{"guid": "5495ffc8-2a1c-4a3c-9488-2f56f0eed556:8dd0282e-82b9-4bfd-ba08-8d7c601da987", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:9017200046.1", "spisova_znacka": "10Sžrk/2/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/2/2017 z 27. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2018, sp. zn. 10Sžrk/2/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:9017200046.1", "identifikacne_cislo": "9017200046", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 62 ods. 1 písm. e) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8dd0282e-82b9-4bfd-ba08-8d7c601da987", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:9017200046.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:9017200046.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:9017200046.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžrk/2/2017\n9017200046\n27. 04. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:9017200046.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci\nžalobcu (sťažovateľa): P. R., narodený dňa XX.XX.XXXX, I., právne zastúpeného: JUDr. Zuzana\nPitoňáková, advokátka, Hlavná 77, Prešov, proti žalovanému: Slovenský pozemkový fond, Búdková\n36, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPFZ/2015/101870-100 zo dňa\n07.10.2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove\nč. k. 3S/46/2015-41 zo dňa 21.10.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. SPFZ/2015/101870-100 zo dňa 07.10.2015, ktorým žalovaný zamietol\nodvolanie žalobcu a potvrdil prvoinštančné správne rozhodnutie č. DE/2014/20955-200 zo dňa\n24.03.2014, ktorým sa zamietol návrh na povolenie obnovy konania a ponechalo sa v platnosti pôvodné\nrozhodnutie č. DE/2013/14459/4840/PER-500 zo dňa 18.03.2013, ktorým sa žalobcovi poskytla náhrada\nv peniazoch za pozemky, ktoré nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať. Náhradu trov konania\nsprávny súd účastníkom nepriznal.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že predmetom preskúmania\nbolo rozhodnutie o nepovolení (zamietnutí) návrhu žalobcu na obnovu konania žalovaného zo dňa\n18.03.2013. Zdôraznil, že obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len\nzo zákonov taxatívne stanovených dôvodov a jeho účelom je odstrániť nezákonnosť v prípadoch, ak\nnastala situácia uvedené v § 62 ods. 1 Správneho poriadku.\n3. Konštatoval, že v danom prípade prvostupňový správny orgán aj žalovaný správne argumentovali, že\npozemky nebolo možné oceňovať ako stavebný pozemok, ale ako ornú pôdu, keďže znalecký posudok\nIng. P. bol vypracovaný pre účely zákona č. 503/2003 Z. z., ktorého účelom bolo navrátenia vlastníctva\nk pozemkom, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria, a lesný pôdny fond (§ 1\nzákona č. 503/2003 Z. z.), znalec bol povinný pozemok oceniť podľa druhu pozemku v čase prechodu na\nštát (§ 6 ods. 5 zákona č. 503/2003 Z. z.), pričom pre správny orgán bol záväzný druh pozemku uvedený\nvo výrokovej časti reštitučného rozhodnutia č. 2011/0168-12 PZ zo dňa 02.08.2011, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť dňa 12.09.2011. Z tohto rozhodnutia pre správny súd nepochybne vyplynulo, že žalobca\n\nspĺňal podmienky § 3 ods. 1 písm. m/ zákona č. 503/2003 Z. z. vo vzťahu k pozemkom v k.ú. L. tam\npresne špecifikovaným, druh pozemkov roľa, o celkovej výmere 2 128 m2.\n4. Vo vzťahu k namietanej nepreskúmateľnosti (prečo bol pre správny orgán aj znalca Ing. P. záväzný\nvýrok rozhodnutia zo dňa 02.08.2011 o druhu pozemku) správny súd poukázal na účel zákona č.\n503/2003 Z. z., ale aj znenie § 6 citovaného zákona z ktorého vyplýva, že konanie o náhrade je v podstate\npokračovaním reštitučného konania, kompetencie žalovaného sú dané práve týmto ustanovením, a teda\nnejde o samostatné konanie, v ktorom sa otázka druhu pozemku rieši v novom konaní.\n5. Mal za to, že nepochybil preto správny orgán, ak vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. P.,\nktorý oceňoval pozemky ako ornú pôdu (roľu) a žalobca nedôvodne argumentoval, že sa rozhodnutie\nopiera o dôkaz, ktorý je nepravdivý. Keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre povolenie obnovy\nkonania uviedol, že správne orgány rozhodli správne.