{"guid": "184b548c-014f-4006-8b3b-271a7acc8127:84630e49-73b0-4675-8119-038c19b00b81", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1010201420.8", "spisova_znacka": "1Obo/9/2018", "nazov": "Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/9/2018 z 24. 9. 2019", "citacia": "rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 24. septembra 2019, sp. zn. 1Obo/9/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1010201420.8", "identifikacne_cislo": "1010201420", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2019-09-24", "forma": "Rozhodnutie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-9a.odsek-2", "nazov": "§ 9a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-9a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-9a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-9a.odsek-3", "nazov": "§ 9a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-9a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-9a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-9a.odsek-4", "nazov": "§ 9a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-9a.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-9a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "nazov": "§ 386 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-386", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-386"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "nazov": "§ 387 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-2", "nazov": "§ 19 ods. 2 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "nazov": "§ 37 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-37", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "nazov": "§ 580 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-580", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-580"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-364", "nazov": "§ 364 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-364", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-364"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/92#paragraf-9a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-386", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-19", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-37", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-580", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-364"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84630e49-73b0-4675-8119-038c19b00b81", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1010201420.8", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1010201420.8", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1010201420.8/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obo/9/2018\n1010201420\n24. 09. 2019\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2019:1010201420.8\n\nRozhodnutie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej, v spore žalobcu 1/ W. F. a\nžalobkyne 2/ R. F., obaja bytom Ž.J. XX, XXX XX N., obaja zastúpení JUDr. Kamilom Bereseckým,\nadvokátom, so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, proti žalovanému V.. W. D., so sídlom Y. X, XXX XX A.,\nsprávcovi konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, so sídlom Cabajská cesta\n28, 949 01 Nitra, IČO: 31 411 487, zastúpenému Zvara advokáti s. r. o., so sídlom Námestie SNP 1,\n811 06 Bratislava, IČO: 46 547 878, o vylúčenie vecí zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu,\no odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Cbi/32/2010-517 z 27.\nmarca 2018, takto\nrozhodol:\nI. Odvolanie proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odmieta.\nII. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6Cbi/32/2010-517 z 27. marca 2018\npotvrdzuje.\nIII. Žalovaný má proti žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 6Cbi/32/2010-517 z 27. marca\n2018 zamietol návrh žalobcov 1/ a 2/ na prerušenie konania do skončenia veci vedenej na Krajskom súde\nv Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 (výrok I.), žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanému priznal nárok\nna náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov rozhodne samostatným uznesením\n(výrok III.).\n2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.\nk. 6Cbi/32/2010-357 zo 4. decembra 2013, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť vylúčiť zo\nsúpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra (ďalej aj „úpadca“)\nnehnuteľnosti špecifikované vo výroku rozsudku bol zrušený uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „NS SR“)\nč. k. 1Obo/19/2014-490 z 19. októbra 2017 a vec bola vrátená\nsúdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd poukázal na nezrozumiteľnosť a zmätočnosť\nzáverov súdu prvej inštancie, ktorá je zjavná zo štruktúry jeho odôvodnenia a predkladaných záverov\nbez relevantného právneho odôvodnenia a konštatoval, že skutkové zistenia a právne závery súdu prvej\ninštancie si navzájom odporujú, čo vedie k nepreskúmateľnosti jeho rozhodnutia. Uviedol, že súd prvej\ninštancie v predchádzajúcom rozhodnutí vyvodil správny právny záver, že ustanovenie § 19a ods. 1\naž 4 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení neskorších\npredpisov (ďalej aj „zákon č. 92/1991 Zb.“ alebo „zákon o veľkej privatizácii“), ktoré bolo vložené do\nzákona č. 92/1991 Zb. s účinnosťou od 14.09.1995, je normou s charakterom nepravej retroaktivity,\npričom ustanovenie § 19a bolo vložené za ustanovenie 19 bez prechodných ustanovení.\n\n3. Odvolací súd uviedol, že úpadca v privatizačnej zmluve č. XX/XXXX súhlasil s obmedzením\nnakladania s nehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny. Účelom ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii\nbolo predovšetkým zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného majetku Fondu národného\nmajetku Slovenskej republiky (ďalej aj „FNM SR“ alebo „fond“), v dôsledku čoho nadobúdateľ\nprivatizovaného majetku bol povinný použiť získané prostriedky z tohto majetku prednostne na úhradu\nsvojich záväzkov voči fondu. Úkony vykonané nadobúdateľom v rozpore s touto povinnosťou a všetky\nna ne nadväzujúce úkony, sú neplatné podľa ust. § 19a ods. 4 zákona o veľkej privatizácii. V konaní\nnebolo sporné, že fond udelil úpadcovi súhlas na predaj viacerých nehnuteľností dňa 31.08.2000,\nokrem iných aj na predaj nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania (ďalej aj „predmetné\nnehnuteľnosti“). Písomný súhlas fondu s predajom privatizovaného majetku správne predchádzal\nuzavretiu kúpnych zmlúv s tretími osobami. Záver súdu prvej inštancie o splnení tejto podmienky\nuvedenej v ustanovení § 19a ods. 2 zákona o veľkej privatizácii je správny. Z kúpnej zmluvy uzavretej\nmedzi úpadcom a vlastníckymi predchodcami žalobcov 1/ a 2/ (ďalej aj „žalobcovia“) z 12.10.2000\nvyplýva, že kúpna cena nebola podľa prísľubu obsiahnutého v písomnej žiadosti úpadcu o vyslovenie\nsúhlasu na odpredaj časti majetku z 28.07.2000 a ani v zmysle ustanovenia § 19a zákona o veľkej\nprivatizácii poukázaná na účet fondu, ale bola poukázaná na účet súdnej exekútorky Q.. Z. Š.. Napriek\ntomu súd prvej inštancie vyvodil záver, že takýto postup bol možný. Takýto záver je nepreskúmateľný,\nkeďže nepodáva žiadne vysvetlenie správnosti tohto záveru, teda odôvodnenie, ako môže absolútne\nneplatný právny úkon podľa ust. § 19a ods. 2 zákona o veľkej privatizácii byť vyhodnotený ako\nplatný právny úkon. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nadobúdateľ\nprivatizovaného majetku (úpadca) použil prostriedky získané z predaja majetku prednostne na úhradu\nsvojich záväzkov voči fondu, čím by splnil druhú podmienku platnosti kúpnych zmlúv, uzavretých s\ntretími osobami. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie nesporne vyplynulo, že kupujúci\n(vlastnícki predchodcovia žalobcov) zaplatili dohodnutú kúpnu cenu na účet súdnej exekútorky podľa\npodmienok dohodnutých v článku III. kúpnej zmluvy, ktoré sú v rozpore s ustanovením § 19a zákona o\nveľkej privatizácii. Uvedené ustanovenie ukladá nadobúdateľovi (úpadcovi) povinnosť použiť celý výnos\nz predaja privatizovaného majetku na úhradu jeho záväzkov voči fondu a porušenie povinnosti podľa\ntohto ustanovenia sankcionuje absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, pričom neplatnými sú aj ďalšie\nprevody dotknutých nehnuteľností. Žalobcovia preukazovali splnenie povinnosti úpadcu voči fondu na\nzáklade dohody o započítaní z 21.02.2001, t. j. že k použitiu finančných prostriedkov v prospech fondu\ndošlo na základe uzavretia dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi FNM SR, KOVOSPOL\nNITRA spol. s r.o. a úpadcom dňa 21.02.2001, v dôsledku čoho sa mala pohľadávka fondu voči úpadcovi\nznížiť o sumu 11.801.460,- Sk v súlade s ustanovením § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej aj\n„OZ“). K uvedenému odvolací súd uviedol, že predmetná zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje\ndohodu, že sa jedná o odplatné postúpenie pohľadávky. Ďalej poukázal na to, že podmienkou platného\nzapočítania musí byť, že ide o vzájomné pohľadávky, pričom každá započítavaná pohľadávka musí\nbyť označená určito a nezameniteľne, pretože neurčitosť pohľadávky v zmluve o jej započítaní vedie v\nzásade k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o započítaní podľa ust. § 37 OZ. Napriek skutkovému\nstavu zistenému súdom prvej inštancie, tento - podľa názoru odvolacieho súdu - nezdôvodnil, ako dospel\nk záveru, že v prejednávanej veci došlo k platnému započítaniu pohľadávok, keďže len odkázal stručne\nna závery rozhodnutia NS SR (sp. zn. 5Obo/108/2011), ktoré však nie je rozhodnutím reprezentujúcim\nustálenú rozhodovaciu prax NS SR.