{"guid": "b57e4c65-a8be-4037-95ee-36a898a51c79:7b7ffe1e-11af-4cfe-9131-e4d756a20ab1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8016200165.1", "spisova_znacka": "4Sžk/19/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžk/19/2017 z 16. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 16. januára 2018, sp. zn. 4Sžk/19/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8016200165.1", "identifikacne_cislo": "8016200165", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Nora Halmová", "sudca_id": 398, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-nora-halmova-398", "datum_vydania": "2018-01-16", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-97", "nazov": "§ 97 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-97", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-97"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-97"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7b7ffe1e-11af-4cfe-9131-e4d756a20ab1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200165.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200165.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200165.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžk/19/2017\n8016200165\n16. 01. 2018\nJUDr. Nora Halmová\nECLI:SK:NSSR:2018:8016200165.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Halmovej a\nzo sudcov JUDr. Jany Zemkovej PhD. a JUDr. Milana Moravu v právnej veci žalobcov: 1. N., 2. N.,\n3. N., 4. T., L., 5. T., 6. Y., 7. Y., všetci právne zastúpení: JUDr. Štefan Kseňák, advokát, so sídlom\nPark Angelinum 4, Košice, proti žalovanému: Poľovnícka spoločnosť Gerlach Batizovce, so sídlom ul.\nŠtúrova č. 61/27, Batizovce, právne zastúpený: Mgr. Marek Tauber, advokát, so sídlom Hviezdoslavova\n11, Spišská Nová Ves, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesení členskej schôdze Poľovníckej\nspoločnosti Gerlach Batizovce č. 06/2016, 07/2016 a 08/2016 zo dňa 5. januára 2016, konajúc o\nkasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/9/2016-124 zo dňa\n29. novembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/9/2016-124 zo dňa 29.\nnovembra 2016, spolu s opravným uznesením č. k. 1S/9/2016-152 zo dňa 7. februára 2017 z r u š u j e .\nPo právoplatnosti rozsudku vec p o s t u p u j e na Okresný súd Poprad na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 191 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP\") zrušil napadnuté uznesenia členskej schôdze žalovaného\na podľa § 99 písm. a/ SSP a zastavil konanie voči žalobcovi v 7. rade z dôvodu späťvzatia žaloby.\nŽalobcom v 1. až 6. rade priznal nárok na náhradu trov konania.\n1.2 Krajský súd sa v napadnutom rozsudku v prvom rade zaoberal otázkou právomoci správneho\nsúdu v predmetnej veci konať a rozhodnúť. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu\nSR, konkrétne na uznesenie sp. zn. 1Sžf/153/2011 zo dňa 06.03.2012, rozsudok sp. zn. 2Sdo/4/2012\nzo dňa 22.08.2012 a uznesenie sp. zn. 6Nds/1/2015 zo dňa 27.05.2015, z ktorých jednoznačne\nvyplýva, že v prípade žalovaného ide o orgán záujmovej samosprávy, a teda napadnuté rozhodnutia sú\npreskúmateľné správnym súdom.\n1.3 Z predloženého administratívneho spisu podľa krajského súdu nevyplýva, žeby výbor žalovaného\nžalobcom v 1. až 6. rade ukladal nejaké povinnosti a žalobcovia mali právo vyjadriť sa na členskej schôdzi\nkonanej dňa 05.01.2016 k bodovému hodnoteniu, ktoré bolo podkladom pre vydanie napadnutých\nuznesení. Povinnosťou žalovaného teda bolo týchto členov na rokovanie členskej schôdze predvolať\na podrobne ich k veci vypočuť. Z citovaných vnútorných predpisov žalovaného nevyplýva, žeby tieto\nvylúčili v konaniach aplikáciu zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov\n\n(správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok\"). Každé konanie v oblasti verejnej správy sa musí riadiť\nzákladnými pravidlami správneho konania, ktoré správny poriadok upravuje v § 3 ods. 1 až 6.