{"guid": "1323b23a-c8fe-4434-998c-772075196796:cdcd6408-d962-4427-88fb-c88dc4517b3c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:9014010079.1", "spisova_znacka": "7Sžo/37/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/37/2016 z 25. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. apríla 2018, sp. zn. 7Sžo/37/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:9014010079.1", "identifikacne_cislo": "9014010079", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-04-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. h) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "nazov": "§ 250d ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cdcd6408-d962-4427-88fb-c88dc4517b3c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:9014010079.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:9014010079.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:9014010079.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/37/2016\n9014010079\n25. 04. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:9014010079.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci\nžalobkyne: H.. H. H., bytom X. Z. XX, L., zastúpenej JUDr. Danielou Ježovou, PhD., LL.M., advokátkou\nso sídlom Javorinská 13, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti: 1/ H.. A. D., bytom H. X, L., a 2/ J.. C.\nD., bytom H. X., L., obaja zastúpení JUDr. Matejom Valašikom, advokátom so sídlom ul. 29. augusta 5,\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 21. mája 2014, č. 15073/2014/B622SV/31632/Hia, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 21. januára 2016, č.\nk. 1S/180/2014-72, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 21. januára 2016, č. k.\n1S/180/2014-72, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Bratislave (ďalej v texte len „krajský súd“) rozsudkom z 21. januára 2016, č. k.\n1S/180/2014-72 (ďalej v texte len „odvolaním napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie krajského\nsúdu“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného z 21.\nmája 2014, č. 15073/2014/B622-SV/31632/Hia (ďalej v texte len „rozhodnutie žalovaného“). Žalobkyni\na pribratým účastníkom krajský súd náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v rozsudku poukázal na § 78 ods. 1 a § 140 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní\na stavebnom poriadku (stavebný zákon) a na § 1 ods. 1 a § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) a skonštatoval, že z obsahu súdneho a administratívneho spisu\nmal za preukázané, že žalobkyňa sa domáhala priznania postavenia účastníka v kolaudačnom konaní\no povolení užívania stavby „Rodinný dom Bôrik“ pre stavebníkov H.. A. D. a J.. C. D., prostredníctvom\npodania doručeného na okresný úrad dňa 24.01.2014, ktorým zároveň podala námietky, stanoviská\na pripomienky ku kolaudačnému konaniu. O účastníctvo v kolaudačnom konaní sa domáhala z titulu\nvecného bremena doživotného užívateľa susedných pozemkov a stavby a tiež z dôvodu, že kolaudačné\nkonanie týkajúce sa stavby na susednej parcele č. XXXX/X sa jej ako účastníčky územného a\nstavebného konania týka, pretože sa koná o jej právach a právom chránených záujmoch, a teda s\nodvolaním sa na § 14 ods. 1 správneho poriadku tvrdila, že je účastníkom kolaudačného konania.\nTiež uviedla, že nikoho, kto je aktívnym účastníkom územného alebo stavebného konania, nemožno\n\nz kolaudačného konania vylúčiť s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS\n14/01 zo 07.03.2002. Na pojednávaní 21.01.2016 tiež uviedla, že v susednom dome žije a v dôsledku\nsusednej stavby musí trpieť.\nĎalej krajský súd uviedol, že otázka účastníctva v konaní je otázkou procesnou, preto rozhodnutie o\nnepriznaní účastníctva v konaní je nepochybne procesným rozhodnutím, ale v zmysle § 248 písm. a/\nObčianskeho súdneho poriadku sú zo súdneho preskúmavania vylúčené len také rozhodnutia, ktoré sa\ntýkajú vedenia konania a pretože v danom prípade nejde o dané rozhodnutie, nemožno ho vylúčiť z\nmožnosti preskúmania súdom na základe žaloby podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku.\nStavebný zákon v § 78 ods. 1 podľa krajského súdu ustanovuje, kto môže byť účastníkom kolaudačného\nkonania, nemá však osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom,\nstavebnom konaní alebo kolaudačnom), a preto pre konanie s účastníkom v uvedených konaniach\nplatia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní (viď rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 6Sžp 3/2011 z 28.09.2011).\nKrajský súd skonštatoval, že z uvedených dôvodov povinnosťou správnych orgánov oboch stupňov\npodľa § 140 stavebného zákona bolo v predmetnom konaní postupovať podľa ustanovení správneho\nporiadku. V zmysle § 14 ods. 1 správneho poriadku, účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť\nrozhodnutím na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý,\na to až do času, kým sa preukáže opak.\nS ohľadom na vyššie uvedené podľa krajského súdu okresný úrad postupoval v súlade so zákonom, keď\nna základe tvrdenia žalobkyne, že kolaudačné konanie sa môže dotýkať jej práv, právom chránených\nzáujmov alebo povinností, s ňou konal ako s účastníčkou konania, a to až dovtedy, kým sa preukázal\nopak. Po zistení, že žalobkyňa nespĺňa zákonné predpoklady byť účastníčkou kolaudačného konania v\nzmysle § 78 ods. 1 stavebného zákona podľa názoru krajského súdu postupoval správne a v súlade so\nzákonom, keď rozhodol, že žalobkyňa nie je účastníčkou kolaudačného konania.\nKrajský súd neprisvedčil námietkam žalobkyne uvedeným v žalobe a uviedol, že pojem účastníka\nkonania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o\nsprávnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna\nnorma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných\nprávnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny\nzákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k rovnakému záveru\nako dospel správny orgán, že na posúdenie účastníctva žalobkyne v kolaudačnom konaní bolo potrebné\npostupovať podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v kolaudačnom konaní zákonom špeciálnym\nvo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.\nĎalej krajský súd uviedol, že bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v\ndanom prípade je otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v § 140\nstavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa\ntohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb\nzrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym\nporiadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.\nVzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov kolaudačného konania, je preto\nv danej veci vylúčená aplikácia § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh\núčastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov\nupravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má\nsubsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom,\nosobitným zákonom.\nÚčastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom, a vlastník\npozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Kolaudačné konanie, o ktoré ide v prejednávanom prípade,\nje jedným z konaní, ktoré sú upravené stavebným zákonom, predmetom úpravy ktorého je rozsiahla\n\nproblematika usporiadania územných celkov, povoľovania konkrétnych stavieb a ich kolaudácie,\nstavebného dohľadu, či vyvlastňovania.\nAko vyplýva z vyššie uvedeného, podľa názoru krajského súdu správny orgán postupoval v súlade so\nzákonom, keď nekonal so žalobkyňou ako s účastníčkou kolaudačného konania, keďže táto nebola\nani jedným z taxatívne vymedzených účastníkov kolaudačného konania podľa § 78 ods. 1 stavebného\nzákona, t. j. nebola ani stavebníkom, ani vlastníkom stavby, ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba\numiestnená.\nŽalobkyňa chcela postavenie účastníka kolaudačného konania odôvodniť tvrdením, že z titulu vecného\nbremena je doživotným užívateľom susedných pozemkov a stavby, a v dôsledku susednej stavby musí\ntrpieť. Z uvedeného podľa krajského súdu však nie je možné jej účastníctvo v konaní odvodiť, nakoľko\ntoto jej samotné tvrdenie nie postačujúce na naplnenie zákonných podmienok v zmysle § 78 ods. 1\nstavebného zákona. Ani nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 14/01 zo 07.03.2002, na\nktorý žalobkyňa v žalobe poukazovala, nestanovuje právny rámec, v zmysle ktorého by mohla byť\nžalobkyňa účastníčkou kolaudačného konania. Uvedený