{"guid": "79155abb-3452-4c52-85ef-4cbc62fe8abf:cc915a9b-1ac4-458f-abc1-d721f6b9da37", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:9016010005.1", "spisova_znacka": "8Sž/1/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sž/1/2016 z 27. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. 8Sž/1/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:9016010005.1", "identifikacne_cislo": "9016010005", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "datum_vydania": "2018-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-1", "nazov": "§ 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-33.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308", "nazov": "zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "nazov": "§ 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-35.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-35"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-33", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/2000/308#paragraf-35"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cc915a9b-1ac4-458f-abc1-d721f6b9da37", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:9016010005.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:9016010005.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:9016010005.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sž/1/2016\n9016010005\n27. 09. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:9016010005.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a z členiek\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci navrhovateľky : MAC TV s.r.o., so\nsídlom v Bratislave, Brečtanová 1, IČO: 00 618 322, právne zastúpená : Advokátska kancelária Bugala Ďurček, s.r.o., so sídlom kancelárie v Bratislave, Miletičova 5B, IČO: 36 731 544, proti odporkyni : Rada\npre vysielanie a retransmisiu, so sídlom v Bratislave, Palisády 36, v konaní o opravnom prostriedku\nnavrhovateľky proti rozhodnutiu odporkyne č. RP/66/2015 z 10. novembra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutie odporkyne č. RP/66/2015 z 10. novembra 2015 p o t\nvrdzuje.\nNavrhovateľke právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nNavrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok za konanie vo výške 500 eur do 30 dní odo\ndňa právoplatnosti tohto rozsudku na účet Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nodôvodnenie:\nI.\nRada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len ako „odporkyňa“) rozhodnutím č. RP/66/2015 z 10.\nnovembra 2015 (ďalej len ako „rozhodnutie odporkyne“) ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 až ods.\n3 a § 5 ods. 1 písm. g/ a písm. h/ zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene\nzákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia\nsprávneho orgánu (ďalej len ako „zákon č. 308/2000 Z. z.“) postupom podľa § 71 zákona č. 308/2000\nZ. z. rozhodla, že navrhovateľka porušila :\nI. povinnosť ustanovenú v § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej službe\nJOJ odvysielala dňa 9. 5. 2015 o cca 17:31:14 hod., teda v čase medzi 06:00 hod. a 20:00 hod., reklamu\nna alkoholický nápoj Strongbow, ktorý je ovocným vínom,\nII. povinnosť ustanovenú v § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že program „To bude boj!“\nOdvysielaný na televíznej programovej službe JOJ dňa 25. apríla 2015 o cca 20:32 hod. v trvaní cca 134\nminút a 48 sekúnd (vrátane reklamných prerušení) prerušila zaradením reklamy päťkrát a časový úsek\ndo cca 17:50:51 hod. do 18:30:50 hod. programu „Večný príbeh“ odvysielaného v rámci programovej\nslužby JOJ dňa 9. 5. 2015 o cca 16:20 hod., ktorý zodpovedá štvrtému 30-minutovému časovému\núseku trvania predmetného programu, dvakrát prerušila zaradením reklamy, a to o cca 18:00:56 a o\ncca 18:20:24 hod.,\nIII. povinnosť ustanovenú v § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. tým, že na televíznej programovej\nslužbe JOJ dňa 19. 4. 