{"guid": "f04d6317-8c5c-4282-8a36-44c25dfe1e6f:20dc67a7-d847-4160-9e87-8ba0442fdad6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8017200169.1", "spisova_znacka": "10Asan/9/2018", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/9/2018 z 24. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. októbra 2018, sp. zn. 10Asan/9/2018, ECLI:SK:NSSR:2018:8017200169.1", "identifikacne_cislo": "8017200169", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-10-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-g", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/20dc67a7-d847-4160-9e87-8ba0442fdad6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8017200169.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8017200169.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8017200169.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/9/2018\n8017200169\n24. 10. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:8017200169.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej\nveci žalobcu (sťažovateľa) F. M., trvale bytom P., proti žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej\nrepubliky (pôvodne: Krajskému riaditeľstvu Policajného zboru v Prešove, Krajskému dopravnému\ninšpektorátu Prešov, so sídlom Pionierska 3, 080 05 Prešov), o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. p.: KRPZ-PO-KDI3-78-003/2016-P zo dňa 01. februára 2017, o kasačnej sťažnosti\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sa/6/2017-37 zo dňa 13. decembra 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Okresné riaditeľstvo PZ Prešov, okresný dopravný inšpektorát, ako prvoinštančný správny orgán,\nrozhodnutím č. ORPZ-PO-ODI2-87/2016-P zo dňa 28.09.2016 uznal žalobcu vinným zo spáchania\npriestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb.“), pretože svojím\nkonaním porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 1, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej\npremávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z.z.“) tým, že dňa\n03.12.2015 v čase o 07.15 hod. v obci Prešov na ulici Jána Pavla II. spôsobil dopravnú nehodu tak, že\nviedol osobné motorové vozidlo značky Renault Clio evidenčné číslo: F. po ulici Jána Pavla II. v smere\nod ulice Pod Kamennou Baňou, kde pri odbočovaní vľavo vedľa odbočky na benzínovú čerpaciu stanicu\nnesledoval situáciu v cestnej premávke a ohrozil tak vodiča jazdiaceho za ním, následkom čoho došlo k\nzrážke jeho ľavej prednej bočnej časti s prednou pravou časťou osobného motorového vozidla značky\nŠkoda Octavia evidenčné číslo: S., ktoré v tom čase viedol v tom istom jazdnom pruhu vodič H. O., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom W.. Pri dopravnej nehode nedošlo k zraneniu osôb. Škoda na vozidlách vznikla vo\nvýške 3000,- eur. Obaja vodiči boli podrobení dychovej skúške, kde u vodiča H. O. bola dychová skúška\ns pozitívnym výsledkom, a to 0,39 mg/l. U druhého vodiča bola dychová skúška negatívna. Podľa § 22\nods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. uložil žalobcovi pokutu vo výške 250 € a zákaz činnosti viesť\nmotorové vozidlá na dobu 6 mesiacov.\nB)\n2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. p. KRPZ-PO-KDI3-78-003/2016-P zo dňa 01.02.2017 zmenil\nprvoinštančné rozhodnutie tak, že časť textu č.1 a časť textu č. 2 vypustil a nahradil ho textom: textom\n\nč. 1 „ ... dňa 03.12.2015 v čase o 07.15 hod. viedol vozidlo značky Renault Clio evidenčné číslo:\nF. po ulici Jána Pavla II. v smere od ulice Pod Kamennou Baňou, kde nesledoval situáciu v cestnej\npremávke, pred odbočením vľavo sa s vozidlom nezaradil čo najďalej vľavo v často vozovky určenej\npre jeho smer jazdy a nedbal na zvýšenú opatrnosť na vozidlo jazdiace za ním, pričom s vozidlom\nodbočoval vľavo na parkovisko pred športovou halou od pravého okraja cesty, resp. vozovky v čase, keď\nuž bol predchádzaný vozidlom značky Škoda Octavia evidenčné číslo: S., vedeným vodičom H. O., nar.\nXX.XX.XXXX., bytom W., ktorému prednou ľavou časťou svojho vozidla narazil do pravej prednej bočnej\nčasti ním vedeného vozidla, čím takto zavinil dopravnú nehodu. Obaja vodiči boli podrobení dychovej\nskúške, kde u vodiča H. O. bola dychová skúška s pozitívnym výsledkom, a to 0,39 mg/l. U vodiča F.\nM. bola dychová skúška negatívna. Na osobnom motorovom vozidle značky Renault Clio, evidenčné\nčíslo: F. vlastníka F. M. vznikla škoda cca 1000,- eur a na osobnom motorovom vozidle Škoda Octavia,\nevidenčné číslo: S. vlastníka X. W. vznikla škoda vo výške cca 2000,- eur ...