{"guid": "f1d61d02-2585-44b0-88ef-73f16d51b045:43dd08f4-4cb5-495a-8858-52af6ee4984c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8017200123.1", "spisova_znacka": "9Sk/24/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sk/24/2017 z 31. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2018, sp. zn. 9Sk/24/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8017200123.1", "identifikacne_cislo": "8017200123", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Judita Kokolevská", "sudca_id": 19, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-judita-kokolevska-19", "datum_vydania": "2018-10-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-218.odsek-2", "nazov": "§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-218.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-218"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-114", "nazov": "§ 114 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-114", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-114"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-218", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-114"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/43dd08f4-4cb5-495a-8858-52af6ee4984c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8017200123.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8017200123.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8017200123.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sk/24/2017\n8017200123\n31. 10. 2018\nJUDr. Judita Kokolevská\nECLI:SK:NSSR:2018:8017200123.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej\na členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a Mgr. Viliama Pohančeníka v právnej veci žalobcu: Mgr. H. X.,\nbytom R., M. č. X, zastúpeného JUDr. Júliusom Jánošíkom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Klincová\nč. 35, proti žalovanej: Sociálnej poisťovni, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, Bratislava, o priznanie\nstarobného dôchodku, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa\n10.08.2017, č.k. 5Sa/4/2017-33, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5Sa/4/2017-33 z 10.08.2017\nz r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 5Sa/4/2017-33 z 10.08.2017 žalobu o preskúmanie\nrozhodnutia Generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 02.01.2017, číslo XXX XXX XXXX X zamietol\na náhradu trov konania účastníkom nepriznal. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ústredie,\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.10.2016 podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003\nZ.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákona č. 461/2003 Z.z.\") potvrdil. Rozhodol tak o žiadosti žalobcu o\npriznanie starobného dôchodku, ktorú prvostupňový správny orgán zamietol podľa § 21 a § 175 zákona\nč. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988\nZb.\") a § 259 ods. 1, § 274 a § 114 zákona č. 461/2003 Z.z.\n2. Krajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že žiadosťou zo dňa 27.12.2013 žalobca požiadal\no priznanie starobného dôchodku od 27.12.2010 v súlade s § 114 zákona č. 461/2003 Z.z. Podľa\npotvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Vojenský úrad\") č. VÚSZ-93089PO/2013-OVZ zo dňa 19.12.2013 bol žalobcovi od 31.03.1998 priznaný výsluhový príspevok podľa\nustanovenia § 33 ods. 1 písm. c/ zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov\nv znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z.z. o sociálnom\nzabezpečení vojakov sa výsluhový príspevok s účinnosťou od 01.05.1998 považuje za výsluhový\ndôchodok a podľa ustanovenia § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení\npolicajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa od 01.07.2002 považuje naďalej za\nvýsluhový dôchodok.\n3. Krajský súd z potvrdenia Vojenského úradu č. 93 089-PO z 21.03.2014 zistil, že žalobcovi bola\nzhodnotená doba služby od 01.01.1965 do 30.03.1998 v I. kategórii funkcií, t.j. 33 rokov a 90 dní. Po\npriznaní výsluhového príspevku (ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok), žalobca vo všeobecnom\nsystéme poistenia získal ďalšie obdobie dôchodkového poistenia, a to od 31.03.1998 do 31.12.1999.\nKrajský súd zopakoval podrobný výpočet starobného dôchodku, ktorý bol krátený podľa článku 33 ods.