{"guid": "d8e1cc6c-b5b4-4907-86b0-45e47fc2f3f7:9fa2c84f-0f16-433c-b12d-12a3030561c8", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8016200885.1", "spisova_znacka": "7Asan/20/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Asan/20/2017 z 27. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. novembra 2018, sp. zn. 7Asan/20/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8016200885.1", "identifikacne_cislo": "8016200885", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-11-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/250#paragraf-16", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9fa2c84f-0f16-433c-b12d-12a3030561c8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200885.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200885.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200885.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Asan/20/2017\n8016200885\n27. 11. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:8016200885.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej\nveci žalobcu: R. M. - R., so sídlom Pod Táborom 11680/37, Prešov, právne zastúpeného JUDr.\nLadislavom Miklošom, advokátom so sídlom Vodná 6, Košice, proti žalovanému: Slovenská obchodná\ninšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie, so sídlom v Bratislave, Prievozská\n32, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.k.: SK/0458/99/2016 zo dňa 11.\nnovembra 2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.\n6Sa/24/2016-46 zo dňa 24. mája 2017, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č.k. 6Sa/24/2016-46 zo dňa 24. mája 2017 z a m i e t a .\nŽalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\n1. Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom č. k. 6Sa/24/2016-46 zo dňa 24. mája 2017\nrozhodnutie Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredného inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie\nč.k.: SK/0458/99/2016 zo dňa 11. novembra 2016 zrušil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov\nkonania.\n2. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že Slovenská obchodná\ninšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj v\nadministratívnom konaní vydal dňa 23.06.2016 rozhodnutie č. P/0096/07/16, ktorým uložil žalobcovi\npokutu vo výške 600,- Eur pre porušenie povinnosti predávajúceho podľa zákona č. 250/2007 Z.z.\no ochrane spotrebiteľa o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v\nznení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane spotrebiteľa, alebo zákon č. 250/2007 Z.z.)\nvydať spotrebiteľovi doklad o kúpe výrobku podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ku ktorému došlo\ntým, že žalobca spotrebiteľom - inšpektorom na 1 ks/lit. Oleja CASTROL Magnatec 5W-40 á 8,03 €/\nks (účtované 7,23 Eur, teda o 0,80 Eur) menej zakúpený v kontrolnom nákupe, doklad o kúpe výrobku\nnevydal v žiadnej forme. Toto bolo zistené pri výkone kontroly dňa 08.04.2016 v prevádzkarni žalobcu\nI. R., H. Q. XXXXX/XX, o výsledku ktorej bol spísaný Inšpekčný záznam zo dňa 08.04.2016. Podľa\nInšpekčného záznamu kontrola bola zameraná na dodržiavanie platných právnych predpisov pri predaji,\ndodávaní výrobkov a poskytovaní služieb na vnútornom trhu podľa zákona č. 128/2002 Z.z. o štátnej\nkontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n\nv znení neskorších predpisov, zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 18/1996 Z.z. o cenách v\nznení neskorších predpisov a zákona č. 377/2004 Z.z. o ochrane nefajčiarov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu\nč. P/0096/07/16 zo dňa 23.06.2016, podal žalobca odvolanie. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu\nprvostupňového správneho orgánu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. SK/0458/99/2016\nzo dňa 11.11.2016, ktorým odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\npotvrdil.\n3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 250/2007 Z.z., citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 1, § 16 ods.\n1, § 24 ods. 1 a súčasne v intenciách ustanovení zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len správny poriadok), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 3 ods. 1, 2\n5, § 21 ods. 1, § 47 ods. 1, 2 postupom podľa ustanovení tretej časti prvej a druhej hlavy Správneho\nsúdneho poriadku a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.