{"guid": "b71e7022-70b2-4666-8afd-72ce13460020:5eb4b20d-cfda-433a-8334-fa45cb4acfa3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8112233953.1", "spisova_znacka": "7Cdo/136/2017", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/136/2017 z 27. 8. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2018, sp. zn. 7Cdo/136/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8112233953.1", "identifikacne_cislo": "8112233953", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dušan Čimo", "sudca_id": 144, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dusan-cimo-144", "datum_vydania": "2018-08-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "nazov": "§ 262 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "nazov": "§ 442 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-442.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-442"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "nazov": "§ 415 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-415"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/282/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 282/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/282/#paragraf-7.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/282-2002/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-7", "nazov": "§ 7 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-64", "nazov": "§ 64 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-64", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-64"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-1", "nazov": "§ 63 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438", "nazov": "§ 438 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-438", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-438"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "nazov": "§ 447 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-447", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-447"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-164", "nazov": "§ 164 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-164", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-164"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "nazov": "§ 387 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-387.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-387"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "nazov": "§ 420 ods. 1 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-420.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429", "nazov": "§ 429 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-429", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-429"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63", "nazov": "§ 63 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "nazov": "§ 193 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-193", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-193"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-63"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "nazov": "§ 420 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-420", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-420"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "nazov": "§ 256 ods. 1 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-256.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-256"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "nazov": "§ 262 ods. 2 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-262.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-262"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-262", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-442", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-415", "/SK/ZZ/2002/282#paragraf-7", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-7", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-64", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-63", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-438", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-61", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-447", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-164", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-387", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-429", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-193", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-420", "/SK/ZZ/2015/160#paragraf-256"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5eb4b20d-cfda-433a-8334-fa45cb4acfa3", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8112233953.