\n4. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie a vrátení veci na ďalšie konanie, súd prvej inštancie\nopätovne vykonal dokazovanie v predmetnej veci, prejednal predmetnú vec a súc viazaný právnym\nnázorom odvolacieho súdu (ust. §391 ods. 2 CSP) vo veci opätovne rozhodol.\n5. V rámci opätovného prejednania veci súd prvej inštancie vypočul žalobcov, ktorí zotrvali na pôvodnej\nžalobe. Poukázali na to, že ich právny stav sa odvíja od právneho postavenia a stavu účastníkov, od\nktorých nadobudli predmetné nehnuteľnosti, a to manželov A. a manželov R., ktorí podali proti úpadcovi\ntakú istú žalobu. V tejto súvislosti poukázali na konanie vedené pod sp. zn. 8Cbi/27/2010, v ktorom súd\nprvej inštancie zamietol žalobu, pričom žalobcovia sa proti rozhodnutiu súdu odvolali. Odvolacie konanie\nprebiehalo na NS SR pod sp. zn. 2Obo/20/2016, pričom NS SR uznesením z 30. novembra 2017 zrušil\nrozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázali aj na nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky (ďalej aj Ústavný súd SR“) sp. zn. I. ÚS/543/2015, ktorý sa zaoberal princípom\ndobrej viery účastníkov konania, resp. kúpnych zmlúv v súvislosti s nadobudnutím nehnuteľností.\nŽalovaný uviedol, že pokiaľ ide o spory bývalých vlastníkov nehnuteľností, a to manželov A. a manželov\nR., tak súd prvej inštancie najskôr vylúčil majetok z konkurznej podstaty úpadcu, avšak NS SR vec zrušil\n\na vrátil na ďalšie konanie z dôvodu neplatnosti kúpnych zmlúv. Následne súd prvej inštancie opätovne\nrozhodol tak, že žaloby zamietol, avšak NS SR aj tieto rozhodnutia opätovne zrušil a vec vrátil na ďalšie\nkonanie súdu prvej inštancie z dôvodu, aby sa zaoberal dobromyseľnosťou nadobúdateľov, pričom\nodkázal na vyššie citovaný nález Ústavného súdu SR. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že uvedený\nnález sa viaže na skutkovo odlišné veci a že neplatnosť kúpnych zmlúv bola posudzovaná v nadväznosti\nna ust. § 19a ods. 2 až 4 zákona o veľkej privatizácii. K tvrdeniu o dobromyseľnosti žalobcov žalovaný\npredložil zápisnicu z pojednávania vo veci sp. zn. 10Cbi/32/2010 a poukázal na výsluch svedka J.. F.,\npredsedu predstavenstva Vodohospodárske stavby a.s. Nitra, ktorý výsluch sa zaoberal kúpou štyroch\nmiestností a následne darovaním bytu. Žalovaný poukázal na tretí odsek zápisnice a uviedol, že pokiaľ\nide o dobromyseľnosť, túto treba vnímať komplexne, vzhľadom na príslušné ustanovenia OZ, kolíziu\nprávnych noriem a dĺžku vydržacej doby 10 rokov, ktorá nebola zo strany žalobcov zachovaná, keďže\npredmetné nehnuteľnosti nadobudli v roku 2002. Žalovaný uviedol, že o nedobromyseľnosti žalobcov\nsvedčí aj skutočnosť, že v kúpnej zmluve sa uvádza, že predmetom kúpy sú nebytové priestory, avšak\npred uzavretím kúpnej zmluvy bol zabezpečený osobitný prístup k týmto priestorom. Celý postup pri\nnadobúdaní nehnuteľností, ktoré kupovali manželia A. a manželia R., bol dohodnutý vopred tak, že tieto\npriestory budú prevádzané predsedom predstavenstva (J.. F.) na jeho blízke osoby.\n6. Žalobcovia navrhli doplniť dokazovanie vypočutím svedkov p. A., p. R., Q.. Z. Š., pripojiť spis\nvedený pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 a prerušiť konanie v predmetnej veci do právoplatného skončenia\nveci vedenej pod sp. zn. 8Cbi/27/2010. Súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na prerušenie\nkonania do rozhodnutia veci vedenej pod sp. zn. 8Cbi/27/2010, pretože neboli splnené predpoklady na\nprerušenie konania v zmysle zákonného ustanovenia § 162 ods. 1 písm. a/ CSP, keďže rozhodnutie\nsúdu v predmetnej veci nezávisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť súd. Pokiaľ\nžalobcovia žiadali prerušiť konanie do rozhodnutia veci vedenej pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 s tým, že sa\nmá skúmať dobromyseľnosť právnych predchodcov žalobcov v súvislosti s nadobudnutím predmetných\nnehnuteľností, súd prvej inštancie uviedol, že túto otázku si môže ako predbežnú vyriešiť aj v tomto\nkonaní a pokiaľ ide o otázky, ktoré sa javili súdu prvej inštancie v tejto veci spornými a ktoré úzko\nsúvisia aj s otázkami, ktoré sú spornými vo veci vedenej pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 (otázka platnosti\nzapočítania v súvislosti so súhlasom FNM SR z 31.08.2000 a otázka platnosti kúpnych zmlúv v\nnadväznosti na ust. § 19a ods. 1 až 4 zákona o veľkej privatizácii), tak tieto sporné otázky boli v\nposudzovanom prípade vyriešené rozhodnutím odvolacieho súdu v tejto veci. Súd prvej inštancie\nnepripustil doplnenie dokazovania vypočutím navrhnutých svedkov s poukazom na to, že navrhnutí\nsvedkovia by ohľadom platnosti kúpnych zmlúv a platnosti započítania neuviedli nové skutočnosti, keďže\nvšetky tieto skutočnosti boli ozrejmené jednak v tomto konaní, ako aj v konaniach, ktoré im predchádzali\na pokiaľ ide o otázku dobromyseľnosti kupujúcich, túto otázku si vie súd prvej inštancie vyriešiť aj bez\ntoho, aby došlo k ich vypočutiu. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na ustanovenie § 185 ods. 1 CSP,\nz ktorého vyplýva, že súd rozhodne o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.\n7. Súd prvej inštancie k meritu veci uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že zmluvou č. 48/1992 z 27.\nfebruára 1992 došlo medzi FNM SR a úpadcom k prevodu vlastníckych práv k veciam, iným právam a\niným majetkovým hodnotám, ktoré mali slúžiť k prevádzkovaniu podniku úpadcu. Písomnou žiadosťou\nz 28.07.2000 úpadca požiadal FNM SR o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti podniku, pričom žiadosť\nsa týkala aj predmetných nehnuteľností. FNM SR na základe žiadosti listom z 31.08.2000 udelil súhlas\núpadcovi na odpredaj privatizovaného majetku a následne listom z 24.01.2001 udelil súhlas s uvoľnením\nzáložných práv na nehnuteľnosti za podmienky, že výnos z tohto predaja, ohodnotený vo výške 4,8 mil.\nSk, sa použije na úhradu záväzkov voči FNM SR. Kúpnou zmluvou z 12.10.2000 v znení dodatku č. 1 z\n21.11.2000, uzavretou medzi úpadcom ako predávajúcim a manželmi A. a manželmi R. ako kupujúcimi,\nnadobudli títo kupujúci nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, pričom zmluvné strany\nsa dohodli, že kúpnu cenu zaplatia na účet súdnej exekútorky Q.. Š.. Dňa 21.02.2001 uzavreli úpadca,\nFNM SR a spoločnosť KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok,\nktoré sa mali započítať do výšky, v akej sa kryli, t. j. v sume 11.801.460,- Sk.\n8. Žalobcovia ako kupujúci na základe zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom\na kúpnej zmluvy o prevode stavby, uzavretej dňa 24.06.2002 nadobudli nehnuteľnosti zapísané na LV\nč. XXXX a stavbu - sklad, zapísanú na LV č. XXXX od manželov A. a manželov R. ako predávajúcich\nza kúpnu cenu 943.991,50 Sk a 30.320,- Sk. Išlo o nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom privatizácie\nbývalého štátneho podniku, pôvodne pred privatizáciou zapísané na LV č. XXX a neskôr na LV č. XXXX\nkat. úz. N., Obec N..\n\n9. Súd prvej inštancie opätovne poukázal na to, že ustanovenie § 19a ods. 1 až 4 zákona o\nveľkej privatizácii, ktoré bolo vložené do zákona č. 92/1991 Zb. s účinnosťou od 14.09.1995, je\nnormou s charakterom nepravej retroaktivity, bez prechodných ustanovení a že pre platnosť prevodu\nsa vyžadovalo splnenie podmienok podľa ust. § 19a ods. 2 a 3 zákona o veľkej privatizácii, a to\npredchádzajúci súhlas fondu, ako aj použitie získaných prostriedkov dlžníka prednostne na úhradu\nzáväzkov voči fondu.\n10. Súd prvej inštancie uviedol, že úpadca v privatizačnej zmluve č. XX/XXXX súhlasil s obmedzením\nnakladania s nehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny. Účelom ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii\nbolo predovšetkým zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny privatizovaného majetku fondu, v dôsledku čoho\nnadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť finančné prostriedky, získané z tohto majetku,\nprednostne na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR. V konaní nebolo sporné, že fond udelil súhlas\nna predaj viacerých nehnuteľností dňa 31.08.2000, okrem iných aj na predaj nehnuteľností, ktoré sú\npredmetom tohto konania. Keďže kúpna cena nebola podľa prísľubu obsiahnutého v písomnej žiadosti\núpadcu o vyslovenie súhlasu na odpredaj časti majetku z 28.07.2000 poukázaná na účet fondu, ale bola\npoukázaná na účet súdnej exekútorky, nebolo naplnené ustanovenie § 19a zákona o veľkej privatizácii.