{"guid": "b7f8c725-1236-48bb-b84a-09311638afed:2a2a1fc3-c787-4406-a8cd-5f86240a427f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8016200250.1", "spisova_znacka": "5Sžfk/30/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/30/2017 z 4. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 4. decembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/30/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8016200250.1", "identifikacne_cislo": "8016200250", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Petra Príbelská, PhD.", "sudca_id": 388, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-petra-pribelska-phd-388", "datum_vydania": "2018-12-04", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "nazov": "§ 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "nazov": "§ 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-68.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0", "nazov": "/SK/ZZ/0/0", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-2.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-c", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-19.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-69.odsek-1", "nazov": "/SK/ZZ/0/0/#paragraf-69.odsek-1", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/0/0/#paragraf-69.odsek-1", "judikatura_url": null}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-2", "nazov": "§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-2.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-45.odsek-2", "nazov": "§ 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-45.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-1", "nazov": "§ 165 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165b.odsek-1", "nazov": "§ 165b ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-165b.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-165b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/563#paragraf-68", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-2", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-45", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-24", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-165b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a2a1fc3-c787-4406-a8cd-5f86240a427f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200250.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200250.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200250.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžfk/30/2017\n8016200250\n04. 12. 2018\nJUDr. Petra Príbelská\nECLI:SK:NSSR:2018:8016200250.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): BHJ, a.s., so sídlom Masarykova 16, Prešov, IČO: 36 450 936, právne zastúpený: JUDr.\nIvo Babjak, advokát, so sídlom Sovietskych hrdinov 33, Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 92967/2016 zo dňa 28.1.2016, rozhodujúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č.k.2S/13/2016-60 zo dňa 21. decembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k.2S/13/2016-60 zo dňa 21.\ndecembra 2016 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k.2S/13/2016-60 zo dňa 21. decembra\n2016 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.“)\nzamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n92967/2016 zo dňa 28.1.2016. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 S.s.p. tak, že žalobcovi\nnepriznal nárok na náhradu trov konania a nárok na náhradu trov konania nepriznal ani žalovanému,\nnakoľko nezistil, že by mu vznikol nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania s poukazom\nna § 168 ods. 1 S.s.p.\n2. Napadnutým rozhodnutím č. 92967/2016 zo dňa 28.1.2016 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona\nč. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č.\n1592736/2015 zo dňa 26.10.2015, ktorým podľa § 68 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi\nrozdiel v sume 2887,24 eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie\nobdobie 4. štvrťrok 2007 na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume 318,10 eur a vyrubil daň\nv sume 2569,14 eur.\n3. Z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného vyplýva, že kontrolovaný daňový subjekt - žalobca uzavrel dňa\n30.5.2007 Zmluvu č. S-01-107 s ukrajinským dodávateľom Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická\noblasť Sajany, Ukrajina, v zmysle ktorej predávajúci predáva kupujúcemu t. j. žalobcovi čierne uhlie, ktoré\nsa podľa bodu 7 zmluvy transportuje po železnici. Podľa bodu 3.1. zmluvy sa dodávka uhlia realizuje\nna podmienke DAF hranica Ukrajina - Užhorod, stanica Maťovce, čo podľa medzinárodného predpisu\nINCOTERMS 2000 znamená, že predávajúci je povinný dodať tovar na miesto určenia a nesie všetky\nriziká a náklady až do príchodu na toto miesto. Prepravné na dohodnutú štátnu hranicu hradí predávajúci\na riziko prechádza na kupujúceho odovzdaním tovaru na hranici. V predloženom vývoznom JCD k\nfaktúre č. 20070008/Z je uvedený ako vývozca ukrajinská spoločnosť Obchodno-ťažobná spoločnosť\n\nekonomická oblasť Sajany a prijímateľ BHJ, a.s. Žalovaný poukázal na to, že správca dane zistil, že\ntovar prepravovaný po železnici sa vydáva prijímateľovi zásielky v stanici určenia uvedenej v kolónke\n8. nákladných listov, ktorá v nákladom liste potvrdzuje vydanie tovaru prijímateľovi. Vychádzajúc z\nnákladných listov, ktoré na základe zmluvy č. S-01-107 poskytne ukrajinský dodávateľ kupujúcemu žalobcovi v Maťovciach v stanici určenia, preberá tovar priamo spoločnosť SONDEX s.r.o., ktorá má na\nkúpu čierneho uhlia uzatvorenú so žalobcom kúpnu zmluvu č. 07/03/2007 zo dňa 25.5.2007. Podľa tejto\nzmluvy sa zmluvné strany dohodli na podmienke DAF ukrajinsko-slovenská hranica Užhorod/Maťovce\na tiež, že tovar na štátnej hranici preclieva kupujúci. Žalovaný ďalej uviedol, že sa uskutočnilo ústne\npojednávanie, pri ktorom vypovedal ako svedok bývalý konateľ spoločnosti SONDEX s.r.o. Pri výsluchu\nbol prítomný aj zástupca spoločnosti žalobcu na základe predložených nákladových listov a výpovedi\nsvedkov v zápisnici správca dane dospel k záveru, že táto spoločnosť prevzala tovar na území SR v\nMaťovciach, čo znamená, že miestom dodania tovaru v rámci zmluvného vzťahu medzi žalobcom a\nSONDEX s.r.o. mohlo byť najskôr miesto určenia vyplývajúce z nákladného listu, t. j. v Maťovciach a\nkeďže sa tovar železnicou prepravil od ukrajinského dodávateľa priamo pre prijímateľa do miesta určenia\nMaťovce, potom miestom dodania tovaru pre žalobcu je tuzemsko - Maťovce a platiteľ mal tieto dodania\ntovaru zdaniť. Správca dane vyhodnotil všetky získané dôkazy a dospel k záveru, že miestom dodania\ntovaru na základe zmluvného vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou SONDEX s.r.o. je tuzemsko a\npreto je predmetom DPH.\n4. O výsledku zistenia daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 724/320/37942/2009/Bls zo\ndňa 6.8.2009, ku ktorému sa vyjadril žalobca listom zo dňa 20.8.2009. K protokolu vyhotovil správca\ndane Dodatok k protokolu zo dňa 25.8.2009. Protokol v znení jeho dodatku bol prerokovaný s daňovým\nsubjektom dňa 9.9.2009 na ústnom pojednávaní. Na základe toho vydal správca dane dodatočný\nplatobný výmer č. 724/230/48871/09/Betn zo dňa 14.9.2009, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1\nzákona č. 511/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov vyrubil rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie 4.\nštvrťrok 2007 v sume 2 887,24 eur. Rozhodnutie odôvodnil tým, že daňový subjekt nezdanil zdaniteľný\nobchod na základe faktúry zo dňa 10.10.2007 pre odberateľa SONDEX s.r.o. deň dodania 10.10.2007,\npredmet zdaniteľného obchodu - čierne energetické uhlie na sumu 22 770 USD v prepočte na slovenskú\nmenu 544 772,25 Sk. Proti dodatočnému platobnému výmeru podal žalobca odvolanie, na základe\nktorého Daňové riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 4.1.2010 zrušilo platobný výmer a vec vrátilo na\nďalšie konanie a rozhodnutie. Na základe podnetu zo dňa 9.2.2010 začal správca dane dňa 8.4.2010\nvykonávať opakovanú daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za II. až IV. štvrťrok 2007 u žalobcu.\nO výsledku zistenia z opakovanej daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol zo dňa 21.3.2011,\nktorý bol prerokovaný na ústnom pojednávaní so žalobcom dňa 6.4.2011. Na základe toho vydal\nsprávca dane Dodatočný platobný výmer zo dňa 13.4.2011, ktorým vyrubil žalobcovi rozdiel dane z\npridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok v sume 2 887,24 eur. Proti tomuto dodatočnému\nplatobnému výmeru podal žalobca odvolanie, o ktorom Daňové riaditeľstvo SR rozhodlo dňa 4.10.2011\ntak, že dodatočný platobný výmer Daňového úradu Prešov zo dňa 13.4.2011 potvrdilo. Krajský súd v\nPrešove rozsudkom č. k.1S/159/2011-32 zo dňa 24.4.2012 žalobu podanú voči rozhodnutiu Daňového\nriaditeľstva SR zamietol. Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec vrátil na ďalšie\nkonanie, na základe právneho názoru Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k.1S/159/2011-93 dňa\n25.3.2014 zrušil rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR č. I/225/12667-101603/2011/990813-r zo dňa\n4.10.2011 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zo záverov súdu\nvyplýva, že rozhodnutia daňových orgánov v rozsahu žaloby sú nepreskúmateľné, pretože daňové\norgány sa nevyrovnali s otázkou zákonnosti opakovanej daňovej kontroly. Po doručení rozsudku, ktorý\nnadobudol právoplatnosť dňa 21.5.2014 Daňový úrad Prešov zaslal žalobcovi Oznámenie zo dňa\n18.7.2014 o pokračovaní konania vo veci vyrubenia rozdielu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie\nobdobia 2. až 4. štvrťrok. Od 21.7.2014 sa stal splnomocneným zástupcom žalobcu JUDr. H. T.. Správca\ndane preto oznámením zo dňa 25.7.2014 oboznámil tohto o pokračovaní konania vo veci vyrubenia\nrozdielu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 2. a 4. štvrťrok 2007, ktoré doručil zástupcovi\ndňa 4.8.2014. Ako vyplýva ďalej z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného správca dane požiadal dňa\n18.07.2014 o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, ktorej Finančné riaditeľstvo SR vyhovelo listom\nzo dňa 30.7.2014 a predĺžilo lehotu na vydanie rozhodnutia v rámci vyrubovacieho konania začatého\ndňom 27.6.2014 o 180 dní. O tejto skutočnosti bol oboznámený žalobca listom zo dňa 18.8.2014\ndoručeným dňa 21.8.2014.\n5. Správca dane žalobcovi zaslal výzvu zo dňa 6.11.2014 na predloženie dôkazov, ktoré preukazujú,\nže dodanie tovaru na základe faktúry zo dňa 10.10.2007 pre odberateľa SONDEX, s.r.o. predmet\n\nzdaniteľného obchodu - čierne energetické uhlie na sumu 22 770 USD nemožno považovať za dodanie\ntovaru, ktoré je predmetom dane v zmysle § 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty\n(ďalej len „zákon o DPH“). K výzve sa žalobca vyjadril listom zo dňa 20.11.2014, v ktorom uviedol,\nže rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.1S/159/2011 zo dňa 25.3.2014 potvrdzuje nezákonnosť\nvykonávania opakovanej daňovej kontroly a preto sa vec stále nachádza v štádiu vyrubovacieho konania\npo „riadnej“ daňovej kontrole. Ďalej argumentoval citáciou ustanovení § 1a písm. d), § 2 ods. 1, § 30a\nods. 1 až 4, § 44 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. a ustanoveniami § 65 ods. 1 až 3 až 6, § 165 ods.\n2 a § 165b ods. 1 Daňového poriadku. Uviedol, že žiadne úkony, ktoré správca dane vykonáva na\nzáklade Oznámenia zo dňa 25.7.2014 nemôžu viesť k vydaniu zákonného rozhodnutia a preto sa na\núkonoch nebude zúčastňovať. Čo sa týka dodania tovaru pre spoločnosť SONDEX s.r.o. poukázal na\nsvoje vyjadrenie zo dňa 28.8.2014. Uviedol, že aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR žalobca postupoval\nsprávne, keď pri tejto nepohyblivej dodávke tovaru, ktorá sa uskutočnila na Ukrajine prevod vlastníctva\nk tovaru na kupujúceho spoločnosť SONDEX s.r.o. nepodradila režimu DPH a to už aj preto, že podľa\n§ 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku\nuskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby. Keďže k dodaniu tovaru\nnedošlo v tuzemsku nie je možné z predmetných obchodov vyrubiť daň.\n6. Správca dane vydal dňa 23.2.2015 rozhodnutie č. 9701401/5/398886/2015/Bls, ktorým podľa § 68\nods. 5 a 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel v sume 2 887,24 eur, t. j. nepriznal nadmerný\nodpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 na dani z pridanej\nhodnoty v sume 318,10 eur a vyrubil daň 2 569,14 eur. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca\nodvolanie zo dňa 17.3.2015 a Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutím zo dňa 23.2.2015 zrušilo predmetné\nrozhodnutie a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu, že správca dane pri odôvodnení\ntohto rozhodnutia postupoval v rozpore s ustanovením § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pretože sa\nnezaoberal v konaní námietkami žalobcu uvedenými v jeho podaniach zo dňa 28.8.2014 a 20.11.2014,\nani zákonnými podmienkami opakovanej daňovej kontroly v zmysle právneho názoru vysloveného\nsúdom, tieto nevyhodnotil z hľadiska posudzovanej veci a náležite sa s nimi v odôvodnení rozhodnutia\nnevysporiadal.\n7. Následne správca dane listom zo dňa 3.8.2015 oznámil žalobcovi, že pokračuje v konaní vo\nveci vyrubenia rozdielu na DPH za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007. Z úradného záznamu zo\ndňa 6.10.2015 vyplýva, že dňa 6.10.2015 sa zamestnankyne správcu dane telefonicky dohodli so\nsplnomocneným zástupcom daňového subjektu JUDr. H. T., že sa dňa 10.10.2015 dostaví na daňový\núrad. Dňa 20.10.2015 sa daňový subjekt ani splnomocnený zástupca daňového subjektu na ústne\npojednávanie nedostavili o čom bol spísaný úradný záznam zo dňa 20.10.2015 pod č. 1572256/2015.\nNásledne správca dane vydal rozhodnutie č. 1592736/2015 zo dňa 26.10.2015, ktorým žalobcovi podľa\n§ 65 ods. 5 a 6 Daňového poriadku určil rozdiel v sume 2 887,24 eur, t. j. nepriznal nadmerný odpočet\nuvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 na DPH v sume 318,10 eur a\nvyrubil daň v sume 2 569,14 eur. Rozhodnutie odôvodnil porušením ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a), §\n8 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 1 písm. c), § 22 ods. 1, § 19 ods. 1 a § 69 ods. 1 zákona o DPH. Tým, že\nžalobca nezdanil zdaniteľný obchod na základe faktúry č. 20070008/Z zo dňa 10.10.2007 pre odberateľa\nSONDEX, s.r.o. za čierne energetické uhlie v sume 22 770 USD v prepočte na slovenskú menu 544\n772,25 Sk. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia\npoukázal na citáciu príslušných ustanovení zákona o DPH, ako aj zákona č. 511/1992 Z.z. a Daňového\nporiadku a pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia vychádzal z uvedených zákonných ustanovení a\nprávneho názoru Krajského súdu v Prešove, ktorým bol v ďalšom konaní viazaný.\n8. V odôvodnení poukázal na postup správcu dane, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia zo dňa\n26.10.2015, ako aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn.1S/159/2011-93 zo dňa\n25.3.2014 a uviedol, že správca dane sa so zákonnými podmienkami opakovanej daňovej kontroly v\nzmysle právneho názoru vysloveného súdom nezaoberal v rozhodnutí daňového úradu z 23.2.2015 a\npreto toto rozhodnutie bolo zrušené. V ďalšom konaní správca dane v súlade s vysloveným právnym\nnázorom súdu a odvolacieho orgánu posúdil zákonnosť svojho postupu pri výkone opakovanej daňovej\nkontroly a dospel k záveru, že nebol oprávnený opakovanú daňovú kontrolu vykonávať a že neboli\nsplnené podmienky na vydanie daňového platobného výmeru po opakovanej daňovej kontrole, pretože\nnezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by v dobe vykonávania riadnej daňovej kontroly nemal k\ndispozícii a ktoré by mohli mať vplyv na správne stanovenie daňovej povinnosti. Zároveň v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia uviedol, že dôkazy získané počas vykonávania opakovanej daňovej kontroly\n\nvo vyrubovacom konaní nepoužil. Odvolací orgán sa so závermi správcu dane stotožnil a rovnako usúdil,\nže vykonanie opakovanej daňovej kontroly bolo nezákonným konaním zo strany daňovej kontroly a preto\naj všetky úkony súvisiace s týmto konaním boli nezákonnými vrátanie vydania dodatočného platobného\nvýmeru po opakovanej daňovej kontrole. Nie je preto opodstatnená námietka odvolávajúceho sa, že nie\nje zrejmé, akým spôsobom sa daňové orgány s uvedeným vysporiadali, resp. ako si splnili túto súdom\nuloženú povinnosť.\n9. Čo sa týka vydania rozhodnutia po zrušení dodatočného platobného výmeru a splnenia lehôt\nuvedených v § 30a zákona č. 511/1992 Zb. žalovaný považoval túto námietku za neopodstatnenú,\npretože ako vyplýva zo skutkového stavu dodatočný platobný výmer zo 14.9.2009 vydal správca dane\npo riadnej daňovej kontrole dňa 14.9.2009, teda v lehote ustanovenej v § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona\nč. 511/1992 Zb. Po zrušení tohto dodatočného platobného výmeru vykonával správca dane u žalobcu\nod 8.4.2010 do 6.4.2011 na základe podnetu nadriadeného orgánu už spomínanú opakovanú daňovú\nkontrolu dane z pridanej hodnoty. Z popísaného skutkového stavu správcom dane je zrejmé, že správca\ndane v nasledujúcom období po zrušení dodatočného platobného výmeru nebol nečinný a k žiadnym\nprieťahom v konaní zo strany správcu dane nedošlo. Odvolací orgán považoval za potrebné k tomuto\nuviesť, že daňovou kontrolou sa zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti, pritom lehoty, na ktoré odvolávajúci sa\npoukazuje sú procesného charakteru a aj v prípade ich nedodržania nie je možné vyvodiť ten záver, že by\nzaniklo právo vyrubiť daň, alebo že by malo byť ďalšie konanie zastavené, ako to žiada daňový subjekt.