\n4. Krajský súd poukazom na skutkové okolnosti a právnu úpravu ustanovenú v § 47 ods. 1, 2 správneho\nporiadku konštatoval, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu spĺňa všetky kritériá\nuvedené v § 47 ods. 2 správneho poriadku. Je z neho zrejmé, čo bolo predmetom rozhodovania,\nna základe ktorého ustanovenia právneho predpisu prvostupňový správny orgán rozhodoval, popis\nskutku, kedy k porušeniu povinnosti žalobcu došlo, teda miesto a čas, kedy sa skutok stal\n(08.04.2016 v prevádzkarni Autosúčiastky VALDO, Pod Táborom 11680/37, Prešov). Výrok rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu je súladný aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\npodľa ktorej vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v\nšpecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním a tento\nzáver má oporu priamo v ust. § 47 ods. 2 správneho poriadku. Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie\npríslušného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje aj s\nmedzinárodným záväzkom Slovenskej republiky, pretože i na rozhodovanie o správnych deliktoch je\npotrebné aplikovať požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách. Z\nčl. 6 ods. 1 Dohovoru vyplýva, že veci priestupkové a veci správnych deliktov je potrebné považovať v\nzmysle ustálenej Štrasburskej judikatúry za veci, ktoré majú charakter konania o trestnom obvinení. V\ndanej súvislosti správny súd poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n6Sžo/33/2014.\n5. Za nedôvodnú krajský súd považoval aj námietku žalobcu, že administratívny spis žalovaného nie\nje žurnalizovaný, pričom poukazoval na skutočnosť, že rozhodnutia správnych orgánov okrem spisovej\nznačky neobsahujú čísla listov a argumentoval túto skutočnosť vyhláškou Ministerstva spravodlivosti\nSlovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre súdy. K uvedenej\nnámietke správny súd konštatoval, že správny poriadok ani osobitný právny predpis nemá osobitnú\núpravu, ako majú správne orgány v správnom konaní žurnalizovať spisy. Žurnalizáciu administratívneho\nspisu robí správny orgán priebežne tak, aby poskytovala prehľad, čo sa v ktorom štádiu konania v\nspise nachádza, kedy, od koho a aká písomnosť sa do spisu vkladá, t.j. aby zo spisu bol zrejmý\npostup správneho orgánu v konaní, aby sa v ňom nachádzali všetky podklady, ktoré posudzoval, aké\ndôkazy vykonal a z ktorých vychádzal pri vydávaní rozhodnutia. Správny súd konštatoval, že vyhláška\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z.z. sa na orgány verejnej správy v danom\nprípade nevzťahuje. Administratívny spis žalovaného v predmetnom konaní obsahuje všetky listiny a\nkorešponduje s celým priebehom administratívneho konania so žalobcom. Obsahuje všetky listiny, ktoré\ntvorili podklad pre rozhodnutie žalovaného. Pokiaľ žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp.zn. 4Sžf/10/2010, v tomto prípade sa na toto konanie citované rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky nevzťahuje. Z odôvodnenia tohto citovaného rozhodnutia je\nnesporné, že išlo o administratívny spis daňových orgánov a že v administratívnom spise, ktorý bol\npredložený správnemu súdu v konaní, nebol predložený administratívny spis úplný (kompletný).\n6. Krajský súd ďalej poukazom na to, že správne konanie je spravidla ovládané zásadou písomnosti\na neverejnosti, uviedol, že ústne konanie sa preto vo všeobecnosti na rozdiel od súdneho konania\nnevyžaduje; správne orgány nariaďujú ústne pojednávanie iba vtedy, ak to vyžaduje povaha veci; ústne\npojednávanie je charakteristické predovšetkým v tom, že v ňom vystupuje viac účastníkov, často s\nprotichodnými záujmami; cieľom ústneho pojednávania je preto predovšetkým zistiť skutočný stav veci\na odstrániť rozpory medzi účastníkmi. Správny súd konštatoval, že v predmetnom konaní, ako vyplýva\n\nz obsahu administratívneho spisu žalovaného, správne konanie o uložení pokuty žalobcovi začalo na\npodklade inšpekčného záznamu o výkone kontroly, ktorá bola v prevádzkarni žalobcu vykonaná dňa\n08.04.2016 a ktorú vykonali inšpektori Slovenskej obchodnej inšpekcie (prvostupňového správneho\norgánu). Z obsahu inšpekčného záznamu vyplýva, že inšpektori vykonali u žalobcu kontrolný nákup 1ks/\nlit. Oleja CASTROL Magnatec 5W-40, za ktorý im bola účtovaná cena 7,25 Eur a na ktorú im nebol\nvydaný doklad o kúpe výrobku zo strany žalobcu. Žalobca využil svoje právo vyjadriť sa k zisteným\nnedostatkom a jeho vyjadrenie tvorí prílohu tohto inšpekčného záznamu, kde predavač žalobcu tvrdí,\nže doklad o kúpe výrobku v cene 8,30 Eur vydal a že kontrolný nákup vykonal iba jeden inšpektor a\naž po vykonaní kontrolného nákupu sa k nemu pridal inšpektor ďalší a tvrdil, že až potom inšpektor\ntvrdil, že doklad o kúpe nebol vydaný. Na tejto skutočnosti trval žalobca aj v prípade vyjadrenia sa\nk oznámeniu o začatí správneho konania a odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho\norgánu, v ktorých spochybňoval čas začatia výkonu kontroly 10.30 hod. a hodinu vyhotovenia dokladu\no kúpe vydaného inšpektorom, ktorý nepovažoval za presný a objektívny. V predmetnom prípade teda\nexistovali v konaní popri sebe dve tvrdenia, t.j. tvrdenie žalobcu, že doklad o kúpe výrobku riadne vydal\na tvrdenie inšpektorov, že im doklad o kúpe vydaný nebol. Teda existovali v konaní rovnocenné, pritom\nprotichodné vyjadrenia týkajúce sa samotného protiprávneho konania žalobcu.