\nZ uvedeného dôvodu súd prvej inštancie dospel k názoru, že zmluva - vzhľadom na úkony vykonané\nnadobúdateľom v rozpore s ust. § 19a ods. 2, 3 a 4 zákona o veľkej privatizácii, je neplatná. Súd\nprvej inštancie konštatoval, že je viazaný názorom odvolacieho súdu, ktorý vyslovil tento istý právny\nzáver so zdôraznením, že porušením povinnosti zaplatiť finančné prostriedky na účet fondu došlo k\npodstatnému porušeniu zákona, a to konkrétne ust. § 19a zákona o veľkej privatizácii, pričom porušenie\ntejto povinnosti je sankcionované absolútnou neplatnosťou právneho úkonu s tým, že neplatnými sú aj\nvšetky ďalšie prevody predmetných nehnuteľností.\n11. Pokiaľ žalobcovia v predmetnej veci tvrdili, že splnenie povinnosti úpadcu voči fondu bolo\nzabezpečené na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001 (ďalej aj „dohoda o\nvzájomnom započítaní“ alebo „dohoda“) súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že podľa čl. I bodu\n1 dohody o vzájomnom započítaní sa fond a úpadca dohodli, že úpadca má pohľadávku voči spoločnosti\nKOVOSPOL NITRA spol. s r.o., ktorá vyplýva z kúpnej zmluvy z 21.02.2001, ktorou boli tejto spoločnosti\nodpredané nehnuteľnosti za kúpnu cenu 11.801.460,- Sk. Podľa čl. I bodu 2 dohody úpadca postupuje\ntúto svoju pohľadávku na fond. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky neobsahuje dohodu, že sa\njedná o odplatné postúpenie pohľadávky. Nevyhnutnou súčasťou zmluvy o postúpení pohľadávky (ust.\n§ 524 a násl. O.Z.) je však dojednanie o tom, či ide o bezodplatný alebo odplatný prevod pohľadávky. V\nprípade odplaty musí byť vyjadrená aj cena za postúpenie pohľadávky. V opačnom prípade je zmluva o\npostúpení pohľadávky z dôvodu neurčitosti a možnosti obchádzania zákona neplatná v zmysle ust. § 37\na § 39 OZ. Podmienkou platného započítania tak nevyhnutne musí byť, že ide o vzájomné pohľadávky,\npričom každá započítaná pohľadávka musí byť označená určito a zrozumiteľne. Neurčitosť pohľadávky\nv zmluve o jej započítaní vedie v zásade k záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy o započítaní.\n12. Podľa článku I bodu 3 dohody o vzájomnom započítaní, fond má pohľadávku voči úpadcovi, ktorá\npozostáva z nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 24.954.000,- Sk a príslušenstva, ktorá vyplýva z kúpnej\nzmluvy o predaji podniku č. XX/XXXX z 27.07.1992, vrátane dodatku č. 1 z 29.09.1994. V článku I bode\n4 dohody sa úpadca a fond dohodli, že započítajú pohľadávku fondu, vyplývajúcu z kúpnej zmluvy č. XX/\nXXXX z 27.07.1992 voči pohľadávke úpadcu vyplývajúcej z postúpenej pohľadávky voči KOVOSPOL\nNITRA spol. s r.o. Podľa čl. III dohody pohľadávky špecifikované v čl. I a čl. II sa započítavajú do výšky,\nv akej sa kryjú, t. j. v sume 11.801.460,- Sk. Podľa názoru súdu prvej inštancie, v prejednávanej veci\nnedošlo k platnému započítaniu pohľadávok medzi fondom a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra.\nZ článku I bodov 1 a 2 dohody o vzájomnom započítaní vyplýva, že Vodohospodárske stavby a.s.\nNitra stratili postavenie veriteľa vo vzťahu k pohľadávke 11.801.460,- Sk, pričom novým veriteľom tejto\npohľadávky sa stal FNM SR. Nakoľko Vodohospodárske stavby a.s. Nitra nemali voči FNM SR v dohode\nuvedenú pohľadávku (naopak veriteľom tejto pohľadávky už bol bezodplatne FNM SR), podľa čl. I bodu\n4 nemohlo dôjsť k platnému započítaniu. Predmetom dohody neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM\nSR a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra, preto nemohlo dôjsť k stretu vzájomných pohľadávok, ako\nani k zániku pohľadávky FNM SR, špecifikovanej v článku I bode 3 uvedenej dohody. Naviac, pohľadávka\nzapočítavaná FNM SR, t. j. 24.954.000,- Sk s príslušenstvom nie je určitá, pretože nie je zrejmé, z čoho\nsa skladá pohľadávka a príslušenstvo pohľadávky, aká je výška príslušenstva a spôsob jeho určenia.\nKaždá započítavaná pohľadávka musí byť označená dostatočne určito tak, aby nebola zameniteľná s\n\ninou pohľadávkou. Neurčitosť pohľadávky v zmluve o jej započítaní spôsobuje absolútnu neplatnosť\nzmluvy o započítaní podľa ust. § 37 OZ.\n13. Vzhľadom k neplatnosti právnych úkonov, a to kúpnej zmluvy z 12.10.2000 v znení dodatku č.\n1 k nej z 21.11.2000, uzavretej medzi úpadcom ako predávajúcim a manželmi A. a manželmi R.,\nktorí ako kupujúci nadobudli - každý v podiele 1 -nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a na LV\nč. XXXX, nemohlo dôjsť následne dňa 24.06.2002 k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy ani medzi\nžalobcami v tejto veci a ich právnymi predchodcami. Na návrh žalobcov sa súd prvej inštancie zaoberal\naj otázkou dobromyseľnosti žalobcov, ktorí sú vedení ako vlastníci predmetných nehnuteľností v katastri\nnehnuteľností, ako aj dobromyseľnosťou manželov A. a manželov R., od ktorých žalobcovia nadobudli\npredmetné nehnuteľnosti na základe uzavretej kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie poukázal na to, že\nslovenské právo je ovládané zásadou, podľa ktorej nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka\nnie je možné, pretože nikto nemôže previesť na druhého viac práv, než má on sám. Ak by sa prijal\nzáver o možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka, s ohľadom na dobrú vieru, t.\nj. dobromyseľnosť nadobúdateľa, išlo by o opomenutie hmotnoprávnej úpravy, že nikto nemôže na\ndruhého previesť viac práv, než má sám.\n14. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho\npráva. Ak je prvotná kúpna zmluva neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom predmetu predaja a\npreto ten, kto ho kúpil od prvého nadobúdateľa, nemá vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od\nvlastníckeho práva kupujúceho. Pokiaľ žalobcovia namietajú, že boli pri kúpe predmetných nehnuteľností\ndobromyseľní a že je potrebné skúmať dobromyseľnosť aj predchádzajúcich vlastníkov predmetnej\nnehnuteľnosti, súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cdo/96/1995, z ktorého\nvyplýva, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona, v dôsledku\nčoho sa na takýto právny úkon hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne neplatný právny\núkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe bolo kladne rozhodnuté o vklade\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe absolútne neplatného právneho úkonu\nnemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva. I keď v prípade neplatného právneho úkonu o\nprevode nehnuteľností prevedených ďalej na iných nadobúdateľov svedčí v prospech týchto ďalších\nnadobúdateľov modus, chýba im titulus. Dobrá viera týchto ďalších nadobúdateľov je významná len\npotiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného držiteľa. Dobrej viere ale súčasný\nprávny poriadok žiadne iné právne následky nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje nadobúdateľovi, nie\nje takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľností účinne uplatňovať svoje absolútne právo. Inými\nslovami, pokiaľ zápis v katastri nehnuteľností nezodpovedá skutočnosti, má skutočnosť prevahu nad\nzápisom v katastri. V rovnakom právnom náhľade možnosti nadobudnutia vlastníctva nehnuteľností\nod toho, kto nie je (nebol) jej vlastníkom zotrváva aj odborná právnická literatúra, v ktorej sa uvádza\nto, že vo vzťahu k možnosti nadobudnutia vlastníckeho práva na základe absolútne neplatnej kúpnej\nzmluvy sa možno stotožniť s právnym názorom, podľa ktorého Občiansky zákonník de lege lata\nmožnosť dobromyseľného nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka neupravuje ako pravidlo, ale len ako\nvýnimku z pravidla a dobromyseľnosť kupujúceho nemôže nahradiť chybné vecné oprávnenie právneho\npredchodcu predávajúceho. Z hľadiska predvídateľnosti rozhodnutia súdnej moci je potrebné odmietnuť\nmožnosť nadobudnutia vlastníckeho práva od nevlastníka len na základe princípu ochrany dobrej viery\naj v iných prípadoch ako tých, ktoré Občiansky zákonník výslovne upravuje.\n15. Súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/223/2016, z ktorého vyplýva,\nže prijatie právneho názoru, v zmysle ktorého pri nadobudnutí vlastníckeho práva na prevádzané\nnehnuteľnosti má právotvorný účinok sama dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby, po ktorú\ntrvala) nadobúdateľa v to, že kupuje od vlastníka a že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľností\nzodpovedá právnemu stavu, by viedlo k nepoužiteľnosti, nepotrebnosti a zbytočnosti tých ustanovení\nprávneho poriadku Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú až dobrej viere\npretrvávajúcej po stanovenú vydržaciu dobu. Tento názor by bez adekvátneho legislatívneho podkladu\nnegoval dosiaľ platnú a účinnú hmotnoprávnu úpravu a bez ďalšieho by povyšoval dobrú vieru a\ndobromyseľnosť nadobúdateľa nad zásadu „nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“.