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8112233953.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8112233953.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Cdo/136/2017\n8112233953\n27. 08. 2018\nMgr. Dušan Čimo\nECLI:SK:NSSR:2018:8112233953.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu B. P., trvale bytom v O., O. H. I. XX, proti žalovanému\nA. I., zomrelému XX. Y. XXXX, naposledy trvale bytom v O., O. C. K. XX, o 313,60 € s príslušenstvom,\nvedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/55/2013, o dovolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove zo 7. decembra 2016 sp. zn. 12Co/69/2016, takto\nrozhodol:\nV dovolacom konaní ako so žalovanými pokračuje s 1/ Q. I.Š., trvale bytom v O., O. C. K. XX, 2/ M. I.,\ntrvale bytom tamtiež a 3/ A. I., trvale bytom v O., O. C. K. XX.\nDovolanie o d m i e t a .\nŽalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „odvolací súd“) svojím vyššie označeným rozsudkom potvrdil rozsudok\nOkresného súdu Prešov (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“ a spolu s odvolacím\nsúdom tiež „nižšie súdy“) z 20. januára 2016 č. k. 28C/55/2013-184. Tým súd prvej inštancie čiastočne\nvyhovel žalobe, keď prvým výrokom uložil pôvodnému žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu\n213,60 € s 9%-ným ročným úrokom z omeškania od 14. marca 2012 do zaplatenia v lehote 15 dní od\nprávoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, pričom žiadnemu z účastníkov nepriznal\nprávo na náhradu trov konania. Odvolací súd tiež nepriznal sporovým stranám (obom ?) náhradu trov\nodvolacieho konania. V celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, podľa\nktorých dňa 25. decembra 2011 došlo k poškodeniu psa (čivavy), vlastneného žalobcom iným psom\n(nemeckým ovčiakom) vo vlastníctve žalovaného. Z obsahu doložených priestupkových rozhodnutí\npovažoval za nesporné, že pes žalovaného preskočil plot, dostal sa na verejné priestranstvo, čím došlo\nk porušeniu povinností držiteľa psa, ktorý nezabránil jeho voľnému pohybu okrem priestorov na to\nurčených. Žalobca preukázal i výšku škody, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku nutnosti ošetrenia\nnapadnutého psa. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie aj v časti\no náhrade škody, keď v zmysle ustanovení § 420 ods. 1 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákona\nč. 40/1964 Zb., ďalej len O. z.) súd priznal žalobcovi v konaní preukázanú skutočnú škodu, ktorá mu\nvznikla a zvyšok žaloby ako neopodstatnený zamietol.\n2. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ešte pôvodný žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“).\nNavrhol zrušiť rozhodnutia oboch nižších súdov a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvej inštancie.\nDovolanie odôvodnil § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku (zákona č. 160/2015 Z. z., dnes už\nv znení aj zákona č. 87/2017 Z. z., ďalej len C. s. p.), keď k porušeniu práva na spravodlivý proces\nmalo dôjsť tým, že odvolací súd sa nedostatočne vysporiadal s dôkazmi, predloženými v konaní. Vo\nsvojom rozhodnutí presvedčivo nevysvetlil, prečo považoval zavinenie žalovaného za dané, keď sa\nnevysporiadal ani so skutočnosťou, že rozhodnutím Mesta Prešov z 28. januára 2013 bolo konanie o\npriestupku podľa § 7 ods. 1 písm. f/ zákona č. 282/2002 Z. z., ktorým sa upravujú niektoré podmienky\n\ndržania psov v znení neskorších zmien a doplnení zastavené, pričom z odôvodnenia takého rozhodnutia\nvyplýva, že pozemok, po ktorom sa pohyboval pes, ktorý zaútočil, bol riadne oplotený a opatrený\nostnatým drôtom a on ako vlastník tak vykonal všetky úkony, ktoré mali zabrániť voľnému pohybu psa, z\nktorých dôvodov bolo čo i len nedbanlivostné zavinenie žalovaného za konanie zvieraťa, mimo oplotenia,\nz jeho strany vylúčené. Nedostatočnosť odôvodnenia zakladá podľa dovolateľa inú vadu konania, ktorá\nspočíva v nepreskúmateľnosti rozhodnutia (stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky - ďalej len „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“ č. 2/2016). Poukázal aj na\nrozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne z 24. novembra 2011 v jeho veci sp. zn. 19Co/205/2011, v ktorom\nmal odvolací súd za to, že zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu je daná a vznik škody je v\npríčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného, keď