{"guid": "e38ec306-48d1-48f7-acc5-792f8afecdd6:bcd3d3f8-7dac-44ad-ab89-20671bc3c753", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:9016010064.1", "spisova_znacka": "3Sž/7/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sž/7/2016 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 3Sž/7/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:9016010064.1", "identifikacne_cislo": "9016010064", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-a", "nazov": "§ 32 ods. 4 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-32.odsek-4.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bcd3d3f8-7dac-44ad-ab89-20671bc3c753", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:9016010064.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:9016010064.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:9016010064.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sž/7/2016\n9016010064\n30. 05. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:9016010064.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a zo\nsudcov JUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci navrhovateľky: MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 1/a, Bratislava, právne zastúpená: Advokátska kancelária\nPaul Q, s.r.o., Karadžičova 2, Bratislava, proti odporkyni: Rada pre vysielanie a retransmisiu, so sídlom\nPalisády 36, Bratislava, v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č.\nRP/23/2016 zo dňa 24. mája 2016, takto\nrozhodol:\nVstup intervenienta MEDIATEX, s.r.o. Bratislava, IČO 35 763 418 do konania\nn e p r i p ú š ť a.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/23/2016 zo dňa 24. mája 2016 p o t\nv r d z u j e.\nNavrhovateľke u k l a d á zaplatiť súdny poplatok v sume 500 € do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto\nrozsudku na bankový účet podľa priloženého platobného predpisu.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNavrhovateľka sa včas podaným opravným prostriedkom, doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej\nrepubliky dňa 24.06.2016 domáhala postupom podľa ustanovení § 250l a nasl. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len O.s.p.) preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. RP/23/2016 zo dňa\n24.05.2016. Odporkyňa (ďalej aj „Rada“) ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až 3 a § 5 ods. 1\npísm. g/, h/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o\ntelekomunikáciách v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého administratívneho rozhodnutia (ďalej\nlen „zákon č. 308/2000 Z.z.“) rozhodnutím č. RP/23/2016 zo dňa 24.05.2016 (vydaným v správnych\nkonaniach č. 36/SKO/2016, 83/SKO/2016) uložila navrhovateľke podľa § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č.\n308/2000 Z.z. úhrnnú sankciu - pokutu určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vo\nvýške 60.000 € za porušenie povinnosti uvedenej v § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým,\nže na programovej službe DAJTO odvysielala:\na) dňa 21.10.2015 o cca 07:29 hod. komunikát Akčná výhra, ktorý naplnil definíciu telenákupu podľa\n§ 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a v ktorom mali diváci podľa zadania v poradí prvej hry nájsť\nslovenské mesto a ktorý neobsahoval jednoznačné a presné inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej\núlohy, nakoľko zadanie, ktoré bolo uvedené viedlo aj k iným riešeniam, než len k tomu, ktoré vyplynulo\nz priebehu tejto hry a ktoré bolo zverejnené na konci tejto hry,\n\nb) dňa 22.10.2015 o cca 07:29 hod. komunikát Akčná výhra, ktorý naplnil definíciu telenákupu podľa §\n32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a v ktorom mali diváci podľa zadania v poradí prvej hry uviesť, kto sa\nnachádza na fotografii, ktorá bola čiastočne prekrytá štyrmi logami televízie DAJTO, a v ktorom nebola\nako správna uznaná odpoveď v poradí šiesteho diváka, ktorý bol prepojený do štúdia napriek tomu, že\ntento divák správne identifikoval osobu, ktorá sa nachádzala na fotografii,\nc) dňa 23.10.2015 o cca 07:25 hod. komunikát Akčná vyhrá, ktorý naplnil definíciu telenákupu podľa\n§ 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. a v ktorom mali diváci podľa zadania v poradí prvej hry nájsť\nslovenské mesto a ktorý neobsahoval jednoznačné a presné inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej\núlohy, nakoľko zadanie, ktoré bolo uvedené, viedlo aj k iným riešeniam, než len k tomu, ktoré vyplynulo\nz priebehu tejto hry a ktoré bolo zverejnené na konci