{"guid": "59db5de2-4ffc-43b5-be1c-e010c9c61f44:bbe6faab-daa0-406a-ab9e-0edf37e49a21", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8016200416.1", "spisova_znacka": "3Asan/12/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/12/2017 z 8. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. augusta 2018, sp. zn. 3Asan/12/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8016200416.1", "identifikacne_cislo": "8016200416", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-08-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bbe6faab-daa0-406a-ab9e-0edf37e49a21", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200416.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200416.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200416.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/12/2017\n8016200416\n08. 08. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:8016200416.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej v právnej veci žalobcu: O. J., bytom Q.,\nzastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Tomčovčík, s. r. o., so sídlom Nerudova 14, Košice,\nproti sťažovateľovi (pôvodne žalovaný): Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, Námestie\nmieru 3, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-POOOP1-2016/018240/FRA zo dňa 23.03.2016, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 4S/22/2016-54 zo dňa 9. februára 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č. k. 4S/22/2016-54 zo dňa 9. februára 2017 z a m i e t a.\nŽalobcovi voči sťažovateľovi (predtým žalovanému) priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n. Krajský súd v Prešove (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 4S/22/2016-54\nzo dňa 9. februára 2017 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „S. s. p.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. OU-PO-OOP1-2016/018240/FRA zo\ndňa 23.03.2016. Zároveň priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalovaný ako odvolací\nsprávny orgán svojím rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) rozhodol tak, že odvolanie obvineného Alexandra\nKrajňáka zamietol a rozhodnutie Okresného úradu Prešov, odboru všeobecnej vnútornej správy č.\nOU-PO-OVVS2-2015/006109, OU-PO-O V VS2-2016/004401. PR.2014/0918/Če zo dňa 18.02.2015\npotvrdil.\n2. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že Okresný úrad Prešov, odbor všeobecnej\nvnútornej správy (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodnutím zo dňa 18.02.2016 č. OU-POOVVS2-2015/006109, OU-PO-OVVS2-2016/004401, PR.2014/0918/Če podľa § 52 ods. 1 zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) rozhodol,\nže obvinený O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. je vinný zo spáchania priestupkov proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch a proti majetku podľa § 50 ods. 1\nzákona o priestupkoch, ktorých sa dopustil tým, že dňa 30.03.2014 v čase okolo 15:00 hod. v rodinnom\ndome č. 317 svokrovcov N. I., nar. XXXX a K. I., nar. XXXX, v obci A. pri vzájomnom nedorozumení\nfyzicky napadol svojho svokra Petra Semana, a to tak, že ho udrel rukou do oblasti hlavy, pričom mu\nspôsobil zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s práceneschopnosťou, na základe odborného\nvyjadrenia MUDr. K. J., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, v dĺžke 5-6 dní, čím obvinený úmyselne\nnarušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví a následne poškodil vchodové dvere\nrodinného domu č. XXX v obci A. tak, že ich vytrhol zo zárubne a rozbil na nich sklenenú výplň,\npričom spôsobil vlastníkom nehnuteľnosti N. a K. I. na základe vyčíslenia škodu vo výške 231 eur, čím\n\nobvinený úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku poškodením veci. Prvostupňový správny orgán\nuložil obvinenému za tieto priestupky podľa § 11 ods. 1 písm. b), s prihliadnutím na § 12 ods. 2 a § 50\nods. 2 zákona o priestupkoch sankciu, pokutu vo výške 15 eur, ktorú je povinný zaplatiť do 15 dní odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch správny orgán\nuložil obvinenému povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur, ktorých výška je určená podľa\nvyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z. z. v znení vyhlášky č. 531/2008 Z. z. a ktoré je povinný\nzaplatiť do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ďalej podľa § 70 ods. 2 zákona o\npriestupkoch, pretože škoda a jej výška bola spoľahlivo zistená a nebola dobrovoľne nahradená uložil\nobvinenému O. J. povinnosť nahradiť spôsobenú škodu vo výške 231,- eur vlastníkovi nehnuteľnosti do\n15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.