2015 odvysielala : reklamný blok v čase od cca 10:18:49 hod. do cca 10:24:58\nhod. v trvaní 6 minút a 9 sekúnd, reklamný blok v čase od cca 10:44:03: hod. do cca 10:49:53 hod. v\ntrvaní 5 minút a 50 sekúnd a komunikát propagujúci film „Malý pán“, ktorý naplnil definíciu reklamy podľa\n§ 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., v čase od cca 10:49:57 hod. do cca 10:50:27 hod. v trvaní 30\nsekúnd, v celkovom časovom rozsahu 12 minút a 29 sekúnd, teda o 29 sekúnd dlhšom ako 12 minút,\n\nza čo jej odporkyňa uložila podľa ustanovenia § 64 ods. 1 písm. d/ zákona č. 308/2000 Z. z. úhrnnú\nsankciu - pokutu, určenú podľa § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. vo výške 7 000 eur.\nII.\nProti rozhodnutiu odporkyne podala navrhovateľka riadne a včas opravný prostriedok - odvolanie,\nv ktorom sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250l\nObčianskeho súdneho poriadku a žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ako „najvyšší\nsúd“) napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil odporkyni na ďalšie konanie.\nV dôvodoch odvolania navrhovateľka namietala, že odporkyňa napadnutým rozhodnutím zasiahla do\njej základného práva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu; slobodu prejavu\na šírenie informácií garantované Ústavou SR a Dohovorom, a to konkrétne ustanovenia článku 26\nods. 1 a 2 a článku 46 ods. 1 a 2 v spojení s článkom 12 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ako\naj článku 6 ods. 1 a článku 10 ods. 1 a 2 Dohovoru v spojení s článkom 1 Dohovoru. K zásahu a\nk porušeniu práva došlo postupom odporkyne v súvislosti s napadnutým rozhodnutím, ktorým uložila\nnavrhovateľke sankciu, nakoľko nevykonala dôkaz, resp. nevyhotovila zápisnicu o vykonaní dôkazu,\nčo predstavuje nezákonnosť postupu a rozhodnutia; nedostatočne odôvodnila existenciu a splnenie\npodmienok proporcionality na možné obmedzenie slobody prejavu a napriek tejto skutočnosti obmedzila\nslobodu prejavu navrhovateľky; obmedzenie slobody prejavu nebolo proporcionálne, čím odporkyňa\nnesprávne právne vec posúdila.\nNavrhovateľka namietala, že nevykonanie jediného dôkazu v konaní v súlade so zákonom alebo\nnevyhotovenie zápisnice o vykonaní dôkazu v súlade so správnym poriadkom je vážnym zásahom do\npráva na spravodlivé súdne konanie, súdnu a inú právnu ochranu. Rovnako namietala, že obmedzenie\nslobody prejavu bez existencie proporcionality (nevyhnutnosti v demokratickom štáte), je možné\npovažovať za vážny zásah do jej práva na slobodu prejavu a predstavuje nesprávne právne posúdenie\nveci.\nNámietky týkajúce sa vykonávania dôkazov bližšie navrhovateľka odôvodnila poukázaním na podklady\nrozhodnutia pre vydanie napadnutého rozhodnutia, ktorými boli záznamy z vysielania programovej\nslužby JOJ a prepis/popis skutkového stavu, ktoré boli označené aj v oznámení o začatí správneho\nkonania a zhodne aj v napadnutom rozhodnutí. Navrhovateľka v odvolaní namieta najmä skutočnosť,\nže z administratívneho spisu vyplýva, že odporkyňa buď nevykonala uvedené dôkazy vôbec, alebo\nich vykonala v súlade so správnym poriadkom. V prípade, ak z rozhodnutia vyplýva, že je postavené\nna skutočnostiach, ktoré bolo možné zistiť výlučne vykonaním obrazovo-zvukového záznamu, potom\nje nevyhnutné, aby z obsahu správneho spisu bolo možné učiniť spoľahlivý záver o tom, že členovia\nodporkyne (každý člen Rady pre vysielanie a retransmisiu, ktorý hlasoval o uložení sankcie) sa\noboznámil s obsahom obrazovo-zvukového záznamu, tzv. skutočne vzhliadli zvukovo-obrazový záznam.\nVykonanie takéhoto dôkazu je možné preukázať výlučne len formou zápisnice o vykonaní dôkazu podľa\n§ 22 ods. 1 (oboznámenie sa s obsahom záznamu z vysielania jeho premietnutím), s náležitosťami podľa\n§ 22 ods. 2 a ods. 3 správneho poriadku. Takýto dôkazný prostriedok nie je možné nahradiť analýzou ani\nprepisom, nakoľko tieto sú už druhotným, sprostredkovaným náhľadom na vec, navyše nie nestranným.\nV odvolaní ďalej navrhovateľka poukázala na postavenie odporkyne, členov rady a jej právomocí pri\nrozhodovaní o otázkach ústavnoprávneho charakteru v zmysle zákona č. 308/2000 Z. z. V súvislosti s\nodvolaním napadnutým rozhodnutím namietala jeho rozpor so správnym poriadkom.\nNavrhovateľka trvala na tom, že ak zákon č. 308/2000 Z. z. neustanovuje inak, v správnom konaní\nvedenom odporkyňou sa postupuje podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších\npredpisov. Postup dokazovania v správnom konaní je upravený v § 34 ods. 1 Správneho poriadku.