\nUvedené podľa názoru žalovaného vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu SR. Odvolací\norgán preto považoval námietku žalobcu, že správca dane sa k argumentácii týkajúcej sa uplynutia\nlehoty na vydanie rozhodnutia nijakým spôsobom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevyjadril za\nneopodstatnenú, pretože správca dane konal v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho\norgánu a v ďalšom konaní sa zaoberal námietkami daňového subjektu, ktoré boli uvádzané v podaniach\nz 28.8.2014 a 20.11.2014.\n10. Ďalej sa žalovaný vyjadril i k námietke, že v konkrétnom prípade správca dane nemôže argumentovať\nfyzickým prevzatím tovaru, ale je povinný rešpektovať vôľu zmluvných strán, ktoré zhodne prehlásili,\nže právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho na území Ukrajiny. K tomuto uviedol\nžalovaný, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v rozsahu námietok žalobcu zistil, že správca\ndane vyhodnotil posudzovanú vec v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR uvedenom v\nrozhodnutí sp. zn.3Sžf/45/2013 zo dňa 3.6.2014, na ktorý upriamil pozornosť aj žalobca vo svojom\nvyjadrení zo dňa 20.11.2014, pričom správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,\nže miesto dodania tovaru medzi žalobcom ako dodávateľom a SONDEX, s.r.o. ako odberateľom je\nna území SR, pretože vychádzajúc z kontraktu č. S-01-107 bod 3.4 dátumom dodania je dátum na\nzázname o prekročení hranice Ukrajiny a to na stanici prechodu. Zmluvné strany si teda takto sami určili\nmiesto dodania. Dodacia podmienka v tomto kontrakte znamená, že do momentu prechodu tovaru cez\nhranice, bol tento tovar vo vlastníctve predávajúceho, t. j. ukrajinského dodávateľa Obchodno-ťažobná\nspoločnosť ekonomická oblasť Sajany.\n11. Žalovaný poukázal na to, že správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že\nvyhodnotením všetkých dokladov, ktoré mal k dispozícii a zisteného skutkového stavu dospel k záveru,\nže dodanie tovaru pre odberateľa SONDEX s.r.o. je predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. a)\nzákona o DPH, pretože miestom dodania tovaru pri predmetnom obchode je tuzemsko. Dôkazom toho je\nkontrakt č. S-01-107, kde v bode 3.4 je uvedené, že dátumom dodania je dátum na zázname o prekročení\nhranice Ukrajiny a to na stanici prechodu. Táto dodacia podmienka v kontrakte jasne nasvedčuje\nskutočnosti, že do momentu prechodu tovaru cez hranice bol tento vo vlastníctve predávajúceho tzn.\nukrajinského dodávateľa. Ak sa teda žalobca stal vlastníkom tovaru až potvrdením vývozného dokladu\nJCD nemohol tovar, ktorý je predmetom dodávky pred týmto momentom predať, pretože ho nevlastnil.\nĎalej správca dane uviedol, že o skutočnosti posledného predaja pred prepustením tovaru v režime\nvývoz tretej krajiny do tuzemska svedčia aj dodávateľské faktúry žalobcu od spoločnosti Obchodnoťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany, kde kupujúcim je žalobca a nie spoločnosť SONDEX\ns.r.o. To, že na faktúre je uvedený aj následný príjemca tovaru od žalobcu nemá na vznik od daňovej\npovinnosti žiadny vplyv. Ďalej uviedol aj to, že vývozné JCD nasvedčuje tomu, že kupujúcim tovaru\nz Ukrajiny bol žalobca, pretože ak by bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že k dodávke tovaru došlo na\nUkrajine, potom by k tovaru malo byť vývozné JCD kupujúceho SONDEX s.r.o., čo by však bolo v rozpore\nso zásadami colného konania, podľa ktorých na jeden tovar nemôžu prebiehať dve colné konania. Ak\n\nuž tovar bol colne prejednaný pre žalobcu, nemôže ten istý tovar byť prepustený v režime vývoz aj inej\nspoločnosti a to spoločnosti SONDEX s.r.o., ktorá na vývoz tovaru nemala ani zákonné povolenie štátu\nvývozu tak, ako to bolo v prípade žalobcu. Správca dane dospel k záverom o nesprávnom postupe\nžalobcu na základe zisteného skutkového stavu a žalovaný ako odvolací orgán sa s jeho závermi\nstotožnil.\n12. Podľa žalovaného v danom prípade došlo k realizácii obchodu, ktorého predmetom je dodanie\ntoho istého tovaru medzi tromi podnikateľskými subjektmi, pričom išlo o dovoz tovaru z tretieho štátu\na zároveň sa tovar fyzicky prepravoval od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. V\ntomto prípade je potrebné pre účely správnej aplikácie zákona o DPH určiť, ktorá dodávka tovaru je\npohyblivá, pretože potom všetky ostatné dodávky tovaru sú nepohyblivé. Taká dodávka tovaru, ktorá je\nv rámci zmluvného vzťahu spojená s prepravou tovaru, je tzv. pohyblivá dodávka tovaru, pri ktorej sa\nmiesto dodania určí v tom štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho preprava (§\n13 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH). Všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé a tzn., že miesto dodania\nmajú v tom štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje (§ 13 ods. 1 písm. c)\nzákona). V posudzovanom prípade išlo o obchod medzi spoločnosťami Obchodno-ťažobná spoločnosť\nekonomická oblasť Sajany, Ukrajina - BHJ, a.s. a SONDEX, s.r.o. Predmetom dodávok bol ten istý tovar\n- uhlie. Podľa zmluvného vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a kupujúcim - žalobcom (zmluvy č.\nS-01-107) sa dodávka uhlia realizuje na podmienke DAF hranica Ukrajiny - Užhorod (stanica Maťovce).\nDodacie podmienky INCOTERMS 2000 (medzinárodné obchodné podmienky) určujú miesto a spôsob\nprechodu rizika a podmienky vyplývajúce z dodacích doložiek uvedených v kúpno-predajnej zmluve,\nteda riziká a podmienky vo vzťahu medzi predajcom a kupujúcim pri medzinárodnom obchode. Dodacie\npodmienky INCOTERMS sa však nezaoberajú vlastníckym právom k tovaru. Z obsahu uvedenej zmluvy\nvyplýva, že preprava tovaru bola dohodnutá pri zmluvnom vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a\nžalobcom, a keďže ide o vývoz tovaru deklarovaný predloženým JCD (vývozca ukrajinská spoločnosť\na príjemca tovaru spoločnosť BHJ, a.s.) je nesporné, že tovar musel byť v rámci tohto zmluvného\nvzťahu prepravený až na územie Slovenskej republiky, pretože iba tak môže byť naplnená skutková\npodstata tejto transakcie. Navyše aj z nákladných listov, ktoré tovar pri preprave sprevádzali vyplýva,\nže prijímateľ zásielky (SONDEX, s.r.o.) môže tovar prevziať až v stanici určenia uvedenej v kolónke č.\n8 nákladného listu SMGS, t. j. Maťovce na území Slovenska. Z uvedeného je zrejmé, že nasledujúci\nzmluvný vzťah medzi žalobcom a SONDEX, s.r.o. (kúpna zmluva č. 07/03/2007) sa uskutočnil bez\nprepravy ako nepohyblivá dodávka tovaru s miestom dodania v Maťovciach (tuzemsko), teda tam, kde\nsa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo. Tvrdenia žalobcu, ktorými presadzoval, že k\ndodaniu tovaru tak pri prvom zmluvnom vzťahu, ako aj pri nasledujúcom zmluvnom vzťahu došlo ešte na\núzemí Ukrajiny, resp. že spoločnosť SONDEX, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník\nešte na území Ukrajiny, je tak v rozpore s predloženými dokladmi, zisteným skutkovým stavom veci\na v zmluvách prejavenou vôľou zmluvných strán. Skutočnosť, že spoločnosť SONDEX, s.r.o. znášala\nnáklady na prepravu tovaru od štátnej hranice po prekládkovú stanicu v Maťovciach, neznamená, že\ntovar jej bol dodaný na území Ukrajiny, resp., že spoločnosť SONDEX, s.r.o. nadobudla právo nakladať\ns tovarom ako vlastník. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane posudzoval miesto dodania tovaru,\nresp. miesto, kde kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, na základe zisteného\nskutkového stavu veci pri rešpektovaní vôle zmluvných strán. Tvrdenie žalobcu, že zmluvné strany\nzhodne prehlásili, že právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho SONDEX, s.r.o. na\núzemí Ukrajiny, je neopodstatnené a žalobca takú skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázal. Rovnako\nza neopodstatnené považoval žalovaný tvrdenie žalobcu, že zmluvné strany postupovali správne,\nkeď predmetné obchody nepodriadili pod režim DPH bez ohľadu na znenie kontraktu či sprievodnú\ndokumentáciu, pretože práve takéto doklady preukazujú skutočnú realizáciu obchodu, a práve z nich\nje možné zistiť, ako sa zmluvné strany dohodli na mieste a čase dodania tovaru, pričom nemusí ísť o\nfyzické prevzatie tovaru. Podľa žalovaného daňový subjekt nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré\nby preukazovali jeho tvrdenia, že k dodaniu tovaru pre spoločnosť SONDEX, s.r.o. došlo už na území\nUkrajiny.