\n6. V ďalšom poznamenal, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzajú z náležite zisteného\nskutkového stavu, ktorý bol správne právne posúdený. Jednotlivým zisteniam korešponduje zaslaný\nadministratívny spis, v ktorom sa nachádzajú všetky rozhodnutia na ktoré správne orgány odkazovali.\nZ uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, keďže sa nestotožnil s námietkou\nžalovaného, že ide o rozhodnutie procesnej povahy, ktoré správny súd nepreskúmava.\n7. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným\npostupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. h/ S.s.p. a z dôvodu nesprávneho\nprávneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.\nK nesprávnemu procesnému postupu, ktorým sa znemožnilo účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces:\n8. Sťažovateľ poukázal na to, že žalovaný nepredložil v súlade s výzvou súdu úplný, žurnalizovaný a\noriginálny spisový materiál a poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (R 66/1998),\npodľa ktorej je dôvodom na zrušenie správneho rozhodnutia aj nepredloženie administratívneho spisu\nv požadovanej forme. Krajský súd podľa sťažovateľa vôbec nereagoval na uvedené tvrdenia o tom, že\npredložený administratívny spis nie je úplný a zažurnalizovaný.\n9. Zároveň sťažovateľ poukázal na to, že podľa § 491 ods. 2 S.s.p. druhá veta, by mal súd vo\nveci rozhodovať podľa Občianskeho súdneho poriadku (konkrétne § 250j ods. 3 O.s.p.) a napadnuté\nrozhodnutie žalovaného orgánu zrušiť z dôvodu, že nepredložil kompletný administratívny spis. Krajský\nsúd sa však podľa názoru sťažovateľa touto argumentáciu tiež vôbec v rozsudku nezaoberal a k nej sa\nani nevyjadril, ani neuviedol prečo na základe argumentov sťažovateľa nie sú dané dôvody na aplikáciu\nO.s.p. s tým, že aj keď v odôvodnení rozsudku citoval § 491 ods. 2 S.s.p. neuviedol, prečo s poukazom\nna druhú vetu tohto ustanovenia na vec neaplikoval O.s.p. Dodal, že pokiaľ súd rozhoduje o žalobe,\nktorá bola podaná ešte v čase účinnosti O.s.p. avšak už v čase, keď je účinný S.s.p. a S.s.p. neobsahuje\nustanovenia, ktoré by boli dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, avšak\ntakéto ustanovenia boli obsiahnuté v O.s.p., nie je možné aplikovať ustanovenia S.s.p. a v takom prípade\nje potrebné použiť ustanovenia O.s.p.. Ešte poznamenal, že právo na spravodlivý proces v konaní o\nsprávnych žalobách, ako základné ľudské právo zakotvené v čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky zahŕňa v sebe aj právo na to, aby sa vo veci účastníka konania rozhodovalo podľa relevantnej\nprávnej normy. Pokiaľ krajský súd vo veci žalobcu nerozhodoval podľa Občianskeho súdneho poriadku,\nnapriek, že mu táto povinnosť vyplýva z § 491 ods. 2, druhá veta S.s.p., porušil tým sťažovateľove právo\nna spravodlivý proces.\n10. Podľa názoru sťažovateľa je aj nepredloženie úplného administratívneho spisu dôvodom na zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, keďže nie je možné zistiť, či skutkový stav,\nktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi\nspismi. Ani touto argumentáciu sa krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku podľa sťažovateľa\nnezaoberal, a teda vec nesprávne právne posúdil, keď neaplikoval ustanovenie § 191 ods. 1 písm. f/\nS.s.p. a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu nezrušil.\nK nesprávnemu právnemu posúdenia v samotnom merite veci:\n\n11. Napriek tomu, že rozsudok krajského súdu má 15 strán, okrem popisu celého priebehu konania\npred správnym orgánom a krajským súdom, rozsudok krajského súdu neobsahuje žiadne skutočnosti,\nktorými by sa krajský súd s argumentami obsiahnutými v žalobe vysporiadal.