{"guid": "61435854-70b4-4ec7-8b11-f241fe052860:23edf36c-1a70-46bf-a8a6-f02562aaa9de", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:9013010017.1", "spisova_znacka": "5Sžf/32/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/32/2016 z 28. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 5Sžf/32/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:9013010017.1", "identifikacne_cislo": "9013010017", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-77.odsek-3", "nazov": "§ 77 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-77.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-77"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/333", "nazov": "zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/333", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/333-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/333/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. f) zákona č. 333/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/333/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/333-2011/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. b) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-77", "/SK/ZZ/2011/333#paragraf-3", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/23edf36c-1a70-46bf-a8a6-f02562aaa9de", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:9013010017.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:9013010017.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:9013010017.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/32/2016\n9013010017\n28. 03. 2018\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2018:9013010017.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu: HANT\nBA, a.s., so sídlom Hliny 1412, Považská Bystrica, IČO: 36 328 375, právne zastúpený: JUDr. Bohumil\nNovák, advokát so sídlom Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej\nrepubliky, so sídlom Štefanovičova 5, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nMF/26628/2012-71 zo dňa 10. decembra 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č.k. 2S/58/2013-48 zo dňa 7. októbra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/58/2013-48 zo dňa 7.\noktóbra 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č.k. 2S/58/2013-48 zo dňa 7. októbra\n2015 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou\nsa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/26628/2012-71 zo dňa\n10.12.2012. O trovách konania rozhodol s poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich\nnáhradu nepriznal.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. MF/26628/2012-71 zo dňa 10.12.2012 žalovaný podľa § 77 ods. 3\nzákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov na základe podnetu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky zrušil\nrozhodnutie Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky č. I/226/1252-122693/2010/990618-r zo dňa\n15.12.2010, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer Daňového úradu Považská Bystrica č.\n670/230/41259/09/Kav zo dňa 01.10.2009, ktorým bol podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona SNR č.\n511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“) žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej\nhodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2006 v sume 1 048,26 € a vec vrátil na ďalšie\nkonanie a rozhodnutie.\n3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplynulo, že Daňový úrad Považská Bystrica\n(ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie január\n2006, ktorá sa začala dňa 20.08.2008 a na základe oznámenia bývalého Daňového riaditeľstva\nSlovenskej republiky (ďalej len „Daňové riaditeľstvo“) bola predĺžená do 20.08.2009. Zistenia z daňovej\nkontroly spracoval správca dane v protokole č. 670/320/29889/2009/Jk zo dňa 13.07.2009 a dodatku\nč. 1 k protokolu zo dňa 23.09.2009, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho\n\nprerokovanie zaslal daňovému zástupcovi žalobcu, pričom dňom prerokovania protokolu mal byť deň\n18.08.2009. Keďže zásielka s výzvou zo dňa 15.07.2009 doručovaná daňovému zástupcovi žalobcu\nJUDr. Bohumilovi Novákovi sa pred 18.08.2009 správcovi dane nevrátila, kontaktoval správca dane\nadresáta telefonicky, pričom od jeho zamestnankyne zistil, že daňový zástupca je na dovolenke a že\nprerokovania protokolu dňa 18.08.2009 sa z tohto dôvodu nezúčastní. Protokol spolu s výzvou správca\ndane doručil zástupcovi žalobcu znovu dňa 02.09.2009 a prerokoval ho s ním na ústnom pojednávaní\ndňa 29.09.2009.