tejto hry,\nd) dňa 24.10.2015 o cca 07:29 hod. komunikát Akčná výhra, ktorý naplnil definíciu telenákupu podľa § 32\nods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. a v ktorom mali diváci podľa zadania hry nájsť slovenské mesto a ktorý\nneobsahoval jednoznačné a presné inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko zadanie,\nktoré bolo uvedené, viedlo k viacerým možným riešeniam pričom správne riešenie nebolo v komunikáte\nzverejnené,\ne) dňa 27.10.2015 o cca 07:29 hod. komunikát Akčná výhra, ktorý naplnil definíciu telenákupu podľa §\n32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. a v ktorom mali diváci podľa zadania hry nájsť slovenské mesto a ktorý\nneobsahoval jednoznačné a presné inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko zadanie,\nktoré bolo uvedené, viedlo aj k iným riešeniam, než len k tomu, ktoré vyplynulo z priebehu tejto hry a\nktoré bolo zverejnené na konci tejto hry,\nf) dňa 29.10.2015 o cca 07:29 hod. komunikát Akčná výhra, ktorý naplnil definíciu telenákupu podľa §\n32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. a v ktorom mali diváci podľa zadania v poradí prvej hry nájsť mesto\na ktorý neobsahoval jednoznačné a presné inštruovanie o spôsobe riešenia zadanej úlohy, nakoľko\nzadanie, ktoré bolo uvedené, viedlo aj k iným riešeniam, než len k tomu, ktoré vyplynulo z priebehu tejto\nhry a ktoré bolo zverejnené na konci tejto hry.\nV odôvodnení rozhodnutia odporkyňa uviedla, že odvysielané komunikáty obsahovali priamu ponuku\n(zverejnenie audiotextového čísla a výzva na zavolanie) vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu\n(hru o cenu), a preto tieto komunikáty naplnili definíciu telenákupu, v dôsledku čoho sa na ne vzťahuje\núprava § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Odporkyňa uviedla, že čestný telenákup je\ntaký, ktorého obsah nebude zavádzajúci, nebude teda prezentovať ponúkanú službu alebo tovar tak,\naby poskytnutím nesprávnych, nejednoznačných, neúplných, nepresných alebo inak zavádzajúcich\ninformácií vytvoril v recipientovi informácie klamlivú predstavu najmä o ich vlastnostiach, kvalitách,\npoužití, účinkoch, charakteristike, význame pre recipienta. Poskytnutie zadania, ktoré bude v súlade\ns riešením zverejneným účastníkom konania nepotiera povahu takéhoto typu komunikátov. Na druhej\nstrane odvysielanie zadania, ktoré nebude v súlade so zverejnenou odpoveďou nie je možné označiť za\nčestné. Zadanie súťažných úloh bolo nepresné a neúplné, hra nemala jasné pravidlá a divákom neboli\nposkytnuté všetky relevantné informácie pre riešenie zadania.\nRada dospela k záveru, že odvysielané komunikáty, ktoré naplnili definíciu telenákupu boli nečestné,\nobsahovali zavádzajúce, nejednoznačné a neúplné inštruovanie o spôsobe riešenia v nich zadanej\núlohy, keďže zo zadania úlohy vyplývalo viacero možných správnych odpovedí, pričom ako správna bola\nvždy vyhodnotená iba jedna odpoveď a v prípade komunikátu zo dňa 24.10.2015 správna odpoveď ani\nnebola uvedená.\nPri určovaní výšky sankcie odporkyňa vychádzala zo závažnosti správneho deliktu, rozsahu a dosahu\nvysielania, miery zavinenia, následkov porušenia povinnosti, trvania správneho deliktu, spôsobu\nporušenia povinnosti a pokutu určila vo výške 60.000 €.\nII.\nNavrhovateľka vo svojom opravnom prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd SR napadnuté rozhodnutie\nodporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Uviedla, že pojem „čestný“ nie je v právnom poriadku\nnijak vymedzený. Ide o neurčitý právny pojem, ktorého vymedzenie je v kompetencii odporcu. Obsah\ntohto pojmu však musí byť vymedzený jednoznačne, nezameniteľne, tak aby recipienti právnych noriem\nboli schopní do budúcnosti predvídať aplikáciu práva a podľa toho upraviť svoje správanie. Podľa\nnavrhovateľky je potrebné pri hodnotení čestnosti zohľadniť aj špecifický charakter komunikátov. Práve\nskutočnosť, že odvysielané komunikáty predstavujú zábavný program s prvkami hry, v ktorom sa riešia\n\nrébusy je dôvodom, aby v takomto prípade pojem „čestný“ nebol vykladaný striktne v zmysle, v akom sa\naplikuje na správanie a charakter ľudí, a teda ako poctivý, majúci morálne hodnoty atď., ale vnímanie\nkritéria čestnosti by malo odzrkadľovať charakter vysielaných komunikátov. Obsahom komunikátov boli\nhádanky, ktorých hlavným účelom bolo zabaviť a rozptýliť diváka, prípadne poskytnúť divákovi možnosť\nzúčastniť sa hry a dovolať sa do štúdia, pričom v prípade úspešného dovolania sa do štúdia a správneho\nzodpovedania otázky je divákovi poskytnutá avizovaná cena.