\n3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný vyššie uvedeným rozhodnutím, v ktorom uviedol, že správny\norgán vykonal výsluch obvineného, poškodeného, svedkov K. J., N. I., K. I., pričom správne vyhodnotil\njednotlivé výpovede samostatne a vo vzájomnej súvislosti. Bolo jednoznačne preukázané, že obvinený\nsa dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) Zákona\no priestupkoch a priestupku proti majetku podľa ust. § 5 ods. 1 Zákona o priestupkoch tak, ako sa\nmu kladie za vinu. Prvostupňový správny orgán vychádzal z lekárskych správ, t. j. lekárskej správy\nvypracovanej dňa 14.04.2014, v ktorej sa uvádza, že zranenia, ktoré utrpel N. I. dňa 30.03.2014 mohli\nvzniknúť tak, ako to uvádza poškodený a ide o poranenia ľahké. V spisovom materiáli je založená aj\nlekárska správa zo dňa 30.03.2014 z FNsP J. A. Reimana v Prešove, kde bol poškodený ošetrený. V tejto\nsa uvádza, že poškodený utrpel poranenie hlavy (palpačná citlivosť) a predkolenia (odreniny). Lekárska\nspráva zo dňa 02.04.2014 uvádza, že zranenia, ktoré utrpel obvinený O. J. mohli byť spôsobené fyzickým\nnapadnutím tak, ako to uvádza menovaný. Ide o pomliaždenie ramien obojstranne, podliatiny na oboch\nramenách, na hrudníku a odreniny na chrbte a ľavom predlaktí. Ide o ľahké poranenia. Lekárska správa\nzo dňa 30.03.2014, ktorá tvorí súčasť spisu preukazuje, že dňa 30.03.2014 bola vo FNsP J. A. Reimana\nv Prešove ošetrená maloletá C. J., ktorá utrpela poranenie dolnej pery - opuch, palpačná citlivosť.\n4. Žalovaný k odvolacej námietke, že správny orgán nelogicky a nesprávne vyhodnotil výpoveď\nobvineného aj vo vzťahu k priestupku proti majetku, keď jeho výpoveď považoval za priznanie k jeho\nspáchaniu, aj keď z jeho výpovede je zrejmé, že k rozbitiu sklenených výplní na dverách došlo, keď\nobvinený kopal okolo seba, pretože bol napadnutý poškodeným a jeho synom v snahe ubrániť sa a\nodvrátiť priamo hroziaci útok na záujem chránený zákonom uviedol, že v danom prípade svedkovia\nzhodne s poškodeným potvrdili, že obvinený dvere vykopol nie v obave o svoj život, ale v záchvate zlosti,\na preto bola ku skutku privolaná polícia. Vzhľadom na uvedené odvolací orgán nemal dôvod pochybovať\no úmysle obvineného poškodiť príslušné dvere. Podľa žalovaného neboli naplnené zákonné podmienky\nnutnej obrany, ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu.\n5. V danom prípade boli podľa žalovaného naplnené všetky obligatórne znaky skutkovej podstaty\npriestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. d) zákona o\npriestupkoch a priestupku proti majetku podľa ustanovenia § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch.\nKonštatoval, že zo spisového materiálu a z jednotlivých výpovedí dospel k záveru, že medzi obvineným\na svedkyňou K. I. pretrvávajú spory týkajúce sa úpravy styku s ich maloletou dcérou.\n6. V odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku krajský súd uviedol, že sa nestotožňuje so\nzávermi žalovaného, na základe ktorých rozhodol a uznal žalobcu za vinného zo spáchania priestupkov\nproti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch\na proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, pričom vychádzal len z\nvýpovedi svedkov. Považoval za nesporné, že k spáchaniu skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu došlo vo\nvyhrotenej emočnej situácii, keď žalobca prišiel navštíviť svoju maloletú dcéru C., s ktorou mal upravený\nstyk. Už pri vstupe do domu došlo k slovnej potýčke, keď bol vyzvaný matkou maloletej C., ako aj jej\nrodičmi, že ak si nahráva stretnutie, tak si to neprajú a v tom prípade zavolajú políciu. Ako to vyplýva aj z\nvýpovede N. I. po tom, čo mu žalobca povedal, že si nahráva stretnutie na mobilný telefón a neuposlúchol\nho, aby ho odložil, zavolal políciu. V tejto vyhrotenej situácii priviedla matka maloletú do predsiene,\nnapriek tomu, že vedela, že je situácia medzi jej otcom a otcom maloletej vyhrotená a ako to bolo aj\nvyhodnotené nedopatrením došlo aj k fyzickému ublíženiu maloletej C. otcom, O. J.. Z výpovede žalobcu,\nako aj svedkov vyplýva, že práve táto skutočnosť vyhrotila situáciu a došlo k ublíženiu na zdraví u N.