkov produkovaných v konaní bez toho, že by existovali posudky\nznalcov vyvracajúce tieto závery. Súd tým, že skonštatoval iný skutkový stav, než bol zistený znaleckými\nposudkami vychádzal z iného skutkového stavu, než bol v konaní zistený (§ 215 ods. 1 CSP). Žalobca\nsa nestotožnil ani s čiastočným zamietnutím nárokov na náhradu škody za neoprávnené používanie\nnezapísaných označení Športka, Šanca a Mates za obdobie pred zápisom ochranných známok,\nnesúhlasí so skutkovým zistením súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal výšku škody. Má za to, že\nzamietnutie nárokov na náhradu škody za neoprávnené používanie označení Športka, Šanca a Mates\nza obdobie od 01. 01. 1996 do 21. 02. 1997, resp. 23. 03. 1998, je v rozpore so zisteným skutkovým\nstavom v konaní. Takisto namieta celkovú nezákonnosť odchýlenia sa od skutkového stavu zisteného v\npôvodnom rozsudku. Rovnako sa žalobca nestotožnil s tvrdením súdu, že údajne neprodukoval tvrdenia,\nktoré by mohli byť podkladom pre posúdenie nároku na náhradu škody spôsobenej neoprávneným\npoužívaním označení zodpovedajúcich ochranným známkam po novele zákona č. 55/1997 Z. z. účinnej\nod 01. 01. 2002. Žalobca tvrdil a preukázal, že bol výlučným majiteľom práv k daným označeniam,\nresp. ochranným známkam, a žalovaný tieto bez súhlasu žalobcu užíval. V konaní bol preukázaný\na zistený skutkový stav v dostatočnom rozsahu pre právne posúdenie uplatneného nároku súdom aj\nza obdobie po 01. 01. 2002. Súd však zistený skutkový stav právne neposúdil - neaplikoval právny\npredpis, čím dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu tejto časti uplatneného nároku. Napokon\nnamietal aj nesprávne rozhodnutie v časti náhrady trov konania, keď táto otázka rovnako je riešená\nDohodou o urovnaní, zároveň však nedošlo k zrušeniu pôvodného výroku o náhrade trov konania,\nktorý nebol napadnutý mimoriadnym opravným prostriedkom. Odvolacím návrhom žiadal, aby odvolací\nsúd po doplnení dokazovania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaného\nzaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 33.302.785,60 Eur s úrokom 10 % ročne počítaným od 25 .11. 2003\ndo zaplatenia. Predmetom odvolacieho konania sa tak stal uvedeným odvolacím návrhom daný rozsah\nmožného prieskumu rozhodnutia prvoinštančného súdu čo do zamietajúceho výroku ako vo vzťahu k\nistine, tak k príslušenstvu pohľadávky (§ 364 CSP).\n\n32.3. K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný s tým, že argumentácia žalobcu v odvolaní\nvo vzťahu k Dohode zo dňa 19. 11. 2008 vykazuje základné vady. Pre rozhodnutie vo veci nebola\nDohoda zo dňa 19. 11. 2008 relevantná. Taktiež žalobcov argument, že súd prvej inštancie sa\nnemal riadiť inštrukciami Najvyššieho súdu SR, považuje za nesprávny. Žalobcov argument o zásahu\ndo jeho práv je podľa žalovaného nutné vykladať iba ako nespokojnosť žalobcu s rozhodnutím\nNajvyššieho súdu SR a má za to, že žalobca si nesprávne vykladá rozhodovaciu činnosť ESĽP, keď\ntvrdí, že takýto druh mimoriadneho opravného prostriedku ESĽP považuje za zásah do jeho práva\nna spravodlivý proces. ESĽP v žiadnom zo svojich rozhodnutí existenciu mimoriadnych opravných\nprostriedkov celoplošne nevylúčil. Žalobca nikdy nepreukázal a ani neoznačil skutočnosti, pre ktoré\nby vady konania a omyly identifikované Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 1MObdoV/13/2011,\nnespĺňali tieto predpoklady. Záujem žalobcu na zachovaní právoplatnosti rozhodnutí vyslovených v jeho\nprospech nemôže prevažovať nad potrebou zrušenia takých rozhodnutí, ktoré sú výsledkom základných\npochybení pri výkone spravodlivosti. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa know-how a jeho preukázania\npovažuje za nesprávnu a nemajúcu základ vo vykonanom dokazovaní. Rovnako argument žalobcu, že\nrozsah činností, na ktoré sa vzťahovalo know-how žalobcu, je vymedzený v znaleckých posudkoch,\nje podľa žalovaného nepresvedčivý. Poukazuje na to, že najvyšší súd v uznesení sp. zn.\n1MObdoV/13/2011 popri tom, že kritizoval závery znaleckých posudkov, na ktoré sa odvoláva žalobca,\nskonštatoval, že nedošlo ku konkretizácii znalostí a skúseností, ktoré know-how mali vytvárať. Žalovaný\nkonzistentne v priebehu celého konania rozporoval znalecké posudky, poukazoval na ich nedostatky a\nvyjadroval sa, prečo nemôžu slúžiť ako základ pre priznanie žalovaného nároku. Žalovaný vo svojom\nodvolaní uviedol, že žalobca (a ani súd prvej inštancie) neidentifikoval a neuviedol, aké konkrétne\nprodukty alebo služby žalobcu mali byť chránené ochrannými známkami. Žalobca tak nepreukázal ani\nprvý predpoklad, t. j. či určité ochranné známky (v tomto prípade ochranné známky zapísané v prospech\nžalobcu) sa stali spôsobilými identifikovať určitý výrobok alebo službu viažucu sa na žalobcu. Žalobca\nvšak neidentifikoval žiadne konkrétne dôkazy, ktoré by preukazovali, že zameniteľnosť tovarov alebo\nslužieb žalobcu a žalovaného je daná.\n33. Žalovaný podal odvolanie voči výroku I. a IV. napadnutého rozsudku. Svoje odvolanie založil na\nodvolacích dôvodoch, že:\n- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP);\n- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec (§ 365 ods. 1 písm.\nd/ CSP);\n- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365\nods. 1 písm. f/ CSP);\n- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1\npísm. h/ CSP).\nOdvolanie založil žalovaný na nasledujúcich hlavných argumentoch:\n1. absencia náležitého zistenia skutkového stavu a nerešpektovanie záväzného právneho názoru\nNajvyššieho súdu SR obsiahnutého v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR;\n2. nárok na náhradu škody je podľa § 106 Občianskeho zákonníka sčasti premlčaný;\n3. v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka nie sú splnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti\nza škodu; súd prvej inštancie ignoroval absenciu protiprávnosti ako podmienky zodpovednosti za škodu\npodľa § 420 Občianskeho zákonníka - žalovaný prevádzkovaním číselných lotérií nemohol zasiahnuť\ndo žalobcovho údajného práva na ochranné známky, súd prvej inštancie nezohľadnil, že vo vzťahu\nk označeniam tvoriacim ochranné známky pôsobí tzv. zdruhovatenie, protiprávnosť nie je daná aj\nv dôsledku zneužitia práva/protiprávneho výkonu práva samotným žalobcom a žalovaný užívaním\nochranných známok ŠPORTKA, ŠANCA a MATES nespôsobil žalobcovi škodu (resp. výška škody\nnebola náležite preukázaná);\n4. súd prvej inštancie, v prípade ak by škoda vznikla, nezohľadnil danosť podmienok na jej moderáciu\npodľa§ 450 Občianskeho zákonníka;\n5. rozsudok porušuje ustanovenie článku 107 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, keďže prikazuje\nžalovanému vyplatiť peňažné plnenie, ktoré spĺňa predpoklady neoprávnenej štátnej pomoci;\n6. súd prvej inštancie priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v menšom rozsahu, ako mu\nskutočne prináleží.\n\n33.1. K prvému bodu týkajúcemu sa absencie náležitého zistenia skutkového stavu a nerešpektovanie\nzáväzného právneho názoru dovolacieho súdu žalovaný uviedol, že pochybenie súdu prvej inštancie\nspočíva v nesprávnom vyhodnotení unesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Žalovaný má\nza to, že súd prvej inštancie porušil zásadu rovnosti zbraní na úkor žalovaného, keď v rozpore s\nrozhodnutím Najvyššieho súdu SR bez akéhokoľvek doplnenia dokazovania, dospel k záveru, že\nskutkový stav je dostatočne ozrejmený pre vykonanie právnej kvalifikácie žalobcovho nároku a pre\nnásledné priznanie nároku žalobcovi výrokom I. napadnutého rozsudku. Najvyšší súd zaviazal súd prvej\ninštancie, aby právne posúdil, či žalobcov údajný nárok na náhradu škody je nárokom z prostriedkov\nochrany proti nekalosúťažnému konaniu v zmysle § 53 Obchodného zákonníka (v spojení s § 371 a\nnasl. a § 757 Obchodného zákonníka) alebo ide o nárok na náhradu škody podľa § 420 OZ v spojení\ns odkazom formulovaným v ust. § 25 Zákona o ochranných známkach; k ustáleniu malo dôjsť po\ndoplnení dokazovania, ktoré však z dôvodu nečinnosti žalobcu doplnené nebolo. Súd prvej inštancie tak\nnerešpektoval názor vyslovený Najvyšším súdom SR, čím fakticky zmaril účel rozhodnutia Najvyššieho\nsúdu SR vydaného v konaní o mimoriadnom dovolaní. Namieta správnosť úvahy súdu prvej inštancie,\nnakoľko táto vychádza z nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ Civilného sporového\nporiadku), a to v časti nesprávneho vyhodnotenia dostatočnosti doteraz zisteného skutkového stavu pre\núčely právnej kvalifikácie nároku žalobcu a predstavuje porušenie zákazu prekvapivých rozhodnutí.\n33.2. K druhému namietanému bodu, že súdom priznaný nárok na náhradu škody podľa § 106\nOZ je sčasti premlčaný, žalovaný uviedol, že súd napriek vznesenej námietke premlčania priznal\nžalobcovi nárok na premlčané plnenie. Žalobca si svoje právo na náhradu škody uplatnil prostredníctvom\nžaloby dňa 07. 01. 2000. Žalovaný vzniesol vo vzťahu k nárokom žalobcu uplatneným z porušovania\nakýchkoľvek povinností uložených zákonom o ochranných známkach, ktoré vznikli do 07. 01. 1998,\nnámietku premlčania. Súd prvej inštancie vychádzajúc z názoru, že žalovaný spôsobil žalovanému\nnejakú škodu, mal zohľadniť aj to, že právo žalobcu na náhradu škody spôsobenej do 07. 01. 1998\nje premlčané. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na náhradu škody aj za obdobie od 21. 02.\n1997 do 07. 01. 1998 (t. j. nárok na náhradu škody, ktorú mal žalovaný údajne spôsobiť žalobcovi\nužívaním ochrannej známky MATES, a to odo dňa zápisu tejto ochrannej známky do registra ochranných\nznámok vedeným Úradom priemyselného vlastníctva SR dňa 21. 02. 1997), k uplatnenej námietke sa,\na to ani záporne, nevyjadril. Uvedené predstavuje podľa žalovaného porušenie práva na vysporiadanie\nsa so všetkými dôležitými skutočnosťami, ktorými sa žalovaný bránil voči nároku žalobcu (námietka\npremlčania), ako aj porušenie práva na nestranný a nezávislý súd a rovnosť zbraní, keďže súd prvej\ninštancie neprihliadal na námietku žalovaného, čím zvýhodnil žalobcu; pričom sa jedná o tak intenzívny\nzásah,že jeho dôsledky spôsobujú, že konanie sa nejaví ako spravodlivé (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP).\n33.3. K tretiemu namietanému bodu ohľadom skutočnosti, že súd prvej inštancie ignoroval absenciu\nprotiprávnosti ako podmienky zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, uviedol\nžalovaný, že používaním predmetných označení nemohol zasiahnuť do žalobcovho údajného práva\nna ochranné známky (absencia protiprávnosti zásahu vzhľadom na neexistenciu tovarov a služieb\nžalobcu, ktoré by boli označované týmito ochrannými známkami a absencia podobnosti). Žalovaný\nnepoužíval ochranné známky ŠPORTKA, ŠANCA a MATES v rozpore s ustanovením § 25 zákona o\nochranných známkach, a to v čase do 30. 06. 1999 a ani po ňom. Aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu\nSR sa konštatuje, že žalovaný až do 30. 06. 1999, keď došlo k oficiálnemu ukončeniu spolupráce\nmedzi žalobcom a žalovaným, užíval a mohol užívať ochranné známky minimálne na základe súhlasu\nudeleného žalobcom. Prvok akejkoľvek protiprávnosti je preto v súvislosti s užívaním predmetných\nochranných známok na strane žalovaného minimálne do dátumu 30. 06. 