\n12. Rozhodnutie žalovaného je podľa názoru sťažovateľa nezákonné, pretože sťažovateľ bol ním\na postupom ktorý mu predchádzal ukrátený na svojich subjektívnych právach, vychádzajúcich zo\nvšeobecne záväzných právnych predpisov. Rozhodnutie žalovaného mal zároveň za nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov s tým, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n13. Tvrdenie žalovaného, že znalec Ing. P. postupoval pri oceňovaní pozemkov správne, pretože je\npovinný ocenenie vykonať podľa druhu pozemku v čase prechodu na štát (§ 6 ods. 5 reštitučného\nzákona), pričom záväzným druhom pozemku je druh pozemku uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia\nsprávneho orgánu považoval sťažovateľ za ničím nepodložené. Znalecký posudok Ing. P. mal za\nnepravdivý, pretože je v rozpore s ustanoveniami reštitučného zákona, vyhl. 205/1988 Zb. a vyhl.\n85/1976 Zb. Predmetné pozemky boli podľa sťažovateľa v čase prechodu na štát stavebnými pozemkami\na ako také mali byť oceňované. Z uvedeného vyvodil, že v čase prechodu pozemku na štát neboli\npredmetné pozemky „roľou\" ako to uvádza žalovaný ale stavebným pozemkom a ako stavebný pozemok\nmali byť aj ocenené za účelom poskytnutie finančnej náhrady za pozemky, ktoré sa nevydávajú.\n14. V ďalšom poukázal na rozsudok najvyššieho súdu č. Cpj 140/89 zo dňa 03.11.1988 ako aj na\nrozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/136/2008 zo dňa 22.10.2008.\n15. Návrh na obnovu konania sťažovateľ odôvodnil existenciou nového znaleckého posudku\nvypracovaného znalcom Ing. I., ktorý pri oceňovaní pozemkov vychádzal z ustanovenia § 14 ods. 1 vyh.\nč. 205/1988 Zb. v znení účinnom k 24.6.1991. Sťažovateľ mal za to, že žalovaný sa s dôvodmi obnovy\nkonania s poukazom na znalecký posudok znalca Ing. I. vôbec nevysporiadal a znaleckým posudkom\nIng. I. sa vôbec nezaoberal. Žalovaný tým, že nevyhovel návrhu na obnovu konania z dôvodov podľa\n§ 62 písm. e/ Správneho poriadku, napriek tomu, že dôvody na obnovu konania boli dané, nesprávne\nvec právne posúdil. Podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný sa nevysporiadal s rozpormi v znaleckých posudkoch,\nna ktoré žalobca v návrhu na obnovu konania poukazoval, znaleckým posudkom Ing. I. a dôvodmi\nobnovy s poukazom na znalecký posudok Ing. I. sa vôbec nezaoberal a svoj názor o tom, že pre\nznalca je pri oceňovaní pozemkov rozhodujúca výroková časť rozhodnutia správneho orgánu, ktorý\nurčuje, aký druh pozemku ide, ničím neodôvodnil. Podľa § 250j ods. 2 písm. d/ O.s.p. rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.\n16. Opätovne uviedol, že z rozsudku krajského súdu sa sťažovateľ nedozvedel, prečo je možné znalecký\nposudok, ktorý bol vyhotovený v rozpore s právnymi predpismi, ktoré je potrebné aplikovať pri oceňovaní\nnehnuteľností, považovať za správny.\n17. Poznamenal, že pokiaľ znalec oceňuje pozemok, má vychádzať práve z ustanovenia § 6 ods. 5 zák.\nč. 203/2003 Z. z. a oceňovať pozemok podľa jeho druhu v čase prechodu na štát. Ak bol v čase prechodu\nna štát pozemok, za ktorý mal byť žalobcovi poskytnutý náhradný pozemok stavebným pozemkom, mal\nbyť ocenený ako stavebný pozemok a to bez ohľadu na to, že čo je uvedené vo výroku rozhodnutia\nOPÚ č. 2011/01628-12 PM z 2.8.2011. To, či určitý pozemok je roľou, stavebným pozemkom, alebo iným\ndruhom pozemku nie je podľa sťažovateľa možné určiť rozhodnutím orgánu verejnej správy, keďže pre\nposúdenie druhu pozemku sú rozhodujúce právne predpisy, ktorými sa má riadiť aj znalec pri oceňovaní\npozemkov, a ktorými sa Ing. P. pri oceňovaní pozemkov neriadil.\n18. Z uvedeného mal za zrejmé, že dôvody na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. e/ Správneho\nporiadku boli dané, keďže znalecký posudok Ing. P., z ktorého žalovaný pri svojom rozhodovaní\nvychádzal sa ukázal ako nepravdivý a to aj s poukazom na znalecký posudok Ing. T. I.. Krajský súd tak\nvec nesprávne právne posúdil, keď považoval rozhodnutie žalovaného za správne a žalobu zamietol a\nto napriek tomu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a bolo\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n\n19. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok krajského súdu tak, že zruší\nrozhodnutia žalovaného a vráti mu vec na ďalšie konanie.\n20. