{"guid": "32f146a9-8f31-4617-a6fa-6b021fb76dcf:02a1264b-1b94-4494-8959-046b1c1b6ba2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8712209410.1", "spisova_znacka": "4Obdo/64/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/64/2017 z 29. 11. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2018, sp. zn. 4Obdo/64/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8712209410.1", "identifikacne_cislo": "8712209410", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Pepelová", "sudca_id": 428, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-pepelova-428", "datum_vydania": "2018-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. a) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 421 ods. 1 písm. b) CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-72.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 72 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-72.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-74.odsek-1", "nazov": "§ 74 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-74.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-74"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513", "nazov": "ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365.odsek-1", "nazov": "§ 365 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365.odsek-2", "nazov": "§ 365 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365.odsek-4", "nazov": "§ 365 ods. 4 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-365.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-365"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-370.odsek-1", "nazov": "§ 370 ods. 1 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-370.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-370"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-325", "nazov": "§ 325 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-325", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-325"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-768.odsek-2", "nazov": "§ 768 ods. 2 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-768.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-768"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-768.odsek-3", "nazov": "§ 768 ods. 3 ObZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/513/#paragraf-768.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/513-1991/paragraf-768"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-72", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-74", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-365", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-370", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-325", "/SK/ZZ/1991/513#paragraf-768"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/02a1264b-1b94-4494-8959-046b1c1b6ba2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8712209410.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8712209410.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8712209410.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Obdo/64/2017\n8712209410\n29. 11. 2018\nJUDr. Viera Pepelová\nECLI:SK:NSSR:2018:8712209410.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkýň: 1/Žofia Ferková - FERTEX, Nám. Sv. Egídia 16/37,\nPoprad, IČO: 30 320 186, 2/Y., bytom I., zast. Mgr. Ivanom Centkom, advokátom so sídlom Popradská\n68, Košice proti žalovanému: Slovak Telekom, a. s., so sídlom Bajkalská 28, Bratislava, IČO: 35 763 469,\nzast. JUDr. Augustínom Tomášom, advokátom so sídlom Floriánska 16, Košice, o zaplatenie 14 798,73,eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 16Cb/106/2012, o dovolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 1Cob/77/2015-164 z 9. marca 2017, takto\nrozhodol:\nDovolanie o d m i e t a.\nŽalobkyne m a j ú voči žalovanému n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Poprad (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom, č. k.