\" A textom č. 2 „...Podľa\n§ 22 ods. 22 ods. 2 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov, účinného v čase spáchania skutku sa obvinenému F. M. ukladá:\na/ pokuta vo výške 250,- eur, slovom dvestopäťdesiat eur.\nPodľa § 79 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších\npredpisov s poukazom na § 1 písm. c) vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 411/2006 Z.z.,\nktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení vyhlášky MV SR č. 531/2008\nZ.z. je obvinený povinný uhradiť trovy konania vo výške 33,- eur, slovom tridsaťtri eur...\".\n3. V ďalšej časti odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie potvrdil.\n4. V rozhodnutí uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu\npredchádzalo v celom rozsahu, a nezistil pritom dôvody k jeho zrušeniu. Podľa § 59 ods. 2 Správneho\nporiadku preskúmavané rozhodnutie zmenil v jeho výrokovej časti aj s ohľadom na vyslovené námietky\nobvineného z dôvodu, aby výrok napadnutého rozhodnutia, resp. jeho opisná časť zodpovedala\nprávnemu stavu vyplývajúcemu z náležité zisteného stavu veci. Uvedená zmena zároveň nemala žiaden\nvplyv na kvalifikáciu konania obvineného, či už v zmysle zákona o cestnej premávke, resp. ani zákona o\npriestupkoch. K uloženej sankcii žalovaný uviedol, že postačuje uloženie iba pokuty bez uloženia sankcie\nzákazu činnosti, pretože je presvedčený, že k náprave páchateľa postačuje novo uložená sankcia,\nktorá bude pôsobiť na páchateľa dostatočne preventívne a výchovne, aby sa nedopustil v budúcnosti\nobdobného skutku.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n5. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok\n(ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu ako nedôvodnú.\n6. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobné námietky žalobcu považuje za nedôvodné.\nZ obsahu administratívneho spisu podľa názoru krajského súdu jednoznačne vyplýva, a to hlavne\nz písomných podkladov, zabezpečeného videozáznamu, výpovedí zainteresovaných osôb, ako aj z\nvyššie uvedeného znaleckého posudku, že žalobca spôsobil dopravnú nehodu, resp. vyvolal nehodový\ndej v dôsledku toho, že nesledoval dostatočne situáciu v cestnej premávke pred odbočením vľavo,\nsa s vozidlom nezaradil čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy a nedbal na\nzvýšenú opatrnosť na vozidlá jazdiace za ním, pričom s vozidlom odbočoval vľavo na parkovisko od\npravého okraja cesty, resp. vozovky v čase, keď už bol predchádzaný vozidlom zn. Škoda Octavia. Zo\nznaleckého posudku vyplýva, že žalobca ako vodič vozidla značky Renault Clio mal technicky vytvorené\npodmienky pre sledovanie situácie za vozidlom, teda aj sledovanie jazdy vozidla značky Škoda Octavia\nza predpokladu kontroly dopravnej situácie pohľadom do vonkajšieho spätného zrkadla. S ohľadom na\nrozmery vozidla zn. Renault Clio aj zadokumentovanú šírku jazdných pruhov nebol dôvod, aby žalobca,\nktorý sa chystal odbočiť vľavo si potreboval nadísť pred samotným zatočením vozidla vľavo až k pravému\nokraju cesty a odtiaľ zahájiť samotné zatáčanie. Z technického hľadiska kolíznu situáciu vyvolal žalobca,\na to vjazdom vozidla počas úkonu odbočovania vľavo do koridoru jazdnej dráhy vozidla zn. Škoda\nOctavia v nebezpečnej vzdialenosti. Takýto priebeh udalosti potvrdzuje aj zabezpečený videozáznam, z\nktorého vyplýva, že v úseku po výjazde vozidiel z ul. Pod Kalváriou v Prešove v smere na ul. Jána Pavla\nII. v smere jazdy na Čierny most sa nachádza vodorovné dopravné značenie Via - pozdĺžna súvislá čiara.\nZ videozáznamu je zrejmé, že vodič vozidla zn. Škoda Octavia sa vzhľadom na spôsob jazdy vozidla\nzn. Renault Clio (s ohľadom na šírku jazdného pruhu vyhradeného pre smer jazdy do centra mesta\nPrešov ako aj šírku oboch vozidiel) s uvedeným vozidlom pohybuje v jazdnom pruhu vodiča vozidla zn.\n\nRenault Clio (nepresahuje do protismernej časti vozovky) až do okamihu, kým vodič uvedeného vozidla\nod pravého okraja cesty zatočil vľavo a začal prechádzať šikmo naprieč jazdným pruhom vyhradeným\npre smer jazdy vozidiel smerom k centru mesta Prešov, čím aj vozidlo zn. Škoda Octavia zmenilo smer\njazdy vľavo v snahe vyhnúť sa vozidlu zn. Renault Clio. Z uvedeného si žalovaný vyvodil záver, že vodič\nH. O. neporušil § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 8/2009 Z.z., v zmysle ktorého je účastník cestnej premávky\npovinný dbať na dopravné značky a dopravné zariadenia.