\nI., ako aj žalobcu. Správny orgán bez toho, aby skúmal chovanie všetkých zainteresovaných osôb a\nvyhodnotil ich konštatoval na základe svedeckých výpovedí príbuzných N. I., že došlo k útoku žalobcu\n\nna neho a tvrdenie žalobcu o jeho ublížení na zdraví napriek tomu, že disponoval lekárskou správou,\nvyhodnotil ako za nepreukázané kvôli tomu, že nebolo dokázané svedkami. Nezohľadnil vyhrotené\nvzťahy medzi žalobcom na jednej strane a jeho bývalou manželkou a jej príbuznými na druhej strane,\nna skutočnosť, že incident sa odohral v dome N. I., kde prišiel žalobca sám navštíviť dcéru podľa súdom\nupraveného styku, a že vzhľadom na vzťahy v rodine nemožno predpokladať, že svedkovia potvrdia\ntvrdenie žalobcu.\n7. Podľa názoru krajského súdu sa správne orgány dostatočne neriadili povinnosťou prihliadať na\npráva obvineného z priestupku, zabezpečiť, vykonať a vyhodnotiť dôkazy tak, aby bol skutkový stav\nbezpochybne zistený a preukázaný, a to najmä za situácie, keď žalobca od počiatku nesúhlasil so\nzisteniami, z ktorých vychádzalo preskúmavané rozhodnutie. Ak teda nebolo na základe skutkových\nzistení bez pochybností preukázané, že žalobca spôsobil, čo aj z nedbanlivosti skutok, ktorý mu\nje kladený za vinu, alebo či tak neurobil v rámci obrany, nemožno za daných okolností dospieť k\njednoznačnému záveru naplnenia všetkých znakov skutkovej podstaty priestupku, ktorý mu je kladený\nza vinu.\n8. Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 191 ods. 1 písm. e) S. s. p. zrušil rozhodnutie žalovaného z\ndôvodu, že vo veci nebol dostatočne zistený skutkový stav veci a je nedostačujúci pre riadne posúdenie\nveci.\n9. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ S. s. p. z toho dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\n10. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že neobstojí odôvodnenie krajského súdu, že žalovaný\npri rozhodovaní vychádzal len z výpovedí svedkov, pretože sa dostatočne zaoberal aj predloženými\nlekárskymi správami a vyjadrením znalca. Uviedol, že pri hodnotení jednotlivých dôkazov samostatne a\nv ich vzájomnej súvislosti mal dostatočné informácie o vzájomnej animozite medzi žalobcom na jednej\nstrane a jeho bývalou manželkou a jej príbuznými na druhej strane, preto neobstojí ani odôvodnenie\nkrajského súdu, že žalovaný tieto vyhrotené vzťahy nezohľadnil.\n11. Ďalej sťažovateľ uviedol, že sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu, že všetci\nsvedkovia zhodne potvrdili, že žalobca dňa 30.03.2014, keď držala dcéru na rukách jeho manželka K. J.\nudrel maloletú C. J. a následne zaútočil na N. I., ktorému týmto spôsobil pomliaždenie spánkovej oblasti\nvpravo a kožné odreniny pravého predkolenia a týmto svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky\nskutkovej podstaty priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o\npriestupkoch. Všetci svedkovia zhodne potvrdili, že žalobca sa správal agresívne a zaútočil na N. I..\nŽalobca následne po útoku poškodil dvere v dome č. XXX v obci A. a vyvalil ich z pántov, čím ich poškodil\na týmto svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty priestupku proti majetku podľa\n§ 50 ods. 1 zákona o priestupkoch. Svedkovia zhodne s poškodeným N. I. potvrdili, že žalobca dvere\nvykopol nie v obave o svoj život, ale v záchvate zlosti, a preto bola ku skutku privolaná polícia.\n12. Sťažovateľ zastáva názor, že pri aplikácii správnej úvahy nedošlo k vybočeniu z medzí a hľadísk\nustanovených zákonom (zákon o priestupkoch) v spojení s ustanovením § 3 ods. 5 správneho poriadku,\nnedošlo k porušeniu zásady správneho konania, že v skutkovo zhodných alebo v podobných prípadoch\nmusí správny orgán rozhodovať rovnako, inak je rozhodnutie nepredvídateľné, oslabuje stav právnej\nistoty, je rozporné s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\n13. Vzhľadom k uvedenému sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\n14. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len \"S. s. p.