\n16Cb/106/2012-115 z 28. apríla 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyniam 1/ a 2/ sumu 14\n798,70,-eur s 9,5% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 29 597,47,-eur\nod 16.07.2011 do 09.02.2012, s 9,00% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 29 597,47,-eur\nod 16.01.2012 do 23.10.2014, s 8,05% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 4 932,90,-eur\nod 24.10.2014 do zaplatenia, s 8,75% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 29 597,47,-eur\nod 16.07.2012 do 23.10.2014, s 8,05% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 4 932,90,-eur\nod 24.10.2014 do zaplatenia, s 8,75% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 29 597,47,-eur\nod 16.01.2013 do 23.10.2014, s 8,05% p. a. úrokom z omeškania zo sumy 4 932,90,-eur\nod 24.10.2014 do zaplatenia. V časti 9,5% p. a. úroku z omeškania zo sumy 14 798,73,-eur\nod 10.02.2012 do 02.09.2014 súd konanie zastavil. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a o trovách\nkonania si vymienil rozhodnúť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.\n2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie uviedol, že medzi žalobkyňou 1/ a nebohým U. a žalovaným\nbola uzavretá dňa 01.08.2003 Zmluva o nájme nebytových priestorov s dodatkami 1, 2 a 3 (ďalej len\n„zmluva o nájme“). Rozhodnutím Okresného súdu Poprad, č. k. 16Cb/235/2011-88 zo dňa 14.06.2012\nsúd určil, že výpoveď žalovaného z nebytových priestorov zo dňa 22.06.2011 medzi Slovak Telekom, a.\ns., žalobkyňou 1/ a nebohým U. na základe zmluvy o nájme je neplatná,\nčo rozsudkom, č. k. 2Cob/63/2012-113 z 30.01.2013 potvrdil aj Krajský súd v Prešove. Rozhodnutím\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“),\nsp. zn. 3Obdo/25/2013 zo dňa 29.04.2014 bolo dovolanie žalovaného zamietnuté. V prejednávanej veci\n(vylúčenej uznesením, č. k. 16Cb/106/2012-77 zo dňa 24.04.2012\nna samostatné konanie z pôvodného konania, sp. zn. 16Cb/235/2011) sa žalobkyne po zmene\nžalobného petitu domáhali voči žalovanému zaplatenia sumy 14 798,70,-eur s príslušenstvom, ako\nnezaplatenú daň z pridanej hodnoty z nájomného za rok 2012 a I. polrok 2013 (3x DPH\nvo výške 4 932,90,-eur), spolu vo výške 14 798,70,-eur spolu s príslušným úrokom z omeškania.\n3. O odvolaní žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie rozhodol Krajský súd v Prešove\n(ďalej aj „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom,\n\nč. k. 1Cob/77/2015-164 zo dňa 9. marca 2017 tak, že napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti\no povinnosti žalovaného zaplatiť istinu vo výške 14 798,70,-eur potvrdil a vo zvyšku napadnutej\nvyhovujúcej časti čo do povinnosti žalovaného zaplatiť úroky z omeškania rozsudok súdu prvej inštancie\nzrušil a v tejto časti mu vec vrátil na ďalšie konanie.\n4. Odvolací súd uviedol, že predmetom sporu zostal nárok (po zaplatení nájmu za rok 2012 a I. polrok\n2013) výlučne na zaplatenie neuhradenej dane z pridanej hodnoty z tohto nájmu (rok 2012 a I. polrok\n2013) žalovaným, ktorý svoju procesnú obranu v spore pred súdom prvej inštancie a v rámci odvolacieho\nkonania postavil na tej skutočnosti, že žalobkyne\nmu odmietli vystaviť príslušné daňové doklady (faktúry), bez vystavenia ktorých si\nani žalovaný ako platiteľ DPH nemôže uplatniť nárok na odpočet DPH. Za rozhodné vo veci považoval, že\nžalovaný jednostranným právnym úkonom (výpoveďou zo dňa 22.06.2011) neplatne vypovedal zmluvu\no nájme s tým, že neuhradil v lehote splatnosti vystavené zálohové faktúry zo dňa 30.06.2011 za nájom\nobdobia júl - december 2011, t. j. II. polrok 2011, ktorá bola splatná dňa 15.07.2011, keď nájom za\nmesiace október, november, december roku 2011 vo výške 14 798,73,-eur uhradil až dňa 03.09.2014,\nt. j. nielen po tom, ako bolo právoplatne rozhodnuté, že nájomný vzťah účastníkov zmluvy trval aj počas\ntohto obdobia, ale až po tom, ako bol žalovanému doručený rozsudok dovolacieho súdu a aj to s takmer\ntrojmesačným oneskorením po rozhodnutí dovolacieho súdu. V tejto súvislosti odvolací súd dodal, že\nten,\nkto vyvolal určité konanie, sa zásadne nesmie ex post dovolávať vád jednotlivých úkonov, ktoré sám\nspôsobil. Žalovaný svojou neplatnou výpoveďou nielenže vyvolal osobitné konanie o určenie neplatnosti\ntejto výpovede, ale naviac neuhradil ani nájomné za obdobie po údajnom skončení nájomného vzťahu,\na to ani neodkladne po tom, ako bolo rozhodnuté dovolacím súdom o zamietnutí jeho dovolania.