{"guid": "58bc43b2-77e9-42b5-818a-f0454fe4d4ef:596724c1-e1db-4198-b50f-be9a35941774", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:9013010099.1", "spisova_znacka": "8Sžo/132/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/132/2015 z 29. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2018, sp. zn. 8Sžo/132/2015, ECLI:SK:NSSR:2018:9013010099.1", "identifikacne_cislo": "9013010099", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-55.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 55 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-55.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-55"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-57", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-55"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/596724c1-e1db-4198-b50f-be9a35941774", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:9013010099.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:9013010099.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:9013010099.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/132/2015\n9013010099\n29. 03. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:9013010099.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a z členov\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu: Q., narodená XX. Y.\nXXXX, bytom v D., právne zastúpený: JUDr. Magda Poliačiková, advokátka, s. r. o., so sídlom v Žiline,\nNárodná 17, IČO 36 848 654, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, so\nsídlom v Bratislave, Námestie slobody 6, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z\n15. júla 2013, č. 17801/2013/B622-SV/z.36453/Pa, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave z 18. februára 2015, č. k. 2S/243/2013-48 takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. februára 2015, č. k.\n2S/243/2013-48 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 18. februára 2015, č. k. 2S/243/2013-48\n(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa\ndomáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 15. júla 2013, č. 17801/2013/\nB622-SV/z.36453/Pa (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým Ministerstvo dopravy, výstavby a\nregionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Odbor štátnej stavebnej správy rozhodlo podľa § 59 ods.\n2 Správneho poriadku tak, že zamietlo odvolanie Q. (žalobkyne) a potvrdilo rozhodnutie Krajského\nstavebného úradu v Žiline, Odbor štátnej stavebnej správy z 02. júla 2012 č. s.: A/2012/00974/KSÚ\nŽilina/Pál (ďalej len „rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu“), ktorým Krajský stavebný úrad v\nŽiline rozhodol v súlade s § 26 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z. o podanom proteste prokurátora z 27.\napríla 2012, č. Pd 45/12-7 (ďalej len „podaný protest prokurátora“) proti Oznámeniu k ohláseniu drobnej\nstavby Mesta Žilina z 25. mája 2011 č. s.: 14949/2011-28366/2011-OS-BO (ďalej len „oznámenie Mesta\nŽilina“) tak, že vyhovel podanému protestu prokurátora a oznámenie Mesta Žilina zrušil. Krajský súd\núčastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku a ustanovenia § 55 ods. 2 písm. b/, § 57 ods. 1, § 59 ods. 1 písm. b/ a § 62 ods. 3 zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) a skonštatoval, že s\nohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov pripadlo krajskému súdu posúdiť, či na základe podaného\nprotestu prokurátora boli konajúce správne orgány oprávnené rozhodnúť o zrušení oznámenia\nstavebného úradu k ohláseniu drobnej stavby a či skutkové a právne dôvody, ktoré viedli správne orgány\noboch stupňov k záveru o potrebe zrušiť predmetné oznámenie, majú oporu v zákone.\n\nĎalej krajský súd uviedol, že pokiaľ ide o povahu stavby (automatická závora nahradzujúca bránu) je\nzrejmé, že ide o drobnú stavbu, ktorá podlieha ohlasovacej povinnosti stavebnému úradu. Žalobkyňa\npreto postupovala v medziach zákona, keď úmysel realizovať predmetnú stavbu ohlásila Mestu Žilina\nv zmysle § 57 ods. 1 Stavebného zákona.