\nV komunikátoch 1, 3 až 6 mali diváci odhaliť názov jedného správneho slovenského mesta, ktorý\nmali vytvoriť z 18 resp. 20-tich písmen rozdelených do štyroch riadkov nachádzajúcich sa v tabuľke.\nNavrhovateľka poukázala na ich zadania a na informácie, ktoré k riešeniu poskytla moderátorka,\nz čoho navrhovateľka usúdila, že zadanie bolo divákovi poskytnuté jednoznačne. Navrhovateľka\nsa nestotožnila s názorom odporkyne, že súťažné zadanie by malo poskytovať len jednu jedinú\nmožnú odpoveď, súťažné zadanie predmetných komunikátov však obsahovalo jednu jedinú možnú\nsprávnu odpoveď. Zadanie súťaže, ktoré by umožňovalo ako správnu odpoveď akýkoľvek možný\nnázov mesta, ktorý sa z ponúknutých písmen dá poskladať by nemalo súťažnú logiku. Odporkyňa\ntiež spochybnila nemennosť správnej odpovede počas vysielania. Tieto tvrdenie odporkyne však podľa\nnavrhovateľky musí odporkyňa relevantne preukázať dôkaznými prostriedkami. Takéto spochybnenie\nby podľa navrhovateľky malo stáť na reálnych argumentoch a dôkazoch a nie len na dojmoch a\npodozreniach.\nV komunikáte 2 mali diváci identifikovať osobu, ktorej fotografia sa nachádzala na obrázku, pričom jej\ntvár bola čiastočne prekrytá. Na obrázku sa nachádzala osoba menom - vyslovené foneticky: Robert\nGais /Robert Geiss/. Moderátorka komunikovala s divákmi prostredníctvom prepojených telefonických,\nt.j. zvukových hovorov a vnímala výlučne hovorené slovo. Preto nemohla byť správna odpoveď Robert\nGís, Robert Geis a pod. Podľa navrhovateľky nebol žiadny dôvod diváka informovať o tom, že meno\nosoby nachádzajúcej sa na obrázku sa ináč píše a ináč vyslovuje. Diváci nevideli meno osoby ukrytej na\nobrázku v písomnej podobe a nebolo zadaním meno správne foneticky a gramaticky vysloviť. Zadaním\nbolo povedať meno a priezvisko osoby, ktorá sa skrýva na obrázku.\nObsahom všetkých komunikátov boli hádanky, ktorých hlavným účelom bolo zabaviť a rozptýliť diváka,\nprípadne poskytnúť divákovi možnosť zúčastniť sa hry a dovolať sa do štúdia, pričom v prípade\núspešného dovolania sa do štúdia a správneho zodpovedania otázky je divákovi poskytnutá avizovaná\ncena. Zadania úloh sú v obdobných prípadoch koncipované práve spôsobom, ktorý umožňuje divákom\ndospieť k viacerým možným riešeniam, a to z dôvodu, aby bolo vysielanie interaktívnejšie, zábavnejšie a\nzároveň, aby mali diváci chuť a možnosť pokúšať sa úlohu vyriešiť. Ak by úlohy neboli zostavené takýmto\nspôsobom, prvý divák, ktorý by sa dovolal do štúdia by zodpovedal otázku, hra by bola ukončená a\nneplnila by svoj primárny účel - zabaviť divákov. Vzhľadom na skutočnosť, že podstatou predmetných\nkomunikátov je práve rébus, ktorý v sebe za účelom plnenia funkcie zábavného programu s prvkom\nhry musí obsahovať prvok záhadnosti a zatajenie určitých informácií divákovi, nie je možné takúto hru\nautomaticky považovať za nečestnú. Odporkyňa v rozhodnutí napáda nejednoznačnosť a nepresnosť\ninformácií poskytovaných recipientom. Navrhovateľka má za to, že je nevyhnutné zobrať do úvahy,\nže práve záhadnosť a nejednoznačnosť zadaných hádaniek je aj vzhľadom na možnú finančnú výhru\npodstatou predmetných hier. V hádankách sa prirodzene skrýva „záhada“, ktorú majú práve diváci počas\nvysielania komunikátu odhaliť, aby dospeli k správnemu riešeniu.\nNa záver navrhovateľka poukázala aj to, že uložená pokuta je podľa jej názoru neprimerane vysoká.\nPodľa nej je táto pokuta likvidačná. Postup odporkyne pri ukladaní sankcií za obdobné skutky považuje\nnavrhovateľka za nepredvídateľný a čo do postupnosti a výšky jednotlivých ukladaných sankcií za\nnelogický. Právna istota a spravodlivosť ako princípy materiálneho právneho štátu nepripúšťajú v\nindividuálnych prípadoch aplikovanie sankcií, ktoré sú zjavne neproporcionálne a neprimerané povahe\nskutku a jeho dôsledkom.\nIII.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhla, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/23/2016 zo dňa 24.05.2016 potvrdil.