\n7. Krajský súd tiež konštatoval, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s uvedenou\nskutočnosťou dôsledne nevyrovnal. Správne orgány vo svojich rozhodnutiach iba formálne skonštatovali\nvýsledok kontroly z inšpekčného záznamu a tvrdenia žalobcu považovali za účelové. Podľa názoru\nsprávneho súdu v konaní o správnom delikte nesmie byť na ujmu objektívnosti zistenia skutkového\nstavu, aby dve skupiny rovnocenných dôkazov boli vyhodnotené v prospech jednej len preto, že ide o\ndôkaz produkovaný orgánom verejnej správy, ktorý z titulu postavenia v pozícii orgánu štátu musí byť\npovažovaný za neomylný a nespochybniteľný, avšak na druhej strane môže byť jediným usvedčujúcim\na nespochybniteľným dôkazom, najmä ak protichodný dôkaz neexistuje alebo je pochybný. Vyjadrenie\nžalobcu k inšpekčnému záznamu po vykonaní kontroly má rovnakú dôkaznú váhu ako tvrdenie\ninšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie.\n8. Ďalej krajský súd uviedol, že samotná kontrola, resp. výstupy z nej (inšpekčný záznam) ešte\nnezasahujú do sféry subjektívnych práv kontrolovaného subjektu. K takémuto zásahu môže dôjsť až\nv prípade, keď bude následne začaté správne konanie a vydané rozhodnutie. Súčasne platí, že aj\nkeď výsledky kontroly majú byť podkladom pre začatie správneho konania a jedným z dôkazov pre\nvydanie rozhodnutia, samy o sebe nenahrádzajú, ani nemôžu nahradiť dokazovanie vykonané postupom\nstanoveným správnym poriadkom. Inšpekčný záznam je síce obvykle podstatným zdrojom pre zistenie\nskutkového stavu veci v správnom konaní, ide však iba o jeden zo skutkových podkladov pre rozhodnutie\na nie je vylúčené i vykonanie ďalších dôkazov (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.\n3As 167/2014-41 zo dňa 09.03.2016). V predmetnom konaní správne orgány neodstránili dokazovaním,\nnapr. konfrontáciou inšpektorov a žalobcu, prípadne predavača existujúce protichodné tvrdenia a teda\nnedostatočne zistili skutočný stav veci.\n9. Podľa názoru krajského súdu úlohou správneho orgánu je zistiť skutkový stav tak, aby bolo bez\nakýchkoľvek pochybností zrejmé a preukázané, že sa skutok stal a že sa ho dopustil žalobca.\nPokiaľ správne orgány bez akýchkoľvek pochybností nepreukážu, že sa skutok stal a spáchal ho\nžalobca, nemožno dospieť k výroku o porušení právnej povinnosti žalobcom len na základe tvrdenia\nz jediného zdroja - inšpekčnému záznamu, ktorému dá správny orgán prednosť pred rovnocenným\nvyjadrením účastníka konania. V danej súvislosti správny súd poukázal na názor vyplývajúci z judikatúry\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.\n1Sžd/39/2012 zo dňa 20.02.2014).\n10. Krajský súd uviedol, že z obsahu predmetného inšpekčného záznamu vyplýva, že jeho obsahom\nje zaznamenanie priebehu výkonu kontroly s uvedením dátumu a miesta jej realizácie, zúčastnených\nosôb, opisu kontrolných zistení s konštatovaním porušenia zákona, s väzbou na konkrétne zákonné\nustanovenia, vyjadrenia žalobcu, prijatých opatrení a pokynov, podpis zúčastnených osôb podľa § 6 ods.\n2 zákona o štátnej kontrole. Z vyjadrenia žalobcu, ako aj z vyjadrenia povereného zástupcu žalovaného\nna nariadenom pojednávaní je nesporné, že inšpekčný záznam v časti vykonania kontrolného nákupu\nnebol zaznamenaný tak ako sa v skutočnosti stal a že je pravdou ako tvrdí žalobca, že kontrolný nákup\nvykonal iba jeden inšpektor, nie obaja inšpektori, ktorí vykonávali kontrolu. Teda nezaznamenáva výkon\nkontroly tak, ako sa v skutočnosti vykonala.\n\n11. Krajský súd dospel k záveru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov, keďže žalovaný sa s námietkami žalobcu ku skutočnému výkonu kontroly, ktorý\nje zaznamenaný v inšpekčnom zázname, žiadnym spôsobom nevyrovnal. Správny súd rozhodnutie\nžalovaného podľa § 191 ods. 1\npísm. d/ a e/ S.s.p. zrušil.\n12. O nároku žalobcu na náhradu trov konania krajský súd rozhodol podľa ust. § 167 a § 175 S.s.p.