nález ústavného súdu sa týka určovania okruhu\núčastníkov kolaudačného konania, do ktorého sa majú zahrnúť aj tie fyzické a právnické osoby, ktoré\nnie sú stavebníkmi, ale majú vlastnícke právo k pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. Žalovaný sa\nv napadnutom rozhodnutí podrobne vyjadril k citovanému nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky,\nktorým bol vyrieknutý nesúlad v tom čase platného § 78 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého\núčastníkom kolaudačného konania je stavebník, prípadne užívateľ (prevádzkovateľ), ak je v čase začatia\nkonania známy s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nKrajský súd aj ďalšiu námietku žalobkyne, že „v zmysle stanoviska Mestskej časti Bratislava - Staré\nMesto zo 06.12.2011 zmenou stavby došlo k zásahu aj do susedných parciel a uskutočnená zmena\nvýškového osadenia stavby pána H.. D. nie je v súlade s platným územným rozhodnutím“ nepovažoval\nza dôvodnú a vo vzťahu k petitu žaloby je irelevantná. Uvedené stanovisko Mestskej časti Bratislava\nStaré Mesto nie je predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci, nemá vplyv na skutočnosť,\nže žalobkyňa nespĺňa zákonné predpoklady účastníctva v preskúmavanom správnom konaní. Ako už\nbolo uvedené, kolaudačné konanie ako jeden zo špecializovaných procesov v štátnej správe, má svoj\nzákonom stanovený účel a vlastné zákonné pravidlá, podľa ktorých žalobkyňa nemôže byť účastníkom\nkolaudačného konania. Svoje námietky voči uvedenej stavbe mohla ako účastníčka územného a\nstavebného konania vzniesť práve v týchto konaniach.\nVzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že námietky žalobkyne uvedené v žalobe\nneodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce\ntomu, že žalobkyňa bola ukrátená na svojich právach v súvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia.\nKrajský súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zamietol.\nO trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že v\nkonaní neúspešnej žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Rovnako krajský súd náhradu trov konania\nnepriznal ani pribratým účastníkom konania, pretože za súčasnej právnej úpravy nemožno od žalobkyne\nspravodlivo žiadať, aby nahradila trovy konania vzniknuté účastníkovi, ktorého súd musí podľa § 250\nods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku do konania pribrať, hoci žalobkyňa jeho pribratie do\nkonania sama nemohla nijako ovplyvniť (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n5Sžp 14/2011 a sp. zn. 8Sžo 52/2011).\nII.\nOdvolanie žalobkyne\nŽalobkyňa podala prostredníctvom svojej právnej zástupkyne v zákonnej lehote proti rozsudku krajského\nsúdu odvolanie (ďalej v texte len „podané odvolanie“), v ktorom sa domáhala, aby odvolací súd\nrozhodnutie žalovaného v celom rozsahu zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nV odvolaní žalobkyňa uviedla, že odvolanie podáva z dôvodov podľa § 205 ods. 1 písm. c/ Občianskeho\nsúdneho poriadku, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté\ndôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 205 ods. 1 písm. d/ Občianskeho\n\nsúdneho poriadku, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a podľa § 205 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku, že rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobkyňa v podanom odvolaní ďalej uviedla, že krajský súd odôvodnil napádaný rozsudok tým, že\n„námietky navrhovateľky uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia, neboli\nzistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že navrhovateľka bola ukrátená na svojich právach v\nsúvislosti s vydaním napadnutého rozhodnutia, súd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať\nza následok zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto súd žalobu podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku zamietol“.\nĎalej žalobkyňa poukázala na § 140 stavebného zákona a § 14 Správneho poriadku a uviedla, že na\nzáklade týchto ustanovení má za to, že sú vo vzťahu lex specialis a lex generalis.