\n\nV dôvodoch uviedla, že vymedzenie pojmu „čestný“ musí zohľadňovať jeho spojenie s vysielaním\ntelenákupu. Odporkyňa vo svojej rozhodovacej činnosti v obdobnej veci vymedzila pojem „čestné\ninformovanie“ ako informovanie, ktorého obsah bude v súlade so všeobecne prijímanými pravidlami,\nverné skutočnosti, ktoré nezavádza, nesmeruje k neúplnému alebo nepresnému informovaniu\nvykonávanému najmä s cieľom vyvolať alebo vytvoriť predpoklady pre vyvolanie rozhodnutia v\nrecipientovi, ktoré by pri riadnom informovaní neurobil, alebo pravdepodobne neurobil a to najmä zo\nzištných dôvodov. Rada skonštatovala, že čestným telenákupom bude taký, ktorého obsah nebude\nzavádzajúci, nebude teda prezentovať ponúkanú službu alebo tovar tak, aby poskytnutím nesprávnych,\nnejednoznačných, neúplných, nepresných alebo inak zavádzajúcich informácií vytvoril v recipientovi\nklamlivú predstavu najmä o ich vlastnostiach, kvalitách, použití, účinkoch, charakteristike, význame\npre recipienta. Keďže predmetné komunikáty Akčná výhra sú telenákupom, je nevyhnutné, aby boli\nodvysielané v súlade s požiadavkou zabezpečenia ich čestnosti. Pri vymedzení pojmu čestnosť Rada\nprihliadala na jeho spojenie s vysielaním telenákupu, preto Rada pri výklade pojmu čestnosť zohľadnila\nšpecifickú formu, resp. charakter predmetných komunikátov, ktoré boli telenákupom. Posúdenie\npredmetných komunikátov ako telenákupu nenamietala ani navrhovateľka vo svojej žalobe. Nie je teda\npravdivé jej tvrdenie, že Rada nevzala do úvahy charakter predmetných komunikátov. Vyššie uvádzané\ncharakteristiky čestného telenákupu, ktorý má podobu hry o cenu, sú jednoznačne aplikovateľné aj na\nposudzované komunikáty. Poskytnutie zadania, ktoré bude v súlade s riešením zverejneným účastníkom\nkonania nepotiera povahu takéhoto typu komunikátov. Na druhej strane odvysielanie zadania, ktoré\nnebude v súlade so zverejnenou odpoveďou, nie je možné označiť za čestné.\nZadanie úloh tak, ako bolo poskytnuté neumožňovalo žiadnym spôsobom identifikovať, ktoré jedno\nmesto z viacerých možných, ktorých názvy sa v súlade s poskytnutým zadaním dali vytvoriť, si\nnavrhovateľka vyhradila ako „Iba JEDNO SPRÁVNE slovenské mesto“. Nešlo teda o súťaž v pravom\nslova zmysle, ale iba o tzv. hru „hádaj na čo myslím“. Je irelevantné, či navrhovateľka poznala podľa\nnej správnu odpoveď na zadanú otázku, keď z inštrukcií, ktoré poskytla divákom nebolo možné sa k\ntejto dopracovať. Prítomnosť obálky so správnou odpoveďou by zabezpečovala, že správna odpoveď\nje určená vopred, a teda, že sa nemenila v závislosti od toho, ktoré z viacerých správnych odpovedí\nuž diváci uviedli tak, že v závere bude podľa situácie ako správna uvedená taká z možných správnych\nodpovedí, ktorá ešte neodznela.\nZadaním súťažnej úlohy v komunikáte 2 bolo uviesť, kto je osoba na obrázku. Divák, ktorý bol\ndo štúdia prepojený ako šiesty v poradí túto osobu správne identifikoval ako Robert Geiss (známy\nnemecký milionár a hviezda vlastnej reality show, ktorá bola vysielaná aj v Slovenskej republike),\npričom svoju odpoveď vyslovil tak, ako sa meno tejto osoby píše, teda ako Robert Geis. Odporkyňa\nmá za to, že na základe jeho odpovede bolo dostatočne jasné, že tento divák osobu na obrázku\nidentifikoval. Nebolo podstatou úlohy meno správne vysloviť, ale osobu na obrázku identifikovať, čo\nsa v poradí šiestemu divákovi aj podarilo. V prípade, ak bolo úlohou nielen identifikovať osobu na\nobrázku, ale aj meno tejto osoby vysloviť foneticky správne, divákovi mala byť táto informácia poskytnutá.\nUvedená hra nemala jasné pravidlá a divákom neboli poskytnuté všetky relevantné informácie pre\nriešenie zadania. Keďže žiadna informácia o nemožnosti uviesť odpoveď v gramatickom tvare až do\nprepojenia šiesteho diváka v poradí v komunikáte neodznela, javí sa ako prirodzené, že za správnu\nmala byť uznaná odpoveď v oboch tvaroch (t.j. gramatickom i fonetickom). Aby bolo vysielanie\nobdobného charakteru považované za čestné, musí mať jasné pravidlá, ktoré sa priebežne nebudú\nmeniť. Pre zabezpečenie čestnosti komunikátu, ktorý je telenákupom a má formu audiotextovej hry je\nnevyhnutné, aby divákom boli poskytnuté všetky relevantné informácie pre riešenie zadania. Hry, ktoré\nboli obsiahnuté v predmetných komunikátoch nemali jasné pravidlá, resp. sa tieto pravidlá v priebehu\nhry menili, obsahovali zavádzajúce informácie a divákom v nich neboli poskytnuté všetky relevantné\ninformácie pre riešenie zadania. V predmetných komunikátoch bolo v súlade so zadaním možné uviesť\nviacero odpovedí, pričom boli všetky správne, avšak po tom, čo ich jednotliví diváci uviedli, neboli\ntieto ako správne uznané. Ako správna bola vždy vyhodnotená iba jedna z týchto viacerých možných\nsprávnych odpovedí, pričom nebolo zrejmé, na základe akého kľúča sa tak stalo. Z uvedeného jasne\nvyplýva, že kvalitatívne požiadavky kladené na zadanie podobných úloh, teda že musia mať jasné\npravidlá, ktoré sa priebežne nebudú meniť a divákom musia byť poskytnuté všetky relevantné informácie\npre riešenie zadania, neboli v predmetných komunikátoch naplnené. Zadanie, ktoré umožňuje viacero\nsprávnych odpovedí jednoznačne nemožno považovať jasné, pretože z neho nie je možné žiadnym\nspôsobom zistiť, ktorá z týchto viacerých možných správnych odpovedí bude nakoniec ako správna\nvyhodnotená a prečo budú ostatné správne odpovede vyhodnotené ako nesprávne.