\n5. K odvolacím dôvodom krajský súd uviedol, že faktúra je pre platiteľov DPH dôležitý doklad, ktorý\ndeklaruje zdaniteľný obchod, ktorý sa uskutočnil alebo sa mal uskutočniť, celkovú cenu dodaného tovaru\nalebo služby, základ dane a DPH. Na strane dodávateľa vyhotovenie faktúry predstavuje povinnosť\nuloženú zákonom, potrebné je však zdôrazniť,\nže daňová povinnosť dodávateľovi nevzniká na základe vyhotovenia faktúry, ale na základe samotného\naktu dodania tovaru alebo služby (tiež na základe zálohovej platby za takéto budúce dodanie), faktúra\npreukazuje deň, v ktorý k dodaniu došlo (deň vzniku daňovej povinnosti), prípadne kedy došlo k prijatiu\nzálohy, na základe čoho vznikla daňová povinnosť a cena plnenia, tým aj výšku DPH, ktorú platiteľ dodávateľ je povinný odviesť. Pre odberateľa a platiteľa DPH je faktúra dokladom, na základe ktorého\nsi uplatňuje právo na odpočítanie DPH. Z uvedeného, podľa názoru odvolacieho súdu, vyplýva, že\ndaňová povinnosť žalobkýň nevznikla na základe vyhotovenia faktúry, v tomto prípade nájomného za\nobdobie roka 2012 a I. polroka 2013, ale na základe samotného aktu dodania služby (v prejednávanej\nveci poskytnutia nájmu) žalovanému. Uvedené vyplýva aj z čl. 5 bodu 5.1.1. zmluvy o nájme, vrátane\njej dodatkov č. 1, 2, 3, keď nájomné mal uhradiť žalovaný polročne vopred, t. j. dokonca ešte pred\nposkytnutím zdaniteľného plnenia. Vo všeobecnosti na účely DPH sa faktúrou rozumie doklad, ktorého\nforma je ľubovoľná, môže to byť aj zmluva, ktorej obsahové náležitosti sú pre jej účastníkov záväzné.\nTak tomu bolo aj v prejednávanom prípade, pričom\nje nepochybné, že predmetná zmluva bola záväzná pre obe zmluvné strany až do 30.06.2013. Zmluva\no nájme, vrátane jej dodatkov, podľa odvolacieho súdu predstavuje riadny daňový doklad majúci všetky\nnáležitosti vyžadované zákonom o DPH, na základe ktorej je žalovaný povinný zaplatiť žalobkyniam\nnájom za nebytové priestory navýšený o príslušnú DPH. Žalovaný svojim protiprávnym konaním\n(neplatnou výpoveďou a neuhradením nájomného) zapríčinil, že žalobkyne ako prenajímateľky nemohli\nvyhotoviť v zákonnej lehote 15 dní\nod vzniku daňovej povinnosti, t. j. od dodania služby (nájomného) faktúru, z dôvodu neplatnej výpovede\nz nájmu, z ktorej okrem iného (v prípade, ak by nedošlo k jej úhrade) by žalobkyne ako platcovia\nDPH museli odviesť DPH. Pre zaplatenie nájomného spolu s DPH je preto rozhodujúca samotná\nzmluva o nájme, a to konkrétne čl. IV. a čl. V., keď zdaniteľné plnenie nastalo v uvedenom období,\nt. j. od 01.07.2003 do 30.06.2013 a nie až v septembri roku 2014, kedy sa žalovaný domáhal\nvystavenia účtovného dokladu preukazujúceho poskytnutie zdaniteľného plnenia za obdobie roku 2012 a\nI. polrok 2013. Pokiaľ teda žalovaný vo svojom odvolaní poukazoval na ustanovenie § 325 Obchodného\nzákonníka, podľa ktorého sa jedna strana môže domáhať splnenia záväzku druhej strany len v prípade,\nže tento svoj záväzok splnila alebo je pripravená ho splniť, tak je práve vzhľadom na vyššie uvedené\nzákonné ustanovenie potrebné poukázať, že žalovaný svoj záväzok zo zmluvy o nájme uhradiť riadne\na včas nájom vrátane DPH neuhradil, a preto nemôže už po uplynutí zákonnej lehoty\nna vystavenie účtovného dokladu domáhať sa vystavenia tohto účtovného dokladu - faktúry.\nJe nesporné a nenamietal to ani žalovaný, že tento odmietol poslednú vystavenú faktúru\n\nza obdobie II. polrok 2011 uhradiť z titulu „ukončenia nájmu“, ku ktorému však v lehote uvádzanej\nžalovaným vo výpovedi nedošlo, preto táto prekážka nemožnosti vystavenia faktúry v zmysle zmluvy\no nájme vznikla na strane žalovaného, ktorý sa tak nemôže dovolávať splnenia tejto povinnosti na\nžalobkyniach. Nakoľko dôvody uvedené v odvolaní nie sú podľa odvolacieho súdu takého závažného\ncharakteru, aby zmenili správnosť rozhodnutia súdu\nprvej inštancie, jeho zistený skutkový stav a jeho správne právne posúdenie, krajský súd potvrdil\nrozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne v tej časti, v ktorej bol rozsudkom žalovaný\nzaviazaný na zaplatenie istiny vo výške 14 798,70,-eur titulom nezaplatenej DPH z nájomného za rok\n2012 a I. polrok 2013. Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil pre nepreskúmateľnosť.\n6. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný dňa 7. júla 2017 dovolanie podľa\n§ 421 ods. 1 písm. a/ a b/ zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len\n„C. s. p.“), pričom napadol rozsudok v časti, ktorou odvolací súd potvrdil výrok súdu prvej inštancie.\nV dovolaní namietal, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil a zároveň sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe dovolacieho súdu tým, že právoplatným rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť\nDPH bez existencie platného a zákonom akceptovaného daňového dokladu, čím priamo odňal\nžalovanému jeho zákonný nárok na odpočet DPH a tým, že došiel k záveru, že zmluva o nájme je\ndaňovým dokladom, ktorý môže slúžiť na odpočet DPH.\n7. Odvolací súd sa mal teda dopustiť nesprávneho právneho posúdenia veci\npri nesprávnom aplikovaní ustanovení § 325, § 365 ods. 4, § 370 a § 371 ods. 1 Obchodného zákonníka\nna povinnosť žalobkýň vystaviť daňový doklad v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. a na povinnosť\nžalovaného zaplatiť DPH, keď porušenie povinnosti vystaviť daňový doklad v zmysle zákona č. 222/2004\nZ. z. nevyhodnotil ako omeškanie veriteľa v zmysle § 370 Obchodného zákonníka a zároveň povinnosť\nvystaviť daňový doklad nevyhodnotil\nako vzájomný záväzok žalobkýň voči povinnosti žalovaného uhradiť im DPH v zmysle § 325 Obchodného\nzákonníka. Následkom toho odvolací súd nesprávne posúdil otázku omeškania žalovaného so\nzaplatením DPH, keďže: a) žalovaný mal v zmysle ustanovení § 371 ods. 1 Obchodného zákonníka\nprávo dožadovať sa vystavenia daňového dokladu; b) v zmysle § 325 Obchodného zákonníka sa\nžalobkyne nemohli domáhať zaplatenia DPH, keďže nesplnili svoju povinnosť vystaviť daňový doklad a\nodmietaním vystavenia daňového dokladu preukázali svoju nepripravenosť a neschopnosť splniť svoju\npovinnosť; c) v zmysle § 365 ods. 4 žalovaný nemohol byť v omeškaní so svojim záväzkom zaplatiť DPH,\nkeďže žalobkyne boli v omeškaní s povinnosťou vystaviť faktúru. Otázka aplikácie ustanovení § 325, §\n365 ods. 4, § 370 a § 371 ods. 1 Obchodného zákonníka na povinnosť veriteľa vystaviť daňový doklad v\nzmysle zákona č. 222/2004 Z. z. a na povinnosť dlžníka zaplatiť DPH v rozhodovacej praxi dovolacieho\nsúdu pritom ešte nebola vyriešená. Odvolací súd mal nesprávne aplikovať právnu normu vyjadrenú v\nustanovení § 365 ods. 1, 2 a 4, § 370, § 371 ods. 1 a § 325 Obchodného zákonníka, keď dospel k\nzáveru, že splatnosť nájomného a príslušnej DPH za obdobie 01.01.2012 do 30.06.2013 nastala aj bez\nvystavenia faktúry zo strany žalobkýň a že žalovaný sa dostal do omeškania s uhradením týchto nárokov.\nPri správnej aplikácii uvedených noriem mal odvolací súd dospieť k záveru, že splatnosť žalovanej\nistiny ešte nenastala, resp. že jej zaplatenia nemali žalobkyne právo sa domáhať, nakoľko žalobkyne\nnevystavili príslušné faktúry, a preto mal rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a v príslušnej časti\nžalobu zamietnuť. Logickým následkom by bol zároveň záver, že neopodstatnený je aj žalovaný nárok\nna úroky z omeškania, keďže k omeškaniu nedošlo s úhradou nájomného a príslušnej DPH za obdobie\nod 01.01.2012\ndo 30.06.2013. Pritom v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte neboli vyriešené otázky, ktoré sú\nrozhodujúce pre vyššie uvedené právne posúdenie, t. j. či: a) môže nastať splatnosť finančného plnenia\naj bez vystavenia faktúry zo strany veriteľa v prípade, ak podľa dohody veriteľa a dlžníka bola lehota\nsplatnosti naviazaná na vystavenie faktúry; b) sa môže veriteľ domáhať zaplatenia finančného plnenia,\nak poruší svoju povinnosť podľa zmluvných a právnych predpisov o DPH vystaviť faktúru (daňový\ndoklad). Preto žalovaný navrhuje dovolaciemu súdu, aby rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej\nčasti zmenil tak, že žalobu v príslušnej časti zamietne alebo aby v napadnutom rozsahu zrušil rozsudok\na vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie.\n8. K dovolaniu žalovaného sa vyjadrili žalobkyne, ktoré uviedli, že sa stotožňujú s odôvodnením\nrozhodnutia odvolacieho súdu a zdôrazňujú, že pre zaplatenie nájomného spolu s DPH je rozhodujúca\nsamotná zmluva o nájme spolu s dodatkami. Zdaniteľné plnenie nastalo v období od 01.07.2003 do\n30.06.2013 a nie až v septembri 2014, kedy sa žalovaný domáhal vystavenia účtovného dokladu\npreukazujúceho poskytnutie zdaniteľného plnenia za obdobie\n\nr. 2012 a I. polroku 2013. Žalovaný svoj záväzok zo zmluvy o nájme uhradiť riadne a včas nájomné\nvrátane DPH neuhradil, a preto sa nemôže už po uplynutí zákonnej lehoty\nna vystavenie účtovného dokladu domáhať vystavenia takéhoto účtovného dokladu - faktúry. Vzhľadom\nk uvedenému navrhujú zamietnuť dovolanie žalovaného a priznať im náhradu trov právneho zastúpenia.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací\n(podľa § 35 C. s.\np.) po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie\nvydané (§ 424 C. s. p.), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.),\nbez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p.) dospel k záveru, že tento mimoriadny opravný prostriedok\nje potrebné odmietnuť.\n10. Na stručné odôvodnenie (§ 451 ods. 3 C. s. p.) dovolací súd uvádza, že podľa ustanovenia § 428 C. s.\np. musí dovolateľ v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu\nsmeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,\nz akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha\n(dovolací návrh).\n11. Podľa ust. § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon\npripúšťa.\n12. Podľa § 421 ods. 1 C. s. p., dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa\npotvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od\nvyriešenia právnej otázky; a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe\ndovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je\ndovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.\n\n13. Právnou úpravou dovolania v C. s. p. sa sleduje nielen náprava nesprávností v individuálnom spore\ndovolateľa, ale tiež dosiahnutie cieľov významných z hľadiska celkového rozhodovania všeobecných\nsúdov Slovenskej republiky. Ustanovením § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. sa takto sleduje zámer\nminimalizovať nežiaduce odklony rozhodnutí odvolacích súdov od rozhodovacej praxe dovolacieho\nsúdu a tým prispieť k ich jednotnému rozhodovaniu. Účelom § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. je\ndosiahnuť vyriešenie dosiaľ ešte nevyriešenej právnej otázky (a „zaplnením bielych miest doterajšieho\nrozhodovania dovolacieho súdu prispieť k vytvoreniu jeho ustálenej rozhodovacej praxe“). Ustanovenie\n§ 421 ods. 1 písm. c/ C. s. p. má za cieľ dosiahnutie jednoty v rozhodovaní dovolacích senátov (pozri\nuznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo/216/2017).\n14. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom\nprávnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C. s.p .). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie\nprávne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho\nposúdenia (§ 432 ods. 2 C. s. p.).\n15. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C. s. p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť\nvytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C. s. p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v\nkonečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447\npísm. f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť\ndovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod. V dôsledku spomenutej viazanosti\ndovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným\ndovolacím dôvodom.\n16. Otázka posúdenia či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie\nkonanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď\nnapr. III. ÚS 474/2017). V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení\npredpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 C. s. p. (rovnako aj I. ÚS 438/2017).\n17. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. nezakladá samo tvrdenie dovolateľa, že\nrozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd\n\nodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; určujúcim je až záver (zistenie) dovolacieho\nsúdu, že k tvrdenému odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe skutočne došlo. Dovolací súd preto\npristúpil k posúdeniu opodstatnenosti tvrdenia žalovaného, že riešením predmetnej otázky sa odvolací\nsúd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.