\n13. Žalovaný k námietke žalobcu týkajúcej sa doby súdneho konania vedeného na Krajskom súde v\nPrešove vo veci sp. zn. 1S/159/2011 uviedol, že správca dane vykonal daňovú kontrolu za zdaňovacie\nobdobie 4. štvrťrok 2007, pričom päťročná lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie\nobdobie 4. štvrťrok 2007 plynula podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov\nod konca roka 2008 do konca roka 2013 a protokol z nej bol prerokovaný dňa 9.9.2009, t. j. protokol\nbol daňovému subjektu doručený pri jeho prerokovaní dňa 9.9.2009, čo sa považuje za úkon smerujúci\n\nk vyrubeniu dane alebo rozdielu dane. Doručením uvedeného protokolu teda znovu začala plynúť\npäťročná lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane v zmysle § 45 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. a to\nod konca roka 2009. To, že protokol z daňovej kontroly bol úkonom smerujúcim na vyrubenie dane alebo\nrozdielu dane, je potrebné vykladať aj vzhľadom na znenie ustanovenia § 165 ods. 1 Daňového poriadku,\npodľa ktorého právne úkony a ich účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto zákona, teda za\núčinnosti zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, zostávajú zachované. Dňa 21.12.2011\npodal daňový subjekt žalobu na Krajský súd v Prešove o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 4.10.2011, pričom súdne konanie podľa daňového subjektu je vedené aj vo veciach\nsp. zn.2S/47/2011, ktoré sa týkajú nezákonnosti vykonania opakovanej daňovej kontroly, čiže úplne\niného daňového konania. Žalovaný argumentoval tým, že keďže lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu\ndane v súlade s ustanovením § 246d O.s.p. počas konania podľa piatej časti neplynú je opodstatnené\nuviesť, že lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 v\nčase od podania žaloby t. j. od 21.12.2011 do dňa právoplatnosti rozsudku č. k. 1S/159/2011 - 93 zo\ndňa 25.3.2014, t. j. do dňa 21.5.2014 neplynula a teda lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane\nuplynie až o 882 dní odo dňa 31.12.2014. Z týchto dôvodov žalovaný námietku odvolávajúceho sa,\nže celý postup a konanie sú zaťažené zánikom práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane považoval za\nneopodstatnenú.\n14. Žalobca vo svojej žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie sa zakladá na nesprávnom právnom\nposúdení veci a v konaní žalovaného bola zistená taká vada, ktorá má vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia. Týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach a preto žalobca podal\npredmetnú žalobu. Argumentoval tým, že u neho bola správcom dane v roku 2008 vykonaná daňová\nkontrola na DPH za zdaňovacie obdobie 1. až 4. štvrťroka 2007. Po jej ukončení vydal správca dane\nza zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 dodatočný platobný výmer dňa 14.9.2009, ktorý bol následne\nzrušený a vec vrátená prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Správca dane podľa názoru žalobcu\nv rozpore s týmto zákonným postupom, ktorý je podľa neho aplikovaný v rozhodnutiach Najvyššieho\nsúdu SR otvoril opakovanú daňovú kontrolu, ktorá bola ukončená vydaním dodatočného platobného\nvýmeru zo dňa 13.4.2011. Poukázal zároveň na tú skutočnosť, že vo veci vyrubenia DPH, resp. jej\nurčenia za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok prebiehali súbežne 2 daňové (vyrubovacie) konania, ktoré\nprebiehali potom, čo žalovaný svojim rozhodnutím zo dňa 4.1.2010 zrušil rozhodnutie správcu dane\na vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie a druhé, ktoré začalo dňa 7.4.2011 po prejednaní\nprotokolu z opakovanej daňovej kontroly. Na túto skutočnosť žalobca výslovne upozornil tak správcu\ndane, ako aj žalovaného vo svojom odvolaní zo dňa 9.12.2015 proti rozhodnutiu správcu dane zo dňa\n26.10.2015, kde zdôraznil, že v obidvoch konaniach sa jedná o tú istú vec, tých istých účastníkov\nkonania a preto bez zastavenia jedného z týchto konaní nie je možné pokračovať v konaní druhom prekážka litispendencie. Žalovaný sa s touto námietkou podľa žalobcu vo svojom rozhodnutí zo dňa\n28.1.2016 žiadnym spôsobom nevysporiadal, čím konal v rozpore s ustanovením § 74 ods. 2 Daňového\nporiadku. Daňové konanie neviaže zásada koncentrácie konania a ak sa odvolací orgán v odôvodnení\nrozhodnutia v odvolaní nevysporiada so všetkými námietkami uvedenými v odvolaní je to podľa žalobcu\ndôvod, aby súd zrušil také rozhodnutie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.\nPodľa názoru žalobcu tzn. že také rozhodnutie odvolacieho orgánu je nezákonné. Poukázal pritom na\nrozsudky NS SR sp. zn. 5Sž/51/96, 4Sž/44/97, 4Sž/35/97, 5Sžf/4/2009 a 8Sžf/14/2012. Žalobca ďalej\nv žalobe zdôraznil, že v odvolaní poukázal na tú skutočnosť, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove\nsp. zn. 1S/159/2011 zo dňa 25.3.2014 bolo právoplatné rozhodnutie žalovaného zo dňa 4.10.2011 v\nspojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov zo dňa 13.4.2011 po vykonaní opakovanej daňovej\nkontroly zrušené a vec bola vrátená Finančnému riaditeľstvu SR na ďalšie konanie a že žalobca nemá\nvedomosť o tom, akým spôsobom Finančné riaditeľstvo SR si splnilo túto súdom uloženú povinnosť\nt. j. povinnosť ďalej v konaní začatom dňa 7.4.2011 pokračovať. Ďalej k tejto odvolacej námietke\ncitoval vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.1.2016. Podľa žalobcu však v tomto stanovisku žalovaného\nabsentuje dôvod, pre ktorý žalovaný nepokračoval v konaní začatom dňa 7.4.2011 práve povinnosť\npokračovať v konaní si žalovaný žiadnym spôsobom nesplnil. Podľa žalobcu v tomto ďalšom konaní\nuložil súd žalovanému povinnosť predovšetkým posúdiť, či vzhľadom na uvedené skutočností je možné\nza splnenia zákonných podmienok a ústavne konformného výkladu, vykonať opakovanú daňovú kontrolu\na vydať dodatočné platobné výmery. Správca dane po dni 21.5.2014, kedy nadobudol právoplatnosť\nrozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/159/2011, predsa konal resp. ako sám žalobca uviedol\npokračoval vo vyrubovacom konaní na základe záverov odvolacieho orgánu a vo svojom rozhodnutí\nuviedol, že daňové vyrubovacie konanie po opakovanej daňovej kontrole nie je do dnešného dňa\nukončené právoplatným rozhodnutím. Ďalej poukázal žalobca na to, že po zrušení rozhodnutia zo dňa\n\n14.9.2009 bol správca dane nečinný. Po zrušení tohto rozhodnutia po uplynutí takmer štyroch rokov\na v zákonom stanovenej lehote rozhodnutie nevydal. K tejto odvolacej námietke žalobcu žalovaný\nuviedol, že období od 8.4.2010 do 6.4.2011 bola vykonáva opakovaná daňová kontrola. V tejto súvislosti\nžalobca dal do pozorností krajského súdu vyššie citované stanovisko žalovaného o nezákonnom výkone\nopakovanej daňovej kontroly a o nezákonnosti všetkých úkonov súvisiacich s touto opakovanou daňovou\nkontrolou a nasledujúcim daňovým konaním. Na nezákonné úkony správneho orgánu sa podľa žalobcu\nmá prihliadať tak, ako keby nikdy neboli vykonané. Podľa názoru žalobcu nemôže žalovaný nimi\nargumentovať a obhajovať nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Naviac žalobca vo\nsvojom odvolaní zo dňa 9.12.2015 poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu SR a argumentoval, že\naj v konaní pred súdom zastáva názor, že lehoty na vydanie rozhodnutia uvedené v ustanovení § 30a\nZákona o správe daní ustanovení § 65 Daňového poriadku sú lehotami zákonnými, nedodržaním ktorých\nzo strany štátneho orgánu dochádza k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR.\n15. Žalobca v závere žaloby dal do pozornosti krajského súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Sžf/45/2013 zo dňa 3.6.2014, ktorým NS SR potvrdil rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.\n2S/47/2011 zo dňa 15.2.2013 a ktorý sa týkal identickej veci žalobcu a žalovaného za zdaňovacie\nobdobie 3. štvrťroka 2007, z ktorého rozsudku citoval príslušné závery. Žalobca zdôraznil, že aj Najvyšší\nsúd SR v uvedenom rozsudku zo spisu zistil, že v danom prípade sa nejedná o intrakomunitárnu dodávku\ntovaru, pretože ide o dodanie tovaru na území krajiny, ktorá nie je členom EÚ uvedenej v § 2 ods. 2\npísm. d) zákona o DPH a preto dal za pravdu žalobcovi, ktorý tým, že predmetné faktúry pre svojho\nodberateľa SONDEX s.r.o. vystavil bez DPH a postupoval v súlade so zákonom. Žalovaný zotrval na\nsvojom názore, že miesto dodania tovaru bolo na území SR a právnym názorom NS SR uvedenom v\ntomto rozsudku sa neriadil. Žalobca dospel na základe uvedeného k tomu, že rozhodnutie správcu dane,\nako aj žalovaného boli vydané v rozpore so zákonom, rozhodnutie sa zakladá na nesprávnom právnom\nposúdení veci, v konaní správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia a týmto rozhodnutím bol žalobca ukrátený na svojich právach.\n16. Podľa názoru krajského súdu daňové orgány dospeli k správnemu záveru, že miestom dodania\ntovaru pri predmetnom obchode je tuzemsko a preto bol daňový subjekt - žalobca povinný toto dodanie\nzdaniť. Aj krajský súd vychádzal z obsahu skutkového stavu, ktorý bol správcom dane podľa zistených\nskutkových okolností dostatočne zistený a bol vyvodený z tohto skutkového stavu aj správny právny\nzáver, keď správca dane potom, čo bolo zrušené rozhodnutie Daňového riaditeľstva SR zo dňa 4.10.2011\nv spojení s rozhodnutím Daňového úradu Prešov I zo dňa 13.4.2011 rozsudkom Krajského súdu v\nPrešove č. k. 1S/159/2011-93 zo dňa 25.3.2014 dospel k záveru, že nebol oprávnený opakovanú daňovú\nkontrolu vykonávať a že neboli splnené podmienky na vydanie dodatočného platobného výmeru po\nopakovanej daňovej kontrole, pretože nezistil žiadne nové skutočnosti, ktoré by v dobe vykonávania\nriadnej daňovej kontroly nemal k dispozícii a ktoré by mali mať vplyv na riadne stanovenie daňovej\npovinnosti žalobcu. Správca dane ďalej správne argumentoval, že dôkazy získané počas vykonávania\nopakovanej daňovej kontroly vo vyrubovacom konaní následne nepoužil. Podľa názoru krajského súdu\nsa s touto námietkou žalobcu uvádzanou v odvolaní žalovaný v rozhodnutí vyporiadal, pričom sa\nstotožnil so závermi správcu dane a rovnako posúdil, že vykonanie opakovanej daňovej kontroly bolo\nnezákonným konaním zo strany daňových orgánov a preto aj všetky úkony súvisiace s týmto konaním\nboli nezákonnými vrátane vydaného Dodatočného platobného výmeru zo dňa 13.4.2011. Námietka\nžalobcu, že sa nevyporiadali daňové orgány žiadnym spôsobom s uloženou povinnosťou v rozsudku\nKrajského súdu v Prešove sp. zn. 1S/159/2011-93 zo dňa 25.03.2014 preto aj krajský súd považoval\nza nedôvodnú.