nedostatočne oplotil svoj pozemok, porušil\ntak svoju prevenčnú povinnosť, vyplývajúcu z ustanovenia § 415 O. z., a tým nezabránil pohryzeniu\nžalobkyne; ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 30. decembra 2014 sp. zn. 7Co/222/2013,\nktorý vo svojom rozhodnutí uviedol, že ustanovenie § 415 O. z. je právnou povinnosťou, ktorej porušenie\npredstavuje protiprávne konanie a má za následok (pri splnení ďalších povinností) vznik všeobecnej\nobčianskoprávnej povinnosti podľa § 420 O. z., ku ktorému názoru dospela aj súdna prax v rozhodnutiach\nR 16/1980, R 5/1981, R 12/1986 a R 9/1992. Rozhodnutie odvolacieho súdu preto považuje za svojvoľné\na v extrémnom rozpore s ideou spravodlivosti (poukazujúc pritom i na rozhodnutia Ústavného súdu\nSlovenskej republiky I. ÚS 243/2007, II. ÚS 753/2015) a napádaným rozsudkom došlo podľa neho aj\nk porušeniu jeho práv garantovaných mu čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd (príloha oznámenia Federálneho ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.) a čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992 Zb. v znení neskorších\nústavných zákonov).\n3. Žalobca dovolací návrh nepodal.\n4. Žalovaný nato v priebehu dovolacieho konania 26. februára 2018 zomrel.\n5. Právny zástupca dovolateľa Mgr. Peter Troščák oznámil túto skutočnosť podaním doručeným\nnajvyššiemu súdu 7. mája 2018 a zároveň oznámil okruh dedičov po poručiteľovi, ktorí prichádzajú do\núvahy, a to Q. I., M. I. a A. I.. Okresný súd Prešov následne 22. júna 2018 dovolaciemu súdu oznámil, že\nkonanie o dedičstve po žalovanom sa vedie na ich súde pod sp. zn. 35D/158/2018, povereným súdnym\nkomisárom je notár B.. E. Č. a toto konanie doposiaľ právoplatne neskončilo.\n6. Podľa § 63 C. s. p., ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd\nposúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať (odsek 1). V konaní\nsúd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi\nstrany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o\nktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve (odsek 2). Ak to povaha sporu pripúšťa,\nmôže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve (odsek 3).\n7. Podľa § 64 C. s. p., ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd\nrozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie\nzastaví.\n8. Podľa § 65 C. s. p., právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej\nsubjektivity svojho predchodcu (odsek 1). Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú\n(odsek 2). Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením\nuznesenia podľa § 63 alebo § 64 (odsek 3).\n9. Podľa § 438 C. s. p. sa na konanie na dovolacom súde primerane použijú ustanovenia o konaní pred\nsúdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak (odsek 1). Na dovolacie konanie sa nepoužijú\nustanovenia o pristúpení subjektov, o zmene a späťvzatí žaloby a o vzájomnej žalobe (odsek 2).\n10. Pretože úmrtím strany (fyzickej osoby) dochádza k strate jej procesnej subjektivity (por. § 61 C.\ns. p. a § 7 O. z.) a práve k takejto právnej skutočnosti došlo v prejednávanej veci (avšak až po\nzačatí dovolacieho konania) na strane pôvodného žalovaného (dovolateľa), najvyšší súd ako súd majúci\nrozhodnúť o dovolaní bol predovšetkým postavený pred otázku, ktorý z postupov predpokladaných\nv zhora citovanom ustanovení § 63 ods. 1 C. s. p. sa tu má uplatniť. Pretože z povahy veci nešlo\n\no prípad viazanosti povinnosti zodpovedajúcej právu uplatňovanému žalobou len na osobu dnes už\nnežijúceho pôvodného žalovaného (nakoľko dôvodné uplatnenie požiadavky na náhradu škody by\nprivodilo možnosť uplatniť si právo žalobcu aj voči právnym nástupcom žalovaného) a ani o iný prípad\nstavu bezpredmetnosti konania potom, čo jedna z pôvodných sporových strán zomrela, neprichádzalo\ntu do úvahy zastavenie konania, ale len voľba medzi prerušením konania do skončenia konania o\ndedičstve (na základe § 164 C. s. p., podľa ktorého ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie\nprerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam\npre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet, teda v prípade, ak by napríklad išlo o\nnejasný okruh dedičov, prípadne o výsledok dedičského konania) a pokračovaním v konaní (rozumej\ndovolacom) predtým, než sa tak stane. Požiadavku na náhradu škody totiž nepochybne treba kvalifikovať\nza majetkovú vec v zmysle § 63 ods. 2 vety prvej C. s. p.