\nNapriek odôvodnenia rozhodnutia, v ktorom sa opakovane poukazuje na tú skutočnosť, že odporkyňa\nsa so záznamami oboznámila, spis odporkyne neobsahuje zápisnicu o vykonaní dôkazu. V konaní o\nsprávnom delikte, ktorého skutková podstata spočíva v porušení povinnosti pri vysielaní programu, je\nobrazovo-zvukový záznam posudzovanej časti vysielania kľúčovým dôkazom. Napadnuté rozhodnutie\nje tak v rozpore so zákonom a s Ústavou Slovenskej republiky. V tejto súvislosti navrhovateľka poukázala\nna Uznesenie rozšíreného senátu Nejvyššího správního soudu ČR, sp. zn. 7As/57/2010-82 z 3. apríla\n2012 ako podpornú judikatúru aplikovateľnú na oblasť vysielania a retransmisie, v ktorej sa rozšírený\nsenát vyporiadal so všetkými aspektami vykonávania dôkazov správnom trestaní. Taktiež poukázala, na\nprávny výklad práva na spravodlivé súdne konanie ESĽP vo veci Lisica v. Chorvátsko.\nV neposlednom rade navrhovateľka namietala, že preskúmavané rozhodnutie odporkyne je\nnevykonateľné a nepreskúmateľné pre nedostatok odôvodnenia rozhodnutia a pre nedostatky konania,\npredchádzajúceho jeho vydaniu. Odporkyni vytýkala, že neskúmala či je obmedzenie slobody prejavu\nproporcionálne, resp. proporcionalitu skúmala nevhodne a nedostatočne, čo zakladá odvolací dôvod\npodľa § 250j ods. 2 OSP. Opomenutie riadneho odôvodnenia je zásahom do práva na spravodlivé\n\nsúdne konania (napríklad Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS/307/2014, ods. 81-86). Zásah do jej\nslobody prejavu bol súce vykonaný na základe zákona, avšak nebol vykonaný na základe niektorého z\nchránených verejných záujmov podľa článku 26 ods. 4 Ústavy SR a nebol ani proporcionálny.\nVo vzťahu k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. navrhovateľka uviedla, že\npri teste proporcionality, ktorý má tri kroky, nebolo splnené kritérium racionálnej väzby medzi zásahom\na cieľom zásahu, nakoľko obmedzením slobody prejavu nie je možné dosiahnuť akceptovateľný cieľ,\nktorým je ochrana mravnosti mládeže. Nakoľko mládeži sú popri sebe prístupné nespočetné zdroje\naudiovizuálneho obsahu, s ktorými sa môže oboznámiť, a ktoré de facto môžu ohroziť (ovplyvniť) ich\nmravnosť, nie je možné dosiahnuť legitímny cieľ ochrany mravnosti tým, že štát obmedzujúcim zásahom\nobmedzí výlučne len jeden z týchto zdrojov a ostatné zostanú zo strany štátu zo strany štátu nedotknuté.\nRovnakú námietku navrhovateľka vzniesla aj vo vzťahu k porušeniu ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č.\n308/2000 Z. z.. Vo vzťahu k porušeniu ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. navrhovateľka\nuviedla, že odporkyňa vo vzťahu k materiálnym podmienkam obmedzenia slobody prejavu vo vzťahu k §\n36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. neuviedla nič, preto jej je rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné\npre nedostatok dôvodov.\nNapokon navrhovateľka uviedla, že odporkyňa pri skúmaní podmienok pre uloženie sankcie uviedla,\nže sankcia vo forme pokuty je prípustná nakoľko navrhovateľka sa už v minulosti dopustila porušenia\nvysielania reklamy na alkohol podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z., pričom odporkyňa\npoukázala na jej rozhodnutie č. RL/545/2004. S uvedeným sa navrhovateľka nestotožnila z dôvodu, že\npredchádzajúce porušenie povinnosti navrhovateľkou bolo síce kvalifikované podľa ustanovenia § 33\nods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. avšak ku spáchaniu správneho deliktu došlo iným spôsobom, dokonca\nani primerane podobným s prejedávanou vecou.\nOdporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému opravnému prostriedku navrhla, aby najvyšší\nsúd napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa § 250q ods. 2 a § 250d ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku potvrdil. Odporkyňa má za to, že ako príslušný správny orgán v dostatočnej miere zistila\nskutkový stav veci, na ktorý správne aplikovala relevantné ustanovenia zákona. Rozhodnutie má\nvšetky náležitosti ustanovené v § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok),\nnevykazuje formálne ani logické nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu\nzisteného v zmysle ustanovení Správneho poriadku. Navrhovateľka nebola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím ani postupom správneho orgánu a napadnuté rozhodnutie, ako aj postup správneho orgánu\nje v súlade so zákonom.