{"guid": "65c99114-4c25-4700-92b7-0daaeaca8e62:03e92aa7-ff0a-44ad-a236-9a6046aaeed3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2019:1010201243.1", "spisova_znacka": "4Obo/1/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/1/2018 z 31. 1. 2019", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. januára 2019, sp. zn. 4Obo/1/2018, ECLI:SK:NSSR:2019:1010201243.1", "identifikacne_cislo": "1010201243", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Pepelová", "sudca_id": 428, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-pepelova-428", "datum_vydania": "2019-01-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Incidenčné spory"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-4", "nazov": "§ 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-6.odsek-1", "nazov": "§ 6 ods. 1 ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328/#paragraf-6.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "nazov": "§ 453 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-1", "nazov": "§ 19a ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "nazov": "§ 255 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-255.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-255"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-3", "nazov": "§ 19a ods. 3 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 365 ods. 1 písm. h) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-365.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92", "nazov": "zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "nazov": "§ 396 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-396.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-396"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-2", "nazov": "§ 19a ods. 2 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-19a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-19a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/328", "nazov": "ZKV", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-1991"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-19a", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-19", "/SK/ZZ/1991/328#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-255", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-365", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-396"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/03e92aa7-ff0a-44ad-a236-9a6046aaeed3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2019:1010201243.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1010201243.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2019:1010201243.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obo/1/2018\n1010201243\n31. 01. 2019\nJUDr. Viera Pepelová\nECLI:SK:NSSR:2019:1010201243.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Pepelovej a\nčleniek senátu JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v spore žalobcov: 1/ Ing. G., nar.\nXX. XX. XXXX, bytom J., zastúpený advokátom JUDr. Jurajom Tibenským, so sídlom Štefánikova 15,\nNitra, 2/ Ing. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., 3/ Z., nar. XX.XX. XXXX, bytom X., obidvaja zastúpení\nadvokátkou JUDr. Libušou Péteriovou, so sídlom Farská 4, Nitra proti žalovanému: Mgr. Peter Zvara,\nso sídlom kancelárie Obchodná 2, Bratislava, správca konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske\nstavby, a. s., Nitra,\nso sídlom Cabajská cesta č. 28, Nitra, IČO: 31 411 487, zastúpený Zvara advokáti, s. r. o.,\nso sídlom Námestie SNP 1, Bratislava-Staré Mesto, IČO: 46 547 878, konajúca prostredníctvom\nkonateľa, advokáta Mgr. Petra Zvaru, o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty, na odvolanie žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave,\nč. k. 9Cbi/28/2010-230 zo dňa 31. mája 2012, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave,\nč. k. 9Cb/28/2010-230 zo dňa 31. mája 2012 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovaný m á voči žalobcom v 1/ až 3/ rade n á r o k na náhradu trov prvoinštančného konania.\nIII. Žalovaný m á voči žalobcom v 1/ až 3/ rade n á r o k na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho\nkonania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave ako súd prvej inštancie rozsudkom, č. k. 9Cbi/28/2010-230 zo dňa 31. 05.\n2012 uložil žalovanému povinnosť vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu v konkurze vedenom\nna Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6K/105/01 nehnuteľnosti s príslušenstvom a súčasťami\nevidované na LV č. XXXX pre kat. úz. J.,\nokres Nitra, ako pozemková nehnuteľnosť parcela č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria\no výmere 410 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 922 m2, parcela\nč. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 488 m2, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a\nnádvoria o výmere 168 m2 a stavba so súpisným číslom 36 administratívna budova postavená na parcele\nč. XXXX/X. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v 1/ rade náhradu trov konania v\nsume 1 035,51 eur a žalobcom v 2/ a 3/ rade náhradu trov konania v sume\n851,45 eur.\n2. Z odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu vyplýva, že žalobca v 1/ rade\nsa žalobou podanou na súd dňa 28. 06. 2010 domáhal vylúčenia nehnuteľností špecifikovaných v\nžalobe z konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby a. s., Nitra (ďalej tiež ako „úpadca“).\n\nŽalobu odôvodnil tým, že nehnuteľnosti nadobudol spolu s ostatnými spoluvlastníkmi od úpadcu Kúpnou\nzmluvou zo dňa 11. 07. 2000 s tým, že vklad vlastníckeho práva k nim bol povolený dňa 07. 11. 2000.\nNehnuteľnosti, vylúčenia ktorých sa žalobca domáha, neboli vo vlastníctve úpadcu ani ku dňu vyhlásenia\nkonkurzu, úpadca ich nenadobudol počas konkurzu a nejedná sa ani o majetok, ktorým dlžník zabezpečil\nsvoj záväzok. Žalobou podanou na súd dňa 29. 06. 2010 sa žalobcovia v 2/ a 3/ rade domáhali vylúčenia\ntých istých nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu z dôvodu, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli\nod úpadcu do spoluvlastníctva spoločne so žalobcom v 1/ rade na základe kúpnej zmluvy\na povolenia vkladu dňa 07. 11. 2000. Nehnuteľnosti boli zaradené do konkurznej podstaty úpadcu\nneoprávnene, pretože úpadca nebol ich vlastníkom.\n3. Súd prvej inštancie uznesením, č. k. 9Cbi/28/2010-82 zo dňa 07. 09. 2010 spojil obe veci na spoločné\nkonanie s tým, že ďalej budú prejednávané pod sp. zn. 9 Cbi 28/2010.\n\n4. Výzvou zo dňa 05. 05. 2010, č. k. 6K/105/01-687,688 a 689 (na č. l. 39 - 44 spisu) Krajský súd v\nBratislave uložil žalobcom 30-dňovú lehotu na podanie žaloby v zmysle § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991\nZb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“) na vylúčenie vecí z konkurznej\npodstaty.\n5. Žalovaný navrhol žalobu žalobcov zamietnuť z dôvodu, že je nepretržite vlastníkom nehnuteľného\nmajetku, nakoľko tento bol prevedený na žalobcov na základe absolútne neplatného úkonu, t. j. právneho\núkonu, ktorý sa považuje za existujúci, ale jeho právne následky nenastanú. Neplatnosť právneho úkonu\nvyvodil z rozporu kúpnej zmluvy\ns ust. § 19a zákona č. 92/1991 Zb..