1999 vylúčený. Túto skutočnosť\nsúd prvej inštancie ignoroval a žalobcovi priznal náhradu škody aj za obdobie, ktoré predchádzalo\nskončeniu vzájomnej spolupráce žalobcu a žalovaného. Súhlas a vedomie žalobcu považoval súd\nprvej inštancie za nepodstatnú skutočnosť, ktorá nemala vplyv na vyhodnotenie prvku protiprávnosti\nkonania žalovaného. Záver prijatý súdom prvej inštancie nepodporuje ani znenie zákona o ochranných\nznámkach, keďže príslušné ustanovenia neurčujú, že súhlas je daný výhradne a jedine prostredníctvom\nuzatvorenej licenčnej zmluvy. Záver súdu prvej inštancie nezohľadňuje skutočnosť, že do ukončenia\nspolupráce žalobca vedel o užívaní ochranných známok a nenamietal ho, ako aj ignoruje, že žalovaný\npo prihlásení ochranných známok a po ukončení zmluvných vzťahov so žalobcom užíval výhradne\noznačenia zodpovedajúce jemu patriacim ochranným známkam (T-Športka, T-Šanca, T-Mates). Za\nnajvýraznejšie pochybenie v úvahe súdu prvej inštancie považuje to, že neidentifikoval, aké konkrétne\nprodukty alebo služby žalobcu mali byť chránené ochrannými známkami. Súd prvej inštancie tak\nnáležite neposúdil hneď prvý predpoklad, či ochranné známky zapísané v prospech žalobcu sa stali\n\nspôsobilými identifikovať určitý výrobok alebo službu viažuce sa na žalobcu. V rozhodnej dobe, za ktorú\nbola žalobcovi priznaná náhrada škody, neboli označenia (ochranné známky) užívané žalobcom pre\noznačenie jeho výrobkov a služieb vo vzťahu k verejnosti. Ak aj áno, uvedenú skutočnosť žalobca ničím\nnepreukázal. Z tohto dôvodu nemohla ani nastať rozlišovacia spôsobilosť pre výrobky alebo služby\nžalobcu, resp. súd prvej inštancie nemohol dospieť k záveru, že sa ochranné známky stali príznačnými\niba pre jeden subjekt (žalobcu) a jeho výrobky a služby. Žalovaný má za to, že neboli predložené žiadne\ndôkazy, ktoré by potvrdzovali, že žalobca poskytoval služby aj iným subjektom, resp. že by organizoval\nlotérie a stávkové hry pre iné subjekty ako pre žalovaného (takýto tovar alebo služba absentuje), čo mal\nsúd prvej inštancie zohľadniť v procese vyhodnocovania existencie zásahu, a v procese determinovania\nvzniku škody a jej výšky. Hodnotenie súdu prvej inštancie týkajúce sa toho, či sú služby poskytované\nžalobcom a žalovaným vzájomnými substituentami alebo vo vzájomnej súťaži voči sebe alebo s inými\ndoplnkovými službami (kritérium podobnosti), je tak iba teoretickým posúdením, ktoré nemá základ vo\nvykonanom dokazovaní (t. j. pokiaľ súd uvádza, že spotrebitelia vnímajú hazardné hry ako jednu súrodú\nskupinu služieb, ktoré sú v ich očiach vzájomne zameniteľné, potom uvedený záver musí nevyhnutne\nspočívať v dôkazoch, ktoré takéto správanie sa preukazujú,čo v konaní preukazované nebolo). Ďalej\nnamieta, že súd prvej inštancie nezohľadnil, že vo vzťahu k označeniam tvoriacim ochranné známky\npôsobí tzv. ,,zdruhovatenie“. Žalovaný nemohol zasiahnuť do práv žalobcu, keďže všetky označenia\nchránené ochrannými známkami žalobcu boli „zdruhovatenými“ označeniami. Označenie športka je\noznačenie druhové, resp. označenie zdruhovatené, ktoré samo o sebe nemôže požívať právne účinky\nznámkovej ochrany. Súd sa v tejto súvislosti nezaoberal závermi uvedených v odbornom stanovisku\nProf. JUDr. S. D., DrSc. zo dňa 28. 03. 2003. K namietanej skutočnosti, že protiprávnosť nie je daná\naj v dôsledku zneužitia práva/protiprávneho výkonu práva samotným žalobcom (žalobca disponoval\ntzv. blokačnými - špekulatívnymi ochrannými známkami) má žalovaný za to, že nebolo preukázané,\nže žalobca ochranné známky reálne sám využíval pre vlastné tovary a služby. Výkon formálneho\nznámkového práva nesmie obmedzovať užívateľa (v tomto prípade žalovaného) rovnakého označenia\ns prioritou práva. Výkon žalobcovho práva k ochranným známkam ŠPORTKA, ŠANCA a MATES možno\npovažovať za zneužitie práva, ktorému nemožno priznať právnu ochranu. Ide o ochranné známky, ktoré\nnie sú prihlasované do registra ochranných známok s cieľom ich skutočného používania majiteľom\nochrannej známky za účelom ochrany vlastných tovarov a služieb, ale za účelom získania výhody, ktorá\nby za iných okolností majiteľovi (v tomto prípade žalobcovi) neprislúchala. Užívaním ochranných známok\nŠPORTKA, ŠANCA a MATES žalovaný nespôsobil žalobcovi škodu a jej tvrdená výška ani nebola v\nkonaní náležite preukázaná. Je nesprávny záver súdu prvej inštancie, ktorý pri určení výšky škody\nvychádzal zo znaleckého posudku Ing. T., ktorý sa stotožnil so znaleckým posudkom Ing. Z., a podľa\nktorého licenčný poplatok má byť vyjadrený percentuálnym podielom z ročného obratu dosiahnutého\nžalovaným z prevádzkovania číselných hier Športka, Šanca a Mates, pričom jeho konkrétnu výšku súd\nurčil aritmetickým priemerom výšky licenčných poplatkov stanovených v znaleckých posudkoch pre\npríslušné číselné lotérie. Má za to, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal ani s námietkou žalovaného,\nže mali byť v rámci výpočtu použité iné hodnoty ako obrat žalovaného, keďže tento ukazovateľ\nnespravodlivo nadhodnocuje licenčný poplatok na takú hodnotu, ktorú by za uvedených podmienok\nneakceptoval žiaden podnikateľský subjekt.\n33.4. Štvrtou námietkou je nezohľadnená povinnosť prihliadnuť na podmienky na zníženie náhrady\nškody podľa § 450 Občianskeho zákonníka súdom prvej inštancie. Odvolateľ označuje takéto\nopomenutie ako nesprávne právne posúdenie veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ Civilného sporového poriadku),\nkeďže súd prvej inštancie opomenul aplikovať relevantné ustanovenie právnej normy.\n33.5. V piatej námietke poukazuje žalovaný na porušenie ustanovenia článku 107 Zmluvy o fungovaní\nEurópskej únie postupom súdu prvej inštancie, keďže prikazuje žalovanému vyplatiť peňažné plnenie,\nktoré spĺňa predpoklady neoprávnenej štátnej pomoci. Vzhľadom na vytýkané vady rozsudku a postupu\nsúdu prvej inštancie v rámci jeho prijímania, súd prvej inštancie založil stav, v ktorom by vyplatenie\npriznanej sumy žalobcovi žalovaným predstavovalo neoprávnenú štátnu pomoc, keďže sú naplnené\nvšetky jej kritériá. Nezohľadnenie námietky existencie neoprávnenej štátnej pomoci je nesprávnym\nprávnym posúdením veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) - súd opomenul aplikovať článok 107 ZFEÚ a\npredstavuje porušenie práva na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami zo strany\nsúdu prvej inštancie pričom sa jedná o tak intenzívny zásah, že jeho dôsledky spôsobujú, že konanie\nsa nejaví ako spravodlivé (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces - § 365\nods. 1 písm. b/ CSP ).\n\n33.6. Napokon namieta nesprávnosť úvahy súdu čo do výšky priznanej náhrady trov žalovanému.\nPodáva odvolanie voči tomuto výroku aj vzhľadom na to, že napadol výrok č. 2 rozsudku a jedná sa\no výroky vzájomne prepojené, keďže výška priznaného peňažného plnenia v prospech žalobcu má\nvplyv na posúdenie úspechu/neúspechu pri rozhodovaní o výške nároku na náhradu trov konania.\nNesprávnosť tohto záveru vyplýva z nesprávneho určenia pomeru úspechu a neúspechu žalobcu a\nodvolateľa v spore, keď žalobca mal byť zaviazaný nie na náhradu trov konania v rozsahu iba 50,35 %,\nale vo výške 66,88 %. Súd prvej inštancie tak pri zhodnotení miery úspešnosti strán konania nezohľadnil\núplnú výšku všetkých nárokov žalobcu na peňažné plnenie, čím dospel vo vzťahu k právu žalovaného\nna náhradu trov konania voči žalobcovi k sume podstatne nižšej ako bola skutočná miera úspechu\nžalovaného. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom\nrozsahu zamietne a žalovanému prizná voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania\nv rozsahu 100 %.\n33.7. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by\nsúd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej strane, aby uskutočňovala\njej patriace procesné práva a žalovaný v odvolaní ani neuvádza skutkové okolností, ktoré by mohli\nspadať pod ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaný bol na pojednávania riadne predvolávaný a boli\nmu riadne doručované všetky písomnosti a ani nijako inak mu súd nezabránil uplatňovať jeho procesné\npráva. K otázke posudzovania dĺžky premlčacej doby uviedol, že je nutné vo vzťahu k nároku žalobcu\nna náhradu škody aplikovať štvorročnú premlčaciu dobu spravujúcu sa režimom premlčania právnych\nnárokov podľa Obchodného zákonníka. Odmieta argumentáciu žalovaného ohľadom „zdruhovatenia“\noznačení patriacich žalobcovi a považuje ju za vecne mylnú. Žalovaný sa snaží presvedčiť súd o absencii\nprotiprávnosti jeho konania aj tým, že údajne používal označenia zodpovedajúce jeho ochranným\nznámkam „T-Športka“, ,,T-Šanca“ a „T-Mates“. Podobnosť s označeniami, ku ktorým mal práva žalobca,\nje zrejmá, a súd prvej inštancie ju aj presvedčivo zdôvodnil. Rovnako je zrejmé, že registráciou\nochranných známok, ktoré sú na prvý pohľad podobné a zameniteľné s označeniami žalobcovho\nprávneho predchodcu, došlo zo strany žalovaného k špekulatívnemu konaniu v rozpore so zásadami\npoctivého obchodného styku, ktorého cieľom bolo „negovať“ označenia spájané s iným podnikom a\npráva s nimi spojené. Argumentácia žalovaného o tom, že sa mal považovať za udelený súhlas žalobcu s\npoužívaním sporných označení žalovaným v dôsledku nenamietania tejto skutočnosti v určitom období,\nneznamená podľa neho vylúčenie protiprávnosti konania žalovaného. Nestotožňuje sa s tvrdením\nžalovaného, že by žalobcov právny predchodca riadne a náležite neužíval svoje ochranné známky a\nžalobcovo uplatňovanie práva je v niečom „špekulatívne“. To, že žalobca mal reálne práva s reálnym\nobsahom k reálne využívaným ochranným známkam, bolo medzi stranami pôvodne nesporné a práve\naj to bolo dôvodom ich zmluvnej spolupráce. Žalovaný podľa žalobcu mylne uvádza, že pokiaľ niekto\n„fakticky“ neužíva ochranné známky, ku ktorým má práva, tak ich môže podľa interpretácie žalovaného\n„fakticky“ užívať hocikto. To, že majiteľ práv k určitým označeniam v určitom období neoznačuje svoje\nvýrobky alebo služby týmito označeniami, prípadne takto označené výrobky neuvádza na trh, alebo\nneposkytuje takto označené služby, neznamená a nemôže znamenať, že by sa tieto označenia stali\n„voľnými“ a mohol by si ich ktokoľvek prisvojiť. Uplatnením práv k označeniam, ku ktorým mal žalobcov\nprávny predchodca nepochybne práva, nedošlo k žiadnemu špekulatívnemu „protiprávnemu výkonu\npráva“ či nedobromyseľnému konaniu, ale k oprávnenej ochrane vlastných práv spôsobom, ktorý zákon\npredpokladá. K použitiu čl. 107 ZFEÚ uviedol, že žalovaný neoznačil žiadne dôkazy a ani nepredniesol\nrelevantné skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo, že k plneniu prisúdenej sumy má dôjsť zo štátnych\nzdrojov. Takýto záver považuje žalobca za vylúčený, nakoľko ak aj k plneniu podľa rozsudku príde, bude\ntak z majetku žalovaného vytvoreného podnikateľskou činnosťou a nie z verejných zdrojov. Skúmanie,\nči nejde o štátnu pomoc, by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by sa žalovaný na základe rozhodnutia a\npríkazu štátneho orgánu, ktorý ho ovláda prostredníctvom majetkovej účasti (Ministerstvo Financií SR)\nrozhodol plniť dobrovoľne, nakoľko takéto konanie by spĺňalo minimálne niektoré kritériá pripísateľnosti\nv zmysle čl. 3 metodického usmernenia Európskej komisie o pojme štátna pomoc publikovaného v\nÚradnom vestníku Európskej únie 19.7.2016. Žalovaný ani nie je subjektom, ktorý „v rámci výkonu\npredmetu svojej činnosti napĺňa štátne úlohy“. Odvolanie žalovaného považuje za neopodstatnené.\n33.8. K vyjadreniu žalobcu podal repliku žalovaný, ktorý k otázke nesprávneho procesného postupu\nsúdu, odmieta ako účelové tvrdenie žalobcu, že žalovaný v odvolaní proti rozsudku neuvádza žiadne\nskutočnosti, ktorými by odôvodnil svoje tvrdenie o existencii odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1\npísm. b/ CSP. Rovnako je nutné vyhodnotiť aj tvrdenie žalobcu, podľa ktorého nemohlo k zásahu do\n\npráva žalovaného na spravodlivé súdne konanie vôbec dôjsť, keďže žalovaný bol na pojednávania\nvždy riadne predvolávaný a písomnosti mu boli doručované. Zásah do práva na spravodlivé súdne\nkonanie vidí v porušení zákazu prekvapivých rozhodnutí alebo porušením zásady rovnosti zbraní.\nKým prekvapivosť rozsudku vidí žalovaný v tom, že súd prvej inštancie sa bez akéhokoľvek dôvodu\nodklonil od prechádzajúceho posúdenia veci Najvyšším súdom SR, porušenie zásady rovnosti zbraní\nsa zas podľa názoru žalovaného odráža v skutočnosti, že súd prvej inštancie na úkor žalovaného,\nv rozpore s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a bez akéhokoľvek doplnenia dokazovania dospel k\nnázoru, že skutkový stav daného prípadu je dostatočne ozrejmený na prijatie rozhodnutia uvedeného vo\nvýrokovej časti rozsudku. V súvislosti s premlčaním poukázal na to, že predmetom sporu je existencia\nzodpovednostného právneho vzťahu založeného údajným porušením ustanovenia § 25 zákona o\nochranných známkach a nárok na náhradu škody podľa § 26 rovnakého zákona, keď toto vyslovene\nodkazuje na použitie Občianskeho zákonníka. K nevyhnutnosti rešpektovať právny názor dovolacieho\nsúdu uviedol, že tvrdenie žalobcu, podľa ktorého by súd nižšej inštancie bol oprávnený absolútne\nignorovať zrušujúce rozhodnutie Najvyššieho súd SR a nevykonať jediný úkon smerujúci k náprave\ntejto vady, je v priamom rozpore s princípmi právneho štátu a riadneho výkonu spravodlivosti. K\nzdruhovateniu označení patriacich žalobcovi žalovaný poukázal na už ním formulovanú argumentáciu.\nK existencii súhlasu žalobcu s užívaním jeho ochranných známok žalovaný uviedol, že považuje za\nnepravdivé tvrdenie žalobcu, podľa ktorého má žalovaný údajne odvodzovať súhlas žalobcu s užívaním\njeho ochranných známok výlučne v dôsledku absencie námietok žalobcu proti ich užívaniu zo strany\nžalovaného. Žalovaný tvrdí, že ochranné známky žalobcu nikdy neužíval protiprávne, a tiež, že až do\ndátumu 30. 