\n11. Nakoľko tu nebol dôvod na zastavenie dovolacieho konania, pričom predmet sporu má charakter\nmajetkový, a vzhľadom na zrejmý okruh dedičov po poručiteľovi nebol dôvod konanie prerušiť, dovolací\nsúd prijal v zmysle § 64 C. s. p. rozhodnutie o pokračovaní v dovolacom konaní s právnymi nástupcami\ndovolateľa, špecifikovanými v prvom výroku tohto uznesenia.\n12. Po zjednaní si tým možnosti pokračovať v konaní a potrebe liberálnejšieho prístupu k otázke\nsplnenia podmienok podľa § 429 C. s. p. na strane osôb povolaných takto do konania namiesto\npôvodného dovolateľa (keďže podmienka povinného zastúpenia advokátom i spísania ním dovolania\nbola v čase začatia dovolacieho konania splnená, dedičia žalovaného sa jeho právnymi nástupcami\nstali bez vlastného pričinenia, teda v dôsledku nimi neovplyvniteľnej právnej skutočnosti a advokát\ndisponujúci oprávnením na zastupovanie ich predchodcu mal aj po zániku zastúpenia povinnosť urobiť\nešte všetko, čo neznesie odklad, aby splnomocniteľ či jeho právny nástupca neutrpel ujmu na svojich\nprávach s tým, že úkony takto robené majú rovnaké právne účinky, ako keby zastúpenie ešte trvalo,\npokiaľ neodporujú tomu, čo zariadil splnomocniteľ alebo jeho právni nástupcovia - v tejto súv. por. i §\n33b ods. 2 a 6 O. z.) najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolacie konanie bolo\nzačaté dovolaním naň oprávnenej osoby - strany, v neprospech ktorej boli napádané rozsudky nižších\nsúdov vydané (§ 424 C. s. p.) prejednal vec bez pojednávania (§ 443, časť vety pred bodkočiarkou C.\ns. p.) a dospel k záveru, že dovolanie v tomto prípade nemožno považovať za prípustné.\n13. Dovolanie v prejednávanej veci bolo podané z dôvodu uvedeného v ustanovení § 420 písm. f/ C.\ns. p., teda pri jeho nasmerovaní proti rozsudku odvolacieho súdu (nepochybne rozhodnutiu vo veci\nsamej) s uplatnením tvrdenia, že súd (primárne odvolací a sekundárne prvoinštančný) nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že\ndošlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Za zmätočnostnú vadu v zmysle takéhoto ustanovenia\noznačil dovolateľ nepreskúmateľnosť rozsudku odvolacieho súdu, namietajúc predovšetkým nezaujatie\nadresného stanoviska k existencii tzv. priestupkového rozhodnutia, podľa ktorého na jeho strane chýba\natribút zavinenia škody na ujmu žalobcu.\n14. Podľa názoru najvyššieho súdu ale konanie pred odvolacím súdom takouto vadou postihnuté\nnebolo. I keď nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia je principiálne\nnesprávnym procesným postupom spôsobilým znemožniť sporovej strane, aby uplatňovala svoje\nprocesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na spravodlivý proces, v\nprejednávanej veci o taký prípad nešlo. Dovolaním napádaný rozsudok totiž uvádza skutkový stav,\nktorý považoval odvolací súd za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky\nvykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory\nvysvetlené v odôvodnení. Treba mať pritom na pamäti, že konanie pred súdom prvej inštancie a pred\nodvolacím súdom tvorí jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným\nrozsudkom prvoinštančného súdu vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu. Ak odvolací súd v\nplnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie (postupom podľa § 387 ods. 2\nC. s. p.), stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne\nzhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak po obsahovej stránke zahŕňa\naj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. V prípade dopĺňania ďalších dôvodov (na podporu\nargumentácie prvoinštančného súdu) má potom význam len to, či doplnením dôvodov nedochádza\nk vzniku rozporu medzi argumentáciou v prvom a druhom stupni (na ujmu jej konzistencie, resp.\nschopnosti ustáliť, ktorý z môžbyť aj len čiastočne protichodných názorov - v takomto prípade však\nlogicky len jeden z dvoch - má byť správnym).\n\n15. V prejednávanej veci ale o prípad takéhoto rozporu nešlo. Pokiaľ pritom dovolateľ namietal\nnevysporiadanie sa odvolacieho súdu (resp. oboch nižších súdov) s tzv. priestupkovým rozhodnutím\nprakticky ho zbavujúcim (pôvodného žalovaného) viny za napadnutie psa žalobcu jeho psom a tým\n(nepriamo) aj vyriešenie si nižšími súdmi otázky majúcej byť zodpovedanej iným orgánom, nemožno mu\ndať za pravdu, pretože rozsudok odvolacieho súdu (primárny predmet prieskumu v dovolacom konaní\npredstavujúci i obraznú vstupnú bránu k zaoberaniu sa otázkou, či namietanou zmätočnostnou vadou\nnetrpí i jemu predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie) obsahuje (na strane 4 - č. l. 207 p. v.