{"guid": "13dea311-d303-4238-a586-b6514dff3bae:2cd8488e-77e1-4298-a418-ae5b78208d0f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8016200112.1", "spisova_znacka": "3Asan/10/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Asan/10/2017 z 31. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2018, sp. zn. 3Asan/10/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8016200112.1", "identifikacne_cislo": "8016200112", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22", "nazov": "§ 22 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-23.odsek-1", "nazov": "§ 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-23.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-23"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "nazov": "§ 32 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-32.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-32"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-47", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-23", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-32"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2cd8488e-77e1-4298-a418-ae5b78208d0f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200112.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200112.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200112.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Asan/10/2017\n8016200112\n31. 07. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:8016200112.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu, JUDr. Ivana Rumanu a\nz členiek senátu JUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej PhD. v právnej veci žalobcu: U.\nC., bytom A., zastúpeného: Mgr. Paulína Naništová, advokátka, so sídlom Sládkovičova č. 8, Prešov,\nproti sťažovateľovi (pôvodne žalovanému): Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský\ndopravný inšpektorát, Pionierska ulica č. 33, Prešov, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného č. p.: KRPZ-PO-KD13-103/2015-P zo dňa 15.12.2015, o kasačnej sťažnosti\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/5/2016-38 zo dňa 23. novembra 2016,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č. k. 5S/5/2016-38 zo dňa 23. novembra 2016 z a m i e t a.\nŽalobcovi voči sťažovateľovi priznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5S/5/2016-38 zo\ndňa 23. novembra 2016 podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ zákona č. 162/2015 Z. z. (ďalej len „S. s.\np.“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. p.: KRPZ-PO-KD13/2015-P zo dňa 15. decembra 2015 v spojení s\nrozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove\n(ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. p.: ORPZ-PO-OD12-321/2015-P zo dňa 8. septembra 2015.\nZároveň priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. Žalovaný ako odvolací správny orgán svojím\nrozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „správny poriadok“) rozhodol tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil\nvo výrokovej časti rozhodnutia v časti textu ... na ulici N.... vypúšťa a nahrádza časťou textu ...na ulici\nZ...., v ďalšej časti odvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil.\n2. Rozhodnutím č. p.: ORPZ-PO-OD12-321/2015-P zo dňa 8. septembra 2015 prvostupňový správny\norgán rozhodol, že žalobca - obvinený z priestupku spáchaného dňa 16.04.2015 v čase o 14.50 hod.\nna ulici N., na ceste medzi OD NAY a čerpacou stanicou OMV ako vodič motorového vozidla značky\nMercedes Benz Vito, ev. č. S. zastavil a stál s týmto motorovým vozidlom proti smeru jazdy - vľavo pred\nzávorami na mieste, kde zastavenie a státie mohlo obmedziť jazdu vozidiel - autobusov pri vjazde do\nobjektu stanice SAD a. s. v Prešove. Týmto konaním porušil ustanovenie § 23 ods. 1 a ustanovenie §\n25 ods. 1 písm. u) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) a uznáva sa vinným zo\nspáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona\no priestupkoch. Za to mu podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 40,Eur. Zároveň podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 Vyhlášky Ministerstva vnútra\nSlovenskej republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch\n\nv znení Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 531/2008 Z. z. zaviazal žalobcu uhradiť\ntrovy konania vo výške 16,- Eur.