\n1.4 Procesné práva, ktoré sú zakotvené v správnom poriadku, sú spojené s uplatňovaním zásady\nsúčinnosti správneho orgánu a realizácia týchto práv v praxi má slúžiť ako garancia, aby správny\norgán vydal rozhodnutie na základe úplných a presne zistených skutočností. Možnosť vyjadriť sa k\npodkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, vyjadruje zákonný\nnárok účastníka konania a zúčastnených osôb, aby im výsledky zisťovania boli dané na vedomie.\nToto právo sa vzťahuje na všetky dôkazné prostriedky a to nielen pokiaľ ide o ich hodnovernosť, ale\naj pokiaľ ide o výber alebo spôsob ich uplatnenia. V zásade za porušenie § 32 ods. 2 správneho\nporiadku treba považovať každú situáciu, keď sa osoba dozvedela napríklad o vykonaných dôkazoch\naž z odôvodnenia doručeného rozhodnutia vo veci samej, a to bez ohľadu na to, či ide o rozhodnutie\nvydané vo formalizovanom procese s príslušnými náležitosťami rozhodnutia alebo bez týchto náležitostí.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia v 1. až 6 rade na znak solidarity so žalobcom\nv 7. rade z dôvodov už popísaných v žalobe sa rokovania členskej schôdze žalovaného nezúčastnili.\nTáto procesná situácia však nezbavila žalovaného povinnosti aplikovať v konaní ustanovenia správneho\nporiadku, a teda účastníkov konania predvolať, oznámiť im predmet konania, dať im možnosť sa k veci\nvyjadriť a pod.\n1.5 Zo zisteného skutkového stavu a s odkazom na ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve\na ustanovenia správneho poriadku, krajský súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby podľa § 134 ods. 1\nSSP dospel k záveru, že v postupe správneho orgánu, teda žalovaného došlo k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, preto napadnuté uznesenia zrušil.\n1.6 Záverom ešte krajský súd zhodnotil záznam o výsledku kontroly štátneho dozoru v poľovníctve\nOkresného úradu Poprad a konštatoval, že orgán štátnej kontroly neposudzoval postup žalovaného v\nzmysle uplatňovania príslušných ustanovení správneho poriadku.\n2.\n2.1 Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáhal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Prešove zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, a to z dôvodov podľa § 440 ods. 1\npísm. a/, f/ a g/ SSP.\n2.2 Žalovaný v kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd svojím konaním pozbavil účastníkov\nkonania možnosti predložiť dôkazy a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam konania, pretože odôvodnenie\nrozsudku, predovšetkým od strany 19 bod 59 a nasledujúce nekorešpondujú s dokazovaním vykonaným\nv priebehu pojednávania. Krajský súd odôvodnil rozhodnutie dôkazmi, ktoré neboli vykonané a ku ktorým\nsa žalovaný nemohol vyjadriť.\n2.3 Žalovaný sa nestotožnil s konštatovaním krajského súdu ohľadom preradenia žalobcov za čestných\nčlenov z dôvodu neúčasti na členskej schôdzi a v tejto súvislosti uviedol, že konaniu členskej schôdze\npredchádzali zápisy z knihy prvotnej evidencie členov, ktorá bola uložená pri knihe návštev revíru,\nnásledne oznámenie o pridelení bodov a hodnotení aktivity, vyjadrenia žalobcov k týmto hodnoteniam a\nemailová komunikácia medzi výborom Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce a žalobcami, vrátane\nvyjadrenia sa k opusteniu členskej schôdze zo dňa 05.01.216, ktorej uznesenia sú predmetom tohto\nkonania. Z týchto dôkazov je zrejmé, že žalobcovia mali možnosť vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam,\nna základe ktorých im boli znížené mínusové body.\n2.4 Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že predmetom preskúmavacej činnosti súdu môže byť\nrozhodnutie členskej schôdze o odvolaní členov vo vzťahu k hodnoteniu ich aktivity, nie však uznesenie\nčlenskej schôdze, ktorá vzala na vedomie skutočnosť, že žalobcovia sa pre nedostatok bodov za aktivitu\nstali čestnými členmi Poľovníckej spoločnosti Gerlach Batizovce.\n2.5 Všetky vyššie uvedené dôkazy boli krajskému súdu predložené, zo záznamu z pojednávania i z\nrozsudku však vyplýva, že krajský súd tieto dôkazy vôbec nevykonal. V rámci dokazovania sa krajský\n\nsúd zameral na otázku, či bolo možné uložiť tzv. mínusové body žalobcom za také konanie, za ktoré\nneboli priestupkovo stíhaní a skonštatoval, že podmienkou uloženia mínusových bodov je právoplatné\nrozhodnutie o priestupku, s čím žalovaný nesúhlasil. Žalovaný mal za to, že mínusové body môžu byť\nuložené za také konanie, ktoré nemá intenzitu priestupku, avšak poškodzuje dobré meno žalovaného\nalebo vzťahy medzi členmi poľovníckej spoločnosti.