\n18. Pri skúmaní, či je dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. sa dovolací súd zameriava\nna zistenie a posúdenie vzťahu medzi dovolateľom označeným existujúcim rozhodnutím dovolacieho\nsúdu (judikátom), ktoré tvorí súčasť jeho ustálenej rozhodovacej praxe a novým prípadom. Vychádzajúc\nz kontextu skoršieho rozhodnutia (judikátu) a jeho skutkového vymedzenia pri tom za pomoci abstrakcie\ninterpretuje v judikáte vyjadrené právne pravidlo (ratio). Táto činnosť dovolacieho súdu je zameraná na\nzistenie (prijatie záveru),\nči nový prípad je s ohľadom na jeho skutkový rámec v relevantných\notázkach (okolnostiach) podobný alebo odlišný od skoršieho prípadu (pozri uznesenie najvyššieho súdu,\nsp. zn. 3Cdo/30/2018).\n19. Podľa názoru žalovaného sa odvolací súd (v bode 28 napadnutého rozhodnutia)\npri posudzovaní predmetu konania odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, a to\nkonkrétne pri právnom posúdení § 51 ods. 1 písm. a/, § 72 ods. 1 písm. a/, § 74 ods. 1 zákona č.\n222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“), keď zmluva o nájme v žiadnom\nprípade neobsahuje zákonné náležitosti tak, ako sú vymenované v § 74\nods. 1 zákona o DPH. Poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu, a to konkrétne na\nrozsudok, sp. zn. 5Sžf/15/2011, v ktorom najvyšší súd zastával názor, že „oznámenia o pohľadávkach\nod konkrétnej obchodnej spoločnosti nespĺňali náležitosti faktúry podľa\nust. § 71 zákona o DPH, a preto nie sú splnené podmienky na odpočet v zmysle § 51 ods. 1 písm. a/\nzákona o DPH, pretože nepredložil faktúru vyhotovenú podľa § 71 zákona o DPH“. Rovnako poukázal\naj na rozsudok najvyššieho súdu, sp. zn. 3Sžf/25/2010, kde sa uvádza,\nže „samotná materiálna existencia zdaniteľného plnenia bez faktúry so zákonnými náležitosťami nie je\npostačujúca pre odpočet DPH“.\n20. Prípustnosť dovolania v uvedenom zákonnom ustanovení nie je viazaná na odklon odvolacieho súdu\nod akéhokoľvek rozhodnutia najvyššieho súdu, ale len od takého, v ktorom najvyšší súd rozhodoval v\npostavení dovolacieho súdu. V rozhodnutiach, sp. zn. 5Sžf/15/2011 a 3Sžf/25/2010 rozhodoval senát\nsprávneho kolégia najvyššieho súdu ako odvolací súd, preto by ani prípadný odklon krajského súdu od\npredmetného rozhodnutia najvyššieho súdu, ako súdu odvolacieho, nezakladal prípustnosť podaného\ndovolania. Zároveň je potrebné dodať,\nže už samotná argumentácia vyabstrahovaná dovolateľom z uvedených rozhodnutí je postavená na\nprávnom posúdení náležitostí faktúry, a to vo vzťahu k odpočtu DPH. Predmetom sporu a dovolacieho\nkonania však nie je otázka (ne)možnosti odpočtu DPH žalovaným a prípadné odňatie nároku na odpočet\nDPH žalovanému napadnutým rozhodnutím, ale samotný nárok\nna zaplatenie DPH. Preto aj v prípade, že by dovolací súd pristúpil k posudzovaniu prípadného odklonu,\nnemohol by skonštatovať, že skutkový a právny rámec oboch prípadov je totožný v dostatočnej miere\nna to, aby na daný prípad bolo možné aplikovať právne závery vyjadrené v uvedených rozhodnutiach.\n22. Dovolací súd preto konštatuje, že je neopodstatnená argumentácia žalovaného, podľa ktorej sa\nodvolací súd riešením právnej otázky odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu\nvyjadrenej predmetnými rozhodnutiami. Dovolanie v časti, v ktorej sa namieta predmetný odklon, je v\ndôsledku toho neprípustné v zmysle § 447 písm. c/ C. s. p.\n23. Žalobca zároveň v rozhodovanej veci vyvodzoval prípustnosť dovolania aj v zmysle ustanovenia §\n421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., keď súd mal nesprávne aplikovať právnu normu vyjadrenú v § 365 ods. 1, §\n365 ods. 2, § 365 ods. 4, § 370 ods. 1 a § 325 Obchodného zákonníka, keď dospel k (podľa dovolateľa\nnesprávnemu) záveru, že splatnosť nájomného a príslušnej DPH za predmetné obdobie nastala aj bez\nvystavenia faktúry zo strany žalobkýň a že žalovaný sa dostal do omeškania s uhradením týchto nárokov.