{"guid": "177ed065-1e74-4cc6-a4b6-81947d23bb72:9256a66b-bcda-4811-87a6-3692306fd0b5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8016200131.1", "spisova_znacka": "10Asan/7/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/7/2017 z 28. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. marca 2018, sp. zn. 10Asan/7/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8016200131.1", "identifikacne_cislo": "8016200131", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2018-03-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9256a66b-bcda-4811-87a6-3692306fd0b5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200131.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200131.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200131.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/7/2017\n8016200131\n28. 03. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:8016200131.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členiek senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci žalobcu\n(sťažovateľa): Ing. L. G., narodený dňa XX.XX.XXXX, N., právne zastúpeného: JUDr. František Komka,\nadvokát, Hlavná 27, Prešov, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, Odbor opravných prostriedkov,\nNám. Mieru 3, Prešov, za účasti: P. W., narodená dňa XX.XX.XXXX, P. právne zastúpenej: JUDr. Martin\nŠaffa, advokát, Kalinčiakova 10, Vranov nad Topľou, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia\nžalovaného č. OU-PO-OOP1-2015/036638/FRA zo dňa 22.12.2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa\nproti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/7/2016-65 zo dňa 04.11.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a .\nZúčastnenej osobe p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania voči sťažovateľovi.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd napadnutým rozsudkom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľ domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP1-2015/036638/FRA zo dňa 22.12.2015, ktorým\nžalovaný zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie č. OU-PO-OVVS-2015/001628-30\nPR. 2014/1848/Slz zo dňa 30.04.2015 vo výroku o vine žalobcu tak, že konanie v časti vo veci priestupku\nproti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb.\no priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa obvinený\nžalobca mal dopustiť tým, že dňa 17.06.2014 o 10:30 hod. na spoločnom dvore budov na E., pred\nminimálne štyrmi osobami, v komunikácii so zúčastnenou osobou použil slovné spojenie „prd makový\",\nčím ublížil zúčastnenej osobe na cti tým, že ju urazil, podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ zákona\no priestupkoch zastavil z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom. Vo zvyšnej časti\nžalovaný prvoinštančné správne rozhodnutie potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že žalovaný ako odvolací orgán\nsa náležite a v súlade so zákonom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu pokiaľ\nide o úplné zistenie skutkového stavu veci a zistenia protiprávneho konania zo strany obvineného.\nPritom protiprávne konanie žalobcu, ktorým došlo k spáchaniu priestupku ako je uvedené vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia a tak ako je uvedené v zmenenom výroku žalovaného bolo vymedzené\núplne a určite. Skutok bol popísaný tak, ako sa v skutočnosti stal. Zistenie skutkového stavu\nprvostupňovým správnym orgánom bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav bol\nzistený správne, pričom vyplýval z obsahu administratívneho spisu. Žalovaný ako odvolací orgán sa\nstotožnil so skutkovým stavom, ktorý bol zistený prvostupňovým správnym orgánom a dospel k záveru,\nže tento postupoval v súlade so zákonom.\n\n3. Vo vzťahu k námietkam žalobcu krajský súd uviedol, že s týmito sa žalovaný v odôvodnení svojho\nrozhodnutia v celom rozsahu vysporiadal, pričom ku každej námietke reagoval a uviedol skutočnosti,\nktoré viedli žalovaného ako odvolacieho orgánu k tomu, aby odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové\nrozhodnutie správneho orgánu potvrdil.\n4. Podľa názoru správneho súdu žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a\nskutkový stav, ako bol zistený správnymi orgánmi. Zo skutkových okolností podľa krajského súdu\njednoznačne vyplýva, že priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustil žalobca tak, ako je\nuvedené vo výroku rozhodnutia správnych orgánov.