\na žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania priznal nárok na náhradu trov konania, poukazom na\nto, že podľa § 175 ods. 2 S.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti\nrozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n\nII.\nKasačná sťažnosť žalovaného\n13. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť.\nNavrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove 24. mája 2017, č.\nk. 6Sa/124/2016-46, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.\n14. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalovaný namietal, že krajský súd porušil zákon tým, že rozhodol\nna základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Nesprávne právne\nposúdenie žalovaný videl v tom, že v danom prípade v bode 53 rozsudku krajský súd uviedol, že v\nuvedenom prípade existovali v konaní popri sebe dve protichodné tvrdenia a to tvrdenie žalobcu, že\ndoklad o kúpe výrobku vydal a tvrdenie inšpektorov SOI, že im doklad o kúpe vydaný nebol. Žalovaný\nrovnako nesúhlasil s tvrdením krajského súdu v bode 54 rozsudku, že žalovaný sa v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia s odvolacími dôvodmi žalobcu dôsledne nevyrovnal. Nesúhlasil ani s tvrdením\nkrajského súdu v bode 56 rozsudku, že nemožno dospieť k výroku o porušení právnej povinnosti\nžalobcom len na základe tvrdenia z jedného zdroja inšpekčného záznamu, ktorému dal správny orgán\nprednosť pred rovnocenným vyjadrením účastníka konania.\n15. Žalovaný vyslovil názor, že rozhodnutie, napadnuté žalobou, bolo vydané v súlade s platnou právnou\núpravou, na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, pričom správne a orgány v danom\nprípade postupovali v súlade so zásadami správneho konania, s námietkami a podkladmi predloženými\nžalobcom sa správne orgány pri rozhodovaní podrobne zaoberali, svoje skutkové ako aj právne závery\nv odôvodnení rozhodnutí náležite odôvodnili. Tvrdil, že v predmetnom prípade bola zo strany správneho\norgánu zachovaná povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci vrátane zaobstarania si potrebných\ndokladov pre rozhodnutie, správny orgán neuprednostňoval inšpekčný záznam pred rovnocenným\nvyjadrením žalobcu, naopak vyjadrenie žalobcu bolo súčasťou podkladov, na základe ktorých sa zistil\nskutkový stav. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 34 ods. 4 správneho poriadku uviedol, že\nsprávny orgán je oprávnený rozhodnúť, ktoré dôkazy netreba vykonať, a preto v prejednávanom prípade,\nnakoľko žalovaný mal skutkový stav za dostatočne preukázaný, potrebu ďalšieho dokazovania nevidel,\nkeď žiadne zo skutočností uvádzaných žalobcom nemali na skutkový a právny základ rozhodnutia vplyv.\nNámietky žalobcu považoval za účelové spochybňovania výkonu samotnej kontroly, ktorú vykonávajú\ninšpektori, ktorí sú na výkon svojej činnosti odborne spôsobilými osobami.\n16. Žalovaný ďalej tvrdil, že po dôkladnom zvážení všetkých dokumentov a vyjadrení vrátane\nžalobcových došlo k vydaniu prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo po odvolaní žalobcu žalovaným\npotvrdené. V prípade námietky krajského súdu, že nemožno dospieť k výroku o porušení právnej\npovinnosti žalobcom len na základe tvrdenia z jediného zdroja - inšpekčného záznamu, uviedol, že na\ninšpekčný záznam nemožno nahliadať ako na jediný zdroj, z ktorého správny orgán čerpal pri vydávaní\nrozhodnutia, nakoľko inšpekčný záznam je dokument, ktorý tvorí súbor informácií, vrátané vyjadrení\nkontrolovaného subjektu, obrazových príloh a obsahuje podrobný opis vykonávanej kontroly zo strany\ninšpektorov SOI. Žalovaný trval na tom, že pred vydaním druhostupňového rozhodnutia preskúmal\nvšetky podania a vyjadrenia žalobcu, vrátane podaného odvolania, ktoré opäť žiadnym spôsobom\nnespochybnilo kontrolou zistený objektívny skutkový stav zo dňa 08.04.2016. Tvrdil, že v danom prípade\n\nsa správny orgán pridržiaval v súlade so zásadou vyplývajúcou z úpravy ustanovenej v § 32 ods. 1\nsprávneho poriadku, keď ako podklad pre vydanie rozhodnutia získal inšpekčný záznam z vykonanej\nkontroly zo dňa 08.04.2016, ktorý predstavuje relevantný výsledok vykonanej kontroly a sú v ňom\nzdokumentované objektívne zistenia skutkového stavu. V inšpekčnom zázname je priamo uvedené, že\npo zaplatení, nebol vydaný doklad o kúpe v žiadnej forme, pričom tento bol vydaný až po preukázaní sa\nslužobnými preukazmi, čo nemožno považovať za okolnosť, ktorá by žalobcu zbavovala zodpovednosti\nza kontrolou zistený nedostatok. Žalovaný vyslovil názor, že konfrontácia žalobcu a inšpektorov SOI by\nbola neúčelová, nakoľko by kontrolou zistený objektívny skutkový stav žiadnym spôsobom nevyvrátila.