\n3. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný vyššie uvedeným rozhodnutím, v ktorom uviedol, že\nposudzoval samostatne obe porušenia právneho predpisu žalobcom, t. j. zastavenie resp. nezastavenie\nvozidla vpravo v smere jazdy a obmedzenie vjazdu autobusov do areálu SAD Prešov. Zistil tak, že\nporušenie ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o cestnej premávke žalobcom zo dňa 16.04.2015 tak, ako\nje zachytené na fotodokumentácií vozidla je nesporné. Existenciu tohto porušenia vo všeobecnosti\nnenamietal ani žalobca. Spornou ostala otázka možného obmedzenia vjazdu vozidiel do areálu SAD\nPrešov. Citoval pri tom ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke a argumentoval,\nže z dikcie citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon o cestnej premávke v tomto ustanovení zakazuje\nvodičovi, okrem iného, zastaviť a stáť na takom mieste, kde by so zastaveným vozidlom mohol obmedziť\njazdu vozidiel, osobitne na miestach vjazdov na pozemok. Z gramatického hľadiska možno vyvodiť, že k\nporušeniu citovaného ustanovenia nie je nevyhnutne potrebné, aby došlo k znemožneniu vjazdu vozidla\nna pozemok, resp. obmedzeniu jazdy vozidiel, ale postačuje už samotná možnosť ich obmedzenia.\n4. Žalovaný citoval ustanovenie § 2 písm. n) zákona o cestnej premávke, podľa ktorého „neobmedzením“\nje povinnosť účastníka cestnej premávky počínať si tak, aby inému účastníkovi cestnej premávky\nneprekážal. Na základe tejto zákonnej citácie pojmu neobmedzenie, vo vzájomnej súvislosti s miestom\nzastavenia a státia vozidla ev. č. S. a v nadväznosti na rozmery vozidiel, ktorých jazdu mohol obmedziť\nmá za preukázané, že dňa 16.04.2015 zo strany žalobcu došlo aj k porušeniu ustanovenia § 23\nods. 2 zákona o cestnej premávke, t. j., že v uvedený deň svojím vozidlom zastavil a stál na takom\nmieste, kde obmedzil jazdu vozidiel pred vjazdom do areálu SAD Prešov. V tejto súvislosti je potrebné\nuviesť, že žalobca zastavil a stál na mieste, ktoré je využívané na vjazd autobusov na stanicu SAD\nPrešov, teda vozidiel, ktoré vzhľadom na svoje rozmery pri vybočovaní zo smeru svojej jazdy, t. j.\naj pri obchádzaní stojaceho vozidla potrebujú väčší rádius pre bezpečné vykonanie jazdného úkonu.\nFotodokumentácia obsahujúca spisový materiál zachytáva stojace vozidlo ev. č. S. a presné umiestnenie\nobrubníka. Vzhľadom na ich vzájomné umiestnenie je žalovaný toho názoru, že ani voľný priestor\nširoký sedem metrov, uvedený žalobcom nie je dostatočný vzhľadom na jazdný úkon, ktorý musí vodič\nautobusu vykonať pri obchádzaní vozidla a súčasnom príjazde k rampe na to, aby stojace vozidlo\nnebolo považované za prekážku. Na základe takéhoto posúdenia veci (vzájomnej polohy prekážok a\nich vzdialenosti) nepovažuje za potrebné dopĺňať spis ďalšou fotodokumentáciou z miesta spáchania\npriestupku.\n5. K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že za priestupok podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. l)\nzákona o priestupkoch je možné uložiť sankciu - pokutu do 100,- Eur. Na základe uvedeného konštatoval,\nže prvostupňový správny orgán sa pri uložení druhu sankcie za priestupok a jej výmery dostatočne\nzaoberal všetkými hľadiskami a kritériami, ktoré zákon o priestupkoch v ustanovení § 12 ako predpoklad\núvahy o uložení sankcie stanovuje a vyššie uvedené hodnotenie považuje za náležité a dostačujúce k\nurčeniu a odôvodneniu uloženej sankcie v jeho druhu a výmere a zastáva názor, že sankcia bola uložená\nv súlade so zákonom a jej výška je primeraná k porušeniu právneho predpisu tak, ako to prvostupňový\nsprávny orgán dostatočne uviedol a odôvodnil vo svojom rozhodnutí. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi\nbola za ním spáchaný skutok uložená pokuta na spodnej hranici sankčného pásma.\n6. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného a\nnamietal, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a žalovaný rozhodol na\nzáklade nesprávneho právneho posúdenia veci. O žalobe rozhodol Krajský súd v Prešove napadnutým\nrozsudkom č. k. 5S/5/2016-38 zo dňa 23.11.2016.