\n4. Dodatočným platobným výmerom č. 670/230/41259/09/Kav zo dňa 01.10.2009 správca dane vyrubil\nžalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie január 2006 v sume 1 048,26 €.\n5. Na odvolanie žalobcu Daňové riaditeľstvo rozhodnutím č. I/226/1252-122693/2010/990618-r z\n15.12.2010 zrušilo uvedený dodatočný platobný výmer z dôvodu, že daňová kontrola nebola ukončená v\nzákonom stanovenej lehote, a preto z nej vyhotovený protokol nadobudol povahu nezákonne zisteného\ndôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno použiť. Poukázal pritom na nález Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 (ďalej len „nález Ústavného súdu“,\nresp. „Ústavný súd“), pričom konštatoval, že rozhodnutie, ktoré vychádza zo skutočností zistených\npočas nezákonnej daňovej kontroly, je rovnako nezákonné. Ostatnými námietkami žalobcu, uvedenými\nv odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru, sa nezaoberal.\n6. Na základe podnetu Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „Finančné riaditeľstvo“)\nžalovaný rozhodnutím č. MF/26628/2012-71 zo dňa 10.12.2012 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)\npodľa § 77 ods. 3 Dňového poriadku zrušil hore uvedené rozhodnutie Daňového riaditeľstva zo\ndňa 15.12.2010 a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia vytýkal Daňovému riaditeľstvu, že nesprávne aplikovalo nález Ústavného súdu bez\nposúdenia skutočností, ktoré spôsobili prekročenie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly v\nnadväznosti na súčinnosť žalobcu pri jej výkone a jej ukončení. Daňové riaditeľstvo postupovalo podľa\nnázoru žalovaného nesprávne aj v tom, že sa s ohľadom na uvedený záver odmietlo zaoberať ostatnými\nnámietkami žalobcu uvedenými v odvolaní. Tým, že vec nebola po zrušení dodatočného platobného\nvýmeru vrátená správcovi dane na ďalšie konanie, teda do vyrubovacieho konania, došlo podľa názoru\nžalovaného k porušeniu § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.\n7. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie je nulitným rozhodnutím, pretože bolo\nvydané orgánom vecne nepríslušným. Poukázal na § 77 ods. 1 a § 4 ods. 2 písm. b/ bod 1 a 2 Daňového\nporiadku a tvrdil, že druhostupňovým orgánom v predmetnej veci nemôže byť žalovaný, pretože vo veci\nako prvostupňový orgán rozhodoval správca dane. Žalobca ďalej namietal procesnú zmätočnosť, ktorá\nnastala vydaním napadnutého rozhodnutia o zrušení zrušujúceho rozhodnutia Daňového riaditeľstva,\nnakoľko po jeho vydaní daňové orgány v konaní ďalej pokračovali, ako keby išlo o úplne nové konanie. V\nňom bol vydaný dodatočný platobný výmer č. 9312401/5/437089/2012 zo dňa 18.05.2012, ktorý bol však\nnásledne na odvolanie žalobcu rozhodnutím Finančného riaditeľstva č. 1020506/1/1187543/2012/5051r zo dňa 28.9.2012 zrušený. Uvedená zmätočnosť postupu daňových orgánov, vrátane žalovaného, je\npodľa žalobcu závažnou procesnou vadou, ktorá robí celé konanie nezákonným. Podľa názoru žalobcu\njediným dôvodom zrušenia rozhodnutia Daňového riaditeľstva bola skutočnosť, že v jeho výroku chýbala\nčasť o vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie žalovaného považoval\nza úplne zbytočné a mal za to, že doplnenie výroku mohlo uskutočniť Daňové riaditeľstvo opravným\nrozhodnutím bez toho, aby muselo byť celé rozhodnutie zrušené, nakoľko protokol z daňovej kontroly\nvzhľadom na nedodržanie zákonnej lehoty nemohol byť použitý ako zákonný dôkaz. Podľa žalobcu v\ndanej veci už nie je možné rozhodnúť a konanie malo byť zastavené.