\nO dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľností ani pri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú\nmožno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu požadovať, nemal, prípadne nemohol\nmať dôvodné pochybnosti o tom, že subjektu, ktorý je ako nositeľ určitého práva zapísaný v katastri\nnehnuteľnosti, takéto právo svedčí. Súd prvej inštancie má však za to, že v danom prípade k takýmto\nokolnostiam nedošlo. Žalobcovia a ani pôvodní vlastníci predmetných nehnuteľností - manželia A. a\n\nmanželia R. nesplnili kritériá kladené na dobromyseľnosť nadobúdateľov. Súd prvej inštancie poukázal\nna to, že nevidí dôvod na odklon od ustálenej rozhodovacej praxe súdov. Okolnosti tohto konkrétneho\nprípadu nepovažuje za okolnosti hodné osobitného zreteľa, keďže žalobcovia nadobudli predmetné\nnehnuteľnosti na základe právnych úkonov, kde na začiatku bol pôvodným vlastníkom úpadca, ktorý ich\nnadobudol od fondu na základe privatizačnej zmluvy. Úpadca vedel o obmedzeniach a povinnostiach,\nktoré platia pre nadobúdateľa majetku štátu podľa zákona o veľkej privatizácii a vedel, že v prípade, ak\nnebudú dodržané podmienky ustanovenia § 19a predmetného zákona, akýkoľvek predaj majetku bude\nneplatný.\n16. K tvrdeniam žalobcov, že predpokladom povolenia vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam\ndo katastra nehnuteľností na základe zmluvy je splnenie zákonných podmienok podľa zákona č.\n162/1992 Zb. o katastri nehnuteľností (ďalej aj „katastrálny zákon“) a že katastrálny úrad skúma\nsplnenie zákonných podmienok na vklad do katastra nehnuteľností, súd uviedol, že podľa § 70 ods. 1\nkatastrálneho zákona platí, že údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.\nZa vlastníka je osoba zapísaná v katastri nehnuteľností považovaná len do momentu, než sa preukáže\nopak, t. j. než sa preukáže, že nejaká iná osoba je vlastníkom v zmysle platných právnych predpisov.\nS poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie rozhodol tak, že vylučovaciu žalobu zamietol. O\ntrovách konania rozhodol podľa ust. 255 ods.1 CSP a zásady úspechu v konaní.\n17. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „odvolatelia“) odvolanie z\ndôvodu, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/\nCSP), súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1\npísm. e/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým\nzisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolatelia navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe bude vyhovené a žalobcom\nbude priznané právo na náhradu trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia.\n18. Odvolatelia uviedli, že súd prvej inštancie zamietol ich návrh na prerušenie konania do rozhodnutia\nvo veci, vedenej na súde pod sp. zn. 8Cbi/27/2010, v ktorej sa rozhoduje o žalobe žalobcov W. A. a\nJ. A., J.. R. R. a Q. R., pričom predmet konania sa týka platnosti kúpnej zmluvy, ktorou títo nadobudli\nnehnuteľnosti od úpadcu a následne nehnuteľnosti previedli na žalobcov. Súd prvej inštancie u týchto\nnadobúdateľov konštatoval, že ich zmluva bola absolútne neplatná, v dôsledku čoho nemohlo dôjsť\nk platnému prevodu vlastníckeho práva ani na žalobcov. Ďalej odvolatelia uviedli, že súdu predložili\nuznesenie NS SR sp. zn. 2Obo/20/2016 z 30.11.2017, týkajúce sa konania úpadcu a manželov A. a\nmanželov R., v ktorom sa NS SR zaoberal otázkou ich dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníckeho\npráva, s poukazom aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo 16. marca 2016, ako\naj rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS 415/15 a sp. zn. III. ÚS 247/14, v\nktorých sa Ústavný súd zaoberá problematikou originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva\ndobromyseľným nadobúdateľom, ktorému treba poskytnúť ústavnoprávnu ochranu, ak odvodzoval svoje\nvlastnícke právo k nehnuteľnostiam evidovaným v katastri nehnuteľností od právneho úkonu, ktorý by bol\nneskôr posúdený ako absolútne neplatný. Podľa ich názoru boli preto splnené podmienky na prerušenie\npredmetného konania.\n19. Odvolatelia ďalej namietali, že súd prvej inštancie nepripustil vykonanie ďalšieho dokazovania\nvýsluchom svedkov z dôvodu, že títo by neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na\nrozhodnutie vo veci samej. Podľa ich názoru, bez výsluchu svedkov p. A., p. R. a súdnej exekútorky Q..\nŠ. nebolo možné vysloviť záver, že by ich výsluch nepriniesol nič nové. Navrhli preto vykonať výsluch\ntýchto svedkov v rámci odvolacieho konania.\n20. V závere odvolania odvolatelia uviedli, že na podklade informácií, ktoré majú k dispozícii, sú\npresvedčení, že k úhrade kúpnej ceny došlo započítaním príslušných pohľadávok a že k prevodu\nnehnuteľností z úpadcu na nadobúdateľov došlo v súlade s ust. § 19a ods. 1 až 4 zákona č. 92/1991\nZb., preto bolo potrebné ich žalobe vyhovieť.\n21. K odvolaniu žalobcov zaslal žalovaný písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súd prvej inštancie\nv odôvodnení svojho rozhodnutia sa dostatočne jasne vyjadril k sporným otázkam, podstatným pre\n\nrozhodnutie prejudiciálnej otázky platnosti kúpnych zmlúv, ako aj pre rozhodnutie vo veci samej.\nNesplnenie jednej z podmienok stanovených v ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. (porušenie povinnosti\npoužiť kúpnu cenu z predaja sporných nehnuteľností prednostne na úhradu záväzkov úpadcu voči FNM\nSR) podrobne odôvodnil, rovnako ako aj odmietnutie žalobcami tvrdeného splnenia tejto povinnosti\nzapočítaním vzájomných pohľadávok na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok.\n22. V odôvodnení rozsudku sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal aj žalobcami vznesenou námietkou\ndobromyseľnosti pri nadobúdaní sporných nehnuteľností, pričom vyslovil potrebu zotrvať na zásade\n„nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet“, a tým aj dodržania hmotnoprávnej\núpravy nadobúdania vlastníctva od nevlastníka, obsiahnutej v Občianskom zákonníku a odmietol\nmožnosť nadobudnutia vlastníckeho práva len na základe princípu ochrany dobrej viery. V súvislosti\ns namietanou dobromyseľnosťou žalobcov a ich právnych predchodcov, žalovaný uviedol, že nad\nrámec právneho názoru vysloveného súdom prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukazuje na\nto, že otázku posudzovania dobromyseľnosti pri nadobúdaní vlastníctva od nevlastníka najvyššími\nsúdnymi autoritami v Slovenskej republike považuje za dlhodobo a vzácne jednotnú, pričom aj v\naktuálne najnovšom komentári k Občianskemu zákonníku z r. 2015 zaujal kolektív autorov k tejto otázke\nnezmenené stanovisko: „....pre nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka v zásade nepostačuje samotná\ndobromyseľnosť nadobúdateľa, že získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký prípad dobromyseľnosti,\ns ktorým je takáto možnosť explicitne normatívne spojená. Inak povedané, napríklad samotná dobrá\nviera nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností nebude mať za\nnásledok nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon, na základe ktorého\nmal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je absolútne\nneplatný. V tomto smere je judikatúra na Slovensku vzácne jednotná (viď rozhodnutie NS SR sp. zn.\n6Cdo/107/2011, I. ÚS 50/2010) na rozdiel od „názorovej vojny“, ktorá pri posudzovaní tejto problematiky\npanuje v Českej republike medzi Najvyšším súdom Českej republiky a Ústavným súdom Českej\nrepubliky.\n23. K nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 549/2015 uviedol, že skutkové a právne\nokolnosti posudzované v prejednávanej veci nie sú ani totožné a ani podobné okolnostiam, ktoré boli\nposudzované Ústavným súdom Slovenskej republiky, pričom jediným spoločným znakom v obidvoch\nprípadoch je len to, že na samom začiatku bola privatizácia majetku štátu.\n24. K námietke ohľadne zamietnutia návrhu žalobcov na prerušenie konania do právoplatného\nrozhodnutia sporu vedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 uviedol, že na\nposudzovanie dobromyseľnosti manželov A. a manželov R. pri uzatváraní kúpnej zmluvy s úpadcom\nnie je splnený základný predpoklad, a to nadobudnutie nehnuteľnosti od nevlastníka. Manželia A. a\nmanželia R. totiž uzavreli kúpnu zmluvu s úpadcom ako vlastníkom nehnuteľností, a preto akékoľvek\nposudzovanie dobromyseľnosti je v ich prípade irelevantné. Vo vzťahu k dobromyseľnosti samotných\nžalobcov uviedol, že v posudzovanom prípade je akákoľvek objektívna dobromyseľnosť vylúčená\nvzhľadom na vzťah žalobcov ako blízkych osôb k predsedovi predstavenstva úpadcu (J.. H. F.), ktorý\nosobne podpísal všetky kúpne zmluvy, ktorými previedol nehnuteľnosti úpadcu na tretie osoby. V tomto\nsmere odkázal na zápisnicu z pojednávania v konaní vedenom pod sp. zn. 10Cbi/32/2010 (v ktorom je\nžalobcom pani E., sestra žalobcu 1/ W. F.), ktorá bola súdu prvej inštancie predložená v tomto konaní a\nje súčasťou súdneho spisu. Žalovaný poukázal na výsluch svedka - predsedu predstavenstva J.. H.Š.\nF., ktorý na otázku právneho zástupcu žalovaného, či z predmetných nehnuteľností niečo vlastní aj on,\nalebo niekto iný z jeho rodiny (okrem dcéry) svedok uviedol, že „synovi (žalobca 1/) som kúpil štyri\nmiestnosti od podnikateľov, ktorí kúpili celú nehnuteľnosť, ja som vlastnil byt, ktorý som daroval dcére“.