\nZ katastrálnej mapy pripojenej k ohláseniu však podľa krajského súdu musel stavebný úrad pri náležitej\npozornosti zistiť, že pozemok, na ktorom sa má automatická závora zriadiť, je nielen zaťažený právom\nprechodu v prospech spoločnosti AURORA REAL, s. r. o. zapísaným na príslušnom liste vlastníctva, ale\ntvorí prakticky jedinú prístupovú cestu k ďalším nehnuteľnostiam, ktorých vlastníci môžu byť zriadením\npredmetnej drobnej stavby dotknutí na svojich právach. Stavebný úrad preto pochybil, keď sa o prípadné\ndôsledky zriadenia drobnej stavby na práva vlastníkov susediacich stavieb nezaujímal a plánované\nosadenie automatickej závory vzal na vedomie bez námietok. O tom, že stavba automatickej závory\nmôže zasiahnuť do právneho postavenia iných osôb, svedčí predbežné opatrenie, ktorým Krajský súd\nv Žiline uložil žalobkyni a J. povinnosť umožniť 11 navrhovateľom prístup a právo cesty peši a tiež\nosobnými a nákladnými vozidlami k stavbám, zapísaným na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX\na č. XXXX, cez pozemok parcely CKN č. XXXX/X, všetko v k. ú. D. a zároveň povinnosť zdržať\nsa akéhokoľvek konania smerujúceho k zamedzeniu takéhoto prístupu a práva cesty, to všetko do\nprávoplatného skončenia konania o zriadenie vecného bremena začatého na návrh, ktorý súd uložil\npodať navrhovateľom v stanovenej lehote.\nZ uvedeného podľa krajského súdu vyplývalo, že záver žalovaného o tom, že o povolení predmetnej\ndrobnej stavby musí prebehnúť riadne stavebné konanie, je v úplnom súlade so zákonom. Na tom\nnič nemení skutočnosť, že spoločnosť AURORA REAL, s. r. o., oprávnená z vecného bremena, sa\nnedomáhala ochrany svojich práv spojených s prechodom cez dotknutý pozemok, ani to, že v čase\nvydania oznámenia stavebného úradu k ohláseniu predmetnej drobnej stavby na príslušnom súde ešte\nneprebiehalo konanie vo veci vydania predbežného opatrenia na návrh vlastníkov stavbou dotknutých\nnehnuteľností. Pre potreby vydania napadnutého rozhodnutia taktiež krajský súd nepovažoval za\nrozhodujúce, či správny orgán rozhodujúci o podanom proteste prokurátora získal poznatky na mieste\nsamom za prítomnosti žalobkyne alebo bez nej.\nPokiaľ ide o povahu oznámenia stavebného úradu k ohláseniu drobnej stavby, bol krajský súd toho\nnázoru, že nejde o rozhodnutie ako výsledok zákonom predvídaného formalizovaného procesného\npostupu (v danom prípade konania podľa Správneho poriadku), ale o opatrenie s individuálnymi\núčinkami, ktorým stavebný úrad v rámci svojich kompetencií pri výkone verejnej správy neformálne\nschvaľuje úmysel stavebníka zriadiť drobnú stavbu bez uskutočnenia predchádzajúceho stavebného\nkonania. Prokurátor preto správne vyhodnotil predmetné oznámenie na účely podania protestu\nprokurátora ako opatrenie a taktiež správne orgány postupovali v súlade so zákonom, keď toto opatrenie\npre jeho rozpor so zákonom na základe podaného protestu prokurátora zrušili.\nVzhľadom na uvedené dospel krajský súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie i postup, ktorý vydaniu\nrozhodnutia predchádzal, boli v súlade so zákonom. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia, postupoval krajský súd podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\na žalobu zamietol.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a nepriznal\núčastníkom právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v\nsystéme správneho súdnictva právo na náhradu trov zásadne neprináleží.\nII.\nOdvolanie žalobkyne\nŽalobkyňa podala riadne a včas prostredníctvom svojho právneho zástupcu proti rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave z 18. februára 2015, č. k. 2S 243/2013-48 odvolanie (ďalej len „podané odvolanie“ a\n„odvolanie žalobkyne“), v ktorom sa domáhala aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „odvolací\nsúd“) zmenil rozhodnutie krajského súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec vráti žalovanému\nna ďalšie konanie alebo aby zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie\nkonanie.