\n8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť, pričom poukázal na to, že všeobecná vecná\npríslušnosť žalovaného preskúmavať právoplatné rozhodnutia Finančného riaditeľstva vyplýva z § 3 ods.\n1 písm. f/ zákona č. 333/2011 Z.z. Ustanovenie § 77 ods. 1 Daňového poriadku upravuje preskúmanie\nprávoplatných rozhodnutí finančných orgánov nižších stupňov orgánmi najbližšieho vyššieho stupňa.\nŽalovaný ďalej uviedol, že zrušením rozhodnutia Daňového riaditeľstva zo dňa 15.12.2010 došlo k\nnáprave nezákonného stavu, keď Daňové riaditeľstvo v rozpore s nálezom Ústavného súdu neposúdilo\nokolnosti ukončenia daňovej kontroly po lehote stanovenej zákonom v nadväznosti na to, či bola pri\nvýkone daňovej kontroly zo strany žalobcu poskytnutá súčinnosť. Podľa názoru žalovaného, ak sa\nv ďalšom konaní preukáže nesúčinnosť zo strany žalobcu, bude možné použiť protokol z daňovej\nkontroly ako dôkazný prostriedok. Žalovaný poukázal tiež na to, že v nadväznosti na napadnuté\n\nrozhodnutie Finančné riaditeľstvo v ďalšom konaní rozhodnutím č. 1100306/1/46647/2013/5051-r zo\ndňa 04.02.2013 zrušilo dodatočný platobný výmer správcu dane č. 670/230/41259/09/Kav zo dňa\n01.10.2009 a vec vrátilo správcovi dane na ďalšie konanie, pričom vyslovilo názor, že zo strany\nžalobcu nebola pri ukončení daňovej kontroly poskytnutá požadovaná súčinnosť, a preto je v konaní\nsprávca dane oprávnený použiť protokol z daňovej kontroly ako dôkazný prostriedok. K namietanej\nprocesnej zmätočnosti žalovaný uviedol, že vzhľadom na zrušenie dodatočného platobného výmeru\nzo dňa 01.10.2009 začal správca dane novú daňovú kontrolu s tým istým predmetom, na základe\nktorej vydal nový dodatočný platobný výmer zo dňa 18.05.2012. Na odvolanie žalobcu Finančné\nriaditeľstvo rozhodnutím č. 1020506/1/1187543/2012/5051-r zo dňa 28.09.2012 platobný výmer zrušilo\ns ohľadom na neukončené daňové konanie vo vzťahu k predchádzajúcej daňovej kontrole začatej dňa\n20.08.2008. Žalovaný tiež zaujal názor, že napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.12.2012 nedoplnil len\nvýrok rozhodnutia Daňového riaditeľstva zo dňa 15.12.2010, ale vyslovil právny názor, ktorým bolo\nFinančné riaditeľstvo v ďalšom konaní viazané.\n9. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, že kompetencia žalovaného preskúmať rozhodnutia\nFinančného riaditeľstva v mimoodvolacom konaní je jednoznačne daná v zmysle § 3 ods. 1 zákona č.\n333/2011 Z.z., a preto napadnuté rozhodnutie nemožno z tohto dôvodu považovať za nulitné. Krajský\nsúd sa stotožnil s názorom žalovaného, že Daňové riaditeľstvo sa nezaoberalo skutočnosťou, z akého\ndôvodu bola daňová kontrola ukončená prerokovaním protokolu až dňa 29.09.2009 a či k tomuto\nprekročeniu lehoty neprispel aj žalobca svojim konaním, resp. neposkytnutím súčinnosti. Ďalej sa krajský\nsúd nestotožnil ani s ostatnými žalobnými námietkami a konštatoval, že žalovaný správne vyhodnotil\nskutkový a právny stav a vec po právnej stránke posúdil správne, pričom sa riadne vysporiadal so\nvšetkými námietkami uvedenými žalobcom v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu.\n10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu včas\nodvolanie, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že rozhodnutie\nžalovaného sa zrušuje a konanie sa zastavuje. V dôvodoch odvolania opätovne namietal nulitu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom zdôraznil, že práve na základe tejto konkrétnej veci\ndošlo k zmene právnej úpravy Daňového poriadku, čím bolo nepochybne preukázané, že v čase\nvydania rozhodnutia žalovaný nebol kompetentný na vydanie takéhoto rozhodnutia. Zmena právnej\núpravy sa týka ustanovenia § 4 ods. 2 písm. b/ bod 2. Daňového poriadku, keď od 01.01.2014\nboli z pôvodného textu zákona vypustené slová ,,v prvom stupni“. Tým práve žalovaný po zistení\nopodstatnenosti tejto námietky sa snažil napraviť nezákonnosť svojho konania v prechádzajúcom\nobdobí. Krajský súd v plnom rozsahu prevzal tvrdenia žalovaného bez toho, aby sa i v tejto súvislosti\nvysporiadal s touto