\n2.6 Vnútorné predpisy žalovaného, vrátane Domáceho poriadku prešli kontrolou Okresného úradu v\nPoprade, pozemkový a lesný odbor. Predmetom kontroly bolo dodržiavanie § 38 ods. 3 zákona č.\n274/2009 Z. z., a teda bolo možné postupovať podľa týchto vnútorných predpisov a tento postup je\npovažovaný za zákonný.\n2.7 Záverom žalovaný konštatoval, že členská schôdza uznesením nepreradila žalobcov za čestných\nčlenov, iba vzala na vedomie skutočnosť, že žalobcovia nespĺňajú podmienku riadneho členstva v\npoľovníckej spoločnosti. Zrušenie uznesenia teda nemohlo viesť k náprave tohto stavu, keďže k\npreradeniu žalobcov za čestných členov došlo automaticky pre nesplnenie si podmienok riadneho\nčlenstva v poľovníckej spoločnosti. Rozhodnutie členskej schôdze nezakladalo tento právny stav, len\nvzalo na vedomie existenciu právneho stavu. Na základe uvedeného vyvodil žalovaný, že napadnuté\nuznesenia nepodliehajú súdnemu prieskumu.\n2.8 Podaním doručeným krajskému súdu dňa 16.02.2017 žalovaný doplnil kasačnú sťažnosť, a to\npoukázaním na nález Pléna Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/2014-83 zo dňa\n16.03.2016.\n3.\n3.1 K podanej kasačnej sťažnosti sa vyjadrili žalobcovia, prostredníctvom svojho právneho zástupcu a\nnavrhli, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n3.2 Žalobcovia uviedli, že žalovaný nemôže preradiť časť svojich členov za tzv. čestných členov a\nuprieť im tak riadny výkon práva poľovať. Žalovaný podľa žalobcov postupoval svojvoľne, keď žalobcom\nodpočítal body, aj napriek tomu, že sa žiadneho disciplinárneho previnenia nedopustili. Priradiť mínusové\nbody za urazenie statusu alebo za vecnú kritiku voči výboru žalovaného je podľa žalobcom nepochybným\nprejavom svojvôle. Je neprijateľné, aby kritický názor člena bol vyhodnotený ako poškodzovanie vzťahov\nmedzi členmi a za to mu boli odpočítané body.\n3.3 Intenzita porušenia práv žalobcov bola tak vysoká a nezákonnosť zo strany žalovaného tak\nintenzívna, že už na základe časti dôvodov žaloby tu bol dôvod na zrušenie rozhodnutí žalovaného a v\nintenciách týchto okolností treba posudzovať aj rozhodovanie súdu.\n3.4 Žalobcovia mali za to, že krajský súd postupoval procesne správne. Žalovaný sa riadne zúčastnil\npojednávania a mal možnosť vyjadriť sa, čo aj urobil. Pokiaľ ide o právomoc správneho súdu vo veci\nkonať, žalobcovia, rovnako ako krajský súd, poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu\nSR.\n3.5 Žalobcovia sa podaním doručeným najvyššiemu súdu dňa 21.12.2017 vyjadrili aj k doplneniu\nkasačnej sťažnosti, pričom uviedli, že v súvislosti s poukázaním na nález Ústavného súdu SR sp. zn.\nPL. ÚS 19/2014-83 ide len o z kontextu predmetného nálezu vytrhnutú argumentáciu. Záver o tom, že by\nrozhodnutia poľovníckych spoločností nepodliehali prieskumnej právomoci súdu by viedli k absurdnému\na neudržateľnému stavu, pretože subjekt, ktorému by sa upreli jeho práva, by nemal prístup k súdu.\n3.6 Žalobcovia namietali, že ústavný súd v predmetnom náleze rozhodoval o nesúlade niektorých\nustanovení zákona o poľovníctve s Ústavou SR, a to v súvislosti s povinným členstvom v Slovenskej\npoľovníckej komore, konanie pred Krajským súdom v Prešove sp. zn. 1S/9/2016 sa však netýka\npovinného členstva v Slovenskej poľovníckej komore. Ústavný súd SR nerozhodoval o tom, či v takých\nprípadoch, o akom sa koná v prejednávanej veci, má pôsobiť správny súd.\n\n3.7 Žalobcovia dospeli k záveru, že Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje poľovnícke združenie\nza orgán záujmovej samosprávy na úseku správy poľovníctva. V súčasnej dobe je striktné rozlíšenie\nna verejnoprávne a súkromnoprávne korporácie stále zložitejšie, právo na prístup k súdu však musí\nostať zachované. Ústavný súd SR nálezom sp. zn. PL. ÚS 19/2014-83 zo dňa 16.03.2016 neprelomil\nustálenú rozhodovaciu prax najvyššieho súdu. Žalobcovia teda aj v tomto vyjadrení zotrvali na zamietnutí\nkasačnej sťažnosti ako nedôvodnej.