06. 1999 (teda až do dátumu ukončenia spolupráce medzi žalobcom a žalovaným) užíval\npredmetné ochranné známky dokonca vždy so súhlasom samotného žalobcu. Ohľadom otázky miery\nprávnej ochrany ochranných známok žalovaný zaujal stanovisko, že žalobca sa snaží dezinterpretovať\na skresľujúco zjednodušovať všetky vyjadrenia žalovaného, ktoré žalovaný uvádza vo svojom odvolaní.\nŽalobca označenia „Športka“, ,,Šanca“ a „Mates“ nikdy sám nevyužíval, a dokonca tieto označenia\nani nikdy nemal v úmysle využívať. Priznanie právnej ochrany takýmto fiktívnym ochranným známkam\nby preto nepochybne znamenalo popretie zmyslu a účelu známkového práva. Na záver uviedol, že\nžalobca opomína, že súčasťou námietky žalovaného je aj to, že súd prvej inštancie sa s argumentáciou\nžalovaného odkazujúcou na ustanovenie článku 107 ZFEÚ žiadnym spôsobom nevysporiadal. Okrem\ntoho, žalovaný namieta a poukazuje na to, že neoprávnenosť spočíva aj v tom, že podklady, na základe\nktorých bola žalovaná suma priznaná (najmä znalecké posudky), nespĺňajú základné štandardy kladené\nna tento druh dôkazov, čo potvrdil vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd SR.\nZávery odvolacieho súdu\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ďalej aj „odvolací súd“) podľa § 470 ods. 1,\n4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo\npodané včas (§ 362 ods. 1 CSP) a oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné\npodať odvolanie, po nariadení pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom odvolaní,\nodvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie (§ 379, § 380 ods. 1, § 383\nCSP), prejednal odvolania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, avšak odvolaniu\nžalovaného je dôvodné vyhovieť zmenou rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že aj vo zvyšku odvolací\nsúd žalobu zamietol.\n35. Úvodom najvyšší súd uvádza, že je funkčne príslušný na prejednanie odvolaní proti rozsudkom\nkrajských súdov, ktoré vo veci konali a rozhodovali ako súdy prvej inštancie. Uvedené platí napriek\nskutočnosti, že právna úprava Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016 výslovne\nneupravuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu proti rozhodnutiam krajských\nsúdov ako súdov prvej inštancie na rozdiel od právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 (viď ustanovenie\n§ 10 ods. 2 OSP) s výnimkou konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach (viď ustanovenie\n§ 31 ods. 2 CSP). V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z prechodného ustanovenia § 470 ods. 4 CSP,\nv zmysle ktorého konania začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom\nsúde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončia súdy, na ktorých sa konanie začalo. Uvedené\nznamená, že konanie, ktoré sa začalo do 30. júna 2016 na krajskom súde ako súde prvej inštancie,\nsa na tomto súde dokončí podľa Civilného sporového poriadku. Táto istá zásada platí aj pre štádium\nodvolacieho konania, že pokiaľ podľa právnej úpravy účinnej do 30. júna 2016 o odvolaniach proti\nrozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvej inštancie rozhodoval najvyšší súd, tak je najvyšší súd\nodvolacím súdom vo veciach, v ktorých koná a rozhoduje krajský súd ako súd prvej inštancie, aj podľa\n\nprávnej úpravy účinnej od 1. júla 2016. Zároveň tento záver vyplýva aj z aplikácie čl. 4 Základných\nzásad, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, ako aj z ustanovenia § 34 CSP v spojení s\nustanovením § 31 ods. 2 CSP. V ustanovení § 31 ods. 2 CSP je výslovne upravená funkčná príslušnosť\nnajvyššieho súdu ako odvolacieho súdu proti rozhodnutiam krajských súdov vydaným v sporoch o\nabstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach. Z uvedeného vyplýva záver, že aj v ďalších veciach,\nv ktorých koná a rozhoduje krajský súd ako súd prvej inštancie podľa predpisov účinných do 30. júna\n2016, rozhoduje o odvolaniach najvyšší súd (rovnako viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 11. júla 2017,\nsp. zn. 3Obo/18/2017). Aj s poukazom na § 390 CSP, keď už vo veci nenastala zmena skutkového stavu,\na na vyjadrenia strán ktoré sa ďalšieho dokazovania nedožadovali a ani v odvolacom konaní nevzniesli\nžiadne novoty, odvolací súd konštatuje, že nebol dôvod, ani procesná možnosť, vec zrušiť a vrátiť súdu\nprvej inštancie a odvolací súd pristúpil k prejednaniu veci.\nVyjadrenia k výzve odvolacieho súdu podľa ust. 382 CSP\n36. Vzhľadom na obsah odvolacích námietok pristúpil odvolací súd k aplikácii ust. § 382 CSP, kedy ustálil,\nže na vec sa vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré pri doterajšom\nrozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, a to ust. § 106 OZ a § 450 OZ,\na vyzval obe strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.\n36.1. Podľa názoru žalobcu nie je možné na prejednávanú vec použiť ust. § 106 OZ, keďže pôvodný\nprávny vzťah, z ktorého vznikli uplatňované nároky na náhradu škody, je obchodnoprávny, a tu aj s\npoukazom na ust. § 261 ods. l ObZ. Ide o kombináciu deliktuálnej zodpovednosti z nekalosúťažného\nkonania (§ 47 ods. 1 písm. b/ ObZ) a porušovania práv k ochranným známkam, teda ide o porušenie\nprávnej povinnosti z Obchodného zákonníka. Žalobca poukázal na to, že sporný záväzok bol uznaný\nzo strany žalovaného Dohodou o urovnaní a prevode know-how zo dňa 19. 11. 2008, ktorá sa podľa\nvýslovného dojednania strán spravuje úpravou Obchodného zákonníka. Má zato, že čiastkové plnenie\nsumy 400.000.000,- Sk podľa čl. V ods. 3 predmetnej dohody zakladalo účinky uznania záväzku podľa\n§ 407 ods. 3 ObZ a uznanie záväzku v čl. V ods. 3 predmetnej dohody bolo uznaním záväzku podľa\n§ 407 ods. 1 ObZ, a to aj pre prípad, že by uznaný dlh bol už premlčaný. Neskorší zánik dohody\nodstúpením pre jej porušenie žalovaným nemal za následok anulovanie účinkov uznania záväzku\npodľa ust. § 407 ods. 1, 3 a 4 ObZ. Žalobca uviedol, že mu je známy rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3MCdo/40/2012 z 27. apríla 2015, v ktorom Najvyšší súd postuloval názor,\npodľa ktorého sa na prípady deliktuálnej zodpovednosti za porušenie povinností z iného zákona ako\nObchodný zákonník použije všeobecná úprava Občianskeho zákonníka, vrátane otázky premlčania\nnároku na náhradu škody. Tu poukázal na nález II. ÚS 637/2015, ktorý vyjadril určité pochybnosti nad\ntakýmto riešením. Žalobca sa domnieva, že vzhľadom k tomu, že sporové strany samy svoj vzťah\nzadefinovali ako obchodnoprávny, ako aj vzhľadom k tomu, že v danom prípade dochádza v jednom\nkonaní ku kumulácii porušenia povinnosti z osobitného predpisu (Zákona o ochranných známkach) a z\nObchodného zákonníka (porušenie zákazu nekalosúťažného konania), je aj vo svetle úvah Najvyššieho\nsúdu SR v rozhodnutí 3MCdo/40/2012 tak, ako ich do istej miery korigoval Ústavný súd, potrebné\nprikloniť sa na stranu riešenia, podľa ktorého sa na zodpovednosť za škodu vrátane premlčania nároku\npoužije úprava Obchodného zákonníka. Ohľadom možnej aplikácie ust. § 450 OZ poukázal na to, že\nvzhľadom k obchodnoprávnej povahe vzťahu sporových strán neprichádza do úvahy jeho použitie,\nnajmä s poukazom na účinky uznania podľa ust. § 407 ObZ, pričom obchodný zákonník moderáciu v\nobchodnoprávnych vzťahoch zakazuje (§ 386 ods. 3 ObZ). Zo znenia ust. § 450 OZ navyše vyplýva,\nže súd by sa pri rozhodovaní o znížení náhrady mal opierať o preskúmanie osobných a majetkových\npomerov fyzickej osoby, ktorá škodu spôsobila. Škodcom je však v predmetnom prípade právnická\nosoba. Ak by aj aplikácia ust. § 450 OZ do úvahy prichádzala, malo by ísť o výnimočne používaný nástroj\n(1Cdo/87/2007) a dôvody zníženia náhrady podľa jeho názoru neexistujú a žalobca ich ani neuvádza.\nSuma istiny priznanej súdom prvej inštancie predstavuje približne sumu vo výške jednoročného zisku\nžalovaného, resp. 1,7 % jeho ročných tržieb a žalovaný má už od r. 2008 vytvorenú rezervu na zaplatenie\ncelého dlhu vo výške cca 70 mil. eur, čo sa odrazilo v jeho výsledku hospodárenia za r. 2008, strate\n68,4 mil. eur. Nie sú preto dané výnimočné okolnosti, za akých by bolo odôvodnené upustiť od plnej\na spravodlivej reparácie ujmy.\n36.2. Žalovaný vo vzťahu k výzve a doloženému vyjadreniu zdôraznil, že toto podáva na výslovnú\nvýzvu súdu s formulovanými závermi len pre prípad, že súd neuzná jeho obranu, pričom zotrval na\ntejto tak, že žalobcami uplatnený návrh považuje v celom jeho rozsahu za zjavne nedôvodný. Súd prvej\n\ninštancie žalobcovi 2/ v zmysle § 106 OZ priznal aj sčasti zjavne premlčaný nárok, na čo upozornil\nžalovaný už v bodoch 27 až 33 svojho odvolania. Podľa žalobcu priznaný nárok predstavuje nárok\nžalobcu 2/ na náhradu škody spôsobenej nekalosúťažným konaním podľa ustanovenia § 44, § 47 a\n§ 53 ObZ, a preto sa naň nevzťahuje dvojročná premlčacia doba v zmysle § 106 OZ, ale všeobecná\n(štvorročná) premlčacia doba v zmysle ustanovenia § 397 ObZ. Toto tvrdenie žalobcu považuje za\nnesprávne už len z toho dôvodu, že pokiaľ súd prvej inštancie posúdil nárok ako nárok na náhradu\nškody podľa § 420 OZ, je bez ďalšieho evidentné, že v danom prípade bol povinný aplikovať na plynutie\npremlčania ustanovenie § 106 OZ a nie ustanovenie § 397 ObZ. Žalovaný vo vzťahu k interpretácii a\naplikácii § 106 OZ odkázal na svoju dupliku k odvolaniu žalobcu. Pritom ani v odvolaní žalobcu a ani\nv jeho replike k odvolaniu žalovaného tento ani len nenaznačil, že napadnutým rozsudkom priznaný\nnárok na náhradu škody by mal byť posudzovaný ako nárok na náhradu škody z nekalosúťažného\nkonania v zmysle ustanovenia § 44, § 47 a § 53 ObZ. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie vo\nsvojom rozhodnutí nezohľadnil uplynutie dvojročnej premlčacej doby v zmysle § 106 ods. 1 OZ. Vo\nvzťahu k aplikácii § 450 OZ poukázal na to, že z celého vykonaného dokazovania vyplýva absencia\nprotiprávnosti konania žalovaného a tiež absencia vzniku škody, respektíve nepreukázanie jej výšky. Pre\niný záver odvolacieho súdu poukázal na špecifiká prejednávaného prípadu, kedy je nevyhnutné, aby\nvšetky dôvody, ktoré uvádza žalovaný v bodoch 34 až 95 svojho odvolania, považoval súd za dôvody\nhodné osobitného zreteľa, umožňujúce súdu pristúpiť k primeranému zníženiu náhrady škody. Opätovne\nzdôraznil, že v konaní sa žalobca domáha ochrany tzv. blokačných - špekulatívnych ochranných známok,\nktoré nemal nikdy v úmysle užívať na označenie vlastných tovarov alebo služieb. Nezákonná prihláška\nochranných známok aj vo vzťahu k tovarom a službám, ktoré i počas vtedy platnej právnej úpravy\nmohol prevádzkovať/produkovať výlučne žalovaný, tak svedčí nielen o nedobromyseľnosti žalobcu\n2/ pri registrácii predmetných ochranných známok, ale aj o jeho zámere využívať tieto ochranné\nznámky výlučne v spolupráci so žalovaným. Žalobca 2/ nemohol utrpieť škodu čo i len porovnateľnú\nso škodou, ktorú môže potenciálne utrpieť podnikateľ (majiteľ ochrannej známky) poskytujúci služby\nalebo tovary označené vlastnou ochrannou známkou v prípade, že rovnakou ochrannou známkou\noznačuje svoje služby aj iný jemu konkurujúci podnikateľ. Žalovaný je toho názoru, že ak by najvyšší súd\nignoroval špecifiká prejednávaného prípadu, výsledkom jeho posúdenia by nemohlo byť iné než právne\nneudržateľné rozhodnutie priznávajúce blokačným ochranným známkam neprimeranú ochranu.\n37. Odvolací súd vec prejednal na pojednávaní dňa 13. augusta 2019 za osobnej prítomnosti právnych\nzástupcov strán a po ich vypočutí, oboznámení obsahu spisu a bez potreby vykonania ďalšieho\ndokazovania, ktoré ani stranami navrhované nebolo, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej\ninštancie je potrebné v časti, ktorou žalobu zamietol, potvrdiť a v časti, v ktorej žalobnému návrhu\nvyhovel, rozhodnutie zmeniť a aj vo zvyšku žalobu zamietnuť.\n38. Odvolací súd podotýka, že voči žalobcovi 1/ je už konanie právoplatne ukončené a vzhľadom na\nto ďalej bude používať vo vzťahu k žalobcovi 2/ označenie žalobca, keďže ako jediný na tejto strane\nsporu v konaní zostal.\n39. Súd prvej inštancie veľmi detailne, precízne, a s oporou vo vykonanom dokazovaní z obsahu\nspisového materiálu v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol priebeh sporu, jeho procesný vývoj a už\nvyslovené záväzné právne posúdenie vykonané v rozhodnutí dovolacieho súdu a ústavného súdu, t. j.