\n17. Ohľadom námietky žalobcu, že napadnuté rozhodnutia boli vydané vo vyrubovacom konaní v rozpore\ns ustanovením § 30a zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, sa krajský súd stotožnil\ns názorom daňových orgánov, konkrétne žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí, ktorý taktiež ako\nsprávca dane dospel k záveru, že dodatočným platobným výmerov, ktorý bol vydaný pôvodne pod\nč. 724/230/48871/09/Petn zo dňa 14.9.2009 správca dane včas po riadnej daňovej kontrole v lehote\nustanovenej v § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. rozhodol. V súlade s vydaným\ndodatočným platobným výmerom v lehote do 15 dní odo dňa skončenia riadnej daňovej kontroly, teda\npodľa § 15 ods. 3, 13 zákona č. 511/1992 Zb. bola daňová kontrola ukončená dňom prerokovania\nprotokolu s daňovým subjektom, t. j. dňa 9.9.2009, pričom dodatočný platobný výmer bol vydaný dňa\n14.9.2009 v súlade s citovaným ustanovením zákona. Lehoty, na ktoré žalobca poukazoval v zmysle\n\n§ 30a zákona č. 511/1992 Zb., ako aj lehoty podľa § 65 ods. 1 a 2 zákona daňového poriadku sú aj\npodľa názoru krajského súdu procesného charakteru a ich nedodržanie nie je takou vadou, ktorá by\nmohla spôsobiť zánik práva vyrubiť daň, alebo zastavenie konania, na ktoré poukazuje žalobca tak v\nodvolaní, ako aj v dôvodoch žaloby. Tento právny názor je aplikovaný aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu\nSR v danej predmetnej veci.\n18. Krajský súd ani ďalšiu námietku žalobcu, že sa žiadnym spôsobom v odôvodnení napadnutého\nrozhodnutia žalovaný nevyjadril k uplynutiu lehoty na vydanie rozhodnutia, ako aj k jednotlivým podaniam\nžalobcu zo dňa 28.8.2014 a 20.11.2014 nepovažoval za akceptovateľnú a nestotožnil sa s ňou, pretože\nako vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane k týmto skutočnostiam sa\ndaňové orgány vyjadrili, zaujali stanovisko a žalovaný v rozhodnutí, ktoré je predmetom preskúmania\nsa k týmto odvolacím námietkam žalobcu postupne a dôkladne vyjadril. Aj krajský súd preto považoval\nuvedenú námietku za bezpredmetnú a v konkrétnom prípade dospel k záveru, že v súlade s vysloveným\nprávnym názorom Krajského súdu v Prešove sa žalovaný vo svojom rozhodnutí podrobne zaoberal\nnámietkami daňového subjektu uvedenými v podaniach zo dňa 28.8.2014 a 20.11.2014.\n19. K ďalšej námietke žalobcu týkajúcej sa fyzického prevzatia tovaru, pričom podľa neho bol povinný\nsprávca dane rešpektovať vôľu zmluvných strán, ktoré zhodne prehlásili, že právo nakladať s tovarom\nako vlastník prešlo na kupujúceho spoločnosť SONDEX s.r.o. na území Ukrajiny a teda, že žalobca\nako daňový subjekt postupoval správne, keď predmetné obchody nepodriadil pod režim DPH bez\nohľadu na znenie kontraktu alebo na sprievodnú dokumentáciu, sa krajský súd stotožnil s právnym\nzáverom žalovaného, ktorý konštatoval, že miesto dodania tovaru medzi žalobcom ako dodávateľom\na spoločnosťou SONDEX s.r.o. ako odberateľom je na území SR - (Matejovce), pretože vychádzal z\nkontraktu S-01-107 bod 3.4 a dátumom dodania je dátum na zázname o prekročení hranice Ukrajiny a\nto na stanici prechodu. Pritom zmluvné strany si takto sami určili miesto dodania. Dodacia podmienka\nv tomto kontrakte znamená, že do momentu prechodu tovaru cez hranice bol tento tovar vo vlastníctve\npredávajúceho, tzn. ukrajinského dodávateľa Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany.\nV tejto súvislosti krajský súd poukázal na dokazovanie správcu dane, ktorý aj vo svojom rozhodnutí\nuviedol, že práve vyhodnotením všetkých dokladov medzi ktoré patrí odberateľská faktúra, dodávateľská\nfaktúra, Zmluva č. S-01-107, nákladné listy, JCD listy k faktúre a kúpna zmluva č. 07/03/2007, na základe\nktorých dospel k záveru, že dodanie tovaru pre odberateľa SONDEX s.r.o. je predmetom dane v zmysle\n§ 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, pretože miestom dodania tovaru pri predmetnom obchode bolo\ntuzemsko. Dôkazom toho je kontrakt S-01-107, kde konkrétne v bode 3.4 je uvedené, že dátumom\ndodania je dátum na zázname o prekročení hranice Ukrajiny a to na stanici prechodu, pričom dátum\ndodávky uhlia sa počíta a vychádza z dátumu pečiatky na hranici Ukrajiny na stanici prechodu. Táto\ndodacia podmienka v kontrakte jasne nasvedčuje skutočnosti, že do momentu prechodu tovaru cez\nhranice bol tento vo vlastníctve predávajúceho, t. j. ukrajinského dodávateľa spoločnosti Obchodnoťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany. Ak sa žalobca stal vlastníkom tovaru až potvrdením\nvývozného dokladu (JCD), nemohol tovar, ktorý bol predmetom dodávky pred týmto momentom predať,\npretože ho nevlastnil. Ďalej správca dane správne argumentoval, že o skutočnosti posledného predaja\npred prepustením tovaru v režime vývoz tretej krajiny do tuzemska svedčia aj dodávateľské faktúry\nspoločnosti žalobcu od spoločnosti Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany, kde\nkupujúcim je žalobca a nie spoločnosť SONDEX s.r.o. Tá skutočnosť, že na faktúre je uvedený aj\nnásledný príjemca tovaru od spoločnosti žalobcu nemala v tomto konkrétnom prípade na vznik daňovej\npovinnosti žalobcu žiaden vplyv. Správca ďalej na základe svojho dokazovania ďalej uviedol, že aj\nvývozné JCD nasvedčuje tomu, že kupujúcim tovaru z Ukrajiny bola spoločnosť žalobcu, pretože, ak\nby bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že k dodávke tovaru došlo na Ukrajine, potom by k tovaru malo byť\nvývozné JCD kupujúceho (spoločnosť SONDEX s.r.o.) čo by však bolo v rozpore so zásadami colného\nkonania, podľa ktorých na jeden tovar nemôžu prebiehať dve colné konania. Podľa krajského súdu\nsprávca dane dospel k správnemu záveru, že ak už tovar bol colne prejednaný pre žalobcu, nemôže\nten istý tovar byť prepustený v režime vývoz aj inej spoločnosti SONDEX s.r.o., ktorá na vývoz takého\ntovaru nemala ani zákonné povolenia štátu vývozu tak, ako to bolo v prípade žalobcu. Podľa názoru\nkrajského súdu preto k správnemu záveru dospel správca dane a s týmto záverom sa následne stotožnil\naj žalovaný, keď na základe takto zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru o nesprávnom\npostupe žalobcu ako daňového subjektu pri nepriznaní DPH z uvedeného obchodu.\n20. Ďalej uviedol, že v danom prípade došlo k realizovaniu obchodu, ktorého predmetom je dodanie\ntoho istého tovaru medzi tromi podnikateľskými subjektmi, pričom išlo o dovoz tovaru z tretieho štátu a\n\nzároveň sa tovar fyzicky prepravoval od prvého dodávateľa priamo k poslednému odberateľovi. V danej\nveci bolo potrebné pre účely správnej aplikácie zákona o DPH určiť, ktorá dodávka tovaru je pohyblivá,\nlebo potom všetky ostatné dodávky tovaru sú nepohyblivé. Taká dodávka tovaru, ktorá je v rámci\nzmluvného vzťahu spojená s prepravou tovaru je tzv. pohyblivá dodávka, pri ktorej sa miesto dodania určí\nv tom štáte, v ktorom sa tovar nachádza v čase, keď sa začína jeho preprava, aplikácia ustanovenia § 13\nods. 1 písm. a) zákona o DPH. Všetky ostatné dodávky sú nepohyblivé a to znamená, že miesto dodania\nmajú v štáte, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa jeho dodanie uskutočňuje, aplikácia ustanovenia § 13\nods. 1 písm. c) zákona o DPH. Aj podľa názoru krajského súdu v predmetnom posudzovanom prípade\nišlo o obchod medzi spoločnosťou Obchodno-ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť Sajany, Ukrajina\na spoločnosťou žalobcu BHJ, a.s. a spoločnosťou SONDEX s.r.o. Predmetom dodávok bol pritom\nten istý tovar - uhlie, pričom podľa zmluvného vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a kupujúcou\nspoločnosťou BHJ, a.s. na základe zmluvy č. S-01-107 sa dodávka uhlia realizovala na podmienke\nDAF hranica Ukrajiny - Užhorod (stanica Maťovce). Dodacie podmienky stanovené INKOTERMS 2000\n(medzinárodné obchodné podmienky) určujú miesto a spôsob prechodu rizika a podmienky vyplývajúce\nz dodacích položiek uvedených v kúpno-predajnej zmluve, teda rizika a podmienky vo vzťahu medzi\npredávajúcim a kupujúcim pri medzinárodnom obchode, ktoré sa však nezaoberajú vlastníckym právom\nk tovaru. Z obsahu uvedenej zmluvy vyplýva, že preprava tovaru bola dohodnutá pri zmluvnom vzťahu\nmedzi ukrajinským dodávateľom a odberateľom spoločnosťou žalobcu BHJ, a.s. a keďže ide o vývoz\ntovaru deklarovaný predloženým JCD a vývozca je ukrajinská spoločnosť a príjemca je spoločnosť