{"guid": "8fa4754c-ad43-447a-b889-8ee2725886f1:9a7477f8-715a-49bf-a44b-acd6db82912c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8016200790.1", "spisova_znacka": "10Sžrk/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžrk/6/2017 z 27. 4. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2018, sp. zn. 10Sžrk/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8016200790.1", "identifikacne_cislo": "8016200790", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2018-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-19.odsek-3", "nazov": "§ 19 ods. 3 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-19.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. d) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-o", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. o) zákona č. 503/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/503/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-o", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/503-2003/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-19", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-30", "/SK/ZZ/2003/503#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9a7477f8-715a-49bf-a44b-acd6db82912c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200790.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200790.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200790.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžrk/6/2017\n8016200790\n27. 04. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:8016200790.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD.\na členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobkyne:\nR. B., narodená dňa XX.XX.XXXX, L., právne zastúpenej: JUDr. Jiří Martaus, advokát, Ul. 1. mája\n113/19, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému (sťažovateľ): Okresný úrad Prešov, odbor opravných\nprostriedkov, Námestie mieru 3, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OÚ-POOOP4-2016/034929-DRA zo dňa 05.09.2016 v spojení s prvoinštančným správnym rozhodnutím č. OUPP-PLO-2016/000658-015-KJ zo dňa 16.05.2016, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/43/2016-25 zo dňa 25.05.2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/43/2016-25 zo dňa 25.\nmája 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d/, e/, g/ zákona\nč. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. OÚPO-OOP4-2016/034929-DRA zo dňa 05.09.2016 v spojení s rozhodnutím Okresného úradu Poprad,\npozemkový a lesný odbor č. OU-PP-PLO-2016/000658-015-KJ zo dňa 16.05.2016, ktorým sa podľa §\n30 ods. 1 písm. d/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) zastavilo\nkonanie vo veci uplatneného nároku zo dňa 28.12.2004 na pozemky nachádzajúce sa v k. ú. D. v zmysle\n§ 5 ods. 1 zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom (ďalej len „reštitučný zákon“)\na vec vrátil prvoinštančnému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Náhradu trov konania správny súd\npriznal žalobkyni.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že súd ako správny súd preskúmal\nnapadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo a jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba\nje dôvodná, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne\nposúdenie veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a tiež\ndošlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za\nnásledok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.\n3. Poznamenal, že podaním sa v zmysle Správneho poriadku rozumie prejav vôle adresovaný\nsprávnemu orgánu písomnou formou alebo ústne do zápisnice. Subjektom oprávneným urobiť podanie\nmôže byť každý okrem správneho orgánu, ktorý má vo veci konať a rozhodnúť. Správny poriadok pri\nposudzovaní podania vychádza z jeho materiálneho chápania. Podanie sa neposudzuje podľa jeho\nformálneho označenia, ale podľa jeho obsahu. Všeobecnými náležitosťami podania podľa Správneho\n\nporiadku je individualizácia subjektu, t. j. kto ho podáva, označenie predmetu konania, t. j. čoho sa návrh\ntýka a napokon označenie petitu, t. j. čo sa navrhuje.