{"guid": "cd91dac9-5895-4178-920e-0fd62c7a6a80:52a8546d-3dbd-4f7c-9f96-53ef988fc44c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8113215329.1", "spisova_znacka": "6Cdo/45/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/45/2017 z 30. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. augusta 2018, sp. zn. 6Cdo/45/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8113215329.1", "identifikacne_cislo": "8113215329", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Machyniak", "datum_vydania": "2018-08-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "nazov": "§ 421 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-421.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-421"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "nazov": "§ 429 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "nazov": "§ 428 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-428", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-428"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "nazov": "§ 393 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-393.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-393"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-217.odsek-1", "nazov": "§ 217 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-217.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-217"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "nazov": "§ 449 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-449.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-449"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "nazov": "§ 450 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-450", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-450"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "nazov": "§ 453 ods. 3 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-453.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-453"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-19.odsek-4", "nazov": "§ 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/634/#paragraf-19.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/634-1992/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-623", "nazov": "§ 623 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-623", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-623"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-421", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-428", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-393", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-217", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-449", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-450", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-453", "/SK/ZZ/1992/634#paragraf-19", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-623"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/52a8546d-3dbd-4f7c-9f96-53ef988fc44c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8113215329.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8113215329.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8113215329.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Cdo/45/2017\n8113215329\n30. 08. 2018\nJUDr. Ivan Machyniak\nECLI:SK:NSSR:2018:8113215329.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu F. O., narodeného XX. X. XXXX, bývajúceho v K., K.,\nv dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so sídlom v Košiciach, Mlynská\n26, proti žalovanej PK AUTO, spol. s r. o., so sídlom v Prešove, Duklianska 23, v dovolacom konaní\nzastúpenej Vojčík & Partners, s. r. o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, za ktorú koná ako konateľ\nJUDr. Leo T. Vojčík, o vrátenie kúpnej ceny oproti vráteniu vozidla, vedenej na Okresnom súde Prešov,\npod sp. zn. 17C/134/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo 16. júna\n2016 sp. zn. 17Co/314/2015, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Prešove zo 16. júna 2016 sp. zn. 17Co/314/2015 z r u š u j e a vec mu\nvracia na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Okresný súd Prešov rozsudkom z 25. júna 2010 č. k. 29 C 156/08 - 331 uložil žalovanej povinnosť\nvymeniť motorové vozidlo značky Opel Combo Tour 1,3 CDTI s jeho presným označením za bezvadné\nalebo alternatívne zaplatiť žalobcovi 18 123,88 eur oproti vráteniu motorového vozidla a to do 3 dní od\nprávoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a rozhodol o náhrade trov konania.\n2. Krajský súd v Prešove rozsudkom z 13. decembra 2010 sp. zn. 1 Co 121/2010 na odvolanie žalovanej,\nrozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil. Za správny považoval záver súdu prvého\nstupňa, že v troch reklamačných procesoch žalovaná nedodržala 30-dňovú lehotu na odstránenie vady, v\ndôsledku čoho je potrebné tieto vady v zmysle § 19 ods. 4 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa\n(ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) považovať za neodstrániteľné, a teda spojené s režimom\nvyplývajúcim zo zodpovednosti za vady, ktoré nemožno odstrániť.