\")], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas\núčastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 S. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1 S. s.\np.) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovaného nie je možné vyhovieť.\n\n15. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 S. s. p.).\n16. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 S. s. p.).\n17. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n18. Kasačný súd preskúmal v rozsahu kasačnej sťažnosti rozsudok krajského súdu, ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie\nmu predchádzajúce najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými\nnámietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a\nsprávnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti\nproti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po\noboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n20. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy, tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o správnych žalobách vo veciach správneho\ntrestania, na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n21. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo\nohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak\nnejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov alebo o trestný čin.\n22. Podľa ustanovenia 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku sa dopustí\nten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným ublížením na\nzdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým správaním.\n23. Podľa ustanovenia 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto\númyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo\npoškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.\n24. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) a b) zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona\nsa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal\nskutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona a či tento skutok spáchala osoba podozrivá\nzo spáchania priestupku.\n\n25. Podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného\nzistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky alebo na základe\noznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.\n26. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú\nsa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\n27. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len\nsprávny poriadok), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.\n28. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pri tom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n29. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a tu každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n30. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n31. V danom prípade medzi žalobcom a sťažovateľom zostáva spornou otázka, či správne orgány\nrozhodli žalobou napadnutými rozhodnutiami na základe dostatočne zisteného skutkového stavu.\n32. Z priloženého administratívneho spisu kasačný súd zistil, že dňa 30.03.2014 v čase o 15:30\nhod. bolo príslušnému útvaru policajného zboru oznámené spáchanie priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) a proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch,\nz ktorého bol podozrivý O. J.. Oznámenie urobil N. I., ktorý uviedol, že k nim domov k ich vnučke C.\nJ. prišiel jej otec O. J. na návštevu svojej dcéry na základe rozhodnutia Okresného súdu v Prešove o\npráve styku s dieťaťom. Hneď po príchode začal hlasno vykrikovať, prečo mu bránia v stretávaní sa s\ndcérou a neustále verbálne napádal celú rodinu I.. Celý incident mal vyvrcholiť fyzickým napadnutím\noznamovateľa N. I., a to O. J., ktorý ho kopol do predkolenia a rukami ho udieral do oblasti tváre, na čo\nmenovaný spadol na schody v rodinnom dome. Počas incidentu O. J. vykopol dvere pri schodisku tak,\nže tieto vytrhol až zo zárubne, čím poškodil nielen dvere, ale aj zárubňu dverí. Na dverách rozbil 3 ks\nvýplní, čím na majetku vznikla škoda vo výške 250 eur.