\nV podanom odvolaní žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedla, že rozhodnutie\nkrajského súdu napáda z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa\n§ 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 2 písm. c/, písm. d/ a písm.\nf/ Občianskeho súdneho poriadku.\nĎalej žalobkyňa uviedla, že vlastníci nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č.\nXXXX, č. XXXX. nemajú nijaký právny titul, ktorý by ich oprávňoval prechádzať cez pozemok parcely\nCKN č. XXXX/X, LV č. XXXX, katastrálne územie D., na ktorom je umiestnená drobná stavba. To,\nže tak vlastníci týchto nehnuteľností robia bez právneho dôvodu im nijaké právo nezakladá. Samotné\n\npodanie žaloby na súd o zriadenie vecného bremena žiadne právo nikomu nezakladá, nakoľko v prípade\nzriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu sa vecné bremeno zriaďuje až dňom právoplatnosti\ntakéhoto rozhodnutia a nie spätne.\nS výnimkou spoločnosti AURORA REAL, s. r. o. podľa žalobkyne nikto nemá žiadne právo prechodu cez\npozemok parcely CKN č. XXXX/X a skutočnosť, že tento prechod je zo strany vlastníkov pozemku CKN\nparcely č. XXXX/X tolerovaný, neznamená, že na takýto prechod im vznikol právny nárok. V skutočnosti\nide podľa žalobkyne o tzv. „precarium“ (výprosa) kedy vec môže byť dočasne užívaná aj inou osobou,\navšak nejde o záväzný kontrakt civilného práva, nakoľko vlastník môže toto „precarium“ kedykoľvek\nodvolať.\nPodľa žalobkyne žiadne práva vlastníkov okolitých stavieb dotknuté byť nemohli, keďže s výnimkou\nAURORA REAL, s. r. o. nikto nemá nijaké právo k pozemku, na ktorom mala byť rampa umiestnená.\nĎalej žalobkyňa skonštatovala, že jedine stavebný úrad - Mesto Žilina v tejto veci má výlučné právo\nrozhodnúť, že na uskutočnenie drobnej stavby je potrebné stavebné konanie a stavebné povolenie.\nZákon nehovorí, kedy stavebný úrad musí obligatórne nariadiť stavebné konanie na uskutočnenie\ndrobnej stavby.\nSám stavebný úrad je oprávnený na základe správnej úvahy rozhodnúť, kedy nariadi stavebné konanie\naj na drobnú stavbu, avšak takéto rozhodnutie mu nie je oprávnený podľa žalobkyne „vnucovať“ ani\nnadriadený správny orgán, ani prokurátor. Išlo by o protiústavný postup pri výkone verejnej moci, kedy\nsi jeden štátny orgán protiprávne „uzurpuje“ kompetenciu patriacu výlučne inému orgánu.\nŽalobkyňa ďalej poukázala na ustanovenie § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. a uviedla, že výlučne\nstavebný úrad má právo rozhodnúť, že ohlásenú drobnú stavbu možno vykonať len na základe\nstavebného povolenia, nie prokurátor ani súd. Navyše ide podľa žalobkyne o potenciálnu možnosť, nie\npovinnosť. Ak by v určitých prípadoch zákon považoval takýto postup za obligatórny, bolo by v zákone\nuvedené stavebný úrad určí, že ohlásenú drobnú stavbu možno vykonať len na základe stavebného\npovolenia, a to v týchto prípadoch. Extenzívny výklad predpisu verejného práva v neprospech stavebníka\n(za účelom ochrany putatívnych práv tretích osôb) je ústavne nekonformný, neakceptovateľný a právne\nneudržateľný.\nV súvislosti s odôvodnením rozhodnutia krajského súdu poukázala žalobkyňa aj na ustálenú judikatúru\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej ustanovenie § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho\nporiadku je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí uviesť dostatočné dôvody,\nna ktorých je založené.\nNosnou časťou odôvodnenia rozhodnutia musí byť úvaha súdu, na základe ktorej vyslovil konečné\nrozhodnutie vo veci, zahŕňajúca vysvetlenie, ako dospel k jednotlivým hodnotiacim záverom,\nprečo konkrétne dôkazy považoval za presvedčivé, iné za menej presvedčivé, ktoré považoval za\nnevierohodné a podobne. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok odňatie možnosti účastníkov\nkonať pred súdom, najmä s prihliadnutím na § 205 ods. 2 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (pri\nnedostatočnom odôvodnení nemá možnosť účastník zákonným spôsobom odôvodniť svoje prípadné\nodvolanie).