\n6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom svedkov Ing. K.\na Ing. K. a listinnými dôkazmi [kúpnou zmluvou uzatvorenou medzi úpadcom a žalobcami dňa 11. 07.\n2000, vrátane Dodatku č. 1, výpisom z LV č. XXXX k. ú. J., súhlasom na odpredaj nehnuteľného majetku\nzo dňa 31. 08. 2000 a súvisiacimi dokladmi, Dohodou\no vzájomnom započítaní pohľadávok uzavretou medzi FNM SR, KOVOSPOL NITRA,\nspol. s r. o. a Vodohospodárskymi stavbami, a. s. Nitra zo dňa 21. 02. 2001, kúpnou zmluvu uzavretou\nmedzi úpadcom a KOVOSPOL NITRA, spol. s r. o., výzvou Krajského súdu v Bratislave podľa § 19 ods.\n2 ZKV, zmluvou č. 48/92 uzavretou medzi Fondom národného majetku Slovenskej republiky (ďalej tiež\nako „FNM SR“ alebo „fond“), Vodohospodárskymi stavbami, a. s. Nitra, konkurznou prihláškou] a ďalšími\nlistinnými dôkazmi založenými v spise, písomnými a ústnymi prednesmi právnych zástupcov účastníkov.\n7. Krajský súd v Bratislave uznesením, sp. zn. 6K/105/01 zo dňa 23. 07. 2001 vyhlásil na majetok\nVodohospodárske stavby, a. s., Nitra konkurz a za správcu konkurznej podstaty ustanovil JUDr. Martinu\nMrázovú. Uznesením zo dňa 23. 06. 2010 bol za správcu konkurznej podstaty ustanovený Mgr. Peter\nZvara, t. j. žalovaný.\n8. Konkurznou prihláškou zo dňa 19. 09. 2001 si FNM SR prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške\n75 798 092,40,-Sk. Správca poprel pohľadávku vo výške 11 801 450,-Sk\nz dôvodu uzavretej dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi veriteľom a úpadcom dňa 21.\n02. 2001. FNM SR incidenčnú žalobu o určenie pravosti popretej pohľadávky nepodal.\n\n9. Súd prvej inštancie poukázal na ust. § 19 ods. 1, ods. 2 ZKV, § 4 ods. 1,\n§ 41 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), § 19a ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona\nč. 92/1991 Zb. o veľkej privatizácii a § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a konštatoval, že\npredmetné nehnuteľnosti boli žalovaným zaradené do súpisu konkurznej podstaty, doteraz sú jeho\nsúčasťou a účinky konkurzu naďalej trvajú. Žalobcovia uplatnili\nsvoj nárok v súlade s § 19 ods. 2 ZKV, pričom žalobu podali včas.\n\n10. Prvoinštančný súd ďalej konštatoval, že vec je do konkurznej podstaty zapísaná správcom\nkonkurznej podstaty podľa príslušných procesných predpisov, nie podľa predpisov hmotného práva.\nÚčelom návrhu na vylúčenie vecí z konkurznej podstaty je zrušenie obmedzenia vysloveného\nprocesnými predpismi a potrebná procesná ochrana je vylučovateľovi poskytovaná tým, že vec môže\nbyť výrokom súdu z podstaty vylúčená. V danom prípade\nide o žalobu na plnenie, nie o určovaciu žalobu.\n11. V konaní nebolo sporné, že žalobcovia svoje vlastníctvo k špecifikovaným nehnuteľnostiam\nosvedčujú listom vlastníctva č. XXXX, sú preto osobami konkurzom dotknutými a osobami oprávnenými\nk podaniu návrhu na vylúčenie vecí zo súpisu. Vzhľadom na ustanovenie katastrálneho zákona, podľa\nktorého sú údaje v katastri hodnoverné, kým sa nepreukáže opak, musel súd prvej inštancie prejudiciálne\nvyriešiť otázku, či žalobcovia nadobudli vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na základe platných\nprávnych úkonov.\n12. V konaní tiež nebolo sporné, že úpadca nadobudol uvedené nehnuteľnosti\nod FNM SR\nna základe privatizačnej zmluvy, preto sa na vec vzťahujú okrem všeobecných predpisov aj špeciálny\nprávny predpis, ktorým je zákon o veľkej privatizácii. Tento\nako osobitný právny predpis vzťahujúci sa na privatizáciu majetku štátu, špecificky upravuje otázku\nneplatnosti právnych úkonov vykonaných v súvislosti s privatizovaným majetkom,\na to nielen právnych úkonov medzi nadobúdateľom privatizovaného majetku a treťou osobou, ale aj\nvšetkých na ne nadväzujúcich právnych úkonov. Zákonodarca s účinnosťou\nod 14. 09. 1995 zaviedol do zákona o veľkej privatizácii ustanovenie § 19a, ktorý postihuje právne\núkony vykonané v rozpore s týmto ustanovením, absolútnou neplatnosťou. Ak aj zákonodarca umožnil\nkupujúcim prevádzať majetok s predchádzajúcim súhlasom FNM SR,\ntak len s rozväzovacou podmienkou, že v prípade, ak predávajúci poruší povinnosti uložené\nustanovením § 19a, t. j. nepoužije výnos z predaja privatizovaného majetku na splatenie záväzkov voči\nFNM SR, právne úkony (prevod privatizovaného majetku), ako aj nadväzujúce právne úkony (akékoľvek\nďalšie prevody) sú zo zákona neplatné.\n13. Ustanovenie § 19a zákona č. 92/1991 Zb., zavedené zákonom č. 190/1995 Z. z.,\nje účinné od 14. 09. 1995 bez prechodných a záverečných ustanovení, a teda ide o normu, ktorá vykazuje\nznaky nepravej retroaktivity, ktorá sa považuje za prípustnú, pretože svojou podstatou nepôsobí do\nminulosti, ale akceptuje stav, ktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši\naž v čase účinnosti novej právnej úpravy.\n14. Keďže k prevodu predmetných nehnuteľností na žalobcov došlo vkladom\ndo katastra\ndňa 07. 11. 2000, t. j. po zavedení novely § 19a zákona o veľkej privatizácii,\nna platnosť\nprevodu sa vyžadovalo splnenie obidvoch podmienok stanovených v § 19a ods. 2 a 3 zákona o veľkej\nprivatizácii, v opačnom prípade sú úkony nadobúdateľa a na ne nadväzujúce úkony, týkajúce sa prevodu\nprivatizovaných nehnuteľností, neplatné.\nSúd vykonaným dokazovaním zistil, že obe podmienky boli splnené, preto v danom prípade nemožno\nvysloviť, že by išlo o absolútne neplatný právny úkon pre rozpor s § 19a.\n15. Podľa ust. § 19a ods. 2 zákona o veľkej privatizácii, podmienkou platného prevodu sprivatizovaného\nmajetku na tretie osoby je súhlas FNM SR, ktorý bol v danej veci udelený dňa 30. 08. 2000 za podmienky,\nže výnos bude použitý na úhradu záväzkov voči FNM SR.\nSúd vyslovil, že bolo v právomoci FNM SR ako súhlas vydá, resp. či ho niečím obmedzí.\nAj z dôvodovej správy k ust. § 19a vyplýva, že toto ustanovenie zabezpečuje určitú ingerenciu fondu\nvo vzťahu k privatizovanému majetku nachádzajúcemu sa u nadobúdateľa, ktorý nesplatil celú kúpnu\ncenu a účelom tiež bolo aj zabezpečenie sledovania majetku. V týchto intenciách bol aj písomný\nmateriál FNM SR (karta žiadateľa) predložený na rokovanie výkonného výboru spolu so žiadosťou\núpadcu. Je zrejmé, že FNM SR sa zaoberal celkovou situáciou u nadobúdateľa a vzhľadom na hroziace\nexekúcie privítal snahu Prvej komunálnej banky, a. s. (ďalej len „PKB, a. s.“) ako majoritného záložného\nveriteľa, postupovať spoločne a výkonnému výboru bolo doporučené zobrať do úvahy pomer založených\nnehnuteľností\n(v prospech PKB založený majetok vo výške 40,7 mil. Sk a v prospech FNM SR vo výške\n4,8 mil. Sk) a žiadosť schváliť. Vzhľadom na uvedené mal úpadca použiť výnos vo výške\n\n4,8 mil. Sk na úhradu záväzkov voči FNM SR. Zo súhlasu nevyplýva, že má byť použitý celý výnos,\nresp. minimálne 4,8 mil. Sk na úhradu záväzkov voči FNM SR úpadcom a svedok, ktorý bol vypočutý\n(F. E.), pripustil, že bolo možné rozdelenie výnosu v pomere záložných práv, nevedel však uviesť, či išlo\no tento konkrétny prípad. Z karty žiadateľa je zrejmé, že FNM SR si bol vedomý, že celý výnos nemôže\núpadca použiť na úhradu záväzkov voči fondu,\na to vzhľadom na majoritného záložného veriteľa. Súd vyslovil, že bol naplnený účel zákona, pretože\ntýmto súhlasom chcel FNM SR zabezpečiť aspoň čiastočné uspokojenie svojej pohľadávky vzhľadom\nna ekonomickú situáciu u úpadcu. K časovej následnosti súhlasu, uzatvoreniu písomnej kúpnej zmluvy\na prevodu nehnuteľností súd uviedol, že zákon vyžaduje súhlas FNM SR k prevodu a nie k uzavretiu\npísomnej zmluvy, nakoľko vlastnícke právo k nehnuteľnosti vzniká až vkladom do katastra na základe\nrozhodnutia správy katastra o povolení vkladu (§ 133 ods. 2 OZ), nie samotnou zmluvou. Keďže\nvklad vlastníckeho práva bol povolený dňa 07. 