\nv bodoch 10 až 22 odvolací súd kompletne preberá odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ako\nvecne bezchybné, a ktoré následne dáva dobrý základ pre ustálenie právneho posúdenia, ktoré vyžaduje\nkorekcie právnej úvahy len v časti týkajúcej sa rozhodnutia vo veci nárokov z ochranných známok.\nK jednotlivým nárokom\n40. Už Aristoteles konštatoval, že právo je povolané plniť ťažko splniteľný cieľ - prostredníctvom\nobmedzeného počtu právnych pravidiel regulovať nespočetné množstvo variant reálnych životných\nsituácií. Je úlohou súdu dokázať podradiť určitú situáciu, skutkový stav, tak ako sa súdu vyjaví z\nvykonaného dokazovania, pod správnu právnu normu za použitia vhodných interpretačných pravidiel a\nmetód. Úlohou súdu je vždy dôsledne dbať na kontradiktórnosť procesu, kedy práve to, ako sa súdu\nvyjaví obraz určitej situácie, je vždy dôsledkom dôkaznej aktivity samotných strán sporu. Nemožno sa\nv intenciách uvedeného však stotožniť s domnienkou žalobcu, že pokiaľ v konaní nebolo po ostatnom\nrozhodnutí odvolacieho súdu vykonané žiadne ďalšie dokazovanie, nevyhnutne musí dôjsť súd k\nrovnakým skutkovým a právnym záverom. Dôsledkom zrušujúcich rozhodnutí dovolacieho súdu a\n\nústavného súdu bola korekcia úvahy vo vzťahu k súdom nižšej inštancie a ich rozhodovaniu, zistený\nskutkový stav vyhodnotiť preskúmateľným spôsobom tak, aby naň bolo možné jednoznačne aplikovať\nsprávnu právnu normu. Nepreskúmateľnosť predchádzajúcich rozhodnutí spôsobila potrebu vysporiadať\nsa ako s charakterom samotného vzťahu medzi stranami sporu, tak potrebou ustáliť aplikovateľný právny\npredpis (keďže z pôvodných rozhodnutí nebolo zjavné či to je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník,\nZákon o ochranných známkach a v akom vzájomnom vzťahu tieto predpisy treba interpretovať). Nie\nje preto správna úvaha žalobcu, že po kasácii nemožno pre nezmenený skutkový stav zmeniť právne\nposúdenie sporu.\n41. V súvislosti s vyslovenými závermi dovolacieho súdu poukázal vo svojom odvolaní žalovaný na\nnedostatok vykonaného dokazovania a pasivitu samotného žalobcu napriek tomu, že dovolací súd\nvyslovil, že „záver o dôvodnosti tohto nároku vrátane jeho výšky je predčasný, pretože v konaní\nnebol dostatočne zistený skutkový stav veci, resp. nie všetky zistené skutočnosti boli pri rozhodnutí\nzohľadnené...“ Z tohto konštatovania dovolacieho súdu žalovaný vyvodzuje, že žalobca zapríčinil stav\nvlastnej dôkaznej núdze tým, že nenavrhol doplniť dokazovanie a znemožnil tak súdu náležite zistiť\nskutkový stav. Tu odvolací súd podotýka, že takáto úvaha nie je úplne správna, keďže žalobca ako\ndominus litis sám musí zvážiť, aké dôkazy navrhne alebo predloží na podporu svojich tvrdení, a pokiaľ\nzostane pasívny, je už len na žalovanom do akej miery vyvinie dôkaznú aktivitu sám. Napokon je úlohou\nsúdu vykonané dôkazy a tvrdenia strán zhodnotiť, čo sa aj v tomto konaní v zásade bez procesných\npochybení aj stalo. Z citovaného konštatovania dovolacieho súdu je podstatné to, že tento považoval\nnapadnuté rozhodnutia za nepreskúmateľné nielen pre nedostatok osvedčenia skutkového stavu, ale\nnajmä z dôvodu, že zistené skutočnosti neboli pri rozhodovaní súdov nižšej inštancie dostatočne\nzohľadnené, čo viedlo k záveru vedúcemu ku kasácii týchto rozhodnutí. Nemôže byť potom porušením\nzásady rovností zbraní, ako tvrdí žalovaný, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že skutkový stav\nje dostatočne ozrejmený pre vykonanie potrebnej právnej kvalifikácie a že súd prvej inštancie týmto\nzmaril účel rozhodnutia najvyššieho súdu (bod 24 a 25 odvolania). Nemožno opomínať, že v modernom\nprocese predsa súd nehľadá materiálnu pravdu, ale spor posúdi vždy tak, ako sa mu vec vyjaví\nprostredníctvom dôkaznej aktivity oboch strán.\n42. Z pohľadu zodpovednosti za konanie subjektu, ktorého dôsledkov sa žalobca v konaní domáha, treba\nuviesť, že funkcia právnej zodpovednosti predstavuje vlastný zmysel a cieľ pôsobenia tohto inštitútu v\nsystéme právnej regulácie spoločenských vzťahov. Zodpovednosť plní funkciu blízku vlastnému zmyslu\ncivilnoprávnej regulácie spoločenských vzťahov: dosiahnutie, udržanie, resp. obnovenie rovnováhy\nzúčastnených záujmov (viac Hurdík J. Institucionální pilíře soukromého práva v dynamice vývoje\nspolečnosti. Praha. Beck. 2007, s. 91), zodpovednosť je teda vždy dôsledkom určitého konania pričom\nvo veci prejednávanej je treba primárne zohľadniť, či vôbec a aká vlastne zodpovednosť na strane\nžalovaného vo vzťahu k žalobcovi nastupuje pri konaní,ktoré samotné bolo dlhodobo aprobované\nsúčinnosťou, spolupôsobením, dokonca kontraktuálnou povinnosťou spolupôsobenia pri dosahovaní\njednotného zámeru a hospodárskeho cieľa.\n43. Odvolací súd v nasledujúcej časti svojho rozhodnutia predkladá odôvodnenie právnych záverov\ntýkajúcich sa v konaní uplatnených nárokov, a to v kontexte oboma stranami predložených námietok.\nKeďže konanie samotné je špecifické svojím rozsahom a povahou vznesených nárokov, ako aj\nprocesným vývojom, odvolací súd pre osvetlenie vlastných záverov uvádza svoje úvahy ako v kontexte\nzáverov súdu prvej inštancie, tak v kontexte samotných žalobcových tvrdení, obsiahnutých prioritne\nuž v obsahu žalobného návrhu, ktorý následne nebol výrazne menený čo do vznesených nárokov, ale\nviac-menej len čo do rozsahu uplatnenej výšky tvrdenej ujmy. Prierez žalobným návrhom odvolací súd\npovažuje za podstatný pre ozrejmenie ďalších úvah súvisiacich so skutkovými zisteniami a právnym\nposúdením veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k odvolacím námietkam vzneseným jednou i druhou\nstranou.\n43.1. Už obsahom žalobného návrhu sú v zásade všetky skutočnosti podstatné pre posúdenie tvrdených\nnárokov týkajúcich sa predmetu konania. Z obsahu žalobného návrhu vyplýva sumár historického vývoja\nvzťahu medzi pôvodnými stranami sporu, ich vzájomný vzťah v zmysle korporátneho práva, tak aj\nnásledný dlhodobý záväzkový vzťah súvisiaci s poskytovaním služieb v oblasti lotérií.\n43.2. Z pohľadu korporátneho práva bolo dané špecifikum vzťahu pôvodného žalobcu Športka a.\ns. a žalovaného tým, že pôvodný poskytovateľ sporných lotérií Sazka dal základ vzniku spoločnosti\n\nŠportka a. s. dňa 28. 01. 1993, ktorá sa na území Slovenskej republiky stala právnym nástupcom\npôvodného hospodárskeho zariadenia podniku pre organizovanie sázok Sazka (§ 766 ods. 1 ObZ). Túto\nhistorickú súvislosť netreba opomínať, keďže súčasťou rozdelenia Česko-slovenskej republiky bolo i\nvyriešenie prevodu tohto podniku a zabezpečenie poskytovania činností súvisiacich s lotériou na území\nnovovzniknutého štátu. Ako sa uvádza priamo v žalobnom návrhu, a strany tieto skutočnosti v konaní\nnerozporovali, bolo rozhodnutiami prijatými ešte v decembri 1992 realizované riešenie vzniku dvoch\nakciových spoločností, založených 11. 12. 1992, a to TIPOS a. s., ktorej zakladateľmi boli Ministerstvo\nfinancií SR, Ministerstvo školstva a vedy SR a Ministerstvo kultúry SR spolu v pomere akcií 52,5 % a\nvo zvyšku akcionár Slovenský zväz telesnej kultúry; a spoločnosť Športka a. s. ako priamy nástupca\npodniku Sazka pre územie SR (ktorej zakladateľmi boli SZTK a Sokol na Slovensku). Už v danom\nobdobí existovala medzi týmito subjektami, resp. ich zakladateľmi, dohoda o spôsobe prevádzkovania\nlotérií, kedy spoločnosť Športka a. s. mala na základe zmluvnej kooperácie so žalovaným prevádzkovať\nhry, ktoré sú predmetom sporu, čo samotný žalobca doložil notárskou zápisnicou zo dňa 11. 12. 1992.\nPredmetom tejto dohody bola aj skutočnosť, že spoločnosť TIPOS a. s. bude držiteľom potrebných\nlicencií zo strany štátu.\n43.3. Priamo z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalobca si bol vedomý, že úzkou spoluprácou\noboch spoločností sa mnohé „súčasti know-how spoločnosti Športka tvoriace i súčasť jej obchodného\ntajomstva stanú pre žalovaného známymi či prístupnými.“ Hoc si vedomý tejto skutočnosti však ďalšie\nsúvislosti tvoriace tvrdené nároky z know-how, opiera o ústnu dohodu, ktorá mala súvisieť s tým,\nže TIPOS a. s. takéto know-how pre prípad, že bude chcieť raz činnosti prevádzkovať sám, odkúpi.\nNásledne je obsahom žalobného návrhu chronologický prierez zmluvnými vzťahmi medzi žalobcom a\nžalovaným, z ktorých vyplýva kontinuálne vzájomné spolupôsobenie pri poskytovaní služieb lotérií, na\nktoré mal vždy výlučné oprávnenie, licenciu poskytovanú štátom, žalovaný.\n43.4. Dňa 04. 01. 1993 bola medzi žalovaným a spoločnosťou Športka a. s. uzavretá zmluva o\nzabezpečení spracovávania dát a ostatných súvisiacich úkonov spojených s prevádzkovaním lotérií a\ninými hrami, ďalej vždy v dôsledku udelenia licencie žalovanému boli uzatvárané ďalšie zmluvy, ktoré\nsú postupne z dní 27. 08. 1993, 21. 01. 1994, 03. 02. 1994, 21. 10. 1994, 27. 12. 1995, 03. 03. 1998,\n15. 06. 1998. Z nich vyplýva, že služby pre zabezpečenie činnosti žalovaného vždy poskytoval na\nzáklade obligačného vzťahu žalobca (v medziach presne definovaného rozsahu práv a povinností jeho\núčastníkov). Je zjavné, že po celé uvedené obdobie žalobca v prospech žalovaného poskytoval činnosti,\nz ktorých bolo jednoznačne a bez pochýb jasné a identifikovateľné to, že pre naplnenie cieľa týchto zmlúv\nje nevyhnutné, aby žalovaný využíval ochranné označenia, ktoré sú predmetom tohto sporu. Odvolací\nsúd má za to, že kľúčovým pre vyhodnotenie oprávnenosti žalovaného nakladať s týmito statkami je\npráve vedomý súhlas a priama kooperácia pôvodného žalobcu pri užívaní týchto statkov. Práve žalobca\nbol ten, ktorý fakticky pre žalovaného tieto chránené označenia užíval a jeho činnosťou, ktorej základ\nbol založený kontraktačnou povinnosťou, tak znamená nielen zjavný a dobrovoľný súhlas s rozsahom\nužívania týchto označení, ale aj to, že v rámci zmluvného vzťahu muselo byť už stranám známe, že\nodmena za užívanie týchto označení je absorbovaná odmenou za všetky služby, ktoré boli predmetom\ntej ktorej zmluvy, keďže nevyhnutným predpokladom naplnenia jej účelu bolo vždy aj užívanie takýchto\noznačení.\n43.5. Žalobca oporu pre svoje nároky nachádza v tvrdenom nekalosúťažnom konaní žalovaného, ktoré\nvidel v tom, že po využití zmluvnej spolupráce so žalobcom si žalovaný bez jeho súhlasu prisvojil knowhow pre prevádzkovanie systému číselných lotérií a hier, pričom opomínajúc zákonnú úpravu nevyhnute\naplikovateľnú na obchodnoprávne vzťahy obsiahnutú v § 267 ods. 2 ObZ uvádza, že stav v ktorom sa\nžalobca vo vzťahu k žalovanému nachádzal „je jednoznačne stav tiesne v dôsledku existenčnej závislosti\nžalobcu na priebežných príjmoch od žalovaného vyplácaných z titulu zmluvne poskytovaných služieb.“\nŽalobca teda tvrdí ako nekalosúťažné konanie, tak vo vzťahu k existujúcemu zmluvnému vzťahu tieseň,\nčo však popiera základný úmysel zmluvných strán, a to spoločné dosahovanie zisku pri kooperácii\nsubjektu držiaceho oprávnenie - licenciu na prevádzkovanie hier a subjektu, ktorý len fakticky tieto služby\nzabezpečuje. Súd opätovne zdôrazňuje skutočnosť, že spôsob takejto kooperácie bol daný dohodami\nmedzi pôvodnými zakladateľmi týchto subjektov.\n43.6. Z popisu skutkového stavu obsiahnutého v žalobnom návrhu, ktorý v zásade žalovaný ani\nnerozporoval (keďže ide o faktické zhrnutie zmluvnej chronológie a chronológie vzniku práv k ochranným\nznámkam na strane žalobcu), vyplýva, že žalobca podal v roku 1994 na Úrad priemyselného vlastníctva\n\nSR prihlášky na zápis slovných ochranných známok predstavujúcich označenia „ŠPORTKA“, „ŠANCA“,\n„MATES“. Po celé obdobie od poskytnutia prvej licencie žalovanému však boli tieto ochranné známky\nužívané výlučne pre číselné lotérie, na ktoré mal licenciu žalovaný. K samotnému zápisu známok do\nregistra došlo až v roku 1998, resp. pre „MATES“ v roku 1997.\n43.7. Napriek tomu, že po celý čas oba zmluvné subjekty vykonávali úkony a spoločne poskytovali služby\nvyužívajúc tieto oprávnenia, t. j. na základe spoločných aktivít, vzájomne jednoznačne podmienených\nexistenciou súhlasu na strane žalobcu pre užívanie týchto známok žalovanému však žalobca tvrdí, že\nžalovaný ich užíval bez jeho súhlasu. To, že uzavretie licenčnej zmluvy od žalovaného žiadal, však\ndokladá až návrhom licenčnej zmluvy zo dňa 30. 03. 1999. Svoje tvrdenia žalovaný opätovne opiera o\ntieseň spôsobenú závislosťou na príjmoch od žalovaného, ktorú mal tento zneužívať, čo je v rozpore s\ndobrými mravmi, a čím sa dopúšťal nekalosúťažného konania. Ako nekalosúťažné konanie v žalobnom\nnávrhu kvalifikuje aj samotné používanie ochranných známok žalovaným s poukazom na zákon č.\n55/1997 Z. z. o ochranných známkach.\n43.8. Zmluvná spolupráca bola ukončená 30. 06. 1999 a dňa 07. 