\nspisu) pomerne jasnú genézu priestupkového konania vedeného voči pôvodnému žalovanému vrátane\npoukazov na obsah všetkých rozhodnutí Mesta Prešov z 10. apríla 2012, 28. januára 2013 a 19. januára\n2015, resp. upovedomenia o zastavení konania z 19. júna 2015, z ktorej jednoznačne vyplýva najmä\nkonečný záver orgánu povolaného rozhodnúť o priestupku o uplynutí prekluzívnej lehoty 2 rokov a\ntakto i odpadnutie možnosti vydania takého rozhodnutia o priestupku, ktorým by mohli byť nižšie súdy\nv prejednávanej veci podľa § 193 C. s. p. viazané. Za takejto situácie treba považovať autonómne\nposudzovanie otázky zavinenia pôvodného žalovaného za konanie skôr kvalifikované ako priestupok za\nplne legitímne a naopak zodpovedajúce námietky dovolateľa za neopodstatnené.\n16. Ak navyše podstatou stanoviska občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu č. 2/2016,\nspomínaného dovolaním, je výnimočnosť postupu dovolacieho súdu predstavovaného zrušením\nrozhodnutia nižšieho súdu pre jeho nepreskúmateľnosť a obmedzenie takéhoto postupu len na naozaj\nzásadné nedostatky v argumentácii, pričom v prejednávanej veci na prípad takýchto nedostatkov v\nargumentácii usúdiť nebolo z čoho (keď celkom inou otázkou je tu subjektívne uspokojenie dovolateľa\nobsahom argumentácie), dovolaciemu súdu neostávalo iné, než dovolanie pre neprípustnosť podľa §\n447 písm. c/ C. s. p. odmietnuť.\n17. Najvyšší súd preto o dovolaní rozhodol spôsobom uvedeným v druhej vete výroku tohto svojho\nuznesenia.\n18. V dôsledku odmietnutia dovolania, teda pri výsledku dovolacieho konania obdobnom jeho\nzastaveniu, ktorý procesne zavinili právni nástupcovia pôvodného dovolateľa, vzniklo právo na náhradu\ntrov dovolacieho konania žalobcovi (§ 256 ods. 1 C. s. p. per analogiam). Procesnému súperovi\ndovolateľov však v takomto konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to\nbol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí (tu dovolací súd),\nmal rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom\nriadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že to tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie\no trovách konania, predpokladajúce 1. rozhodnutie v rámci rozhodnutia končiaceho konanie len o nároku\nna náhradu a 2. až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (v tejto súv. por. § 262\nods. 1 a 2 C. s. p.) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu a naopak taký\nzmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku\nu žiadnej zo strán sporu (u jednej preto, že ju na to nedisponuje výsledok konania a u druhej preto,\nže tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce\nnepriznanie náhrady).\n19. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Co/69/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:827efb3d-60e3-42f2-b498-4a1a2da4c489", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.753.2015.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 753/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 753/2015 z 15. 6. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-06-15", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.753.2015.1"}, {"guid": "fd8dbb0d-6515-4395-a422-e84bc8fc6994:0221eeeb-16df-4bba-a985-fe066aa8b9e9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2016:6713215854.1", "spisova_znacka": "12Co/69/2016", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 12Co/69/2016 z 27. 4. 2016", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2016-04-27", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2016:6713215854.1"}, {"guid": "88ac6d8e-43b9-40ac-bf4f-6fca78d29b57:b3563744-1e18-4c6b-b9dc-c3cebf030a3b", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2014:4109223152.1", "spisova_znacka": "7Co/222/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Nitra sp. zn. 7Co/222/2013 z 29. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Nitra", "datum_vydania": "2014-12-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4109223152.1"}, {"guid": "6e09f779-64fe-4d25-a0d7-27cc06f7b9c1:fecdad4a-d72d-43bf-b258-f06a44c4380a", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2011:3610203426.1", "spisova_znacka": "19Co/205/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19Co/205/2011 z 23. 11. 2011", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2011-11-23", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2011:3610203426.1"}], "citovane_v": []}