námietkou. Žalobca mal za to, že použitie zákona č. 133/2011 Z.z. v tomto\nprípade je vylúčené, pretože tento zákon má charakter všeobecne záväzného právneho predpisu,\navšak pre správu daní je možné použiť len Daňový poriadok, pretože tento predpis má vo vzťahu\nk zákonu č. 133/2011 Z.z. postavenie predpisu lex specialis, čo znamená prednostné a výlučné\npoužitie Daňového poriadku. Účelovosť záverov žalovaného ako aj krajského súdu vyplýva aj z\ntoho, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané podľa príslušných ustanovení Daňového\nporiadku a nikde nie je ani zmienka o zákone č. 133/2011 Z.z., čím je preukázané, že žalovaný\npodľa tohto zákona ani napadnuté rozhodnutie nevydal. Žalobca zotrval aj na námietke týkajúcej sa\nzmätočnosti celého konania. V tejto súvislosti uviedol, že prvé konanie bolo právoplatne ukončené\nzrušujúcim rozhodnutím vtedajšieho Daňového riaditeľstva. Následne svojvoľne začalo nové konanie,\nakoby predchádzajúce konanie neexistovalo. Toto následné konanie pokračovalo vydaním rozhodnutia\n- dodatočného platobného výmeru č. 9312401/5/437089/2012 zo dňa 18.05.2012, ktoré bolo na základe\nodvolania žalobcu rozhodnutím Finančného riaditeľstva č. 1020506/1/1187543/2012/5051-r zo dňa\n28.09.2012 zrušené. Toto právoplatné rozhodnutie doposiaľ platí a je záväzné, pričom ide o druhé\nrozhodnutie v tej istej veci. Zdôraznil, že v tej istej veci môže konať verejný orgán len raz a nemôže v\ntej istej veci konať bez obmedzení, pretože tu existuje prekážka právoplatne rozhodnutej veci. V tejto\nspojitosti dal do pozornosti nález Ústavného súdu SR II. ÚS 191/2012 zo dňa 04.09.2013, podstatou\nktorého je nezmyselnosť konania verejného orgánu, keď sa rozhodnutie zrušuje len preto, aby sa\nzrušilo zrušujúce rozhodnutie a nemá to v ďalšom priebehu konania žiadny vplyv na zmenu už pôvodne\nukončených konaní. V súvislosti s námietkou nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného\npre zmätočnosť jeho dôvodov krajský súd priznal zmätočnosť celého konania, avšak dospel k záveru, že\ntáto zmätočnosť bola postupom žalovaného odstránená. Takýto záver je v rozpore so skutočným stavom,\npričom krajský súd nezodpovedal na obsah námietky žalobcu, ktorý tvrdil, že vôbec nebolo potrebné\nprávoplatné rozhodnutie zrušovať, ale malo sa jednoduchým spôsobom doplniť. Krajský súd neuviedol,\naké zákonné postupy žalovaný urobil na odstránenie zmätočnosti konania. Rovnako nereagoval ani\n\nna námietku žalobcu o plynutí lehôt na vydanie rozhodnutia podľa § 44 ods. 1 zákona č. 511/1992\nZb. Na márne uplynutie týchto zákonných lehôt súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, keďže ide\no takú vadu konania, ktorej následkom je nezákonnosť rozhodnutia. Ďalej uviedol, že nie je pravdou,\nže by sa Finančné riaditeľstvo vo svojom rozhodnutí nezaoberalo otázkou súčinnosti v súvislosti s\nvydaním zrušujúceho rozhodnutia zo dňa 15.12.2010, keď v odôvodnení tohto rozhodnutia sú uvedené\nvšetky skutočností, ktoré predchádzali ukončeniu daňovej kontroly, a teda i skutočnosti týkajúcej sa\nsúčinnosti žalobcu pri jej ukončení. Taktiež sa nestotožnil s názorom, že by sa Daňové riaditeľstvo\nvo svojom rozhodnutí zo dňa 15.12.2010 nezaoberalo námietkami žalobcu, keďže tieto námietky boli\nakceptované s tým, že bolo poukázané na nezákonné závery správcu dane v súvislosti s vykonávaním\na hodnotením dôkazov. Žalobca spochybňoval aj úradný záznam správcu dane zo dňa 17.08.2009,\nna základe ktorého zamestnankyňa jeho právneho zástupcu informovala, že právny zástupca je na\ndovolenke, poštu nepreberá a preto sa prerokovania protokolu nezúčastní. V tejto súvislosti uviedol, že\nzo strany žalobcu resp. jeho právneho zástupcu nešlo o nesúčinnosť, ale o pochybenia správcu dane\npri doručovaní písomnosti v zákonných lehotách.\n11. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu nebolo podané.\n12. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods.\n1 veta prvá O.s.p. a § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „S.s.p.