\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti §\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n4.2 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n4.3 Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n4.4 Z administratívneho spisu najvyšší súd zistil nasledovný skutkový stav. Poľovnícka spoločnosť\nGerlach Batizovce (ďalej aj ako „spoločnosť\", „poľovnícka spoločnosť\", „žalovaný\") je poľovníckou\norganizáciou podľa § 32 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve\"). Poľovnícka spoločnosť má vlastné Stanovy, ktoré upravujú\nvznik spoločnosti, jej činnosť, organizačnú štruktúru, členstvo, orgány spoločnosti, disciplínu, zánik\nspoločnosti. Členstvo v spoločnosti môže byť riadne a čestné. Iba riadni členovia spoločnosti majú právo\nvoliť, zúčastňovať sa hlasovania s hlasom rozhodujúcim a majú všetky práva vyplývajúce z výkonu práva\npoľovníctva a organizačných predpisov poľovníckej spoločnosti. Čestní členovia majú len obmedzené\npráva. Čestné členstvo v zmysle Stanov vzniká preradením riadneho člena na vlastnú žiadosť alebo pri\nnesplnení základného limitu povinností, určeného domácim poriadkom čestného člena.\n4.5 Stanovy poľovníckej spoločnosti organizačne dopĺňa Domáci poriadok, vypracovaný v súlade so\nzákonom o poľovníctve. Domáci poriadok upravuje v článku 6 hodnotenie aktivity členov, zavádza tzv.\nbodový systém, v zmysle ktorého za jednotlivé činnosti, vymedzené v článku 6 bode 2 môžu členovia\nspoločnosti získavať určené množstvo bodov. Poľovnícka spoločnosť každoročne schvaľuje minimálny\nlimit bodov riadnych členov spoločnosti.\n4.6 Dňa 05.01.2016 sa konala mimoriadna členská schôdza, predmetom ktorej bolo, okrem iného,\naj vyhodnotenie aktivity členov v roku 2015. Šiesti členovia spoločnosti nedosiahli povinný minimálny\npočet 120 bodov, na základe čoho boli preradení na čestné členstvo v spoločnosti. Jednalo sa práve\no žalobcov v 1. až 6. rade. Týmto členom poľovníckej spoločnosti boli udelené mínusové body za\nnarušovanie medziľudských vzťahov či neplnenie rozhodnutia výboru spoločnosti. Na mimoriadnej\nčlenskej schôdzi bolo prijaté uznesenie č. 06/2016, ktorým členská schôdza schválila vyhodnotenie\naktivity členov spoločnosti za rok 2015, uznesenie č. 07/2016, ktorým členská schôdza vzala na vedomie\nvznik čestného členstva preradením z riadneho členstva podľa § 5 ods. 5 Stanov spoločnosti a výsledkov\naktivity členov v roku 2015, a to od 01.01.2016 členom N. Uznesením č. 08/2016 členská schôdza uložila\nvýboru poľovníckej spoločnosti oznámiť čestným členom - žalobcom v 1. až 6. rade preradenie a vznik\nčestného členstva písomne, s popisom ich ďalšieho pôsobenia.\n5.\n\n5.1 Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n5.2 Podľa § 7 SSP, správne súdy nepreskúmavajú\na) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník\nkonania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie\numožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na\nprokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku\noprávnená,\nb) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a\nopatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich\nvydal, ak tento zákon neustanovuje inak,\nc) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,\nd) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom\nprocese,\ne) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo\nporiadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,\nf) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí\nvýlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu\nprekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na\nrozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,\ng) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí\nodbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu\npovolania alebo zamestnania,\nh) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne\nrozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.