\nIII.\nNajvyšší súd ako súd vecne príslušný na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne na základe\npodaného opravného prostriedku preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne postupom podľa § 246\nods. 2 písm. a/ v spojení s § 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a § 64 ods. 6 zákona č. 308/2000\nZ. z. a po preskúmaní dôvodov uvedených v opravnom prostriedku a po oboznámení sa s obsahom\npripojeného administratívneho spisu, ako aj s obsahom rozhodnutia odporkyne č. RP/66/2015 z 10.\nnovembra 2015, ako aj s obsahom zvukovo-obrazového záznamu, dospel k záveru, že rozhodnutie\nodporkyne je potrebné potvrdiť.\nPodľa § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania podľa tretej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa\ndokončia podľa doterajších predpisov.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).\nV prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti\nneprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov, postupuje súd podľa tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku (§ 250l ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Súd môže vykonať\ndôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250q ods. 1 druhá veta Občianskeho\nsúdneho poriadku).\nPodľa ustanovenia § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené\ninak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.\nV rámci prieskumu zákonnosti rozhodnutí, súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v opravnom prostriedku, najmä či procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou\nkonania pred správnym orgánom, mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods.\n3 Občianskeho súdneho poriadku).\nPodľa ustanovenia § 4 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z., poslaním rady je presadzovať\nzáujmy verejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym\nhodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania\n\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Rada dbá o uchovávanie plurality informácií v\nspravodajských reláciách vysielateľov, ktorí vysielajú na základe zákona alebo na základe licencie podľa\ntohto zákona. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov upravujúcich vysielanie, retransmisiu a\nposkytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a vykonáva štátnu správu v oblasti\nvysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie v rozsahu\nvymedzenom týmto zákonom.\nPodľa ustanovenia § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. reklama na účely tohto zákona je akékoľvek\nverejné oznámenie vysielané za odplatu alebo inú podobnú protihodnotu vrátane vlastnej propagácie,\nktorého zámerom je podporiť predaj, nákup alebo nájom tovaru alebo služieb vrátane nehnuteľností,\npráv a záväzkov alebo dosiahnuť iný účinok sledovaný objednávateľom reklamy alebo vysielateľom.\nPodľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielanie reklamy a telenákupu na alkoholické\nnápoje okrem piva a vína v čase od 6.00 h do 22.00 h sa zakazuje. Vysielanie reklamy a telenákupu na\nvíno v čase od 6.00 h do 20.00 h sa zakazuje.\nPodľa ustanovenia § 35 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. pri vysielaní spravodajského programu\nalebo audiovizuálneho diela, okrem seriálu, série, dokumentárneho filmu, programu pre maloletých\na bohoslužieb, sa povoľuje jedno prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu na každý 30minútový časový úsek, a to aj v prípade, ak plánované trvanie tohto spravodajského programu alebo\naudiovizuálneho diela nepresahuje 30 minút; pri vysielaní seriálu, série a dokumentárneho filmu sa\npovoľuje prerušenie zaradením reklamy alebo telenákupu bez ohľadu na ich trvanie.