{"guid": "15fdb9f4-a104-4b91-b44a-aaa80d7843df:bbb847a1-7b31-49d4-aaef-a12fa721ce75", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8017200491.1", "spisova_znacka": "6Sžk/16/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžk/16/2018 z 18. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 18. októbra 2018, sp. zn. 6Sžk/16/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:8017200491.1", "identifikacne_cislo": "8017200491", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2018-10-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-23", "nazov": "§ 23 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-23", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-23"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-23"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbb847a1-7b31-49d4-aaef-a12fa721ce75", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8017200491.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8017200491.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8017200491.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžk/16/2018\n8017200491\n18. 10. 2018\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2018:8017200491.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nčleniek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci žalobcu: J.. C. X.,\nnar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.. X.. B. XX, XXX XX W., štátny občan SR, proti sťažovateľovi (predtým\nžalovaný): Centrum právnej pomoci, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia sp. zn. 4422/2017-PO-BP, r. z. 32188/2017 zo dňa 02.05.2017, o kasačnej\nsťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/31/2017-27 zo\ndňa 26.10.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/31/2017-27 zo dňa\n26.10.2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom súde\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) zrušil\nrozhodnutie žalovaného sp. zn. 4422/2017-PO-BP, r. z. 32188/2017 zo dňa 02.05.2017 a účastníkom\nnáhradu trov konania nepriznal.\n2. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného sp. zn. 4422/2017-PO-BP,\nr. z. 32188/2017 zo dňa 02.05.2017, ktorým žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa ustanovenia\n§ 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) rozhodol tak, že\nodvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, kancelária Prešov, sp. zn. 2N 14172/16KaPO, r. z. 81755/2016 zo dňa 14.12.2016 o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci\nzamietol a rozhodnutie v celom rozsahu potvrdil.\n3. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žaloba bola dôvodná. Z administratívneho\nspisu bolo zistené, že žalobca žiadosťou doručenou Centru právnej pomoci, kancelária Prešov, dňa\n07.11.2016 požiadal o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci vedenej na Okresnom súde Prešov pod\nsp. zn. 29C/159/2016 o obnovu konania, kde bol vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku. Z rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu vyplýva, že podľa § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku bolo\nzastavené konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľa J.. C. X., pretože nedoručil Centru\nv 10-dňovej lehote, ktorá mu uplynula dňa 21.11.2016, všetky žiadané dokumenty k žiadosti. Vo výzve\nna doloženie dokladov bol poučený o možnosti zastavenia konania a keďže žiadne požadované doklady\nnepredložil v stanovenej lehote, bolo konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci zastavené.\nAko vyplynulo z administratívneho spisu, žalobca sa snažil vyhovieť výzve žalovaného a predložiť mu\nžiadané doklady. Nemožno teda konštatovať nečinnosť žalobcu pri posudzovaní opodstatnenosti jeho\n\nnároku na poskytnutie právnej pomoci. Naopak, postup žalovaného sa považuje za prísne formalistický,\nak bez toho, aby upozornil žalobcu, že ním predložené doklady nepostačujú pre posúdenie jeho nároku\nna priznanie právnej pomoci a bez toho, aby ho vyzval aj na doplnenie ďalších dokladov, bez ktorých\nnie je možné rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku podľa § 30 ods. 1 písm. d) zastavil konanie\no nároku na poskytnutie právnej pomoci a žalovaný toto rozhodnutie potvrdil a odvolanie proti tomuto\nrozhodnutiu zamietol.