\n33. K veci bol vypočutý O. J., ktorý uviedol, že prišiel navštíviť svoju dcéru C., s ktorou má upravený\nstyk a doniesol jej banány. Po zazvonení mu otvoril dvere svokor N. I., ktorý ho vpustil dnu a hneď\nzatvoril dvere a pýtal sa ho, či ich rozhovor nahráva. Menovaný mu povedal, že áno na svoj mobilný\ntelefón, tak mu svokor prikázal položiť telefón na botník v chodbe, pretože si neželal nahrávanie. Potom\npribehol aj manželkin brat, svokra, manželka K. a začali na neho útočiť, že ich nemá nahrávať a sotili\nho dole schodmi do suterénu a začali ho bezdôvodne biť. On v snahe ujsť do suterénu, lebo dvere boli\nzamknuté a v obave, že ho zabijú, poškodil sklenenú výplň. Keďže na neho útočili dvere vykopol a vošiel\ndo suterénu, kde spolu zápasili a počas zápasenia mu niekde schovali hodinky a mobilný telefón. Počas\nincidentu mu boli spôsobené povrchové zranenia na ruke a krku.\n34. Ďalej bol vypočutý N. I., ktorý uviedol, že dňa 30.03.2014 v čase o 15:00 hod. spal vo svojej izbe\na zobudil sa na silný krik, postavil sa a išiel do predsiene domu, odkiaľ počul krik. Tam uvidel manžela\njeho sestry O. J., ktorý kričal, že ho majú nechať. Na chodbe stála jeho matka K. I. a sestra K. J., ktoré\nsa len pozerali na incident, ktorý sa odohrával medzi O. J. a otcom menovaného N. I.. Otec ležal na\nschodisku, ktoré vedie do suterénu domu a kričal na O., aby sa ukľudnil a O. J. kopal do dverí, ktoré\nvedú do suterénu, pretože boli zamknuté a nemohol ich otvoriť, až napokon sa mu podarilo na tretí krát\nuvedené dvere vykopnúť. Sklenená výplň dverí sa pri páde rozbila a na zemi bolo porozbíjané sklo, tak\nmenovaný nevylúčil, že O. J. sa mohol na uvedenom skle poraniť. Priskočil k O. J. a spolu s otcom ho\nchytili, aby nepokračoval v ničení majetku až do príchodu polície. Uviedol, že nevie nič o tom, že by\nmohol O. J. zmiznúť mobilný telefón a hodinky. Nevidel ich. Videl len igelitové vrecko s banánmi na zemi.\nPo príchode polície sa O. J. ukľudnil.\n\n35. Ďalej bola vypočutá K. J., ktorá uviedla, že dňa 30.03.2014 v čase o 15:00 hod. zaklopal na dvere\nrodinného domu jej manžel O. J., ktorý prišiel k svojej dcére C. na návštevu, tak ako to má stanovené\nsúdom. Dvere otvoril otec menovanej N. I.. Keď do domu vošiel O. J. poprosila ho, že ak má pri sebe\nnejaké zariadenie, tak nech ho vypne a položí na botník v predsieni, pretože si nepraje, aby ich nahrával.\nTo isté zopakoval aj jej otec, na čo sa O. J. nazlostil a začal kričať, že mu nikto nebude rozkazovať, čo\nmá robiť a pokiaľ on chce ich nahrávať, tak bude a že mu v tom oni nezabránia. Vtom do predsiene\nvošla jej matka K. I., pretože počula hádku z predsiene. N. I. povedal O. J., že zavolá políciu vzhľadom\nna podozrenie, že ich nahráva a on si to nepreje, a tak aj urobil. Hádka medzi otcom a manželom stále\npokračovala, na čo sa maloletá C. v izbe rozplakala, preto po ňu išla do izby. Zobrala ju na ruky a spolu\ns dcérou prišla do predsiene. Keď O. J. zbadal svoju dcéru vykročil smerom ku nej a rukami sa rozohnal\naž tak, že zasiahol svoju dcéru C. do oblasti pier. Ona sa chcela s malou C. uhnúť a v tom dcéru C.\nzasiahol ešte raz, a to do oblasti brucha. Keď N. I. zbadal, že jeho vnučke tečie krv z pier okamžite\nzozadu priskočil k zaťovi O. a snažil sa ho odtiahnuť od dcéry a vnučky a pri tom zápasení spadol na\nschodoch, ktoré vedú do suterénu rodinného domu. Otec kričal na O., aby sa ukľudnil, ale O. J. kopal do\ndverí, ktoré vedú do suterénu, pretože boli zamknuté a nemohol ich otvoriť, až napokon sa mu podarilo\nna tretíkrát uvedené dvere vykopnúť. Keď N. I. a jej brat videli, že O. J. vykopol dvere, tak ho spolu\nchytili, aby nepokračoval v ničení ich majetku až do príchodu polície. O zmiznutí mobilného telefónu a\nhodiniek nič nevie.\n36. Ďalej bola vypočutá K. I.. Popísala príchod O. J. podobne ako N. I. s tým, že uviedla, že jej dcéra\npožiadala O. J., aby ich nenahrával a že ak má nejaké zariadenie, tak nech ho vypne a položí na botník\nv predsieni. O. J. sa nazlostil a začal kričať, že mu v tom nebudú brániť, preto mu svokor N. I. povedal,\nže zavolá políciu, lebo má podozrenie že ich nahráva a oni si to neprajú, a tak aj urobil. Kvôli kriku sa\nzobudila vnučka C., pre ktorú išla jej dcéra. Zobrala ju na ruky a prišla s ňou do predsiene. Keď O. J.\nzbadal svoju dcéru vykročil k nej a rukami sa rozohnal až tak, že zasiahol svoju dcéru C. do oblasti pier.