“)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.) postupom podľa § 250ja\nods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na\núradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156\nods. 1 a 3 O.s.p., v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá, § 211 ods. 2 O.s.p. a § 492 ods. 2 S.s.p.), a dospel\nk záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\n13. Podľa § 491 ods. 1 S.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté\npodľa piatej časti O.s.p. predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n14. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p., odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom\nnadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n15. Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je v medziach uvedených v §\n205 ods. 2 O.s.p. prieskum vecnej správnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s §\n205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe a o jej zamietnutí, preto odvolací súd primárne v medziach odvolania (§\n212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami žalobcu (§ 250j\nods. 2 O.s.p.), a v takto vymedzenom rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia.\n16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a\ncolníctva v znení platnom a účinnom ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia Ministerstvo ako ústredný\norgán štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva plní tieto úlohy: f/ rozhoduje o odvolaniach proti\nrozhodnutiam finančného riaditeľstva a preskúmava jeho rozhodnutia v mimoodvolacom konaní podľa\nosobitných predpisov.\n17. Podľa § 4 ods. 3písm. q/ zákona č. 333/2011 Z.z. Finančné riaditeľstvo plní tieto úlohy:\nq) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov, colných úradov a Kriminálneho úradu\nfinančnej správy a preskúmava ich rozhodnutia mimo odvolacieho konania.\n18. Podľa § 77 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, okrem daňovej exekučnej\nvýzvy a rozhodnutia o odvolaní proti daňovej exekučnej výzve, môže z vlastného alebo iného podnetu\npreskúmať druhostupňový orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister na základe návrhu ním\nurčenej osobitnej komisie. Rozhodnutie ministra nemožno preskúmavať. Podnet na preskúmanie\nrozhodnutia nie je oprávnený podať druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné rozhodnutie\nuž preskúmalo. Rovnako podnet na preskúmanie rozhodnutia nie je oprávnený podať správca dane,\nktorý rozhodnutie vydal a o ktorom rozhodol druhostupňový orgán, ktorému ministerstvo právoplatné\n\nrozhodnutie už preskúmalo. Podľa ods. 3 rozhodnutie vydané v rozpore so všeobecne záväzným\nprávnym predpisom orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia zmení alebo zruší. Orgán príslušný\nna preskúmanie rozhodnutia rozhodnutie zruší a vráti vec na ďalšie konanie a rozhodnutie, ak sú na\nto dôvody.\n19. Vecnú a funkčnú rozhodovaciu pôsobnosť orgánov finančnej správy vymedzuje zákon č. 333/2011\nZ.z., z ktorého citovaných ustanovení vyplýva, že Finančné riaditeľstvo (pred zmenou názvu Daňové\nriaditeľstvo) rozhoduje o odvolaniach proti rozhodnutiam daňových úradov a preskúmava ich právoplatné\nrozhodnutia v mimoodvolacom konaní v prípadoch, ak rozhodoval daňový úrad v prvom stupni\nsprávneho konania. Ak v prvostupňovom konaní rozhodovalo Finančné riaditeľstvo, odvolacím orgánom\nje Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ktoré tiež preskúmava právoplatné rozhodnutia Finančného\nriaditeľstva v mimoodvolacom konaní, a to bez ohľadu na skutočnosť, či Finančné riaditeľstvo\nprávoplatne rozhodlo ako správny orgán prvého stupňa, alebo ako odvolací orgán.