Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/25/2017 z 17. 7. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. júla 2018, sp. zn. 10Asan/25/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8016200721.1 Najvyšší súd | 10Asan/25/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:8016200721.1 | 2018-07-17 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6bcac809-cf1d-456a-af97-fa1a8efa572e Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200721.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 10Asan/25/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8016200721
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Berthotyová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:8016200721.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Eleny Berthotyovej PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v
právnej veci žalobkyne F. V., bytom B., právne zastúpenej JUDr. Matúšom Lemešom, advokátom, so
sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, proti žalovanému: Okresnému úradu Prešov, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, 081 92 Prešov, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP1-2016/019315/BAR zo dňa 1. augusta 2016, o kasačnej
sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/37/2016-54 zo dňa 22. marca
2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .

Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Rozhodnutím Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy, ako prvoinštančného
správneho orgánu, č. OU-PO-OVVS2-2015/038284-1, PR.2015/1601/VK zo dňa 29.02.2016 bola
žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.
1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č.
372/1990 Zb.“), ktorého sa dopustila tým, že dňa 22.07.2015 o 13:00 hod. na pozemku v obci B. č.
XX znemožnila susedovi F. Q. postrek proti burine na jeho pozemku odtláčaním lexanu od spoločného
plota, ktorým zamedzoval prípadnému prenikaniu postreku na pozemok v spoluvlastníctve F. V., čím
úmyselne narušila občianske spolunažívanie iným hrubým spôsobom. Žalobkyni bola uložená pokuta
vo výške 20 €.

2. Žalovaný napadnutým rozhodnutím OU-PO-OOP1-2016/019315/BAR zo dňa 01.08.2016 zmenil
rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu v časti týkajúcej sa udelenej pokuty tak, že „Okresný
úrad Prešov, odbor všeobecnej vnútornej správy podľa ustanovení § 11 ods. 1 písm. a) a § 12 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch ukladá obvinenej F. V. za tento priestupok sankciu - p o k a r h a
n i e .“ Vo zvyšnej časti rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobkyne
zamietol.

3. V rozhodnutí uviedol, že prvoinštančný správny orgán vec posúdil správne po skutkovej a právnej
stránke a nesúhlasil iba s uloženou sankciou, ktorá podľa jeho názoru nezodpovedá účelu zákona, neplní
výchovný účel a je neopodstatnená. Podľa názoru žalovaného pokarhanie bude postačujúca sankcia za



spáchaný priestupok, ktorá splní účel sankcie, a to nápravu páchateľa. Zároveň pokarhanie považuje
žalovaný za výchovný a preventívny prostriedok, ktorý má do budúcnosti zabrániť ďalším zbytočným
susedským konfliktom medzi žalobkyňou a susedom F. Q. a má prispieť k urovnaniu narušených
susedských a medziľudských vzťahov.

II.
Konanie na krajskom súde

4. Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny
poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu ako nedôvodnú.

5. Správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného, pričom dospel k záveru, že žalovaný sa náležite a
v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne, pokiaľ ide o úplné
zistenie skutkového stavu veci a zistenia protiprávneho konania zo strany obvinenej (žalobkyne). Pritom
protiprávne konanie žalobkyne, ktorým došlo k spáchaniu priestupku tak, ako je uvedené vo výroku
prvostupňového rozhodnutia, ako aj v uvedenom zmenenom výroku žalovaného bolo vymedzené úplne
a určite. Skutok bol popísaný tak, ako sa v skutočnosti stal. Skutočnosť, že sa skutok stal potvrdili všetci
účastníci priestupkového konania, medzi nimi aj žalobkyňa.

6. Zistenie skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom bolo dostačujúce na riadne posúdenie
veci a skutkový stav bol zistený správne, pričom vyplýval z obsahu administratívneho spisu. Žalovaný sa
stotožnil so skutkovým stavom, ktorý bol zistený prvostupňovým správnym orgánom a dospel k záveru,
že tento postupoval v súlade so zákonom.