\n4. Vzhľadom na uvedené správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191\nods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) z dôvodu, že\nzistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. V ďalšom konaní\nuložil žalovanému povinnosť vyzvať žalobcu na doplnenie chýbajúcich dokladov, opätovne ho poučiť o\nnásledkoch nepredloženia týchto dokladov a vo veci opätovne rozhodnúť. O trovách konania krajský súd\nrozhodol podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP a účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov konania podľa\n§ 167 SSP z dôvodu, že u žalobcu, ktorý bol v konaní úspešný nebolo zistené, žeby mu trovy konania\nvznikli a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nemal úspech.\nII.\nKasačná sťažnosť žalovaného, vyjadrenie žalobcu\n5. Proti rozsudku krajského súdu podal sťažovateľ v postavení žalovaného v zákonnej lehote kasačnú\nsťažnosť, pričom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP namietal, že správny súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec\nvrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Súčasne žiadal priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok,\npretože žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z náležite zisteného skutkového stavu\nveci, ktorý odvolací orgán dostatočne a riadne posúdil. Z tohto dôvodu sa žalovaný domnieval, že v\nprípade nepriznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti hrozí závažná ujma spojená s nastolením\nnezákonného stavu. V zmysle napadnutého rozsudku je žalovaný povinný opätovne vyzvať žalobcu\nna doloženie dokladov, poučiť ho o následkoch ich nedoloženia a opätovne rozhodnúť. Žalovaný\nvšak presne tak postupoval v štádiu prvostupňového konania, a preto tento postup považuje za\nnezmyselný a neodôvodnený. Žalovaný sa domnieval, že jeho ďalšie pokračovanie v dotknutom konaní\nbez rozhodnutia kasačného súdu o tejto kasačnej sťažnosti by bolo nezákonné a v rozpore s princípom\nprávnej istoty.\n6. Žalovaný namietal odôvodnenie rozsudku krajského súdu v časti, že „žalobca sa snažil vyhovieť\nvýzve žalovaného a predložiť mu žiadané doklady, a teda nemožno konštatovať nečinnosť žalobcu pri\nposudzovaní opodstatnenosti jeho nároku na poskytnutie právnej pomoci“. Centrum právnej pomoci,\nkancelária Prešov žalobcu na základe výzvy zo dňa 11.11.2016 vyzvalo na doplnenie explicitne\nuvedeného zoznamu všetkých dokladov potrebných na rozhodnutie o jeho žiadosti o poskytnutie právnej\npomoci, špecifikovaných s uvedením účelu, pre ktorý ich je potrebné doplniť (pre posúdenie stavu\nmateriálnej núdze atď.). Centrum žalobcovi oznámilo, že v dotknutej veci môže navštíviť centrum\nosobne počas úradných hodín, prípadne má možnosť ho kontaktovať na uvedených telefónnych číslach.\nSúčasne ho poučilo, že ak v určenej lehote nedoplní požadované doklady a nevyjadrí sa k požadovaným\nskutočnostiam, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci bude v zmysle § 30 ods. 1 písm. d)\nsprávneho poriadku zastavené. Žalovaný uviedol, že v rámci svojich rozhodnutí nikdy nekonštatoval\nnečinnosť žalobcu. Rovnako nesúhlasil s názorom krajského súdu, podľa ktorého „postup žalovaného\nsa považuje za prísne formalistický, ak bez toho, aby upozornil žalobcu, že ním predložené doklady\nnepostačujú pre posúdenie jeho nároku na priznanie právnej pomoci a bez toho, aby ho vyzval aj na\ndoplnenie ďalších dokladov, bez ktorých nie je možné rozhodnúť o jeho žiadosti na priznanie nároku\npodľa § 30 ods. 1 písm. d) zastavil konanie“, pretože je v priamom rozpore so skutkovým stavom.