\n4. Dodal, že rozsah pomoci poskytovanej správnym orgánom v súvislosti s nedostatkami podania\nnie je absolútny. Jeho relativizácia spočíva v tom, že táto právna pomoc sa poskytuje účastníkovi\nkonania, t. j. až po začatí konania, obsahom pomoci sú predovšetkým procesné práva a povinnosti,\nktorých ovplyvňovanie má vplyv na postavenie účastníka konania a jeho správny procesný postup,\nrozsah poučenia musí byť taký, aby účastník v konaní neutrpel ujmu, avšak nemá nahrádzať pomoc\nposkytovanú na zmluvnom základe advokátom. Odstraňovanie nedostatkov podania je konkretizáciou\nzásady úzkej súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Táto súčinnosť nemôže mať charakter\nformálnosti. Jej cieľom je vybaviť vec efektívne, zodpovedne a bez zbytočných prieťahov.\n5. V ďalšom uviedol, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že hoci nemožno prvostupňovému\nsprávnemu orgánu vytknúť, žeby sa nepokúsil o odstránenie vád podania žalobcu, treba mu však\nvytknúť, že podľa príslušných zákonných ustanovení a zásad, nepostupoval dôsledne. Napriek tomu, že\nide o uplatnenie reštitučného nároku, a že bolo zjavné, že žalobkyňa nie je schopná pochopiť poučenie\nsprávneho orgánu a podľa jeho pokynov podanie doplniť a opraviť (s poukazom na skutočnosť, že nebola\nv správnom konaní zastúpená advokátom), na výzvy k oprave a doplnení podania ale reagovala, mal\nsa podľa krajského súdu správny orgán pokúsiť o odstránenie vád podania iným vhodným spôsobom.\nAj keď správny orgán vyzval žalobkyňu vyjadriť sa k podkladom pred vydaním samotného rozhodnutia,\nvzhľadom na komplikovanosť veci správny súd nebol toho názoru, že by prvostupňový správny orgán\nvyčerpal všetky možnosti dané mu Správnym poriadkom na to, aby zabezpečil objektivitu v konaní tým,\nže dá účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a dá mu možnosť navrhnúť jeho\ndoplnenie ako sa uvádza v prvostupňovom správnom rozhodnutí.\n6. Na základe uvedeného mal správny súd za to, že konanie správneho orgánu spočívajúce v tom, že v\nadministratívnom spise chýba dôkaz o tom, či a v akom rozsahu prebiehala súčinnosť medzi žalobkyňou\na správnym orgánom a či boli zachované procesné práva žalobkyne ako účastníčky konania, spôsobilo\nnezákonnosť rozhodnutí oboch správnych orgánov.\n7. V ďalšom sa správny súd stotožnil so žalobnou námietkou žalobkyne, že rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť, keď žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia\nuviedol, že nie je možné preukázať prechod vlastníctva prídelu na štát alebo inú právnickú osobu a\nna druhej strane poukázal, že prídel bol odňatý pre neplnenie povinností prídelcu. Túto argumentáciu\nsprávny orgán nepodporil žiadnym dôkazom ani dostatočnou správnou úvahou.\n8. Poukázal na to, že nezrozumiteľnosťou sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť.\nPatria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady,\nkeď dôkazy sú v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť\nz nedostatku dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď\npre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Ďalšou obsahovou náležitosťou rozhodnutia je jeho\nodôvodnenie. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o\nzákonnosti jeho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy\nproblémov: na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti treba považovať najmä\nskutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli\nvykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon\nako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov. Právne posúdenie veci znamená, že\nsprávny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu.\nMedzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Nestačí len citácia\npríslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili\nvzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením. Osobitnú pozornosť treba v odôvodnení\nvenovať tým skutočnostiam, ku ktorým správny orgán dospel na základe inštitútu voľnej úvahy.