\nOdôvodnenie rozhodnutia krajského súdu podľa žalobkyne nezodpovedá zákonným požiadavkám\nvyššie uvedeným, je neurčité, nepresvedčivé, absentuje vyhodnotenie ňou tvrdených a preukázaných\nrozhodujúcich skutočností. Nakoľko krajský súd sa s viacerými dôkazmi a tvrdeniami dostatočným\nspôsobom nevysporiadal ani v odôvodnení svojho meritórneho rozhodnutia, zaťažil ho vadou\npodraditeľnou pod ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.\nPredovšetkým sa krajský súd podľa žalobkyne nedostatočne zaoberal argumentmi obsiahnutými v\nžalobe a úplne odignoroval jej vyjadrenie z 28. januára 2015. Taktiež nezaujal kvalifikované stanovisko\nk argumentu, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného v napadnutom rozhodnutí, že automatická závora\n(drobná stavba) by spôsobila zásah do práv vlastníkov nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom\núzemí D., zapísaných na LV č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, ale rozhodujúcou\nprávnou skutočnosťou, prečo títo vlastníci nehnuteľností sa právne nemôžu dostať k svojim stavbám\ncez pozemok parcely CKN č. XXXX/X, je rozhodnutie Okresného súdu Žilina sp. zn. 2C 53/2012, ktoré\nnadobudlo právoplatnosť 14. decembra 2012 a vykonateľnosť 18. decembra 2012, z ktorého vyplýva,\nže na nehnuteľnosti, katastrálne územie D., zapísané na LV č. XXXX ako parcela CKN č. XXXX/\nXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 37 m2, ktorý je nevyhnutný k prechodu týchto vlastníkov\nnehnuteľností k svojim stavbám a pozemkom, a podľa ktorého vlastníci parcely CKN č. XXXX/XX,\nkatastrálne územie D., sú povinní umožniť a trpieť oprávnenej z vecného bremena, P. výkon vecného\nbremena spočívajúci v práve parkovania, zastavenia, státia osobnými motorovými vozidlami na celej\npredmetnej nehnuteľnosti, a zároveň sa zdržali zásahov, ktoré by oprávnenej znemožnili alebo obmedzili\n\nvýkon práv vyplývajúcich z vecného bremena zriadeného v prospech oprávnenej zmluvou o zriadení\nvecného bremena V 6520/2011 Správou katastra Žilina.\nZ odôvodnenia predmetného rozhodnutia podľa žalobkyne vyplýva, že výkon práva vecného bremena\nje jej znemožnený z toho dôvodu, že cez túto nehnuteľnosť prechádzajú osobné, nákladné motorové\nvozidlá, ktoré jej bránia vo výkone svojho práva. Z uvedeného rozhodnutia teda jednoznačne vyplýva,\nže vlastníci nehnuteľností zapísaných na uvedených listoch vlastníctva, katastrálne územie D. nemôžu\nv súčasnej dobe už prechádzať osobnými, nákladnými motorovými vozidlami, cez pozemok parcely\nCKN č. XXXX/XX, pričom bez prechodu cez túto parcelu sa nedostanú ku svojim stavbám, a preto im\nautomatická závora postavená na pozemku žalobkyne v žiadnom prípade nezasahuje do ich práv, tak\nako to uvádza nesprávne správny orgán v napadnutom rozhodnutí.\nVšetky tieto skutočnosti by správny orgán podľa žalobkyne zistil, ak by na ohliadku prizval účastníkov\nkonania a hlavne vlastníkov nehnuteľnosti, na ktorej je drobná stavba postavená.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu\nK podanému odvolaniu sa žalovaný vyjadril listom z 30. júna 2015 a skonštatoval, že žalobca v odvolaní\nneuvádza žiadne iné skutočnosti než tie, ktoré už uviedol v žalobe. K týmto skutočnostiam sa už žalovaný\nvyjadril vo svojom vyjadrení k žalobe, a s ktorými sa náležite vysporiadal krajský súd v rámci odôvodnenia\nrozhodnutia krajského súdu. Žalovaný preto žiada, aby odvolací súdu rozhodnutie krajského súdu\npotvrdil.\nIV.\nPrávny názor odvolacieho súdu\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv odvolaní žalobkyne podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nObčianskeho súdneho poriadku a s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa §\n250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku bez\nnariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na webovom sídle odvolacieho súdu (www.nsud.sk) po neverejnej porade\nsenátu dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.\nPodľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi\npredpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava aj zákonnosť\npostupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,\npodľa procesných a hmotno-právnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V\nzákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v\npriebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa\nna takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní.\nOdvolací súd primárne v medziach odvolania preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho súdneho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvoinštančného správneho orgánu, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry nie je úlohou súdu pri výkone správneho\nsúdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov\n\na rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok\nvymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nPredmetom konania pred krajským súdom bolo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného z 15. júla 2013, č. 17801/2013/B622-SV/z.36453/Pa, ktorým Ministerstvo dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Odbor štátnej stavebnej správy rozhodlo podľa § 59 ods.\n2 Správneho poriadku tak, že zamietlo odvolanie Q. (žalobkyne) a potvrdilo rozhodnutie Krajského\nstavebného úradu v Žiline, Odbor štátnej stavebnej správy z 2. júla 2012 č. s.: A/2012/00974/KSÚ Žilina/\nPál, ktorým Krajský stavebný úrad v Žiline rozhodol v súlade s § 26 ods. 6 zákona č. 153/2001 Z. z.\no podanom proteste prokurátora z 27. apríla 2012, č. Pd 45/12-7 proti Oznámeniu k ohláseniu drobnej\nstavby Mesta Žilina z 25. mája 2011 č. s.: 14949/2011-28366/2011-OS-BO tak, že vyhovel podanému\nprotestu prokurátora a oznámenie Mesta Žilina zrušil.\nOdvolací súd z predloženého administratívneho spisu zistil, že podieloví spoluvlastníci pozemku parcely\nCKN evidovaného na katastrálnej mape v katastrálnom území D., parcelné č. XXXX/X o výmere 366 m2\nzapísaného na liste vlastníctva č. XXXX ohlásili 18. mája 2011 Mestu Žilina drobnú stavbu „Automatická\nzávora, prípadné automatické výsuvné a pevné stĺpiky“ na pozemku parcely CKN parcelné č. XXXX/X v\nkatastrálnom území D., pričom ako účel ohlasovanej stavby uviedli reguláciu vstupu motorových vozidiel\nna súkromný pozemok. Označenie objektu, ku ktorému bude drobná stavba plniť doplnkovú funkciu\nneuviedli. Na základe tohto oznámenia Mesto Žilina vydalo Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby z 25.\nmája 2011 č. s.: 14949/2011-28366/2011-OS-BO.\nProti oznámeniu Mesta Žilina podala okresná prokurátorka v Žiline na základe podnetu J. - PRIEMTO\na EKOKROK, s. r. o. podľa § 22 ods. 1 písm. b/ a § 26 zákona č. 153/2001 Z. z. protest prokurátora.\nMesto Žilina nevyhovelo protestu prokurátora, a preto ho predložilo na rozhodnutie nadriadenému\norgánu. Krajský stavebný úrad v Žiline, Odbor štátnej stavebnej správy rozhodnutím z 02. júla 2012\nč. s.: A/2012/00974/KSÚ Žilina/Pál - rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu, rozhodol o\npodanom proteste prokurátora tak, že oznámenie Mesta Žilina zrušil, najmä z dôvodu, že Mesto Žilina\nnepreskúmalo dostatočne predložené podklady pre posúdenie charakteru ohlásenej drobnej stavby a\nnevyhodnotilo hľadisko, či realizáciou stavby nedôjde k zásahu do cudzích vlastníckych práv, teda či\nstavbu nebude potrebné povoliť až v rámci stavebného konania.\nĎalej odvolací súd zistil, že proti rozhodnutiu prvoinštančného správneho orgánu podala odvolanie\nžalobkyňa, ku ktorému sa vyjadrili J. tak, že s ním v celom rozsahu súhlasili, považovali ho za dôvodné,\na žiadali rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Žiline, Odbor štátnej stavebnej správy z 02. júla\n2012 č. s.: A/2012/00974/KSÚ Žilina/Pál zrušiť. O podanom odvolaní žalobkyne v správnom konaní\nrozhodol žalovaný tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu\n(rozhodnutie žalovaného správneho orgánu).\nOdvolací súd preskúmajúc odvolaním napadnuté rozhodnutie ako i obsah súdneho a administratívneho\nspisu v rozsahu podaného odvolania konštatuje, že argumentácia žalobkyne nie je spôsobilá vyvrátiť\ndôvody, na základe ktorých krajský súd zamietol jej žalobu. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia podrobným spôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých\nprávnych noriem ako aj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.