\n25. Podľa názoru žalovaného, rozsudok súdu prvej inštancie je zákonný, správny a spravodlivý, pričom\nsúd prvej inštancie sa dostatočne, jasne a podrobne vyjadril ku všetkým otázkam, ktoré mu vytkol NS\nSR vo svojom zrušujúcom uznesení a vyslovil aj jednoznačný právny názor k otázke posudzovania\ndobromyseľnosti vo vzťahu k platnej právnej úprave a rozhodovacej praxi všeobecných súdov. Navrhol,\naby NS SR rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania.\n26. K vyjadreniu žalovaného zaslali žalobcovia repliku, v ktorej uviedli, že sa v plnom rozsahu pridržiavajú\nodvolania, v zmysle ktorého navrhujú vo veci rozhodnúť. Uviedli, že ak žalovaný nespochybňuje\ndobromyseľnosť manželov A. a manželov R., nemôže spochybňovať ani ich dobromyseľnosť. Žalovaný\nsa vo vyjadrení k odvolaniu nezaoberá podstatnými okolnosťami uvedenými v odvolaní - požiadavkou na\n\nprerušenie konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn.\n8Cbi/27/2010 a návrhmi na doplnenie dokazovania. V prílohe predložili uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo\nV/19/2017 z 29.04.2018, ktorým dovolací súd odmietol dovolanie žalovaného, podané proti rozsudku\nKrajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cbi/28/2010 zo 16. decembra 2015 v spojení s rozsudkom NS SR\nsp. zn. 3Obo/3/2016 z 18. mája 2016. Ide o obdobnú vec vylúčenia vecí zo súpisu majetku konkurznej\npodstaty úpadcu, pričom súd prvej inštancie žalovanému správcovi konkurznej podstaty úpadcu uložil\npovinnosť vylúčiť nehnuteľnosti zo súpisu majetku konkurznej podstaty.\n27. K replike žalobcov zaslal žalovaný dupliku, v ktorej uviedol, že vzhľadom na dĺžku konania nemá\nzáujem zbytočne produkovať ďalšie vyjadrenia, pričom poukázal na rozdielne rozhodovanie samotného\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, na dôkaz čoho uviedol prehľad sporov, vedených proti nemu\nako správcovi konkurznej podstaty úpadcu, ktoré vzájomne vecne aj právne súvisia. Z chronologického\nprehľadu vyplýva, že dve veci boli právoplatne skončené v neprospech žalovaného správcu konkurznej\npodstaty úpadcu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Obo/44/2013 z 18.09.2014 /rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave sp. zn. 6Cbi/31/2010 z 12.07.2013/ a rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Obo/49/2012 z\n26.02.2015 /rozhodnutie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 8Cbi/27/2010 zo 16.12.2015/), v ktorých\nsúd uložil žalovanému správcovi vylúčiť z konkurznej podstaty úpadcu dotknuté nehnuteľnosti. Šesť\nvecí bolo právoplatne skončených a rozhodnutých v prospech žalovaného (rozhodnutie NS SR sp. zn.\n4Obo/23/2012 zo 17.12.2013, sp. zn. 4Obo/66/2012 zo 17.12.2013, sp. zn. 1Obo/32/2012 z 28.01.2014 /\ndovolanie žalobcu bolo odmietnuté pod sp. zn. 1ObdoV/3/2018/), rozhodnutie sp. zn. 2Obo/66/2012\nz 26.02.2014, rozhodnutie sp. zn. 2Obo/76/2012 z 26.02.2014 a rozhodnutie sp. zn. 3Obo/44/2012 z\n25.06.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu sp. zn. 10Cbi/28/2010 z 28.10.2014), v ktorých boli\nžaloby o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu zamietnuté.\n28. Rozsudkom sp. zn. 4Obo/65/2012 z 30.09.2013 NS SR zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že\nžalobu o vylúčenie sporných nehnuteľnosti zamietol. Rozsudkom NS SR ako súdu dovolacieho sp. zn.\n2ObdoV/1/2014 z 28.04.2016 dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že potvrdil rozsudok\nsúdu prvej inštancie. Ústavný súd vyhovel sťažnosti žalovaného a nálezom sp. zn. II. ÚS 796/2016 z\n22.06.2017 rozsudok dovolacieho súdu sp. zn. 2ObdoV/1/2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\n(vec nie je t. č. právoplatne skončená). Rozhodnutím sp. zn. 2Obo/6/2013 z 26.02.2014 NS SR ako súd\nodvolací zrušil rozsudok súdu prvej inštancie (ktorým žalovanému bola uložená povinnosť vylúčiť sporné\nnehnuteľnosti z konkurznej podstaty úpadcu) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Následným rozsudkom z\n21.09.2016 súd prvej inštancie žalobu zamietol, pričom rozhodnutím sp. zn. 2Obo/35/2016 z 30.01.2018\nNS SR rozsudok súdu prvej inštancie opätovne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, aby\nsa zaoberal otázkou dobromyseľnosti žalobcu. Súd prvej inštancie v poradí tretím rozsudkom sp. zn.\n10Cbi/32/2010 z 3.05.2018 žalobu zamietol. Následne rozsudkom sp. zn. 2Obo/11/2018 z 20.06.2019\nNS SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10Cbi/32/2010 z 3.05.2018.\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací, po prejednaní odvolania v rozsahu a z dôvodov\nv ňom uvedených, súc viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (ust. § 379, § 380\nods. 1 a § 383 CSP), bez nariadenia pojednávania (ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru,\nže odvolaniu žalobcov nie je možné vyhovieť.\n30. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozhodnutia Krajského súdu\nv Bratislave ako súdu prvej inštancie, ktorý výrokom I. zamietol návrh na prerušenia konania do\nskončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 (rozhodnutie má povahu\nuznesenia, ktoré je subsumované do výrokovej časti rozsudku), výrokom II. žalobu zamietol a výrokom\nIII. žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v plnom rozsahu s tým, že o výške\ntohto nároku rozhodne súd samostatným uznesením.\n31. Predmetom sporu je vylučovacia (excindačná) žaloba, ktorou sa žalobcovia domáhajú, aby súd\nvylúčil zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra nehnuteľnosti\nšpecifikované v petite žaloby. Žalovaný zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu majetku konkurznej\npodstaty úpadcu dňa 20.06.2009 podľa ustanovenia § 19 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a\nvyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZKV“), podľa ktorého súd uloží tomu, kto uplatňuje,\nže vec sa nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde,\nktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu\nzahrnutá oprávnene.\n\n32. Podľa ustanovenia § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. v znení účinnom od 14.09.1995, do splatenia\ncelej kúpnej ceny je prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu\nalebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možné len po\npredchádzajúcom súhlase fondu. Ak fond do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti nadobúdateľa fondu\nna nakladanie s privatizovaným majetkom nevyjadrí písomný súhlas, má sa za to, že súhlas bol udelený.\nAk nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto majetkom uvedený postup,\nprevod privatizovaného majetku alebo jeho časti alebo jeho vklad do obchodnej spoločnosti alebo jeho\nzaloženie v prospech tretích osôb sú neplatné.\n33. Podľa odseku 3 vyššie citovaného ustanovenia, ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa\nodseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne\nna úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14.\n34. Podľa ustanovenia § 19a ods. 4 vyššie citovaného zákona, úkony vykonané nadobúdateľom v\nrozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú neplatné.\n35. Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6K/105/01-87 z 23. júla 2001\nbol na majetok úpadcu Vodohospodárske stavby a.s. Nitra vyhlásený konkurz. Uznesením z 23. júna\n2010 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený V.. W. D.. V konaní nie je sporné,\nže predmetné nehnuteľnosti boli žalovaným zaradené do súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu,\npredmetné nehnuteľnosti sú jeho súčasťou a účinky konkurzu stále trvajú. Na základe výzvy Krajského\nsúdu v Bratislave žalobcovia podali v súdom stanovenej lehote proti žalovanému v zmysle ustanovenia\n§ 19 ods. 2 ZKV žalobu o vylúčenie predmetných nehnuteľností zo súpisu majetku konkurznej podstaty\núpadcu z dôvodu, že sa považujú za ich vlastníkov.\n36. V konaní tiež nie je sporné, že úpadca nadobudol predmetné nehnuteľnosti od FNM SR na základe\nprivatizačnej zmluvy č. XX/XXXX spolu s ďalším majetkom v rámci tzv. veľkej privatizácie. Kúpnou\nzmluvou z 12.10.2000 v znení dodatku č. 1 z 21.11.2000, úpadca ako predávajúci previedol vlastnícke\nprávo k predmetným nehnuteľnostiam na kupujúcich manželov A. a manželov R.. Následne, na základe\nzmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom a kúpnej zmluvy o prevode stavby,\nuzavretej dňa 24.06.2002 nadobudli nehnuteľnosti od manželov A. a manželov R. ako predávajúcich\nžalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci.\n37 . Pokiaľ odvolacia námietka odvolateľov smerovala proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí\nnávrhu na prerušenie konania (subsumovaného do výroku rozsudku), odvolací súd odvolanie žalobcov\n1/ a 2/ v tejto časti odmietol podľa ustanovenia § 386 písm. c/ CSP, pretože odvolanie proti uzneseniu\nsúdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania nie je prípustné v zmysle ust. § 357 písm. a/ až písm.