01. 2000 žalobca podáva žalobný návrh.\nSúd z jeho obsahu zistil, že základom žalobného návrhu je konanie v rozpore so základnými princípmi\ndobrých mravov súťaže a dobrých mravov vôbec (str. 19 žalobného návrhu). Okrem iného na podporu\nsvojich tvrdení uvádza, že ujma žalobcovi vznikla v zmysle straty licenčných poplatkov za ochranné\nznámky a poskytnuté know-how, ale i v podobe poškodenia dobrého mena, keď zavedenie predmetných\nlotériových hier právnym predchodcom žalobcu a následne s prispením samotného žalobcu s využitím\nsvojho mena viedlo k tomu, že „označenie hry časom zdruhovelo a je všeobecne známe ako označenie\nčíselných lotérií prevádzkovaných na Slovensku.“ Hoci následne v konaní toto svoje pôvodné tvrdenie\nsamotný žalobca popiera úvahou o tom, že takéto zdruhovenie ochranných označení nenastalo.\n43.9. Ďalej v žalobnom návrhu poukazuje na to, že zo strany žalovaného malo dôjsť k naplneniu\nskutkových podstát nekalej súťaže klamlivého označovania tovaru a služieb, vyvolania nebezpečenstva\nzámeny a parazitovania na povesti, pričom odvolací súd podotýka, že v rámci týchto tvrdení nikde\nneuvádza, o zameniteľnosť s akými tovarmi a službami poskytovanými žalovaným by malo ísť.\nK zamietnutiu nárokov z know-how\n44. Súd prvej inštancie návrh vo vzťahu k žalobcom tvrdeným nárokom spočívajúcim v neoprávnenom\nvyužívaní jeho know-how odôvodnil v bode 55 svojho rozhodnutia, s ktorým sa v celom rozsahu odvolací\nsúd stotožňuje a na toto odôvodnenie odkazuje, s doplnením nasledovných úvah vyplývajúcich z potreby\nvysporiadať sa s odvolacími námietkami žalobcu.\n45. V súvislosti so zamietajúcim výrokom žalobca poukázal na obsah Dohody o urovnaní z 19. 11.\n2008, s ktorej obsahom, samotnou existenciou a dôsledkami sa odvolací súd vysporiadal v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia uvedenými v závere tohto rozhodnutia, a na ktoré tu poukazuje ako na relevantné\ni vo vzťahu k potrebe odmietnuť tvrdenia žalobcu o uznaní predmetného nároku žalovaným. Jedinou\nargumentáciou žalobcu v odvolaní vo vzťahu k tomuto nároku je odkaz na jeho výklad zákonnosti\nrozhodnutí nasledujúcich po náleze ústavného súdu s tým, že podľa názoru žalobcu boli dané právne\npodmienky vzniku tohto nároku, a to konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej\nsúťaže a existencia vzťahu súťažiteľov medzi sporovými stranami. Stotožnenie sa súdu prvej inštancie\nso závermi formulovanými rozsudkom dovolacieho súdu sp. zn. 1MObdoV/13/2011 považuje žalobca za\nnezákonný postup s poukazom na argumentáciu s oporou v rozhodnutiach ESĽP z 09. 06. 2015 DRAFTOVA, PSMA, COMPCAR. Má za to, že existenciu know-how preukázal znaleckými posudkami Ing. T.,\nIng. K., Ing. Z. a zároveň tvrdením, že je neoprávnená požiadavka súdu na presné určenie obsahu a\nrozsahu výrobného alebo obchodného know-how a považuje ju za nesplniteľnú.\n46. Know-how má špecifickú povahu a možno ho kategorizovať ako podsystém resp. osobitnú\npodstatu schémy znalostí spadajúcich do skupiny práv chránených ako obchodné tajomstvo. Definované\nje obvykle ako systém zručností, znalostí a postupov, ktoré napomáhajú v podnikaní nachádzať\nefektívnejšie a rýchlejšie riešenia, ktoré sa označujú pojmom know-how (t. j. „vedieť ako“). Ak takýto\nsystém zručností nenapĺňa pojmové znaky obchodného tajomstva, potom môže podliehať ochrane\nprostredníctvom § 271 ObZ. Len pre účely podpornej interpretácie tohto pojmu odvolací súd uvádza,\nže na účely niektorých kategórií licenčných zmlúv týkajúcich sa know-how je tento pojem vymedzený v\n\nNariadení EK (ES) č. 772/2004 o uplatňovaní článku 81 ods. 3 Zmluvy na kategórie dohôd o transfere\ntechnológií, podľa článku 1 písm. i), kde sa pod pojmom „know-how“ rozumie balík nepatentovaných\npraktických informácií vyplývajúcich zo skúseností a testovania, ktoré sú:\na) tajné, t. j. nie sú všeobecne známe a ani ľahko dostupné,\nb) podstatné, t. j. významné a potrebné na výrobu zmluvných produktov, a po\nc) identifikované, t. j. opísané dostatočne zrozumiteľným spôsobom tak, aby bolo možné overiť, či\nspĺňajú kritériá utajenia a opodstatnenosti. Pri naplnení pojmových znakov obchodného tajomstva je\nmožné know-how chrániť v súlade s ustanovením. § 17 ObZ, pokiaľ však tieto znaky nie sú naplnené, je\nmožné použiť napr. ochranu dôverných informácií v predkontraktačnej fáze vzťahu (§ 271 ObZ), resp.\nurčiť podmienky ochrany v zmluve s obchodným partnerom.\n47. Je nepochybné, že ochrana know-how je špecifická, a to aj z dôvodu, že ide o súbor činností, ťažko\npresne vyjadriteľný okruh zručností, metód resp. rôznych skutočností, ktorými určitý subjekt disponuje\na za účelom profitu ich sprístupní tretej osobe. Keďže ide práve o ťažko definovateľný okruh zručností,\nktoré majú však byť chránené vo zvýšenej miere a utajované pre svoju výnimočnosť, ich hodnota\nmusí byť daná aj tým, že strane, ktorej sa sprostredkúvajú, musia byť dostatočne definované, keďže\nich obsah sa časom môže meniť práve istou mierou jej spolupôsobenia, čo má prirodzený vplyv na\nvýnimočnosť know-how vo vzťahu k jeho majiteľovi (ktorý však tým pádom výlučným majiteľom byť\nprestáva), tak k jeho hodnote, ktorá je takýmto spoluprispením vo vzťahu k užívateľovi know-how\nznížená, a jeho prispenie musí byť relevantne zhodnotené. Vzťah medzi stranami sporu sa dlhodobo\nvyvíjal a je zjavné a nesporné, že určitým know-how žalobca, resp. jeho predchodca v momente vzniku\nprvého zmluvného vzťahu disponoval. Objem poskytovaných činností však nikdy nezabezpečil formou\ndohody o poskytovaní know-how alebo inou zmluvnou formou, ktorá by znamenala, že takýto objem\na obsah poskytovaných činností považuje za svoje výlučné a výnimočné vlastníctvo (tu len na okraj\n- odvolaciemu súdu je známa právno - teoretická polemika týkajúca sa použitia pojmu vlastníctvo či\nmajiteľstvo vo vzťahu k právam priemyselného vlastníctva, pri formulácii uvedených záverov je však\nz teoreticko-právneho hľadiska podružné pokúsiť sa definovať podstatu vlastníctva či držiteľstva či\nmajiteľstva takýchto práv; na finálne hodnotenie použitie termínu nemá vplyv; avšak s prihliadnutím na\nprevažujúcu doktrínu možno konštatovať, že ide o práva k iným majetkovým hodnotám v kontexte ust.\n§ 118 OZ).\n48. Žalobca poskytoval žalovanému služby súvisiace s ním vykonávanou činnosťou, podmienenou\nzískaním licencie, pričom od začiatku vzťahu bolo zjavné, že žalobca danou licenciou nedisponuje a ani\ndisponovať nebude (neuchádzal sa o ňu). Žalobca za dohodnutú odmenu poskytoval určité činnosti, a\naž pri ukončení vzťahu začal tvrdiť, že ním poskytované zručnosti neoprávnene žalovaný prevzal. Je\nzjavné, že na počiatku vzťahu tu isté zručnosti a hmotný i nehmotný substrát špecifického podnikania\nna strane žalobcu existoval, avšak jeho presný obsah nie je možné určiť a nie je možné určiť ani\nto, do akej miery sa plynutím času a spolupôsobením žalovaného jeho hodnota zmenila a či práve\nposkytovaná odmena za poskytované služby nie je práve odmenou, v ktorej je obsiahnutá aj hodnota\ntakto poskytovaného know-how. Je však z dôkazného hľadiska skôr logickým (vzhľadom na to, že\npoužívanie uvedených zručností dlhodobo žalobca toleroval a sám ich sprístupňoval žalovanému bez ich\nzabezpečenia zvýšenou zmluvnou ochranou), že tieto zručnosti samotný žalobca za natoľko špecifické a\njednoznačne určiteľné ako jemu výlučne patriace nepovažoval a ich využívanie považoval za prirodzenú\nsúčasť plnenia zmluvných povinností, za ktoré získal odmenu pokrývajúcu aj sprístupnenie istého\nobjemu informácií. Žalovanému počas vzájomného vzťahu neboli oznámené či označené skutočnosti,\nktoré by mal vo zvýšenej miere chrániť, či ktoré bez súhlasu žalobcu nesmie používať, využívať či\naplikovať na svoje činnosti. Takáto miera nedostatku obozretnosti v obchodných vzťahoch na strane\nžalobcu je v rozpore s pravidlom vigilantibus iura scripta sunt, typickým pre obchodné vzťahy, a jeho\nnásledné konanie tak nemôže požívať ochranu ani cez prizmu dobrých mravov tak, ako sa jej žalobca\ndomáha.\n49. Odvolací súd tak s poukazom na uvedené potvrdzuje závery súdu prvej inštancie vo vzťahu k\nzamietnutiu nárokov týkajúcich sa tvrdených práv z know-how a bezdôvodného obohatenia.\nNároky z ochrannej známky\n50. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúceho sa priznanej sumy\n7.852.123,50 eur, v ktorej časti sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd\n\nnestotožňuje, a v ktorej časti toto rozhodnutie zmenil a žalobu zamietol, na odôvodnenie svojho\nrozhodnutia uvádza nasledovné:\n51. Vo vzťahu k nárokom z tvrdeného porušenia práv k sporným ochranným známkam ŠPORTKA,\nŠANCA a MATES odvolací súd dospel k záveru, že ich potenciálnu ochranu je potrebné rozčleniť na tri\nzákladné etapy dané možnou známkovo-právnou ochrannou.\n52. Odvolací súd konštatuje, že právne úvahy a závery súdu prvej inštancie, súvisiace s ustálením\ndôvodnosti nárokov vyplývajúcich zo známkovo-právnej ochrany podľa § 25 ZoOZ, nemožno považovať\nza správne a v tejto časti je potrebné vykonať korekciu vedúcu k záveru o potrebe zmeny napadnutého\nrozhodnutia.\n53. Je teda možné rozlíšiť tri etapy - obdobia možnej ochrany predmetných označení nasledovne:\n- prvá etapa zodpovedajúca obdobiu pred zápisom známok do registra ochranných známok,\n- druhá etapa zodpovedajúca obdobiu, kedy boli sporné známky zapísané do registra ochranných\nznámok pre služby „organizovanie číselných lotérií“ v triede 36 medzinárodného triedenia tovarov a\nslužieb,\n- tretia etapa zodpovedajúca obdobiu po výmaze daných známok z registra pre uvedené služby.\n53.1. Vzhľadom na procesný vývoj súvisiaci s rozhodovaním o návrhu žalovaného na výmaz sporných\nznámok z uvedeného registra vedeného Úradom priemyselného vlastníctva SR je potrebné správne\nvyhodnotiť charakter obdobia zodpovedajúceho druhej etape. Pre prvú a tretiu etapu nemôže byť pochýb\nz právneho hľadiska o tom, že pre nezapísané označenia nie je možné požadovať nároky patriace\nochranným známkam tak, ako im ochranu priznáva ustanovenie § 25 ZoOZ, pre služby relevantné k\nposudzovaniu nárokov uplatnených v tomto konaní, teda organizovanie číselných lotérií.\n53.2. Pre druhú etapu zodpovedajúcu obdobiu, kedy známky v registri zapísané boli, však rovnako\nnemožno dovodiť možnosť poskytnutia ochrany v zmysle citovaného ustanovenia zákona o ochranných\nznámkach, a to z dôvodu explicitne formulovaného v ust. § 18 ZoOZ, podľa ktorého v prípade výmazu\nochrannej známky z registra platí, že k zápisu do registra nedošlo (pre situácie podľa § 16 ods.\n1 ZoOZ, t. j. keď zistí, že známka bola zapísaná v rozpore s podmienkami na jej zápis do registra\nustanovenými zákonom). Z uvedeného vyplýva, že pre relevantný okruh činností sporné známky nikdy\nnepožívali známkovoprávnu ochranu, a teda aj pre toto obdobie by mohla byť poskytnutá výlučne\nochrana zodpovedajúca nárokom z nekalej súťaže.\n53.3. Z obsahu rozhodnutí úradu priemyselného vlastníctva vyplýva, že výmazu sporných ochranných\nznámok sa žalovaný domáhal už návrhmi z 11. 05. 1999, doručeným ÚPV SR dňa 14. 05. 1999. V\npriebehu rozhodovania o tomto návrhu došlo najskôr k jeho zamietnutiu, a až na základe rozhodnutia\nNajvyššieho súdu SR z 23. 10. 2003 bolo rozhodnutie ÚPV SR zrušené a vec vrátená úradu na ďalšie\nkonanie, pričom v uvedenom rozhodnutí najvyšší súd s poukazom na § 27 ods. 2 ObZ konštatoval, že\nnie je správny záver, že v konaní vo veciach ochrannej známky je úrad viazaný rozsahom predmetu\nčinnosti prihlasovateľa tak, ako je tento v obchodnom registri vymedzený v čase podania prihlášky.\nKeďže navrhovateľom výmazu (v prejednávanej veci v pozícii žalovaného) boli namietané dve obchodné\nčinnosti prihlasovateľa, ktoré vôbec nemali byť zapísané v obchodnom registri ako predmet činnosti\nobchodnej spoločnosti Športka a. s., úrad pochybil, keď sa s touto skutočnosťou nezaoberal. Následne\nz rozhodnutí ÚPV SR z 05. 04. 2004, ktorými došlo k čiastočnému výmazu sporných známok z registra\nochranných známok pre služby „organizovanie číselných lotérií“ v triede 36 medzinárodného triedenia\ntovarov a služieb, vyplýva, že úrad dospel k záveru, že návrh na výmaz v uvedenom rozsahu je\ndôvodný. Porovnaním predmetu činností majiteľa ochranných známok s rozsahom zapísaných služieb\nnapadnutých ochranných známok „organizovanie lotérií a stávkových hier“ úrad zistil, že tieto služby\nspadajú pod zapísaný predmet činností „kompletné stávkové služby na základe uzavretých zmlúv s\nprávnickými osobami, ktoré na účely uvedené v § 2 c/ a f/ majú oprávnenie“, pričom na základe\nuznesenie Okresného súdu Bratislava I, právoplatným dňom 28. 