\n3. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením z 27. marca 2013 sp. zn. 6 MCdo 16/2011 rozsudok\nkrajského súdu a rozsudok okresného súdu vo výrokoch, ktorým žalobe vyhovel a ktorým rozhodol o\ntrovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. V\nodôvodnení rozhodnutia uviedol, že konajúce súdy nesprávne interpretovali ustanovenie § 19 ods. 4\nzákona o ochrane spotrebiteľa v spojení s § 623 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keď vychádzali\nz právneho názoru, podľa ktorého žalobca (kupujúci) má právo na výmenu veci, resp. na zaplatenie\nkúpnej ceny oproti vráteniu veci na základe právnej fikcie uvedenej v § 19 ods. 4 zákona o ochrane\nspotrebiteľa, hoci po uplynutí 30-dňovej lehoty na vybavenie reklamácie neuplatnil u predávajúceho\nprávo na výmenu veci, resp. na odstúpenie od zmluvy a vec po oprave riadne prevzal.\n4. Následne Okresný súd Prešov rozsudkom z 3. júna 2015 č. k. 17C/134/2013-117 žalobu zamietol\na vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia\nvo veci samej. Vychádzal zo zistenia, že účastníci konania si svoju vzájomnú reštitučnú povinnosť\nna podklade právoplatného rozsudku súdu, ktorý bol následne najvyšším súdom zrušený, splnili.\nDospel preto k záveru, že za týchto skutkových okolností nie je možné pôvodnému žalobnému návrhu\n\nvyhovieť, lebo takéto rozhodnutie by už nespĺňalo požiadavku svojej vykonateľnosti. Žalobu, ktorou sa\nžalobca naďalej domáhal vrátenia kúpnej ceny oproti vráteniu motorového vozidla, už z tohto dôvodu\nzamietol. Podľa okresného súdu konvalidáciu splnenej vzájomnej povinnosti za súčasného popierania\ndôvodnosti odstúpenia od zmluvy žalovanou stranou, žalobca mohol dosiahnuť iba súdnym rozhodnutím\no určení platnosti odstúpenia od zmluvy. Pokiaľ žalobca uplatňoval práva zo zodpovednosti za vady\npredanej veci na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky uvedenej v § 19 ods. 4 zákona o ochrane\nspotrebiteľa, dospel v súlade s názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení najvyššieho súdu k záveru,\nže žalobcovi neprislúchajú práva zo zodpovednosti za vady v zmysle § 623 Občianskeho zákonníka na\nzáklade uvedenej právnej domnienky. Aj z tohto dôvodu žalobu ako neopodstatnene podanú zamietol.\nZa nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o neplatnosti kúpnej zmluvy v predmete kúpy titulom\nexistencie výrobných vád korózie a vady lyžín.\n5. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo 16. júna 2016 sp. zn. 17Co/314/2015 na odvolanie žalobcu\nrozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. V odôvodnení rozsudku uviedol, že súd prvej inštancie náležite\nzistil skutkový stav veci a vyvodil z neho aj správne právne závery, na ktoré v podrobnostiach odkázal\na ktoré rešpektujú názor vyjadrený v tejto veci najvyšším súdom. Keďže pre súd je vždy rozhodujúci\nstav v čase vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, správne súd prvej inštancie prihliadol na okolnosť,\nže medzičasom došlo medzi účastníkmi k vzájomnému reštitučnému plneniu. Vychádzal z názoru, že\ntýmto vzájomným plnením zaniklo žalobcovi uplatňované právo na vydanie kúpnej ceny oproti vráteniu\nmotorového vozidla. Tým, že požadované plnenia nastali medzi účastníkmi konania pred rozhodnutím\nsúdu prvej inštancie, nebolo možné tento stav dodatočne legalizovať vydaním rozhodnutia, lebo by išlo o\nrozhodnutie nevykonateľné; zaväzovalo by účastníkov k plneniu, ktoré nie sú schopní sami plniť (žalobca\nuž nedrží motorové vozidlo, ktoré mal od žalovaného kúpiť a žalovaný vydal žalobcovi požadovanú\nkúpnu cenu). Súd prvej inštancie preto správne s prihliadnutím na túto okolnosť žalobu zamietol. Pokiaľ\nsa bližšie zaoberal v súlade so závermi najvyššieho súdu prípadným právom žalobcu na vrátenie\nvzájomných plnení podľa hmotného práva, len konštatoval, že tieto dôvody sú podporné pre prípad, ak\nby nedošlo k zamietnutiu žaloby z dôvodu skoršieho vzájomného reštitučného plnenia medzi účastníkmi.\nRozhodnutie súdu prvej inštancie pokiaľ žalobu zamietol považoval za vecne správne a preto ho podľa\n§ 219 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. potvrdil.\n6. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie žalobca, ktoré došlo na najvyšší súd 23.\n9. 