\n9. Zdôraznil, že v ďalšom konaní prvostupňový správny orgán bude postupovať tak, aby žalobkyňa\nneutrpela ujmu na svojich právach. Povinnosťou správneho orgánu je predvolať si žalobkyňu na ústne\npojednávanie a poskytnúť jej potrebnú súčinnosť v zmysle § 3 Správneho poriadku. Úlohou správneho\norgánu v ďalšom konaní bude presne a úplne zistiť skutkový stav, vydať nové rozhodnutie, v ktorom\nje povinný uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie v súlade s § 47 ods. 3 Správneho\n\nporiadku. V tejto súvislosti dal krajský súd do pozornosti nález Ústavného súdu SR III.ÚS 127/2010-35\nzo dňa 22. júna 2010.\n10. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu\n(§ 440 ods. 1 písm. g/ a písm. h/ S.s.p.).\n11. Sťažovateľ poukázal na to, že účastníčka konania bola prvostupňovým správnym orgánom, resp.\njeho právnymi predchodcami niekoľkokrát vyzvaná na doplnenie dokladov, medzi iným aj na predloženie\ndokladu o prechode nehnuteľnosti na štát alebo inú právnickú osobu.\n12. V ďalšom uviedol, že krajský súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že zistenie skutkového stavu\nbolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a\nnedostatok dôvodov, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Uvedené tvrdenie krajského\nsúdu je podľa sťažovateľa v rozpore s jeho tvrdením (bod 33.), že pri zastavení konania je správne\nkonanie meritórne skončené skôr, než sa dospeje k rozhodnutiu vo veci samej. K rozhodovaniu vo veci\nsamej z dôvodu zastavenia konania nedošlo.\n13. Poznamenal, že účastníčka konania mala možnosť navrhovať dokazovanie. Listom OU-PPPLO-2016/000658-014-KJ zo dňa 20.4.2016 prvostupňový správny orgán účastníčke konania oznámil\nv zmysle § 27 ods. 1 Správneho poriadku, že sa môže v lehote 15 dní vyjadriť k podkladom rozhodnutia\npred jeho vydaním. Účastníčka konania túto možnosť nevyužila. Následne prvostupňový správny orgán\nvydal rozhodnutie č. j. OU-PP-PLO-2016/000658-015-KJ zo dňa 16.5.2016 (ďalej len „rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu\"). Sťažovateľ preto poukazuje na to, že postup prvostupňového\nsprávneho orgánu pri zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. d) bol v súlade so Správnym poriadkom.\nNa skutočnosť, že účastníčka konania bola upovedomená o možnosti vyjadriť sa k podkladom\nrozhodnutia pred jeho vydaním je obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia aj rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu.\n14. Sťažovateľ vyjadril absolútny nesúhlas s tvrdením krajského súdu (bod 43.), ak uviedol: „...žalovaný\nv odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že nie je možné preukázať prechod vlastníckeho\nprídelu na štát alebo inú právnickú osobu a na druhej strane poukázal, že prídel bol odňatý pre neplnenie\npovinností prídelcu. Túto argumentáciu správny orgán nepodporil žiadnym dôkazom ani dostatočnou\nsprávnou úvahou \". Mal za to, že tvrdenie krajského súdu je absolútne v rozpore s tým, čo je uvedené v\nnapadnutom rozhodnutí sťažovateľa. Sťažovateľ poukázal na to, že dôvod prechodu na štát mohol byť\nrôzny a nebolo preukázané, že boli naplnené znaky reštitučného zákona.\n15. Sťažovateľ poukázal na skutočnosť, že v súlade nálezom Ústavného súdu SR III.ÚS 127/2010-35\nzo dňa 22.6.2010 prvostupňový správny orgán aj postupoval, ak účastníčku konania opakovane 3krát vyzýval na odstránenie nedostatkov podania (listami č. OPÚ-183/2005/Pr. zo dňa 24.01.2005, č.\n2523/76/2008 RV zo dňa 20.08.2008 a č. 1531/72/2009 RV zo dňa 01.06.2009) a konanie nezastavil\nskôr. Taktiež sám prvostupňový správny orgán vynaložil maximálne úsilie na zabezpečenie dokladov\npotrebných k rozhodnutiu vo veci, ak oslovoval jednotlivé archívy( listom OÚ-PP-PLO-2015/014256-002\nzo dňa 26.10.2015 vyzval MV SR, štátny archív Levoča a Slovenský národný archív Bratislava; listom\nOU-PP-PLO-2016/000658-005 zo dňa 18.01.2016 OÚ PLO vyzval znova archívy - Levoča, Bratislava,\nPoprad, Sp. Nová Ves, Košice; Obec Hrhov; Tatra Agrolev, s.r.o. Levoča; Okresný súd Spišská Nová\nVes a Okresný úrad, katastrálny odb. D.).