\n7. Zo zabezpečeného videozáznamu z priebehu dopravnej nehody je tiež zrejmé, že vozidlo značky\nRenault Clio vodiča F. M. sa pohybuje na vozovke vpravo pri pravej krajnici napriek jeho viackrát\nopakovaným tvrdeniam, že s vozidlom chcel odbočiť vľavo na parkovisko pri Mestskej hale, resp. aj jeho\nopakovaným tvrdeniam o tom, že z uvedeného dôvodu mal v činnosti ľavý ukazovateľ zmeny smeru\njazdy a s vozidlom sa z uvedeného dôvodu približoval k stredovej čiare. Samotný žalobca pritom vo svojej\nprvotnej výpovedi tesne po uvedenej udalosti uviedol, že videl kolónu za ním idúcich vozidiel, pričom\nnevedel, kde sa nachádzalo vozidlo, ktoré do neho narazilo, či toto bolo hneď za ním. Rovnako uviedol,\nže toto nevidel pri odbočovaní ani predchádzaní. Uvedené tvrdenia žalobcu svedčia o skutočnosti, že\nnesledoval dostatočne situáciu v cestnej premávke. Samotný žalobca nepoprel spôsob jazdy tak, ako ho\nopisuje posádka vozidla zn. Škoda Octavia, resp. ako je zachytený na zabezpečenom videozázname,\na síce že s vozidlom napriek tomu, že chcel odbočovať vľavo jazdil tesne pri pravom okraji vozovky,\nresp. cesty.\n8. Z výpovede posádky vozidla zn. Škoda Octavia, znaleckého posudku, aj zabezpečeného\nvideozáznamu je zrejmé, že po výjazde z ľavotočivej zákruty z ulice Pod Kalváriou v Prešove sa vozidlo\nzn. Renault Clio na priamom úseku cesty plynulo približovalo k jej pravému okraju, pričom sa nejedná o\ntaký krátky úsek, aby na ňom nebolo možné, v prípade ak s vozidlom zn. Renault Clio chcel jeho vodič\nodbočiť vľavo, radiť sa vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy tak, ako to uvádza § 19 ods. 3\nzákona č. 8/2009 Z.z. Zvlášť v prípade, ak s ohľadom na rozmery tohto vozidla aj jazdného pruhu nebolo\npotrebné vykonať úkon odbočenia vľavo až od pravého okraja cesty. Spôsob jazdy žalobcu tak podľa\nnázoru žalovaného ani len nenaznačoval o jeho úmysle odbočiť vľavo.\n9. K tvrdeniam žalobcu o použití znamenia o zmene smeru jazdy, správny súd poukázal, že sa\njedná o tvrdenie žalobcu, pričom vodič vozidla zn. Škoda Octavia a taktiež posádka uvedeného\nvozidla tvrdia, že znamenie o zmene smeru jazdy žalobca nepoužil. Z kamerového záznamu nie je\nmožné bez akýchkoľvek pochybností potvrdiť ani vyvrátiť použitie znamenia o zmene smeru jazdy\nžalobcom. Zároveň sa však správny súd stotožnil s názorom žalovaného, že uvedenie, resp. neuvedenie\nznamenia o zmene smeru jazdy do činnosti pri odbočovaní je posudzovaná ako jedna, nie však jediná\nz rozhodujúcich skutočností dôležitá pre posúdenie zodpovednosti za zavinenie dopravnej nehody.\nZahájenie manévra odbočovania považuje až samotnou zmenou smeru jazdy, t. j. ak vodič vozidla\nsvojím konaním mení smer jazdy. Zapnutie ukazovateľa zmeny smeru jazdy je prostriedkom k tomu, aby\nvodič počas vedenia vozidla upovedomil ostatných účastníkov cestnej premávky o svojej plánovanej\nčinnosti. Avšak vodič po zapnutí ukazovateľa zmeny smeru jazdy si nemôže byť istý, či jeho funkčnosť\nje dostatočná, či na ňom nemôže vzniknúť technická porucha, a preto aj keď vodič počas jazdy uvedie\ndo činnosti ukazovateľ zmeny smeru jazdy, musí sa náležité presvedčiť, či v čase pred zahájením úkonu\nodbočovania, tak môže urobiť bez porušenia pravidiel cestnej premávky.\n10. K námietke týkajúcej sa záverov vypracovaného znaleckého posudku, že podľa žalobcu znalec\npostupoval bez toho, aby bral do úvahy techniku jazdy vodiča vozidla zn. Škoda Octavia, správny\nsúd poukázal, že znalec v úvodnej časti znaleckého posudku v časti II. 1. uviedol podklady, z ktorých\nvychádzal pri spracovaní znaleckého posudku - výpovede oboch účastníkov dopravnej nehody, svedkov\nuvedenej udalosti, skutočnosti zameraných a zadokumentovaných priamo na mieste dopravnej nehody.\nZnalecký posudok nemožno považovať za spracovaný jednostranne len z dôvodu, že žalobca ako\nobvinený z priestupku nesúhlasí s jeho závermi. Znalecký posudok bol len jedným z podkladov, z ktorých\nvychádzal prvoinštančný správny orgán v uvedenej veci. Znalec pri vypracovávaní znaleckého posudku\nvychádzal z celého spisového materiálu, ktorý mal k dispozícii. Výpočty, postup a úvahy znalca však\nsprávne orgány nevedia ovplyvniť. Znalec je osobou oprávnenou na odborné posúdenie skutočností\ndôležitých pre rozhodnutie, ktorý bol za uvedeným účelom, t. j. stanovenie technickej príčiny dopravnej\nnehody aj pribratý do uvedeného konania, a to aj z dôvodu, že samotný žalobca na podklade dovtedy\nzabezpečených dôkazných prostriedkov si nebol vedomý svojho konania a zavinenia dopravnej nehody.\n\nPokiaľ obvinený z priestupku nesúhlasil so závermi uvedenými vo vypracovanom znaleckom posudku,\nmal možnosť dať si na vlastné náklady dať vypracovať nový znalecký posudok, čo však neurobil.