\n7. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že požiadavka na čo najúplnejšie a najpresnejšie\nzistenie skutočného stavu veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy uvedenej v § 3\nods. 4 Správneho poriadku. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia\na dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové\nzistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne\ninterpretované ani skreslené, či už vedome alebo nevedome.\n8. Krajský súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že správne orgány oprávnené prejednávať priestupok\nsa v danom prípade neriadili touto zásadou materiálnej pravdy. K záverom o spáchanom priestupku\n\nžalobcom prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný dospeli na základe oznámenia fyzickej osoby\nIng. A., riaditeľa odboru dopravy SAD Prešov, ktorý síce uviedol, že dňa 16.04.2015 sa stal protiprávny\nskutok, avšak v čase okolo 14.50 hod. Toto svoje tvrdenie nepodoprel žiadnymi dôkazmi. Správny súd sa\nmôže iba domnievať, že fotodokumentáciu, ktorá sa nachádza v priestupkovom spise predložil práve Ing.\nA.. Na tejto fotodokumentácii sa však nenachádza žiadne označenie, že bola vyhotovená 16.04.2015 v\nčase o 14.50 hod. a zo spisu ani nie je zrejmé, kto túto fotodokumentáciu obstaral. V konaní teda podľa\nkrajského súdu absentujú dôkazy preukazujúce presný dátum a čas spáchania priestupku.\n9. Ďalej krajský súd konštatoval, že pri hodnotení dôkazov v konaní pred správnym orgánom ide o\nmyšlienkovú činnosť správneho orgánu, v rámci ktorej je vykonaným dôkazom prisudzovaná hodnota\nzávažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, hodnota zákonnosti a napokon hodnota ich pravdivosti. Správne\norgány si tvrdenie Ing. A. v konaní z hľadiska jeho pravdivosti a hodnovernosti neoverili a nevykonali\ndôkazy na preukázanie hodnovernosti tohto tvrdenia. Za takýchto vyššie uvedených okolností napadnuté\nrozhodnutie žalovaného vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci.\n10. Krajský súd poukázal aj na skutočnosť, že z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nje nesporné, že žalobca bol uznaný vinným z porušenia ustanovenia § 23 ods. 1 a § 25 ods. 1 písm.\nu) zákona o cestnej premávke. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na strane 4 posledný\nodsek však uvádza, že mal za preukázané, že dňa 16.04.2015 zo strany žalobcu došlo aj k porušeniu\nustanovenia § 23 ods. 2 zákona o cestnej premávke. Spáchanie priestupku podľa § 23 ods. 2 zákona\no cestnej premávke žalobcovi pred prvostupňovým správnym orgánom nebolo vytknuté a v tejto časti\nvýroková časť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu odvolacím orgánom nebola zmenená.\nOdôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného je teda v tomto prípade, podľa názoru krajského\nsúdu, zmätočné a nezrozumiteľné a neodráža skutočnosti, ktoré sú uvedené vo výroku rozhodnutia\nprvostupňového správneho orgánu.\n11. Uvedené dôvody krajský súd viedli k tomu, aby napadnuté rozhodnutie žalovaného, v spojení s\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ S. s. p. zrušil, pretože\nnezistili úplne a presne skutočný stav veci a odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je nepreskúmateľné\npre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.\n12. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote žalovaný kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods.\n1 písm. g/ S. s. p. z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje za potrebné poukázať na ust. § 34 ods. 1\nzákona o správnom konaní, v zmysle ktorého na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Jedným z dôkazných\nprostriedkov použitých v konaní o priestupku bola aj fotodokumentácia odstaveného vozidla ev. č. S.