BHJ,\na.s., bolo nesporné, že tovar musel byť v rámci tohto zmluvného vzťahu prepravený až na územie SR,\npretože iba tak môže byť naplnená skutková podstata tejto transakcie. Naviac aj z nákladných listov,\nktoré tovar pri preprave sprevádzali vyplýva, že prijímateľ zásielky spoločnosť SONDEX, s.r.o. môže\ntovar prevziať až v stanici určenia uvedenej v kolónke č. 8 nákladného listu SMGS, t. j. Maťovce na\núzemí Slovenska. Z uvedeného je preto zrejmé, že nasledujúci zmluvný vzťah medzi spoločnosťou\nžalobcu BHJ, a.s. a spoločnosťou SONDEX, s.r.o. ako kúpna zmluva č. 01-03/2007 sa uskutočnil bez\nprepravy ako nepohyblivá dodávka tovaru s miestom dodania v Maťovciach, t. j. tuzemsko, teda tam,\nkde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie uskutočnilo. Krajský súd preto tvrdenie žalobcu,\nže k dodaniu tovaru pri prvom zmluvnom vzťahu ako aj pri nasledujúcom zmluvnom vzťahu došlo na\núzemí Ukrajiny, resp. že spoločnosť SONDEX, s.r.o. nadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník\nešte na území Ukrajiny považuje za rozporné s predloženými dokladmi, ako aj zisteným skutkovým\nstavom a v zmluvách prejavenou vôľou zmluvných strán. Krajský súd mal za to, že spoločnosť SONDEX,\ns.r.o. znášala náklady na prepravu tovaru od štátnej hranice po prekládkovú stanicu v Maťovciach,\nže tovar bol tejto spoločnosti dodaný na území Ukrajiny, resp. že tam spoločnosť SONDEX, s.r.o.\nnadobudla právo nakladať s tovarom ako vlastník. V takom prípade by totiž doklady preukazujúce\nvývoz tovaru, ako aj nákladné listy sprevádzajúce tovar pri preprave obsahovali iné údaje o vývozcovi,\ndodávateľovi, prijímateľovi tovaru a iné. Z kúpnej zmluvy č. 01/03/07 vyplýva, že sa dodávka považuje\nza splnenú momentom potvrdeného pristavenia k colnému prejednaniu na colnej hranici Užhorod Maťovce. Pritom bolo potrebné uviesť, že zo všeobecného vymedzenia uvedeného v ustanovení §\n18 Zákona o DPH vyplýva, že miestom dovozu je územie členského štátu, na ktorom sa nachádza\ntovar v dobe, kedy vstupuje na územie Európskych spoločenstiev a teda ak tovar dovážaný z tretích\nštátov ešte nie je prepustený do voľného obehu a pred jeho prepustením je predaný, je takýto predaj\npredmetom dane, pretože sa dodanie tovaru uskutočnilo v tuzemsku, t. j. na území SR. Podľa týchto\nskutočností dospel krajský súd k záveru, že správca dane posudzoval miesto dodania tovaru, resp.\nmiesto kde kupujúci nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník na základe zisteného skutkového\nstavu veci pri rešpektovaní vôle zmluvných strán. Tvrdenie žalobcu, že zmluvné strany zhodne prehlásili,\nže právo nakladať s tovarom ako vlastník prešlo na kupujúceho SONDEX, s.r.o. na území Ukrajiny je\nbezpredmetné a žalobca takú skutočnosť nijakým spôsobom v daňovom konaní, ale ani v konaní pred\nsúdom nepreukázal.\n21. Rovnako za neopodstatnenú námietku považoval krajský súd aj tvrdenie žalobcu, že zmluvné\nstrany postupovali správne, keď predmetné obchody nepodriadili pod režim DPH bez ohľadu na znenie\nkontraktu, či sprievodnú dokumentáciu, pretože práve takéto doklady, ktoré boli predložené správcovi\ndane preukazujú skutočnú realizáciu obchodu a práve z nich bolo možné zistiť, ako sa zmluvné strany\ndohodli na mieste a čase dodania tovaru, pričom nemuselo ísť o fyzické prevzatie tovaru. Žalobca teda\nv konaní nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by preukázali jeho tvrdenia, že k dodaniu tovaru\npre spoločnosť SONDEX, s.r.o. došlo na území Ukrajiny. Práve opak vyplýva z predložených listinných\ndôkazov, ktoré sú obsahom administratívneho spisu, že k dodaniu tovaru došlo na území SR, t. j.\ntuzemska.\n\n22. K námietke žalobcu, že doba súdneho konania vedeného na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.\n1S/59/2011 je neúmerná a nezákonná, krajský súd uviedol, že pokiaľ správca dane vykonal daňovú\nkontrolu za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok, päťročná lehota na vyrubenie dane, alebo rozdielu dane za\nzdaňovacie obdobie 4. štvrťroka 2007 začala plynúť podľa § 45 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. od konca\nroka 2008 do konca roka 2013, pričom protokol z tejto daňovej kontroly bol prerokovaný dňa 9.9.2009.\nDoručením uvedeného protokolu teda začala znovu plynúť päťročná lehota na vyrubenie dane, alebo\nrozdielu dane v zmysle § 45 ods. 2 zákona o správe daní a to od konca roka 2009. Pokiaľ protokol\nz daňovej kontroly bol úkonom smerujúcim na vyrubenie dane, alebo rozdielu dane, bolo potrebné\nvykladať aj vzhľadom na znenie ustanovenia § 165 ods. 1 Daňového poriadku v znení neskorších\npredpisov, podľa ktorého právne úkony a jeho účinky pri správe daní, ktoré nastali do účinnosti tohto\nzákona, teda do účinnosti zákona č. 511/1992 Zb., zostávajú zachované. Žalobca podal žalobu v\npredmetnej veci dňa 21.12.2011 vedenej pod sp. zn. 1S/159/2011, ktoré bolo právoplatne ukončené\ndňa 21.5.2014 rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/159/2011-93 dňa 25.3.2014, počas ktorej\ndoby neplynula lehota a lehota na vyrubenie dane alebo rozdielu dane uplynie až o 882 dní odo dňa\n31.12.2014. Z týchto dôvodov preto krajský súd námietku žalobcu ohľadom lehoty zániku práva vyrubiť\ndaň vyhodnotil ako bezpredmetnú a neopodstatnenú.\n23. K namietanej nečinnosti krajský súd uviedol, že postup správcu dane počas daňovej kontroly bol\nsíce zdĺhavý, avšak zákon umožňuje žalobcovi domáhať sa odstránenia nečinnosti okrem podaných\nsťažností aj podaním žaloby na súde, čo žalobca v predmetnom konaní nevyužil. Podľa názoru krajského\nsúdu k nečinnosti daňových orgánov v predmetnom konaní nedošlo, avšak táto skutočnosť by nemala\naj tak vplyv na namietanú nezákonnosť rozhodnutia správcu dane.\n24. Krajský súd dospel k záveru, že neodôvodnená je aj žalobná námietka v súvislosti s nezaoberaním\nsa správcom dane, ako aj žalovaným s vyjadreniami žalobcu zo dňa 8.8.2014, ako aj 20.11.2014.\nPodľa krajského súdu s týmito sa žalovaný bezpochyby v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia\nvysporiadal.\n25. Za nedôvodnú považoval krajský súd aj žalobnú námietku o nesprávnosti postupu správcu dane\nv rámci vyrubovacieho konania, pričom na vyrubovacie konanie sa vzťahuje ustanovenie § 68 zákona\nDaňového poriadku Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca sa na ústne pojednávanie\nvytýčené na 20.10.2015 nedostavil o čom bol spísaný úradný záznam a oboznámenia sa s výsledkami\nvyrubovacieho konania nasledujúceho po vykonaní daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobia 2. až 4. štvrťroka 2007 v zmysle § 68 ods. 3 Daňového poriadku nezúčastnil a\npreto boli prejednané výsledky daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 20.10.2015 bez prítomnosti\nžalobcu, resp. jeho povereného zástupcu a následne bolo vydané rozhodnutie správcu dane zo dňa\n26.10.2015.\n26. Krajský súd považoval za potrebné uviesť, že nedodržanie lehôt počas daňového konania, na ktoré\nopätovne poukázal žalobca v žalobe, ako aj predtým v odvolaní, ako aj na pojednávaní pred súdom,\nnemá za následok zánik práva na vyrubenie dane, nakoľko sa jedná o procesné lehoty. Čo sa týka\nžalobnej námietky, že sa viedli dve konania a dve vyrubovacie konania v danej veci krajský súd poukázal\nna odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, ktorý bezpochyby preukázal, že bolo vedené v súlade so\nzákonom jedno vyrubovacie konanie, na základe ktorého došlo k vydaniu rozhodnutí správcu dane zo\ndňa 26.10.2015 a následne k vydaniu rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.1.2016, ktoré sú predmetom\npreskúmania v tomto konaní.\n27. Proti tomuto rozsudku podal žalobca - sťažovateľ z dôvodov uvedených v ust. § 440 ods. 1 písm.\nf) a g) S.s.p. kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil a rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového\nsprávneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažovateľ v prvom rade poukázal na\nskutočnosť, že vo svojej žalobe dal do pozornosti krajského súdu rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n3Sžf/45/2013 zo dňa 3.6.2014, ktorý sa týkal identickej veci sťažovateľa a žalovaného za zdaňovacie\nobdobie 3. štvrťrok 2007. V tomto rozsudku sa Najvyšší súd SR vyjadril aj k hmotnoprávnemu aspektu\nprejednávanej veci, keď zistil, že v danom prípade sa nejedná o intrakomunitárnu dodávku tovaru,\npretože ide o dodanie tovaru na území krajiny, ktorá nie je členom EÚ (v zmysle terminológie uvedenej\nv § 2 ods. 2 písm. d/ zákona o DPH) a preto dal za pravdu sťažovateľovi, ktorý tým, že predmetné\n\nfaktúry pre svojho odberateľa SONDEX, s.r.o. vystavil bez DPH, postupoval v súlade so zákonom.