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 14.02.2017, v ktorom uviedol, že\nrozsudok správneho súdu považuje v celom rozsahu za správny, zákonný a spravodlivý. Uviedol, že\nv celom rozsahu zotrváva na skutočnostiach, ktoré uviedol v jeho vyjadrení zo dňa 26.04.2016, číslo:\nSPFZ/2016/044179. K ostatným sťažovateľom uvádzaným tvrdeniam a skutočnostiam uviedol, že tieto\npovažuje za nedôvodné. V zmysle § 461 S.s.p. navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť\nv celom rozsahu ako nedôvodnú.\n21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. apríla 2018 (§ 137 ods.\n4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného, ktorým zamietol odvolanie\nsťažovateľa a potvrdil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie, ktorým bolo rozhodnuté o\nzamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania a bolo ponechané v platnosti pôvodné rozhodnutie\no poskytnutí náhrady v peniazoch za pozemky, ktoré nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať, a\npreto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z\ntoho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\nPodľa § 62 ods. 1 Správneho poriadku, konanie pred správnym orgánom ukončené rozhodnutím, ktoré\nje právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak\na) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie a nemohli\nsa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania;\nb) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak;\nc) nesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na\nkonaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom\nkonaní;\nd) rozhodnutie vydal vylúčený orgán (§ 9 a 13), ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak\nsa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní;\ne) rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie sa dosiahlo\ntrestným činom.\nPodľa § 6 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom (ďalej len „reštitučný\nzákon“), v prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné\npozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len \"náhradný pozemok\") v primeranej výmere a bonite, v akej boli\njej pôvodné pozemky, a to\na) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v\ninom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok,\nb) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej\nkatastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo\nc) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok,\nak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak\noprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch.\nNáhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu\nza pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru\n\nnad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na\npriznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.\nPodľa § 6 ods. 5 reštitučného zákona, pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za\nich pôvodný pozemok, poskytne Slovenský pozemkový fond, ak pôvodný pozemok bol súčasťou\npoľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo spoločnej nehnuteľnosti, alebo ich poskytne správca lesného\nmajetku vo vlastníctve štátu 23) (ďalej len \"správca\"), ak pôvodný pozemok bol súčasťou lesného\npôdneho fondu. Ak ide o bezodplatný prevod pozemku z vlastníctva štátu do vlastníctva oprávnenej\nosoby, ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Finančnú náhradu za pôvodné\npozemky, ku ktorým sa vlastníctvo nevracia a za ktoré nebol poskytnutý náhradný pozemok, poskytne\nSlovenský pozemkový fond podľa druhu pozemku v čase jeho prechodu na štát alebo inú právnickú\nosobu.\n23. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že dňa 02.08.2011 vydal Obvodný\npozemkový úrad Prešov rozhodnutie č. 2011/01628-12 PM, ktorým podľa § 5 ods. 2 reštitučného\nzákona rozhodol, že sťažovateľ je oprávnenou osobou podľa § 2 ods. 2 písm. c/ reštitučného zákona\na spĺňa podmienky § 3 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona. Keďže nebolo možné sťažovateľovi ako\noprávnenej osobe navrátiť vlastníctvo k pozemkom v k. ú. L. (Pkn. vl. 27a; parc. mpč. 163/v, 163/u,\n163/t; druh pozemku roľa s celkovou výmerou 2.128 m2) z dôvodu existencie prekážky podľa § 6 ods.