\npred vjazdom do areálu SAD Prešov v smere od ČS OMV. Vyhotovenie predmetnej fotodokumentácie\npodľa sťažovateľa neodporuje žiadnemu zákonu, a teda podmienka jej súladu s právnymi predpismi\nbola zachovaná. Sťažovateľ považoval zabezpečenú fotodokumentáciu za prostriedok, ktorým bolo\nmožné zistiť a objasniť skutočný stav veci, najmä zistenie spôsobu postavenia vozidla bez ohľadu na\nosobu, ktorá túto fotodokumentáciu vyhotovila. Vzhľadom ku skutočnosti, že orgán Policajného zboru\nzačal objasňovať priestupok na základe vyjadrenia oznamovateľa je podľa sťažovateľa logické, že pri\nopise skutku vychádzal zo skutočností, ktoré oznamovateľ uviedol, okrem toho aj o čase, kedy bolo\nzistené, že vozidlo ev. č. S. je zaparkované pred vjazdom do areálu SAD Prešov spôsobom, ktorý je\nzadokumentovaný na fotodokumentácii. Určenie času spáchania priestupku slovným spojením „okolo\n14.50 hod.“ oznamovateľom nemôže znamenať vylúčenie jeho spáchania v čase „o 14.50 hod.“ tak, ako\nto bolo opísané vo výroku rozhodnutia o priestupku.\n14. Ďalej sťažovateľ uviedol, že sa nestotožňuje s názorom krajského súdu o tom, že v konaní absentujú\ndôkazy preukazujúce presný dátum a čas spáchania priestupku. V prípade, že podozrivý po oboznámení\nsa s fotodokumentáciou nevznesie žiadne námietky týkajúce sa času jej vzniku, potom nemá správny\norgán dôvod pochybovať o jej autenticite vo vzťahu k dátumu, resp. času jej vzniku, a teda nemá dôvod\nv konaní preukazovať čas jej vzniku.\n15. Sťažovateľ sa nestotožnil ani s odôvodnením, podľa ktorého hodnotil krajský súd rozhodnutie\nsťažovateľa za zmätočné a nezrozumiteľné, neodrážajúce skutočnosti, ktoré sú uvedené vo výroku\n\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keď žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že\nmal za preukázané, že zo strany žalobcu došlo dňa 16.04.2015 aj k porušeniu ustanovenia § 23 ods.\n2 zákona o cestnej premávke. Sťažovateľ poukázal na to, že v predmetnom odseku slovne popísal\nporušenie právneho predpisu žalobcom, pričom z jeho kontextu možno vyvodiť záver, že konanie\nžalobcu je potrebné považovať za vinu podľa § 23 ods. 1 zákona o cestnej premávke. Uvedené považuje\nza chybu v písaní, resp. administratívnu chybu, ku ktorej došlo pri písomnom vyhotovovaní rozhodnutia.\n16. Podľa sťažovateľa, krajský súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 195 písm. a/ Správneho súdneho\nporiadku, pretože z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že oprávnenie správneho súdu nebyť vo veciach\nsprávneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby je vymedzená tým, že zistenie skutkového\nstavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav,\nktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s\nadministratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.\n17. Vzhľadom k uvedenému sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\n18. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca a uviedol, že argumentáciu súdu považuje za dostatočne\nodôvodnenú. Zároveň má za to, že postup súdu podľa § 195 písm. a/ S. s. p. bol v súlade so zákonom.\nPreto navrhol, aby kasačný súd sťažnosť podanú žalovaným ako nedôvodnú zamietol a priznal mu nárok\nna náhradu trov kasačného konania.\n19. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona č.\n162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len \"S. s. p.\")] po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas\núčastník konania zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania\n(§ 455 S. s. p.) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1 S. s.\np.) a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti žalovaného nie je možné vyhovieť.\n20. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené\nalebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 S. s. p.).\n21. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 S. s. p.).\n22. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n23. Kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, skúmal\naj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe a z takto\nvymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu.\n\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti\nproti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po\noboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.\n25. Úlohou správneho súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy, tretej časti\nSprávneho súdneho poriadku - upravujúcej rozhodovanie o správnych žalobách vo veciach správneho\ntrestania, na základe žaloby žalobcu preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenil vo výrokovej časti rozhodnutia v časti textu:\n„...na ulici N....