\nKeď sa K. J. chcela uhnúť O. J. zasiahol C. ešte raz, a to do oblasti brucha. Keď N. I. zbadal, že jeho\nvnučke tečie krv z pier okamžite priskočil k zaťovi a snažil sa ho odtiahnuť od dcéry a vnučky a pri tom\nzápasení spadol na schodoch, ktoré vedú do suterénu rodinného domu. Kričal na O., aby sa ukľudnil,\nale O. kopal do dverí, ktoré vedú do suterénu, pretože boli zamknuté a nemohol ich otvoriť, až napokon\nsa mu podarilo na tretíkrát uvedené dvere vykopnúť.\n37. V administratívnom spise sa nachádza lekárska správa zo dňa 14.04.2014 MUDr. K. N., z ktorej\nvyplýva, že dňa 30.03.2014 bol ošetrený N. I., u ktorého bolo zistené pomliaždenie temennej časti\nhlavy vpravo, poškriabanie v oblasti predkolenia a bolesti hlavy po úraze. Pacient udal, že úraz bol\nzavinený inou osobou, a to 30.03.2014 o 15:30 hod. vo vlastnom dome, kde bol napadnutý zaťom pri\nobrane vnučky, bol udretý do predkolenia, rukami do hlavy, v bezvedomí nebol. Jedná sa o úraz ľahký,\npredpokladaná doba liečenia od 30.03.2014 do 13.04.2014.\n38. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza lekárska správa z Fakultnej nemocnice s poliklinikou\nJ. A. Reimana, Prešov zo dňa 30.03.2014 z ošetrenia N. I., ktorý uviedol, že bol napadnutý zaťom pri\nobrane vnučky a kde bolo konštatované - citlivosť v T krajine hlavy, vpr. bez deformity, edému, hematómu,\nodreniny v predkolení s čistými spodinami, bez deformity, krepitu a patologickej hybnosti, orientovaný,\nneurologicky bez lateralizácie a mening. dráždenia.\n39. V administratívnom spise sa ďalej nachádza lekárska správa MUDr. K. X. zo dňa 02.04.2014\nz ošetrenia O. J., kde bolo uňho zistené pomliaždenie ramien obojstranné, krvné podliatiny na\noboch ramenách, krvná podliatina na hrudníku, odreniny na chrbte a na ľavom predlaktí. Ako dôvod\nzranenia uviedol, že bol napadnutý svokrom. Podľa zistenia lekára sa jednalo o fyzické napadnutie.\nPredpokladaná doba liečenia 3-4 dni.\n40. V spise sa nachádza záznam zo dňa 30.03.2014 z pohotovostnej lekárskej služby z ošetrenia O.\nJ., ktorý uviedol, že bol na návšteve u dcéry a napadol ho svokor so švagrom. Nechceli mu dovoliť\nodísť z domu manželky, napadli ho na schodoch, chcel ujsť, tak vykopol sklo, aj dvere, škrtili ho. Podľa\nnálezu bol plne orientovaný, spolupracuje, na krku a na šiji výrazná tenká čiara, okružujúca šiju a krk,\npod čiarou v dolnej časti krku v oblasti útlmov odreniny, na ľavom ramene odrenina 12x2 cm, na lakti tri\ndrobné rezné rany, po tom, čo lakťom rozbil okno, na paži sú odreniny, ďalšie odreniny na predlaktí, na\npravom ramene, pravej paži. Záver - stopy fyzického násilia.\n\n41. V administratívnom spise sa ďalej nachádza žiadosť OR PZ zo dňa 10.04.2014, adresované\nspoločnosti Telefonica O2 Slovakia, s. r. o. za účelom zistenia telefónneho čísla s tým, že mobilný telefón\ns uvedeným telefónnym číslom v mobilnej verejnej telefónnej sieti od 30.03.2014 neevidujú. Nachádza\nsa v ňom aj odborné vyjadrenie znalca MUDr. K. J. k posúdeniu zranení poškodeného N. I. so záverom,\nz ktorého vyplýva,\nže sa v danom prípade jednalo o pomliaždenia spánkovej oblasti vpravo,\nkožných odrenín pravého predkolenia, poranenia ľahké, s dobou liečenia 5-6 dní.\n42. Rozhodnutím zo dňa 22.07.2014 č. PR.OU-OVVS2-2014/019819, 2014/0918/Če, bol obvinený O.\nJ. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d)\nzákona o priestupkoch a proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorých sa dopustil tým,\nže dňa 30.03.2014 v čase okolo 15:00 hod. v rodinnom dome č. XXX v obci A. fyzicky napadal svojho\nN. I., pričom ho aj udrel päsťou do tváre a spôsobil mu ľahké zranenie, čím úmyselne narušil občianske\nspolunažívanie drobným ublížením na zdraví a následne poškodil vchodové dvere rodinného domu č.\nXXX v obci A. tak, že ich vytrhol zo zárubne a rozbil na nich sklenenú výplň, čím úmyselne spôsobil\nN. I. škodu na majetku vo výške 231 EUR poškodením veci. Okresný úrad Prešov, odbor opravných\nprostriedkov rozhodnutím zo dňa 31.07.2015 č. OU-PO- OOPI-20I4/022067/FRA tak, že rozhodnutie\nOÚ Prešov, odbor všeobecnej a vnútornej správy č. OU-PO-OV VS2-2015/006109-I, PR.2014/0918/\nČe zo dňa 17.02.2015 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Vytkol prvostupňovému\nsprávnemu orgánu nenáležité zistenie skutkového stavu veci.