7. Čo sa týka námietok žalobkyne s týmito sa žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia podľa
názoru krajského súdu v celom rozsahu vysporiadal, pričom ku každej námietke reagoval osobne a
uviedol skutočnosti, ktoré viedli žalovaného k tomu, aby odvolanie žalobkyne zamietol a prvostupňové
rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

8. Správny súd preto pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postupu, ktorý predchádzal
vydaniu tohto rozhodnutia v predmetnej veci sa zaoberal predovšetkým otázkou, či vykonané dôkazy,
z ktorých správny orgán vychádzal, neboli spochybnené najmä kvôli prameňu, z ktorého pochádzali,
alebo pre porušenie niektorej zásady správneho konania a ďalej aj otázkou, či vykonané dôkazy logicky
predstavujú možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. V tejto súvislosti sa správny súd
riadil rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sž-o-Ks/92/2006 zo dňa 20.06.2007, ako aj rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR 8Sžo/67/2015 zo dňa 22.10.2015.

9. Podľa názoru správneho súdu žalobkyňa nevyvrátila žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti
a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi. Zo skutkových okolností bezpochyby vyplýva,
že priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustila žalobkyňa tak, ako je uvedené vo
výroku rozhodnutia správnych orgánov. Už samotná skutočnosť, že obvinená z priestupku podala pred
uvedeným inkriminovaným dňom, kedy sa stal priestupok viaceré písomné podania na svojho suseda
X. Q. ohľadom odstránenia buriny na príslušný Obecný úrad Bretejovce, pričom uvedené výzvy, ktoré
smerovali jednak k X. Q., ako aj k obci Bretejovce sú obsahom administratívneho spisu, ktoré predložil
žalovaný krajskému súdu v rámci konania sú teda obsahom priestupkového spisu. Ide konkrétne o
listy p. Q. od rodiny V. zo dňa 06.05.2013, žiadosť na obec Bretejovce zo dňa 29.04.2014, ďalšia
žiadosť na obec Bretejovce zo dňa 07.11.2014, žiadosť o vyzvanie k vykosovaniu zo dňa 22.07.2015.
Uvedené listinné dôkazy podľa názoru krajského súdu bezpochyby preukazujú, že samotná žalobkyňa
viackrát žiadala tak svojho suseda X. Q., ako aj obec Bretejovce, aby sused Q. odstránil burinu, ktorá
sa nachádzala medzi jej a susedovým plotom. Nie je teda pravdou tvrdenie žalobkyne v žalobe, že
žalovaný uvedené skutočnosti ohľadom odstránenia buriny žalobkyňou uvádzal vo svojom rozhodnutí
ako nepravdu.

10. Správny súd zároveň poukázal na tú skutočnosť, že samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi, a to
počas konania pred prvoinštančným správnym orgánom, ako aj následne po zrušení prvoinštančného



rozhodnutia zo dňa 05.10.2015, na ústnom pojednávaní dňa 26.02.2016, keď došlo k jej opätovnej
výpovedi, ako aj konfrontácii so susedom X. Q. opätovne potvrdila, že bránila v postreku X. Q. -
susedovi, pričom uvádzala, že bránila takto svoj majetok a svoje zdravie. Tieto skutočnosti potvrdila
viackrát, teda už v priebehu správneho konania pred prvoinštančným správnym orgánom, ako aj
v odvolaní voči prvoinštančnému rozhodnutiu zo dňa 05.10.2015, ako aj následne v odvolaní voči
prvoinštančnému rozhodnutiu zo dňa 26.02.2015. Išlo o písomné podania - odvolania proti rozhodnutiu
zo dňa 22.10.2015 doručené prvoinštančnému správnemu orgánu dňa 26.10.2015, ako aj následné
písomné odvolanie zo dňa 21.03.2016 doručené prvoinštančnému správnemu orgánu dňa 23.03.2016.
V uvedených podaniach na strane 4 odvolania, žalobkyňa konkrétne argumentovala tým, že: „aj došla
polícia, mala vyzvať suseda X. Q., aby prestal striekať toxín, šúchať po ich plote a snímať ich audio a
asi aj video podľa nej. Keďže polícia žiaden zásah na ich obranu neurobila, X. Q. a spol. na ich ústne
protesty nereagovali, preto ona v záujme ochrany ich zdravia, majetku a ich súkromia musela sa takto
slušne a neškodne obraňovať. Takže to bola jediná možnosť, ako Q. a spol. slušne a neškodne zabrániť
v robení týchto pre nich škodlivých a obťažujúcich činností. Veď týmto jej zásahom im nijako neublížila.“