\n5.3 Podľa § 32 ods. 1 zákona o poľovníctve, na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie\nprávnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá\na) je organizáciou, ktorá nie je založená na účel dosiahnutia zisku, ktorá združuje občanov Slovenskej\nrepubliky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania\noprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva,\nb) má sídlo na území Slovenskej republiky,\nc) je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,\nd) riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi.\n5.4 Podľa § 32 ods. 2 zákona o poľovníctve, poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky,\nktoré majú právnu subjektivitu v rozsahu určenom v stanovách poľovníckej organizácie.\n5.5 Podľa § 80 ods. 9 zákona o poľovníctve, občianske združenie registrované na výkon práva\npoľovníctva podľa osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona.\n6.\n6.1 Kasačný súd sa v prvom rade zaoberal otázkou právomoci správneho súdu v prejednávanej\nveci konať a rozhodnúť. Krajský súd sa v tomto smere obmedzil iba na strohé konštatovanie, že v\nprípade poľovníckeho združenia sa jedná o orgán územnej samosprávy, a teda jeho rozhodnutia sú\npreskúmateľné správnym súdom. Uvedené konštatovanie vyvodil krajský súd z rozhodnutí Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 1Sžr/153/2011 zo dňa 06.03.2011, sp. zn. 2Sdo/4/2012 zo dňa 22.08.202012 a sp. zn.\n6Nds/1/2015 zo dňa 27.05.2015.\n\n6.2 V rozhodnutí sp. zn. 2Sdo/4/2012 zo dňa 22.08.202012 senát Najvyššieho súdu SR konštatoval,\nže „poľovníctvom sa rozumie súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a\noptimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Poľovníctvo je\nsúčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia; poľovníctvo nesmie narušovať racionálne\nobhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy (§ 1 zákona č. 23/1962 Zb.). Právom poľovníctva\nje súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú\nzber si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri; právo poľovníctva patrí vlastníkovi\npozemku; vykonávať ho možno len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie (§\n2 zákona č. 23/1962 Zb.). ... Zákonodarca v tomto ustanovení definoval verejný záujem štátu na\nvýkone práva poľovníctva. Verejný záujem je pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo\nnevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem\nje opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by\nbolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale\naspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom, či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy\nnesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného\npráva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah,\nktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou. Na účely zákona o poľovníctve č. 23/1962 Zb.\nsa verejných záujmom rozumie záujem na zachovaní, zveľaďovaní, ochrane a optimálnom využívaní\ngenofondu zveri, prírodného bohatstva Slovenskej republiky ako aj na tvorbe, ochrane a využívaní\nživotného prostredia, cieľavedomý chov zveri, ochrana zveri a lov zveri. Na tejto činnosti, ktorá má za\ncieľ slúžiť v prospech celej spoločnosti, nie len jednotlivcom, sa podieľajú aj poľovnícke združenia (§ 4\nods. 1, § 1, § 2 zákona č. 23/1962 Zb.). Preto poľovnícke združenie vykonáva svoju činnosť vo verejnom\nzáujme. Z tejto časti preto vyplýva, že z hľadiska verejného záujmu poľovnícke združenia spĺňajú\npodmienky definície orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Na tejto skutočnosti nič nemení ani úmysel\nzákonodarcu umožniť privlastnenie si ulovenej alebo inak usmrtenej zveri, zber zhody parožia a vajec\npernatej zveri, nakoľko tento quasi súkromný záujem je subsumovaný vo vyššie uvedenom verejnom\nzáujme a je regulovaný verejným záujmom a štátom - neoprávnené zasahovanie do práva poľovníctva\n(napríklad privlastňovanie si ulovenej alebo usmrtenej zveri, zber parožia, neoprávnené prechovávanie\nzveri) alebo do práva rybárstva je zákonom sankcionované. Jednou zo zložiek verejnej správy je\naj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie,\npričom tento okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú založené na\nzáujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so\nsplnením ďalších špecifických podmienok. Aj vyhodnotenie tejto časti vedie k záveru, že poľovnícke\nzdruženie je záujmovým združením, teda záujmovou samosprávou sui generis. Situácia sa nezmenila\nani za účinnosti nového zákona o poľovníctve č. 247/2009 Z. z. od 1. septembra 2009.