\nŽalobkyňa ďalej poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, týkajúci sa kolaudačného\nkonania, sp. zn. PL ÚS 14/01 zo 07.03.2002 a uviedla, že: „Verejný záujem môže v konaní prevážiť\nnad vlastníckym právom, ale okrem extrémnych situácii nemôže odôvodniť to, aby sa niekomu odobrala\nmožnosť priamo presadzovať svoje práva v konaní, v ktorom sa o nich rozhoduje. Nepostačuje, aby\nstavebný úrad sám kontroloval rešpektovanie práv a oprávnených záujmov vlastníka pozemku, ktorý\nnie je stavebníkom, v kolaudačnom konaní namiesto neho, lebo občan má právo zúčastňovať sa riadnej\nkontroly zákonnosti zásahu do jeho práv vrátane ústavných.“\nPodľa žalobkyne je jednoznačné, že kolaudačné konanie sa týka bezprostredne záujmov navrhovateľky,\nktorá je účastníčkou územného aj stavebného konania, v jej prospech je zriadené právo doživotného\nužívania danej nehnuteľnosti a táto danú nehnuteľnosť aj reálne užíva. Exemplárnym príkladom a\ndôkazom tvrdení uvedených vyššie je vzťah § 140 stavebného zákona k správnemu poriadku.\nŽalobkyňa ďalej poukázala na § 41 zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach, kde\ntento v § 41 má identicky rovnaký názov - Vzťah k správnemu poriadku, v ktorom však, keďže sa jedná o\nzákon novší, už len pre zjednodušenie a prehľadnosť aplikácie výhrady sú priamo v tomto § 41 výslovne\nuvedené v ods. l ustanovenia správneho poriadku, ktoré sa pri aplikácii zákona č. 250/2012 Z. z. použijú\nlen obmedzene a v ods. 2 ustanovenia a konania podľa zákona č. 250/2012 Z. z., pri ktorých sa správny\nporiadok neaplikuje. Podľa žalobkyne rozdiel je len v tom, či sú požadované výslovne negácie správneho\nporiadku uvedené pri dotknutom ustanovení konkrétne jednotlivo alebo koncentrovane (prehľadnejšie).\nŽalobkyňa ďalej uviedla, že je bezpochybne zrejmé, že aplikácia správneho poriadku podľa požiadavky\nlex specialis môže byt obmedzená len v takej miere, ako to výslovne lex specialis ustanovuje, a tým\naj pripúšťa, lebo svojím ustanovením „vzťah k správnemu poriadku“ lex specialis okrem výslovných\nobmedzení (ustanovené inak) priamo definuje obligatórnu zásadu aplikácie celého správneho poriadku\nna celý stavebný (alebo iný) zákon, lex specialis. Iba takouto aplikáciou práva nie sú porušené prioritne\nlegislatívne normy, Ústava Slovenskej republiky, stavebný zákon a správny poriadok, ako aj ostatne\nsúvisiace právne normy.\nÚstavný sud Slovenskej republiky alebo Českej republiky vyslovil v jednom zo svojich nálezov vetu:\n„Každý nech si háji svoje práva sám“. Takýto výrok znovu len potvrdzuje oprávnenosť požiadavky,\nba právo byť účastníkom konania prebiehajúceho podľa regule správneho poriadku, teda aj podľa\nstavebného zákona, ktorý k jeho vlastnej aplikácii regulu správneho poriadku predpisuje.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí „poukazuje na v praxi už uplatňovanú zásadu\nširšieho chápania pojmu účastník správneho konania. Pri zisťovaní okruhu účastníkov správneho\nkonania preto nemožno reštriktívne vychádzať z vymedzenia okruhu osôb ustanovených v osobitnom\nzákone, ale je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nmôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Okruh účastníkov vymedzený v osobitnom zákone predstavuje\nsubjekty, u ktorých zákonodarca predpokladá reálnu možnosť zásahu do práv a povinností, a považuje\nza potrebné menovite ich do správneho konania zahrnúť. Pri výklade § 14 ods. 2 správneho poriadku totiž\nnemožno opomenúť časticu aj, ktorá z hľadiska gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu\núčastníkov popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1 správneho poriadku.“ (Rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky z 27.06.2013, sp. zn. 5Sžp 21/2012).\n\nK podobnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v inom rozhodnutí, kde konštatoval, že\n„hoci nie je možné žalobcu a vedľajších účastníkov pokladať za účastníkov vkladového konania v zmysle\n§ 31 ods. 6 katastrálneho zákona, je namieste konštatovať, že je predmetným rozhodnutím odporcu\ndotknutý, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky pristúpil k širšiemu výkladu pojmu v súlade s § 14\nSprávneho poriadku.