11. Krajský súd teda nemal žiadne pochybnosti o vierohodnosti výpovede žalobkyne pred samotnými
príslušníkmi polície, ktorí prišli dňa 22.07.2015 na miesto samé, ako aj o spôsobe, akým žalobkyňa
bránila, resp. zabraňovala výkonu postreku X. Q. na jeho pozemku, resp. na pozemku medzi pozemkom
X. Q. a pozemkom v spoluvlastníctve žalobkyne. Skutočnosť, že žalobkyňa bránila v postreku buriny
susedovi X. Q. potvrdil aj svedok Ing. V. a svedkovia F. A. a P. F..

12. Na základe skutočností, ktoré boli preukázané v konaní správneho orgánu prvej inštancie a ktoré
sú obsahom administratívneho spisu, ako aj na vyššie uvádzané dôvody, preto považoval správny
súd všetky skutkové okolnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného za správne a popis zisteného
skutkového stavu za súladný s obsahom administratívneho spisu, pričom skutkový stav veci bol
dostatočne a riadne zistený, preto tvrdenie žalobkyne, že sa skutok nestal nie je vierohodné a považuje
uvedené konštatovanie žalobkyne, jednak v žalobe, ako aj na pojednávaní pred súdom za zbavovanie
sa samotnej viny za uvedený priestupok.

13. Z obsahu priestupkového spisu, ktorý bol predložený žalovaným mal správny súd za bezpochyby
preukázané, že správny orgán sa so všetkým relevantnými námietkami uvádzanými v žalobkyňou v
priestupkovom konaní vysporiadal a v rozhodovaní žalovaného sú uvedené všetky skutočnosti, ktorými
sa zaoberal ako odvolací orgán a reagoval na všetky námietky uvedené v odvolaní žalobkyne. K
námietkam žalobkyne, že správne orgány sa nedostatočne vyporiadali s existenciou samotného skutku,
resp. jeho posúdením, pričom žalobkyňa viackrát v žalobe tvrdí, že skutok sa nestal, správny súd je toho
názoru, že prvoinštančný správny orgán vo svojom rozhodnutí, s ktorým právnym názorom, skutkovým
a právnym popisom skutku stotožnil aj žalovaný sa vysporiadal a považoval uvedenú námietku za
bezpredmetnú. Aj správny súd je toho názoru, že správne orgány bezpochyby popísali presne a
definovali skutok, ktorý sa stal dňa 22.07.2015 o 13:00 hod. v obci B. č. XX a dospeli k názoru, že
uvedeného skutku sa dopustila žalobkyňa tak, ako je jej kladené za vinu vo výrokovej časti rozhodnutia
prvonštančného správneho orgánu a s ktorým výrokom sa stotožnil aj žalovaný ako odvolací orgán vo
svojom rozhodnutí, ktorým v konečnom dôsledku zmenil iba sankciu uloženú za uvedený priestupok.

14. Správny súd dospel k právnemu záveru totožnému ako dospeli správne orgány a rozhodol, že
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané správne a v súlade so zákonom, pričom
nedošlo k porušeniu zákona, ani zákonom chránených záujmov žalobkyne a nedošlo ani k porušeniu jej
subjektívnych práv, ktoré zaručuje žalobkyni ústava, ako aj Dohovor o ľudských právach.

15. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 S.s.p. tak, že žalobkyni, ktorá
v konaní úspech nemala, nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovanému, aj keď bol v konaní
úspešný s poukazom na ustanovenie § 168 ods. 1 S.s.p. náhradu trov konania nepriznal, pretože
nepovažoval trovy žalovaného za hodné tohto zreteľa.

III.
Konanie na kasačnom súde

16. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť a to z
dôvodu, že má za to, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.



Sťažovateľka sa nestotožnila so záverom krajského súdu, že skutok kladený sťažovateľke za vinu
sa stal. Ďalej namietala výpovede svedkov, ktoré podľa názoru sťažovateľky sú účelové a ľahko
vyvrátiteľné.