\n2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 o sumu starobného dôchodku,\n\nktorá zodpovedá zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy výsluhového\npríspevku, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, za celé roky.\n4. Námietku žalobcu, ktorou poukázal na právny názor Krajského súdu v Prešove spisovej značky č. k.\n5Sd/34/2014 zo dňa 09.10.2014, nepovažoval za dôvodnú, keďže v danom konaní išlo o inú skutkovú\na právnu situáciu ako v konaní žalobcu.\n5. Námietku žalobcu ohľadne diskriminácie tiež neuznal s poukazom na ustálenú judikatúru Európskeho\nsúdu pre ľudské práva, podľa ktorej právo na užívania práv zaručených Európskym dohovorom o\nochrane ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie, zaručených v čl. 14, je porušené, ak\nštáty bez objektívneho a rozumného ospravedlnenia zaobchádzajú odlišne s osobami v analogických\nsituáciách alebo nezaobchádzajú odlišne s osobami, ktorých situácia sa citeľne líši. Mal za to, že v\nprípade žalobcu táto situácia nenastala, keďže u poistencov ktorí sa ocitli v obdobnej situácii žalovaná\npostupuje obdobne.\n6. Krajský súd uzavrel, že navrhovateľovi bola zamietnutá žiadosť o starobný dôchodok podľa\npreukázateľných skutočnosti a v súlade s platnými predpismi. Preto žalobu podľa § 190 SSP ako\nnedôvodnú zamietol.\n7. Proti tomuto rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť. Namietol, že vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci. Sociálna poisťovňa, ani generálny riaditeľ vo svojich rozhodnutiach nevyvrátili\nvznesené námietky uvedené v odvolaní. Podstatou námietok je skutočnosť, že Sociálna poisťovňa\nnerešpektovala právo na primerané hmotné zabezpečenie tým, že vypočítala starobný dôchodok 0 Eur.\nPre nárok na starobný dôchodok Sociálna poisťovňa hodnotila celú získanú dobu poistenia 36 rokov a\n131 dní (z toho 33 rokov 90 dní v osobitnom systéme a 3 roky 41 dní vo všeobecnom systéme).\nPre výpočet výšky starobného dôchodku Sociálna poisťovňa hodnotila len dobu poistenia po 18 roku\nveku t.j. 33 rokov a 302 dní (z toho 32 rokov 26 dní v osobitnom systéme a 1 rok 276 dní vo všeobecnom\nsystéme). Keďže pre výpočet starobného dôchodku sa hodnotia len celé roky, použila len 33 rokov (z\ntoho 32 rokov v osobitnom systéme a 1 rok vo všeobecnom systéme).\nÚčelom krátenia podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 je nepripustiť aby sa rovnaká doba poistenia\nzhodnotila súčasne v oboch systémoch t.j. v osobitnom a aj všeobecnom systéme. Podľa žalobcu však\nkrátenie nemá za cieľ aby rôzna doba poistenia nebola zhodnotená ani v jednom systéme. Nesprávnym\nkrátením Sociálna poisťovňa uvedený I rok poistenia vo všeobecnom systéme anulovala a určila sumu\nstarobného dôchodku vo výške 0 Euro ako keby žalobca nemal žiadnu dobu poistenia po 18 roku veku\na po ukončení služobného pomeru a priznaní výsluhového príspevku.\nSociálna poisťovňa pri výpočte nerešpektovala ani vlastné Metodické usmernenie SP č. 16/2016 zo\ndňa 20.05.2013, č. 29978/2013-BA „Postup organizačných zložiek Sociálnej poisťovni v konaní o\ndôchodkovej dávke poistenca, ktorý vykonával zamestnanie v služobnom pomere vo funkcii zaradenej\ndo I. a/alebo II. kategórie (konkrétne čl. 6 ods. 2 bod 2, keď nepoužila pre koeficient dobu služby 33\nrokov).\nUvedený postup je v rozpore s ustálenou rozhodovacou činnosťou súdov. Poukázal na rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Sdo/20/2005 a rozsudok Krajského súdu v Prešove\n5Sd/34/2014. V závere zdôraznil, že Sociálna poisťovňa nesprávne určila rozhodné obdobie keď uviedla,\nže rozhodnuté obdobie je podľa § 2 ods. 3 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. obdobie 10 po sebe\nnasledujúcich kalendárnych rokov pred rokov, v ktorom občan skončil zamestnanie I. kategórie, t.j.\nkalendárne roky 1988 - 1999. Žalobca však ukončil služobný pomer 30.03.1998.\n8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa trvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia\na žiadala ho potvrdiť.\n9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) postupom podľa § 492 ods. 2\nSSP preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu\na jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\n10. Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým Sociálna poisťovňa, ústredie zamietla podľa § 21 a §\n175 zákona č. 100/1988 Zb., § 259 ods. 1, § 274 a § 114 zákona žiadosť žalobcu o priznanie starobného\ndôchodku.