\n5. Na základe skutočností, ktoré boli preukázané z konania správneho orgánu a ktoré sú obsahom\nadministratívneho spisu, ako aj z vyššie uvádzaných dôvodov preto považoval správny súd všetky\nskutkové okolnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného za správne a popis zisteného skutkového\nstavu za súladný z obsahom administratívneho spisu, skutkový stav veci za dostatočne a riadne zistený,\npreto odpoveď žalobcu na pojednávaní dňa 04.11.2016 na otázku sudkyne, či uvedený vulgarizmus voči\nzúčastnenej osobe použil, tento odpovedal, že nie, súd považoval za zavádzajúce v snahe o zbavenie\nsa zodpovednosti za svoje konanie a o bagatelizovanie svojho správania sa voči zúčastnenej osobe\ndňa 17.06.2014.\n6. Z obsahu priestupkového spisu, ktorý bol predložený žalovaným, mal súd za bezpochyby preukázané,\nže správny orgán sa so všetkými relevantnými námietkami uvádzanými žalobcom v priestupkovom\nkonaní vysporiadal a v rozhodnutí žalovaného sú uvedené všetky skutočnosti, ktorými sa zaoberal ako\nodvolací orgán a reagoval na všetky námietky uvedené v odvolaní žalobcu.\n7. K námietkam žalobcu, že prvostupňový správny orgán sa zaoberal otázkou postavenia áut na dvore\na tým, ako popísali toto postavenie jednotliví svedkovia, krajský súd konštatoval, že správny orgán v\npredmetnej veci naviac vykonal dokazovanie za účelom ozrejmenia situácie v deň 17.06.2014 na dvore\nul. C.. Podstatnou skutočnosťou však boli slová, ktoré adresoval žalobca zúčastnenej osobe, ktoré sú\npodstatou tohto konania a boli podstatou aj priestupkového konania a ktoré v prvom rade potvrdila\nzúčastnená osoba.\n8. Čo sa týka námietky právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní o neúplnosti administratívneho\nspisu, nakoľko námietka zaujatosti nebola jeho obsahom, súd dospel k záveru, že o námietke žalobcu\nzo dňa 13.03.2015 bolo správnym orgánom rozhodnuté dňa 09.04.2015, teda v čase pred vydaním\nprvostupňového rozhodnutia v priestupkovom konaní a z dôvodu, že ide o procesné rozhodnutie o\nnámietke, toto nemusí byť súčasťou administratívneho spisu a nie je ani dôležité pri rozhodovaní súdu.\nTúto námietku žalobcu preto súd považoval za irelevantnú.\n9. Správny súd dospel k právnemu záveru totožnému ako správne orgány a rozhodol, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané správne a v súlade so zákonom, pričom nedošlo k\nporušeniu zákona, ani chránených záujmov žalobcu, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.\n10. Rozsudok napadol sťažovateľ kasačnou sťažnosťou z dôvodu, že krajský súd nesprávnym\nprocesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva\nv takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, pri čom dôvody\nkasačnej sťažnosti podľa §440 ods. 1 písm. f/, g/, h/ S.s.p. sú s opisom rozhodujúcich skutočností\npopísané v sťažnostných bodoch I, II, III.\nSťažnostný bod I.\n11. Sťažovateľ uviedol, že žalovaný ako odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia síce správne\nkonštatuje, že na objasnenie a sankcionovanie priestupku musia byť obligatórne naplnené a zistené\nvšetky štyri znaky skutkovej podstaty priestupku, t .j. subjekt, subjektívna stránka, objekt a objektívna\nstránka. S úvahou, že ak by čo i len jeden znak skutkovej podstaty nebol objasnený, nemožno hovoriť\no priestupku. Ak pri niektorej časti skutkovej podstaty existujú pochybnosti a jej existencia nebola\npreukázaná nad všetku pochybnosť, uplatní sa zásada in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech\nobvineného). Podľa ustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch sa priestupku dopustí ten,\n\nkto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. Priestupok urážky na cti možno spáchať\nslovným alebo písomným výrokom alebo prejavom. Pojem česť patrí medzi tie základné ľudské pojmy,\nktoré je náročné explicitne definovať, česť je to, čím si človek zasluhuje úctu, vážnosť, dôveru. Samotný\nvýrok však nestačí sám o sebe na naplnenie znakov priestupku. Platí totiž pravidlo, že nikto sa nemôže\ndopustiť urážky, ak sám nevie, že uráža. Páchateľ teda musí vedieť jednak o urážlivosti svojho výroku\nalebo skutku a jednak jeho zavinenie sa musí vzťahovať na tento výrok alebo skutok, ako aj na následok,\nt. j. urážku na cti.