17. Sťažovateľka svojím konaním nerobila susedovi žiadne schválnosti, ale po ignorovaní jej výzvy, aby
sused nešúchal po jej plote, tak si uplatnila svoje ústavné právo na ochranu majetku, a to neškodným
odtláčaním lexanu od jej plota. Na základe uvedeného navrhla, aby kasačný súd rozhodol tak, že
rozsudok krajského súdu zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.

18. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že zotrváva na skutkovej a právnej argumentácii
uvedenej v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe, a preto navrhol kasačnému súdu, aby
kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Právny názor Najvyššieho súdu SR

19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)
postupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k
záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18.07.2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).

20. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok
krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala zrušenia rozhodnutia
žalovaného, ktorým zmenil rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu v časti týkajúcej sa udelenia
pokuty a vo zvyšnej časti rozhodnutie prvoinštančného správneho orgánu, ktorým uznal sťažovateľku
vinnou zo spáchania priestupku za porušenie § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. potvrdil,
a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd
preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného
konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky
sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po
preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn.
najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými
závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalobkyňou
a žalovaným správnym orgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok možno uložiť tieto sankcie:
a) pokarhanie,
b) pokutu,
c) zákaz činnosti,
d) prepadnutie veci.

Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na
závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol
spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší
občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým
obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.

Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. za priestupok podľa odseku 1 písm. a) možno uložiť pokutu
do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. g) pokutu do 99 eur, za priestupok podľa
odseku 1 písm. e) pokutu do 200 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. f) pokutu do 331 eur.

21. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj
administratívny spis žalovaného, dospel k záveru, že kasačné námietky sťažovateľky nie sú dôvodné.



22. Kasačný súd sa stotožnil so záverom krajského súdu a žalovaného, že priestupok sa stal a
priestupok spáchala sťažovateľka tak, ako je uvedené v skutkovej vete prvoinštančného rozhodnutia
správneho orgánu. Protiprávne konanie sťažovateľky bolo vo výrokovej časti rozhodnutí správnych
orgánov vymedzené úplne a určite. Skutok, tak ako je uvedený vo výrokovej časti správnych rozhodnutí,
potvrdili svedkovia a počas celého administratívneho konania tiež aj samotná sťažovateľka.

23. K námietke sťažovateľky, že skutok sa nestal kasačný súd uvádza, že nie je dôvodná. Podľa
názoru kasačného súdu je zrejmé, že skutkový stav uvedený vo výrokovej časti rozhodnutí správnych
orgánov je v zhode a je súladný s obsahom administratívneho spisu žalovaného. To, že sťažovateľka
bránila v postreku buriny susedovi X. Q. potvrdili aj svedkovia V., A. a F. vo svojich výpovediach.
Kasačný súd taktiež považuje za nedôvodnú námietku sťažovateľky týkajúcej sa účelovosti výpovedí
svedkov. Uvedené tvrdenie sťažovateľky považuje kasačný súd za neopodstatnené v snahe vyhnúť sa
zodpovednosti za priestupok. Výpovede namietaných svedkov potvrdil aj brat sťažovateľky.

24. Kasačný súd konštatuje, že sťažovateľka svojím konaním naplnila všetky pojmové znaky skutkovej
podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb., keď iným hrubým správaním znemožnila susedovi F. Q. postrek proti burine na jeho pozemku
odtláčaním lexanu od spoločného plota, ktorý zamedzoval prípadnému prenikaniu postreku na
pozemok v spoluvlastníctve sťažovateľky. V administratívnom konaní boli vykonané relevantné dôkazy,
ktoré hodnoverne preukazujú protiprávne konanie sťažovateľky, a preto kasačný súd nemal o vine
sťažovateľky žiadne pochybnosti. Kasačný súd záverom k veci dodáva, že rozhodnutie žalovaného
o zmene uloženej sankcie z pokuty na pokarhanie považuje za správne a postačujúce vzhľadom
na spáchaný priestupok. Pokarhanie považuje kasačný súd za dostatočný výchovný a preventívny
prostriedok, ktorým sa zabezpečí splnenie účelu správneho trestania, a to nápravu páchateľa.

25. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,
riešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil
najvyšší súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z
uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.

26. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že
sťažovateľke, ktorá v tomto konaní nemala úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a
analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade
s § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.

27. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.