\n43. V administratívnom spise sa nachádza aj upozornenie Krajskej prokuratúry Prešov zo dňa\n08.02.2016, osvedčené ako upozornenie prokurátora za účelom odstránenia porušenia zákona, ku\nktorému došlo nezákonným postupom a nečinnosťou Okresného úradu Prešov v priestupkovom konaní,\nvedenom pod č. OU-PO-OVVS2-2014/019819, PR 0918/2014/Če. Okresnému úradu Prešov, odboru\nvšeobecnej a vnútornej správy bolo uložené neodkladne vo veci konať a vydať meritórne rozhodnutie.\n44. Rozhodnutím zo dňa 18.02.2016 č. OU-PO-OVVS2-2015/006109, OU-PO-OVVS2-2016/004401,\nPR.2014/0918/Če prvostupňový správny orgán rozhodol, že obvinený O. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.\nje vinný zo spáchania priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona\no priestupkoch a proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorých sa dopustil tým, že\ndňa 30.03.2014 v čase okolo 15:00 hod. v rodinnom dome č. XXX svokrovcov N. I., nar. XXXX a K.\nI., nar. XXXX v obci A. pri vzájomnom nedorozumení fyzicky napadol svojho svokra N. I. a to tak, že\nho udrel rukou do oblasti hlavy, pričom mu spôsobil zranenie, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie s\npráceneschopnosťou, na základe odborného vyjadrenia MUDr. K. J., znalca z odboru zdravotníctvo a\nfarmácia v dĺžke 5-6 dní, čím obvinený úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením\nna zdraví a následne poškodil vchodové dvere rodinného domu č. XXX v obci A. tak, že ich vytrhol\nzo zárubne a rozbil na nich sklenenú výplň, pričom spôsobil vlastníkom nehnuteľnosti N. a K. I. na\nzáklade vyčíslenia škodu vo výške 231 eur, čím obvinený úmyselne spôsobil škodu na cudzom majetku\npoškodením veci. Za tieto priestupky bola obvinenému uložená podľa § 11 ods. 1 písm. b), s prihliadnutím\nna § 12 ods. 2 a § 50 ods. 2 zákona o priestupkoch pokuta vo výške 15 eur, ktorú je povinný zaplatiť do\n15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch bola\nobvinenému uložená povinnosť uhradiť štátu trovy konania vo výške 16 eur. Podľa § 70 ods. 2 zákona\no priestupkoch bola obvinenému uložená aj povinnosť nahradiť spôsobenú škodu vo výške 231,- eur\nvlastníkovi nehnuteľnosti. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\npreskúmavaným rozhodnutím tak, že podľa ustanovenia § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie\nobvineného Alexandra Krajňáka zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. O\nvčas podanej žalobe rozhodol krajský súd vyššie popísaným rozsudkom.\n45. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie v zmysle ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku patrí k\nťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces\nurčitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia\nako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný\nstav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy.\n46. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci.\nÚplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre\ndanú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného\n\nprešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už\nvedome, alebo nevedome.\n47. Slovenská republika sa v čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zaväzuje, že uznáva a dodržiava\nvšeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\n48. Kľúčovým medzinárodným dokumentom, ktorý ustanovuje istý štandard základných ľudských práv\na slobôd a zároveň aj zabezpečuje mechanizmus kontroly ich dodržiavania v praxi je Európsky dohovor\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý vznikol na pôde Rady Európy. V tejto súvislosti\nkasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť aplikáciu zásad, ktoré platia v trestnom konaní (predmetom\nktorého je postihovanie trestných činov) pri ukladaní správnych sankcií. Aj keď je použitie analógie ako\ninterpretačného postupu v oblasti správneho práva výnimočné, jednou z oblastí, v ktorej sa analógia\nuplatňuje je práve oblasť správneho trestania, v ktorej sa analogicky uplatňujú zásady platiace v trestnom\nprocese. Aj samotný správny súdny poriadok v ustanovení § 195 písm. c) a d) ukladá správnemu súdu,\nmimo žalobných bodov preveriť, či boli v procese správneho trestania dodržané tieto zásady. Jednou zo\nzásad platiacich v trestnom procese je zásada úplného zistenia skutkového stavu, čo znamená zistenie\nskutkového stavu v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že sa skutok stal, že ho\nspáchal obvinený a že sa stal takým spôsobom, ako je popísaný v rozhodnutí o uložení sankcie. V\nprípade akýkoľvek pochybností potom platí zásada in dubio pro reo.