\n\nK otázke výšky uloženej sankcie odporkyňa uviedla, že u právnických osôb sa zodpovednosť za\nsprávne delikty zakladá zásadne bez ohľadu na zavinenie (objektívna zodpovednosť za správny delikt).\nPodstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo, alebo nie. Zákon nestanovuje ani žiadne\nliberačné dôvody. Navrhovateľka bola už za porušenie § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nviackrát sankcionovaná. Odporkyňa okrem iného pri určovaní sankcie vzala do úvahy skutočnosť, že v\ndôsledku vysielania predmetných komunikátov došlo k zavádzaniu recipientov o zadaní úloh tak, že v\nnich bola vyvolaná klamlivá domnienka o zadaní úloh; skutočnosť, že v dôsledku zavádzania recipientov\no zadaní úloh sa títo zúčastnili zavolaním na audiotextové číslo s cenou hovoru 2€/min, čím prispeli\nna financovanie hry; skutočnosť, že protiprávnym postupom pri vysielaní predmetných komunikátov,\nktoré naplnili definíciu telenákupu mohol účastník konania získať neoprávnenú konkurenčnú výhodu\nvoči subjektom, vysielajúcim komerčné komunikáty v súlade so zákonom č. 308/2000 Z.z.; množstvo\ndoposiaľ uložených sankcií a skutočnosť, že išlo až o šesť vydaní komunikátu Akčná výhra. V\nmatematickom vyjadrení tak Rada uložila navrhovateľke za každý čiastkový útok pokutu vo výške\n10.000,- €, čiže uložená sankcia sa nevymyká logike doteraz uložených finančných sankcií. Rada nemá\nzáujem ani kompetenciu zastaviť vysielanie audiotextových hier vo všeobecnosti, ale len udeľuje sankcie\nza odvysielanie tých audiotextových hier, ktorých odvysielaním došlo k porušeniu zákona. Rada nemá\nžiadny záujem na likvidácii navrhovateľky, či úplného zastavenia vysielania hier tohto typu, ale iba na\nzastavení porušovania zákonných povinností, čo je možné dosiahnuť jedine udeľovaním sankcií. Rada\npri ukladaní sankcie prihliadla na to, že zo strany navrhovateľky išlo o opakované porušenie zákona a\ntiež na skutkové okolnosti prípadu a vysokú závažnosť správneho deliktu.\nIV.\nSpoločnosť Mediatex, s.r.o. podala dňa 16.11.2016 návrh na jej vstup do predmetného konania v\npostavení intervenienta podľa § 82 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Svoj návrh\nodôvodnila tým, že s navrhovateľkou majú uzatvorenú dohodu v zmysle ktorej podľa čl. 6 písm.\nf/ „v prípade, že budú tretími stranami alebo štátnymi orgánmi v súvislosti s Programom na TV\nuvalené úradne schválené nároky, peňažné pokuty, sankcie, pokuty, alebo iné úradne schválené nároky,\nspoločnosť Mediatex, s.r.o. nahradí všetky škody v plnej výške spôsobené TV a/alebo oprávnenými\ntretími stranami po doručení písomného oznamu od TV alebo tretej strany, za predpokladu, že Mediatex,\ns.r.o. bol informovaný o nároku bezodkladne a odvolací orgán potvrdil rozhodnutie konkrétneho orgánu\nbez ohľadu na právne argumenty Mediatex-u poskytnuté TV, ak nejaké boli“. Výsledok prebiehajúceho\nsúdneho konania sp. zn. 3Sž/7/2016 bude mať významný vplyv na intervenienta (spoločnosť Mediatex,\ns.r.o.). V prípade, že Najvyšší súd SR potvrdí napadnuté rozhodnutie odporkyne, výkonom tohto\nrozhodnutia, t.j. uhradením finančnej sankcie vo výške 60.000,- € bude v zmysle uvedenej dohody\npostihnutý intervenient (spoločnosť Mediatex, s.r.o.).\nNajvyšší súd k uvedenému udáva, že vzťah spoločnosti Mediatex, s.r.o. a odporkyne ako vysielateľa má\nvýlučne súkromný charakter a správne súdy nepreskúmavajú obsah týchto právnych vzťahov v rámci\nsprávneho súdnictva. Vysielateľ musí byť odborne spôsobilý posúdiť obsah komunikátov, ktoré pre neho\npripravujú súkromné subjekty a nemôže prenášať zodpovednosť za obsah vysielania odkazom na autora\nkomunikátu.\nNajvyšší súd SR poukazuje na to, že v zmysle § 25 Správneho súdneho poriadku sa na konanie pred\nsprávnym súdom primerane použijú ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku\nokrem ustanovení o intervencii a navyše v zmysle § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. (Správny súdny\nporiadok), účinného od 01.07.2016 sa konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov,\nt. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok. Z uvedeného dôvodu Najvyšší súd SR súd\nrozhodol o nepripustení vstupu intervenienta do tohto konania.