\n1 písm. a, d/ reštitučného zákona, priznalo sa oprávnenej osobe právo na náhradu podľa § 6 ods. 2\nreštitučného zákona. Po právoplatnosti predmetného rozhodnutia sa vykonalo ocenenie príslušných\npozemkov vo forme znaleckého posudku - znalecký posudok č. 32/2011 vypracovaný znalcom Ing. Y.\nP., CSc. (znalcom v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie odhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy) zo\ndňa 14.12.2011, v ktorom bola cena predmetných pozemkov stanovená na sumu 91,84 eur.\n24. Na podklade rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Prešov zo dňa 02.08.2011 sťažovateľ\nžiadosťou zo dňa 14.05.2012 a zo dňa 03.01.2013 žiadal o vrátenie predmetných pozemkov. Reakciou\nna sťažovateľove žiadosti bolo rozhodnutie žalovaného č. DE/2013/14459/4840/PER-500 zo dňa\n18.03.2013, ktorým sa rozhodlo, že sa sťažovateľovi ako oprávnenej osobe poskytuje náhrada v\npeniazoch za pozemky, ktoré nebolo možné zo zákonných dôvodov vydať, čo žalovaný odôvodnil tým,\nže oprávnená osoba nespĺňa zákonnom stanovenú podmienku podľa § 6 ods. 2 reštitučného zákona\npre možnosť poskytnutia náhradného pozemku, a to v časti výšky nároku.\n25. Dňa 26.03.2014 bol žalovanému doručený návrh sťažovateľa na obnovu konania. Sťažovateľ sa\ndomáhal povolenia obnovy konania pričom svoj návrh odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného č.\nDE/2013/14459/4840/PER-500 zo dňa 18.03.2013 sa opiera o nepravdivý znalecký posudok, pretože\ncena pozemkov, za ktoré sa má poskytnúť náhrada je vyššia ako 166 eur. Dodal, že o dôvodoch obnovy\nsa dozvedel dňa 20.02.2014, kedy bol vypracovaný znalecký posudok č. 15/2014 znalcom Ing. T. I..\n26. O návrhu na povolenie obnovy konania rozhodol orgán verejnej správy prvej inštancie rozhodnutím\nč. DE/2014/20955-200 zo dňa 24.03.2014 tak, že návrh zamietol dôvodiac, že skúmal, či na základe\ndôvodu uvedeného v návrhu na obnovu konania, príp. na základe iných dôvodov uvedených v § 62\nods. 1 Správneho poriadku je možné ukončené konanie obnoviť a dospel k záveru, že neexistuje ani\njeden z dôvodov obnovy konania taxatívne uvedený v § 62 ods. 1 písm. a) - e) Správneho poriadku,\npreto nevznikol právny nárok na to, aby sa konanie obnovilo. Ďalej uviedol, že navrhovateľ žiadnym\nspôsobom nepreukázal naplnenie dôvodu na povolenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm.\ne) Správneho poriadku, teda že napadnuté rozhodnutie vychádza z dôkazov, ktoré sa ukázali ako\nnepravdivé. Poznamenal, že znalecký posudok č. 32/201132/2011 zo dňa 14.12.2011 vyhotovený Ing.\nP. bol vyhotovený v konaní podľa reštitučného zákona za účelom ocenenia pôvodných pozemkov\npričom znalec pri vyhotovení znaleckého posudku vychádzal z právoplatného rozhodnutia správneho\norgánu, a preto je takýto znalecký posudok vecne správny a vyhotovený v súlade s právnymi predpismi\nupravujúcimi navrátenie vlastníctva oprávneným osobám. Dodal, že pri oceňovaní pôvodného pozemku\nje znalec povinný pozemok oceniť podľa druhu pozemku v čase prechodu na štát (§ 6 ods. 5 reštitučného\nzákona) pričom záväzným druhom pozemku pre stanovenie ceny je druh pozemku uvedený vo výrokovej\nčasti rozhodnutia správneho orgánu (v prejednávanom prípade druh pozemku - roľa).\n27. Na podklade podaného odvolania voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvej inštancie rozhodol\nžalovaný tak, že odvolanie sťažovateľa zamietol a prvoinštančné správne rozhodnutie potvrdil. V\n\nodôvodnení rozhodnutia sa v podstate stotožnil s právnym názorom vysloveným prvoinštančným\norgánom verejnej správy. V ďalšom uviedol, že ak sťažovateľ nepovažoval ustálenie druhu pozemku\nvo výrokovej časti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Prešov zo dňa 02.08.2011 za správny,\nmal ako účastník konania právnu možnosť uplatniť vo vzťahu k predmetnému rozhodnutiu opravný\nprostriedok. Nad rámec uvedeného doplnil, že