\no/ CSP (procesne je prípustné len proti uzneseniu o prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a/ CSP\na podľa § 164 CSP - poznámka odvolacieho súdu). Odvolací súd sa preto nezaoberal ani preskúmaním\nodvolacej námietky odvolateľov, ktorí tvrdili, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý nevyhovel ich\nnávrhu na prerušenie konania do rozhodnutia iného sporu, v ktorom na strane žalobcov vystupujú\nmanželia A. a manželia R. a v ktorom súd posudzuje ich dobromyseľnosť, došlo k porušeniu ich práva\nna spravodlivý proces.\n38. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie procesne nepochybil, keď návrh žalobcov na\nvýsluch svedkov p. A., p. R. a súdnej exekútorky Q.. Š. zamietol. Vzhľadom na nesporne zistený skutkový\nstav by ich vypočutie - aj so zreteľom na uplynutie značného času (19 rokov) od uzavretia zmlúv o\nprevode s úpadcom a od úhrady kúpnej ceny na účet súdnej exekútorky Q.. Š. - bolo nadbytočné,\nnehospodárne a najmä nemajúce relevanciu pre meritórne rozhodnutie súdu, keďže relevantným pre\nrozhodnutie vo veci samej bolo právne posúdenie veci, s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Z uvedeného\ndôvodu preto nenariadil odvolacie pojednávanie za účelom vypočutia žalobcami navrhnutých svedkov.\n39. Po preskúmaní veci odvolací súd sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že\nkeďže úpadca nadobudol predmetné nehnuteľnosti spolu s ďalším majetkom (jednalo sa o majetok štátu)\nv rámci tzv. veľkej privatizácie na základe privatizačnej zmluvy, na prevod predmetných nehnuteľností\nsa vzťahoval osobitný právny predpis, ktorým je zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku\nštátu na iné osoby. Účelom zákona č. 92/1991 Zb. (okrem iného) bolo zabezpečiť zaplatenie kúpnej ceny\n\nprivatizovaného majetku Fondu národného majetku Slovenskej republiky, v dôsledku čoho nadobúdateľ\nprivatizovaného majetku bol povinný použiť získané prostriedky z predaja tohto majetku prednostne na\núhradu svojich záväzkov voči fondu. Zákon č. 92/1991 Zb. ako „lex specialis“ špecificky a prísnejšie\nupravuje podmienky nakladania s privatizovaným majetkom, ako aj dôsledky takých dispozícií s týmto\nmajetkom, ktoré sú v rozpore s citovaným zákonom alebo ho obchádzajú. Zákonom č. 190/1995 Z.z.\nbol s účinnosťou od 14. septembra 1995 novelizovaný zákon č. 92/1991 Zb., pričom zákon bol doplnený\naj o ustanovenie § 19a. Zákon č. 190/1995 Z.z. k článku I. neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia\nupravujúce vzájomný vzťah skoršej a neskoršej právnej úpravy. Z dôvodovej správy zákona č. 190/1995\nZ.z. vyplýva, že citované ustanovenie zabezpečuje určitú ingerenciu fondu vo vzťahu k privatizovanému\nmajetku, patriacemu nadobúdateľovi privatizovaného majetku, ktorý ešte nesplatil celú kúpnu cenu.\n40. Spätná účinnosť zákonného ustanovenia § 19a sa viaže na dispozičné právo nadobúdateľa\nk privatizovanému majetku. V zmluve č. XX/XXXX úpadca súhlasil s obmedzením dispozície s\nnehnuteľnosťami do splatenia kúpnej ceny. V posudzovanom prípade sa jedná o tzv. nepravú\nretroaktivitu, ktorej podstata spočíva v tom, že nová právna úprava uznáva právne skutočnosti, na\nzáklade ktorých došlo podľa predchádzajúcej právnej normy k vzniku určitých právnych vzťahov,\nktorých následky zostávajú zachované, avšak s účinnosťou do budúcnosti zavádza nový mechanizmus\nuplatnenia týchto práv, resp. povinností, t. j. určitú zmenu práv, resp. povinnosti, ktoré vznikli\npodľa predchádzajúcej (skoršej) právnej normy. Nepravá retroaktivita sa akceptuje (napr. rozhodnutie\nÚS SR PL. ÚS 16/95) ako prípustný nástroj na dosiahnutie relevantných cieľov verejnej moci (akým\nje napr. aj zvýšená ochrana privatizovaného majetku). Odvolací súd poukazuje aj na nález ÚS SR\nsp. zn. III. ÚS 341/07, podľa ktorého ustanovenie čl. II ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba viazanosť\nštátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej\ninštancie správne postupoval, keď v posudzovanom prípade v zmysle ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb.\nskúmal splnenie podmienok na prevod predmetných nehnuteľností, ktoré boli súčasťou privatizovaného\nmajetku, ktorý úpadca nadobudol na základe privatizačnej zmluvy, pričom je potrebné zdôrazniť, že k\nprevodu predmetných nehnuteľností na manželov A. a manželov R. došlo v roku 2000, t. j. cca 5 rokov\nod nadobudnutia účinnosti ustanovenia § 19a zákona č. 91/1992 Zb.\n41. Z listu FNM SR z 31. augusta 2000 vyplýva, že fond udelil predchádzajúci písomný súhlas na predaj\npredmetných nehnuteľností za podmienky, že výnos z tohto predaja - podľa predložených znaleckých\nposudkov ohodnotený vo výške 4,8 mil. Sk - použije kupujúci na úhradu svojich záväzkov voči FNM\nSR. K prevodu predmetných nehnuteľnosti úpadcu ako predávajúceho na manželov A. a manželov R.\nako kupujúcich došlo na základe kúpnej zmluvy z 12.10.2000, pričom kúpna cena nebola zaplatená na\núčet fondu, ale na účet súdnej exekútorky Q.. Z. Š.. Z uvedenej kúpnej zmluvy je zrejmé, že zmluvné\nstrany si dohodli zaplatenie kúpnej ceny v rozpore s ust. § 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb., keďže\nsa dohodli na tom, že kúpna cena bude zaplatená na účet súdnej exekútorky Q.. Z. Š., hoci z ust. §\n19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb. výslovne vyplýva, že ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas\npodľa odseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku (resp. jeho časti) je povinný použiť takto získané\nfinančné prostriedky prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa\nust. § 14.\n42. Podľa názoru odvolacieho súdu, ustanovenie § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb. upravuje\npredchádzajúci písomný súhlas fondu na prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti\nnadobúdateľom na inú osobu pred splatením celej kúpnej ceny nadobúdateľom privatizovaného majetku\n(ako tomu bolo aj v posudzovanom prípade). Zároveň stanovuje pre nadobúdateľa privatizovaného\nmajetku povinnosť podať fondu písomnú žiadosť na nakladanie s privatizovaným majetkom, pričom\nak nadobúdateľ privatizovaného majetku pri nakladaní s ním nedodrží stanovený postup, odsek 2\nustanovenia § 19a stanovuje, že prevod privatizovaného majetku (resp. jeho časti) alebo jeho vklad do\nobchodnej spoločnosti alebo jeho založenie v prospech tretích osôb, sú neplatné. Odsek 3 systematicky\nnadväzuje na odsek 2 a výslovne stanovuje, že ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa\nodseku 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne\nna úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa ust. § 14. V odseku 4, ktorý\nsystematicky nadväzuje na odsek 3, je jednoznačne stanovené, že úkony vykonané nadobúdateľom v\nrozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony, sú neplatné. Teda, pokiaľ\nFNM SR vydal predchádzajúci písomný súhlas podľa ust. § 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb., tak\nnadobúdateľ privatizovaného majetku bol povinný použiť takto získané finančné prostriedky prednostne\nna úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej privatizačnej zmluvy a pokiaľ nadobúdateľ\n\ntakto nepostupoval - konal v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 - jeho úkony vykonané v rozpore\ns týmito ustanoveniami a všetky na ne nadväzujúce úkony, sú neplatné. Pokiaľ by FNM SR vydal\npredchádzajúci písomný súhlas na prevod privatizovaného majetku a nadobúdateľ privatizovaného\nmajetku by finančné prostriedky, získané z predaja privatizovaného majetku, nemusel použiť na úhradu\nsvojich záväzkov voči fondu, tak - podľa názoru odvolacieho súdu - by takýto postup viedol k zmareniu\núčelu ustanovenia § 19a zákona č. 92/1991 Zb., zavedeného zákonom č. 190/1995 Z.z., nakoľko by bolo\nna vôli nadobúdateľa privatizovaného majetku, či prostriedky, získané z predaja privatizovaného majetku\nalebo jeho časti, použije alebo nepoužije na úhradu svojich záväzkov z privatizačnej zmluvy voči fondu.\nOdvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 19a zákona č. 92/1991 Zb. je kogentným ustanovením,\nčo je zrejmé z formulácie znenia tohto ustanovenia, a preto povinnosti v ňom striktne stanovené nie je\nmožné na základe vôle zmluvných strán meniť, resp. modifikovať dohodou strán v zmluve. Ak by tomu\ntak bolo a zmluvné strany by si podľa vlastnej ľubovôle modifikovali povinnosti stanovené v citovanom\nustanovení, citované ustanovenie by sa stalo obsolétnym a nesplnilo by zámer sledovaný zákonodarcom\npri jeho zavedení do zákona č. 92/1991 Zb. jeho novelou, účinnou od 14. septembra 1995.