\n49. V danej veci sa kasačný súd oboznámil s dôkaznými prostriedkami založenými v priestupkovom\nspise prvostupňového správneho orgánu, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí a\ndospel k záveru, že z nich nemožno vyvodiť jednoznačný záver o preukázaní úmyslu žalobcu narušiť\nobčianske spolunažívanie v zmysle § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch ani preukázanie úmyslu\nspôsobiť škodu na cudzom majetku v zmysle § 50 ods. 1 zákona o priestupkoch tak, ako sa mu kladú\nza vinu v preskúmavaných rozhodnutiach. Lekárske správy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu\npreukazujú iba možnosť vzniku zranení fyzickým napadnutím poškodeného N. I. (podľa jeho tvrdení),\nnie faktickú konštatáciu úmyselného fyzického útoku O. J.. Vznik poranení je však podľa lekárských\nspráv konštatovaný aj u žalobcu i maloletej C. J., pričom správne orgány prihliadli len na lekárske nálezy\npredložené N. I..\n50. Priebeh vzájomných fyzických napadnutí nebol jednoznačne ustálený, pretože podľa niektorých\nvýpovedí účastníkov incidentu prvý napadol O. J. svokor N. I. po tom, ako došlo ku kontaktu\nžalobcu s maloletou dcérou, a to útokom zozadu, čomu zodpovedajú poranenia O. J. na krku.\nZo zabezpečených dôkazných prostriedkov nemožno jednoznačne dospieť k záveru, uvedenému v\nrozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy, že žalobca po atakovaní svojej dcéry zaútočil na\nN. I..\n51. Orgány verejnej správy sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s otázkou, akým spôsobom\nmohlo dôjsť ku kruhovému poraneniu krku žalobcu, podliatinám na jeho ramenách pri páde zo schodov\nalebo vykopnutí dverí. Ich tvrdenie o takomto pôvode zranení žalobcu bez odborného posúdenia\nkompetentnej osoby nepovažuje kasačný súd za reálny. Nebola teda zodpovedaná otázka, či k\nzraneniam poškodeného N. I. nemohlo dôjsť v dôsledku sebaobrany žalobcu, ktorý sa bránil voči\ndvom osobám, resp. upadnutím na schodoch. Je v tomto prípade nejasné, z akého dôvodu bolo\nprostredníctvom OO PZ Lipany vyžiadané len odborné vyjadrenie k poraneniam N. I. a nebolo žiadané\naj odborné skúmanie zranení O. J., čo nezodpovedá dodržaniu princípu rovnosti strán.\n52. Správne orgány za vierohodné považovali (v niektorých miestach rozporné) vyjadrenia príbuzných,\nt. j. osôb zaujatých v prospech jednej strany a nevyhodnotili dôkazné prostriedky protistrany. Nevenovali\ndostatočnú pozornosť príčine vzniku konfliktu, ktorý mal podľa všetkých zúčastnených osôb vzniknúť\nz dôvodu nahrávania si návštevy žalobcom na mobilný telefón a fyzickej možnosti napadnutia svokra\nžalobcom, ktorý si mal priebeh nahrávať na mobil, ktorý ho teda musel držať v ruke, súčasne s vreckom\ns banánmi, ktoré priniesol dcére. Z vykonaného dokazovania nemožno preto usúdiť, že bol riadne a bez\npochybností zistený skutočný stav veci, a preto sa kasačný súd stotožňuje s názorom krajského súdu,\nže zistený stav je nedostačujúci pre jej riadne posúdenie.\n\n53. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť žalovaného neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia\na dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n54. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie\nalebo zmenu a kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle ust. § 461 S. s. p.\n55. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 467 ods. 1 S. s. p. v spojení s §\n167 ods. 1 S. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného\nkonania.\n56. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n57. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01. mája 2011).\nZ vykonaného dokazovania nemožno usúdiť, že bol riadne a bez pochybností zistený skutočný stav\nveci, a preto sa kasačný súd stotožňuje s názorom krajského súdu, že zistený stav je nedostačujúci pre\nriadne posúdenie veci.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/22/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}