“ (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31.01.2011, sp. zn. 5Sžo\n123/2010)\nV podobnom duchu sa vyjadril aj Krajský súd v Košiciach, ktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že „svojou\ndikciou (účastníkom konania je aj ten) zákon o správnom konaní súčasne zabezpečuje, aby osobitné\nzákony neustanovovali okruh účastníkov konania užšie, než vymedzuje v § 14 ods. 1 zákona o správnom\nkonaní. Nepribratie takýchto osôb do konania by bolo porušením zákona, na základe ktorého správny\norgán rozhoduje v správnom konaní.\" (Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach z 12.09.2013, sp. zn.\nlSp 23/2013)\nRovnako žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, podľa ktorého\n„je potrebné trvať na tom, aby zákonodarca pri špecifickom vymedzení účastníctva nevylúčil apriórne\nsubjekty, u ktorých je možnosť dotknutia ich práv z povahy konania dôvodne predpokladať“.\n(Rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. PI. ÚS 2/9).\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobkyne\nK odvolaniu žalobkyne sa vyjadril žalovaný podaním z 11.04.2016, ktorý navrhol, aby odvolací súd\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nVo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne a taxatívne\npomenúva účastníkov kolaudačného konania, je v danej veci vylúčená aplikácia § 14 správneho\nporiadku. Žalobkyňa nie je vlastníčkou kolaudovanej stavby, ani vlastníčkou pozemku alebo jeho časti,\nna ktorom je stavba. Opačným výkladom, ktorým argumentuje žalobkyňa, by bol popretý význam § 78\nstavebného zákona, ktorý taxatívne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania.\nŽalovaný vo vyjadrení taktiež poukázal na to, že žalobkyňa mala možnosť ako účastníčka konania\nchrániť svoje práva a právom chránené záujmy v predchádzajúcich správnych konaniach, a to v\núzemnom konaní o umiestnení dotknutej stavby, v stavebnom konaní o jej povolení a v konaní o\ndodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením.\nIV.\nVyjadrenie pribratých účastníkov k odvolaniu žalobkyne\nK odvolaniu žalobkyne sa vyjadrili pribratí účastníci konania podaním z 05.04.2016 prostredníctvom\nsvojho právneho zástupcu a navrhli, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v celom rozsahu potvrdil.\nPribratí účastníci konania vo svojom vyjadrení uviedli, že zákon taxatívne stanovuje, kto je účastníkom\nkolaudačného konania. Pokiaľ žalobkyňa cituje nález ústavného súdu ÚS 14/201, tento s vecou nesúvisí.\nV prípade riešenom ústavným súdom sa jednalo o situáciu, kedy vlastníkom pozemku bola iná osoba\nako stavebník stavby. Vlastník tohto pozemku sa tak logicky domáhal účasti v kolaudačnom konaní,\nlebo cudzia osoba mu stavala na jeho pozemku. Ústavný súd riešil, či vlastník pozemku, na ktorom\nsa stavia, je tiež účastníkom kolaudačného konania alebo je účastníkom iba stavebník. Tento nález\npotvrdzuje pravý opak toho, čo tvrdí žalobkyňa. Ak totiž ústavný súd polemizoval už o tom, či vôbec\nvlastník pozemku, na ktorom sa stavia je účastníkom kolaudačného konania, tak argumentom a maiori\nad minus možno dospieť k záveru, že sused právo účasti v kolaudačnom konaní nemá.\nNavyše žalobkyňa už nie je vlastníčkou susednej stavby a pozemku. Na konci roku 2013 totiž vlastnícke\nprávo previedla na svoje deti. Nie je preto zrejmé, prečo sa ďalej domáha účasti na kolaudačnom konaní.\nV prospech žalobkyne je zriadené iba právo doživotného užívania nehnuteľnosti a žalobkyňa preto\nnemôže tvrdiť, že „jej“ nehnuteľnosť môže byť znehodnotená a teda odpadá dôvod, o ktorý opiera žalobu.\n\nŽalobkyňa bola účastníkom stavebného konania, v ktorom mohla uplatniť a aj uplatnila všetky práva a\nnámietky. Zo žaloby nevyplýva, čo konkrétne mienila namietať v kolaudačnom konaní. Je tak zrejmé, že\núčelom žaloby je šikanovať pribratých účastníkov konania.\nV.\nPrávny názor odvolacieho súdu\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv žalobkyňou podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa\n§ 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku\nbez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5\ndní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk), dospel k záveru, že\nodvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku). Preto\nv správnom súdnictve súd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré\nje nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom\nsprávneho súdnictva (§ 250i ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku). Je to tak preto,\nže úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového ani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť\nsprávnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu dopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať\nzákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených\nžalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý\npredchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s prihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý\ntu bol v čase ich vydania.