\nPodľa názoru odvolacieho súdu, bola celá vec prešetrená riadne a skutkový stav bol podrobne zistený, o\nčom svedčí obsah administratívneho spisu, z ktorého vyplýva uvedené. V súdnom konaní bolo obsahom\nadministratívneho spisu preukázané, že vykonané dokazovanie bolo náležite vyhodnotené a v hodnotení\ndôkazov tak ako krajský súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani\ntakú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že krajský súd\ndostatočne podrobne a presne posúdil zistený skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými\nnámietkami žalobcu.\nZa týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru odvolacieho\nsúdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutočného stavu správnym orgánom a\nsprávne právne posúdené. Preto ak krajský súd rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného\nsprávneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací\nsúd za správny.\nVo vzťahu k odvolacím námietkam žalobkyne odvolací súd uvádza nasledovné.\nPodľa § 57 ods. 1 Stavebného zákona stavebník je povinný uskutočnenie stavieb, stavebných úprav\na udržiavacích prác uvedených v § 55 ods. 2 vopred písomne ohlásiť stavebnému úradu. K ohláseniu\ndrobnej stavby pripojí jednoduchý situačný výkres; ak ide o jednoduchú stavbu podľa § 55 ods. 2 písm.\na/, pripojí podklady s náležitosťami žiadosti o stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu. Stavebný\núrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie práce možno uskutočniť\nlen na základe stavebného povolenia.\n\nPodľa § 55 ods. 2 písm. b/ Stavebného zákona pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k\nhlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie.\nPodľa ustanovenia § 245 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pri rozhodnutí, ktoré správny orgán\nvydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy (správne uváženie) preskúmava súd iba, či\ntakéto rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a\nvhodnosť správneho rozhodnutia.\nPodľa názoru odvolacieho súdu posúdenie otázky či stavebný úrad určí, že ohlásenú drobnú\nstavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia je predmetom správneho uváženia\nprvoinštančného správneho orgánu a žalovaného, a súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal\nsprávnu úvahu správneho orgánu v tejto otázke. Súd posudzuje len to, či takéto rozhodnutie nevybočilo\nz medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nOdvolací súd ďalej poukazuje, že správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu\nv rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Práve tolerančné - úvahové\npásmo obmedzuje súd pri súdnom prieskume. Na vstup do tohto tolerančného pásma by mal žalobca\njednoznačne vyvrátiť právne východiská žalovaného správneho orgánu (argumentačne jednoznačne\npreukázať vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom), pričom pre zrušenie rozhodnutia\nžalovaného nepostačuje, keď vec zostáva v polohe rovnako závažných argumentov.\nV ustanovení § 57 ods. 1 in fine Stavebného zákona zákonodarca explicitne nedefinuje, za akých\npodmienok stavebný úrad môže určiť, že ohlásenú drobnú stavbu, stavebnú úpravu alebo udržiavacie\npráce možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Uvedené ustanovenie je možné\npovažovať za právnu normu s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, teda patrí k právnym\nnormám, ktorých hypotéza nie je určená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechali správnemu\norgánu príslušnému na konanie, aby podľa vlastnej úvahy v každom jednotlivom prípade sám vymedzil\nhypotézu právnej normy zo širokého vopred neobmedzeného okruhu konkrétnych okolností.\nPodľa odvolacieho súdu zákon síce ponechal širokú možnosť uváženia v prípade určenia stavebného\núradu, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia, avšak táto\núvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní\na musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.