\n11. K námietke žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočným spôsobom odôvodnené,\nteda je nepreskúmateľné, správny súd poukázal, že dopravná nehoda bola správnymi orgánmi\nriadne zadokumentovaná a zavinenie žalobcu náležite preukázané. Prvostupňový správny orgán sa\nv odôvodnení rozhodnutia v dostatočnej miere zaoberal námietkami, návrhmi, pripomienkami žalobcu\nvyslovenými v celom konaní o priestupku v zmysle § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Pokiaľ obvinený z\npriestupku v priebehu celého konania o priestupku nič nežiadal, nenamietal, nenavrhol, len konštatoval,\nže sa necíti byť vinným zo zavinenia dopravnej nehody, a nesúhlasí v celom rozsahu s vypracovaným\nznaleckým posudkom, prvoinštančný správny orgán sa v odôvodnení správne zameral na vyvrátenie\ntvrdení obvineného z priestupku. Žalovaný toto tvrdenie žalobcu vyhodnotil ako jeho právo na názor\na s poukazom na dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiály. Podľa názoru krajského súdu\nžalovaný správne uviedol, že priestupok bol riadne zadokumentovaný a žalobcovi aj preukázaný. Na\nzodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) zákona č.\n372/1990 Zb.\n12. K námietke žalobcu, že došlo postupom správneho orgánu k porušeniu § 33 ods. 1 Správneho\nporiadku, keď mu nebolo umožnené klásť znalcovi otázky aj svedkom posádky vozidla zn. Škoda\nOctavia, správny súd poukázal, že prvoinštančný správny orgán riadnym spôsobom predvolal žalobcu\nako obvineného z priestupku na ústne pojednávanie o priestupku, riadne ho poučil o možnosti vyjadriť\nsa, uplatniť skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy, žiadať o doplnenie dokazovania v\nzmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca uviedol,\nže trvá na svojej výpovedi, nežiadal vykonanie žiadneho dôkazu, nenavrhoval opakovanie žiadneho\núkonu v jeho neprítomnosti, nežiadal, aby mohol uplatniť svoje právo klásť svedkom a znalcovi otázky. V\ntejto súvislosti správny súd poukázal na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v uznesení sp. zn.\n1Sžr/38/2011 zo dňa 08.11.2011, podľa ktorého dal najvyšší súd do pozornosti zásadu, ktorá platila už v\nrímskom práve, podľa ktorej „... práva patria len bdelým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu\na výkon svojich práv, a ktorí svoje procesné oprávnenie uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a\npredvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je to predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili\na starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné,\nsatisfakčné a pod., to platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení...\" Krajský súd\ntiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžd/23/2013 zo dňa 13. januára 2015.\n13. K námietke žalobcu, že vodič vozidla zn. Škoda Octavia a posádka tohto vozidla neboli prítomní\nna ústnom pojednávaní, správny súd uviedol, že sa stotožnil s názorom žalovaného, že vodič O. a aj\nčlenovia posádky tohto osobného motorového vozidla neboli v zmysle § 72 písm. a) - d) zákona č.\n372/1990 Zb. účastníkmi tohto konania. V uvedenom konkrétnom konaní o priestupku bol účastníkom\nkonania len obvinený z priestupku - žalobca. Svedkovia uvedenej udalosti vodič, ani majiteľ tohto vozidla\na ostatní členovia posádky si neuplatnili svoje právo byť v konaní o priestupku účastníkom konania,\nnakoľko majiteľ vozidla nežiadal, aby správny orgán v konaní o priestupku rozhodoval o náhrade škody.\n14. K námietke žalobcu, že záznam o podaní vysvetlenia realizovaný pred orgánom objasňujúcim\npriestupok a neverifikovaným svedkom, sa nepovažuje za dôkaz získaný zákonom upraveným\nspôsobom krajský súd uviedol, že podkladom na začatie konania v súlade s § 67 ods. 2 zákona\nč. 372/1990 Zb. bola správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 13.01.2016, ktorú orgán\nobjasňujúci priestupok v súlade s § 60 ods. 3 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. predložil po zistení\npáchateľa priestupku príslušnému správnemu orgánu ako podnet na začatie konania. Orgán objasňujúci\npriestupok v priebehu objasňovania priestupku v súlade s § 60 ods. 1 písm. a) zákona č. 372/1990\nZb. si vyžiadal vysvetlenie od fyzických osôb účastníkov dopravnej nehody, o čom v súlade s § 60\nods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. napísal záznam. Tieto záznamy boli vodičmi vozidiel ako aj posádkou\nvlastnoručne podpísané a nevyskytli sa v nich žiadne pochybnosti, ktoré by odôvodňovali vykonať\nopätovný výsluch týchto osôb už v pozícii svedka.\n15. K námietke žalobcu, že prvoinštančný správny orgán nevykonal spoločné konanie podľa § 57 ods.