05. 2001, došlo k výmazu tejto časti\npredmetu činnosti majiteľa ochranných známok z obchodného registra. Z názoru Najvyššieho súdu SR,\nktorým bolo predchádzajúce rozhodnutie ÚPV SR zrušené, však jednoznačne vyplýva, že predmetná\nobchodná činnosť daného subjektu nemala byť nikdy ako predmet činnosti pre túto spoločnosť zapísaná,\nkeďže neexistovali zákonné podmienky na zápis takéhoto predmetu činnosti do obchodného registra,\na to ani v čase návrhu na ich zápis. Úrad tak uzavrel, že sporné ochranné známky boli zapísané do\n\nregistra ochranných známok pre časť zoznamu služieb v rozpore s § 5 ods. 2 zákona č. 55/1997 Z. z.\no ochranných známkach v platnom znení, na základe čoho úrad v tejto časti pristúpil k ich výmazu pre\ntieto tovary a služby.\n54. Z vyššie definovaného rozčlenenia možnej aplikácie známkovo-právnej ochrany na sporné\noznačenia vyplýva, že tieto (pre okruh činností zodpovedajúcich číselným lotériám) nikdy túto ochranu\npožívať nemohli a vznesené nároky je tak možné posudzovať len v kontexte možných nárokov z\nnekalosúťažného konania, kde základným predpokladom možného použitia takejto ochrany je existencia\nsúťaže medzi stranami sporu.\n55. Úvaha odvolacieho súdu však musela zohľadniť aj možné presahovanie, prelínanie ochrany\nposkytovanej zákonom o ochranných známkach jej majiteľovi aj pre iné kategórie tovarov a\nslužieb, keďže právnemu predchodcovi žalobcu sporné známky zostali zapísané pre okruh služieb\n„organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií“ v triede 36 medzinárodného\ntriedenia tovarov a služieb. Odvolacím súdom ďalej vyslovené úvahy súvisia s námietkou žalobcu,\nže hoci aj pre relevantný okruh služieb lotérií zodpovedajúcich štátnemu monopolu k zneužitiu práv z\nochrannej známky dôjsť nemohlo, stále mu patria nároky súvisiace s užívaním ochranných známok, pre\nktoré mu stále zápis trval.\n56. Pre vyriešenie povahy sporu a možnosť posúdenia vznesených nárokov je primárne nevyhnutné\nposúdiť, či existuje základný predpoklad protiprávnosti konania žalovaného, a to konanie v rámci\nsúťaže. Podmienka konania v hospodárskej súťaži tak, ako to predpokladá generálna klauzula nekalej\nsúťaže, predpokladá ako existenciu súťažného vzťahu, t. j. existenciu najmenej dvoch súperiacich\nsubjektov, tak existenciu konania uskutočneného v rámci tohto súťažného vzťahu. Koncepcia pojmu\nsúťažný vzťah vychádza z koncepcie pojmu hospodárska súťaž, pričom tento pojem je v odbornej\nliteratúre a judikatúre predmetom neustálej pozornosti a pokusov o ucelené koncepčné uchopenie (tu\nmožno odkázať napr. na tradične i v odbornej literatúre citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.\nzn. 3Obo/147/2007, podľa ktorého sa hospodárska súťaž poníma ako proces stretu rôznych záujmov\nrôznych subjektov v oblasti trhu, na ktorý vstupujú s cieľom získať prospech). Hospodárskou súťažou\ntak rozumieme súperenie podnikateľských subjektov v hospodárskej oblasti s cieľom predstihnúť iné\nsubjekty, a tým dosiahnuť hospodársky prospech (pozri Ovečková, O.: Obchodný zákonník. Veľký\nkomentár. Wolters Kluwer Bratislava 2017, s. 306). Už počas prvej Československej republiky bol pojem\nhospodárskej súťaže ako kľúčový pojem právnej úpravy proti nekalej súťaži predmetom pokusov o\nkoncepčné uchopenie a najvyšší súd ČSR hospodársku súťaž definoval ako boj niekoľkých, najmenej\nvšak dvoch osôb alebo skupín osôb, z ktorých sa jedna snaží získať pred druhou prednosť. Tu najvyšší\nsúd odkazuje na dôkladnú definíciu formulovanú prof. Knapom: Hospodárska súťaž je súperenie dvoch\nalebo viacerých hospodárskych subjektov na tej istej strane trhových vzťahov -ponuky či dopytu - o\ndosiahnutie hospodárskeho výsledku spočívajúceho v uskutočnení výmeny výrobkov alebo služieb s\ntými istými potenciálnymi účastníkmi trhu, a to také súperenie, ktoré vzájomne ovplyvňuje hospodársku\nčinnosť týchto subjektov a vytvára na strane druhých potenciálnych účastníkov trhových vzťahov\nobjektívnu možnosť voľby medzi rôznymi súťažnými ponukami či dopytmi. (Knap, K: Právo hospodářské\nsoutěže. Praha. Orbis. 1973.s.14; rovnako Kalesná, K. právo proti obmedzovaniu hospodárskej súťaže.\nBratislava. Vydavateľské odd. PFUK. 1995, s. 10; cit. podľa, s. 89).\n57. Odvolací súd si je vedomý, že vo vzťahu k posudzovaniu existencie možnej súťaže na trhu, kde\npôsobí monopol, bol vyslovený názor dovolacieho senátu v rozhodnutí sp. zn. 1MObdoV/22/2008,\nvydanom v prejednávanej veci, toto rozhodnutie je však potrebné považovať za neaplikovateľné v\núvahách odvolacieho súdu, keďže bolo nálezom ústavného súdu zrušené, a teda právne závery v ňom\nvyjadrené sú bez relevancie v nasledujúcom konaní, t. j. bez kasačnej záväznosti. Odvolací súd tu\npoukazuje aj na to, že v odbornej literatúre k nemu bola vznesená kritika (napr. Vozár J. Právo proti\nnekalej súťaži. Bratislava. Veda. 2013) a odborná spisba ho ako nekonzistentné neprijala. S poukazom\nna závery českej judikatúry v citovanom diele Vozár uvádza, že za určitých okolností môže aj monopolný\nsubjekt uskutočňovať nekalosúťažné konanie, avšak len vo vzťahu k spotrebiteľom ako napr. klamlivú\nreklamu. Právny názor dovolacieho súdu, že je možná taká interpretácia, že za konanie v hospodárskej\nsúťaži možno považovať aj konanie vo vzťahu so zahraničnými lotériami, je v prejednávanej veci\nneaplikovateľná. Táto úvaha teda v ďalšom hodnotení veci odvolacím súdom nebola vyhodnotená ako\nrelevantná, keďže išlo výlučne o posúdenie existencie súťaže medzi sporovými stranami na trhu SR,\nkde potrebnou licenciou disponoval len žalovaný ako štátny monopol.\n\n58. Podľa Pelikánovej (Pelikánová, I. Komentář k obchodnímu zákoníku, 1. díl. Praha. Linde. 1997,\nstrana 251) za konanie v hospodárskej súťaži je nutné pokladať každé správanie súťažiteľa, ktoré sa týka\njeho súťažnej činnosti a spadá do jeho rámca pričom je rozhodujúca povaha správania, jeho súvislosti\nnie otázka či ide o konanie v konkrétnom vzťahu k druhému súťažiteľovi; za podstatné treba považovať\nto, že jeho konanie nepriamo ovplyvňuje úspešnosť alebo neúspešnosť ostatných súťažiteľov.\n59. Tradičná definícia hlavnej funkcie predmetov priemyselných práv na označenie vlastníctva je\nformulovaná tak, že ňou je rozlišovať osoby, podniky, prevádzky najmä ak ich predmet činnosti, či\npodnikania je zhodný, či obdobný a rozlišovať rovnaké, či obdobné výrobky a služby pochádzajúce od\nrôznych výrobcov, či poskytovateľov, pričom možno konštatovať, že práva na označenie sú dôležitým\nprostriedkom ochrany spotrebiteľa. Jedným zo základných pojmových znakov označenia, ktoré môže\nbyť ochrannou známkou, je jeho schopnosť rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od rovnakých alebo\npodobných tovarov alebo služieb inej osoby a v tejto rozlišovacej spôsobilosti spočíva aj základná funkcia\nochrannej známky tzv. distinktivita ochrannej známky.\n60. Miera zameniteľnosti, resp. distinktivita ochrannej známky je prvkom, ktorý neoddeliteľne súvisí s\njej hodnotou a s tým, či a akým spôsobom vôbec môže majiteľovi známky pri jej neoprávnenom použití\nvzniknúť ujma. Pokiaľ majiteľ známky túto vôbec nepoužíva, a to aj z dôvodu, že vlastne na rovnaké\nalebo obdobné tovary známku užívať nemôže pre existujúcu legálnu prekážku absencie možnosti ju\npoužiť pre neexistenciu príslušného oprávnenia - licencie na poskytovanie daných služieb, stráca sa\nzákladný prvok hodnoty takejto známky.\n61. Len podporne uvádza odvolací súd definíciu ochrannej známky podľa judikatúry SD EU (C 102/77\nHoffmann - La Roche), podľa ktorej ochranná známka - značka je zárukou kvality a tradície, jej cieľom je v\nkonkurenčnom boji presvedčiť zákazníka, aby dal prednosť určitému výrobku, je teda znakom spájaným\ns určitým podnikateľským subjektom, ktorý má k uprednostneniu určitého výrobku s zaručenou kvalitou\nči tradíciou. Cieľom známkového práva je predovšetkým ochrana majiteľov ochranných známok proti\nzámerom tretích osôb, ktoré môžu vytvorením rizika zámeny označenia medzi spotrebiteľmi usilovať o\nzískanie nespravodlivej výhody z povesti, ktorú ochranná známka už skôr získala.\n62. Rozlišovacia spôsobilosť ochrannej známky, či už vnútorná, alebo nadobudnutá používaním,\nznamená, že táto ochranná známka je spôsobilá identifikovať tovar, pre ktorý sa zápis žiada, ako\ntovar pochádzajúci od určitého podniku, a teda odlíšiť tento tovar od tovarov iných podnikov (tu\nnapr. relevantné rozsudky SD EÚ zo 4. mája 1999, Windsurfing Chiemsee, C-108/97 a C-109/97,\nEU:C:1999:230, bod 46, a z 18. júna 2002, Philips, C-299/99, EU:C:2002:377, bod 35, definujúce\ndistinktivitu ako základný prvok ochrannej známky). Ak neexistuje tovar alebo služba subjektu, ktorý sa\nochrany v rámci právnej úpravy ochranných známok domáha, nemôže existovať ani jeho očakávanie\nmožného výnosu z užívania takejto známky ním samotným.\n63. V danej veci však podstatným aspektom je skutočnosť, že k užívaniu označenia/známky dochádzalo\ntolerovaným spôsobom, nerušene v rámci dlhodobého záväzkového vzťahu medzi stranami sporu.\nPredmetné ochranné známky boli užívané žalovaným a samotný žalobca sa na takomto užívaní\npodieľal poskytovaním služieb, ktoré mal so žalovaným zazmluvnené. Známky boli predmetom\nvzájomnej spolupráce, bez ich existencie, či už ako registrovaných, alebo neregistrovaných, by daný\nvzťah neexistoval. Žalobca potreboval na využitie známok žalovaného a žalovaný zase žalobcu pre\nzabezpečenie výkonu všetkých služieb, ktoré poskytoval na základe zákonne udelenej licencie. Tu\nnetreba opomínať fakt, že zákon o ochranných známkach majiteľovi priznáva nielen právo používať\nochrannú známku, ale ukladá mu aj povinnosť používať ju (§ 28 ods. 1 ZoZ). Ak sa ochranná známka\nnepoužíva najmenej 5 po sebe idúcich rokov, môže to byť dôvodom aj na podanie návrhu na výmaz\nochrannej známky z registra ochranných známok v zmysle § 19 ods. 3 ZoZ. Je bez sporu skutočnosť,\nže samotný žalobca nikdy známku sám užívať pre činnosti, ktoré sú predmetom licencie udelenej\nžalovanému, nemohol, jej užívanie bolo podmienené spoluprácou so žalovaným.\n64. Pokiaľ máme hovoriť o spôsobe fungovania týchto subjektov, nešlo o parazitizmus tak ako ho\npredpokladá skutková podstata nekalej súťaže, ale skôr o symbiózu, koreláciu výhod vyplývajúcich z\nexistujúceho obligačného vzťahu. Jeden subjekt pre svoj benefit potreboval druhý a bez ich vzájomnej\nkorelácie by jednoducho obchod nefungoval, záväzkový vzťah a z neho plynúci profit by nevznikol.\n\n65. Celkový obraz vzťahu medzi stranami sporu je daný už obsahom samotnej žaloby, kedy je zjavné,\nže takýto model spolupráce bol daný od počiatku bez aspektu nejakej neprijateľnej deformácie či\nkontralegality. Samotný žalobca bol entitou založenou v jednom momente so žalovaným s presne\nurčeným účelom vzájomného fungovania a spolupráce, a model, že jeden subjekt má licenciu a druhý\ndisponuje určitými zdrojmi a zručnosťami pre výkon relevantnej činnosti, nepovažovali strany sporu\nza nevýhodné. Podieľali sa na takomto vývoji a dlhodobo profitovali zo vzájomnej korelácie. To, že\nsa plynutím času určité vzťahy či právna úprava zmenili, nič nemení na fakte, že tu nemožno hovoriť\no využívaní tiesne či nevýhodných podmienok (ktoré, napokon, v obchodných vzťahoch nemožno\naplikovať pre dosiahnutie neplatnosti úkonov v intenciách ust. § 267 ods. 2 ObZ).\n66. Nie je sporné, že v prospech pôvodného žalobcu boli vykonané nasledovné zápisy ochranných\nznámok:\n„ŠPORTKA“ pod č.XXXXXX registrácie ochrannej známky (zapísaná do registra ochranných známok\ndňa 23. 03. 1998 s právom prednosti od 03. 05. 1994),\n„ŠANCA“ pod č. registrácie ochrannej známky XXXXXX (zapísaná do registra ochranných známok dňa\n17. 03. 1998 s právom prednosti od 03. 05. 1994 ),\n,,MATES“ pod č. registrácie ochrannej známky XXXXXX (zapísaná do registra ochranných známok dňa\n21. 02. 1997 s právom prednosti od 03. 05. 1994).\nVšetky uvedené slovné ochranné známky boli Úradom priemyselného vlastníctva SR zapísané pre triedu\n36 medzinárodného triedenia tovarov a služieb, „organizovanie lotérií a stávkových hier“.\n67. Tieto známky však boli následne z registra vymazané, ako vyplýva z obsahu rozhodnutí Úradu\npriemyselného vlastníctva SR z 05. 04. 