\n17. K námietke krajského súdu v bode 58 rozsudku ohľadom nespornosti, že inšpekčný záznam\nv časti vykonania kontrolného nákupu nebol zaznamenaný tak, ako sa v skutočnosti stalo a že je\npravdou, ako tvrdí žalobca, že kontrolný nákup vykonával iba jeden inšpektor, nie obaja inšpektori,\nžalovaný uviedol, že kontroly zo strany správneho orgánu prebiehajú v zmysle metodiky postupu\nvýkonu kontrol, a že sa jej zúčastňujú dvaja inšpektori. Predmetná kontrola prebehla plne v súlade so\nzákonom a metodikou postupu a zúčastnili sa jej obaja inšpektori. Skutočnosť, že druhý inšpektor nebol\nv tesnej blízkosti inšpektora kupujúceho tovar pri pokladni, resp. vedľa neho, nemá za následok, že\ninšpekčný záznam v časti vykonania kontrolného nákupu nebol zaznamenaný tak, ako sa v skutočnosti\nstal. Druhý inšpektor sledoval priebeh celého kontrolného nákupu a dodržiaval si odstup, ktorý mu\nobjektívne umožňoval sledovať celý priebeh kontrolného nákupu tak, ako bol popísaný a zaznamenaný\nv inšpekčnom zázname. Zákon ani metodické pokyny nepredpisujú určenú vzdialenosť, ktorú konajúci\ninšpektori počas výkonu kontroly medzi sebou majú dodržiavať, a preto je prirodzené, že bol medzi\ninšpektormi vykonávajúcimi kontrolu odstup. Zákon tak isto nehovorí o tom, že každý kontrolný nákup\nmusia vykonať obaja inšpektori SOI.\n18. Žalovaný záverom dal do pozornosti, že predmetný postup výkonu kontroly bol na sťažnosť žalobcu\npodrobený aj vnútornej kontrole, ktorého zápisnica zo dňa 10.08.2016 je súčasťou spisu daného prípadu,\npričom pochybenie zo strany inšpektorov SOI sa nepotvrdilo.\nIII.\nVyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného\n19. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti žalovaného navrhoval, aby kasačný súd uznesením\npodľa § 459 písm. a/ Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť žalovaného odmietol. Dal\ndo pozornosti tú skutočnosť, že podľa vyjadrenia žalovaného prevzal rozsudok krajského súdu dňa\n23.06.2017, podľa vyjadrenia informačného oddelenia krajského súdu kasačnú sťažnosť podal žalovaný\nv elektronickej forme dňa 25.07.2017 a súdom bola zaevidovaná dňa 28.07.2017, z čoho vyplýva, že\nžalovaný nestihol 30 dňovú lehotu na podanie kasačnej sťažnosti, ktorá márne uplynula dňa 24.07.2017.\n20. Vo veci samej žalobca navrhoval, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol a\nžalobcovi priznal náhradu trov kasačného konania, pokiaľ by kasačný súd zistil, že žalovaný kasačnú\nsťažnosť podal včas. Napadnutý rozsudok krajského súdu považoval za zákonný, vydaný po správnom\nprávnom posúdení, presvedčivo odôvodnený, majúc za to, že tento nie je v žiadnom rozpore s ustálenou\nrozhodovacou praxou kasačného súdu. K obsahu kasačnej sťažnosti žalovaného žalobca uviedol, že\nnesúhlasí s dôvodmi žalovaného, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nRozhodnutie krajského súdu považoval za vecne a právne správne.\n\nIV.\nKonanie pred kasačným súdom\n21. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci\nv zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom\nsúdnictve.\n\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2\nS.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 453\nods. 2 S.s.p. ), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods. 1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.)\na dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného nie je dôvodná.\n23. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.\n6Sa/24/2016-46 zo dňa 24. mája 2017, ktorým krajský súd žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného\n(č. SK/0458/99/2016 zo dňa 11. novembra 2016) podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ S.s.p. zrušil.\n24. Predmetom preskumavacieho súdneho konania v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného Slovenskej obchodnej inšpekcie, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v\nBratislave č. SK/0458/99/2016 zo dňa 11. novembra 2016, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol\na rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu - Slovenskej obchodnej inšpekcie Inšpektorátu\nSlovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zo dňa 23.06.2016, č.\nP/0096/07/16, potvrdil.\n25. Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane\nspotrebiteľa uložil žalobcovi pokutu 600,- € za porušenie povinnosti predávajúceho vydať spotrebiteľovi\ndoklad o kúpe výrobku podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, ktorého sa dopustil na tom skutkovom\nzáklade, že žalobca spotrebiteľom - inšpektorom na 1 ks/lit. Oleja CASTROL Magnatec 5W-40 á 8,03\n€/ks účtované 7,23 Eur, teda o 0,80 Eur menej zakúpený v kontrolnom nákupe, doklad o kúpe výrobku\nnevydal v žiadnej forme, čo bolo zistené pri výkone kontroly dňa 08.04.2016 v prevádzkarni žalobcu\nAutosúčiastky VALDO, Pod Táborom 11680/37, Prešov.\n26. Najvyšší súd ako súd kasačný v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského\nsúdu ako súdu správneho vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu,\nobsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne\npoukazuje.\n27. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov žalovaného vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nvo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania,\nuvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne\nvýchodiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Aby neopakoval skutočnosti\núčastníkom známe, na zdôraznenie skutkových a právnych záverov k veci uvádza nasledovné.\n28. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. (§ 2 ods. 1 S.s.p.)\n29. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a\nochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 S.s.p.)\n30. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu\norgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (§ 177 ods. 1 S.s.p.)\n31. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu\nverejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.(§ 135 ods. 1 S.s.p.)\n32. Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o\npriestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto\nhlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o\nvšeobecnej správnej žalobe. (§ 194 ods. 1, 2 S.s.p.)\n\n33. Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o\nskúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej\nlehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne\nkonanie. (§ 195 písm. b/ S.s.p.)\n34. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.\nJeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. S.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n35. Najvyšší súd zistil, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu v danej veci postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom\nnastolenými v prvej a druhej hlave tretej časti Správneho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď\nsúdny prieskum rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou vykonal v súlade\ns platnou právnou úpravou zákona č. 250/2007 Z.z.. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy uvedeného zákona v spojení s\nprávnou úpravou správneho poriadku postupom v zmysle zákonnej úpravy Správneho súdneho poriadku\ndospel k zhodnému záveru ako správny súd, a to že námietky žalobcu uvedené v jeho žalobe boli\ndôvodné, keď spochybnili správnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovaného.\n\nV.\nPrávne posúdenie odvolacím súdom\n36. Podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n37. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n38. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\n39. V zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho\na nie formálneho právneho štátu. Z uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho\nštátu je povinnosťou mocenských orgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl.\n2 ods. 2 ústavy.\n40. Z článku 152 ods. 4 ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych\npredpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových\nvlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad.\nPožiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako\nindividuálneho správneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona\nnemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý\nzákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné\npostupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou\nobsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a\npo vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade\ns právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\n\n41. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom\nštáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a\nspravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa\nosobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých\nštátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS\n17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;\nzhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,\ns. 382, I.