11. 2000 a FNM SR súhlas s prevodom predmetných\nnehnuteľností udelil dňa 31. 08. 2000, prevod nastal až na základe predchádzajúceho písomného\nsúhlasu FNM SR.\n16. K druhej podmienke platnosti prevodu privatizovaných nehnuteľností, a to použitiu finančných\nprostriedkov prednostne na úhradu svojich záväzkov voči fondu, súd vyslovil,\nže žalovaný si túto povinnosť splnil. Uviedol, že ani zo zákona ani zo súhlasu nevyplýva, akým spôsobom\na dokedy má úpadca takto získané prostriedky uhradiť v prospech FNM SR, zrejmé je len to, že\nnadobúdateľ je povinný takto získané prostriedky na základe predaja\npo predchádzajúcom súhlase fondu, prednostne použiť na úhradu svojich záväzkov. FNM SR súhlasil\ns plnením 4,8 mil. Sk, pretože väčšina majetku bola založená v prospech PKB a obaja veritelia\nsúhlasili so spoločným postupom. Uzatvorením Dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok medzi\nFNM SR, KOVOSPOL NITRA, spol. s r. o. a úpadcom došlo k zániku pohľadávky, ktorú mal úpadca voči\nspoločnosti KOVOSPOL NITRA, spol. s r. o. a ktorú mala spoločnosť KOVOSPOL Nitra, s. r. o. voči FNM\nSR s tým, že pohľadávka FNM SR sa voči úpadcovi znížila o sumu 11 801 460,-Sk. Uvedené potvrdzuje\naj správanie sa účastníkov tejto dohody, kedy úpadca prestal evidovať pohľadávku voči spoločnosti\nKOVOSPOL NITRA,\nspol. s r. o., KOVOSPOL NITRA, spol. s r. o. voči FNM SR a naopak, úpadca prestal evidovať záväzok\nv tomto rozsahu voči FNM SR, a preto ju už samotný správca úpadcu v uvedenom rozsahu poprel.\nSkutočnosť, že FNM SR nepodal žalobu o určenie pravosti a výšky popretej pohľadávky, svedčí o tom,\nže aj fond považoval popretie pohľadávky za dôvodné práve z titulu trojdohody a zápočtu pohľadávok.\nTúto skutočnosť potvrdil aj vypočutý svedok Ing. P.. Súd tiež vyslovil, že námietka úpadcu, že uvedená\ndohoda o započítaní s predmetným predajom nesúvisí a ide o neplatný právny úkon, je nedôvodná.\nDohoda o započítaní pohľadávok je podľa názoru súdu platným právnym úkonom, ktorým si úpadca\nriadne splnil záväzok vyplývajúci\nzo zákona i zo znenia súhlasu na prevod nehnuteľností. Ide o úkon určitý a zrozumiteľný,\nje z neho zrejmý úmysel a vôľa strán započítať vzájomné pohľadávky FNM SR a úpadcu\ndo výšky 11 801 460,-Sk, čomu zodpovedá aj následné správanie účastníkov.\n17. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nadobúdateľ nekonal v rozpore s\nust. § 19a ods. 2, 3 zákona o veľkej privatizácii a predmetný právny úkon, ktorým boli nehnuteľnosti\nprevedené na žalobcov, je platným právnym úkonom, preto žalobe vyhovel tak, ako vyplýva z výroku\nrozsudku.\n18. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O. s. p“) tak, že úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania vo výške, ako vyplýva z\nvýroku rozsudku a z dôvodov vyplývajúcich z odôvodnenia rozhodnutia v časti náhrady trov konania.\n19. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie, agumentujúc vadami uvedenými v §\n221 ods. 1 O. s. p., konkrétne že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať\nza následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov\nk nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n20. Podľa názoru žalovaného, súd nesprávne právne posúdil skutočnosti, ktoré zakladajú absolútnu\nneplatnosť právneho úkonu prevodu majetku na základe kúpnej zmluvy\n\nzo dňa 11. 07. 2000 a odôvodnenie rozhodnutia neoprel o jednoznačné, všeobecne akceptovateľné a\nprijateľné argumenty, naopak rozhodnutie oprel len o svoj vlastný úsudok\na vlastný výklad právnych noriem. Tvrdí, že ak úpadca prevádzal nehnuteľnosti na tretie osoby v čase,\nkedy nemal splnené všetky svoje záväzky voči FNM SR vyplývajúce z predmetnej privatizačnej zmluvy,\nmuseli byť pod sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu splnené podmienky, stanovené v § 19a\nzákona o veľkej privatizácii, a to udelenie predchádzajúceho súhlasu zo strany FNM SR na prevod\nmajetku, súčasne použitie získaných finančných prostriedkov na úhradu záväzkov voči FNM SR. Podľa\nnázoru žalovaného nebola splnená\nani jedna z uvedených podmienok.\n21. Žalovaný uviedol, že úpadca uzatvoril s tretími osobami nasledovné kúpne zmluvy (v zátvorke\nuvedený konkrétny súhlas FNM SR týkajúci sa odpredaja majetku, ktorý bol následne predmetom\njednotlivej kúpnej zmluvy): 1./ Kúpna zmluva uzatvorená\ndňa 12. 06. 2000 medzi úpadcom a spoločnosťou CAMPRI, s. r. o., kúpna cena 4 000 000,-Sk (súhlas\nFNM SR zo dňa 19. 06. 2000), 2./ Kúpna zmluva uzatvorená dňa 29. 06. 2000\nmedzi úpadcom a spoločnosťou CAMPRI, s. r. o., kúpna cena 2 963 486,-Sk (súhlas FNM SR zo dňa\n19. 06. 2000), 3./ Kúpna zmluva uzatvorená dňa 11. 07. 2000 medzi úpadcom\na kupujúcimi L., X., S., kúpna cena 3 500 000,-Sk, ktorá je predmetom konania (súhlas FNM SR zo dňa\n31. 08. 2000), 4./ Kúpna zmluva uzatvorená dňa 12. 10. 2000\nmedzi úpadcom a kupujúcimi G. s manželkou a X. s manželkou, kúpna cena\n4 543 660,-Sk (súhlas FNM SR zo dňa 31. 08. 2000), 5./ Kúpna zmluva uzatvorená dňa\n12. 10.\n2000 medzi úpadcom a H., kúpna cena 834 420,-Sk (súhlas FNM SR zo dňa 31. 08. 2000), 6./ Kúpna\nzmluva uzatvorená dňa 12. 10. 2000 a úpadcom F., kúpna cena 2 900 000,-Sk (súhlas FNM SR zo dňa\n31. 08. 2000), 7./ Kúpna zmluva 2 uzatvorená dňa 13. 10. 2000 medzi úpadcom a F., kúpna cena\n948 120,-Sk (súhlas FNM SR zo dňa 31. 08. 2000), 8./ Kúpna zmluva uzatvorená\ndňa 01. 12. 2000 medzi úpadcom a Y., kúpna cena 6 766 204,-Sk\n(súhlas FNM SR zo dňa 31. 08. 2000), 9./ Kúpna zmluva zo dňa 01. 12. 2000 uzatvorená medzi úpadcom\na Y., kúpna cena 387 750,-Sk, 10./ Kúpna zmluva uzatvorená\ndňa 27. 12. 2000 medzi úpadcom a Hriadeľ, s. r. o., kúpna cena 7 550 000,-Sk (súhlas FNM SR zo dňa\n22. 03. 2001), 11./ Kúpna zmluva uzatvorená dňa 21. 02. 2001 medzi úpadcom\na spoločnosťou KOVOSPOL NITRA, spol. s r. o., kúpna cena 11 801 460,-Sk (súhlas FNM SR zo dňa\n31. 08. 2000).\n22. Žalovaný tvrdí, že písomnými dôkazmi, ako aj výpoveďami svedkov je preukázané, že úpadca\nuzatváral tieto kúpne zmluvy v čase, kedy boli na jeho majetok vedené viaceré exekúcie, nebol schopný\nsplácať svoje záväzky a je dôvodné predpokladať, že bol v predlžení a mal povinnosť podať návrh na\nvyhlásenie konkurzu.\n23. Kúpna zmluva, ktorá je predmetom konania, bola uzatvorená v čase, kedy úpadca ešte nedisponoval\nsúhlasom FNM SR, ktorý mu bol udelený až dňa 31.08. 2000.\nPrvá podmienka platnosti právneho úkonu uvedená v § 19a zákona o veľkej privatizácii\npreto nebola splnená.