“ vypustil a nahradil časťou textu: „...na ulici Z....“, v ďalšej časti odvolanie zamietol a\npotvrdil rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu v\nPrešove č. p.: ORPZ-PO-OD12-321/2015-P zo dňa 08.09.2015, ktorým rozhodol, že žalobca - obvinený\nz priestupku, dňa 16.04.2015 v čase o 14.50 hod. na ulici N., na ceste medzi OD NAY a čerpacou\nstanicou OMV ako vodič motorového vozidla značky Mercedes Benz Vito ev. č. S. zastavil a stál s týmto\nmotorovým vozidlom proti smeru jazdy - vľavo pred závorami na mieste, kde zastavenie a státie mohlo\nobmedziť jazdu vozidiel - autobusov pri vjazde do objektu stanice SAD a. s. v Prešove. Týmto konaním\nporušil ustanovenie § 23 ods. 1 a ustanovenie § 25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej\npremávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uznal ho vinným zo spáchania priestupku proti\nbezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch. Za to mu\npodľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch uložil pokutu vo výške 40,- Eur. Zároveň podľa § 79\nods. 1 zákona o priestupkoch, s poukazom na § 1 vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nč. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch, v znení vyhlášky\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky č. 531/2008 Z. z. zaviazal žalobcu uhradiť trovy konania vo\nvýške 16,- Eur.\n26. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon o priestupkoch), priestupkom\nje zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne\noznačené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných\npredpisov alebo o trestný čin.\n27. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto iným konaním ako sa uvádza v písm. a) až k) poruší všeobecne záväzný\nprávny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.\n28. Podľa § 22 ods. 2 písm. f) zákona o priestupkoch, za priestupok podľa ods. 1 písm. l) možno uložiť\npokutu do 100,- Eur.\n29. Podľa § 58 ods. 1 písm. a) a b) zákona o priestupkoch, objasňovaním priestupkov podľa tohto zákona\nsa rozumie obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie správneho orgánu najmä o tom, či sa stal\nskutok, ktorý je priestupkom podľa tohto alebo iného zákona a či tento skutok spáchala osoba podozrivá\nzo spáchania priestupku.\n30. Podľa § 59 ods. 1 zákona o priestupkoch, objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného\nzistenia správnych orgánov alebo orgánov oprávnených objasňovať priestupky alebo na základe\noznámenia fyzickej osoby alebo právnickej osoby.\n31. Podľa § 51 zákona o priestupkoch, ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú\nsa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\n32. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len\nsprávny poriadok) rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.\n33. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pri tom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n\n34. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n35. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako\npoužil správnu úvahu po použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal\ns návrhmi a námietkami účastníkov konania a z ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n36. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov vodič smie zastaviť a stáť len vpravo v smere jazdy v jednom rade a rovnobežne s okrajom\ncesty, čo najbližšie k okraju cesty a na jednosmernej ceste vpravo i vľavo. Ak nie je ohrozená bezpečnosť\na plynulosť cestnej premávky vodič smie v obci zastaviť a stáť kolmo prípadne šikmo na okraj cesty\nalebo zastaví v druhom rade. Pri státí musí zostať aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej tri metre pre\nkaždý smer jazdy. Pri zastavení musí zostať voľný aspoň jeden jazdný pruh široký najmenej tri metre\npre oba smery jazdy.