\n2 zákona č. 372/1990 Zb., krajský súd uviedol, že po tom, čo orgán objasňujúci priestupok ukončil\nobjasňovanie predmetnej dopravnej nehody a dospel k záveru, že žalobca svojím konaním vyvolal\nnehodový dej, resp. zavinil uvedenú dopravnú nehodu a dopustil sa priestupku proti bezpečnosti a\n\nplynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. a vodič H. O. sa\ndopustil priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. v súlade s § 60 ods. 3 písm. d)\nzákona č. 372/1990 Zb. predložil príslušnému správnemu orgánu - ODI v Prešove dve správy o výsledku\nobjasňovania priestupku ako podklady na začatie konania o priestupku. Prvostupňový správny orgán\nnásledne v súlade s § 55 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. na uľahčenie konania odstúpil vec vodiča O.\ninému, vecne príslušnému správnemu orgánu v územnom obvode, ktorého sa menovaný zdržiava, a\nsíce ODI v Bánovciach nad Bebravou, ktorý priestupok menovaného aj prejednal a toho aj právoplatne\nuznal za vinného z jeho spáchania. Uvedený postup bol v súlade so zákonom, nakoľko k nemu môže\ndôjsť aj bez súhlasu účastníkov konania v súlade s § 55 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.\n16. Námietku žalobcu, že správny orgán sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s mierou účasti\nvodiča O. na vzniku dopravnej nehody z dôvodu, že viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, ktorá\nbola zistená dychovou skúškou po nehode vo výške 0,39 mg/l, vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú.\nVodič O. bol v osobitnom konaní príslušným orgánom ODI v Bánovciach nad Bebravou uznaný vinným\nzo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke podľa § 22 ods. 1 písm.\ne) zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bol uložený príslušný druh sankcie. Žalovaný argumentoval, že\nnezľahčuje ani neospravedlňuje skutočnosť, že vodič O. viedol vozidlo v čase po požití alkoholu, avšak\npoukázal na znalecký posudok, v ktorom znalec uviedol, že okrem prítomnosti alkoholu v dychu vodiča\nvozidla zn. Škoda Octavia, techniku jeho jazdy považoval za správnu. Nehodový dej vyvolal a nehodu\nsvojím spôsobom jazdy zavinil žalobca, ktorý plynule jazdil pri pravom okraji vozovky a následne náhle\nvykonal úkon odbočenia vľavo od pravého okraja vozovky, čím vodičovi vozidla zn. Škoda Octavia, ktorý\nsa v tom čase nachádzal už na jeho úrovni vytvoril nebezpečnú prekážku. Podstatnou skutočnosťou\npre správne orgány, že žalobca sa dopustil priestupku, bol záver znalca v určení technickej príčiny\npredmetnej dopravnej nehody, a síce, že technickou príčinou zrážky bola technika odbočovania vľavo\nvodičom vozidla zn. Renault Clio, a to žalobcom, ktorý vošiel do koridoru jazdnej dráhy vodiča vozidla\nznačky Škoda Octavia, čím mu vytvoril nebezpečnú prekážku.\n17. Žalobca v žalobe napadol aj výšku uloženej sankcie, pričom bližšie dôvody neuviedol. Krajský súd\nv tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný zmenil rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu\ntak, že za spáchaný priestupok uložil žalobcovi pokutu vo výške 250,- € a neuložil zákaz činnosti viesť\nmotorové vozidlá. Krajský súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že určenie výšky uloženej sankcie je\nvýlučne na posúdení prvostupňového správneho orgánu, ktorý vo veci koná. Avšak sankcia nemôže byť\nľubovoľná, jej konkrétna výška musí byť v súlade so zákonom. Prvoinštančný správny orgán prihliadol\nna zákonom stanovené okolnosti skutku, na závažnosť priestupku, na spôsob jeho spáchania, na jeho\nnásledky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky osoby páchateľa.\nPoukázal, že ku samotnej dopravnej nehode došlo v ranných hodinách, v pracovný deň, v čase rannej\ndopravnej špičky na miestnej komunikácii, ktorou je v súčasnosti vedená celá tranzitná doprava v smere\nna Košice. Pri skutku nedošlo ku zraneniu žiadnej osoby, iba ku škode na majetku, že žalobca ako\ndržiteľ vodičského oprávnenia sa správa disciplinovane a dodržiava pravidlá v cestnej premávke, v\nsledovanom období piatich rokov sa nedopustil žiadneho skutku na úseku cestnej premávky. Výška\npokuty bola s poukazom na § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. uložená skôr na dolnej\nhranici rozpätia. Samotné neuloženie sankcie zákazu činnosti viesť motorové vozidlo odôvodnil tým, že k\nnáprave žalobcu postačuje aj novo uložená sankcia, ktorá bude na neho pôsobiť dostatočne preventívne\na výchovne, aby sa v budúcnosti nedopustil obdobného skutku.\n18. Na pojednávaní žalobca trval na žalobe, necítil sa byť vinný zo spáchania priestupku. Uviedol, že\npoisťovňa Kooperatíva mu listom oznámila, že dňa 25.07.2016 ukončila šetrenie poistnej udalosti a\npredložila výpočet výšky plnenia z povinného zmluvného poistenia majiteľa vozidla X. W. a na jeho účet\npoukázala plnenie vo výške 1200,- €. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného uvedenom vo vyjadrení k žalobe\nna strane 2 a vzniesol novú žalobnú námietku, že vodič H. O. narazil svojou pravou prednou časťou\ndo jeho ľavej prednej časti jeho vozidla, teda nesúhlasil s popisom skutku v rozhodnutí žalovaného.\nKrajský súd k veci uviedol, že samotná skutočnosť, že poisťovňa Kooperatíva poukázala žalobcovi\nplnenie vo výške 1200,- € z povinného zmluvného poistenia majiteľa vozidla zn. Škoda Octavia X.\nW. nemá vplyv na to, že prvostupňovým správnym orgánom aj žalovaným bol dostatočne zistený\nskutkový stav a žalobca bol uznaný zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky, tak ako je to uvedené vo výroku rozhodnutia žalovaného. Krajský súd považoval námietku\nžalobcu vznesenú na pojednávaní za účelovú a nedôvodnú, nakoľko znalecký posudok č. 48/2016\nznalca Ing. U. X. v odbore doprava cestná, na strane 9, 10, 11, 19, 20, 21 preukazuje podrobnými\n\nfotografickými snímkami poškodenie predmetných motorových vozidiel, ich postavenie v čase prvého\nkontaktu, priebehu nehodového deja až do momentu ich zastavenia a pohyb vozidiel v mieste zrážky\ntak, ako to uviedol prvostupňový správny orgán aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach.\n19. Poľa názoru krajského súdu správne orgány v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku, úplne a\npresne zistili skutočný stav veci, obstarali si potrebné podklady pre rozhodnutia a v súlade s § 47 ods. 3\nSprávneho poriadku svoje rozhodnutie aj náležitým spôsobom odôvodnili. Žalobca postupom správnych\norgánov nebol ukrátený na práve na spravodlivý proces, ak svoje práva neuplatnil, nemožno to pričítať\nza vinu správnym orgánom, pretože žalobca bol o svojich právach náležite poučený, a preto krajský súd\nžalobu ako nedôvodnú zamietol.\n\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n20. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a to z dôvodu, že\nmá za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n21. Najmä namietal nesprávne právne posúdenie, a to rozpor s § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 Správneho\nporiadku. Sťažovateľ má za to, že správny orgán nezistil skutkový stav v súlade so zásadou materiálnej\npravdy, a teda, že nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, že sťažovateľ svojim konaním naplnil\nvšetky objektívne znaky skutkovej podstaty priestupku.\n22. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku nebolo možné podľa názoru sťažovateľa objektivizovať\nskutočnosť použitia znamenia o zmene smeru jazdy. Rovnako z odôvodnenia napádaného rozhodnutia\nvyplýva, že ani z kamerového záznamu nie je možné bez akýchkoľvek pochybností potvrdiť ani vyvrátiť\npoužitie znamenia o zmene smeru jazdy sťažovateľom. Sám správny orgán prvej inštancie v odôvodnení\nrozhodnutia zo dňa 28.09.2016 na strane štvrtej uviedol, že „... To, či vodič M. mal zapnutý ukazovateľ\nsmeru, alebo nie správny orgán nevie potvrdiť ani vyvrátiť.“ Práve preukázanie skutočnosti, či zo\nstrany sťažovateľa bolo, resp. nebolo použité znamenie o zmene smeru jazdy považuje sťažovateľ za\nrozhodujúce pre posúdenie naplnenia objektívnej stránky priestupku podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g)\nzákona č. 372/1990 Zb.\n23. Pre postup súladný s § 3 ods. 5 a § 46 Správneho poriadku bolo podľa názoru sťažovateľa\nnevyhnutné dostatočne skúmať aj mieru zavinenia na strane vodiča H. O.. Sťažovateľ sa nestotožnil s\nprávnym záverom prijatým krajským súdom v napádanom rozhodnutí a to, že námietka sťažovateľa o\nnevysporiadaní sa správneho orgánu s otázkou miery účasti vodiča H. O. na vzniku dopravnej nehody\nje nedôvodná.\n24. Zásadnú relevanciu pre objektivizáciu skutkového stavu podľa názoru sťažovateľa mala skutočnosť,\nže vodič H. O. viedol motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu, ktorá bola zistená dychovou skúškou po\nnehode, a to vo výške 0,39 mg/l, čo po prepočte to znamená 0,81 promile. Znalec v časti III. Záver, bod.\n2. znaleckého posudku o. i. uviedol, že zistený pozitívny výsledok testu na alkohol v dychu vodiča H.\nO. nemal taký vplyv na priebeh nehodového deja, ktorý by bolo odôvodnené označiť ako príčinu vzniku\ndopravnej nehody. Sťažovateľ poukázal na fakt a to, že znalec Ing. U. X. je znalcom z odboru dopravy\na nie znalcom v odboroch súdne lekárstvo (toxiológia, alkohológia). Tento znalec nie je podľa názoru\nsťažovateľa absolútne oprávnený posudzovať a vytvárať znalecké závery o skutočnosti, či prítomnosť\nalkoholu u vodiča H. O. mala alebo nemala vplyv na jeho kognitívne schopnosti v čase dopravnej nehody.