\nPodľa ustanovenia § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. vysielací čas vyhradený reklamným šotom\na telenákupným šotom počas jednej celej hodiny nesmie presiahnuť 20% (12 min). Vysielací čas\nvyhradený reklame v čase od 19.00 h do 22.00 h nesmie presiahnuť u vysielateľa na základe zákona\nosem minút počas jednej celej hodiny.\nPodľa ustanovenia § 64 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá tieto sankcie:\na) upozornenie na porušenie zákona,\nb) odvysielanie oznamu o porušení zákona,\nc) pozastavenie vysielania alebo poskytovania programu alebo jeho časti,\nd) pokutu,\ne) odňatie licencie za závažné porušenie povinnosti.\nPodľa ustanovenia § 64 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. pokutu rada určí podľa závažnosti veci, spôsobu,\ntrvania a následkov porušenia povinnosti, miery zavinenia a s prihliadnutím na rozsah a dosah vysielania,\nposkytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie a retransmisie, získané bezdôvodné\nobohatenie a sankciu, ktorú už prípadne uložil samoregulačný orgán pre oblasť upravenú týmto zákonom\nv rámci vlastného samoregulačného systému.\nPodľa ustanovenia § 67 ods. 5 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z. z. rada uloží pokutu vysielateľovi\ntelevíznej programovej služby okrem vysielateľa prostredníctvom internetu od 3 319 eur do 165 969\neur a vysielateľovi rozhlasovej programovej služby od 497 eur do 49 790 eur, ak porušil podmienky na\nvysielanie mediálnej komerčnej komunikácie vrátane reklamy a telenákupu.\nÚlohou najvyššieho súdu v posudzovanej veci je postupom podľa ustanovení tretej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a zákonnosť napadnutého rozhodnutia\nodporkyne, ktorým bola navrhovateľke uložená pokuta vo výške 7 000 eur podľa § 67 ods. 5 písm. a/\nzákona č. 308/2000 Z. z. za porušenie povinností podľa § 33 ods. 1, § 35 ods. 3 a § 36 ods. 2 zákona\nč. 308/2000 Z. z..\nZ obsahu spisového materiálu, ktorý bol predložený najvyššiemu súdu vyplýva, že v predmetnej veci\nbolo začaté správne konanie oznámením o začatí správneho konania zo 7. júla 2015, ktoré bolo\ndoručené právnemu zástupcovi navrhovateľky 22. júla 2015 spolu s prepisom skutkového stavu. V\nadministratívnom spise je pripojený zvukovo-obrazový záznam.\nNa úvod najvyšší súd uvádza, že odporkyňa ako orgán verejnej správy dohliada na dodržiavanie\nprávnych predpisov upravujúcich vysielanie a retransmisiu a vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania\na retransmisie v rozsahu vymedzenom zákonom č. 308/2000 Z. z. Jej zákonným poslaním a teda\nzároveň povinnosťou, je presadzovať záujmy verejnosti a taktiež ochraňovať záujmy verejnosti pred\nmožným negatívnym vplyvom zvukových či zvukovo-obrazových programov vysielaných v dostupných\nmédiách. Ak pri plnení tejto povinnosti dospeje v záveru, že konaním konkrétneho, pozorovaného\nsubjektu došlo alebo dochádza k porušovaniu zákona, je oprávnený podľa § 64 a nasl. zákona č.\n308/2000 Z. z. uložiť sankciu.\nNavrhovateľka v odvolaní namietala, že odporkyňa nevykonala dokazovanie, resp. že vykonané\ndokazovanie bolo v rozpore s ustanoveniami Správneho poriadku, nakoľko v administratívnom spise sa\n\nnenachádza zápisnica o vykonaní dôkazu podľa § 22 ods. 1 Správneho poriadku. K uvedenému najvyšší\nsúd uvádza, že obsahom pripojeného administratívneho spisu je i prepis skutkového stavu obsahujúci\ndoslovný prepis, a teda absencia zápisnice o vykonanom dokazovaní nie je podľa názoru najvyššieho\nsúdu takou vadou, ktorá by mohla spôsobiť nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Na podporu\nsvojho tvrdenia poukazuje najvyšší súd aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 6Sž 21/2012 z 29. mája 2013, podľa ktorého „Zákonodarca v právnej norme § 32 ods. 1 správneho\nporiadku stanoví povinnosť správneho orgánu presne a úplne zistiť skutočný stav veci a za týmto účelom\nsi obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie s úpravou, že pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov\nkonania, pričom postup, akým spôsobom má správny orgán si zadovážiť potrebné podklady pre\nrozhodnutie, neustanovuje. Inštitút spisovania