reštitučný zákon zmierňuje následky iba niektorých\n(nie všetkých) krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom poľnohospodárskeho a lesného pôdneho fondu,\npričom z príslušných ustanovení príslušného právneho predpisu taxatívne vyplýva rozsah majetku,\nktorý môže byť predmetom navrátenia oprávnenej osobe. V prípade, ak by bol pôvodný pozemok v\nčase prechodu na štát stavebným pozemkom, a nie ornou pôdou, ako má vyplývať zo znaleckého\nposudku č. 15/2014 vyhotoveného Ing. T. I., predloženého sťažovateľom v návrhu na obnovu konania,\nnemohol by si sťažovateľ ako účastník konania uplatňovať jeho navrátenie podľa reštitučného zákona,\nale výlučne podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách. Preto zhodne s právnym\nnázorom prvoinštančného orgánu skonštatoval, že podaný návrh na obnovu konania nespĺňa ani jednu\nz podmienok taxatívne uvedených v § 62 ods. l písm. a) až písm. e) Správneho poriadku.\n28. Krajský súd rozhodujúc o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nkasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. V odôvodnení rozsudku správny súd\nkonštatoval, že nepochybil správny orgán, ak vychádzal zo znaleckého posudku znalca Ing. P., ktorý\noceňoval pozemky ako ornú pôdu (roľu) a sťažovateľ nedôvodne argumentoval, že sa rozhodnutie opiera\no dôkaz, ktorý je nepravdivý. Keďže neboli splnené zákonné predpoklady pre povolenie obnovy konania,\nrozhodli správne orgány správne. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n29. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že predmetom preskúmania je rozhodnutie orgánu\nverejnej správy o zamietnutí návrhu na povolenie obnovy konania. Preto sa kasačný súd prioritne\nzaoberal otázkou splnenia podmienok povolenia obnovy konania.\n30. V súvislosti s uvedeným považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že jednou zo záruk právnej\nstability vzťahov založených správnym rozhodnutím je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatného\nrozhodnutia. Aj v správnom práve zásadne platí princíp \"rei iudicatae\", ktorý znamená, že o právoplatne\nrozhodnutej veci nemožno znova rozhodovať, pričom sa má na zreteli nielen tzv. formálna právoplatnosť,\nale aj materiálnu právoplatnosť. Výnimku tvoria prípady označované v teórii ako mimoriadne opravné\nprostriedky (obnova konania a preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania), ktorými sa\ndosahuje náprava právoplatných správnych rozhodnutí. Dôvodom pre takýto postup je existencia\nzávažných skutočností, ktoré spochybňujú správnosť a spravodlivosť rozhodnutia. Spravidla pôjde\no nedostatočné zistenie skutkového stavu alebo porušenie takých procesných podmienok, ktoré\nvyvolávajú pochybnosti o objektivite správneho konania.\n31. Účelom obnovy konania je odstránenie uvedených nedostatkov a vydanie nového meritórneho\nrozhodnutia. So zreteľom na skutočnosť, že ide o mimoriadny opravný prostriedok, v porovnaní s\nodvolaním (rozkladom) Správny poriadok ustanovuje určité obmedzenia (dôvodom obnovy môžu byť\nlen skutočnosti ustanovené v Správnom poriadku, časové limity na uplatnenie podnetu a pod.).\n32. Všeobecnými predpokladmi obnovy konania sú:\n1/ existencia právoplatného rozhodnutia. Týmto opravným prostriedkom nemožno napadnúť\nrozhodnutie, ktoré nie je formálne právoplatné. Návrh na obnovu konania, ktorý by smeroval proti\nneprávoplatnému rozhodnutiu, by bolo treba považovať za odvolanie (rozklad). Správny poriadok\nnepodmieňuje uplatnenie návrhu na obnovu konania využitím riadnych opravných prostriedkov\n(odvolanie, rozklad);\n2/ existencia aspoň jedného z taxatívne ustanovených dôvodov na obnovu konania. V rámci obnovy\nkonania nie sú prípustné iné dôvody, a preto ak by boli uplatnené takéto dôvody, správny orgán by musel\ntakýto podnet zamietnuť;\n3/ existencia oprávneného subjektu, ktorý podal návrh na obnovu konania. Oprávneným subjektom na\npodanie návrhu na obnovu konania je len účastník pôvodného konania. Ak je účastníkov viac, je ním\nlen ten, u ktorého sa vyskytol niektorý zo zákonných dôvodov obnovy konania. Oprávneným subjektom\nje aj správny orgán, ak nariaďuje obnovu z dôvodov verejného záujmu;\n4/ dodržanie lehoty na podanie návrhu na obnovu konania, a to tak subjektívnej, ako aj objektívnej;\n\n5/ neexistencia dôvodov, pre ktoré je obnova konania neprípustná. Týmito dôvodmi sú udelenie súhlasu\nna občianskoprávny alebo pracovnoprávny úkon, prípadne rozhodnutie vo veci osobného stavu, ak bol\núčastník dobromyseľný.