\nTakýto záver znalca z odboru dopravy je neprijateľný, právne irelevantný, prekračujúci jeho odborné\nkompetencie a vôbec nemal byť žalovaným správnym orgánom prijatý ako dôkaz v priestupkovom\nkonaní. V konaní tak nebolo bez dôvodných pochybností preukázané, aký vplyv malo dané množstvo\nalkoholu v krvi u vodiča H. O. na je schopnosť riadne viesť motorové vozidlo. Napriek tejto skutočnosti\nkrajský súd túto námietku sťažovateľa právne uzavrel ako nedôvodnú.\n25. Sťažovateľ tiež namietal, že záznamy o podaní vysvetlenia nie je možné použiť v konaní ako zákonný\ndôkaz a právny záver súdu, že tieto boli vyhotovené v súlade s § 60 zákona č. 372/1990 Zb. a nie sú\n\ndané pochybnosti, ktoré by odôvodňovali vykonať opätovný výsluch týchto osôb už v pozícii svedka\nnepovažuje sťažovateľ za správny.\n26. Sťažovateľ považuje za nesprávny aj právny záver o správnosti postupu správneho orgánu podľa §\n55 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o odstúpení veci vodiča H. O. na ODI Bánovce nad Bebravou. Podľa\nnázoru sťažovateľa krajský súd tento záver ani náležite neodôvodnil.\n27. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd rozhodol tak, že rozsudok krajského\nsúdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie alebo, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak,\nže zruší rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu a vec mu vráti\nna ďalšie konanie.\nB)\n28. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnej miere stotožňuje s napadnutým\nrozhodnutím krajského súdu. K obsahu kasačnej sťažnosti a opakovaným tvrdeniam žalobcu zastáva\nnemenné stanovisko a trvá na všetkých skutočnostiach uvedených vo svojich doterajších vyjadreniach,\na preto navrhol kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n29. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia\n§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.10.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n30. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky rozhodnutím číslo SLV-PS-1120/2012 zo dňa 12.12.2012\nv zmysle § 21 ods. 11 zákona č. 523/2004 Z .z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov zrušilo ku dňu 31.12.2012 okrem iných\naj rozpočtovú organizáciu Krajské riaditeľstvo policajného zboru v Prešove, pričom práva a povinnosti\nzrušenej organizácie prešli dňom zrušenia na zriaďovateľa, ktorým je Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky. Nakoľko pôvodne žalovaný ako právnická osoba uvedeným dňom zanikol, účastníkom\nkonania na strane žalovaného sa stalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky z titulu právneho\nnástupníctva. Preto bude s týmto právnym nástupcom ďalej konané na strane žalovaného správneho\norgánu. Pod všeobecným označením žalovaný je potom nutné rozumieť tak pôvodný správny orgán,\nako aj jeho právneho nástupcu podľa toho, ktorého sa text odôvodnenia týka.\n31. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia\nžalovaného ako aj rozhodnutia prvoinštančného správneho orgánu o uložení pokuty sťažovateľovi za\nporušenie § 4 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 1, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. čím sa dopustil priestupku\nproti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb.,\na preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po\npreverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.\nnajmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými\nzávermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených sťažovateľom\na žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. vodič je povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a\nsledovať situáciu v cestnej premávke\n.\nPodľa § 19 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. pred odbočovaním a počas odbočovania je vodič povinný dávať\nznamenie o zmene smeru jazdy. Vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť vodiča idúceho za ním. Vodič je\n\npovinný pri odbočovaní dbať na zvýšenú opatrnosť. Vodič vozidla idúceho za vozidlom, ktoré odbočuje,\nmusí dbať na zvýšenú opatrnosť a svojou jazdou nesmie ohroziť vodiča odbočujúceho vozidla.\nPodľa § 19 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. pred odbočovaním vpravo vodič je povinný zaradiť sa čo\nnajbližšie k pravému okraju vozovky. Ak pritom musí s ohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu vybočiť\nzo smeru svojej jazdy vľavo, vždy dáva len znamenie o zmene smeru jazdy vpravo. Pred odbočovaním\nvľavo vodič je povinný zaradiť sa čo najďalej vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer jazdy s\nohľadom na rozmery vozidla alebo nákladu a šírku vozovky. Ak vodiči protiidúcich vozidiel odbočujú\nvľavo, vyhýbajú sa vľavo.