2016. Dovolanie považoval za prípustné podľa § 421 ods. 1 C. s. p. Uviedol, že odvolací súd zhodne\nso súdom prvej inštancie považovali žalobu za nedôvodnú v súlade s právnym názorom vysloveným\nv zrušujúcom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky preto, že žalobca nemá práva zo\nzodpovednosti za vady podľa § 623 OZ na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky vyplývajúcej z\nustanovenia § 19 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa. On však požadoval priznať ním uplatnený nárok\naj z dôvodu, že vada spočívajúca v hlučnosti prevodovky sa po oprave vyskytla opakovane, v ktorom\nprípade mu prislúchajú podľa § 623 ods. 1 OZ tie isté práva ako pri vade neodstrániteľnej, t. j. aj právo\nod zmluvy odstúpiť. Toto právo uplatnil u žalovaného listom z 27. 3. 2008 práve z dôvodu, že začiatkom\nroku 2008 sa na vozidle znovu objavilo hučanie prevodovky, čo potvrdil aj znalec v ním predloženom\nznaleckom posudku č. 4/2008. Odvolací súd však rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil bez toho, aby\nsa zaoberal opodstatnenosťou týchto jeho argumentov vznesených aj v odvolaní a obmedzil sa len\nna konštatovanie správnosti skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. Pritom poukázal na\nzrušujúce uznesenie najvyššieho súdu, z ktorého síce vyplýva, že na uvedený prípad nemožno aplikovať\nustanovenie § 19 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, no v žiadnom prípade z neho nemožno vyvodiť,\nže nárok žalobcovi nie je možné priznať vôbec. Konajúce súdy sa preto po vrátení veci na ďalšie konanie\nmali zaoberať posúdením uvedených skutočností. Ak sa teda odvolací súd uvedeným podstatným\nargumentom nevenoval a v tomto smere svoj postup žiadnym spôsobom neodôvodnil, je jeho rozsudok\nv tejto časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. K časti rozhodnutia krajského súdu, v ktorej sa\nstotožnil so záverom okresného súdu o nemožnosti vyhovieť žalobe, lebo si účastníci svoju vzájomnú\nreštitučnú povinnosť splnili len zdôraznil, že žalobca bol v pôvodnom konaní procesne úspešný, keď súd\nprvej inštancie ako aj krajský súd jeho žalobe vyhoveli. Dôsledkom, ktorý nastal po rozhodnutí krajského\nsúdu je, že žalovaný si od neho vymáha nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúci v\nrozdiele kúpnej ceny a hodnoty vozidla v čase plnenia. Žiadal preto, aby Najvyšší súd SR rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n7. Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že v danej veci nešlo ani o jeden z prípadov prípustnosti\ndovolania podľa § 421 ods. 1 C. s. p. Nestotožnila sa s názorom žalobcu, že rozsudok odvolacieho súdu\n\nje založený na nesprávnom právnom posúdení veci a že je nepreskúmateľný, čo do dôvodov. Podľa\nžalovanej žaloba bola správne zamietnutá, keď strany si svoju vzájomnú reštitučnú povinnosť podľa\npôvodného právoplatného rozhodnutia súdu splnili. Odvolací súd posúdil vec podľa správnej právnej\nnormy (§ 19 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa), táto norma bola správne interpretovaná a aj správne\naplikovaná na zistený skutkový stav. Navrhla preto dovolanie žalobcu zamietnuť.\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) po zistení, že\ndovolanie podala v stanovenej lehote strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.\ns. p.), zastúpená advokátom v súlade s ustanovením § 429 ods. 1 C. s. p., že ide o dovolanie, ktoré\nspĺňa náležitosti stanovené zákonom (§ 428 C. s. p.), zaoberal sa bez nariadenia pojednávania jeho\nprípustnosťou.\n9. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).\n10. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú uvedené v ustanoveniach §\n420 a § 421 C. s. p.\n11. Hoci žalobca v dovolaní formálne označil, že jeho prípustnosť zakladá podľa § 421 ods. 1 C. s. p.,\nposudzujúc ním podané dovolanie podľa jeho obsahu (§ 124 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 438 ods. 1 C.\ns. p.), dovolací súd dospel k záveru, že žalobca uplatnil aj dovolací dôvod uvedený v § 420 písm. f) C.\ns. p., keď namietal, že odvolací súd sa vôbec nezaoberal opodstatnenosťou žaloby podľa § 623 ods. 1\nOZ pre opätovný výskyt vady po oprave, hoci to bolo ním tvrdené, a že v tejto časti svoj postup žiadnym\nspôsobom nezdôvodnil, z ktorého dôvodu je jeho rozsudok nepreskúmateľný.\n12. Dovolací súd sa preto v prvom rade zaoberal prípustnosťou a súčasne aj dôvodnosťou dovolania\npodľa § 420 písm. f) C. s. p., podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho\nsúdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\nstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces. Citované ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých\nprípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva\nna spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba\nrozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných\nprocesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu\nrámcu, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s\nuplatnením súdnej ochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany\nsporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia,\nna predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu\nspojené zo zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so\nzákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).