\n16. Taktiež poukázal na to, že podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR rozsah pomoci poskytovanej\nsprávnym orgánom v zmysle § 19 ods. 3 Správneho poriadku pri odstraňovaní nedostatkov podania\nnie je absolútny, ale reštitučný zákon vychádza z predpokladu aktívnej spolupráce účastníkov konania\n(napr. rozsudok NS SR 1Sžro/80/2001 zo dňa 20.12.2011).\n17. Sťažovateľ vyjadril presvedčenie, že účastníčka konania neuniesla dôkazné bremeno vyplývajúce z\nustanovení § 3 reštitučného zákona, podľa ktorého mala nielen do 31.12.2004 uplatniť reštitučný nárok\nna obvodnom pozemkovom úrade, čo vykonala, ale zároveň mala preukázať skutočnosti podľa § 3\nreštitučného zákona, t. j. preukázať prechod pozemku na štát alebo inú právnickú osobu.\n\n18. Na základe vyššie uvedených skutočností bol sťažovateľ presvedčený, že rozsudok vydaný krajským\nsúdom je nesprávny, nezákonný a nespĺňa všetky zákonom vyžadované atribúty zákonnosti, a preto v\nzmysle ustanovenia § 445 ods. 1 písm. d/ S.s.p. navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok krajského\nsúdu v celom rozsahu a vrátil vec na ďalšie konanie.\n19. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti v stanovenej lehote nevyjadrila.\n20. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná\nsťažnosť je dôvodná, preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 ods.\n1 S.s.p.). Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 27. apríla 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n21. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného\nv spojení s prvoinštančným správnym rozhodnutím o zastavení reštitučného konania a vec vrátil\norgánu verejnej správy prvej inštancie na ďalšie konanie, a preto primárne v medziach kasačnej\nsťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 19 ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán\npomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil;\nsúčasne ho poučí, že inak konanie zastaví.\nPodľa § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania\nna výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti\nzastavenia konania poučený.\nPodľa § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona, oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku,\nktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku prevzatia nehnuteľnosti bez právneho\ndôvodu.\nPodľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona, rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie\no priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.\nPodľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona, na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o\nsprávnom konaní.\n22. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobkyňa si podaním zo dňa\n28.12.2004 uplatnila právo na navrátenie vlastníctva po pôvodnom vlastníkovi E. G. a manželke C. G.\n(rodičoch žalobkyne) v zmysle reštitučného zákona k pozemkom v k. ú. D. v celkovej výmere 2,9854\nha, a to z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. o/ reštitučného zákona. Výzvou zo dňa 24.01.2005\nvyzval sťažovateľ žalobkyňu, aby doplnila doklady nutné k preukázaniu oprávnenosti nároku v zmysle\nreštitučného zákona ako aj k pokračovaniu správneho konania v predmetnej veci s tým, že prílohou\nvýzvy bol zoznam požadovaných dokladov. Listom zo dňa 20.08.2008 vyzval sťažovateľ žalobkyňu o\npredloženie listín (1/ titul, na základe ktorého došlo k odňatiu pôdy podľa Výmeru 65927/47 zo dňa\n27.11.1947; 2/ identifikácia parciel, úplné výpisy z PKV, platné LV; 3/ dedičské konanie po pôvodnom\nvlastníkovi C. G.) s poučením, že pokiaľ uvedené listiny nepredloží do 30.09.2008, konanie bude v\nzmysle Správneho poriadku zastavené. Žalobkyňa v odpovedi na výzvu sťažovateľa zo dňa 18.09.2008\noznámila, že pridelená pôda bola odňatá komunistami, ktorých konanie bolo spojené s fyzickým násilím\nna jej rodičoch bez udania titulu, preto žiadanú listinu nie je možné zaslať. Dodala, že parcely uvedené\n\nna výmere neboli zapísané v pozemkovej knihe, ani neskôr v katastri nehnuteľností, preto nie je možné\ndané parcely identifikovať, či žiadať od nej dokumenty. Konštatovala, že pri ROEP si tieto nároky\nuplatňovala a tieto skutočnosti komisia prejednávala, preto bola prekvapená, že od nej sťažovateľ žiada\ndokumentáciu, o ktorej je zrejmé, že neexistuje a nikdy neexistovala. Podaním zo dňa 01.06.2009\npožiadal sťažovateľ žalobkyňu o doplnenie jej podania z 28.12.2004 o titul, na základe ktorého bola\nodňatá pôda štátom, ktorá bola pôvodnému vlastníkovi E. G. a manž. C. G. pridelená Výmerom\n65927/47-III/B zo dňa 27.11.1947. Sťažovateľ súčasne poučil žalobkyňu o možnosti zastavenia konania\nv prípade nepredloženia požadovaných listín v lehote 30 dní od doručenia výzvy.