\nŽalobca k výzve vo svojom vyjadrení zo dňa 23.11.2016 konštatoval, že spomenuté doklady osobne\ndoručil dňa 27.06.2016, 23.09.2016, 28.10.2016, 18.11.2016, avšak bez akejkoľvek ďalšej identifikácie\na špecifikácie, či uvedenia spisovej značky konania, ku ktorému dotknuté doklady patrili. Jeho vyjadrenie\npovažoval žalovaný za zmätočné. Pre úplnosť uviedol, že žalobca len v roku 2016 podal približne\n19 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci. Preto v prípade, ak žalobca nevedel uviesť konkrétne aké\ndoklady a v akých konaniach doložil, mal kontaktovať Centrum. Je predovšetkým povinnosťou žiadateľa\ndoložiť riadne svoju príjmovú situáciu, a keďže takýto postup predpokladá zákonodarca, bol postup\nsprávneho orgánu zákonný a nie formalistický. Žalovaný považoval postup krajského súdu, ktorým\nuložil žalovanému povinnosť „vyzvať žalobcu na doplnenie chýbajúcich dokladov, opätovne ho poučiť\n\no následkoch nepredloženia týchto dokladov a vo veci opätovne rozhodnúť“ za zmätočný a nelogický,\nkeďže bez ďalšieho žiadal, aby žalovaný svoj postup zopakoval spôsobom, akým to už urobil v štádiu\nprvostupňového konania o nároku žalobcu. S ohľadom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že\nodôvodnenie rozsudku krajského súdu nie je presvedčivé, keď konštatoval, že postup žalovaného bol\nprísne formalistický bez uvedenia právnej argumentácie a úvah, ktoré ho viedli k takémuto záveru\nprávneho posúdenia veci. Správny súd nielenže nedostatočne zistil skutkový stav, veci ale aj vec\nnesprávne právne posúdil. Bezdôvodne nesprávne interpretoval právne predpisy, ktoré sa mali na\nkonanie aplikovať, a ktoré žalovaný aj aplikoval.\n7. K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 09.04.2018. Mal za to, že napadnutý\nrozsudok je vecne správny a stotožňoval sa s ním v celom rozsahu. Uviedol, že pravidelne informuje\nCentrum o príjme manželky, ktoré mu Centrum v rozhodnutí vytýka. Doručil aj všetky doklady z úradu\npráce, zo Sociálnej poisťovne, pričom doposiaľ sa žalovaný nevyjadril, ktoré konkrétne doklady mu\nchýbajú. Žalovaný sám konštatoval, že uvedenými dokladmi disponuje, avšak ich nevedel priradiť. Toto\nkonanie považoval žalobca nielen za formalistické, ale aj nezákonné. S odkladným účinkom, ktorý\nžalovaný žiadal priznať kasačnej sťažnosti, nesúhlasil.\nIII.\nKonanie pred kasačným súdom\n8. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „kasačný súd“) ako súd kasačný [§ 11\npísm. g) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania\npodľa § 455 SSP a dospel k záveru, že rozhodnutie je potrebné zrušiť, nakoľko v konaní rozhodoval\nnesprávne obsadený súd.\n9. Najvyšší súd SR ako príslušný súd podľa ust. § 11 písm. g) SSP prejednal vec bez nariadenia\npojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke Najvyššieho súdu SR www.nsud.sk podľa § 137\nods. 4 SSP v spojení s ust. § 452 ods. 1 SSP.\nIV.\nPrávne predpisy a právne názory kasačného súdu\n10. Podľa § 19 ods. 1 SSP správnymi súdmi sú najvyšší súd, krajské súdy a v zákonom ustanovených\nprípadoch aj okresné súdy.\n11. Podľa § 19 ods. 2 SSP správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje,\nže rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu sú si pri rozhodovaní rovní. Ak koná\na rozhoduje sudca, prislúchajú mu práva, ktoré sú inak vyhradené senátu alebo predsedovi senátu.\n12. Podľa § 23 ods. 1 SSP na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú\nsudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.\n13. Podľa § 23 ods. 2 SSP sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o\na) správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o\npriestupku,\nb) správnych žalobách v sociálnych veciach,\nc) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,\nd) žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,\ne) žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.\n14. Podľa § 457 ods. 1 SSP ak bola kasačná sťažnosť podaná proti rozsudku krajského súdu, rozhoduje\no nej kasačný súd rozsudkom, ak tento zákon neustanovuje inak.\n15. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na Krajskom súde v Prešove dňa\n18.07.2017 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný ako príslušný\nodvolací orgán podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona správneho poriadku rozhodol tak, že odvolanie\nžalobcu proti rozhodnutiu Centra právnej pomoci, kancelária Prešov, sp. zn. 2N 14172/16-KaPO, r. z.\n\n81755/2016 zo dňa 14.12.2016 o zastavení konania o nároku na poskytnutie právnej pomoci zamietol a\nrozhodnutie v celom rozsahu potvrdil. Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou rozhodol\nrozsudkom č. k. 4S/31/2017-27 zo dňa 26.10.2017 tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a\núčastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n16. V správnom súdnictve s účinnosťou odo dňa 01.07.2016 je sudca na krajskom súde príslušný\nlen na konania, ktoré sú výslovne upravené v § 23 ods. 2 SSP (správne žaloby vo veciach správneho\ntrestania podané proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku, správne žaloby v sociálnych veciach,\nsprávne žaloby vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, žaloby proti nečinnosti\norgánu verejnej správy, žaloby proti inému zásahu orgánu verejnej správy).\n17. Vzhľadom na uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že prejednanie a\nrozhodnutie veci pred krajským súdom neprebehlo v zákonnom zložení, pretože rozhodoval nesprávne\nobsadený krajský súd. Toto procesné pochybenie zakladá dôvod pre zrušenie rozhodnutia vydaného\nnesprávne obsadeným súdom, dajúc do pozornosti, že o nesprávne obsadenie súdu sa jedná aj vtedy,\nkeď namiesto senátu zloženého zo zákonom stanoveného počtu sudcov rozhodne samosudca (tzv.\nkvantitatívne hľadisko). Krajský súd mal predmetnú vec prejednať v trojčlennom senáte zloženom z\npredsedu a dvoch sudcov.\n18. Prejednávanie a rozhodovanie veci súdom v zákonnom zložení tvorí jeden zo základných prvkov\npráva na spravodlivý proces (článok 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, článok 6 ods. 1 Dohovoru).\nZákonným súdom je ten súd, ktorý je obsadený v súlade so zákonom a za zákonného sudcu treba\npokladať sudcu určeného v súlade s rozvrhom práce súdu.\n19. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia krajského súdu\ndospel k záveru, že konanie je postihnuté takou vadou, ktorá má za následok porušenie práva\ngarantovaného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s článkom 6 Dohovoru o\nochrane základných ľudských práv a slobôd, ako i článkom 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n20. Z uvedených dôvodov najvyšší súd kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu z\núradnej povinnosti postupom podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. e) SSP zrušil bez toho,\naby sa zaoberal dôvodmi kasačnej sťažnosti a vrátil mu vec na ďalšie konanie. V novom konaní vo veci\nrozhodne krajský súd v senátnom zložení.\n21. Záverom najvyšší súd konštatuje, že žalobca v žalobe zo dňa 17.07.2017 žiadal nariadiť\npojednávanie vo veci samej, pričom správny súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia ústneho\npojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP.\n22. Vzhľadom k žiadosti žalobcu bude povinnosťou krajského súdu v novom konaní postupovať podľa\n§ 107 ods. 1 písm. a) SSP a nariadiť na prejednanie veci samej pojednávanie.\n23. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, že podľa § 449 ods. 1 SSP sťažovateľ alebo opomenutý\nsťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné\npodania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Podľa § 449 ods.\n2 písm. a) SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa. Z obsahu spisu však vyplýva, že k podanej kasčnej sťažnosti\nsťažovateľa nebolo pripojené poverenie zamestnanca alebo člena, ktorý za neho koná na kasačnom\nsúde a rovnako chýbal doklad o vysokoškolskom právnickom vzdelaní v zmysle § 468 zákona č.\n160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku. Povinnosť preukázať vysokoškolské právnické vzdelanie\ndruhého stupňa sa vzťahuje na všetky orgány, v mene ktorých koná alebo ktoré zastupuje zamestnanec,\nktorý spĺňa túto podmienku vzdelania. Správny súdny poriadok nezakotvuje výnimku z tejto povinnosti.\n24. Súčasťou podanej kasačnej sťažnosti bol aj návrh sťažovateľa na priznanie odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti, o ktorom kasačný súd nerozhodoval z dôvodu, že napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil z úradnej povinnosti, pretože vo veci rozhodoval nesprávne obsadený krajský súd.\n\n25. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania\n(§ 467 ods. 3 SSP).\n26. Toto rozhodnutie prijal najvyšší súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/31/2017", "guid": "a7621cb7-3d05-4e56-91aa-1ad172d3ee98:99c9cae5-f639-4edf-8289-34eb41137129", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}