\n24. Žalovaný nesúhlasí s názorom žalobcov, ktorý si osvojil súd prvej inštancie, podľa ktorého k splneniu\nvyššie uvedenej podmienky platnosti kúpnej zmluvy došlo, pretože súhlas bol potrebný až v čase\npovolenia vkladu do katastra nehnuteľností. Tvrdí, že kúpna zmluva\nbola uzatvorená ako právny úkon, ktorý predstavoval určitý a zrozumiteľný prejav vôle. Vkladom do\nkatastra prechádzajú na kupujúceho len práva k prevádzaným nehnuteľnostiam.\nV tejto súvislosti poukázal na stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky,\npublikované v Katastrálnom bulletine č. 1/2006, v ktorom sa uvádza, že vklad nemá žiadny vplyv na\núčinnosť zmluvy, tým menej na jej vznik. V prípade, ak je právny úkon,\nna základe ktorého dochádza k prevodu nehnuteľností, absolútne neplatný, tak následný vklad do\nkatastra nehnuteľností nemôže vyvolať žiadne právne účinky.\n25. Súdu prvej inštancie žalovaný ďalej vytkol, že sa nezaoberal ani tou skutočnosťou, že v samotnej\nkúpnej zmluve (ešte pred udelením súhlasu FNM SR) bol dohodnutý taký spôsob zaplatenia kúpnej\nceny, ktorý podľa názoru žalovaného spôsobuje jej absolútnu neplatnosť (uhradenie kúpnej zmluvy bolo\ndohodnuté v splátkach za účelom splatenia pohľadávky\n\nPKB, a. s.), pretože takýto spôsob úhrady kúpnej ceny bol v rozpore s § 19a zákona o veľkej privatizácii.\n26. Žalovaný ďalej tvrdí, že ustanovenia zákona o veľkej privatizácii, vrátane jeho\n§-u 19a, sú\nustanoveniami kogentnými, ktoré nie je možné meniť na základe svojvoľného rozhodnutia pracovníkov\nFNM SR alebo rozhodnutia jeho štatutárneho orgánu. Nie je preto dôvodné, ak súd prvej inštancie v\nsúvislosti s náležitosťami súhlasu poukazuje na niektoré svedecké výpovede pracovníkov FNM SR.\n27. Žalovaný nesúhlasí ani s ďalším tvrdením žalobcov, s ktorým sa stotožnil aj súd prvej inštancie,\npodľa ktorých došlo k splneniu aj druhej podmienky platnosti predmetnej kúpnej zmluvy, a to, že úpadca\npoužil získané finančné prostriedky na úhradu svojich záväzkov voči FNM SR, keďže kúpna zmluva bola\nuhradená zápočtom vzájomných pohľadávok\nna základe Dohody o zápočte, uzatvorenej medzi FNM SR, KOVOSPOL Nitra, spol. s r. o.\na úpadcom dňa 21. 02. 2001.\n28. V kúpnej zmluve zo dňa 11. 07. 2000 bola presne stanovená lehota na úhradu kúpnej ceny, pričom\nkúpna cena bola v zmysle kúpnej zmluvy uhradená na účet súdnej exekútorky v prospech uhradenia\nzáväzkov PKB, a. s., čo sa v zmysle vyjadrenia žalobcov\naj stalo. Je teda zrejmé, že získané finančné prostriedky neboli preukázateľne použité na úhradu\nzáväzkov voči FNM SR, ale boli použité na úhradu záväzkov úpadcu voči PKB, a. s. Žalovaný zdôraznil\ntiež skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva bola uzatvorená viac ako pol roka\npred tým, ako bola dňa 21. 02. 2001 uzatvorená kúpna zmluva medzi úpadcom\nako predávajúcim a KOVOSPOL NITRA, spol. s r. o. ako kupujúcim a Dohoda o zápočte. Poukázal\nna skutočnosť, že kúpnymi zmluvami, ktorými bola podstatná časť majetku úpadcu prevedená na tretie\nosoby, všetky kúpne ceny, až na jeden prípad (kúpna cena uzavretá\ns kupujúcim CAMPARI,\ns. r. o., zo dňa 29. 06. 2000) boli uhradené na účet súdnej exekútorky, z predmetných kúpnych zmlúv v\nprospech účtu FNM SR nebola uhradená ani 1 Sk. V konaní bolo preukázané, že celková kúpna cena\nza predaj privatizovaného majetku, ktorú mal žalovaný získať od tretích osôb podľa uzavretých kúpnych\nzmlúv, predstavovala spolu sumu\n46 199 100,-Sk, pričom na základe Dohody o zápočte (ak by sa táto možnosť pripustila) mohla byť FNM\nSR uhradená maximálne suma 11 801 460,-Sk. Ak by sa aj pripustil výklad súdu prvej inštancie, s ktorým\nsa ale žalovaný nestotožňuje, že na základe Dohody o zápočte došlo k zápočtu sumy 11 801 460,-Sk, tak\nv tejto súvislosti vyvstáva otázka, ku ktorej z 11-ich vyššie uvedených kúpnych zmlúv je potrebné priradiť\nsumu 11 801 460,-Sk, t. j. o ktorej z uhradených kúpnych cien možno povedať, že bola formou zápočtu\npoužitá na úhradu záväzkov úpadcu vyplývajúcich z predmetnej privatizačnej zmluvy voči FNM SR, a\npreto došlo k splneniu podmienky uvedenej v § 19a zákona o veľkej privatizácii. Podľa žalovaného by sa\nmohlo jednať iba o zmluvu uzatvorenú dňa 21. 02. 2001 medzi úpadcom a spoločnosťou KOVOSPOL\nNITRA, spol. s r. o., na ktorú sa Dohoda o zápočte výslovne odvoláva.\n29. Neexistenciu zápočtu potvrdil aj FNM SR, keď si v prihláške do konkurzného konania na majetok\núpadcu prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 75 798 092,40,-Sk,\nt. j. prihlásil si pohľadávku\nvrátane sumy 11 801 460,-Sk.\n30. Žalovaný ďalej poukázal na tú skutočnosť, že kúpne zmluvy boli uzatvárané\ns vybratými\nosobami počas exekučného konania voči terajšiemu úpadcovi, čím došlo\nk obchádzaniu\nzákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch, v dôsledku čoho by bol\naj predmetný právny úkon neplatný podľa § 39 OZ. Postupom úpadcu a súdneho exekútora\nv\nsúvislosti s priamym predajom nehnuteľností tretím osobám v čase, kedy bolo nakladanie\ns\nmajetkom úpadcu obmedzené účinkami exekučných konaní vedených súdnou exekútorkou JUDr. Editou\nŠupovou, ako aj inými exekútormi, došlo k obchádzaniu zákona. Exekučný poriadok nepozná prevod\nnehnuteľného majetku povinného (úpadcu) na základe kúpnych zmlúv bez vykonania exekučnej dražby.\n31. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa pri výklade § 19a zákona o veľkej privatizácii neriadil\nzmyslom a ani účelom uvedeného zákona. Prvoinštančnému súdu vytkol tiež nedostatok riadneho\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia, a to pokiaľ ide o právne posúdenie predmetu konania.\n\n32. Na základe vyššie uvedených tvrdení žalovaný odvolaciemu súdu navrhol,\naby rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov\nodvolacieho konania alebo aby prvoinštančný rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie\nkonanie.\n33. Žalobca v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v konaní bolo preukázané, že po dohode s\nvedomím FNM SR nič nebránilo tomu, aby výťažok z predaja predmetných nehnuteľností bol použitý\naj na uspokojenie nárokov ostatných veriteľov, najmä záložného veriteľa PKB, a. s., ktorý už v tom\nčase viedol voči úpadcovi exekučné konanie. Za správny považuje názor súdu prvej inštancie o tom,\nže kúpna zmluva spĺňala všetky zákonné náležitosti s tým, že platnosť či neplatnosť právneho úkonu\nmožno posudzovať len so zreteľom\nna okolnosti, ktoré existovali v čase jeho vzniku. Má tiež za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval\nzásadu poskytovania ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi. Tvrdí, že bolo nesporne preukázané,\nže FNM SR udelil súhlas s prevodom privatizovaného majetku\ndňa 31. 08. 2000 a prevod bol dovŕšený vkladom do katastra nehnuteľností, teda k prevodu došlo\nso súhlasom FNM SR. S poukazom na uvedené žalobca navrhol prvoinštančný rozsudok ako vecne\nsprávny potvrdiť.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudkom,\nč. k. 4Obo/65/2012-285 zo dňa 30. 09. 2013 napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 220 O. s. p.\nzmenil tak, že žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že k prevodu privatizovaného\nmajetku došlo na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07. 