\n23. Žiadosťou o poskytnutie dokladov zo dňa 26.10.2015 požiadal sťažovateľ Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky, Štátny archív Levoča a Slovenský národný archív o poskytnutie dokladov (konečný\nprídelový plán v k. ú. D.; prídelové listiny na meno G. E. a G. C.; doklady o vyplatení prídelu; doklad o\nzrušení prídelu; výmer o vlastníctve pôdy; Výkazy nehnuteľností skonfiškovaných a pridelených na meno\nE. G. a C. G. resp. iné doklady týkajúce sa prídelového konania uvedených osôb), ktoré sú potrebné\nako podklady pre rozhodnutie o uplatnenom reštitučnom nároku.\n24. Opätovnú žiadosť o poskytnutie dokladov potrebných ako podklady pre rozhodnutie o uplatnenom\nreštitučnom nároku realizoval sťažovateľ listom zo dňa 18.01.2016, ktorý adresoval nasledovne:\nMinisterstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív Levoča; Slovenský národný archív; Štátny archív\nLevoča, pobočka Poprad; Štátny archív v Košiciach - pracovisko archív Spišská Nová Ves; Štátny archív\nv Košiciach; Obec Spišský Hrhov; Tatra Agrolev, s.r.o.; Okresný úrad Spišská Nová Ves; Okresný úrad\nSpišská Nová Ves, katastrálny odbor.\n25. Listom zo dňa 20.04.2016 dal sťažovateľ žalobkyni možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k\njeho podkladom ako aj k spôsobom ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, s tým, že so spisovým\nmateriálom mala možnosť oboznámiť sa na správnom orgáne.\n26. O žiadosti žalobkyne zo dňa 28.12.2004 napokon rozhodol orgán verejnej správy prvej inštancie\nrozhodnutím č. OU-PP-PLO-2016/000658-015-KJ zo dňa 16.05.2016, ktorým podľa § 30 ods. 1 písm. d/\nSprávneho poriadku konanie vo veci uplatneného reštitučného nároku zastavil. Rozhodnutie odôvodnil\ntým, že napriek tomu, že niekoľkokrát vyzval žalobkyňu na odstránenie nedostatkov podania a na\ndoloženie všetkých dokladov, najmä listiny, ktorou by sa dalo preukázať prechod nehnuteľností na štát\na určil jej primeranú lehotu na odstránenie nedostatkov, podania a doplnenie podkladov, a zároveň ju\npoučil o následkoch nedoplnenia podania, k odstráneniu nedostatkov a k doplneniu podania o všetky\ndoklady a listiny uvedené vo výzve nedošlo.\n27. Na podklade podaného odvolania voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvej inštancie rozhodol\nžalovaný tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a prvoinštančné správne rozhodnutie potvrdil dôvodiac,\nže žalobkyňa ako účastníčka konania napriek výzvam s poučením o možnosti zastavenia konania svoje\npodanie nedoplnila a neodstránila tak nedostatky svojho podania, teda žalovaná neuniesla dôkazné\nbremeno, keďže nepredložila listinu alebo iný dôkaz o prechode nehnuteľnosti na štát alebo inú\nprávnickú osobu.\n28. Krajský súd rozhodujúc o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nkasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s\nprvoinštančným správnym rozhodnutím zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvej inštancie na\nďalšie konanie. Z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že podľa názoru krajského súdu,\nhoci nemožno prvoinštančnému orgánu verejnej správy vyčítať, žeby sa nepokúsil o odstránenie\nvád podania žalobkyne, mal sa však, vzhľadom na to, že ide o uplatnenie reštitučného nároku,\npokúsiť o odstránenie vád podania aj iným vhodným spôsobom. V ďalšom mal za to, že orgán\nverejnej správy prvej inštancie nevyčerpal všetky možnosti dané mu Správnym poriadkom na to,\naby zabezpečil objektivitu v konaní. Dodal, že rovnako z administratívneho spisu nevyplýva, že by\nprvoinštančný orgán verejnej