2004 č. POZ 1033-94/OZ 180057-1/19-2004, č. POZ 1031-94/OZ\n177790-1/18-2004 a č. POZ 1030-94/OZ 180171-I/17-2004. Ochranné známky č. XXXXXX „ŠANCA“,\nč. XXXXXX „MATES“ a č. XXXXXX „ŠPORTKA“ boli úradom čiastočne vymazané z registra ochranných\nznámok, pričom výmaz sa týkal služby „organizovanie číselných lotérií a doplnkových hier k číselným\nlotériám“ v triede 36 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Ochranné známky zostali v platnosti\npre služby „organizovanie lotérií a stávkových hier s výnimkou číselných lotérií a doplnkových hier\nk číselným lotériám“ v triede 36 medzinárodného triedenia tovarov a služieb. K uvedenému výmazu\ndošlo podľa § 18 ZoOZ s účinnosťou od počiatku (t. j. platí, že k jej zápisu do registra nedošlo) z\ndôvodu, že uznesením Okresného súdu Bratislava I, ktorým súd začal konanie o výmaz predmetov\nčinnosti spoločnosti Športka, a. s. v spojení s uznesením citovaného súdu o povolení výmazu predmetu\nčinnosti spoločnosti Športka, a. s., týkajúci sa výmazu predmetu činnosti „kompletné stávkové služby\nna základe uzavretých zmlúv s právnickými osobami, ktoré na účely uvedené v § 2 písm. c/ a f/ majú\noprávnenie,“ ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 05. 2001, bola naplnená podmienka pre čiastočný\nvýmaz ochranných známok, keď pôvodný zápis ochranných známok pre časť služieb „organizovanie\nlotérií a stávkových hier“ nemal oporu v predmete podnikania žalobcu ako prihlasovateľa ochrannej\nznámky.\n68. Podľa predmetných rozhodnutí úradu mal žalobca od počiatku zapísané ochranné známky len\npre triedu 36 medzinárodného triedenia tovarov a služieb „organizovanie lotérií a stávkových hier s\nvýnimkou číselných lotérií a doplnkových hier k číselným lotériám,“ pričom dôvodom pre čiastočný výmaz\nochranných známok žalobcu bola skutočnosť, že časť tovarov a služieb, pre ktoré bola ochranná známka\npôvodne zapísaná, neboli predmetom podnikania žalobcu, čo bolo dodatočne osvedčené výmazom\npredmetu činnosti spoločnosti žalobcu „kompletné stávkové služby na základe uzavretých zmlúv s\nprávnickými osobami, ktoré na účely uvedené v § 2 písm. c/ a f/ zák. č. 194/1990 Zb. majú oprávnenie.“\n69. Z takto zisteného skutkového vzťahu dovodil súd prvej inštancie záver, že nárok je v tejto časti\ndôvodný, pretože „Prvým a zásadným právom majiteľa ochrannej známky je výlučné právo užívať\nochrannú známku v spojení s výrobkami alebo službami, pre ktoré bola ochranná známka zapísaná.\nJedná sa o súčasť absolútnych práv (erga omnes). Právu majiteľa výlučne užívať ochrannú známku\nzodpovedá všeobecná povinnosť ostatných zdržať sa, bez súhlasu majiteľa, užívania ochrannej známky\npre zhodné, ako aj podobné tovary a služby. Zákaz adresovaný tretím osobám porušovať výlučné\npráva majiteľa ochrannej známky vzniká ex lege samotným zápisom ochrannej známky pre jej majiteľa.\nTieto základné princípy sa odrážajú v právnej úprave § 25 a § 26 zák. č. 55/1997 Z.z. o ochranných\nznámkach platnom a účinnom v časovom období týkajúcom sa prejednávanej veci“ (bod 46 prvý odsek\n\nprvoinštančného rozhodnutia). Táto úvaha súdu prvej inštancie a ním vyvodené závery z jej aplikácie\nje však v kontexte posudzovanej veci nesprávna.\n70. Súd prvej inštancie úplne opomína interpretáciu povinnosti samotného majiteľa práv k ochranným\noznačeniam známku užívať, t. j. skutočnosť, že výkon jeho práva známku užívať pre určité tovary a\nslužby nemá byť rušené zásahmi tretích osôb ku ktorým absentuje jeho súhlas, ako aj to, že práve vo\nvzťahu k činnosti, ktorá je relevantná v celom tomto spore, žalobca nikdy známky registrované nemal\n(účinky výmazu ex tunc).\n71. Je zjavné z obsahu celého vykonaného dokazovania, že žalobca nielenže nikdy sám pre svoje\ntovary a služby ochranné známky nepoužíval, ale že ich ani používať nemohol pre nedostatok potrebnej\nlicencie.\n72. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberá podobnosťou služieb tak, ako ich mali strany sporu zapísané\nv rámci svojho predmetu činnosti bez toho, aby zohľadnil, či reálne žalobca takéto služby poskytovať\nmohol alebo reálne poskytoval, označujúc ich známkami, ku ktorým mal podľa svojich tvrdení právo\ndisponovať ešte aj v čase, kedy vôbec neboli pre neho zapísané v príslušnom registri. Pre účely\nposúdenia povahy samotného nároku aspekt zapísaného predmetu činnosti bez reálneho poskytovania\nurčitých služieb a bez reálnej možnosti takéto služby označovať známkou, ku ktorej určitý subjekt získal\nlen faktické práva, nemôže dať základ úvahy o potrebe návrhu vyhovieť.\n73. Nepoužiteľný je potom aj výklad možnej zameniteľnosti a vzniku ujmy poukazom na zákon č.\n194/1990 Zb. o lotériách, ktorý použil súd prvej inštancie, pričom tu vôbec nemožno argumentovať\nkritériom priemerného spotrebiteľa, ktorý podľa súdu prvej inštancie nemusí vedieť rozlišovať, či\nurčitú službu poskytuje žalobca alebo žalovaný, a teda že nie je správne zohľadniť, že licenciou na\nposkytovanie daných služieb disponoval výlučne žalovaný.\n74. Odvolací súd tu podporne poukazuje aj na rozhodnutie najvyššieho súdu, kde nachádzame obdobné\ndefinície základných prvkov a kľúčových aspektov inštitútu ochrannej známky. V rozhodnutí vo veci sp.\nzn. 5Sžhuv/1/2011 sa výslovne uvádza, že základným cieľom ochrannej známky je zaručiť jej majiteľovi\ntotožnosť pôvodu daného výrobku alebo služby a umožniť mu zároveň rozlíšiť bez možnosti zámeny\ntento výrobok alebo túto službu od výrobkov a služieb iného pôvodu. V uvedenom rozhodnutí (riešiacom\nsituáciu existencie dobrej viery pri návrhu na zápis ochrannej známky, ktorú žiadal zapísať subjekt,\nktorý ju síce vytvoril, ale nikdy neužíval a ani nemal produkt tejto známke zodpovedajúci) najvyšší\nsúdu konštatuje, že neexistencia dobrej viery sa podstatným spôsobom prejavuje v podaní prihlášky\nochrannej známky s iným cieľom, než jej umožniť plniť uvedenú základnú funkciu, napríklad zapísanie\nochrannej známky len s cieľom brániť ostatným súťažiteľom pokračovať v užívaní nezapísaných\noznačení. Uvedená úvahová línia zodpovedá aj prístupu odvolacieho súdu k účelu a konaniu žalobcu\nvo veci prejednávanej.\n75. Ako už bolo uvedené v rozhodnutí súdu prvej inštancie a v úvahách odvolacieho súdu vyššie, nekalá\nsúťaž medzi stranami preukázaná nebola, keďže medzi nimi nikdy k akejkoľvek forme súťaže nedošlo.\nNástroje ochrany proti nekalej súťaži sú tak v intenciách prejednávanej veci nepoužiteľné. Mylné boli v\ntomto smere aj závery súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil používanie ochrannej známky žalovaným\nako používanie spôsobilé vyvolať zámenu podľa § 25 ZoOZ, a teda používanie známky v rozpore so\nznámkovo-právnou ochranou podľa Zákona o ochranných známkach. Naopak odvolací súd dospel k\nzáveru, že práve existencia licencie a monopolné postavenie žalovaného (o ktorom žalobca od počiatku\nich obligačného vzťahu vedel a charakter tohto vzťahu bol dokonca podmienený dohodami súvisiacimi\nso vznikom samotných strán sporu) sú rozhodujúcim prvkom a skutočnosťou jednoznačne dávajúcou\ndanému vzťahu punc záväznosti a podmienenosti, želanej kooperácie a vzájomne dosahovaného\nprofitu, ktoré musia viesť k záveru, že žalobnému návrhu nemožno vyhovieť.\n76. Úplne zjednodušene povedané - bez existencie žalovaného by žalobca nemal z predmetných\noznačení absolútne žiaden zisk pre okruh služieb podmienených udelením licencie.\n77. Potom aj argumentácia súdu prvej inštancie súvisiaca s popretím udelenia súhlasu žalovanému\nzo strany žalobcu pre užívanie sporných označení/známok nemá vnútornú logiku, keď (ako je ako\nuvedené vyššie) samotný žalobca svojou činnosťou zabezpečoval užívanie týchto známok v prospech\n\nžalovaného. Potom argumentácia neexistencie písomnej licenčnej zmluvy podľa § 508 ObZ a z tohto\ndovodená potreba žalobcovi priznať náhradu škody neoprávneným zásahom do jeho práv k ochranným\nznámkam, nemôže byť správna. To, či je platne udelený súhlas, nemá povahu formalizovaného právneho\núkonu, ale je potrebné ho skúmať posúdením faktického vzťahu medzi stranami sporu, z ktorého je však\nzjavné, že tieto konania sa diali so súhlasom a prispením samotného žalobcu, a teda mu v žiadnom\nprípade nemohla vznikať škoda.\n78. Tu odvolací súd poukazuje a plne sa stotožňuje so závermi odborného stanoviska prof. D., ktoré\nuž bolo predmetom úvah dovolacieho súdu, že podstatnou je skutočnosť, že žalovaný používal sporné\noznačenia aj v čase pred podaním prihlášky na registráciu sporných ochranných známok žalobcom.\nUžívanie označení/známok sa tak dialo s jednoznačným súhlasom spoločnosti Športka, a je teda\npotrebné aplikovať zásadu „volenti non fit iniuria,“ t. j. nemožno spôsobiť bezprávie tomu, kto určité\nkonanie aproboval. Ďalším aspektom vo vzťahu k tvrdenej hodnote a výške požadovaných licenčných\npoplatkov je neexistencia reálnej zameniteľnosti tovarov a služieb týchto subjektov, ako už bolo uvedené\nvyššie.\n79. Argumentácia žalobcu formulovaná v odvolaní vo vzťahu k priznanej náhrade škody, ktorej výšku\ntiež rozporuje, súvisí s tvrdením, že podľa neho preukázal, že výlučné práva k sporným označeniam\nmu patrili od začiatku ako právnemu nástupcovi podniku SAZKA a má za to, že ekonomická hodnota a\nrozlišovacia schopnosť týchto označení nie je daná skutočnosťou, či sú alebo nie sú zapísané v registri\nochranných známok. Teda výška odmeny za užívanie označenia pred zápisom má byť totožná ako po\nzápise. Zamietnutie nárokov na náhradu škody za obdobie od 01. 01. 1996 je podľa neho v rozpore\nso zisteným skutkovým stavom, ako aj nepriznanie nároku za obdobie po 01. 01. 2002. Tu však treba\nzdôrazniť, že táto právna úvaha opomína právnu povahu uplatneného nároku v kontexte už vysloveného\nzáveru odvolacieho súdu, a to skutočnosť, že podmienkou vzniku takéhoto nároku by musela byť\nsúťažná pozícia strán a porušenie práva proti nekalej súťaži (keďže označenia nikdy nepožívali ochranu\nznámkovo-právnu pre oblasť podnikania monopolu), čo v prejednávanej veci odvolací súd nevzhliadol.\nNapokon, dôležitým argumentom vo vzťahu k uneseniu dôkazného bremena je aj fakt, že znalecké\nposudky, ktorými osvedčoval žalobca výšku odmeny za užívanie ochranných označení, vychádzali z\npremisy, že ide o označenia zapísané v registri ochranných známok a ich hodnota bola určená z hodnoty\nčinností, ku ktorým nikdy samotný žalobca (pre prípadné užívanie známky pre vlastný produkt) licenciu\nnezískal a nemohol by tak obdobný zisk z ich užívania dosiahnuť.\nK vyhodnoteniu dohody o urovnaní\n80. Z obsahu odvolania žalovaného a repliky žalobcu 2/ vyplynulo, že zhodne tvrdili existenciu dohody\no urovnaní a prevode know-how z 19. novembra 2008, avšak odvolaciemu súdu nebolo v čase jeho\nrozhodovania zrejmé, čo je vlastne medzi stranami sporné. Vzhľadom k tomu, že tvrdená dohoda\nobsahovala podstatné skutočnosti pre posúdenie vzťahu medzi stranami, odvolací súd strany v zmysle\n§ 150 ods. 2 CSP vyzval, aby sa vyjadrili, či žalobca 2/ od uvedenej dohody odstúpil, a ak áno, kedy\ndošlo k odstúpeniu od dohody, ako aj k tomu, či žalovaný na základe uvedenej dohody plnil, a ak áno,\nv akej výške a kedy došlo k plneniu.\n81. Z obsahu vyjadrení vyplynulo, že je medzi stranami nesporné, že táto dohoda bola uzavretá a žalobca\nod nej odstúpil listom zo dňa 05. 12. 2008 doručeným žalovanému dňa 08. 12. 2008. Je nesporné,\nže žalovaný plnil podľa dohody na účet žalobcu sumu 400.000.000,- Sk (13.277.567,55 Eur) dňa 20.\n11. 2008, pričom žalovaný sa domáha jej vrátenia v osobitnom konaní na OS Bratislava III (sp. zn.\n23Cb/64/2011) titulom bezdôvodného obohatenia z neplatnej dohody resp. z dôvodu, ktorý odpadol\n(odstúpenie). Tu odvolací súd uvádza nasledovné:\n82. Podľa §585 ods.1 Občianskeho zákonníka dohodou o urovnaní (t. j. pokonávkou) môžu účastníci\nupraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné. Podľa odseku 3, pričom netreba opomínať, že ide o\núpravu kogentnú, doterajší záväzok je nahradený záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania. Pokonávka je\nprávnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik záväzku bez uspokojenia veriteľa a na zmluvnom základe,\npričom spolu s privatívnou nováciou (§ 570 a nasl.) súčasne nahrádza doterajší záväzok novým.\nPokonávka plní nielen solučnú, ale aj obligačnú funkciu a je samostatným zaväzovacím dôvodom\n(ex causa transactionis). Existencia sporného resp. pochybného práva a snaha strán o nápravu,\nmodifikáciu resp. odstránenie pochybnosti o pôvodnom záväzku, tento inštitút odlišuje od obdobných\n\nprávnych inštitútov zániku záväzkov upravených v civilnoprávnych kódexoch. Obchodný zákonník\nosobitnú úpravu pokonávky neobsahuje, teda na príslušný vzťah je potrebné aplikovať úpravu podľa\nObčianskeho zákonníka, tu aplikujúc zákonné pravidlo obsiahnuté v § 261 ods. 9 ObZ ako primárnu\nreguláciu tzv. absolútnych neobchodov. Odvolací súd zdôrazňuje primárny znak dohody o urovnaní, a to\nskutočnosť, že jej uzavretím zaniká v celom rozsahu pôvodný záväzok medzi účastníkmi a nahrádza ho\nv celom rozsahu novo formulovaná pokonávka. Aj táto dohoda však musí spĺňať elementárne náležitosti\nprávnych úkonov podľa § 34 a nasl. (rovnako Števček, M. a kol. Občiansky zákonník II. Komentár. Praha.