\n12. Vzhľadom k tomu, že slovné spojenie vo výroku rozhodnutia, ktorý bol ponechaný zo strany\nžalovaného v platnosti, v ničom nesmerovalo voči žiadnej osobe, vrátane poškodenej, čo je zrejmé\nod samého začatia priestupkového konania až do zamietnutia žaloby krajským súdom a sú tu dané\npochybnosti, bolo potrebné zo strany všetkých orgánov, ktoré vec prejedávali, postupovať v zmysle\nzásady in dubio pro reo a celé konanie pre nedostatok naplnenia objektívnej a subjektívnej stránky ako\nnedôvodné zastaviť.\nSťažnostný bod II.\n13. Sťažovateľ uviedol, že ako žalobca vo svojej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\na postupu žalovaného sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného pre jeho nepreskúmateľnosť a\nnezrozumiteľnosť pre nedostatok dôvodov ako aj pre nepreskúmateľnosť a neúplnosť spisov správneho\norgánu, pričom krajský súd sa s takouto neúplnosťou administratívneho spisu vyporiadal arbitrárne,\nže takáto námietka a rozhodnutie o nej nemusí byť súčasťou spisu a nie je dôležitá pre rozhodnutie\nsúdu. Podľa doterajšej ustálenej judikatúry za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno\npovažovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné len pre správny orgán, ktorý ho vydal. Rozhodnutie musí\nbyť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, musí uviesť relevantné a dostatočné dôvody, na\nzáklade ktorých bolo vydané.\n14. Ak správny orgán na preukázanie naplnenia skutkovej podstaty prejedávaného priestupku\nneodstránil rozpory medzi výpoveďami obvineného z priestupku a jednotlivých svedkov a nevykonal\ndôkazy na preukázanie ich hodnovernosti, je to dôvod, aby súd rozhodnutie orgánu pre nedostatočne\nzistený skutkový stav zrušil.\n15. Namietal tiež nesprávnosť hodnotenia dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, lebo správny\norgán pri hodnotení dôkazov postupoval jednostranne v prospech poškodenej a výlučne v jeho\nneprospech s odôvodnením, že vypočutí svedkovia, ktorých sťažovateľ navrhol v konaní, sú jeho blízki\na známi, sú nehodnoverní.\nSťažnostný bod III.\n16. Za výslovne formalistický je potrebné považovať vyslovený právny názor krajského súdu, a to v\ntom, že k vysloveniu takéhoto právneho názoru v priebehu priestupkového konania nebol produkovaný\nžiaden hodnoverný dôkaz, ktorý by bol vykonaný v súlade so zákonom, a ktorý by správne orgány aj\nhodnotili. Úvaha krajského súdu v tomto smere je preto podľa sťažovateľa neakceptovateľná a nemá\noporu v doposiaľ vykonanom dokazovaní.\n17. Dodal, že z administratívneho spisuje zrejmé, že dňa 26.08.2014 o 08:02 hod. na mestskej\npolícii Prešov bola spísaná s jeho osobou zápisnica o podaní vysvetlenia. Z obsahu tejto zápisnice\njednoznačne vyplýva, že pred príslušníkom MP (P. F.) sa sťažovateľ odmietol písomne vyjadriť a\nzápisnicu podpísať a nič iné. Poznamenal, že takúto výpoveď s takýmto obsahom sťažovateľ nikdy do\nžiadnej zápisnice pred žiadnym orgánom neuviedol, a preto je z procesného hľadiska arbitrárny postup\nsúdu, pokiaľ takúto výpoveď hodnotí a naviac o ňu opiera svoje rozhodnutie.\n18. Za ďalší formalistický postup zo strany súdu považoval aj odôvodnenie rozsudku v tom, že\njeho odpoveď na pojednávaní konanom 04.11.2016 na otázku sudkyne, či uvedený vulgarizmus voči\nzúčastnenej osobe použil, (na čo sťažovateľ odpovedal „nie\") súd považoval za zaväzujúce v snahe o\nzbavenie sa zodpovednosti za svoje konanie a bagatelizovanie svojho správania sa voči zúčastnenej\nosobe dňa 17.06.2014. Takto vyslovený právny názor zo strany krajského súdu, ktorý v ničom nemá\noporu a nebol na to hodnoverným a zákonom procesne prípustným spôsobom vykonaný dôkaz, je podľa\nsťažovateľa arbitrárny a ústavne neudržateľný.\n\n19. Ďalším sťažnostným dôvodom z procesného hľadiska podľa názoru sťažovateľa je aj to, že žalovaný\nako odvolací orgán v správnom konaní tým, že v bode I bod 1 rozhodnutia zmenil prvoinštančné\nrozhodnutie (vypustenie slovného spojenia „prd makový\" z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná nie je\npriestupkom, konanie zastavil), takýmto spôsobom zastavil celé konanie o priestupku v rámci zachovania\ntotožnosti skutku a nemohol rozhodnúť tak, ako to vyplýva z bodu II jeho rozhodnutia.