\nV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v konaní postupoval v zmysle § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015\nZ. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa konania podľa tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa\ndokončia podľa doterajších predpisov, t. j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) ako súd vecne príslušný na preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe podaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté\nrozhodnutie postupom podľa § 246 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 O.s.p. a § 64 ods. 6\nzákona č. 308/2000 Z.z. a na pojednávaní súdu dňa 30.05.2018 po preskúmaní dôvodov uvedených v\nopravnom prostriedku a po oboznámení sa s ústnymi vyjadreniami zástupcov účastníkov konania, ako aj\ns obsahom pripojených administratívnych spisov č. 36/SKO/2016, 83/SKO/2016, s obsahom rozhodnutia\nRady č. RP/23/2016 zo dňa 24.05.2016, ako aj s obsahom obrazovo-zvukových záznamov dospel k\nzáveru, že rozhodnutie odporkyne potvrdí.\nZ podkladov súdneho spisu, vrátane administratívneho spisu odporkyne je zrejmé, že v prejednávanej\nveci skutkový stav sporný nebol. Navrhovateľka v správnom konaní, ani v konaní pred súdom, nepoprela\nodvysielanie komunikátov na programovej službe DAJTO s názvom Akčná výhra, ani ich obsah a znenie.\nÚlohou najvyššieho súdu v zmysle námietok navrhovateľky obsiahnutých v opravnom prostriedku\nbolo posúdiť, či navrhovateľka odvysielaním programov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí\nRP/23/2016 zo dňa 24.05.2016 porušila zákonné ustanovenia špecifikované odporkyňou v rozhodnutí\na či predmetná sankcia - pokuta vo výške 60.000 € bola uložená v súlade so zákonom. Najvyšší súd\nSlovenskej republiky preskúmal, či napadnuté rozhodnutie odporkyne nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom, či jej závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a či podklady pre takýto\núsudok boli zistené úplne a riadnym procesným postupom.\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený súdu vyplýva, že v tejto veci bolo začaté\nsprávne konanie oznámením o začatí správneho konania č. 36/SKO/2016 zo dňa 12.01.2016, ktoré\nbolo doručené právnemu zástupcovi navrhovateľky dňa 29.01.2016 12.02.2016, oznámením o začatí\nsprávneho konania č. 83/SKO/2016 zo dňa 26.01.2016, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi\nnavrhovateľky dňa 12.02.2016. V spise sú pripojené obrazovo-zvukové záznamy predmetných\nprogramov. V pripojených administratívnych spisoch sa ďalej nachádzajú správy o kontrole dodržiavania\npovinností podľa zákona č. 308/2000 Z.z., vyjadrenia navrhovateľky, zápisnica o hlasovaní Rady zo dňa\n24.05.2016 a napadnuté rozhodnutie Rady.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. (§\n250l ods. 1 O.s.p.). Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia\n(§ 250q ods. 1 veta druhá O.s.p.).\nPodľa § 250l ods. 2 O.s.p. pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie\ndruhej hlavy s výnimkou § 250a.\nÚlohou senátu najvyššieho súdu v posudzovanej veci bolo postupom podľa ustanovení tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia odporkyne, ktorým rozhodla, že navrhovateľka porušila povinnosť ustanovenú v § 32 ods.\n4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že na programovej službe DAJTO v dňoch 21.10.2015 o\ncca 07.29 hod, 22.10.2015 o cca 07:29 hod., 23.10.2015 o cca 07:25 hod., 24.10.2015 o cca 07:29\nhod., 27.10.2015 o cca 07:29 hod. a 29.10.2015 o cca 07:29 hod. odvysielala komunikáty s názvom\nAkčná výhra, ktoré naplnili definíciu telenákupu a obsahovali nejednoznačné, nepresné a nesprávne\ninštruovanie o spôsobe riešenia zadaných úloh a v jednom prípade nebola ako správna uznaná odpoveď\nv poradí šiesteho diváka, napriek tomu, že tento divák správne identifikoval osobu, ktorá sa nachádzala\nna fotografii. Za uvedené bola navrhovateľke uložená sankcia - pokuta vo výške 60.000 €.\nPodľa § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť, aby ním vysielaná\nreklama a telenákup boli čestné a slušné.\n\nPodľa § 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. telenákup na účely tohto zákona je priama ponuka vysielaná\nverejnosti s cieľom poskytnúť tovar alebo služby vrátane nehnuteľností, práv a záväzkov za odplatu.\nTelenákup môže mať formu\na) telenákupného šotu,\nb) telenákupného pásma v trvaní aspoň 15 minút.