\nV prejednávanej veci sa krajský súd dostatočným a zároveň vyčerpávajúcim spôsobom venoval tomu,\nči správne orgány náležite zistili skutkový stav veci pred vydaním napadnutého rozhodnutia, či si\nzaobstarali všetky potrebné podklady na vydanie rozhodnutia, a či boli získané zákonným spôsobom.\nZ rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu a rozhodnutia žalovaného, ako aj priložených\nadministratívnych spisov jednoznačne vyplýva, že v čase ohlásenia drobnej stavby, ako aj v čase\nrozhodovania správnych orgánov bolo zapísané v katastri nehnuteľností k parcele č. XXXX/X,\nkatastrálne územie D., vecné bremeno spočívajúce v práve prechodu peši a motorovými vozidlami v\nprospech spoločnosti AURORA REAL, s. r. o., a že z kópie katastrálnej mapy, ako aj miestnej ohliadky\nprvoinštančného správneho orgánu vyplýva, že parcela č. XXXX/X, katastrálne územie D., slúžila,\nresp. mohla slúžiť aj ako prístupová komunikácia iným vlastníkom pozemkov. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti by mohlo dôjsť osadením automatickej závory k neprimeranému obmedzeniu či ohrozeniu\npráv a oprávnených záujmov vlastníkov pozemkov a preto stavebný úrad určil, že ohlásenú drobnú\nstavbu je možné uskutočniť len na základe stavebného povolenia.\nPodľa názoru odvolacieho súdu uvedené zdôvodnenie určenia, že ohlásenú drobnú stavbu možno\nuskutočniť len na základe stavebného povolenia bolo logickým vyústením riadneho hodnotenia\nskutkových zistení prvoinštančným a žalovaným správnym orgánom, aj s poukazom na ustanovenie § 62\nods. 4 Stavebného zákona podľa ktorého, ak by sa uskutočnením alebo užívaním stavby mohli ohroziť\nverejné záujmy chránené týmto zákonom a osobitnými predpismi alebo neprimerane obmedziť či ohroziť\npráva a oprávnené záujmy účastníkov vo väčšom rozsahu, než sa počítalo v územnom rozhodnutí,\nstavebný úrad žiadosť o stavebné povolenie zamietne.\nOdvolací súd preto vyhodnotil odvolacie námietky žalobkyne smerujúce k uloženiu povinnosti stavebným\núradom, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia ako\nnedôvodné. Na uvedenom nič nemení ani rozhodnutie Okresného súdu Žilina zo 04. októbra 2012, sp.\nzn. 2C 53/2012.\nNa záver odvolací súd konštatuje, že námietku žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia\nkrajského súdu rovnako nepovažuje za dôvodnú, nakoľko ako už bolo mnohokrát judikované, že\nv odôvodnení rozhodnutia krajského súdu je potrebné objasniť len skutočnosti, ktoré majú pre vec\npodstatný význam. V tejto súvislosti Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol, že všeobecný súd\nnemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec\npodstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby\n\nzachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia\nvšeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na\nzáver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (sp.\nzn. IV. ÚS 112/05, sp. zn. I. ÚS 117/05).\nOdvolací súd nevyhovel podanému odvolaniu a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného\nprípadu rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 18. februára 2015, č. k. 2S/243/2013-48 ako vecne\nsprávny podľa § 250ja ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá Občianskeho súdneho poriadku a s § 219 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nv spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku, potvrdil, keď boli dané dôvody pre zamietnutie\nžaloby krajským súdom.\nV.\nTrovy odvolacieho konania\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 a contrario Občianskeho\nsúdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, s § 224 ods.\n1 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku. Žalobca v\nodvolacom konaní úspech nemal, preto mu odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nŽalovaný mal v konaní úspech, avšak správnemu orgánu zo zákona náhrada trov konania v správnom\nsúdnictve neprináleží.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e\n\nje\n\nprípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}