\nJeho otázka, ktorá má byť rozhodujúca pre vyššie uvedené právne posúdenie bola preto zameraná na\nto, či „môže nastať splatnosť finančného plnenia aj bez vystavenia faktúry zo strany veriteľa v prípade,\nak podľa dohody veriteľa a dlžníka bola lehota splatnosti naviazaná na vystavenie faktúry“. Zároveň\nza otázku, od ktorej malo závisieť rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá mala byť nesprávne posúdená,\npovažuje aj otázku, či „sa môže veriteľ domáhať zaplatenia finančného plnenia,\nak poruší svoju povinnosť podľa zmluvy a právnych predpisov o DPH vystaviť faktúru“.\n\n24. Pre všetky tri procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 C. s. p. pripúšťa dovolanie, má mimoriadny\nvýznam obsah pojmu „právna otázka“, a to, ako dovolateľ túto otázku zadefinuje a špecifikuje v dovolaní.\nOtázkou relevantnou z hľadiska § 421 ods. 1 C. s. p. môže byť pritom len otázka právna (teda v\nžiadnom prípade nie skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva,\nže môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho\nzákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine a pod.), ako aj o otázku\nprocesnoprávnu, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení (pozri napr.\nuznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 3Cdo/158/2017).\n25. Právnym posúdením veci je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery\na aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci\nje omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov\nide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale\nnesprávne ho interpretoval, alebo ak\nzo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie najvyššieho súdu,\nsp. zn. 1Cdo 222/2009).\n26. Uvedený dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. zároveň predpokladá,\nže právnu otázku dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia\nsúdna autorita takúto otázku (t. j. právne posúdenie veci odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí)\nvyriešil. Taktiež platí, že právna otázka, ktorú má dovolací súd vo svojom rozhodnutí riešiť, musí byť\nrozhodujúca (kľúčová) pre rozhodnutie vo veci samej. To znamená, že dovolací súd nemôže riešiť\nhypotetické otázky, ktoré nemajú, resp. v ďalšom konaní nemôžu mať vplyv na meritórne rozhodnutie\na ani akademické otázky, ktoré nemajú vôbec súvis s rozhodovaným sporom. Pre posúdenie, či ide o\nprávnu otázku kľúčovú\npre rozhodnutie vo veci samej, a teda aj pre posúdenie prípustnosti dovolania, nie je rozhodujúci\nsubjektívny názor strany sporu, že daná právna otázka môže byť pre ňu rozhodujúca,\nale výlučne záver súdu rozhodujúceho o dovolaní (pozri uznesenie najvyššieho súdu,\nsp. zn. 3Obdo/28/2018).\n27. Ustanovenia Obchodného zákonníka uvedené dovolateľom, ktoré mali byť odvolacím súdom\nnesprávne aplikované, riešia porušenia zmluvných povinností niektorým z jej účastníkov a ich následky,\na to konkrétne omeškanie a následky s ním spojené. Ďalšie dovolateľom uvedené ustanovenie § 325\nObchodného zákonníka rieši prípady plnenia synalagmatických záväzkov. V rámci tohto typu záväzkov\nprávo odoprieť plnenie svojho záväzku vyplývajúce z tohto ustanovenia môže zmluvná strana uplatniť\nv prípade,\nže zo zmluvy, zo zákona alebo z povahy záväzku (jednej alebo oboch zmluvných strán) vyplýva, že\nzmluvné strany majú poskytnúť plnenie súčasne, alebo, ak nebolo ohľadne časovej následnosti plnení\nzmluvných strán dohodnuté nič. Odmietnutím dožiadanej strany plniť, v prípade kedy sa preukáže, že\nžiadajúca zmluvná strana bola pripravená a schopná plniť,\nby sa dožiadaná strana dostala do omeškania.\n\n28. Dovolací súd však musí konštatovať, že vo veci konajúce súdy svoju argumentáciu, na základe\nktorej zaviazali žalovaného na zaplatenie DPH, nepostavili na ustanoveniach týkajúcich sa omeškania,\npretože tieto boli použité iba vo vzťahu k príslušenstvu istiny,\nteda úrokom z omeškania. Príslušenstvo istiny spočívajúce v úrokoch z omeškania však nie je\npredmetom dovolania, keďže odvolací súd v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil\nmu na ďalšie konanie a dovolateľ nepodal dovolanie voči tomuto zrušujúcemu výroku.\n29. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že je potrebné rozlišovať právnu úpravu týkajúcu sa času\nplnenia (ustanovenia § 340 a nasl. Obchodného zákonníka v znení\ndo 31.01.2013) od právnej úpravy týkajúcej sa omeškania, nakoľko sa jedná o dva samostatné právne\ninštitúty.\n\n30. Čas splnenia, t. j. splatnosť dlhu, je spravidla určený v zmluve. Ak to tak nie je, môže vyplynúť z\nosobitných ustanovení týkajúcich sa času plnenia pri jednotlivých typoch zmlúv. Ak takýchto ustanovení\nniet, aplikuje sa následne všeobecná úprava času plnenia\n(§ 340 a nasl.). Vznik omeškania sa viaže na splatnosť dlhu; ak dlžník nesplní svoj záväzok včas, dostane\nsa do omeškania.\n31. Vo veci konajúce súdy vychádzali zo skutočnosti, že splatnosť nájomného a DPH nastala v zmysle\nbodu 5.1.1. zmluvy o nájme polročne vopred pred jednotlivými polrokmi\nako účtovnými obdobiami. S podmienkou vystavenia jednotlivých faktúr žalobkyňami v zmysle\nuvedeného zmluvného ustanovenia sa odvolací súd vysporiadal tak, že ich nevystavenie bolo\nzapríčinené prekážkou na strane žalovaného, ktorou bolo vypovedanie nájomnej zmluvy bez zákonného,\nresp. zmluvného dôvodu, preto splatnosť nastala v zmysle dojednaného zmluvného ustanovenia.\n32. V predmetnej veci dovolateľ tvrdí, že nesprávne právne posúdenie spočívalo\nv nesprávnej aplikácii, resp. interpretácii konkrétnych zákonných ustanovení týkajúcich sa omeškania.\nDovolací súd však konštatuje, že takáto právna norma nebola v prejednávanej veci aplikovaná, preto\nnemohlo z uvedeného dôvodu dôjsť k jej nesprávnej aplikácii,\nresp. interpretácii, a teda nemohlo dôjsť k nesprávnemu právnemu posúdeniu. Pokiaľ sa\nv dovolaní namieta nesprávna aplikácia, resp. interpretácia právnej normy, ktorá nebola\nv napadnutom rozhodnutí odvolacím súdom použitá (v konkrétnom prípade bola aplikovaná iba na\nčasť rozhodnutia, ktoré nebolo napadnuté dovolaním), je potrebné považovať takéto vymedzenie\ndovolacieho dôvodu za nejednoznačné a zmätočné. V takomto prípade nemôže najvyšší súd\npristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili\nprvoinštančný a odvolací súd; v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací\nprieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho\nkonania zvolenej v C. s. p., ale aj (konkrétne) cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 C. s. p.\n33. Dovolací súd navyše poznamenáva, že súdy neaplikovali ani právne normy obsiahnuté v\nustanoveniach § 365 ods. 1, 2 a 4 Obchodného zákonníka, nakoľko tieto\nsa na rozhodovanú vec nevzťahovali s poukazom na prechodné ustanovenie § 768 ods. 2, 3\nObchodného zákonníka, ale aplikovali ustanovenie § 365 vetu prvú Obchodného zákonníka účinného\ndo 31.01.2013.\n34. Zároveň, aj v prípade, ak by dovolateľ nevymedzil zmätočne dovolací dôvod podľa § 421 ods.\n1 písm. b/ C. s. p., vo vzťahu k otázkam položeným dovolateľom a posúdenia skutočnosti, či práve\nna zodpovedaní konkrétnych otázok bolo postavené rozhodnutie odvolacieho súdu (teda či ide o\nkľúčové právne otázky pre rozhodnutie daného sporu), dovolací súd uvádza, že pre danú vec bolo\npodstatné konštatovanie súdu, že nevystavenie faktúr žalobkyňami bolo zapríčinené prekážkou na\nstrane žalovaného, ktorou bolo vypovedanie nájomnej zmluvy bez zákonného, resp. zmluvného dôvodu.\nPreto zodpovedanie otázky,\nči sa môže veriteľ domáhať zaplatenia finančného plnenia, ak poruší svoju povinnosť podľa zmluvy a\nprávnych predpisoch o DPH vystaviť faktúru, nebolo pre rozhodnutie vo veci samej podstatné (obdobne\nkonštatoval už aj samotný odvolací súd vo svojom rozhodnutí v bode 32). Uvedený záver rovnako platí\naj pre otázku, či môže nastať splatnosť finančného plnenia\naj bez vystavenia faktúry zo strany veriteľa v prípade, ak podľa dohody veriteľa a dlžníka bola lehota\nsplatnosti naviazaná na vystavenie faktúry.\n35. Na základe vyššie uvedeného dovolací súd konštatuje, že dovolacie dôvody nie sú vymedzené\nspôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p. Najvyšší súd preto dovolanie žalovaného\nodmietol podľa ustanovenia § 447 písm. c/ a f/ C. s. p.\n36. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.\n3 druhá veta C. s. p.).\n\n37. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1Cob/77/2015", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}