\n37. Podľa § 25 ods. 1 písm. u) zákona o cestnej premávke, vodič nesmie zastaviť a stáť na iných\nmiestach, kde zastavenie alebo státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo\nobmedziť jazdu vozidiel; osobitne na miestach vjazdov alebo výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov\nz objektov určených na zásobovanie alebo parkovacích miest.\n38. V danom prípade medzi žalobcom a sťažovateľom zostáva spornou otázka, či správne orgány\nrozhodli žalobou napadnutými rozhodnutiami o uložení pokuty žalobcovi na základe dostatočne\nzisteného skutkového stavu.\n39. Z priloženého administratívneho spisu vyplýva, že konanie o priestupku voči žalobcovi začalo na\nzáklade oznámenia Ing. S. A., s ktorým bol spísaný záznam o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3\nzákona o priestupkoch dňa 16.04.2015, z ktorého vyplýva, že toto oznámenie podával ako zamestnanec\nspoločnosti SAD a. s. Prešov, riaditeľ odboru dopravy, ktorý tvrdil, že už dlhšiu dobu majú problémy\ns parkovaním iných vozidiel v blízkosti závor zo strany čerpacej stanice OMV na ulici Východnej,\nktoré bránia vjazdu autobusov na stanicu SAD. Taktiež uviedol, že dňa 16.04.2015 v čase okolo 14.50\nhod. bolo opäť pred uvedenou závorou zaparkované motorové vozidlo, a to Mercedes ev. č. S.. K\npredmetnej veci bol dňa 14.05. 2015 vypočutý žalobca, ktorý uviedol, že je vlastníkom motorového\nvozidla Mercedes Benz Vito ev. č. S.. Týmto vozidlom zásobuje prevádzku na ulici Východnej v Prešove,\nktorá susedí so SAD Prešov. Ďalej uviedol, že vždy parkuje tak, aby žiadny autobus, resp. vodič autobusu\nnemal problém vojsť cez rampy do areálu SAD Prešov, že sa riadi cestovným poriadkom autobusov\na využíva čas, kedy cez spomínaný úsek nejazdí žiadny autobus, namietal, že na fotografiách, ktoré\nsú súčasťou priestupkového spisu, nie je zachytený žiadny autobus a z toho vyplýva, že fotografie boli\nurobené dodatočne s odstupom času. Zároveň uviedol aj to, že svoje vozidlo zaparkuje na spomínanom\nmieste vždy tak, že nechá dostatočný priestor pre vjazd autobusov do SAD Prešov a taktiež pre\npeších účastníkov cestnej premávky. Obvodné oddelenie Policajného zboru Prešov - Juh do spisu\nzaložilo fotodokumentáciu - kópiu fotografií, vyobrazujúcich parkovanie motorového vozidla S.. Na týchto\nfotografiách nie je označené kedy, teda v ktorý deň a v ktorý čas boli vyhotovené a kto ich vyhotovil.\n40. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu zo dňa 08.09.2015, č. ORPZ-PO-OD12-321/2015P bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch.\nŽalobca podľa výroku predmetného rozhodnutia dňa 16.04.2015, v čase o 14.50 hod. na ulici Východnej\nv Prešove na ceste medzi OD NAY a čerpacou stanicou OMV ako vodič motorového vozidla značky\nMercedes Benz Vito ev. č. S. zastavil a stál s týmto motorovým vozidlom proti smeru jazdy - vľavo pred\nzávorami na mieste, kde zastavenie a státie mohlo obmedziť jazdu vozidiel - autobusov, pri vjazde do\nobjektu stanice SAD a. s. v Prešove. Týmto konaním porušil ustanovenie § 23 ods. 1 a ustanovenie §\n25 ods. 1 písm. u) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nPodľa § 13 ods. 2 zákona o priestupkoch mu bola uložená sankcia vo výške 40 eur. Zároveň podľa §\n79 ods. 1 zákona o priestupkoch s poukazom na § 1 Vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\nč. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch v znení Vyhlášky\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky č. 531/2008 Z. z. zaviazal žalobcu uhradiť trovy konania vo\nvýške 16,- Eur.\n\n41. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. p.:\nKRPZ-PO-KD13-103/2015-P zo dňa 15.12.2015 tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu\nzmenil vo výrokovej časti rozhodnutia v časti textu ... na ulici Východnej v Prešove... vypúšťa a nahrádza\nčasťou textu ...na ulici Masarykovej v Prešove...(z dôvodu opravy označenia ulice), v ďalšej časti\nodvolanie zamietol a rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že porušenie ustanovenia § 23 ods.\n1 zákona o cestnej premávke žalobcom zo dňa 16.04.2015 tak, ako je zachytené na fotodokumentácií\nvozidla je nesporné. Existenciu tohto porušenia vo všeobecnosti nenamietal ani žalobca. Spornou ostala\notázka možného obmedzenia vjazdu vozidiel do areálu SAD Prešov. Konštatoval, že vjazd do areálu\nstanice SAD v Prešove od čerpacej stanice OMV je prioritne využívaný vodičmi autobusov, teda vodičmi\nvozidiel, ktoré vzhľadom na svoje rozmery vyžadujú väčší priestor potrebný na ich bezpečné vedenie.