2000, t. j.\npred udelením súhlasu FNM SR. Podľa § 19a ods. 4 privatizačného zákona v znení neskorších predpisov\nje takýto úkon neplatný a nemôže vyvolať v ňom uvedené následky, preto žalobcov nie je možné\npovažovať za vlastníkov predmetných nehnuteľností. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 v\nspojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcom uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanému\nna účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 543,20 eur.\n35. Na dovolanie žalobcov v 1/ až 3/ rade proti rozsudku odvolacieho súdu,\nč. k. 4Obo/65/2012-285 zo dňa 30. 09. 2013, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací\npo preskúmaní veci dospel k záveru, že odvolací súd vyslovil nesprávny právny záver, keď žalobu o\nvylúčenie veci z konkurznej podstaty zamietol ako nedôvodnú pre neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 11.\n07. 2000 a podľa § 243b ods. 2 O. s. p., rozsudok odvolacieho súdu rozsudkom, č. k. 2ObdoV/1/2014-367\nzo dňa 28. 04. 2016 zmenil tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom\nrozsahu.\n36. Na základe ústavnej sťažnosti podanej žalovaným proti vyššie označenému rozsudku dovolacieho\nsúdu, Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“ alebo „ústavný súd“) nálezom,\nč. k. II. ÚS 796/2016-65 zo dňa 22. 06. 2017 vyslovil, že bolo porušené základné právo Mgr. Petra\nZvaru, správcu konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby, a. s., Nitra (žalovaného) na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky, sp. zn. 2Obdo/Vl/2014 zo dňa 28. 04. 2016 zrušil a vec mu vrátil\nna\nďalšie konanie.\n37. Z hľadiska posudzovaného prípadu Ústavný súd SR venoval prvoradú pozornosť ustanoveniam § 39\na § 40a OZ, ako aj ich vzájomnému vzťahu. Poukázal predovšetkým na to, že hoci odvolacím rozsudkom\nbol zmenený prvoinštančný rozsudok tak, že žaloba žalobcov bola zamietnutá, dovolacím rozsudkom\nbol odvolací rozsudok zmenený tak, že sa potvrdil prvoinštančný rozsudok. Dovolací rozsudok sa síce\nstotožnil s názorom odvolacieho rozsudku, týkajúcim sa účinkov vkladu vlastníckeho práva do katastra\nnehnuteľností v súvislosti\ns kúpnou zmluvou o predaji nehnuteľností, zároveň však\ndospel k záveru, že vzhľadom\nna konkrétne okolnosti daného prípadu (zhodná vôľa\núpadcu, žalobcov, ako aj fondu previesť nehnuteľnosti na žalobcov za dohodnutých podmienok v spojení\ns následným rešpektovaním vzniknutého stavu a nenamietaním neplatnosti prevodu po dobu asi 10\nrokov), by úzkostlivé lipnutie na litere zákona v prospech jednej procesnej strany znemožnilo dosiahnutie\nspravodlivého vyriešenia veci a znamenalo by zjavnú a výraznú nespravodlivosť voči druhej procesnej\n\nstrane. Inými slovami, aj podľa dovolacieho rozsudku v zásade súhlas fondu mal byť daný ešte pred\nuzavretím kúpnej zmluvy, nie po jej uzavretí, ale ešte pred povolením vkladu vlastníckeho práva (ako to\nbolo judikované v rozsudku prvoinštančného súdu), avšak vzhľadom na konkrétne okolnosti a osobitosti\ndaného prípadu by to nebolo spravodlivé.\n38. Vo vzťahu k uvedenému záveru dovolacieho rozsudku ústavný súd uviedol,\nže tento vo svojich dôsledkoch znamená, že hoci je naplnená skutková podstata ustanovenia\n§ 39 OZ v spojení s ustanovením § 19a zákona o veľkej privatizácii (kúpna zmluva svojím obsahom\nodporuje zákonu, teda ustanoveniu § 19a zákona o veľkej privatizácii), napriek tomu s prihliadnutím\nnajmä na zhodnú vôľu účastníkov kúpnej zmluvy (žalobcov ako kupujúcich\na úpadcu ako predávajúceho, ako aj fondu), ako aj na ich následné správanie po uzatvorení kúpnej\nzmluvy (rešpektovanie vzniknutého stavu v spojení s nenamietaním neplatnosti prevodu po dobu asi 10\nrokov) sa zákonné dôsledky absolútnej neplatnosti právneho úkonu vyplývajúce z ustanovenia § 39 OZ\nneuplatnia a v podstate sa prípad posúdi, ako keby išlo o relatívnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle\nustanovenia § 40a OZ. Inými slovami, výklad použitý\nv dovolacom rozsudku znamená, že dôvodom relatívnej neplatnosti právneho úkonu môže byť aj taká\nokolnosť, ktorá nie je súčasťou taxatívne vymedzených prípadov relatívnej neplatnosti podľa § 40a OZ\na ktorá je inak dôvodom absolútnej neplatnosti právneho úkonu.\n39. Podľa názoru ústavného súdu právomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať\ntak, že by boli oprávnené vykladané ustanovenie zákona fakticky „novelizovať“. Išlo by o porušenie\nústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony patrí Národnej\nrade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie teda súdom.\n40. Vo vzťahu k tej okolnosti, že dovolací rozsudok sa meritórne zaoberal aj posúdením splnenia\ndruhej podmienky platnosti prevodu sporných nehnuteľností (použitie získaných finančných prostriedkov\nprednostne na úhradu záväzkov úpadcu voči fondu), a to aj napriek tomu, že odvolací rozsudok sa\nhodnoteniu tejto podmienky vyhol (meritórne sa ňou vôbec nezaoberal), ústavný súd konštatoval, že\nuvedeným postupom, ako aj samotným dovolacím rozsudkom došlo k obídeniu zákonom ustanoveného\ninštančného postupu, v duchu ktorého bolo potrebné s uvedenou námietkou vysporiadať sa najprv v\nodvolacom rozsudku, čo sa však nestalo. Uviedol, že pokiaľ v dovolacom konaní dospel najvyšší súd\nk záveru o splnení prvej podmienky (predchádzajúci súhlas fondu so zmluvou), čím zároveň vznikla\npotreba meritórne sa vysporiadať aj s otázkou splnenia druhej podmienky (použitie získaných finančných\nprostriedkov na úhradu záväzkov úpadcu voči fondu), potom pri zachovaní inštančného postupu bolo\nna mieste odvolací rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové odvolacie konanie.\n41. Ústavný súd v závere svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobcovia (najmä žalobca v 1/ rade)\nzdôrazňujú, že boli vzhľadom na viaceré konkrétne okolnosti dobromyseľní v tom, že vlastnícke právo\nplatne nadobudli, preto dovolaciemu súdu uložil v ďalšom konaní zaoberať sa vecou aj z tohto hľadiska,\nčo platí aj o tvrdenej dispozitívnej (nekogentnej) povahe ustanovenia § 19a zákona o veľkej privatizácii,\nako aj o tvrdených investíciách žalobcov\ndo sporných nehnuteľností.\n\n42. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací v novom konaní\nuž za účinnosti zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“),\npo preskúmaní dovolania žalobcov, uznesením sp. zn. 2ObdoV/15/2017 zo dňa 22. 11. 2017, rozsudok\nodvolacieho súdu, č. k. 4Obo/65/2012-285 zo dňa 30. 09. 2013 podľa § 449 ods. 1\nC. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n43. Dovolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že predmetom dovolacieho konania\nje dovolanie žalobcov smerujúce proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu\nprvej inštancie z dôvodu, že odvolací súd dospel k názoru, že kúpna zmluva zo dňa 11. 07. 2000 je\nneplatným právnym úkonom. Predmetom konania vo veci\nje návrh žalobcov na vylúčenie v žalobe špecifikovaných nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu z\ndôvodu, že sú ich vlastníkmi, čomu nasvedčuje i zápis na liste vlastníctva v katastri nehnuteľností.