\n43. Z ustanovenia § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb., (ako zákona „lex specialis“ vo vzťahu\nk Občianskemu zákonníku ako všeobecnému právnemu predpisu) vyplýva, že úkony vykonané\nnadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky na ne nadväzujúce úkony sú\nneplatné. Jedná sa o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, hoci zákon používa len termín „neplatnosť“,\npretože ak nejaká vada právneho úkonu je sankcionovaná neplatnosťou a nejedná sa o niektorý z\nprípadov relatívnej neplatnosti, ide o absolútne neplatný právny úkon a na takúto neplatnosť súd prihliada\nex offo (z úradnej povinnosti), pričom absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho\npriamo zo zákona a pôsobí zásadne od začiatku (ex tunc), teda od okamihu vzniku právneho úkonu. Ak\nprávny úkon svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu (týmto zákonom sa myslí nielen Občiansky\nzákonník, ale napr. aj zákon č. 92/1991 Zb.), ide o absolútne neplatný právny úkon. Pokiaľ úpadca\n(nadobúdateľ privatizovaného majetku) pri prevode (predaji) predmetných nehnuteľností (časti ním\nprivatizovaného majetku) postupoval v rozpore s ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. - keďže finančné\nprostriedky, ktoré získal za predaj nehnuteľností od manželov A.E. a manželov R. (kúpne ceny) nepoužil\nprednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu - tak prevod nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy\nz 12.10.2000 v znení dodatku č. 1 z 21.11.2000 medzi úpadcom a manželmi A. a manželmi R., ako\naj naň následne nadväzujúci právny úkon - prevod predmetných nehnuteľností na žalobcov 1/ a 2/ na\nzáklade zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom a prevode stavby z 24.06.2002,\ntreba považovať za absolútne neplatné právne úkony v zmysle ust. § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb.\ntak, ako to konštatoval aj súd prvej inštancie.\n44. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj námietku odvolateľov, že na základe dohody o vzájomnom\nzapočítaní pohľadávok z 21.02.2001 boli finančné prostriedky, získané z predaja predmetných\nnehnuteľností, použité na úhradu záväzkov úpadcu voči fondu, keďže fond dal úpadcovi súhlas na\nodpredaj majetku v sume minimálne 4,8 mil. Sk, pričom fondu bolo uhradených až 11,8 mil. Sk (jednalo sa\no postúpenie pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny z úpadcu na fond a následne započítanie záväzku\nfondu voči KOVOSPOL NITRA spol. s r.o.).\n45. Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok bola uzavretá dňa 21.02.2001 medzi FNM SR,\nKOVOSPOL NITRA spol. s r.o. a Vodohospodárske stavby a.s. Nitra. Z článku I. bodu 1. dohody vyplýva,\nže Vodohospodárske stavby a.s. Nitra majú pohľadávku voči KOVOSPOL NITRA spol. s r.o., ktorá\nvyplýva z kúpnej zmluvy z 21.02.2001, ktorou boli tejto spoločnosti odpredané nehnuteľnosti za kúpnu\ncenu 11.801.460,- Sk. Z článku I. bodu 2 uvedenej dohody vyplýva, že Vodohospodárske stavby a.s.\nNitra postupujú túto svoju pohľadávku na Fond národného majetku Slovenskej republiky. Z článku I.\nbodu 3 dohody ďalej vyplýva, že FNM SR má pohľadávku voči Vodohospodárskym stavbám a.s. Nitra,\npozostávajúcu z nezaplatenej kúpnej ceny vo výške 24.954.000,- Sk a príslušenstva, ktorá vyplýva z\nkúpnej zmluvy o predaji podniku č. XX/XXXX z 27.07.1992, vrátane dodatku č. 1 z 29.09.1994. Z článku\nI. bodu 4 dohody vyplýva, že Vodohospodárske stavby a.s. Nitra a FNM SR sa vzájomne dohodli, že\nzapočítajú pohľadávku FNM SR vyplývajúcu z kúpnej zmluvy č. XX/XXXX z 27.07.1992 voči pohľadávke\nVodohospodárskych stavieb a.s. Nitra, vyplývajúcej z postúpenej pohľadávky voči KOVOSPOL NITRA\nspol. s r.o. Z článku II. bodu 1 ďalej vyplýva, že KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. má pohľadávku voči\nFNM SR vo výške 11.801.460,- Sk z titulu náhrady škody, ktorá vznikla KOVOSPOL-u NITRA spol. s\nr.o. v dôsledku neplatného odstúpenia FNM SR od zmluvy o predaji podniku, uzavretej medzi FNM SR\na Oprea s.r.o. Nitra, čím sa stala absolútne neplatnou ich kúpna zmluva č. XXXX/XX, uzavretá medzi\n\nFNM SR a KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. Z článku II. bodu 2 vyplýva, že FNM SR má pohľadávku z\nnezaplatenej kúpnej ceny, ktorá vyplýva zo zmluvy o predaji nehnuteľností medzi Vodohospodárskymi\nstavbami a.s. Nitra a KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. Z článku II. bodu 3 dohody ďalej vyplýva, že FNM\nSR a KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. sa dohodli na vzájomnom započítaní pohľadávok špecifikovaných v\nbode 1 a 2 tohto článku ku dňu podpísania tejto dohody. Z článku III vyplýva, že pohľadávky špecifikované\nv článku I. a II. sa započítavajú do výšky, v akej sa kryjú, t. j. v sume 11.801.460,- Sk.\n46. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že na základe vyššie uvedenej dohody\no vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001 nedošlo k platnému započítaniu pohľadávok medzi\nFondom národného majetku Slovenskej republiky a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra. Z článku I.\nbodov 1 a 2 dohody vyplýva, že Vodohospodárske stavby a.s. Nitra svoju pohľadávku voči KOVOSPOLu NITRA spol. s r.o. titulom zaplatenia kúpnej ceny v sume 11.801.460,- Sk a vyplývajúcu z kúpnej\nzmluvy z 21.02.2001 (táto zmluva bola uzavretá medzi predávajúcim Vodohospodárske stavby a.s.\nNitra a kupujúcim KOVOSPOL NITRA spol. s r.o. - poznámka odvolacieho súdu) postúpili Fondu\nnárodného majetku Slovenskej republiky, ktorý sa stal novým veriteľom tejto pohľadávky. Keďže\nVodohospodárske stavby a.s. Nitra nemali voči Fondu národného majetku Slovenskej republiky v dohode\nuvedenú pohľadávku (veriteľom tejto pohľadávky bol FNM SR), tak v zmysle článku I. bodu 4 dohody\nnemohlo dôjsť k platnému započítaniu pohľadávok medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami a.s.\nNitra. Nakoľko predmetom dohody neboli vzájomné pohľadávky medzi FNM SR a Vodohospodárskymi\nstavbami a.s. Nitra, nemohlo dôjsť ani k stretu vzájomných pohľadávok a zániku pohľadávky FNM SR,\nšpecifikovanej v článku I bode 3 tejto dohody „vo výške Sk 24 954 000,- Sk a príslušenstva“, ktorej výška\nje neurčitá, keďže nie je zrejmé, o aké príslušenstvo sa jedná, a teda v tejto časti je pohľadávka neurčitá,\nčo spôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o započítaní (ust. § 37 OZ). Odvolací súd sa preto nestotožnil\ns tvrdením odvolateľov, že na základe dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001 došlo\nk úhrade záväzku úpadcu voči FNM SR formou započítania pohľadávok v zmysle ust. § 364 Obch. zák.\na ust. § 580 OZ. Súd prvej inštancie (v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutiach NS\nSR sp. zn. 2Obo/76/2012, 2Obo/6/2013 a 4Obo/65/2012, vydaných v skutkovo a právne obdobných\nprávnych veciach) dospel k správnemu právnemu záveru, že na základe vyššie uvedenej dohody o\nvzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001, uzavretej medzi FNM SR, spoločnosťou KOVOSPOL\nNITRA spol. s r.o. a úpadcom nedošlo k stretu vzájomných pohľadávok, a teda ani k zániku pohľadávky\nFNM SR špecifikovanej v článku I. bode 3 uvedenej dohody, pretože predmetom uvedenej dohody neboli\nvzájomné pohľadávky medzi FNM SR a Vodohospodárskymi stavbami a.s. Nitra.\n47. S poukazom na to, že úpadca pri prevode predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy\nz 12.10.2000 v znení dodatku č. 1 z 21.11.2000 nepoužil finančné prostriedky, získané z predaja\npredmetných nehnuteľností, prednostne na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR v zmysle uzavretej\nprivatizačnej zmluvy, úkony vykonané úpadcom v rozpore s ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. sú neplatné\nv zmysle ust. § 19a ods. 4 citovaného zákona, rovnako ako naň nadväzujúci právny úkon - uzavretie\nzmluvy o prevode vlastníckeho práva k nebytovým priestorom a kúpnej zmluvy o prevode stavby z 24.\njúna 2002, ktorou nadobudli predmetné nehnuteľnosti od manželov A. a manželov R. ako predávajúcich\nžalobcovia 1/ a 2/ ako kupujúci. Vlastnícke právo k vylučovaným nehnuteľnostiam žalobcovia preto\ndoložili neplatným právnym titulom, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobu\no vylúčenie predmetných nehnuteľnosti zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu zamietol.\n48. Odvolatelia v odvolaní poukazovali aj na to, že pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností boli\ndobromyseľní, rovnako ako manželia A. a manželia R., od ktorých predmetné nehnuteľnosti nadobudli.