\n33. Sťažovateľ v žalobe i v kasačnej sťažnosti opakovane tvrdil, že obnovy konania sa dožadoval z\ndôvodu existencie nového znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. I., ktorý pri oceňovaní\npozemkov vychádzal z ustanovenia § 14 ods. 1 vyhlášky č. 205/1988 Zb. o cenách stavieb, pozemkov,\ntrvalých porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné\nužívanie pozemkov (ďalej len „Vyhláška“). Tvrdenie žalovaného, že znalec Ing. P. postupoval pri\noceňovaní pozemkov správne, pretože je povinný ocenenie vykonať podľa druhu pozemku v čase\nprechodu na štát (§ 6 ods. 5 reštitučného zákona), pričom záväzným druhom pozemku je druh pozemku\nuvedený vo výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu, nepovažoval za odôvodnené. Mal za to,\nže znalec je pri oceňovaní pozemkov viazaný relevantnými právnymi predpismi a je povinný pozemky\noceniť v súlade s nimi. Vyjadril názor, že znalecký posudok Ing. P. je nepravdivý, pretože je v rozpore\ns ustanoveniami reštitučného zákona, Vyhláškou a vyhláškou č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave\núzemného konania a stavebnom poriadku. Zdôraznil, že predmetné pozemky boli v čase prechodu na\nštát stavebnými pozemkami a ako také mali byť oceňované.\n34. Z uvedeného bolo podľa názoru kasačného súdu zrejmé, že sťažovateľ oprel svoj návrh na povolenie\nobnovy konania o dôvody podľa § 62 ods. 1 písm. e/ Správneho poriadku.\n35. Kasačný súd dáva v súvislosti s uvedeným do pozornosti, že v konaní o povolení obnovy konania\nnesie dôkazné bremeno vždy navrhovateľ (sťažovateľ) a to jednak pokiaľ ide o dôvody povolenia\nobnovy a jednak aj v súvislosti s preukázaním včasnosti podania návrhu. Nie je povinnosťou orgánu\nverejnej správy zisťovať dôvody pre povolenie obnovy konania - tie má zistiť, preukázať a predložiť\norgánu verejnej správy účastník konania. Orgán verejnej správy po podaní návrhu má len posudzovaciu\npovinnosť, teda preskúmava a posudzuje, či dôvody uvádzané navrhovateľom sú dôvodmi v zmysle\nSprávneho poriadku a zároveň, či bol návrh podaný včas.\n36. V súvislosti s uvedeným kasačný súd uvádza, že sťažovateľ v priebehu konania o povolení obnovy\nkonania zlyhal pri preukázaní existencie dôvodu obnovy konania podľa § 62 ods. 1 písm. e/ Správneho\nporiadku, a teda, že rozhodnutie sa opiera o dôkazy, ktoré sa ukázali ako nepravdivé. Kasačný súd má\nz administratívneho spisu žalovaného za preukázané, že k oceneniu predmetných pozemkov došlo na\npodklade rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Prešov č. 2011/01628-12 PM zo dňa 02.08.2011\nznaleckým posudkom č. 32/2011 vypracovaným znalcom Ing. P., ktorý pri určovaní ceny predmetných\npozemkov (91,84 eur) vychádzal z výroku uvedeného rozhodnutia, v ktorom bol ako druh pozemku\nstanovená roľa. K tomu najvyšší súd dodáva, že právoplatným rozhodnutím Obvodného pozemkového\núradu Prešov sa rozhodovalo podľa reštitučného zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom, ktoré\ntvorili buď poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria alebo lesný pôdny fond, z čoho\njednoznačne vyplýva, že v prípade, ak by bol pôvodný pozemok v čase prechodu na štát klasifikovaný\nako stavebný pozemok, zmiernenia krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkovi stavebného pozemku by sa\nbolo možné domáhať len podľa zákona č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách.\n37. V ďalšom považuje kasačný súd za dôležité poukázať na skutočnosť, že danosť dôvodu obnovy\nkonania resp. nepravdivosť znaleckého posudku č. 32/2011 vypracovaného znalcom Ing. P., (ktorý\nbol podkladom rozhodnutia žalovaného č. DE/2013/14459/4840/PER-500 zo dňa 18.03.2013, ktorým\nsa určila náhrada v peniazoch) oprel sťažovateľ o nový znalecký posudok (znalecký posudok č.