\nPodľa § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. porušením pravidiel cestnej premávky závažným\nspôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda,\npri ktorej sa inému ublíži na zdraví alebo sa inému spôsobí škoda na majetku, alebo nesplnenie si\npovinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo\ninému spôsobí škodu na majetku.\nPodľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. e), g) a i) možno\nuložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\n32. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľa nie sú dôvodné.\n33. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu, že správne orgány úplne a presne zistili\nskutočný stav veci (§ 32 ods. 1 Správneho poriadku), obstarali si potrebné podklady pre rozhodnutia a v\nsúlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku svoje rozhodnutia náležitým spôsobom odôvodnili. Priestupok\nspáchaný sťažovateľom, ako aj konanie, ktoré jeho spáchaniu predchádzalo, boli dostatočným\nspôsobom zistené a preukázané dôkaznými prostriedkami, ktoré na tento účel zákon pripúšťa. Zavinenie\nsťažovateľa bolo jednoznačne a bez pochybností preukázané vyjadreniami účastníkov dopravnej\nnehody, jej svedkov, znaleckým skúmaním a aj kamerovým záznamom zachytávajúcim priebeh\ndopravnej nehody. Z uvedeného dôvodu považoval kasačný súd kasačnú námietku sťažovateľa, že v\nkonaní došlo k porušeniu § 3 ods. 5, § 32 ods. 1 Správneho poriadku, za nedôvodnú.\n34. Po preskúmaní spisového materiálu dospel kasačný súd k záveru, že sťažovateľ spôsobil dopravnú\nnehodu, resp. vyvolal nehodový dej, v dôsledku toho, že nesledoval dostatočným spôsobom situáciu v\ncestnej premávke a pred odbočením vľavo sa s vozidlom nezaradil čo najďalej vľavo v časti vozovky\nurčenej pre jeho smer jazdy a nedbal na zvýšenú opatrnosť na vozidlá jazdiace za ním, pričom s vozidlom\nodbočoval vľavo na parkovisko od pravého okraja cesty, resp. vozovky v čase, keď už bol predchádzaný\nvozidlom zn. Škoda Octavia vedeným vodičom O.. Sťažovateľ tak svojim konaním porušil ustanovenia\n§ 4 ods. 1 písm. c) a § 19 ods. 1, ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z.\n35. Kasačný súd poukazuje na znalecký posudok Ing. U. X., podľa ktorého mal sťažovateľ technicky\nvytvorené podmienky pre sledovanie situácie za vozidlom, teda aj sledovanie jazdy vozidla zn. Škoda\nOctavia za predpokladu kontroly dopravnej situácie pohľadom do vonkajšieho spätného zrkadla. S\nohľadom na rozmery vozidla zn. Renault Clio aj zadokumentovanú šírku jazdných pruhov nebol dôvod,\naby sťažovateľ, ktorý sa chystal odbočiť vľavo si potreboval nadísť pred samotným zatočením vozidla\n\nvľavo až k pravému okraju cesty a odtiaľ zahájiť samotné zatáčanie. Z technického hľadiska kolíznu\nsituáciu vyvolal sťažovateľ, a to vjazdom vozidla počas úkonu odbočovania vľavo do koridoru jazdnej\ndráhy vozidla zn. Škoda Octavia v nebezpečnej vzdialenosti.\n36. K námietke sťažovateľa týkajúcej sa nemožnosti použitia záznamov o podaní vysvetlenia ako\ndôkaz kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. V tejto súvislosti kasačný súd poukazuje na odsek 67\nnapadnutého rozsudku krajského súdu, v ktorom sa krajský súd k tejto námietke podrobne vyjadril a\nkasačný súd sa s daným zdôvodnením stotožnil.\n37. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku týkajúcu sa nesprávnosti postupu správnych\norgánov o odstúpení veci vodiča H. O. na ODI Bánovce nad Bebravou. V tejto veci poukazuje kasačný\nsúd na zásadu hospodárnosti konania, a preto považuje kasačný súd postup správnych orgánov podľa\n§ 55 ods. 3 zákona č. 372/1992 Zb., a to postúpenie veci z dôvodu uľahčenia prejednania priestupku\nvodiča H. O. na vecne príslušný správny orgán, za správny.\n38. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s opakovanými právnymi\nnámietkami sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu\nspornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej\nsťažnosti vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\nrozhodnutia. Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n39. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak,\nže sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a\nanalogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade\ns § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\n40. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4Sa/6/2017", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}