\nSprávny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej právnej\nveci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú\npochybné, najmä kvôli prameňu, z ktorých pochádzajú alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady\nsprávneho konania a ďalej na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver,\nku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a\n\npostupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný\nprávny predpis.\nV prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa má status účastníčky konania o povolení\nužívania stavby „rodinný dom Bôrik“ v objektovej skladbe rodinný dom, domová prípojka vody, domová\nprípojka kanalizácie, domová prípojka elektriny, na pozemku parc. XXXX/XX (RD), XXXX/X (prípojky\nIS) k. ú R. H. v L. pre stavebníkov H.. A. D., J.. a C. D., obaja bytom H. X, L. (ďalej len „povolenie užívania\nstavby“ alebo „kolaudačné rozhodnutie“).\nÚčastníctvo v kolaudačnom konaní je upravené v § 78 ods. 1 a 2 zákona č. 50/1976 Zb.. V § 78 ods. 2\nje úprava účastníctva v zlúčenom kolaudačnom konaní s konaním o dodatočnom povolení stavby pred\ndokončením. Z ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. vyplýva, že účastníkmi kolaudačného\nkonania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom aj vlastník pozemku, na ktorom je stavba\numiestnená.\nUstanovenie § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. explicitne vymedzuje, kto je účastníkom kolaudačného\nkonania.\nŽalobkyňa status účastníka kolaudačného konania odvodzovala od nadobudnutia práva doživotného\nužívania nehnuteľností susediacich s posudzovanou stavbou. Tvrdila, že správne orgány jej priznali\nstatus účastníka v stavebnom konaní, v stavebnom konaní s ňou aj konali, preto podľa jej názoru nie je\nmožné ju zbaviť účastníctva v kolaudačnom konaní, ktoré sa týka tej istej stavby.\nKolaudačné konanie nadväzuje na územné a stavebné konanie, tvorí s nimi jeden celok, lebo\nkolaudačnému procesu predchádzajú územné konania a stavebné konanie.\nJeho účelom je zistiť, či boli pri realizácii stavby rešpektované výsledky územného konania a stavebného\nkonania, zvlášť rozhodnutia o umiestnení stavby a stavebného povolenia. Úprava kolaudačného konania\na jeho účel je upravená najmä v § 81 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého „V kolaudačnom\nkonaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným\núradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny\nalebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné\nrealizovanie stavby alebo jej užívaním nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska\nochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení“.\nZákonodarca odlišne upravuje okruh účastníkov kolaudačného konania v § 78 zákona č. 50/1976 Zb.\nod okruhu účastníkov stavebného konania, vymedzeného v § 59 zákona č. 50/1976 Zb.\nZ dikcie ustanovenia § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. účastníctvo žalobkyni nevyplýva (svoje\núčastníctvo odvodzuje od práva doživotného užívania pozemkov a stavieb susediacich so stavbou\nstavebníka), keď zákonodarca explicitne považuje za účastníka kolaudačného konania stavebníka,\nvlastníka stavby, ak nie je stavebníkom aj vlastníka pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.\nŽalobkyňa nie je ani vlastníkom stavby, ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená a\nnejedná sa o právnu situáciu, pri ktorej by správny orgán bol povinný aplikovať ustanovenie § 78 ods.\n2 zákona č. 50/1976 Zb., keďže žalobkyňa sa domáha účastníctva v kolaudačnom konaní, ktoré nie je\nspojené s konaním o dodatočnom povolení stavby pred dokončením.\nOdvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne správny a pri aplikácii\n§ 219 ods. 1 OSP v spojení s § 492 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a stotožnil\nsa s jeho dôvodmi.\nI keď súdna prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky aplikovala v jednotlivých individuálnych\nkonaniach zásadu širšieho chápania pojmu účastníkov správneho konania (§ 14 zákona č. 710/1967\nZ. z.), vždy je potrebné prihliadať na individuálnosť každej jednotlivej veci a individuálne posudzovať\nosoby domáhajúce sa práv účastníka v správnom konaní, vzhľadom na ich individuálne postavenie v\nkaždej jednotlivej správnej veci, v kontexte, či sú osobami, ktorých právom chránené záujmy môžu byť\nv správnom konaní a vydaním správnych rozhodnutí priamo dotknuté. V každom jednotlivom prípade\nje potrebné tento individuálny aspekt veci vyhodnotiť. Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne skutočnosti,\n\nktoré by preukazovali, že v posudzovanom konaní (v kolaudačnom konaní) vzhľadom na individuálny\nprípad veci a postavenie žalobkyne je potrebné aplikovať širší výklad účastníctva v konaní.\nKolaudačné konanie je kontrolou predchádzajúcich konaní, územného a stavebného konania, na\nktoré následne nadväzuje. Kolaudačné konanie len kontroluje rešpektovanie rozhodnutí, ktoré mu\npredchádzali (najmä stavebného povolenia).\nŽalobkyňa nie je vlastníkom ani nehnuteľností (stavieb a pozemkov) susediacich so stavbou stavebníka\nod roku 2013, kedy previedla vlastnícke práva k pozemkom a stavbám susediacich s posudzovanou\nstavbou, na svojich rodinných príslušníkov. Žalobkyňa, ako účastníčka stavebného konania mohla\nuplatňovať a uplatňovala námietky, ktorými uplatňovala svoje práva a právom chránené záujmy v\nstavebnom konaní, ktoré sa premietli do rozhodnutí prijatých v stavebnom konaní. V kolaudačnom\nkonaní správny orgán koná len o tom, či stavebník povinnosti uložené v stavebnom povolení splnil. V\nkolaudačnom konaní správny orgán koná v rovine kontroly rešpektovania predchádzajúcich rozhodnutí,\na to najmä stavebného povolenia. Z obsahu administratívneho spisu, aj súdneho spisu, najmä z\nvyjadrenia Mestskej časti Bratislava Staré Mesto z 06.12.2011 vyplýva, že stavebník realizoval stavbu v\nrozpore s platným územným rozhodnutím, najmä vo vzťahu k dodržaniu výškových parametrov stavby.\nZ prvostupňového správneho rozhodnutia vyplýva, že po právoplatnom rozhodnutí o povolení stavby\nprebiehalo konanie o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením, ktoré bolo ukončené\nrozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave pod č. A-2012/1235/DSP-KOL z 21.12.2012,\nprávoplatné 22.01.2013. Podľa názoru odvolacieho súdu účastníci stavebného konania, ktorí sú aj\núčastníkmi konania o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením, boli spôsobilí uplatňovať\nvšetky námietky. Pokiaľ žalobkyňa bola vlastníkom susediacich stavieb, mohla svoje námietky uplatniť,\nnásledne aj osoby, na ktoré vlastnícke práva k susediacim stavbám a pozemkom previedla v roku 2013.\nOdvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že postavenie žalobkyne ako držiteľky doživotného\npráva užívania stavieb a nehnuteľností susediacich so stavbou stavebníka, nenapĺňa status účastníčky\nkolaudačného konania (§ 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.), a to ani po vyhodnotení individuálneho\npostavenia žalobkyne v správnom konaní, keď žalobkyňa nepreukázala, že je potrebné jej, vzhľadom\nna jej postavenie v posudzovanej stavebnej veci, status účastníka kolaudačného konania, priznať.\nS poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správne potvrdil podľa § 250ja ods. 3 veta druhá Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 219 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nOSP v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP a § 250k ods. 1 OSP a § 492 ods. 2\nSSP. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania odvolací súd nepriznal z dôvodu, že žalobkyňa\nnemala úspech v konaní (§ 250k ods. 1 OSP a contrario) a správnemu orgánu ako aj iným účastníkom\nkonania, než úspešnému žalobcovi, náhrada trov konania v správnom súdnictve neprináleží.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}