\n15/2014 vypracovaný znalcom Ing. T. I.), ktorý priložil k návrhu na obnovu konania. Zo sťažovateľom\npredloženého znaleckého posudku vyplýva, že znalec pri stanovení cenu pozemku vychádzal zo\nskutočnosti, že predmetný pozemok bol vyvlastnený za účelom výstavby materskej školy, preto cenu\npozemku stanovil v zmysle § 14 ods. 1 Vyhlášky ako za pozemok určený na stavbu vo výšky 1.313,84\neur.\n38. Vo vzťahu k záverom znaleckého posudku Ing. P. a Ing. I., ktoré sú rozdielne, kasačný súd ustálil,\nže reštitučný zákon jednoznačne v ustanovení § 6 ods. 2 v spojení s ustanovením § 6 ods. 5 stanovuje,\nže náhradu v peniazoch za pôvodné pozemky poskytne žalovaný podľa druhu pozemku v čase jeho\nprechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Druh pozemku, ktorého navrátenie sa sťažovateľ domáhal,\nbol určený vyššie spomínaným rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu Prešov zo dňa 02.08.2011\n\nako roľa, preto bol výrokom právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu verejnej správy určený druh\npozemku záväzným určením druhu pozemku pre stanovenie ceny pozemku v znaleckom posudku.\nK uvedenému kasačný súd dodáva, že sťažovateľ ako účastník správneho konania mal možnosť v\nprípade nesúhlasu s určeným druhom pozemku po doručení predmetného rozhodnutia Obvodného\npozemkového úradu Prešov zo dňa 02.11.2011 podať opravný prostriedok.\n39. Vo svetle uvedeného nemohol Najvyšší súd Slovenskej republiky postupovať inak, ako súhlasiť\ns právnymi závermi orgánov verejnej správy a krajského súdu, že neboli splnené predpoklady pre\npovolenie obnovy konania.\n40. Kasačný súd sa preto v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy\nako aj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie\nžiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne rozhodnutia oboch\ninštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie\nvo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány\nverejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri\nhodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami sťažovateľa a s jeho vyjadreniami k\npodkladom rozhodnutia.\n41. Vo svetle uvedeného považuje kasačný súd zistenie skutkového stavu na posúdenie veci\nza dostačujúce. Kasačný súd uvádza, že rovnako má za nesporný skutkový stav tak, ako ho v\npodrobnostiach opísal krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí. Kasačný súd po oboznámení sa s\npripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné\npostupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, nakoľko krajský súd sa posudzovanou\nvecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, a s\nktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje.\n42. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií\npostupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili\ndostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou\nrelevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto\nkrajský súd nepochybil, keď žalobu sťažovateľa zamietol.\n43. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a\nskutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto\nza takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného súdu\nvydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak krajský súd dospel\nk záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia\norgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné\nrozhodnutie súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, považovať za správne.\n44. Pokiaľ teda, krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovaného za nedôvodné\na rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a žalobu sťažovateľa podľa § 190 S.s.p.\nzamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.\n45. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú\notázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n\n47. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}