\n\n44. Dovolací súd uviedol, že podľa § 19 ZKV, jedným z právnych dôvodov nároku\nna\nvylúčenie veci je vlastníctvo k predmetnej veci. Žaloba smerujúca proti správcovi\nna\nvylúčenie veci neprávom zaradenej do konkurznej podstaty je žalobou procesnou\na nie hmotnoprávnou, pretože zadržanie veci správcom v konkurznej podstate je úkon podľa procesných\npredpisov a nie podľa práva hmotného. Súd sa v takýchto prípadoch k právu založenému predpismi\nhmotného práva (právny dôvod žaloby) vyjadruje, resp. ju skúma\nako otázku predbežnú. V konkurznej podstate je totiž vec zadržaná správcom, nie podľa práva\nhmotného, ale na základe procesných predpisov a potrebná procesná ochrana je poskytovaná tým, že\nv prípade úspešnej žaloby by bola vec z podstaty vylúčená.\n45. Uviedol ďalej, že jedným z právnych dôvodov nároku na vylúčenie veci podľa\n§ 19 ZKV je\nvlastníctvo, spoluvlastníctvo, držba veci. V danom prípade sa žalobcovia domáhali vylúčenia určených\nnehnuteľností z konkurznej podstaty titulom vlastníckych práv k určeným nehnuteľnostiam, ktoré mali\nnadobudnúť na základe kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07. 2000 v znení dodatku č. 1 a ako vlastníci sú\nzapísaní v katastri nehnuteľností.\n46. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že spoločnosť Vodohospodárske stavby, a. s., Nitra na základe\nzmluvy č. 48/92 zo dňa 27. 07. 1992 nadobudla vlastnícke práva k veciam, iným právam a majetkovým\nhodnotám, ktoré slúžia alebo vzhľadom na svoju povahu majú slúžiť k prevádzkovaniu časti podniku od\nFNM SR v súlade so zákonom č. 91/1992 Zb.\nv celkovej sume 57 294 000,-Sk. Písomnou\nžiadosťou zo dňa 28. 07. 2000 žiadala spoločnosť Vodohospodárske stavby, a. s., Nitra od FNM SR\nsúhlas s odpredajom nehnuteľností (nadobudnutých privatizáciou), medzi ktorými boli i nehnuteľnosti,\nvylúčenie ktorých\nz konkurznej podstaty je predmetom tohto konania (privatizované nehnuteľnosti boli prevedené na\nviaceré subjekty kúpnymi zmluvami v počte 11, ako uviedol sám úpadca). FNM SR\ns prevodom špecifikovaných nehnuteľností vyjadril písomný súhlas listom zo dňa 31. 08. 2000. Medzi\nžalobcami (ako kupujúcimi) a žalovaným (ako predávajúcim) bola dňa 11. 07. 2000 uzavretá kúpna\nzmluva v znení dodatku č. 1 zo dňa 11. 09. 2000, predmetom ktorej bol predaj špecifikovaných\nnehnuteľností v dohodnutej cene po 1 089 084,-Sk pre každého kupujúceho,\nt. j. cena nehnuteľností predstavovala spolu sumu 3 267 252,-Sk (108 452,90 eur).\n47. Dovolací súd poukázal na nález Ústavného súdu SR, č. k. II. ÚS 796/2016-65, v ktorom ústavný\nsúd vo vzťahu k splneniu prvej podmienky platnosti prevodu nehnuteľností (§ 39, § 40a OZ) vyslovil, že\nprávomoc všeobecných súdov vykladať zákony nemožno chápať tak, že by boli oprávnené vykladané\nustanovenie zákona fakticky „novelizovať“. Išlo by totiž\no porušenie ústavného princípu trojdelenia štátnej moci, z ktorého vyplýva, že právomoc meniť zákony\npatrí Národnej rade Slovenskej republiky ako orgánu zákonodarnej moci, nie súdom. Ďalej z nálezu\nvyplýva že dovolací súd sa meritórne zaoberal aj posúdením splnenia druhej podmienky platnosti\nprevodu sporných nehnuteľností, a to napriek tomu, že odvolací rozsudok sa hodnoteniu tejto podmienky\nvyhol (meritórne sa ňou nezaoberal) s poukazom na to,\nže na záver o neplatnosti prevodu postačovalo zistenie, podľa ktorého sa kúpna zmluva uzatvorila bez\npredchádzajúceho súhlasu fondu.\n48. Vzhľadom na uvedené dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu podľa\n§ 449 ods. 1 C. s. p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v ďalšom konaní sa bude musieť\nzaoberať (okrem splnenia prvej podmienky) aj splnením druhej podmienky platnosti prevodu sporných\nnehnuteľností.\n49. Po rozhodnutí dovolacieho súdu, doručili Najvyššiemu súdu SR písomné stanovisko k nálezu\nÚstavného súdu SR, č. k. II. ÚS 796/2016-65 zo dňa 22. 06. 2017 žalobcovia v 2/ a 3/ rade (podaním\nzo dňa 05. 12. 2017, najvyššiemu súdu doručené v rovnaký deň), v ktorom vyslovili, že rozsudok súdu\nprvej inštancie pokladajú po skutkovej i právnej stránke za správny a spravodlivý.\n\n50. Vyjadrenie vo veci doručil Najvyššiemu súdu SR aj žalovaný (písomným podaním zo dňa 21. 11.\n2018, najvyššiemu súdu doručené dňa 22. 11. 2018), v ktorom odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu\n\nprvej inštancie opakovane zmeniť tak, že žalobu o vylúčenie sporných nehnuteľností zamietne, súčasne\nmu prizná náhradu trov odvolacieho konania a dovolacieho konania.\n51. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 470 ods. 4 C. s. p.),\nv ďalšom\nkonaní po zistení, že odvolanie podala strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté - žalovaný (§\n359 C. s. p.), včas (§ 362 ods. 1 prvá veta C. s. p.), proti rozsudku, proti ktorému zákon podanie tohto\nopravného prostriedku nevylučuje (§ 355 ods. 1 C. s. p.), prejednal odvolanie v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 379 a 380 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (keďže nebolo potrebné\nzopakovať alebo doplniť dokazovanie\na nevyžadoval to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. 1 C. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného je dôvodné, preto napadnutý rozsudok podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že žalobu žalobcov\nzamietol. Postupujúc podľa § 219 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 378 ods. 1 C. s. p., odvolací súd zmeňujúci\nrozsudok verejne vyhlásil s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil spôsobom\nzakotveným v ust. § 219 ods. 3 C. s. p.\n52. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v 1/ rade sa v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod\nsp. zn. 9Cbi/28/2010 domáhal žalobou, súdu doručenou dňa 28. 06. 2010, vylúčenia nehnuteľností\nšpecifikovaných v žalobe, zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Vodohospodárske stavby, a. s., Nitra.\nV ďalšom konaní, vedenom na súde prvej inštancie\npod sp. 6Cbi/29/2010, sa žalobcovia v 2/\na 3/ rade, domáhali vylúčenia tých istých nehnuteľností z konkurznej podstaty úpadcu s poukazom na\nskutočnosť, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudli do vlastníctva spoločne so žalobcom v 1/ rade. Súd\nprvej inštancie uznesením, č. k. 9Cbi/28/2010-82 zo dňa 07. 09. 2010, spojil obidve veci na spoločné\nkonanie s tým, že ďalej budú prejednávané pod sp. zn. 9Cbi/28/2010.\n53. Žalobcovia namietali, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli kúpnou zmluvou\n07. 2000, uzavretou so spoločnosťou Vodohospodárske stavby, a. s., Nitra\nako predávajúcim a ako vlastníci nehnuteľností sú zapísaní v katastri nehnuteľností.\n\nzo dňa 11.\n\n54. Podľa § 6 ods. 1 ZKV, majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu.\n55. Podľa § 19 ods. 1 ZKV, ak sú pochybnosti, či vec patrí do podstaty, zapíše sa\ndo\nsúpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými osobami alebo s poznámkou\no iných\ndôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie veci do súpisu. Podľa ods. 2 súd uloží tomu, kto uplatňuje, že\nsa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde,\nktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu\nzahrnutá oprávnene.