ÚS 10/98, I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 2002 - II. polrok, s. 750).\n42. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v\nzmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je\nzaložené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak\nposkytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore\nso zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom\nochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.\nSprávne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide\no fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie\nzákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt\nprávneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\n43. Najvyšší súd upriamuje pozornosť tiež na to, že správny súd v procese súdneho prieskumu\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa Správneho súdneho poriadku (rovnako ako\npodľa predchádzajúcej právnej úpravy správneho súdnictva v zmysle piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku) je povinný posudzovať súlad rozhodnutia a postup mu predchádzajúci so zákonom, a preto v\nkonkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal,\nnie sú pochybné najmä ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej\nprocesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možným\nskutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantný\nprávny predpis a právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu aplikoval v súlade s čl. 152 ods. 4 Ústavy\nSlovenskej republiky.\n44. V predmetnej veci sa jedná o administratívne trestanie, nakoľko žalobca bol postihnutý za správny\ndelikt a bola mu uložená sankcia. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že vo svojej rozhodovacej\nčinnosti ustálil, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie\nza správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy (bližšie pozri napr. sp. zn.\n3Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008). Takýto záver vyplýva aj zo znenia čl. 6\nods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), keď\nDohovor v článku 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy podľa\nnázoru súdu vyplýva nevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a\ntrestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná\nadministratívna zodpovednosť. Napokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o\nsprávnych sankciách, ktoré bolo schválené Výborom ministrov 13.02.1991 na 452. zasadnutí zástupcov\nministrov odporúča vládam členských štátov, aby sa vo svojom práve a aj v praxi riadili zásadami, ktoré\nvyplývajú z tohto odporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že\nsa vzťahuje na správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými\npravidlami, či už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú\nalebo inú povahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie.\n45. V správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa\npostupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a preto je povinnosťou správnych orgánov oboch\nstupňov v konaní zistiť skutočný stav a pri tom postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania.\nPri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie je nutné pre\nnedostatok špeciálnej úpravy postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúci trestnoprávnu\núpravu (Trestný zákonník, Trestný poriadok). Pokiaľ aj orgány inšpekcie v administratívnom konaní\no zisťovaní a sankcionovaní správneho deliktu postupujú analógia legis podľa trestnoprávnej úpravy,\n\nto neznamená, že trestnoprávnu úpravu aplikujú doslovne, pretože pre ich postup a rozhodovanie je\nzákladným hmotnoprávnym predpisom zákon o ochrane spotrebiteľa a procesný správny poriadok.\n(bližšie pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo/33/2014).\n46. Vychádzajúc z ust. § 27 zákona o ochrane spotrebiteľa sa na konanie podľa toho zákona vzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní, okrem § 20 ods. 3 písm. e/ až h/ a § 21 a § 26a, ak osobitný\nzákon neustanovuje inak. Žalobca bol sankcionovaný podľa ust. § 24 zákona o ochrane spotrebiteľa,\nktorý upravuje sankcie, nie priestupky (tie sú upravené v ust. § 23 zákona a na tie sa vzťahuje zákon o\npriestupkoch) Správny poriadok vo svojej tretej časti upravuje priebeh konania a vo svojom ustanovení\n§ 21 upravuje samotné ústne pojednávanie. V tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/2/2016 publikované v zbierke stanovísk a rozhodnutí NS a súdov\nSR 4/2018 pod č. 41 podľa ktorého I. výroku „nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo\nveciach správnych deliktov je len fakultatívne. V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada\nústnosti neuplatňuje a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku\nnariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna\núvaha závisí od skutkových okolností v danej veci. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že zákon o\npriestupkoch upravil inštitút ústneho pojednávania v priestupkových veciach kogentným spôsobom.“\n47. Správne konanie v zmysle § 46 správneho poriadku je riadené zásadou zákonnosti, ktorá musí\nbyť premietnutá už v procese správneho konania, keď zákonnosť vydaného správneho rozhodnutia\nje podmienená zákonnosťou konania predchádzajúceho jeho vydaniu. Vychádzajúc z uvedeného\npovinnosťou správneho orgánu je v správnom konaní zistiť v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku\nskutočný stav veci ako materiálnej podmienky pre vydanie zákonného správneho rozhodnutia. Splnenie\ntejto zákonnej podmienky zákonodarca v súlade s čl. 6 Dohovoru v spojení s čl. 7 ods. 5 Ústavy\nSlovenskej republiky dôraznejšie kladie v konaní zisťovania porušenia právnej povinnosti subjektom,\nktorému je kladené za vinu porušenie právnej povinnosti a ukladania sankcií za takéto porušenie.\n48. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd sa v danej veci stotožňuje s argumentáciou krajského súdu, že\npovinnosťou správneho orgánu je zistiť skutkový stav tak, aby bolo bez akýchkoľvek pochybností zrejmé\na preukázané, že sa skutok stal a že sa ho dopustil žalobca. Pokiaľ správne orgány bez akýchkoľvek\npochybností nepreukážu, že sa skutok stal a spáchal ho žalobca, nie je možné dospieť k záveru o\nporušení právnej povinnosti žalobcom a to len na základe tvrdenia z inšpekčnému záznamu, ktorému\ndá správny orgán prednosť pred rovnocenným vyjadrením účastníka konania. Kasačný súd zastáva\nzhodný názor ako správny súd, že v konaní o správnom delikte nesmie byť na ujmu objektívnosti\nzistenia skutkového stavu, aby dve skupiny rovnocenných dôkazov boli vyhodnotené v prospech jednej\nlen preto, že ide o dôkaz produkovaný orgánom verejnej správy, ktorý z titulu postavenia v pozícii\norgánu štátu musí byť považovaný za neomylný a nespochybniteľný, avšak na druhej strane môže byť\njediným usvedčujúcim a nespochybniteľným dôkazom, najmä, ak protichodný dôkaz neexistuje alebo\nje pochybný. Vyjadrenie žalobcu k inšpekčnému záznamu po vykonaní kontroly má rovnakú dôkaznú\nváhu ako tvrdenie inšpektorov Slovenskej obchodnej inšpekcie. V predmetnom konaní správne orgány\nneodstránili dokazovaním, napr. konfrontáciou inšpektorov a žalobcu, prípadne predavača existujúce\nprotichodné tvrdenia a teda nedostatočne zistili skutočný stav veci. Pokiaľ správne orgány oboch stupňov\nsvoj záver ustálili na základe doposiaľ zisteného skutkového stavu, z dôvodov uvedených vyššie, ich\nrozhodnutia treba považovať za predčasné a teda za nezákonné, keďže ich vydaniu nepredchádzalo\nkonanie, v ktorom by bol zistený skutočný stav veci v súlade s § 32 ods. 1 správneho poriadku.\n49. Kasaný súd súhlasí aj s argumentáciou krajského súdu, že žalovaný sa v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia dôsledne nevyporiadal s námietkami žalobcu, ktorými namietal nezákonnosť\nprvostupňového rozhodnutia, keď v preskúmavanom rozhodnutí žalovaný zopakujúc skutkové zistenia\nprvostupňového správneho orgánu skonštatoval, že skutkový stav považuje za spoľahlivo zistený\na protiprávnosť konania žalobcu za nepochybne preukázanú, preto nezistil v odvolacom konaní\ndôvod na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia a tvrdenia žalobcu považuje za účelové,\na to bez náležitého odôvodnenia. Uvedené má za následok nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia,\npodmieňujúce jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.\n50. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd ako súd kasačný námietky žalovaného\nuvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto nespochybnili vecnú správnosť\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť\nžalovaného podľa § 461 S.s.p. zamietol.\n\n51. O náhrade trov kasačného konania kasačný súd rozhodol v zmysle právnej úpravy ustanovenej v\n§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p.. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov tohto konania,\nkeďže žalobca bol v konaní úspešný.\n\n52. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.\nz. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Sa/24/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}