zápisnice (§ 22 správneho poriadku) je spätý so zásadou\npísomnosti správneho konania. Zápisnica predstavuje písomný záznam o vykonanom procesnom úkone\nsprávneho orgánu, účastníka konania, zúčastnenej osoby, resp. ďalších subjektov v správnom konaní,\nktorý vyhotovuje správny orgán. Zápisnica, ak ju bolo v konkrétnom konaní potrebné v zmysle zákona\nvyhotoviť, je súčasťou spisu rovnako ako ďalšie listové záznamy správneho orgánu zachytávajúce rôzne\nďalšie skutočnosti ohľadne konania. Zákonodarca v správnom poriadku ustanovuje, že správny orgán\nspisuje zápisnicu pri ústnom podaní, pri dôležitom úkone v konaní a pri ústnom pojednávaní, ako aj,\nak vo veci koná a rozhoduje kolektívny správny orgán pri hlasovaní. V správnom poriadku výslovne\nstanovuje prípady, kedy je správny orgán povinný spísať zápisnicu (§ 17 ods. 3, § 19 ods. 1, § 53),\nz ktorej právnej úpravy je možné prijať záver, že v ostatných prípadoch je podľa okolností na zvážení\nsprávneho orgánu, ktoré úkony v konaní bude považovať za dôležité vychádzajúc z dikcie „najmä“, ....\n„pokiaľ v danom prípade Rada nespísala zápisnicu o tom, ako sa jej členovia oboznámili s podkladmi pre\nvydanie rozhodnutia, predovšetkým o tom, ako sa oboznámili so záznamom odvysielaného programu\nresp. s popisom/odpisom tohto záznamu, nedopustil sa v konaní takej vady, ktorá by mala za následok\nnezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. A vzhľadom k tomu, že v danom prípade rada nespísala\ntakúto zápisnicu, ani netvorí súčasť administratívneho spisu, nemohlo dôjsť k naplneniu dôvodov pre\nzrušenie rozhodnutia podľa § 250j ods. 3 OSP tak, ako to žiadal navrhovateľ. “\nNajvyšší súd uvádza, že podľa ustanovenia § 34 ods. 1 Správneho poriadku spôsob zisťovania\nskutkového stavu ohliadkou je len jedným z možných podkladov pre jeho zistenie a premietnutie\nzáznamu z vysielania nie je obhliadkou na mieste samom, ale je priamo jedným z dôkazov pre zistenie\nskutkového stavu veci. Vzhľadom na skutočnosť, že skutkový stav o dodržiavaní povinnosti podľa\nzákona č. 308/2000 Z. z. bol zisťovaný z obrazového a zvukového záznamu vysielania, ktorý je v\nrozhodnutí prepísaný do písomnej formy, odporkyňa postupovala v súlade s ustanovením § 34 ods.\n1 Správneho poriadku s tým, že dostatočne zistila skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o porušení\npovinnosti ustanovenej v § 33 ods. 1, § 35 ods. 3 a v § 36 ods. 2 zákona o vysielaní a retransmisii.\n(rovnako Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 4/2015 zo 14. januára 2015).\nVychádzajúc z uvedeného najvyšší súd preto dospel k záveru, že nevyhotovenie zápisnice, resp. iného\nzáznamu odporkyňou o oboznámení sa so záznamom z predmetného vysielania v danom prípade nie\nje možné považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť preskúmavaného\nrozhodnutia v zmysle § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Najvyšší súd zastáva názor, že\nani v danom prípade nie je možné nechať bez povšimnutia skutočnosť, že navrhovateľka v priebehu\nsprávneho konania nepodala žiadne stanovisko, nenavrhovala vykonanie žiadneho dôkazu, a ani\nnerozporoval porušenie právnej povinnosti. V zmysle ustanovenia § 32 ods. 1 Správneho poriadku\nsprávny orgán je povinný zistiť skutočný stav veci a v zmysle ustanovenia § 33 ods. 1 a ods. 2 Správneho\nporiadku postupovať v konaní v súčinnosti s účastníkom konania. Účastník správneho konania ma\nprávo na súčinnosť v právnom konaní v zmysle § 33 ods. 1 Správneho poriadku a súčasne v zmysle\nustanovenia § 34 ods. 3 Správneho poriadku je povinný navrhnúť dôkazy mu známe na podporu svojich\ntvrdení, teda uvedená právna úprava prenáša dôkazné bremeno aj na účastníka správneho konania.\nVzhľadom k uvedenému ak navrhovateľka v opravnom prostriedku sa bránila najmä tým, že odporkyňa v\nsprávnom konaní pochybila, keď o zhliadnutí záznamu vysielania nevyhotovila zápisnicu, nenamietajúc\nzistenia preukazujúce porušenie právnej povinnosti, samotná táto skutočnosť nemohla mať za následok\nnezákonnosť rozhodnutia v danej veci.