\n56. Uznesením Krajského súdu v Bratislave, č. k. 6K/105/01-87 zo dňa 23. 07. 2001 bol na majetok\nspoločnosti Vodohospodárske stavby, a. s., so sídlom Cabajská cesta č. 28, Nitra, IČO: 31 411 487,\nvyhlásený konkurz. Za správcu konkurznej podstaty bol uznesením zo dňa 23. 06. 2010 ustanovený\nžalovaný. Žalobu o vylúčenie predmetných vecí zo súpisu konkurznej podstaty podali žalobcovia v\nsúdom stanovenej lehote.\n57. Žalovaný v odvolaní namietal nesplnenie podmienok pre platný prevod sporných nehnuteľností na\nďalšie subjekty. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie\nvo vzťahu k\ntejto skutočnosti vykonal dostatočné dokazovanie, z ktorého však vyvodil nesprávne právne závery, v\ndôsledku čoho napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.\n1 písm. h/ C. s. p., predtým § 205 ods. 2 písm. f/\nO. s. p.).\n58. Zmluvou č. 48/1992 zo dňa 27. 07. 1992 (č. l. 56 - 60) uzavretou s Fondom národného majetku\nSR nadobudol úpadca do vlastníctva nehnuteľnosti, ktorých vylúčenie\nz konkurznej\npodstaty je predmetom konania. Kúpnu zmluvu zo dňa 11. 07. 2000 (č. l. 5 - 10), ktorou previedol úpadca\nvlastníctvo predmetných nehnuteľností na žalobcov, považuje žalovaný za absolútne neplatný právny\n\núkon s poukazom na skutočnosť, že neboli dodržané podmienky prechodu privatizovaného majetku na\niné osoby, stanovené v § 19a zákona\nč. 91/1992 Zb. v znení neskorších predpisov,\npodľa ktorého do splatenia celej kúpnej ceny\nje prechod privatizovaného majetku alebo jeho časti nadobúdateľom na inú osobu alebo jej vklad do\nobchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb možné\nlen po predchádzajúcom písomnom súhlase fondu. Ak fond do 60 dní od doručenia písomnej žiadosti\nnadobúdateľa fondu na nakladanie sprivatizovaným majetkom písomne nevyjadrí nesúhlas, má sa za to,\nže súhlas bol udelený. Predchádzajúci písomný súhlas fondu je potrebný aj pri akciových spoločnostiach,\nktorých majetkové účasti na podnikaní akciovej spoločnosti\nsú predmetom predaja. Ak nadobúdateľ privatizovaného majetku nedodrží pri nakladaní s týmto\nmajetkom uvedený postup, prevod privatizovaného majetku alebo jeho časti, alebo jeho vklad do\nobchodnej spoločnosti, alebo jeho založenie v prospech tretích osôb sú neplatné. Podľa\nods. 3 a ods. 4 citovaného ustanovenia, ak fond vydá predchádzajúci písomný súhlas podľa\nods. 2, nadobúdateľ privatizovaného majetku je povinný použiť takto získané prostriedky prednostne\nna úhradu svojich záväzkov voči fondu v zmysle uzavretej zmluvy podľa § 14. Úkony vykonané\nnadobúdateľom v rozpore s ustanoveniami odsekov 2 a 3 a všetky\nna ne nadväzujúce úkony sú neplatné.\n59. Ustanovenie § 19a bolo do zákona č.91/1992 Zb. doplnené zákonom č. 190/1995 Z. z., ktorý\nnemá prechodné ustanovenia. S poukazom na skutočnosť, že privatizačná zmluva medzi Fondom\nnárodného majetku SR a úpadcom bola uzavretá dňa 27. 07. 1992, žalobcovia v konaní namietali\naplikáciu uvedeného ustanovenia na predmetné konanie s tým,\nže by sa jednalo o neprípustnú retroaktivitu. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie,\npodľa ktorého sa jedná o nepravú retroaktivitu, ktorá sa v zmysle právnej teórie\na praxe považuje za prípustnú. Jej podstata spočíva v tom, že nová právna úprava uznáva právne\nskutočnosti, na základe ktorých došlo podľa predchádzajúcej právnej normy k vzniku určitých právnych\nvzťahov, ktorých následky zostávajú zachované, avšak s účinnosťou do budúcnosti zavádza nový\nmechanizmus uplatnenia týchto práv s tým, že akceptuje právny stav, ktorý nastal za existencie\npredchádzajúcej právnej úpravy.\n60. Súd prvej inštancie preto správne vychádzal zo skutočnosti, že pre platný prevod vlastníctva\nprivatizovaného majetku je potrebný postup podľa § 19a zákona č. 92/1991 Zb.\nv znení\nneskorších predpisov, nesprávne však posúdil splnenie podmienok podľa uvedeného ustanovenia.\n61. Medzi stranami sporu nie je sporné, že Fond národného majetku SR na základe žiadosti úpadcu zo\ndňa 31. 07. 2000 udelil súhlas na odpredaj nehnuteľného majetku\ndňa 31. 08. 2000, t. j. po uzavretí kúpnej zmluvy (dňa 11. 07. 2000). Vydaný súhlas doplnil\ndňa 29. 06. 2011 vyjadrením, v ktorom uvádza, že udelenie súhlasu nebolo podmienené žiadnou\nkonkrétnou výškou odplaty za odpredaj nehnuteľností, ale použitím celého výnosu z predaja\nna úhradu záväzkov voči FNM SR.\n\n62. Vklad vlastníckeho práva žalobcov do katastra nehnuteľností bol povolený\ndňa 07. 11. 2000. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcov, podľa ktorého zákon vyžaduje\nsúhlas FNM SR k prevodu, t. j. ku vkladu do katastra a nie k uzavretiu kúpnej zmluvy.\n63. Účinnosť kúpnej zmluvy, týkajúcej sa nehnuteľnosti, nastáva jej riadnym uzavretím podľa príslušných\nzákonných ustanovení. Od uzavretia zmluvy až do rozhodnutia katastrálneho úradu o vklade\nvlastníckeho práva do katastra nehnuteľností sú účastníci zmluvy svojimi zmluvnými prejavmi viazaní,\nčo znamená, že predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a previesť na kupujúceho\nvlastnícke právo k nehnuteľnosti a kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu. Uzavretím platnej kúpnej\nzmluvy nastávajú jej obligačnoprávne účinky, obsah zmluvy sa pre jej účastníkov stáva záväzným a\nzmluva súčasne nadobúda účinnosť. Vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nemá žiadny\nvplyv na vznik zmluvy,\nani na jej účinnosť a má vecno-právny charakter, ktorého účelom je zabezpečiť, aby okamih vzniku práva\nk nehnuteľnosti, ktorá je predmetom evidencie v katastri, bol presne stanovený\n\na aby bolo možné zistiť, kto je vlastníkom nehnuteľnosti, čo je zrejmé aj z ustanovenia § 1 zákona č.\n162/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (katastrálny zákon).\n64. Z uvedených skutočností vyplýva, že k prevodu privatizovaného majetku došlo\nna základe\nkúpnej zmluvy, uzavretej dňa 11. 07. 2000, t. j. pred udelením súhlasu FNM SR\n(a teda bez\npredchádzajúceho súhlasu fondu). Takýto právny úkon je preto podľa § 19a ods. 4 zákona č. 92/1991 Zb.\nv znení neskorších predpisov neplatný. Neplatný právny úkon nemôže vyvolať v ňom uvedené následky,\nv dôsledku čoho žalobcov nemožno považovať\nza vlastníkov predmetných nehnuteľností.\nPrávny titul, na základe ktorého žalobcovia požadovali vylúčenie nehnuteľností zo súpisu konkurznej\npodstaty úpadcu, preto neobstojí.\n65. Odvolací súd sa v ďalšom zaoberal námietkou žalovaného o nesplnení ani druhej podmienky\nplatnosti prevodu sporných nehnuteľností, vyžadovanej ustanovením § 19a\nzákona č. 92/1991 Zb., spočívajúcej v použití získaných finančných prostriedkov na úhradu záväzkov\núpadcu voči FNM SR, skúmanie ktorej podmienky uložil Najvyššiemu súdu SR\naj Ústavný súd SR vo svojom náleze, č. k. II. ÚS 796/2016-65 zo dňa 22. 06. 2017.\n66. Žalobcovia vo vzťahu k uvedenej podmienke tvrdia, že k jej splneniu došlo\no započítaní uzatvorenou dňa 21. 02. 2001.\n\nDohodou\n\n67. Dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok, na ktorú žalobcovia poukazujú\n(na č. l.\n23 - 24 spisu), bola uzatvorená dňa 21. 