\nZdôraznil, že krajský súd sa k tejto časti žaloby žiadnym spôsobom nevyjadril, k vyššie citovanému\nprávnemu názoru Najvyššieho súdu SR nezaujal žiadne stanovisko, čím bolo porušené jeho právo na\nspravodlivý a riadny súdny proces, právo domáhať sa zákonom stanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde, ako aj zásada spravodlivého procesu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti dal do pozornosti\nrozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 ale aj rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n4Sžf/68/2012, 8Sžo/25/2011 a ďalšie, z ktorých vyplýva, že ak súd v odôvodnení nereaguje na zásadnú,\nrelevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú žalobcom, je potrebné tento\nnedostatok považovať za prejav arbitrárnosti.\n28. Sťažovateľ vzhľadom na to, že po zrušení rozhodnutia správcu dane odvolacím orgánom\nnepokračoval správca dane vo vyrubovacom konaní a nevydal meritórne rozhodnutie, ale otvoril\nopakovanú daňovú kontrolu, po skončení ktorej nasledovalo ďalšie vyrubovacie konanie považoval\nposúdenie tejto otázky krajským súdom za nesprávne. Tento svoj názor oprel i o nález Ústavného súdu\nSR sp. zn. I.ÚS 314/2015 zo dňa 16.12.2015, v ktorom ústavný súd vychádzajúc zo svojej judikatúry\nkonštatoval, že daňové konanie končí právoplatnosťou meritórneho rozhodnutia správcu dane alebo\nodvolacieho orgánu, avšak rozhodnutie odvolacieho orgánu o zrušení prvostupňového rozhodnutia a\nvrátení veci na ďalšie konanie nemožno považovať za rozhodnutie, ktorým sa právoplatne rozhodlo\no predmete konania. Po nadobudnutí jeho právoplatnosti predsa musí pokračovať konanie na prvom\nstupni, ktorého zavŕšením bude meritórne rozhodnutie (sp. zn. III. ÚS 281/2010).\n29. Za nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom sťažovateľ považoval i jeho tvrdenie, že\nnedodržanie lehôt počas daňového konania, nemá za následok zánik práva na vyrubenie dane, nakoľko\nsa jedná o procesné lehoty. Sťažovateľ v tejto spojitosti uviedol, že tak v daňovom konaní ako ani\nv podanej žalobe netvrdil, že by nedodržaním lehôt na vydanie rozhodnutia podľa § 30a zákona č,\n511/1992 Zb. resp. § 65 Daňového poriadku malo dôjsť k zániku práva na vyrubenie dane. Sťažovateľ\nnamietal, že správca dane sa žiadnym spôsobom nevyjadril k jeho právnej argumentácii, keď poukazoval\nna ust. § 30a zákona č. 511/1992 Zb. a § 65 Daňového poriadku, pričom túto jeho námietku týkajúcu sa\nuplynutia lehoty na vydanie rozhodnutia ani nespomenul, čím došlo k porušeniu § 63 ods. 5 Daňového\nporiadku. Sťažovateľ opierajúc sa o nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS241/07 zo dňa 18.9.2008 mal\nza to, že lehoty na vydanie rozhodnutia stanovené vo vyššie uvedených zákonných ustanoveniach sú\nlehotami zákonnými, nedodržaním ktorých zo strany štátneho orgánu dochádza k porušeniu práva na\nprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Zdôraznil, že povinnosťou\ndaňových orgánov v daňovom konaní je teda dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy. Vo vzťahu\nk zachovávaniu práv a právom chránených záujmov daňových subjektov je síce záujem štátu nadradený,\navšak výnos daní ako príjmov rozpočtu sa nemôže dosiahnuť na úkor nedodržania práva.\n30. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že zo spisového materiálu a odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tak správca dane ako aj žalovaný dospeli k záverom\nuvedeným v rozhodnutí berúc do úvahy aj právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 3Sžf/45/2013 zo dňa 3.6.2016. Uvedené je zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, keď\nuviedol (a následne aj zdôvodnil), že správca dane vyhodnotil posudzovanú vec v súlade s právnym\nnázorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v uvedenom rozsudku. Žalovaný a rovnako aj správca dane\nvychádzali pri určení miesta dodania tovaru medzi sťažovateľom ako dodávateľom a SONDEX, s.r.o. ako\nodberateľom na území SR z kontraktu č. S-01-107 bod 3.4, podľa ktorého dátumom dodania je dátum\nna zázname o prekročení hranice Ukrajiny, a to na stanici prechodu. Zmluvné strany si teda takto sami\nurčili miesto dodania. Dodacia podmienka v tomto kontrakte znamená, že do momentu prechodu tovaru\ncez hranice bol tento tovar vo vlastníctve predávajúceho (ukrajinsky dodávateľ Obchodno - ťažobná\nspoločnosť ekonomická oblasť Sajany). Ak sa teda sťažovateľ stal vlastníkom tovaru až potvrdením\nvývozného dokladu (JCD), nemohol tovar, ktorý je predmetom dodávky, pred týmto momentom predať,\npretože ho nevlastnil. Z obsahu zmluvy č. S-01-107 vyplýva, že preprava tovaru bolo dohodnutá\npri zmluvnom vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a sťažovateľom, a keďže ide o vývoz tovaru\ndeklarovaný predloženým JCD je nesporné, že tovar musel byť v rámci tohto zmluvného vzťahu\nprepravený až na územie Slovenskej republiky, pretože iba tak môže byť naplnená skutková podstata\ntejto transakcie. Navyše aj z nákladných listov, ktoré tovar pri preprave sprevádzali vyplýva, že prijímateľ\nzásielky - SONDEX, s.r.o. môže tovar prevziať až v stanici určenia uvedenej v kolónke č. 8 nákladného\nlistu SMGS, t. j. Maťovce na území Slovenska. Z uvedeného je zrejmé, že nasledujúci zmluvný vzťah\n\nmedzi sťažovateľom a SONDEX, s.r.o. sa uskutočnil bez prepravy ako nepohyblivá dodávka tovaru s\nmiestom dodania v Maťovciach (tuzemsko), teda tam kde sa tovar nachádzal v čase, keď sa jeho dodanie\nuskutočnilo. Vo vzťahu k ďalším dôvodom kasačnej sťažnosti žalovaný poukázal na svoju argumentáciu\nuvedenú v napadnutom rozhodnutí.\n31. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S.s.p.) postupom podľa § 452\nods. 1 S.s.p. v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a po zistení, že kasačnú\nsťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), s prihliadnutím na formálnu viazanosť\nposudzovania kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 2 časť vety prvej pred bodkočiarkou), preskúmal napadnutý\nrozsudok spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nje dôvodná (§ 462 S.s.p.).\n32. Kasačný súd rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu SR.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 4.12.2018 (§ 137 ods. 4 S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n33. Podľa § 2 ods. 1 S.s.p., v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n34. Podľa § 2 ods. 2 S.s.p., každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n35. Podľa § 6 ods. 1 S.s.p., správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb\nzákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov\norgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n36. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu č. k. 2S/13/2016-60 zo dňa\n21. decembra 2016, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 92967/2016 zo dňa 28.1.2016, ktorým podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku\npotvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov č. 1592736/2015 zo dňa 26.10.2015, ktorým podľa § 68\nods. 5 a 6 Daňového poriadku určil sťažovateľovi rozdiel v sume 2887,24 eur, t. j. nepriznal nadmerný\nodpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2007 na DPH v sume 318,10\neur a vyrubil daň v sume 2569,14 eur.\n37. Kasačný súd vychádzajúc z dôvodov kasačnej sťažnosti považoval za potrebné zaujať právny názor\npredovšetkým k otázke, či sa krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku dostatočne vysporiadal so\nvšetkými relevantnými žalobnými námietkami, ktorými sťažovateľ zdôvodňoval nezákonnosť rozhodnutí\ndaňových orgánov a teda, či svoje závery s ohľadom na žalobné dôvody preskúmal krajský súd\nkomplexne t. j. tak, aby nevznikali pochybnosti o možnej arbitrárnosti jeho rozsudku, ktorá vada by mala\nza následok porušenie práva sťažovateľa na spravodlivý proces.\n38. Podľa § 139 ods. 2 S.s.p., v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh\nadministratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov\nžalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a\nzainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne\nodkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti\nmu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy\nvo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\n39. Citované zákonné ustanovenie je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústava“) vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie súdu musí\nobsahovať dôvody, na základe ktorých je založené. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé\nkonanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné\n\notázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému\nuplatneniu. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a\nprávny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi\nkonania. Rozhodnutie súdu musí však obsahovať odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva\nodpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j.\ns uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (k tomu pozri bližšie rozhodnutia Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky vo veciach sp. zn. IV. ÚS/115/03, či sp. zn. III. ÚS/60/04 - www.concourt.sk\n<http://www.concourt.sk>).\n40. V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Kurti v.Turecko - rozsudok z 29.