\n20. Záverom sťažovateľ konštatoval, že vydaný rozsudok krajského súdu je porušením ústavnoprávne\na medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad), materiálneho právneho štátu,\nnajmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti vrátane princípov riadneho a\nspravodlivého procesu, princípu právnej istoty, princípu predvídateľnosti práva vrátane predvídateľnosti\nrozhodnutí orgánov verejnej moci ako aj princípu ochrany legitímnych očakávaní, že právo nemôže\nvzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby kasačný súd\nzrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n21. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v podaní zo dňa 07.03.2017, v ktorom uviedol, že\nzotrváva na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí, vo vyjadrení k žalobe\nsťažovateľa a na dôvodoch uvádzaných v priebehu pojednávania pred krajským súdom.\n22. V ďalšom uviedol, že v priestupkovom konaní boli vykonané všetky relevantné dôkazy, ktoré\nhodnoverne preukazujú protiprávne konanie sťažovateľa. O vine sťažovateľa nemal žalovaný žiadne\npochybnosti, v priestupkovom konaní bol dostatočne a správne zistený skutočný stav veci. Konaním\nsťažovateľa došlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty priestupku podľa\nustanovenia § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch - priestupku sa dopustil sťažovateľ (subjekt),\nsťažovateľ dňa 17.06.2014 na dvore C. ulica pred minimálne štyrmi osobami v komunikácii so\nzúčastnenou osobou použil slovo „piča“, čím jej ublížil na cti tým, že ju urazil (subjektívna stránka),\npredmetom ochrany bolo občianske spolunažívanie (objekt) a konaním sťažovateľa bolo narušené\nobčianske spolunažívanie (objektívna stránka).\n23. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný odmietol všetky sťažnostné body sťažovateľa\nuvedené v kasačnej sťažnosti. Stotožnil sa s názorom krajského súdu, že sťažovateľ nevyvrátil\nžiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi. Zo\nskutkových okolností jednoznačne vyplýva, že priestupku proti občianskemu spolunažívaniu sa dopustil\nsťažovateľ tak, ako bolo uvedené vo výroku rozhodnutia žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti\nžalovaný navrhol, aby príslušný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky po preskúmaní kasačnú\nsťažnosť sťažovateľa zamietol, pretože nie je dôvodná.\n24. Sťažovateľ reagoval na vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti, a to v podaní zo dňa\n21.04.2017, v ktorom uviedol, že správny orgán svojou konštatáciou vo vyjadrení potvrdzuje jeho obranu\na právnu argumentáciu spočívajúcu v tom, že samotný výrok nestačí sám o sebe na naplnenie znakov\npriestupku, pretože platí pravidlo, že nikto sa nemôže dopustiť urážky, ak sám nevie, že uráža. Pri\nvýklade tohto pravidla treba vychádzať z toho, že páchateľ musí vedieť jednak o urážlivosti svojho\nvýroku alebo skutku a jednak jeho zavinenie sa musí vzťahovať na tento výrok alebo skutok ako aj na\nnásledok, t. j. urážku na cti. Uviedol, že slovo „piča“ pri komunikácii so zúčastnenou osobou, ktorá je\nzamestnankyňou spoločnosti, ktorá je vlastníkom susediacej nehnuteľnosti nikdy priamo na jej adresu,\nresp. osobu nevyslovil, čím by jej mal spôsobiť urážku na cti, o čom svedčí aj formulácia a špecifikácia\nsamotného skutku, ktorý je sťažovateľovi kladený za vinu, použil len slovo „prd makový“ s čím sa\nžalovaný ako odvolací priestupkový orgán vyporiadal tak, že v tejto časti toto slovné spojenie zmenil v\nnapadnutom výroku a ponechal v platnosti len zvyšnú časť výroku.\n25. Opätovne sa vyjadril, že považuje za formalistický prístup dotknutých orgánov štátnej správy vrátane\nsúdu, že svoje rozhodnutia opreli o dôkaz, ktorý nebol vykonaný predpísaným a zákonným spôsobom,\no nejakú zápisnicu, spísanú policajtom mestskej polície na P. ulici v U., ktorú nikdy ako vypočúvaná\nosoba nepodpísal, takéto skutkové okolnosti z neexistentnej zápisnice ani nevyplývajú a pokiaľ ide\no reprodukovanú výpoveď mestského policajta, je to nepravdivé, takýto dôkaz zo strany správneho\norgánu jeho výsluchom nebol vykonaný, preto nemôže byť žiadnym spôsobom hodnotený, dokonca\nnemôže byť dôkazom, o ktorý krajský súd opiera svoje rozhodnutie. Pokiaľ tomu tak nie je, je potrebné\npostupovať a aplikovať zásadu „in dubio pro reo“, teda v prospech obvineného. Vzhľadom na vyššie\nuvedené skutočnosti navrhol, aby bolo jeho kasačnej sťažnosti vyhovené.\n\n26. Ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa sa vyjadrila aj zúčastnená osoba, a to v podaní zo dňa\n27.04.2017. K údajnému nesprávnemu procesnému postupu krajského súdu uviedla, že sťažovateľ\nžiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, v čom konkrétne má spočívať toto údajne porušenie jeho\nprocesných práv. Krajský súd v konaní postupoval v súlade so zákonom, pričom sťažovateľovi ako aj\njeho právnemu zástupcovi bolo riadne umožnené uplatňovať všetky ich procesné práva, čo sťažovateľ,\nresp. jeho právny zástupca aj náležite využil. Dodala, že akékoľvek námietky sťažovateľa k rozsahu\ndokazovania sú irelevantné, nakoľko rozsah doplnenia dokazovania závisí iba od úvahy súdu.\n27. Čo sa týka námietok sťažovateľa k spôsobu prešetrovania a dokazovania správnym orgánom v\npriestupkovom konaní, konštatovala, že správny orgán vykonával dokazovanie objektívne a nezaujato\ntak v prospech aj v neprospech obvineného z priestupku, pričom úplne a presne zistili skutkový stav veci\na to vykonaním a správnym hodnotením všetkých dostupných dôkazov, pričom postupoval zákonným,\nale aj spravodlivým a logickým postupom. Správny orgán sa nad rámec zákonnej povinnosti zaoberal\nkaždou námietkou sťažovateľa, a to aj zjavne neopodstatnenou, pričom dostatočne podrobne objasnil\npostup jeho konania a hodnotenia dôkazov, ako aj úvahy, ktorými sa riadil a na základe ktorých dospel k\nrozhodnutiu. Z rozsahu dokazovania vykonaného správnym orgánom, ako aj z vyjadrení sťažovateľa je\npodľa zúčastnenej osoby zrejmé, že v danej veci už ani neexistujú iné relevantné dôkazy, ktoré by bolo\nmožné vykonať a ktoré by mohli podstatným spôsobom ovplyvniť zistený skutkový stav veci.\n28. Vo vzťahu k námietkam žalovaného voči výroku preskúmavaného rozhodnutia a jeho formulácii\npoznamenala, že tieto sú najmä v nadväznosti na zistený skutkový stav veci a doznanie sa sťažovateľa\npre danú vec irelevantné. Mala za to, že sám sťažovateľ potvrdil (a to nepriamo aj v kasačnej sťažnosti),\nže v rozhovore so zúčastnenou osobou použil nadávku „piča“, pričom v súčasnosti už uvádza, že toto\nhanlivé označenie nebolo adresované priamo jej.\n29. K námietke zaujatosti voči správnemu orgánu, ako ďalšieho dôvodu kasačnej sťažnosti, iba\npoukázala na vyjadrenie samotného správneho orgánu, ktorý toto podanie sťažovateľa posúdil podľa\njeho obsahu ako sťažnosť na postup správneho orgánu a následne túto sťažnosť takto aj posudzoval\na rozhodoval o nej.\n30. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočností vyjadrila zúčastnená osoba názor, že žiadny z\ndôvodov uvedených sťažovateľom v podanej kasačnej sťažnosti neopodstatňuje zrušenie alebo\nzmenu napadnutého rozsudku krajského súdu a skutočný dôvod iniciovania tohto správneho súdneho\nkonania o preskúmanie rozhodnutia je prebiehajúce súdne konanie o vyporiadanie spoluvlastníctva k\nnehnuteľnosti, na ktorej k priestupku došlo, čo potvrdil aj právny zástupca sťažovateľa na pojednávaní\npred krajským súdom, ako aj v podanej správnej žalobe. Krajský súd správne právne posúdil danú\nvec, nakoľko žalovaný správny orgán ako aj prvostupňový správny orgán v napadnutom priestupkovom\nkonaní postupovali zákonným spôsobom, presne a úplne zistili skutočný stav veci a napadnuté\nrozhodnutie spĺňa všetky zákonné podmienky, a preto navrhla, aby kasačný súd predmetnú kasačnú\nsťažnosť ako nedôvodnú zamietol a priznal jej náhradu trov konania.\n31. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. marca 2018 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n32. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa\nsťažovateľ domáhal ochrany svojich práv proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-PO-OOP1-2015/036638/\nFRA zo dňa 22.12.2015, ktorým v časti zmenil rozhodnutie orgánu verejnej správy prvej inštancie č.\nOU-PO-OVVS-2015/001628-30 PR. 2014/1848/Slz zo dňa 30.04.2015 a vo zvyšnej časti prvoinštančné\nsprávne rozhodnutie potvrdil a odvolanie sťažovateľa zamietol, a preto primárne v medziach kasačnej\n\nsťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a orgánu verejnej správy prvej inštancie, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky\nsťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\nPodľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch (v znení účinnom do 31.05.2015), priestupku sa\ndopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech.\nPodľa § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch (v znení účinnom do 31.05.2015), za priestupok podľa odseku\n1 písm. a) možno uložiť pokutu do 33 eur, za priestupok podľa odseku 1 písm. b) až d) a písm. f) pokutu\ndo 99 eur a za priestupok podľa odseku 1 písm. e) pokutu do 331 eur.\n33. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného (zo Správy o výsledku objasňovania\npriestupku zo dňa 27.08.2014) zistil, že sťažovateľ mal dňa 17.06.2014 v čase o 10:30 hod. na Ul. C. v U.\nna nádvorí slovne uraziť zúčastnenú osobu tým, že vyslovil, že je piča. Na podklade uvedenej správy o\nvýsledku objasňovania priestupku začal orgán verejnej správy prvej inštancie konanie o priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, zo spáchania ktorého\nbol podozrivý sťažovateľ.\n34. Vychádzajúc z výsledkov šetrenia (Správa o výsledku objasňovania priestupku zo dňa 27.08.2014;\nvýsluchy svedkov navrhnutých sťažovateľom ako aj zúčastnenou osobou; náčrty, ktoré svedkovia\nvyhotovili pri svojom výsluchu; mailová komunikácia zo dňa 17.06.2014) vydal orgán verejnej správy\nprvej inštancie rozhodnutie č. OU-PO-OVVS2-2015/001628-30 PR. 2014/1848/Slz zo dňa 30.04.2015,\nv ktorom rozhodol, že sťažovateľ je vinný zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu\npodľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil tým, že dňa 17.06.2014 o 10:30\nhod. na spoločnom dvore budov na E., pred minimálne štyrmi osobami, v komunikácii so zúčastnenou\nosobou použil slovo „piča\" a slovné spojenie „prd makový“, čím ublížil zúčastnenej osobe na cti tým, že\nju urazil, za čo mu bola podľa § 11 ods. 1 písm. b/ s prihliadnutím na § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch\nuložená sankcie - pokuta vo výške 15 eur. Z odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy prvej\ninštancie vyplýva, že k vyššie uvedenému záveru dospel prvoinštančný správny orgán na základe\nvykonaného dokazovania, pričom každý dôkaz vyhodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti, preto mal za preukázané, že sťažovateľ dňa 17.06.2014 na spoločnom dvore budov C., pred\nminimálne štyrmi ďalšími osobami (mužmi), oslovil zúčastnenú osobu (ženu) a komunikoval s ňou takým\ntónom a spôsobom, že vzbudil pozornosť tam prítomných osôb, pričom v tejto komunikácií použil slovo\n„piča“ a slovné spojenie „prd makový“. Orgán verejnej správy prvej inštancie uložil sťažovateľovi pokutu v\ndolnej hranici vo výške 15 eur za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom predmetom jeho\nútoku bola žena, na ktorú útočil sťažovateľ v prítomnosti minimálne štyroch mužov, pričom vo vzťahu k\nskutku neprejavil žiadnu ľútosť a ani snahu sa napadnutej žene ospravedlniť.\n35. Na podklade podaného odvolania voči rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvej inštancie rozhodol\nžalovaný tak, že prvoinštančné správne rozhodnutie zmenil vo výroku o vine sťažovateľa tak, že\nkonanie v časti vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa ustanovenia § 49 ods.\n1 písm. a/ zákona o priestupkoch, ktorého sa sťažovateľ mal dopustiť tým, že dňa 17.06.2014 o\n10:30 hod. na spoločnom dvore budov na E., pred minimálne štyrmi osobami, v komunikácii so\nzúčastnenou osobou použil slovné spojenie „prd makový“, čím ublížil zúčastnenej osobe na cti tým,\nže ju urazil, podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch zastavil z dôvodu,\nže skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom s tým, že vo zvyšnej časti prvoinštančné správne\nrozhodnutie potvrdil a odvolanie sťažovateľa zamietol. V odôvodnení sa žalovaný vysporiadal s\nodvolacími námietkami sťažovateľa, poukázal na to, že orgán prvej inštancie správne vyhodnotil\njednotlivé výpovede sťažovateľa, zúčastnenej osoby a svedkov samostatne a vo vzájomnej súvislosti,\nna základe čoho dospel k záveru, že odvolaniu sťažovateľa nemožno priznať úspech.\n36. Krajský súd rozhodujúc o správnej žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nkasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol. Z odôvodnenia rozsudku správneho\nsúdu vyplýva, že krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému ako dospeli orgány verejnej správy\na preto rozhodol, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané správne a v súlade so\nzákonom, pričom nedošlo k porušeniu zákona, ani chránených záujmov sťažovateľa.