správy predvolal žalobkyňu na ústne pojednávanie a vyhotovil o ňom\nzápisnicu. Krajský súd konštatoval, že absencia dôkazu v administratívnom spise o tom, či a v akom\nrozsahu prebiehala súčinnosť medzi žalobkyňou a správnym orgánom a či boli zachované procesné\npráva žalobkyne spôsobilo nezákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch inštancií. Zároveň\nkonštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného pre nezrozumiteľnosť. Na základe uvedeného\nuložil krajský súd orgánu verejnej správy prvej inštancie v ďalšom konaní postupovať tak, aby žalobkyňa\n\nneutrpela ujmu na svojich právach, a teda predvolal žalobkyňu na ústne pojednávanie, poskytol jej\npotrebnú súčinnosť, presne a úplne zistiť skutkový stav a vydal nové rozhodnutie.\n29. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu namietal nesprávne právne\nposúdenie veci a odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Mal za to, že rozsudok\nvydaný správnym súdom prvej inštancie je nesprávny, nezákonný a nespĺňa všetky zákonom\nvyžadované atribúty zákonnosti, preto požadoval jeho zrušenie v celom rozsahu a vrátenie veci na ďalšie\nkonanie.\n30. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd konštatuje, že súhlasí s odôvodnením rozsudku\nkrajského súdu v tej časti, v ktorej uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia musí poskytnúť skutkovú aj\nprávnu oporu výroku rozhodnutia a musí byť formulované tak, aby bolo zrozumiteľné komukoľvek (bod\n30.). Súhlasí aj s krajským súdom uvedenou charakteristikou podania v zmysle Správneho poriadku\n(bod 38.), ako aj s poukazom správneho súdu prvej inštancie na rozsah pomoci poskytovanej orgánom\nverejnej správy pri odstraňovaní nedostatkov podania (bod 39.). S ďalšími časťami právneho názoru\nkrajského súdu vyslovenými v napadnutom rozsudku sa však kasačný súd nemohol stotožniť, nakoľko\ntieto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n31. V prvom rade kasačný súd nesúhlasí s argumentáciou krajského súdu, že orgán verejnej správy prvej\ninštancie v správnom konaní nepostupoval dôsledne, a že sa mal pokúsiť o odstránenie vád podania\niným vhodným spôsobom. Kasačný súd má z administratívneho spisu žalovaného za jednoznačne\npreukázané, že prvoinštančný orgán žalobkyňu tromi výzvami (zo dňa 21.04.2005, 20.08.2008 a\n01.06.2009) požiadal o doplnenie resp. predloženie listín potrebných na rozhodnutie o ňou uplatnenom\nreštitučnom nároku, pričom žalobkyňa reagovala len na výzvu zo dňa 20.08.2008 listom zo dňa\n18.09.2008, z ktorého obsahu vyplýva, že potrebnou dokumentáciou nedisponuje. Žalobkyňa bola\nsúčasne v každej výzve poučená o možnosti zastavenia konania v prípade nedoplnenia podania v\nzmysle pokynov obsiahnutých vo výzve. Následne orgán verejnej správy prvej inštancie z vlastnej\niniciatívy oslovil viacero štátnych orgánov a inštitúcii za účelom získania potrebných podkladov pre\nrozhodnutie v reštitučnej veci, ale bezvýsledne. Z uvedeného jasne vyplýva, že prvoinštančný orgán\nverejnej správy vyvinul adekvátnu snahu v súvislosti s odstraňovaním nedostatkov podania žalobkyne\nzo dňa 28.12.2004.\n32. V súvislosti s uvedeným potom vyznieva absurdne tvrdenie krajského súdu, že v administratívnom\nspise chýba dôkaz o priebehu súčinnosti medzi žalobkyňou a orgánom verejnej správy. K tomu kasačný\nsúd dodáva, že pri odstraňovaní nedostatkov podania sa vyžaduje aktívna kooperácia účastníka konania\ns orgánom verejnej správy, ktorú však kasačný súd v prejednávanom prípade u žalobkyne nespozoroval.\nPodľa názoru kasačného súdu vyvinul orgán verejnej správy maximálne úsilie zistiť úplne a presne\nskutočný stav veci a zaobstarať si podklady pre rozhodnutie a tým pomôcť žalobkyni odstrániť nedostatky\npodania, ktorá však aj napriek rozsiahlej aktivite orgánu verejnej správy prvej inštancie neodstránila\nvady podania.