\n13. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca požadoval po zrušení veci najvyšším súdom podaním z 15.\n8. 2013 priznať mu uplatnený nárok len z dôvodu opätovného výskytu vady vozidla spočívajúcej v\nhučaní prevodovky po jeho oprave podľa § 623 ods. 1 OZ (nárok z dôvodu nevyvrátiteľnej právnej\ndomnienky vyplývajúcej z § 19 ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorým sa zaoberal najvyšší súd,\nv podstate neuplatňoval). Z obsahu spisu je zrejmé aj to, že žalovaná opodstatnenosť tohto dôvodu\npopierala, a teda, že nárok uplatnený z tohto dôvodu zostal medzi stranami aj po zrušení veci najvyšším\nsúdom sporný. Z obsahu spisu sa podáva aj to, že v základnom konaní bolo vykonané dokazovanie\nnavrhnuté stranami sporu týkajúce sa tohto žalobcom uplatneného dôvodu. Nepochybne ide o dôvod,\nktorý z hľadiska hmotného práva mohol mať podstatný význam pre spravodlivé rozhodnutie sporu. Za\ntejto situácie, keď sa žalobca v priebehu sporu domáhal posúdenia uplatneného nároku aj z ďalšieho\nprávneho dôvodu, a tvrdil rozhodujúce skutočnosti a aj právne argumentoval, spravodlivosť procesu\na najmä presvedčivosť odôvodnenia rozhodnutia vyžadovali, aby súd zaujal stanovisko k posúdeniu\nveci aj z hľadiska tohto ďalšieho právneho dôvodu bez ohľadu na to, že medzi stranami sporu došlo\nk vzájomnému plneniu. Uvedené platí o to viac, ak súd k prvému z uplatnených dôvodov prijal právne\nzávery, z ktorých vyvodil neopodstatnenosť žaloby. Odvolací súd preto v odôvodnení rozsudku mal\nzaujať stanovisko aj k prípadnému (ne)splneniu podmienok zodpovednosti žalovanej za vady predanej\nveci pre opätovné sa vyskytnutie vady po oprave v zmysle § 623 ods. 1 OZ. Ak tak odvolací súd\nneurobil a ani žiadnym spôsobom tento postup nevysvetlil, je odôvodnenie jeho rozsudku v tejto časti\nnepresvedčivé a teda odporujúce ustanoveniu § 393 ods. 2 C. s. p. Porušením procesného práva žalobcu\n\nna riadne odôvodnenie rozsudku, bolo porušené jeho základné právo na spravodlivý proces vyplývajúce\nz čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky, čo zakladá vadu v zmysle § 420 písm. f) C. s. p.\n14. Podľa dovolacieho súdu na uvedených záveroch nemôže nič zmeniť ani skutočnosť, že na základe\nskoršieho právoplatného a vykonateľného deklaratórneho rozsudku súdu, ktorý bol následne najvyšším\nsúdom zrušený, došlo medzi stranami k vzájomnému plneniu. V tejto súvislosti treba uviesť, že ak je\nprávoplatný a vykonateľný rozsudok následne zrušený, súd nemôže pri novom prejednaní veci okrem\niného opomenúť, že podľa tohto rozsudku bolo poskytnuté plnenie. Musí pritom vychádzať z ustanovenia\n§ 217 ods. 1 veta prvá C. s. p., podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia tak,\nako to správne uvádza vo svojom rozsudku aj odvolací súd. Za podmienky, že súd dospeje (posudzujúc\nvec podľa hmotného práva) k záveru o opodstatnenosti uplatneného nároku, súd musí na plnenie,\nktoré úspešnej strane priznáva, započítať plnenie poskytnuté podľa vykonateľného rozsudku, ktoré\nbolo následne zrušené. Ak bolo plnené v celom rozsahu, je to dôvod na zamietnutie žaloby, lebo v\nopačnom prípade by súd neprípustne založil exekučný titul na opätovné vymáhanie už raz splnenej\npovinnosti (porovnaj R 25/2018). V takomto prípade, i keď napokon žaloba bude zamietnutá, treba\nvychádzať z procesno-ekonomického záujmu úspešnej strany sporu, aby súd o jeho nároku v merite\nveci rozhodol, a aby sa tak ukázalo, či uplatnený nárok podľa hmotného práva naozaj obstojí alebo\nnie (táto skutočnosť je podstatná tiež pri rozhodovaní o náhrade trov konania). V opačnom prípade, t.\nj. ak súd posúdi uplatnený nárok podľa hmotného práva ako neopodstatnený, žalobu z tohto dôvodu\nzamietne. Zrušením rozhodnutia, na základe ktorého bolo plnené, odpadá právny dôvod plnenia a\nposkytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením. Týmto rozhodnutím súd zároveň vyrieši medzi\nstranami spornú otázku, či tu bola povinnosť plniť podľa hmotného práva, ktorá má podstatný význam\npre rozhodnutie súdu v prípadnom konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia (porovnaj uznesenie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Cdo 85/2013).\n15. So zreteľom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že dovolanie žalobcu je v zmysle § 420 písm. f) C.\ns. p. prípustné a súčasne aj dôvodné. Najvyšší súd preto napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil\n(§ 449 ods. 1 C. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 450 C. s. p.). V novom rozhodnutí rozhodne\nsúd znova o trovách pôvodného konania a tiež dovolacieho konania (§ 453 ods. 3 C. s. p.).\n16. Toto uznesenie bolo prijaté senátom najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}