\n\n37. Sťažovateľ podanie kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že krajský súd mu nesprávnym procesným\npostupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, zároveň rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\npričom sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. V kasačnej sťažnosti zároveň\nnamietal, že sa nemohol dopustiť urážky, ak sám nevedel, že niekoho uráža; súčasne poukázal na\nnepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozhodnutia žalovaného pre nedostatok dôvodov ako aj pre\nnepreskúmateľnosť a neúplnosť spisov žalovaného s tým, že ak žalovaný neodstránil rozpory medzi\nvýpoveďami sťažovateľa a jednotlivých svedkov a nevykonal dôkazy na preukázanie ich hodnovernosti,\nje to dôvod, aby súd rozhodnutie žalovaného pre nedostatočne zistený skutkový stav zrušil; tiež namietal\nformalistický postup krajského súdu ako aj jeho formalistický právny záver, ktorý podľa sťažovateľa nemá\nv ničom oporu, je arbitrárny a ústavne neudržateľný.\n38. Kasačný súd konštatuje, že v konaní má za nesporne preukázané, že sťažovateľ sa priestupku\ndopustil tak, ako to bolo ustálené orgánmi verejnej správy - orgány verejnej správy, a teda aj\nžalovaný, správne vyhodnotili dôkazy a zistili, že sťažovateľ sa svojím konaním dopustil priestupku proti\nobčianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch. Správne postupovali,\nak hodnotili každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom tento ich proces bol\novládaný zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ktorý predstavuje myšlienkový postup, pri ktorom\nna základe logických úsudkov a po starostlivom zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu\nmeritórneho rozhodnutia orgánom verejnej správy. Zásada voľného hodnotenia dôkazov však v žiadnom\nprípade neznamená ľubovôľu zo strany orgánu verejnej správy. V odôvodnení rozhodnutia je orgán\nverejnej správy povinný uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ako sa zhodnotili\nvykonané dôkazy, vrátane odôvodnenia skutočnosti, prečo niektoré dôkazy neboli vykonané. Toto\nodôvodnenie musí byť relatívne podrobné; nestačí uviesť iba to, aké dôkazy boli vykonané, ale musí byť\nuvedené aj hodnotenie týchto dôkazov, pričom orgán verejnej správy musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti\nmá dokazovaním jednoznačne preukázané, resp. do akej miery bola určitá skutočnosť preukázaná.\nAbsencia takéhoto postupu by robila rozhodnutie nepreskúmateľným. V preskúmavanom prípade však\norgány verenej správy oboch inštancií postupovali v zmysle uvedeného, na základe vykonaných dôkazov\ndostatočne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia náležitým, podrobným a zrozumiteľným spôsobom\nodôvodnili a vysporiadali sa so všetkými relevantnými námietkami účastníkov konania.\n39. K námietke sťažovateľa, že sa nemohol dopustiť priestupku, pretože jeho konanie nenaplnilo znaky\npriestupku (nikto sa nemôže dopustiť urážky ak sám nevie, že uráža) kasačný súd uvádza, že zo Správy\no výsledku objasňovania priestupku zo dňa 27.08.2014 jednoznačne vyplýva, že sťažovateľ zúčastnenej\nosobe adresoval „že je piča“. Obdobný záver vyplýva aj zo svedeckých výpovedí dôveryhodných\nsvedkov. V zápisnici z ústneho pojednávania zo dňa 04.11.2016, kedy bol k veci vypočutý sťažovateľ\ntento síce uviedol „... som bol prekvapený, že také niečo som povedal a v podstate nič také som\nnepovedal...“, no z kasačnej sťažnosti sťažovateľa nepriamo vyplýva, že slovo „piča“ v rozhovore so\nzúčastnenou osobou použil, akurát sťažovateľ argumentoval, že toto nesmerovalo voči žiadnej osobe.\nV súvislosti s uvedeným dáva kasačný súd do pozornosti, že nemá dôvod pochybovať o pravdivosti\nv administratívnom spise žalovaného založenej Správe o výsledku objasňovania priestupku zo dňa\n27.08.2014, ktorej autenticitu sťažovateľ v kasačnej sťažnosti napáda, zatiaľ čo z podaní sťažovateľa\nnevyplýva jednota jeho vyjadrení, práve naopak, tieto vykazujú zjavné rozpory. Podľa názoru kasačného\nsúdu sa sťažovateľ týmto spôsobom len snaží vyviniť zo zodpovednosti za spáchaný priestupok.\nVzhľadom na uvedené vyhodnotil kasačný súd námietku sťažovateľa ako nedôvodnú.