\nAk by žalobca obdobným spôsobom zastavil a stál s vozidlom na mieste, kde je napr. zakázaný vjazd\nautobusov, nákladných vozidiel resp. iných vozidiel, ktoré svojimi rozmermi značne prekračujú rozmery\nvozidiel kategórie M (teda vozidiel určených na prepravu osôb do 9 miest na sedenie) je nepochybné, že\núvaha správneho orgánu by bola odlišná od súčasnej, avšak tým, že žalobca zastavil a stál s vozidlom\npred vjazdom do areálu SAD v Prešove, čo znamená predpoklad, že tento vjazd je využívaný vodičmi\nautobusov, je uvedené jeho konanie potrebné považovať za porušenie zákonného ustanovenia § 23\nods. 1 zákona o cestnej premávke.\n42. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti namietal, že krajský súd v napadnutom rozsudku vec\nnesprávne právne posúdil keď konštatoval, že správne orgány nemali dostatočne zistený skutkový stav\nvo vzťahu k preukázaniu presného dátumu a času spáchania priestupku. Uviedol, že v prípade, ak\npodozrivý po oboznámení sa s fotodokumentáciou nevznesie žiadne námietky týkajúce sa času jej\nvzniku, potom správny orgán nemá dôvod pochybovať o jej autenticite vo vzťahu k dátumu, resp. času\njej vzniku a teda nemá dôvod v konaní preukazovať čas jej vzniku. Pôvod spornej dokumentácie však\nsťažovateľ ani v podanej kasačnej sťažnosti neobjasnil, napriek tomu, že sa zaoberal spochybnením\ndomnienky krajského súdu, že predmetná fotodokumentácia by mohla pochádzať od oznamovateľa Ing.\nA..\n43. Zisťovanie podkladov pre rozhodnutie v zmysle ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku patrí k\nťažiskovým činnostiam orgánov verejnej správy v správnom konaní. V podstate ide o poznávací proces\nurčitých predmetov alebo javov, ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu. Výsledky tohto procesu slúžia\nako podklad na vydanie rozhodnutia. Požiadavka zákona čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný\nstav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy.\n44. Proces získavania podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní má niektoré špecifiká, najmä v\nporovnaní so súdnym konaním. Ak to vyžaduje povaha veci alebo ustanovuje osobitný právny predpis,\nsprávny orgán nariadi aj ústne pojednávanie alebo môže vykonať ďalšie dôkazy.\n45. Správny poriadok ukladá správnemu orgánu povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci.\nÚplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre\ndanú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného\nprešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu a nie sú ani nepresne interpretované, ani skreslené či už\nvedome, alebo nevedome.\n46. Slovenská republika sa v čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky zaväzuje, že uznáva a dodržiava\nvšeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie\nmedzinárodné záväzky.\n47. Kľúčovým medzinárodným dokumentom, ktorý ustanovuje istý štandard základných ľudských práv a\nslobôd a zároveň aj zabezpečuje mechanizmus kontroly ich dodržiavania v praxi, je Európsky dohovor\no ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý vznikol na pôde Rady Európy. V tejto súvislosti\nkasačný súd považuje za potrebné zdôrazniť aplikáciu zásad, ktoré platia v trestnom konaní (predmetom\nktorého je postihovanie trestných činov) pri ukladaní správnych sankcií. Aj keď je použitie analógie ako\ninterpretačného postupu v oblasti správneho práva výnimočné, jednou z oblastí, v ktorej sa analógia\nuplatňuje je práve oblasť správneho trestania, v ktorej sa analogicky uplatňujú zásady platiace v trestnom\nprocese. Aj samotný Správny súdny poriadok v ustanovení § 195 písm. c) a d) ukladá správnemu súdu,\nmimo žalobných bodov preveriť, či boli v procese správneho trestania dodržané tieto zásady. Jednou zo\n\nzásad platiacich v trestnom procese je zásada úplného zistenia skutkového stavu, čo znamená, zistenie\nskutkového stavu v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že sa skutok stal, že ho\nspáchal obvinený a že sa stal takým spôsobom, ako je popísaný v rozhodnutí o uložení sankcie. V\nprípade akýkoľvek pochybností potom platí zásada in dubio pro reo.