02. 2001 medzi FNM SR, KOVOSPOL NITRA, spol. s r. o. a\nVodohospodárske stavby, a. s., Nitra (úpadca v tomto konaní). V zmysle tejto dohody sa úpadca a FNM\nSR dohodli, že úpadca má pohľadávku voči, KOVOSPOL NITRA, spol. s r. o., ktorá vyplýva z kúpnej\nzmluvy zo dňa 21. 02. 2001, na zaplatenie kúpnej ceny\nza predaj nehnuteľností v sume 11 801 460,-Sk. Túto pohľadávku úpadca postupuje fondu,\na to bez toho, aby bola dohodnutá odplata za postúpenie pohľadávky. Ďalej podľa dohody\nmá FNM SR pohľadávku voči úpadcovi, ktorá pozostáva z nezaplatenej kúpnej ceny\nvo výške 24 954 000,-Sk s príslušenstvom, vyplývajúcej z kúpnej zmluvy o predaji podniku\nč.\n142/1992 zo dňa 27. 07. 1992, vrátane dodatku č. 1 zo dňa 29. 09. 1994. Úpadca a fond\nsa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok do výšky, v akej sa kryjú, t. j. v sume\n11 801 460,-Sk.\n68. Vyplývajúc z predmetnej dohody, za postúpenie pohľadávky úpadcu Fondu národného majetku\nSR nebola dohodnutá odplata, preto neexistovala započítania schopná pohľadávka úpadcu voči fondu.\nNaviac, započítanie sa týkalo výlučne splnenia povinnosti úpadcu z kúpnej zmluvy zo dňa 21. 02. 2001,\nuzatvorenej medzi úpadcom a KOVOSPOL NITRA, spol. s r. o. a nie kúpnej zmluvy zo dňa 11. 07. 2000,\nktorá sa v dohode vôbec nespomína (účastníkmi ktorej sú žalobcovia a úpadca). Nemohlo teda dôjsť k\nsplneniu povinnosti z kúpnych zmlúv, predmetom prevodu ktorých boli iné nehnuteľnosti úpadcu a ktoré\nboli uzatvorené skôr.\n69. Vyššie označenou dohodou tak nedošlo k započítaniu pohľadávok medzi úpadcom a FNM SR, a\nteda nedošlo ani k splneniu druhej podmienky platnosti prevodu sporných nehnuteľností, tak ako to\nvyžadoval zákon o veľkej privatizácii v ustanovení § 19a.\n70. Pokiaľ ide o námietku žalobcov, týkajúcu sa ich dobromyseľnosti pri nadobudnutí vlastníckeho\npráva k predmetným nehnuteľnostiam, je potrebné konštatovať, že pre posúdenie dobromyseľnosti\ndržiteľa nepostačuje iba jeho subjektívne presvedčenie, že mu vec patrí. Rozhodujúce je, či pri normálnej\nopatrnosti, ktorú možno vzhľadom na konkrétne okolnosti rozumne požadovať od každého subjektu,\nmohol mať pochybnosti o tom, že mu vec patrí. V danom prípade žalobcovia uzavreli kúpnu zmluvu s\nterajším úpadcom, ktorý vlastníctvo nehnuteľností nadobudol zmluvou uzavretou s Fondom národného\nmajetku v zmysle zákona\nč. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, a to počas exekúcie, vedenej proti predávajúcemu ako\npovinnej osobe. Pri zachovaní minimálnej odbornej starostlivosti preto nemohli žalobcovia nadobudnúť\npresvedčenie, že prevod privatizovaného majetku je v súlade so zákonom stanovenými podmienkami.\n\n71. Sumarizujúc vyššie uvedené, pre platnosť prevodu privatizovaného majetku nebola splnená ani\njedna z podmienok vyžadovaných ust. § 19a zákona č. 92/1991 Z. z.\nv znení neskorších predpisov. Keďže súd prvej inštancie posúdil nárok žalobcov nesprávne, odvolací\nsúd napadnutý prvoinštančný rozsudok podľa § 388 C. s. p. zmenil tak, že žalobu zamietol.\n72. O trovách prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd rozhodol v\nsúlade s § 453 ods. 1, § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p.\nVo všetkých štádiách\nkonania bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu odvolací súd priznal náhradu trov konania\nv plnom rozsahu. O výške náhrady trov prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho konania rozhodne\nsúd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,\nktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2\nC. s. p.).\n73.Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nP o u č e n i e: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej je podľa § 420 C. s. p. prípustné\ndovolanie, ak;\na) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,\nc) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný\nzástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,\ne) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo\nf) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné\npráva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n\nPodľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo\nalebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia\nprávnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom\nrozhodovaná rozdielne.\nDovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak\na) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;\nna príslušenstvo sa neprihliada,\nb) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany\nneprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,\nc) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia\ndovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a/ a b/ (§ 422 ods. 1 C. s. p.).\nNa určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby\nna súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).\nDovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).\nDovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané\n(§ 424 C. s. p.).\nDovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné\nspoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C. s. p.).\n\nProkurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo\nak do konania vstúpil (§ 426 C. s. p.).\nDovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu\noprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,\nlehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1\nC. s. p.).\nDovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom\nsúde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).\nV dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v\nakom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov\nsa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha [dovolací návrh\n(§ 428 C. s. p.)].\nDovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa\nmusia byť spísané advokátom Táto povinnosť neplatí, ak je:\na) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa,\nc) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený\nosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa\npredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane\npred diskrimináciou alebo odborovou\norganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 C. s. p.).\nRozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie\ndovolania (§ 430 C. s. p.).\nDovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto\nustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,\nv čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1, 2 C. s. p.).\nDovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva\nv\nnesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne\nposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 1, 2 C. s. p.).\n\nDovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania\nprvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).\n\npred súdom\n\nDovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).\nV dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,\nokrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.\ns. p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "9Cb/28/2010", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}