\n20. Žalovaný je teda oprávnený preskúmať v mimoodvolacom konaní každé právoplatné rozhodnutie\nFinančného riaditeľstva a rozhodnúť o jeho zmene alebo zrušení a vrátení veci, ak dospeje k záveru, že\nide o rozhodnutie nezákonné. Z hľadiska svojej povahy je preskúmanie rozhodnutia v mimoodvolacom\nkonaní mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý v daňovom konaní slúži na nápravu nezákonnosti\nprávoplatných rozhodnutí, bez zreteľa na to, či ide o právoplatné rozhodnutie prvostupňového alebo\nodvolacieho orgánu. Nejde teda o riadny opravný prostriedok v treťom stupni konania, ktorý by\nnarúšal zásadu dvojinštančnosti rozhodovania v daňovom konaní. Konanie o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutí orgánov finančnej správy mimo odvolacieho konania upravuje Daňový poriadok v § 77,\npričom kompetenciu preskúmať právoplatné rozhodnutie zveruje druhostupňovému orgánu. Pojem\n„druhostupňový orgán“ je v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z.z. nutné\nsystematicky vykladať ako najbližšie nadriadený orgán v hierarchii orgánov finančnej správy. To inými\nslovami znamená, že orgánom, ktorý je oprávnený preskúmať právoplatné rozhodnutie Finančného\nriaditeľstva, je ten orgán, ktorý by bol inak oprávnený rozhodovať o odvolaní proti rozhodnutiu\nFinančného riaditeľstva. Týmto orgánom je žalovaný. Skutočnosť, že v prejednávanej veci rozhodoval\nv prvom stupni daňového konania správca dane a vtedajšie Daňové riaditeľstvo jeho rozhodnutie\nv odvolacom konaní zrušilo, neznamená, že žalovaný nemá kompetenciu zverenú mu § 3 ods. 1\nzákona č. 333/2011 Z.z. preskúmať rozhodnutie Daňového riaditeľstva v mimoodvolacom konaní.\nVýklad relevantných právnych predpisov, ktorý účelovo predostiera žalobca, by znamenal, že žiadne\nrozhodnutie Finančného riaditeľstva vydané v odvolacom konaní by nemohol žalovaný preskúmať v\nkonaní mimoodvolacom, čo by bolo v priamom rozpore s § 3 ods. 1 zákona č. 333/2011 Z.z. a najmä so\nzmyslom a účelom inštitútu mimoodvolacieho konania. Z uvedených dôvodov považoval najvyšší súd\nodvolaciu námietku žalobcu za neopodstatnenú.\n21. Pokiaľ ide o v odvolaní namietanú zmätočnosť postupu daňových orgánov v predmetnej veci, je\npravdou, že tento postup nasvedčuje istej nekonzistentnosti v nazeraní na použiteľnosť protokolu z\ndaňovej kontroly začatej u žalobcu dňa 20.08.2008, ako zákonného dôkazného prostriedku. Po zrušení\npôvodného dodatočného platobného výmeru zo dňa 01.10.2009 sporným rozhodnutím vtedajšieho\nDaňového riaditeľstva zo dňa 15.12.2010 sa totiž začala nová daňová kontrola, na ktorej konci bol ďalší\ndodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 18.05.2012, ktorý bol Finančným riaditeľstvom dňa\n28.09.2012 zrušený, s ohľadom na neukončené daňové konanie vo vzťahu k predchádzajúcej daňovej\nkontrole začatej dňa 20.08.2008. Následne žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 10.12.2012\nzrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva zo dňa 15.12.2010 a na základe tohto rozhodnutia Finančné\nriaditeľstvo rozhodnutím zo dňa 04.02.2013 zrušilo dodatočne platobný výmer správcu dane dňa\n01.10.2009.\n22. Z uvedeného vyplýva, že po zrušení dodatočného platobného výmeru zo dňa 18.05.2012 neexistujú\nžiadne rozhodnutia, ktoré by sa týkali neskoršej daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za zdaňovacie\nobdobie január 2006. Po zrušení rozhodnutia Daňového riaditeľstva zo dňa 15.12.2010 opäť začali\npôsobiť účinky pôvodného dodatočného platobného výmeru zo dňa 01.10.2009 o vyrubení rozdielu DPH\nžalobcovi za predmetné zdaňovacie obdobie v sume 1 048,26 €.\n23. Iste možno namietať, že rozhodovanie v predmetnej veci bolo komplikovanejšie ako bolo nutné,\nvšetky rozhodnutia však boli vydané na to oprávnenými orgánmi a s účinkami predvídanými zákonom.\n\nŽiadna zmätočnosť, ktorá by mala byť dôvodom na zrušenie napadnutého rozhodnutia nenastala a preto\npovažoval odvolací súd i túto námietku odvolateľa za nedôvodnú.\n24. Ústavný súd v spomenutom náleze III. ÚS 24/2010 zo dňa 29.06.2010 konštatoval: „Ak teda daňový\núrad v sťažovateľovom prípade nerešpektoval maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, porušil tým\nnielen ustanovenie § 30a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, ale aj zásadu primeranosti a zásadu\nzákonnosti v daňovom konaní. Daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej\ntak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemožno\npoužiť (a contrario § 29 ods. 4 prvá veta zákona o správe daní a poplatkov). V prípade, že použitý bol, je\ncelé daňové konanie zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza\nzo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytených v protokole o takejto\nkontrole, je rovnako nezákonné.