\"\n6.3 Z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu SR síce možno vyvodiť, že poľovnícke združenie\nje záujmovou samosprávou sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia za určitých\npodmienok môžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, avšak nemožno opomínať\nzásadnú podmienku - musí ísť o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme. V\ncitovanom rozhodnutí sa jednalo o disciplinárne previnenie žalobcu, následkom ktorého bolo uloženie\ndisciplinárneho opatrenia - vylúčenie z členstva poľovníckeho združenia. Disciplinárne previnenie\nčlena poľovníckeho združenia vyplýva z porušenia Disciplinárneho poriadku vydávaného Slovenským\npoľovníckym zväzom. Súdnemu prieskumu v správnom súdnictve by podliehalo napríklad aj rozhodnutie\nvydané v dôsledku toho, že by sa člen združenia dopustil priestupku alebo iného správneho deliktu v\nzmysle zákona o poľovníctve.\n6.4 V rozhodnutí sp. zn. 6Nds/1/2015 najvyšší súd vychádzal z vyššie citovaného rozhodnutia sp.\nzn. 2Sdo/4/2012, pričom v danom prípade sa opätovne jednalo o disciplinárne previnenie člena\npoľovníckeho združenia - porušenie poľovníckej disciplíny a opätovné nedodržanie povinností, ktoré\nmu vyplývali z funkcie finančného hospodára poľovníckeho združenia, t. j. napadnuté rozhodnutie bolo\nrozhodnutím vydaným v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme.\n6.5 V prejednávanej veci sa žalobcovia v 1. až 6. rade dopustili porušenia Stanov a Domáceho\nporiadku poľovníckej spoločnosti, t. j. predpisov vykazujúcich rýdzo súkromnoprávny charakter, keďže\nboli vydané poľovníckou spoločnosťou, ktorá má povahu právnickej osoby. Napadnuté uznesenia sú\nsíce rozhodnutiami o právach a povinnostiach členov poľovníckeho združenia ako fyzických osôb, nie\nsú však rozhodnutiami vydanými vo verejnom záujme. Podmienkou pre súdny prieskum v správnom\n\nsúdnictve je, aby išlo o rozhodnutie orgánu uvedeného v ustanovení § 6 ods. 1 SSP, čo v danom prípade\nnemožno konštatovať.\n6.6 Účastníci konania vystupujú v prejednávanej veci ako súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú\nna základe stanov a domáceho poriadku poľovníckej spoločnosti v záujmovej oblasti svojich členov,\nteda iba v oblasti súkromnej, nie v oblasti verejnej. Pod prieskum správneho súdu nemožno\npodradiť rozhodnutia poľovníckej spoločnosti týkajúce sa pomerov spoločnosti a jej členov. Vzťahy\npoľovníckeho združenia a jeho členov v rovine narušenia medziľudských vzťahov či znevažovania\norgánu poľovníckej spoločnosti je potrebné dôsledne odlišovať od disciplinárnych konaní vedených\nvoči členom poľovníckeho združenia, kde je zrejmý verejnoprávny charakter rozhodnutí. „Verejnoprávny\ncharakter vyplýva z verejného záujmu štátu na ochrane poľovníctva, kde je subjekt porušujúci riadny\nvýkon tohto práva správne trestaný\" (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Nds/2/2016 zo dňa\n26.05.2016).\n6.7 Stanovisko k problematike súdneho prieskumu rozhodnutí vydaných poľovníckymi združeniami v\nsprávnom súdnictve zaujal aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v náleze sp. zn. PL ÚS 19/2014\nzo dňa 16.03.2016 konštatoval, že „v právnom štáte je absolútne vylúčené priznať akejkoľvek právnickej\nosobe verejno-mocenské oprávnenia bez explicitnej opory v zákone. Zákon o poľovníctve žiadne\nprerogatíva verejnej moci poľovníckym organizáciám nepriznáva. Eventuálne rozhodnutie stanovami\nurčeného orgánu poľovníckej organizácie o vylúčení svojho člena nie je výkonom verejnej moci (ani\nverejnej správy), pretože ide o rozhodnutie súkromno-právneho subjektu (poľovníckej organizácie ako\nprávnickej osoby) o svojom členovi, a teda o súkromno-právnych pomeroch tohto člena. Na tom nič\nnemení skutočnosť, že zákon o združovaní sa na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva\nnevzťahuje, čo je z hľadiska združovacej podstaty poľovníckych organizácií iba formálna záležitosť. Nič\nna tom nemení dokonca ani skutočnosť, že výkon práva poľovníctva vykazuje evidentný verejnoprávny\nrozmer\".