\nseptembra 2005 č. 2507/02, Múčková v. Slovensko - rozsudok z 13. júna 2006 č. 21302/02), je jedným z\nprincípov predstavujúcich neopomenuteľnú súčasť práva na spravodlivý proces aj povinnosť súdu riadne\nodôvodniť svoje rozhodnutie, pričom sa musí vyporiadať s námietkami uplatnenými účastníkmi konania,\na to spôsobom zodpovedajúcim ich závažnosti. Pokiaľ súd v tejto zákonnej povinnosti neobstojí, a to\njednak tým, že sa zistenými skutočnosťami alebo tvrdenými námietkami nezaoberá vôbec, alebo sa s\nnimi vyporiada nedostatočným spôsobom, založí tým nepreskúmateľnosť svojho rozhodnutia. Takýto\npostup nemožno akceptovať, nakoľko by znamenal otvorenie cesty k ľubovôli v súdnom rozhodovaní a\nznamenal by porušenie práva na spravodlivý proces (čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl.\n46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). Procesným právom účastníka konania odzrkadľujúcim aj jeho\nprávo na spravodlivý súdny proces je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, čo je priamo vyjadrené\nv povinnosti súdu odôvodniť rozsudok spôsobom upraveným v ustanovení § 139 ods. 2 S.s.p.\n41. V predmetnej veci posudzoval krajský súd správnosť záverov vyslovených v napadnutom rozhodnutí\nč. 92967/2016 zo dňa 28.1.2016, v ktorom žalovaný konštatoval, že „správca dane vyhodnotil všetky\nzískané dôkazy a dospel k záveru, že miestom dodania tovaru na základe zmluvného vzťahu medzi\nkontrolovaným daňovým subjektom a spoločnosťou SONDEX, s.r.o. je tuzemsko, a preto je predmetom\ndane z pridanej hodnoty. Vychádzal pritom zo zistení, že vo vývozných JCD k dodávateľskej faktúre\nje uvedený ako vývozca ukrajinská spoločnosť Obchodno - ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť\nSajany a prijímateľ spoločnosť BHJ, a.s., že tovar prepravovaný po železnici sa vydáva prijímateľovi\nv stanici určenia uvedenej v kolónke 8 nákladných listov SMGS, ktorá v nákladnom liste potvrdzuje\nvydanie tovaru prijímateľovi. Pritom predmetom fakturácie je dodanie toho istého tovaru a na dodanie sa\nviaže jeden pohyb tovaru, pretože tovar sa prepravil priamo od ukrajinského dodávateľa pre odberateľa\n- kontrolovaný daňový subjekt. Z toho podľa záverov správcu dane vyplýva, že dodanie tovaru s\nprepravou bolo dohodnuté už v rámci prvého zmluvného vzťahu medzi ukrajinským dodávateľom a\nkontrolovaným daňovým subjektom, keď tovar bol prepravovaný po železnici od ukrajinského dodávateľa\npre prijímateľa, t. j. pre SONDEX, s.r.o. do miesta určenia na území Slovenskej republiky, a to do\nMaťoviec. Dodanie tovaru vo vzťahu kontrolovaný daňový subjekt a jeho odberateľ SONDEX, s.r.o. sa\nuskutočnilo bez prepravy, a preto sa miesto tohto dodania určí podľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona č.\n222/2004 Z.z. <. v znení neskorších predpisov“.\n42. Úlohou krajského súdu tak bolo (okrem sťažovateľom namietaných ďalších procesných pochybení\ndaňových orgánov) s poukazom na vyššie uvedené predovšetkým posúdiť, či daňové orgány vykonali vo\nveci dokazovanie v dostatočnom rozsahu, resp. či z takto vykonaného dokazovania ustálili skutkový stav\npre vyvodenie záveru, že sťažovateľ ako platiteľ dane porušil ustanovenia zákona o DPH upravujúce\ndodanie tovaru tým, že predmetný zdaniteľný obchod nezdanil.\n43. Za podstatné pre posúdenie uvedenej otázky považoval kasačný súd to, že v danom prípade bolo\nnutné kvalifikovať dodávateľsko-odberateľský vzťah medzi dodávateľom - sťažovateľom a odberateľom\n- spoločnosťou SONDEX, s.r.o. ako vzťah - dodanie tovaru bez jeho prepravy a odoslania a teda bez\nskutočnej manipulácie s tovarom. Sťažovateľ tak v daňovom konaní ako i v konaní pred krajským\nsúdom poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/45/2013 zo dňa 3.6.2014, ktorý\nsa zaoberal posúdením právneho vzťahu medzi tými istými účastníkmi vo vzťahu k skôr vydanému\nrozhodnutiu sťažovateľa. V predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd SR uviedol, že dodanie tovaru bez\njeho prepravy a odoslania medzi sťažovateľom a spoločnosťou SONDEX, s.r.o. má nepochybne vôľovú\npovahu dodania tzv. traditio longa manu, ktorý je potrebné kvalifikovať ako nepohyblivú dodávku,\npričom tento spôsob dodania tovaru, s ktorým je spojený prevod ekonomického vlastníctva umožňujú\ntak predpisy obchodného, ale i daňového práva. Ďalej poukázal na to, že sťažovateľ dodanie tovaru\n\n(nadobudnutého od ukrajinského dodávateľa Obchodno - ťažobná spoločnosť ekonomická oblasť\nSajany) spoločnosti SONDEX, s.r.o. považoval za obchodnú transakciu, ktorá nepolieha režimu DPH a\nto právne z dôvodu, že k dodaniu tovaru spoločnosti SONDEX, s.r.o. došlo reálne už na území Ukrajiny\nt. j. išlo o extrakomunitárnu dodávku tovaru. Z tohto dôvodu ju ani nepovažoval za zdaniteľné plnenie\na ani neuplatňoval nárok na odpočet dane na vstupe. Vzhľadom na vôľový charakter tejto nepohyblivej\ndodávky pri posúdení otázky, či k dodaniu tovaru došlo na území Slovenskej republiky a teda či uvedená\ndodávka tovaru podlieha daňovej povinnosti nemožno vychádzať z fyzického prevzatia tohto tovaru, ale\nje nutné dokazovanie zamerať na posúdenie toho kedy, resp. na území ktorého štátu došlo k prevodu\nekonomického vlastníctva k tovaru.\n44. Z vyššie uvedeného záveru Najvyššieho súdu SR vyplýva, že sa nemožno striktne a formálne opierať\nlen o úpravu zmluvných vzťahov medzi podnikateľskými subjektmi zapojenými do predmetnej obchodnej\ntransakcie. Písomné doklady predložené správcovi dane (faktúry, kúpna zmluva, vývozné JCD a ďalšie),\nsíce nasvedčujú tomu, že vôľou zmluvných strán bolo fyzicky dodať tovar spoločnosti SONDEX, s.r.o.\nv tuzemsku, avšak vzhľadom na neformálnosť obchodnoprávnych vzťahov a povahu tejto dodávky\n(nepohyblivá dodávka) je nutné vychádzať i z ďalších skutočností, keďže k prevodu ekonomického\nvlastníctva môže dôjsť nepochybne i pred momentom fyzického prevzatia tovaru. V tejto súvislosti\nnajvyšší súd SR poukázal na to, že dokazovanie daňových orgánov, ktoré zahŕňalo nielen vyššie\nzmienené listinné dôkazy, ale napr. i výsluch bývalého konateľa odberateľa sťažovateľa - spoločnosti\nSONDEX, s.r.o. nebolo zamerané na objasnenie reálneho prevodu ekonomického vlastníctva dodávky\ntovaru, ale iba na fyzické prevzatie tovaru, pričom z takýchto dôkazov možno vychádzať iba v prípadoch\ndodania tovaru podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o <. DPH, ale nie pri nepohyblivej dodávke tovaru\npodľa § 13 ods. 1 písm. c) zákona <. o DPH.\n45. Krajský súd však v odôvodnení svojho rozsudku vyššie popísaným skutočnostiam a právnym\nzáverom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/45/2013 zo dňa 3.6.2014 nevenoval\nžiadnu pozornosť a to i napriek tomu, že v zmienenom rozhodnutí Najvyšší súd SR konštatoval, že v\ndanom prípade sa nejedná o intrakomunitárnu dodávku tovaru, pretože ide o dodanie tovaru na území\nkrajiny, ktorá nie je členom EÚ a preto prisvedčil argumentácii sťažovateľa, ktorý tým, že predmetné\nfaktúry pre svojho odberateľa SONDEX, s.r.o. vystavil bez DPH, postupoval v súlade so zákonom.\nKrajský súd sa tak v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s námietkou sťažovateľa opierajúcou\nsa o rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/45/2013 zo dňa 3.6.2014 a teda s námietkou, ktorá\nmá pre vec zásadný význam. Rozhodnutie krajského súdu tak neobsahuje také odôvodnenie, ktoré jasne\na zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.\n46. Kasačný súd porovnaním odôvodnenia napadnutého rozsudku z vyššie uvedenými kritériami na\njeho zrozumiteľnosť a presvedčivosť dospel k záveru, že krajský súd sa týmito požiadavkami dôsledne\nneriadil. Krajský súd opomenul, že v zmysle čl. 142 ods. 1 ústavy je úlohou všeobecného súdu podávať\nvýklad zákonov, resp. právnych noriem nachádzajúcich sa v zákonoch, pričom mu predovšetkým\nprislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Keďže napadnutý rozsudok krajského súdu neobsahuje\nnáležité právne posúdenie veci, nakoľko právne závery krajského súdu v rozsudku absentujú, resp. sú\nnedostatočné, je napadnuté rozhodnutie krajského súdu nepresvedčivé a nepreskúmateľné.\n47. Ak teda v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal komplexne námietky sťažovateľa a\nnevysporiadal sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku, nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces.\n48. Kasačný súd preto s poukazom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok krajského súdu podľa §\n462 ods. 1 S.s.p. z dôvodu uvedeného v ust. § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, v ktorom krajský súd po náležitom vysporiadaní sa s námietkami účastníkov a berúc do\núvahy závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/45/2013 zo dňa 3.6.2014 vo\nveci rozhodne a svoje rozhodnutie dostatočne podrobne a konkrétne odôvodní tak, aby bolo v súlade\ns ústavným právom na spravodlivé súdne konanie.\n49. Podľa § 467 ods. 3 S.s.p., ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.\n\n50. Podľa § 469 S.s.p., ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\n51. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}