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. g/ zákona č. 308/2000 Z.z. do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy\npatrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis\no správnom konaní okrem ustanovení § 23v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49, 53, 54,\n56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom alebo\nosobitnými predpismi Rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. Rada uloží pokutu vysielateľovi televíznej\nprogramovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3.319 € do 165.969 € a vysielateľovi\nrozhlasovej programovej služby od 497 € do 49.790 €, ak porušil podmienky na vysielanie mediálnej\nkomerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nPodľa smernice Rady 89/552/EHS zo dňa 03.10.1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných\nprávnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností\ntelevízneho vysielania, zmenenej a doplnenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 97/36/ES\nzo dňa 30.06.1997 sa na účely tejto smernice za televíznu ponuku tovarov (teleshopping) považuje\nvysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom ponuky tovarov alebo služieb vrátane\nnehnuteľného majetku, práv a záväzkov.\nAj podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých\nustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských\nštátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb (smernica o audiovizuálnych\nmediálnych službách), ktorou bola smernica 97/36/ES zo dňa 30.06.1997 zrušená je telenákup\ndefinovaný ako vysielanie priamych ponúk pre verejnosť za odplatu s cieľom poskytnutia tovarov alebo\nslužieb vrátane nehnuteľného majetku, práv a záväzkov (článok 1.1 písm. l/). Smernica 2010/13/EÚ\nbola do právneho poriadku Slovenskej republiky prevzatá s účinnosťou od 01.01.2013 a tvorí prílohu 1\nk zákonu č. 308/2000 Z.z.\nNa posúdenie naplnenia zákonných podmienok pojmu telenákup v odvysielaných komunikátoch bolo\npotrebné skúmať jednotlivé programy z hľadiska ich obsahu, so všetkými obrazovými alebo verbálnymi\nzložkami a informáciami, ktoré v nich boli obsiahnuté. V danom prípade bola divákom ponúknutá\nmožnosť zúčastniť sa hry o finančnú odmenu zatelefonovaním na telefónne číslo so zvýšenou tarifnou\nsadzbou a vyriešením matematického príkladu. Poukazujúc i na výklad úniového práva v rozsudku\nSD EÚ vo veci C-195/06 senát najvyššieho súdu dospel k záveru, že na program alebo jeho časť, v\nktorých prevádzkovateľ vysielania ponúka divákom možnosť zúčastniť sa hry o cenu, ktorou je finančná\nvýhra, a to priamou voľbou audiotextových čísiel, t.j. za odplatu, sa vzťahuje vymedzenie, ktoré citované\nustanovenia smernice 97/36/ES zo dňa 30.06.1997, priznáva pojmu teleshopping. A to za predpokladu,\nak táto relácia alebo jej časť predstavuje skutočnú ponuku služieb na základe zohľadnenia cieľa relácie,\nktorej je hra súčasťou, významu tejto hry v rámci celej relácie z hľadiska času a predpokladaných\nhospodárskych výsledkov vo vzťahu k výsledkom očakávaných od celej relácie, ako aj charakteru otázok\npoložených uchádzačom.\nNa základe uvedeného výkladu úniového práva vzťahujúceho sa k definícii pojmu telenákup\n(teleshopping), ktorý vyplýva z citovaného rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, nie je možné\n\nodvysielané komunikáty považovať za bežné zábavno-súťažné programy. Aj s ohľadom na ustanovenie\n§ 32 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.z. napĺňajú odvysielané komunikáty zákonnú definíciu telenákupu.\nTelevízny divák sa v podstate vytočením telefónneho čísla zaviaže zaplatiť určitú sumu, ktorá je síce\nnízka (2,- € s DPH), ale je vyššia ako tarifa za bežný telefonický rozhovor na Slovensku, a súhlasí\ns jej zaplatením v nádeji, ktorú mu dáva moderátor programu, ale i stanovené pravidlá, že za jediný\ntelefonický hovor, po správnom zodpovedaní úlohy, vyhrá cenu v rozpätí okolo 500 €, ktorá vysoko\nprevyšuje jeho investíciu. V tomto prípade je možné konštatovať, že ide o ponuku finančnej služby - hry\nvysielateľa pre diváka.\nPodľa najvyššieho súdu je v tomto prípade splnená i ďalšia zákonná podmienka, aby bolo možné\nposúdiť predmetný komunikát ako telenákup (§ 32 ods. 2 citovaného zákona) a to, že ide o priamu\nponuku vysielanú verejnosti s cieľom poskytnúť službu - finančnú hru. Divák môže priamo pri sledovaní\ntelevízneho vysielania vytočením telefónneho čísla využiť priamo ponúkanú hru o finančnú výhru. Práve\npojem priama ponuka pre verejnosť odlišuje telenákup a reklamu.