\n\n11. Kasačný súd z administratívneho spisu zistil, že žalobca získal 33 rokov služby v I. pracovnej\nkategórii, dôchodkový vek podľa § 274 zákona a s použitím ustanovenia § 21 ods. 1 písm. c/ a § 14 ods.\n4 zákona č. 100/1988 Zb. dosiahol dovŕšením veku 55 rokov, t.j. XX.XX.XXXX.\n12. V zmysle § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky a ich výplatu z\ndôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 01.01.2004, a o ktorých nebolo do tohto dňa rozhodnuté,\nsa rozhodne podľa predpisov účinných pred 01.01.2004.\n13. Podľa § 142 ods. 4 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o dávke dôchodkového zabezpečenia vojakov\nrozhoduje odbor sociálneho zabezpečenia Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia.\n14. Podľa § 261 ods. 1 vety prvej až tretej zákona č. 461/2003 Z.z. suma starobného dôchodku poistenca,\nktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred 01.01.2004, je po vzniku nároku na starobný\ndôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 a nepoberal starobný dôchodok, invalidný dôchodok\nalebo ich časť, sa určí podľa tohto zákona. Náhradné doby získané do vzniku nároku na starobný\ndôchodok sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.12.2003. Táto suma nesmie byť nižšia ako\nsuma určená podľa predpisov účinných do 31.12.2003, a to vrátane úpravy dôchodkov a zvýšenia\ndôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.\n15. Z administratívneho spisu mal kasačný súd preukázané, že žalobca nesplnil podmienku\nnepretržitého trvania zamestnania od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31.12.2003. Vzhľadom\nna to sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\n16. Podľa § 114 ods. 1, 2 zákona č. 100/1988 Zb. orgánmi sociálneho zabezpečenia sú Federálne\nministerstvo práce a sociálnych vecí a ďalšie štátne orgány určené zákonmi národných rád. Ak ide o\nsociálne zabezpečenie vojakov z povolania, príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a príslušníkov\nzborov nápravnej výchovy, sú orgánmi sociálneho zabezpečenia ministerstvá národnej obrany a vnútra,\nministerstvá vnútra a životného prostredia a spravodlivosti republík a orgány uvedené v § 142.\n17. Kompetencia príslušných orgánov Ministerstva obrany SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení\nvojakov, teda v danom prípade aj o nároku na starobný dôchodok, je daná, keďže navrhovateľ nebol\nod vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný k 31.12.2003 tak, ako to predpokladá\nustanovenie § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.\n18. Z otázkou chýbajúcej právomoci sa nezaoberala odporkyňa, ale ani krajský súd, že v danej veci\nje na postúpenie veci príslušnému správnemu orgánu potrebné aplikovať ustanovenie § 20 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov ako všeobecného predpisu upravujúceho\nsprávne konanie, keďže zákon č. 461/2003 Z.z. taký postup nerieši a upravuje postúpenie len v prípade\nmiestnej, resp. vecnej nepríslušnosti organizačných zložiek Sociálnej poisťovne.\n19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia právnych predpisov žalovaná nie je\noprávnená (a ani nemala) v danom prípade o žiadosti žalobcu o starobný dôchodok rozhodnúť. V čase\nvzniku nároku navrhovateľa na starobný dôchodok mal a naďalej má kompetenciu na rozhodovanie o\ntomto nároku príslušný orgán Ministerstva obrany Slovenskej republiky (§ 142 ods. 4 zákona č. 100/1988\nZb.).\nPokiaľ teda žalovaná napadnutými rozhodnutiami rozhodla o zamietnutí žiadosti žalobcu, hoci nemala\nna takéto rozhodnutie právomoc, prekročila tým svoje kompetencie.\n20. Z uvedených dôvodov kasačný súd považoval napadnuté rozhodnutia žalovanej za nesúladné so\nzákonom a preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\n21. V ďalšom konaní je žalovaná viazaná právnym názorom kasaného súdu a žiadosť žalobcu o starobný\ndôchodok postúpi na rozhodnutie príslušnému orgánu v súlade s § 142 ods. 4 písm. a) zák.č.100/1988\nZb.\n22. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne Krajský súd v Prešove.\n\n23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 .\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sa/4/2017", "guid": "45700618-9e64-4de5-b1db-c0b67fb8f38b:15c65cc8-6a02-4cef-8656-c345b93f659c", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}