\n6.8 V neposlednom rade kasačný súd poukazuje na nedávne rozhodnutie kompetenčného senátu\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. 1KO 33/2017 zo dňa 10.10.2017 ustálil\nzáver, že „zákon o poľovníctve ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu\nprávomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou\nzáležitosťou združenia. Preto takéto rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom\nsúdnictve v zmysle § 6 ods. 2 SSP. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali\noblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto\nsmere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. ... v\nprejednávanej veci ide o občianske konanie „sui generis\", v ktorom ustanovenia Správneho súdneho\nporiadku aplikovať nemožno, pretože uznesenia členskej schôdze bezpochyby nemožno považovať za\nrozhodnutia v oblasti verejnej správy\".\n6.9 Vzhľadom na vyššie uvedené závery, konštatovania či citovanú súdnu prax Najvyššieho súdu SR\na Ústavného súdu SR, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena\nvo veciach uplatnenia práv a povinností člena združenia, ako aj vo veciach medziľudských vzťahov\nčlenov združenia, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je potrebné v\npredmetnej právnej veci postupovať podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok\na napadnuté uznesenia členskej schôdze poľovníckej spoločnosti preskúmať v občianskoprávnom\nkonaní, na základe klasickej civilnej žaloby.\n6.10 Najvyšší súd SR sa nezaoberal ďalšími námietkami sťažovateľa, vzťahujúcimi sa k veci samej,\nvzhľadom na zistenú procesnú vadu - nedostatok právomoci správneho súdu v predmetnej veci konať\na rozhodnúť.\n6.11 Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti,\nrozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie\nkonanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí.\n6.12 Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada\nna to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné\npodmienky\").\n\n6.13 Podľa § 98 ods. 1 SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak\na) o tej istej veci už bolo správnym súdom právoplatne rozhodnuté,\nb) o tej istej veci toho istého žalobcu už prebieha pred správnym súdom skôr začaté iné konanie,\nc) bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala\nplynúť,\nd) bola podaná oneskorene,\ne) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou,\nf) žalobca nebol pri jej podaní zastúpený podľa § 49 ods. 1 alebo § 50,\ng) je neprípustná,\nh) tak ustanoví tento zákon.\n6.14 Podľa § 99 písm. b/ SSP, správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok\nprocesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa §\n98 ods. 1.\n6.15 Kasačný súd vzhľadom na konštatovanie o nedostatku právomoci správneho súdu v predmetnej\nveci konať a rozhodnúť, v súlade s ustanovením § 462 ods. 1 SSP, rozhodol tak, že rozsudok krajského\nsúdu č. k. 1S/9/2016-124 zo dňa 29.11.2016 zrušil. Po právoplatnosti tohto rozsudku najvyšší súd vec\npostúpi na Okresný súd Poprad na ďalšie konanie, v súlade s ustanovením § 97 SSP. Vzhľadom k tomu,\nže zistený nedostatok procesnej podmienky konania nie je neodstrániteľným nedostatkom podľa § 99\npísm. b/ SSP a taktiež nie je daný dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 SSP, najvyšší súd\nnemal inú možnosť ako vec postúpiť vecne a mieste príslušnému Okresnému súdu Poprad, ktorý ako\nsúd civilný bude konať a rozhodovať o žalobe.\n7.\n7.1 O náhrade trov konania na krajskom súde a kasačnom súde rozhodne Okresný súd Poprad.\n7.2 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}