\n40. Kasačný súd za nedôvodnú a irelevantnú považoval tiež námietku sťažovateľa ohľadom\nformalistického postupu krajského súdu ako aj vysloveného právneho názoru, pretože má za\npreukázané, že správny súd postupoval v zmysle príslušných zákonných ustanovení a jeho rozhodnutie\nvychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.\n41. Kasačný súd považuje za dôležité zdôrazniť, že v prerokúvanom prípade len tvrdenia sťažovateľa,\nktorými namietal nesprávnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy stáli proti dôkazným prostriedkom\nobsiahnutým v spisovom materiáli, ktoré v zásade neboli spochybnené. Kasačný súd má zato, že\nkrajský súd dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti rozhodnutia žalovaného i jemu\npredchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvej inštancie. Nemožno nič vyčítať krajskému\nsúdu, ktorý sa podrobne zaoberal všetkými žalobnými námietkami a dospel k správnemu názoru, že\n\npreskúmavaným rozhodnutím žalovaného nedošlo k porušeniu zákona, pričom svoj právny záver, s\nktorým sa kasačný súd stotožnil, aj náležitým spôsobom odôvodnil.\n42. Kasačný súd zdôrazňuje, že sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti\na skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a\npreto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru kasačného\nsúdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto, ak krajský súd\ndospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj\nrozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch inštanciách považoval za súladné so zákonom, bolo\npotrebné rozhodnutie súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa, považovať za správne.\n43. Kasačný súd sa tak v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy\nako aj s ich právnym posúdením, v konaní, ani v rozhodnutiach týchto orgánov nezistil porušenie\nžiadneho z ustanovení Správneho poriadku ani iného právneho predpisu. Správne rozhodnutia oboch\ninštancií obsahujú všetky náležitosti v zmysle § 47 Správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie\nvo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, v odôvodnení orgány\nverejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedené pri\nhodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami sťažovateľa a s jeho vyjadreniami k\npodkladom rozhodnutia.\n44. V zmysle uvedeného považuje kasačný súd zistenie skutkového stavu na posúdenie veci\nza dostačujúce. Kasačný súd uvádza, že rovnako má za nesporný skutkový stav tak, ako ho v\npodrobnostiach opísal krajský súd v preskúmavanom rozhodnutí. Kasačný súd po oboznámení sa s\npripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať, že v predmetnej veci nebolo možné\npostupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom v napadnutom rozhodnutí, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, nakoľko krajský súd sa posudzovanou\nvecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré aj náležite odôvodnil a s\nktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje (viď vyššie).\n45. Kasačný súd dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií\npostupovali v danej veci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili\ndostatok skutkových podkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou\nrelevantných zákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto\nkrajský súd nepochybil, keď žalobu sťažovateľa zamietol.\n46. Pokiaľ teda krajský súd vyhodnotil námietky sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovaného za nedôvodné\na rozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a žalobu sťažovateľa podľa § 190 S.s.p.\nzamietol, kasačný súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia.\n47. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku,\nriešenie ktorej by zostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil\nako také, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedeného\ndôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n48. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že\nsťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s.\np. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) a rovnako ju nepriznal ani žalovanému (§ 467 ods. 1 S. s.\np. a analogicky podľa § 168 S. s. p.). Kasačný súd priznal nárok na náhradu trov kasačného konania\nzúčastnenej osobe vzhľadom na jej úspech v konaní voči neúspešnému sťažovateľovi (§ 467 ods. 1 S.\ns. p. a analogicky podľa § 168 S.s.p.).\n49. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}