\n33. Krajský súd vytkol prvoinštančnému orgánu, že vzhľadom na komplikovanosť veci objektívne\nneumožnil žalobkyni vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, navrhnúť jeho doplnenie a že nenariadil\nústne pojednávanie. S uvedenou argumentáciou podľa kasačného súdu nemožno súhlasiť, nakoľko\npodľa § 5 ods. 3 reštitučného zákona sa na rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo\nrozhodnutie o priznaní práva na náhradu vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. V zmysle\nustanovenia § 21 ods. 1 Správneho poriadku je správne konanie spravidla ovládané zásadou písomnosti\na neverejnosti. Vo svetle uvedeného vyhodnotil kasačný súd za správny postup prvoinštančného orgánu\nverejnej správy, ktorý písomne vyzval žalobkyňu vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, prípadne navrhnúť\njeho doplnenie. Ústne konanie sa vo všeobecnosti, na rozdiel od súdneho konania, nevyžaduje s tým, že\nústne pojednávanie orgán verejnej správy nariaďuje predovšetkým vtedy, ak to vyžaduje povaha veci.\nCieľom ústneho pojednávania je hlavne zistiť skutočný stav veci, a pokiaľ možno odstrániť rozpory medzi\núčastníkmi. Je teda zrejmé, že prvoinštančný orgán verejnej správy nebol zo zákona povinný nariadiť\nústne pojednávanie s cieľom umožniť žalobkyni vyjadriť sa na ňom k podkladom rozhodnutia alebo aby\nnavrhla jeho doplnenie, keďže tak mohla bez problémov urobiť aj písomnou formou. Ústne pojednávanie\nnebolo podľa kasačného súdu nutné nariaďovať tiež s ohľadom na obsah administratívneho spisu, z\nktorého bolo zrejmé, že žalobkyňa nevlastní listinu preukazujúcu prechod predmetného majetku na štát\nresp. inú právnickú osobu a ani z iných listín získaných konajúcim orgánom nebolo možné preukázať\n\nprechod vlastníctva žiadaných pozemkov, ani ustáliť existenciu niektorého z taxatívne uvedených\ndôvodov reštitučného zákona na navrátenie žiadaných pozemkov, dokonca ani presne identifikovať\npozemky, ktoré majú byť predmetom reštitúcie. Ústne konanie by tak neprispelo k objasneniu veci, ani\nk odstráneniu nedostatkov.\n34. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa taktiež nestotožnil s právnym záverom krajského súdu o\nnezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaného, keď tento mal v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia\nuviesť, že nie je možné preukázať prechod vlastníctva prídelu na štát alebo inú právnickú osobu a na\ndruhej strane poukázal, že prídel bol odňatý pre neplnenie povinnosti prídelcu. Žalovaný v napadnutom\nrozhodnutí uviedol: „OÚ OOP poukazuje na to, že podľa nariadenia č. 104/45 Zb. SNR v znení nariadenia\nč. 64/1946 Zb. SNR. sa prideľovali nehnuteľnosti do vlastníctva a pozemkoknižné prevedenie prídelu\nmalo obstarať Povereníctvo SNR pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu na vlastné trovy. Nebolo\npovinnosťou prídelcu zabezpečiť zaknihovanie do pozemkovej knihy. Tieto zápisy už nemali konštitutívny\nale iba deklaratórny charakter, keďže vlastníctvo prídelcov vzniklo dňom vydania výmeru o vlastníctve\npôdy alebo o prídele do vlastníctva alebo prevzatím držby pridelenej pôdy, ak bola pridelená prídelovou\nlistinou. OÚ OOP nesúhlasí s odvolaním účastníčky konania v tom smere, že k odňatiu predmetných\nnehnuteľností jej právnych predchodcov došlo bez právneho dôvodu. Základnou podmienkou pre\npridelenie predmetných nehnuteľnosti do vlastníctva bola povinnosť prídelcu na nadobudnutej pôde\nosobne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Vlastnícke právo prídelcu bolo teda v zmysle\npríslušného nariadenie SNR č. 104/1945 Zb. obmedzené povinnosťou prídelcu na pridelenej pôde\nosobne hospodáriť so starostlivosťou riadneho hospodára. Pokiaľ stanovené podmienky vlastník neplnil,\nmohol mu byť predmetný prídel s poukazom na § 23 ods. 2 odňatý, čo bolo dôsledkom aplikácie\nprídelových predpisov. Odňatie prídelov bolo dôsledkom aplikácie prídelových predpisov na vzniknutú\nsituáciu, nie dôsledkom politickej perzekúcie. Vo veci uplatneného reštitučného nároku účastníčky\nkonania nebolo preukázané, za akých okolností malo vlastnícke právo jej právnych predchodcov prejsť\nna štát alebo inú právnickú osobu. Preto OÚ PLO nemohol vyvodiť záver, či takýto prechod naplnil\nznaky politickej perzekúcie a je daný niektorý z taxatívne uvedených dôvodov v § 3 ods. L 2. a 3\nreštitučného zákona. Preto OÚ OOP dôvod odvolania vo vzťahu k prechodu vlastníctva bez právneho\ndôvodu považuje za nedôvodný.