\nNajvyšší súd vo vzťahu k ďalšej námietke navrhovateľky, ktorou namietala porušenie jej práva na\nslobodu prejavu, ktorá je zakotvená v Ústave Slovenskej republiky a tiež v Dohovore o ochrane ľudských\npráv a základných slobôd, dáva do pozornosti právnu úpravu ustanovenú v Ústave Slovenskej republiky\na v Dohovore.\nPodľa čl. 26 ods. 1 až ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie\nsú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným\nspôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice\n\nštátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie\nsa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon. Cenzúra sa zakazuje. Slobodu prejavu\na právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej\nspoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu\nverejného zdravia a mravnosti.\nSloboda prejavu je jedným z hlavných základov demokratickej spoločnosti, jednou z prvoradých\npodmienok jej pokroku a rozvoja každého jednotlivca, zahŕňa však nielen slobodu názoru a prijímania a\nrozširovania informácii a myšlienok, ale obsahuje aj povinnosť a zodpovednosť. Právo slobody prejavu\npatrí medzi základné politické práva v právnom poriadku každej demokratickej spoločnosti a v právnom\nporiadku Slovenskej republiky je zakotvené v článku 26 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle článku 7\nods. 5 Ústavy Slovenskej republiky Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd (oznámenie Federálneho\nministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb.) je pre orgány verejnej moci pri výkone činnosti v rozsahu\nich kompetencie záväzným právnym predpisom, majúcim prednosť pred zákonom. Dohovor slobodu\nprejavu a informácií ustanovuje v článku 10.\nPodľa článku 10 ods. 1 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo\nna slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo\nmyšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom,\naby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.\nVýkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám,\npodmienkam obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v\ndemokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania\nnepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu\núniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.\nZ uvedenej právnej úpravy zakotvenej v Ústave Slovenskej republiky ako aj v Dohovore vyplýva, že\nje v právomoci štátu zákonom ustanoviť také právne prostriedky, ktorými môže obmedziť právo na\nslobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných (článok 26 ods. 2 Ústavy), bezpečnosť štátu, verejného\nporiadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti,\npredchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv\niných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci\n(článok 10 ods. 2 Dohovoru).\nV právnom poriadku Slovenskej republike zákonodarca výkon týchto slobôd obmedzuje vo viacerých\nzákonoch sledujúc cieľ ochrany pred zneužitím týchto slobôd, keďže ich výkon zahŕňa aj povinnosti\na aj zodpovednosť. Takáto právna úprava z dôvodov vyššie uvedených je ustanovená aj v zákone č.\n308/2000 Z. z., pričom rozsah „nevyhnutnosti“ v demokratickej spoločnosti sa musí posudzovať ad hoc\ns legitímnym cieľom, čo vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.\nZákonodarca zákonom č. 308/2000 Z. z. zveruje do právomoci odporkyni presadzovať záujmy\nverejnosti pri uplatňovaní práva na informácie, slobody prejavu a práva na prístup ku kultúrnym\nhodnotám a vzdelaniu a vykonávať štátnu reguláciu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania\naudiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Dohliada na dodržiavanie právnych predpisov\nupravujúcich vysielanie, retransmisiu a poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie\na vykonáva štátnu správu v oblasti vysielania, retransmisie a poskytovania audiovizuálnych mediálnych\nslužieb na požiadanie v rozsahu vymedzenom týmto zákonom (§ 4 ods. 1 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z.\nz.). Do pôsobnosti Rady v oblasti výkonu štátnej správy patrí dohliadať na dodržiavanie povinností podľa\nzákona o vysielaní a retransmisii a podľa osobitných predpisov, ako aj ukladať sankcie vysielateľom za\nporušenie právnej povinnosti (§ 5 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z.).