“ Zároveň však pripomenul nasledovné: „Ústavný súd však v zhode\nso stabilizovanou judikatúrou najvyššieho súdu neopomína, že zákaz prekročiť zákonom ustanovený\nčasový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový\nsubjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť (rozsudok\nnajvyššieho súdu z 29. januára 2009 v konaní sp.zn. 3 Sžf 1/2009 <http://merit.slv.cz/3Szf1/2009>).“\n25. Najvyšší súd neakceptoval ani námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Postup\nDaňového riaditeľstva, ktoré s poukazom na nález Ústavného súdu zrušilo dodatočný platobný výmer\nsprávcu dane zo dňa 1.10.2009 pre nepoužiteľnosť daňového protokolu ako zákonného dôkazného\nprostriedku z dôvodu neukončenia daňovej kontroly v zákonnej lehote, vyhodnotil žalovaný v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia za nesprávny a v podstate za predčasný.\n26. Práve s odvolaním sa na závery vyššie uvedeného nálezu konštatoval, že Daňové riaditeľstvo\nneposúdilo okolnosti ukončenia daňovej kontroly po lehote ustanovenej zákonom v nadväznosti na\nposkytovanie súčinnosti pri jej výkone a jej ukončení zo strany daňového subjektu. Za dôvod zrušenia\npredmetného rozhodnutia Daňového riaditeľstva považoval žalovaný aj porušenie § 48 ods. 6 zákona\nč. 511/1992 Zb., pretože Daňové riaditeľstvo sa ako odvolací orgán nevysporiadalo so všetkými\nnámietkami, ktoré žalobca uviedol v odvolaní proti dodatočnému platobnému výmeru.\n27. Najvyšší súd poukazuje na to, že Finančné riaditeľstvo sa v následne vydanom rozhodnutí zo dňa\n04.02.2013, ktorým zrušilo dodatočný platobný výmer správcu dane zo dňa 01.10.2009, riadilo právnym\nnázorom žalovaného, ktorým bolo viazané. Proti uvedenému rozhodnutiu Finančného riaditeľstva bol\nžalobca oprávnený uplatniť svoje námietky o nezákonnosti a nekompetentnosti postupu správcu dane\npri výkone daňovej kontroly, tak ako ich nadbytočne uvádza v tu prejednávanom odvolaní proti rozsudku\nkrajského súdu, a využiť všetky prípustné prostriedky nápravy proti tomuto i nadväzujúcim rozhodnutiam.\n28. V súvislosti s prekročením stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly začatej u žalobcu\ndňa 20.08.2008 Najvyšší súd poukazuje na to, že správca dane v dostatočnom časovom predstihu\npred uplynutím tejto lehoty zaslal daňovému zástupcovi žalobcu protokol z daňovej kontroly zo dňa\n13.07.2009 na vyjadrenie, s určeným termínom jeho prerokovania na deň 18.08.2009. Daňovému\nzástupcovi žalobcu bola zásielka po neúspešnom pokuse o doručenie uložená na pošte s tým, že\nzásielku s protokolom a výzvou na vyjadrenie na pošte si v úložnej dobe nevyzdvihol a táto sa vrátila\nsprávcovi dane dňa 18.08.2009.\n29. V prípade, že by sa použili relevantné ustanovenia o tzv. náhradnom doručení (§ 17 ods. 3 zákona\nč. 511/1992 Zb.), Najvyšší súd konštatuje, že zásielka by sa považovala za doručenú uplynutím 15.\ndňa od jej uloženia na pošte, teda dňom 11.08.2009. Stanovená lehota 8 dní na vyjadrenie k protokolu\nby v takom prípade uplynula dňa 19.08.2009. Je jednoznačné, že správca dane opätovne doručoval\ndaňovému zástupcovi žalobcu protokol a výzvu na vyjadrenie sa k nemu a dohodol s ním termín\nprerokovania protokolu na deň 29.09.2009, kedy bola daňová kontrola ukončená.\n30. Najvyšší súd poukazuje na to, že nakoľko bol daňovým zástupcom žalobcu v daňovom konaní\nadvokát, bolo v zmysle § 17 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. možné doručiť zásielku s protokolom a\nvýzvou na vyjadrenie aj jeho zamestnancom povereným na prijímanie písomností. Z úradného záznamu\nz telefonického hovoru s pracovníčkou advokátskej kancelárie zo dňa 17.08.2009 skutočne vyplýva, že\nadvokátska kancelária zástupcu žalobcu písomnosti počas neprítomnosti advokáta v letnom období bez\nbližšieho odôvodnenia neprijímala.