“ Z uvedeného je pre kasačný súd zjavné, že žalovaný v odôvodnení\nrozhodnutia vzhľadom k neexistencii listiny preukazujúcej prechod vlastníctva pozemkov na štát resp.\ninú právnickú osobu len poukázal aj na ďalší možný dôvod odňatia prídelu, ktorý by zároveň vysvetľoval\nprečo absentuje požadovaná listina. Žiadne závery však vzhľadom na uvedenú úvahu nevyvodil, preto\nkasačný súd argumentáciu krajského súdu o nezrozumiteľnosti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného\nnepovažoval za správnu.\n35. K uvedenému považuje kasačný súd za dôležité poukázať na nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. III. ÚS 127/2010-35 zo dňa 22.06.2010 (ktorého časť cituje aj krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku) a dať do popredia skutočnosť, že reštitučné zákony boli vydané s cieľom\nzmierniť následky niektorých majetkových krívd, ku ktorým došlo voči vlastníkom v týchto zákonoch\nšpecifikovaného majetku v období rokov 1948 až 1989. To znamená, že právny poriadok predpokladá,\nže nebude možné napraviť resp. zmierniť všetky následky minulých majetkových a iných krívd\nspočívajúcich v porušovaní všeobecne uznávaných ľudských práv a slobôd zo strany štátu. K splneniu\ncieľa a účelu reštitučných zákonov sa tak vyžaduje, aby všetky orgány verejnej moci vychádzali z tejto\nšpeciálnej úpravy pri posudzovaní nárokov osôb, ktorých majetok prešiel na štát alebo na inú právnickú\nosobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, a hlavne aby v tom duchu interpretovali\nzákonom ustanovené okolnosti, v dôsledku ktorých došlo k prechodu majetku, a to predovšetkým tam,\nkde orgán verejnej moci musí vychádzať z vlastnej úvahy. V duchu uvedeného kasačný súd ustálil,\nže orgány verejnej správy s náležitou zodpovednosťou interpretovali a aplikovali príslušné zákony\nza súčasného dodržiavania základných práv a slobôd, preto žalovaný rozhodol správne, ak potvrdil\nprvoinštančné správne rozhodnutie o zastavení reštitučného konania.\n36. Kasačný súd sa tak v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy\nako aj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie\nžiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne rozhodnutia oboch\ninštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie\nvo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány\nverejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené\n\npri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami žalobkyne a s jej vyjadreniami k\npodkladom rozhodnutia.\n37. Záverom Najvyšší súd Slovenskej republiky dodáva, že sa mu javí naivná predstava správneho\nsúdu, že ďalšou činnosťou orgánu verejnej správy, vzhľadom na predchádzajúcu všemožnú no bohužiaľ\nneúspešnú aktivitu orgánu verejnej správy v získavaní dôkazov, bude tentokrát výsledok iný. Nemožno\npredpokladať, že po vyše 13 rokoch od podania žiadosti o navrátenie vlastníctva pozemkov, počas\nktorých sa žalobkyni ani orgánu verejnej správy nepodarilo odstrániť nedostatok predmetnej žiadosti\ndoplnením potrebných dokladov, dôjde pri ďalšej činnosti orgánu verejnej správy k získaniu kľúčového\ndokumentu.\n38. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky v nej obsiahnuté sú\ndôvodné a zároveň spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia krajského súdu, preto Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky podľa § 462 ods. 1 S.s.p. napadnuté rozhodnutie krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\n39. V ďalšom konaní bude krajský súd v zmysel ustanovenia § 469 S.s.p. viazaný právnym názorom\nkasačného súdu vysloveným v tomto rozhodnutí. Preto bude povinnosťou správneho súdu prvej\ninštancie v ďalšom konaní postupovať vo vyššie načrtnutej línii, znovu vo veci rozhodnúť a svoje\nrozhodnutie riadne a presvedčivo odôvodniť.\n40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že žalobkyni,\nktorá v tomto konaní nemala úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.).\n41. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}