\nV prejednávanom prípade bol z hľadiska posúdenia porušenia zákonných povinností vysielateľa\npodstatný výklad pojmu čestnosť, keďže v zmysle § 32 ods. 4 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. je\nvysielateľ povinný zabezpečiť, aby ním vysielaný telenákup bol čestný. Odporkyňa vo svojom rozhodnutí\nrozobrala pojem čestnosť využijúc svoju diskrečnú právomoc. Uviedla, že čestný telenákup je taký, ktoré\nobsah nie je zavádzajúci, neprezentuje ponúkanú službu alebo tovar tak, aby poskytnutím nesprávnych,\nnejednoznačných, neúplných, nepresných alebo inak zavádzajúcich informácií vytvoril v recipientovi\ninformácie klamlivú predstavu najmä o ich vlastnostiach, kvalitách, použití, účinkoch, charakteristike,\nvýzname pre recipienta. Aby bolo takéto vysielanie považované za čestné, musí mať jasné pravidlá,\nktoré sa priebežne nebudú meniť. Ak je súčasťou programu akákoľvek úloha, je povinnosťou vysielateľa\nzabezpečiť formuláciu jej zadania jasne, stručne a zrozumiteľne pre priemerného recipienta.\nNavrhovateľka namietala, že vnímanie kritéria čestnosti by malo odzrkadľovať charakter vysielaných\nkomunikátov. Najvyšší súd uvádza, že súťažné zadanie, tak ako bolo poskytnuté vo vyššie uvedených\nkomunikátov nemôže poskytovať ani zábavu a ani rozptýlenie pre diváka v pravom slova zmysle.\nSúťažné zadanie, ktoré poskytuje viacero možných riešení, avšak len jedno z riešení je považované\nza správne, bez akéhokoľvek logického dôvodu v sebe neobsahuje ani rébus ani hádanku, ako to tvrdí\nnavrhovateľka. Ide v podstate len o hru typu „Hádaj na čo myslím“. Takéto hry nie sú vo všeobecnosti v\nrozpore s právnymi predpismi, je však potrebné, aby bol na to recipient v súťažnom zadaní upozornený.\nZadanie, aké bolo poskytnuté v odvysielaných komunikátoch obsahuje len nejednoznačné a nepresné\ninformácie, na základe ktorých sa nie je možné dozvedieť, ako bolo možné danú súťažnú úlohu vyriešiť,\nprečo boli niektoré odpovede vyhodnotené, ako nesprávne, a prečo bola správna práve tá jedna\nodpoveď.\nKu komunikátu 2, kde divák správne identifikoval osobu na obrázku najvyšší súd uvádza, že úlohou\nbolo osobu identifikovať. V súťažnom zadaní nebolo definované, akým spôsobom má byť osoba\nidentifikovaná, a teda či sa má jej meno povedať foneticky správne, alebo podľa toho ako sa meno tejto\nosoby píše. Na vyriešenie zadanej úlohy teda postačovalo danú osobu správne identifikovať.\nNa záver navrhovateľka namietala výšku uloženej sankcie, ktorá má podľa nej likvidačný charakter.\nNajvyšší súd uvádza, že navrhovateľka bola dostatočne krát upozornená a sankcionovaná za vysielanie\nobdobných komunikátov, a tak si mohla byť vedomá porušovania právnych predpisov. Najvyšší súd SR\npríkladmo poukazuje na svoje skoršie rozsudky sp. zn. 3Sž/22/2013 zo dňa 06.05.2014, 8Sž/6/2014\nzo dňa 26.02.2015, sp. zn. 4Sž/7/2014 zo dňa 07.10.2014, sp. zn. 6Sž/10/2014 zo dňa 25.02.2015,\nsp. zn. 3Sž/14/2014 zo dňa 24.02.2015. Uložená pokuta predstavuje 36% z možnej maximálnej pokuty,\nktorá mohla byť za dané porušenie zákona uložená. V súvislosti s tým, že bola uložená v úhrnnej výške\nza šesť rôznych komunikátov a tiež v súvislosti predchádzajúcimi uloženými pokutami táto predstavuje\nadekvátnu výšku. Rada sa vysporiadala so všetkými skutočnosťami, ktoré mohli mať vplyv na výšku\nuloženej pokuty, a preto Najvyšší súd konštatuje, že odporkyňa nevybočila z medzí danej jej zákonom.\nPodľa § 245 ods. 2 O.s.p. pri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej\nvoľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.\n\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené napadnuté\nrozhodnutie Rady č. RP/23/2013 zo dňa 24.05.2016 podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil. Najvyšší súd\npritom prihliadol na skutočnosť, že obsah pojmu „ čestný telenákup“ bol ustálený na základe správnej\núvahy kolektívneho orgánu. Správna úvaha sa v dôsledku toho vytvára na základe hodnotového postoja\njednotlivých členov Rady. V týchto prípadoch správny súd preskúmava, iba či správna úvaha zjavne\nnevybočila z pravidiel racionálneho uvažovania a vnímania daného komunikátu. Závery Rady sú\nlogické, hodnotovo odôvodnené.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok 500 € rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá,\n§ 17 ods. 1 a § 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z\nregistra trestov v znení neskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov\nako prílohy k uvedenému zákonu.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.\ntak, že navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}