\n\n31. Najvyšší súd konštatuje, že správca dane je v zmysle zákona oprávnený ukončiť daňovú kontrolu\nkedykoľvek počas kalendárneho roka, teda bez ohľadu na charakter ročných období aj v letných\nmesiacoch. Pokiaľ daňový subjekt alebo jeho daňový zástupca v tom čase čerpá dovolenku alebo je\nmimo obvyklého miesta doručovania z podobných dôvodov, možno dobu takejto neprítomnosti adresáta,\npo ktorú správca dane nemôže voči nemu vykonávať úkony v rámci daňovej kontroly, vyhodnotiť ako\ndôvod pre spočívanie (neplynutie) lehoty na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu nedostatku súčinnosti\nzo strany kontrolovaného daňového subjektu.\n32. Postup daňového zástupcu žalobcu, ktorý v období mesiacov júl a august 2009 nepreberal zásielky\nsprávcu dane a neurobil žiadne opatrenie pre zabezpečenie prijímania úradných zásielok po dobu\njeho neprítomnosti v advokátskej kancelárii, bol podľa názoru Najvyššieho súdu celkom oprávnene\nvyhodnotený daňovými orgánmi ako nedostatok súčinnosti pri ukončení daňovej kontroly v nadväznosti\nna nález Ústavného súdu.\n33. Žalobca krajskému súdu taktiež vytýkal, že sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho námietkou\ntýkajúcou sa uplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia podľa § 44 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.. Mal za\nto, že predmetná lehota na vydanie rozhodnutia je lehotou zákonnou a jej uplynutím už dávno zanikla\nkompetencia správcu dane vo veci vydať akékoľvek rozhodnutie vo vyrubovacom konaní. Zdôraznil,\nže na márne uplynutie týchto zákonných lehôt súd musí prihliadať z úradnej povinnosti, keďže ide o\ntakú vadu konania, ktorej následkom je nezákonnosť rozhodnutia. Najvyšší súd považoval túto námietku\nžalobcu za nedôvodnú, keďže ustanovenie § 44 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., na ktoré žalobca\npoukazoval v žalobe (ale aj v odvolaní proti rozsudku krajského súdu) neupravuje plynutie lehôt pre\nvydanie rozhodnutia správcu dane vo vyrubovacom konaní. Lehota, ktorou je správca dane viazaný\npri vydaní rozhodnutia vo vyrubovacom konaní je ustanovená v § 44 ods. 6 zákona č. 511/1992\nZb., pričom táto lehota sa viaže na skončenie daňovej kontroly v zmysle § 15 ods. 13 zákona č.\n511/1992 Zb. Nedodržanie zákonom určenej lehoty na vydanie správneho rozhodnutia nie je vadou,\nktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Uvedený právny záver vychádza z ustálenej judikatúry\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej nedodržanie lehoty na vydanie rozhodnutia nemá\nza dôsledok nezákonnosť rozhodnutia. Lehota určená zákonom v ustanovení § 44 ods. 6 zákona\nč. 511/1992 Zb., je lehotou procesnou, ktorá ma poriadkový charakter, jej nedodržanie nespôsobuje\nnezákonnosť samotného rozhodnutia a jej prípadné nedodržanie nemá vplyv ani na právnu pozíciu\núčastníkov konania. V týchto prípadoch je ochrana účastníka konania zabezpečovaná v rámci konania\nproti nečinnosti orgánov verejnej správy podľa § 250t O.s.p. <. Uvedená námietka preto podľa názoru\nnajvyššieho súdu nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť rozsudku krajského súdu.\n34. Najvyšší súd preto dospel k záveru, že krajský súd rozhodol po právnej stránke správne a v súlade\nso zákonom, keď sa na podklade riadne zisteného skutkového stavu stotožnil so závermi žalovaného a\nžalobu ako nedôvodnú zamietol. Keďže námietky žalobcu vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského\nsúdu nie sú dôvodom na zrušenie alebo zmenu rozsudku krajského súdu, rozhodol odvolací súd podľa §\n219 ods. 1 a 2 v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n35. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 prvá veta O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca\nv tomto konaní úspešný nebol a žalovanému právo na náhradu trov konania zásadne neprináleží.\n36. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}