\nUvedenú námietku odvolatelia uplatnili už v rámci konania na súde prvej inštancie, pričom súd prvej\ninštancie sa uvedenou námietkou aj zaoberal a v odôvodnení svojho rozsudku vysvetlil, z akého\ndôvodu dospel k záveru, že v okolnostiach konkrétneho prípadu nepovažoval žalobcov a ani ich\nvlastníckych predchodcov manželov A. a manželov R. za dobromyseľných pri nadobudnutí predmetných\nnehnuteľností. Poukázal na to, že absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva bez ďalšieho priamo zo\nzákona, v dôsledku čoho sa na takýto právny úkon hľadí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne\nneplatný právny úkon nespôsobuje právne následky ani v prípade, ak na jeho základe bolo rozhodnuté\no vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Údaje z katastra, medzi ktoré patria aj údaje o\nprávach k nehnuteľnostiam a údaje o vlastníkovi, treba považovať za hodnoverné a záväzné, pokiaľ\nsa nepreukáže opak. Ide o právnu domnienku, ktorá pripúšťa dôkaz opaku a súd ju považuje za\npreukázanú len vtedy, pokiaľ v konaní nevyjde najavo opak. Teda, zápis vkladu vlastníckeho práva\nv katastri nehnuteľností platí a je záväzný pre každého, pokiaľ sa nepreukáže opak, pričom samotný\n\nzápis v katastri nehnuteľností nezakladá právny stav vlastníctva. I keď v prípade absolútne neplatného\nprávneho úkonu o prevode nehnuteľností, prevedených ďalej na iných nadobúdateľov (žalobcov 1/ a\n2/) svedčí v prospech týchto ďalších nadobúdateľov modus, chýba im titulus. Dobrá viera týchto ďalších\nnadobúdateľov je významná len potiaľ, že im možno priznať všetky práva a povinnosti oprávneného\ndržiteľa, pričom žiadne iné právne následky im právny poriadok nepriznáva. Ochrana, ktorú poskytuje\nnadobúdateľovi - držiteľovi však nie je takej intenzity, aby zabránila vlastníkovi nehnuteľností účinne\nuplatňovať svoje absolútne vlastnícke právo. Občianske právo hmotné je ovládané zásadou, podľa\nktorej nadobudnutie vlastníckeho práva od nevlastníka nie je možné, pretože nikto nemôže previesť\nna druhého viac práv, než má on sám. O dobrú vieru ide vtedy, ak nadobúdateľ nehnuteľností ani\npri vynaložení potrebnej opatrnosti, ktorú možno od neho s ohľadom na okolnosti a povahu prípadu\npožadovať, nemal, prípadne nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že je dobromyseľný, že vec\nriadne podľa práva nadobudol (viď uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/71/2011 z 27.02.2013). V danom\nprípade k takýmto okolnostiam nedošlo. Žalobcovia a ani pôvodní vlastníci predmetných nehnuteľnosti\n- manželia A. a manželia R., nesplnili kritéria kladené na dobromyseľnosť nadobúdateľov. Okolnosti\ntohto konkrétneho prípadu súd prvej inštancie a rovnako aj odvolací súd nepovažuje za okolnosti hodné\nosobitného zreteľa, keďže žalobcovia nadobudli predmetné nehnuteľnosti na základe právnych úkonov,\npričom na začiatku bol pôvodným vlastníkom úpadca, ktorý ich nadobudol od Fondu národného majetku\nSlovenskej republiky na základe privatizačnej zmluvy. Úpadca vedel o obmedzeniach a povinnostiach,\nktoré platia pre nadobúdateľa majetku štátu podľa zákona o veľkej privatizácii a vedel, že v prípade,\nak nebudú dodržané podmienky ustanovenia § 19a predmetného zákona, dôsledkom bude absolútna\nneplatnosť právneho úkonu, týkajúca sa privatizovaného majetku. K námietke - že pri nadobudnutí\nvlastníckeho práva od úpadcu boli ich prví nadobúdatelia dobromyseľní, pretože boli presvedčení, že k\núhrade kúpnej ceny došlo započítaním príslušných pohľadávok a že k prevodu nehnuteľností došlo v\nsúlade s ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb. - odvolací súd uvádza, že zákon č. 92/1991 Zb. nestanovuje\nžiadnu výnimku z absolútnej neplatnosti právneho úkonu v prípade odvolávania sa kupujúceho na\njeho dobromyseľnosť vo vzťahu k nadobudnutiu sprivatizovaného majetku v rozpore s týmto zákonom.\nUstanovenie § 19a zákona č. 92/1991 Zb. bolo zavedené do tohto zákona s účinnosťou od 14.09.1995\nzákonom č. 190/1995 Z.z., pričom zákon č. 190/1995 Z.z. bol riadne zverejnený v Zbierke zákonov,\npreto platí, že ustanovenie § 19a bolo, resp. muselo byť známe úpadcovi ako ich vlastníkovi, ako\naj fyzickým osobám, ktoré uzavreli kúpne zmluvy o prevode predmetných nehnuteľností s úpadcom\na títo si preto mali preveriť splnenie podmienok v zmysle ustanovenia § 19a zákona č. 92/1991 Zb.\nOdvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od ustálenej rozhodovacej praxe, v zmysle ktorej v prípade\nabsolútnej neplatnosti právneho úkonu (prevodná zmluva) sa nadobúdateľ nemôže dovolávať ochrany\nnadobudnutého vlastníckeho práva s poukazom na dobrú vieru, pretože takéto vlastnícke právo vôbec\nnevzniklo. Dobromyseľnosť prevodu predmetných nehnuteľností z manželov A. a manželov R. na\nžalobcov spochybňuje tá skutočnosť, že predsedom predstavenstva úpadcu bol J.. H. F., ktorý v mene\núpadcu uzavrel zmluvu s manželmi A. a manželmi R., ktorí následne predmetné nehnuteľnosti previedli\nzmluvou na žalobcu 1/, ktorý je synom predsedu predstavenstva úpadcu J.. H. F. a svokrom žalobkyne\n2/, ktorá je manželkou žalobcu 1/.\n49. Odvolací súd tiež upriamuje pozornosť na to, že obdobné skutkové a právne okolnosti ohľadom\nnadobudnutia nehnuteľností od úpadcu, ktoré boli súčasťou privatizovaného majetku úpadcu, boli\npredmetom viacerých súdnych konaní, pričom odvolací súd sa stotožňuje s právnymi závermi, ku ktorým\ndospeli v obdobných právnych a skutkových veciach viaceré odvolacie senáty NS SR (napr. rozsudok\nNS SR sp. zn. 4Obo/23/2012 zo 17.12.2013, rozsudok sp. zn. 4Obo/66/2012 zo 17.12.2013, uznesenie\nsp. zn. 2Obo/66/2012 z 26.02.2014, uznesenie sp. zn. 2Obo/76/2012 z 26.02.2014, uznesenie sp.\nzn. 2Obo/6/2013 z 26.02.2014, uznesenie sp. zn. 3Obo/44/2012 z 25.06.2014, rozsudok sp. zn.\n1Obo/6/2017 z 18.10.2017), rozhodnutiami ktorých boli žaloby o vylúčenie nehnuteľností zo súpisu\nmajetku konkurznej podstaty úpadcu zamietnuté z dôvodu, že prevody nehnuteľností boli úpadcom\nvykonané v rozpore s ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb., pričom pokiaľ bola posudzovaná dohoda o\nvzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001, súdy dospeli k rovnakému záveru, že na jej základe\nnedošlo k zániku pohľadávky FNM SR voči úpadcovi. Odchylné rozhodnutie predstavuje rozsudok NS\nSR sp. zn. 5Obo/44/2013 z 18.09.2014, ktorým odvolací súd (v poradí druhým rozsudkom) potvrdil\nrozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 6Cbi/31/2010 z 12.07.2013, ktorým súd prvej inštancie sporné\nnehnuteľnosti vylúčil zo súpisu majetku konkurznej podstaty úpadcu. V rozsudku sp. zn. 5Obo/44/2013\nodvolací súd považoval za platný právny úkon kúpnu zmluvu uzavretú medzi kupujúcim a predávajúcim\n- úpadcom a dohodu o vzájomnom započítaní pohľadávok z 21.02.2001 považoval za úkon, na základe\nktorého došlo k platnému započítaniu vzájomných pohľadávok. Odvolací súd v posudzovanom prípade,\n\npo preskúmaní konkrétnych okolností predmetnej veci, sa stotožnil s právnymi závermi, ku ktorým\ndospeli v obdobných právnych veciach senáty 1Obo, 2Obo, 3Obo a 4Obo.\n50. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že dovolanie žalovaného, podané proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave sp. zn. 8Cbi/28/2010 zo 16. decembra 2015 v spojení s rozsudkom NS SR sp.\nzn. 3Obo/3/2016 z 18. mája 2016, bolo odmietnuté dovolacím súdom z dôvodu jeho procesnej\nneprípustnosti a dovolací súd sa nezaoberal vecným preskúmaním veci. Uznesením sp. zn.\n2Obo/6/2013 z 27.09.2015 NS SR (ako súd odvolací) v právnej veci žalobcov W. A. s manželkou a J..\nR. R. s manželkou, vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 8Cbi/27/2010 zrušil rozsudok\nsúdu prvej inštancie, ktorým bola žalovanému správcovi uložená povinnosť vylúčiť z konkurznej podstaty\núpadcu sporné nehnuteľnosti a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V uvedenej právnej veci Krajský súd v\nBratislave rozsudkom sp. zn. 8Cbi/27/2010 z 8.03.2016 žalobu zamietol, pričom NS SR uznesením sp.\nzn. 2Obo/20/2016 z 30.11.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie\ns tým, že má skúmať dobromyseľnosť žalobcov pri nadobudnutí sporných nehnuteľností. Odvolací súd\nzistil, že následne, v poradí tretím rozsudkom sp. zn. 8Cbi/27/2010 zo 7.11.2018 Krajský súd v Bratislave\nžalobu o vylúčenie sporných nehnuteľností zamietol, pričom na základe podaného odvolania sa vec t.\nč. nachádza na odvolacom súde.\n51. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej\ninštancie vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, potvrdil ako vecne správny.\n52. Úspešným účastníkom v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému proti žalobcom vznikol nárok na\nnáhradu trov odvolacieho konania (ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP). O výške\ntrov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (ust. § 262 ods. 2 CSP).\n53. Rozsudok prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je dovolanie prípustné (§ 420 CSP), ak\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\nPodľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nrozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej\notázky,\na) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,\nb) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo\nc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).\nDovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Oprávneným subjektom na podanie\ndovolania je strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je\npodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427\nv spojení s § 424 CSP).\n\nPodľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie\npovažuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 CSP).\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,\nktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia veci (§\n432 CSP).\nPodľa § 429 SCP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné\npodania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a\nak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Cbi/32/2010", "guid": "14e552ee-a744-4427-9a9a-d6cf4bf9895d:57df02c9-cc18-4ef2-976c-5f266f09119d", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}