\nV danej súvislosti najvyšší súd dáva tiež do pozornosti, že z úpravy článku 1 ods. 1 a ods. 2 a\nčlánku 152 ods. 4 Ústavy slovenskej republiky vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných\nprávnych predpisov musia byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je\npreto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od\nústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah\nzákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa\nprávnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je\npodmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho aktu.\nVzhľadom k uvedenému najvyšší súd považoval za nedôvodnú námietku navrhovateľky, že odporkyňa\naplikáciou zákona č. 308/2000 Z. z. zasiahla do jej základného práva na slobodu prejavu. Právo na\nslobodu prejavu nie je absolútne. Článok 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky ako aj článok 10 ods.\n2 Dohovoru umožňuje obmedzenie tohto práva na základe zákona, ktorým v tomto prípade je právna\n\núprava ustanovená v § 20 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z., sledujúc práva iných a to v danom prípade\nochranu maloletých divákov pred sledovaním nevhodných programov pre danú vekovú kategóriu, a\npreto podmienka legitimity je teda nepochybne naplnená. Najvyšší súd nesúhlasil ani s argumentáciou\nnavrhovateľky o porušení podmienky proporcionality. Zákonodarca v právnej norme § 33 ods. 1, § 35\nods. 3 a § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. stanovuje jednoznačnú povinnosť a odporkyni neprináleží\nskúmať proporcionalitu povinnosti zákonodarcom ustanovenej v uvedenej právnej norme zákona vo\nvzťahu k právam a slobodám vysielateľa.\nVychádzajúc z uvedeného a zo skutkových zistení danej veci najvyšší súd zastáva názor, že odporkyňa\npri aplikácii právnej normy § 33 ods. 1, § 35 ods. 2 a § 36 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z. postupovala v\nsúlade so zákonom ako aj v súlade s ústavou a s judikatúrou ESĽP, keďže právna úprava v uvedených\nprávnych normách je formulovaná dostatočne presne tak, že je z nej zjavná povinnosť zákonodarcom\nuložená, právne záväzná tak pre vysielateľov ako aj pre správny orgán, a preto tvrdenia navrhovateľky\npovažoval najvyšší súd za účelové a ničím nepodložené.\nVo vzťahu k odvolacej námietke navrhovateľky ohľadom možnosti uloženia sankcie - pokuty za\nporušenie povinnosti podľa ustanovenia § 33 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. najvyšší súd uvádza,\nže skutočnosť, že skorší správny delikt bol spáchaný iným spôsobom (odlišná objektívna stránka),\nnemá na posúdenie prejednávanej veci vplyv. Ustanovenie § 64 ods. 2 zákona č. 308/2000 Z. z.\npre uloženie pokuty nepredpokladá opakované porušenie stanovenej povinnosti rovnakým, prípadne\nobdobným spôsobom. Ako dôvod uloženia pokuty predpokladá len opakované porušenie povinnosti, za\nktoré už bolo uložené písomné upozornenie na porušenie zákona (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 8Sž 10/2012).\nKeďže v rozsahu navrhovateľkou vymedzených dôvodov nebolo zistené pochybenie pri aplikovaní\nrelevantných zákonných ustanovení odporkyňou, najvyšší súd s poukazom na vyššie uvedené,\nnapadnuté rozhodnutie odporkyne č. RP/66/2015 z 10. novembra 2015 podľa § 250q ods. 2\nObčianskeho súdneho poriadku potvrdil.\nO uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol najvyšší súd podľa § 2 ods. 4 veta druhá a § 5\nods. 1 písm. h/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení\nneskorších predpisov a položky č. 10 písm. g/ Sadzobníka súdnych poplatkov ako prílohy k uvedenému\nzákonu v znení účinnom od 1. októbra 2012, podľa ktorého je navrhovateľka povinná zaplatiť na účet\nsúdu súdny poplatok v sume 500 eur za konanie, keďže vo veci nemala úspech.\nO náhrade trov konania najvyšší súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v\nspojení s § 250l ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že navrhovateľke náhradu trov konania\nnepriznal, keďže v konaní nemala úspech.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}