\nC. H. Beck 2015 s. 2070).\n83. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/15/2010 dohoda o urovnaní je samotným\nzaväzovacím dôvodom, t. j. právnym dôvodom vzniku záväzku a po jej uzavretí sa veriteľ nemôže\ndomáhať plnenia z pôvodného záväzku.\n84. Pokiaľ sa žalobca v konaní domáha zohľadnenia existencie predmetnej dohody o urovnaní táto jeho\núvaha zjavne opomína fakt, že pokiaľ by išlo o platnú dohodu, ktorej účinky by stále trvali (čo však\npopiera tvrdením o odstúpení od nej), potom s poukazom na citovaný judikát by neexistoval predmet\ntohto konania vzhľadom na jeho zánik spojený s účinkami dohody, ktorú mali strany uzavrieť s výslovným\nodkazom strán na právnu úpravu pokonávky so všetkými účinkami s ňou spojenými. Pokiaľ však\njedným dychom žalobca tvrdí, že dohoda zanikla titulom jednostranného právneho úkonu - odstúpením\nsamotným žalobcom, potom dovolávanie sa účinkov neexistujúcej dohody popiera elementárnu logiku.\nAko z obsahu samotnej dohody vyplýva, táto odstúpením zanikla od počiatku, t. j. pre ďalšie právne\núkony akoby ani nevznikla, neexistovala. Tu potom aj prípadná úvaha o jej neplatnosti nemôže viesť k\ninému výsledku ako k tomu, ktorý je rozhodujúci pre prebiehajúce konanie, a to že na uvedenú dohodu\nnemožno prihliadať a už vôbec jej nemožno priznávať účinky spojené s uznaním záväzku tak, ako to\ndovodzuje žalobca.\n85. Uznanie záväzku tak, ako je upravené reglementáciou § 323 ObZ, je právnou úpravou\nzabezpečovacieho záväzku s úplne odlišným charakterom ako inštitút pokonávky. Pokonávka znamená\nzánik pôvodného, pochybného, záväzku. Naopak, uznanie záväzku znamená uznanie určitého,\nnepochybného záväzku, a to, že v určitom rozsahu a v určitom časovom momente trval, existoval.\n86. Žalobca teda nesprávne spája účinky zaniknuvšej dohody (ktorá však bola úplne novou, novo\nformulovanou obligáciou nahrádzajúcou pôvodný právny stav) s aplikáciou uznania záväzku, a to aj v\nkontexte so snahou dosiahnuť účinky uznania podľa § 407 ObZ, keď tvrdí, že bolo plnené zo záväzku,\nktorý je predmetom tohto konania.\n87. Odvolací súd zdôrazňuje, že ak žalovaný plnil z dohody o urovnaní, nemohol plniť záväzok, ktorý\nje predmetom tohto konania. Samotná dohoda obsahuje úpravu toho, na čo sa má takéto plnenie\nzapočítavať v prípade, že dôjde k odstúpeniu (na zmluvnú pokutu), prirodzene pre prípad, že je\ntáto dohoda platná. Z obsahu dohody vyplýva, že v čl. VII bod 1. veta druhá je výslovne uvedené,\nže “zmluvné strany sa dohodli, že odstúpením od dohody sa dohoda zrušuje od začiatku, čím nie\nje dotknuté ustanovenie o zmluvnej pokute a čl. IX ods. 3. tejto dohody“. Z čl. IX ods. 3. vyplýva\nspôsob započítania už vykonaných platieb. Hodnotiť platnosť dohody však nemôže byť predmetom\nrozhodovania konajúceho súdu v tomto konaní, je to úplne irelevantné vo vzťahu k meritórnemu\nrozhodnutiu.\n88. Konečná právna úvaha odvolacieho súdu týkajúca sa účinkov tvrdenej pokonávky medzi stranami je\npotom tá, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu na túto už nemožno nijako prihliadať, bez ohľadu na\nto, či je neplatná, teda bez právnych účinkov, alebo či ako platná zanikla odstúpením od počiatku, t. j. je\ntak rovnako bez právnych účinkov na prebiehajúce konanie. Za žiadnych okolností nemožno s poukazom\nna túto dohodu dospieť k záveru, že jej účinkom bolo zároveň uznanie záväzku zodpovedajúcemu výroku\nrozsudku 3Obo/141/2007-1236 zo dňa 07. 08. 2008.\nK vyhodnoteniu námietok žalobcu súvisiacich s rozhodnutiami ESĽP\n89. Jednou zo základných odvolacích námietok žalobcu je snaha interpretovať rozhodnutia týkajúce sa\nSlovenskej republiky vo veciach DRAFT-OVA, a. s. proti SR, PSMA, spol. s r. o. proti SR a COMPCAR,\ns. r. o. proti SR tak, že ich aplikáciou na prejednávanú vec musí odvolací súd dospieť k záveru,\n\nže zrušením pôvodného rozsudku na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora a\nčiastočným zamietnutím žaloby v obnovenom konaní v časti nárokov, ktoré boli v pôvodným rozsudkom\npriznané, došlo k porušeniu ústavných práv žalobcu. Podľa odvolateľa zrušenie predchádzajúceho\nrozsudku odvolacieho súdu procesným postupom bol procesne neprípustným zásahom z dôvodov,\nktoré v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe ESĽP neprichádzajú do úvahy ako dôvody zrušenia\nprávoplatných rozsudkov. Žalobca žiada, aby súd prihliadol na zásadu právnej istoty a rozhodol tak,\nže mimoriadne dovolanie nebolo prípustné a opätovné prejednávanie otázok právoplatne rozhodnutých\npôvodným rozsudkom predstavuje protiprávny stav.\n90. Tu odvolací súd v celosti odkazuje na už formulované závery ústavného súdu, ktorý niekoľkokrát\nzaujal postoj vo vzťahu k existencii takéhoto mimoriadneho opravného prostriedku a s ktorými odvolací\nsúd nemieni polemizovať a považuje ich za aplikovateľné a dostatočne osvetľujúce možnosť vec v tomto\nkonaní prejednať spôsobom, ako odvolací súd učinil. Ústavný súd v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 152/2018-99\nz 16. 05. 2018 výslovne uviedol, že: “V rozsudku DRAFT-OVA, a. s., proti Slovenskej republike z 09.\n06. 2015 v nadväznosti na skutočnosť, že časť predmetnej sťažnosti (sťažnosť č. 72493/10) smerovala\nproti samotnej existencii inštitútu mimoriadneho dovolania, ESĽP uviedol, že „jeho úlohou v konaní\no sťažnosti podľa čl. 34 Dohovoru je preskúmanie konkrétnej veci a nie kontrola in abstracto, teda\npreskúmanie vnútroštátnej právnej úpravy. Čl. 34 Dohovoru neposkytuje individuálnym osobám právny\nprostriedok, ktorý by mal povahu actio popularis... Pokiaľ však sťažovateľka namieta existujúci právny\nrámec in abstracto, táto časť sťažnosti nie je rationae personae v súlade s ustanoveniami Dohovoru a\nmusí byť odmietnutá v súlade s čl. 35 ods. 3 a 4 Dohovoru.“ Rovnako ako vo veci DRAFT-OVA, a. s.,\nproti Slovenskej republike, aj vo veci COMPCAR, s. r. o., proti Slovenskej republike (rozsudok z 09. 06.\n2015) ESĽP v súlade so svojou ustálenou judikatúrou týkajúcou sa porušenia princípu právnej istoty\nspôsobeného zrušením právoplatných súdnych rozhodnutí v súkromnoprávnych sporoch na základe\nmimoriadnych opravných prostriedkov okrem iného uviedol, že „odklon od tohto princípu (princípu\nprávnej istoty, pozn.) je odôvodnený iba v prípade, keď sa vyskytnú okolnosti podstatného a naliehavého\ncharakteru. Právomoc vyšších súdov zrušovať alebo meniť právoplatné a záväzné súdne rozhodnutia\nby mala byť vykonávaná na účely nápravy základných vád. Táto právomoc musí byť vykonávaná tak,\naby bola v čo najvyššej možnej miere dodržaná spravodlivá rovnováha medzi záujmami jednotlivca a\npotrebou zabezpečiť efektívnosť súdneho systému.“\n91. Z citovaného sa dá zjavne vyvodiť, že ESĽP nepovažuje inštitút mimoriadneho dovolania paušálne\nza nezlučiteľný s čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže zásah do princípu právnej istoty pripúšťa a považuje\nza súladný s čl. 6 ods. 1 dohovoru vtedy, ak to je v záujme napravenia podstatných vád napadnutého\nkonania, resp. rozhodnutia či justičných omylov. Aj v tomto rozhodnutí ESĽP sťažnosť v časti\nnamierenej proti inštitútu mimoriadneho dovolania in abstracto vyhlásil za neprijateľnú. Z porovnateľných\nrozhodnutí ESĽP z ostatného obdobia sa dá podľa názoru ústavného súdu vyvodiť záver, že ESĽP\nnevylučuje prípustnosť zrušovania právoplatných rozhodnutí súdov na základe mimoriadnych opravných\nprostriedkov, t. j. in abstracto nepovažuje inštitút mimoriadneho dovolania za neprípustný, ale naopak,\nvo viacerých ďalších svojich rozhodnutiach pripúšťa potrebu prielomu do res iudicata s ohľadom na\nkonkrétne okolnosti zrušovaného právoplatného rozhodnutia (napr. Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok\nz 23. 07. 2009).\n92. Odvolací súd tak v súlade so závermi formulovanými v ostatnom rozhodnutí dovolacieho\nsúdu rozhodoval rešpektujúc zásadu kasačnej záväznosti tak, ako ju formuluje ust. § 455 CSP\n(totožne predtým 243d ods. 1 OSP), a dovolacím súdom vyslovené právne závery aplikoval vo veci\nprejednávanej.\nK výzve podľa § 382 CSP\n93. Vzhľadom na obsah odvolacích námietok a s poukazom na ust. § 382 CSP odvolací súd vyzval strany\nsporu, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 106 a § 450 Občianskeho zákonníka v znení neskorších\npredpisov. Predmetná výzva bola stranám zaslaná aj z dôvodu, že aplikácie uvedených ustanovení sa\ndožadoval žalovaný a odvolací súd v rámci hodnotenia veci a senátnej diskusie ich aplikáciu zvažoval.\nV rámci zachovania zásady rovnosti zbraní, ako aj kontradiktórnosti procesu, pri zabezpečení právnej\nistoty a zabráneniu prekvapivých rozhodnutí, odvolací súd tieto ustanovenia považoval v určitej fáze\nsvojho rozhodovania za rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci aj z dôvodu, že skutočne ich aplikáciu súd\nprvej inštancie, napriek vnesenej námietke premlčania, úplne opomenul pri svojom rozhodovaní použiť.\n\n94. Prirodzene, očakávania strán sporu v rámci prebiehajúceho procesu sú formované aj komunikáciou\nzo strany súdu, avšak špecifikum konania pred odvolacím súdom tkvie aj v tom, že jeho názor sa formuje\ndiskusiou v rámci senátu a nie je vždy možné, až do prijatia samotného rozhodnutia, presne ustáliť,\nktoré zákonné ustanovenie bude možné považovať za rozhodujúce pre závery odvolacieho súdu. Preto\nv rámci zabezpečenia procesnej čistoty odvolací súd využil ust. § 382 CSP a strany na možnú aplikáciu\ncitovaných ustanovení upozornil. To, že následne senát jednomyseľne dospel k záverom objasneným\nvyššie, tak nemožno považovať za prekvapivé rozhodnutie, keď všetky aspekty či už zisteného\nskutkového stavu či aplikovanej právnej úpravy boli stranám známe. Napokon, aplikácia § 106 OZ by\nbola prirodzeným vyústením námietky premlčania v kontexte rozhodnutia týkajúceho sa priznaných\npráv k ochrannej známke, ktoré súd prvej inštancie úplne opomenul pri svojej úvahe o priznanej výške\nza určené obdobie, aplikovať, hoci dostatočne a právne správne zdôvodnil aplikáciu Občianskeho\nzákonníka na daný vzťah. Aplikácia ust. § 450 OZ sa následne stala úplne irelevantnou, teda je\nnadbytočné formulovať úvahy súvisiace s možným použitím daného ustanovenia na posudzovaný vzťah.\n95. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že nie sú dané základné predpoklady vzniku nároku na náhradu\nškody, t. j. nedostatok protiprávneho konania na strane žalovaného, nebolo potrebné argumentačne sa\nvysporiadať s námietkami súvisiacimi s premlčaním podľa OZ, resp. moderačným právom súdu, ani s\nprípadnou aplikáciou práva Európskej únie (čl. 107 ZFEÚ).\nTrovy konania\n96. O trovách konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa\n§ 396 ods. 2 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1, 2 CSP a ich náhradu priznal úspešnému\nžalovanému proti žalobcovi 2/, ktorý úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej\ninštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá\nsúdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).\n97. Rozhodnutie bolo prijaté členmi odvolacieho senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\npomerom hlasov 3:0 (ust. § 393 ods. 2, posledná veta CSP).\nPoučenie:\nProti rozsudku odvolacieho súdu vo veci samej môže podať dovolanie strana, v neprospech ktorej bol\nrozsudok vydaný, v lehote dvoch mesiacov odo dňa jeho doručenia oprávnenému subjektu na súde,\nktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,\nproti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa\nrozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ\ndomáha (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak\nje dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak\nje dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ a b/ CSP).\nPodľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej,\nalebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto\nv konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne\nkonať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f) súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k\nporušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola riešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}