\n48. V danej veci sa kasačný súd oboznámil s dôkaznými prostriedkami založenými v priestupkovom\nspise prvostupňového správneho orgánu, ktoré boli podkladom pre vydanie napadnutých rozhodnutí a\ndospel k záveru, že z nich nemožno vyvodiť jednoznačný záver o dátume a čase priestupku tak, ako\nje uvedený vo výroku rozhodnutia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného\ninšpektorátu v Prešove č. p.: ORPZ-PO-OD12-321/2015-P zo dňa 8. septembra 2015. Z dôkazných\nprostriedkov, ktoré boli podkladom aj pre vydanie rozhodnutia žalovaného nebolo teda jednoznačne\npreukázané, že žalobca v presne určený deň a hodinu (16.04.2015 o 14.50 hod.) porušil ust. § 23\nods. 1 a § 25 ods. 1 písm. u/ zákona o cestnej premávke. Správny orgán sa v tomto smere v\ncelosti spoľahol na pravdivosť údajov poskytnutých oznamovateľom. Nepreskúmal, či postavenie vozidla\nskutočne obmedzuje premávku vozidiel po komunikácii, nevykonal za týmto účelom obhliadku miesta,\nnajmä z pohľadu uhla, pod ktorým bola fotodokumentácia vyhotovená, s možnosťou skreslenia reálneho\npohľadu. Vychádzali pri zisťovaní skutočného stavu veci len z jednostranného tvrdenia oznamovateľa.\n49. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol, že porušenie ustanovenia § 23 ods. 1 zákona o\ncestnej premávke žalobcom dňa 16.04.2015 tak, ako je zachytené na fotodokumentácií vozidla je\nnesporné. Táto argumentácia sťažovateľa, na ktorej je postavené aj rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu vedie kasačný súd k záveru, že správne orgány nedostatočne zistili skutočný stav,\npretože nebol dostatočne preukázaný dátum a čas priestupku, ktorý sa žalobcovi kladie za vinu, ako\nani možné obmedzenie vjazdu vozidiel do areálu SAD. Sporná fotodokumentácia neobjasňuje tieto\nskutočnosti. Žalobca vo svojom vysvetlení podanom dňa 14.05.2015, t. j. s odstupom takmer 1 mesiac\nod údajného spáchania priestupku nepotvrdil pravdivosť tvrdenia oznamovateľa o čase spáchania\npriestupku. Správne orgány ako podklad pre svoje rozhodnutie využili teda len tvrdenie a vlastnou\nčinnosťou nepreverený dôkaz oznamovateľa, čím došlo zo strany správnych orgánov k porušeniu\nzásady rovnosti účastníkov konania. Námietkou žalobcu, že dokumentácia bola vyhotovená dodatočne,\nsa orgány verejnej správy oboch stupňov dostatočne nezaoberali a toto tvrdenie žalobcu vyhodnotili ako\nnedôveryhodné.\n50. Objasňovanie priestupkov sa koná na základe vlastného zistenia správnych orgánov alebo orgánov\noprávnených objasňovať priestupky (v danom prípade policajných orgánov). V prípade oznámenia\npriestupku inou osobou, je nevyhnutné toto oznámenie preveriť, zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci, pretože za objektívne zistenie a posúdenie priestupku zodpovedajú orgány verejnej správy,\nktoré nemôžu svoje povinnosti a oprávnenia prenášať na iné súkromné osoby a vychádzať len z\noznámených jednostranných dôkazov. Orgány verejnej správy v danom prípade zákonom určeným\nspôsobom nepostupovali, čím porušili ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku.\n51. Podľa názoru kasačného súdu krajský súd v danej veci postupoval vecne správne a skutkovo aj\nprávne vyhodnotil stav veci v súlade so zákonom. Krajský súd správne dospel v napadnutom rozhodnutí\nk názoru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán nezistili úplne a presne skutočný stav veci,\npretože sa nedostatočne riadili ustanoveniami § 46 a § 47 v spojení s § 32 ods. 1 a § 3 ods. 4 Správneho\nporiadku. Preto rozhodnutie krajského súdu, ktorý takéto rozhodnutia zrušil, bolo potrebné považovať\nza správne.\n52. Sťažovateľ v podanej kasačnej sťažnosti tiež namietal, že krajský súd považoval rozhodnutie\nsťažovateľa za zmätočné a nezrozumiteľné, neodrážajúce skutočnosti, ktoré sú uvedené vo výroku\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, keď žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že\nmal za preukázané, že zo strany žalobcu došlo dňa 16.04.2015 aj k porušeniu ustanovenia § 23 ods. 2\nzákona o cestnej premávke. Kasačný súd uznáva, že v tomto prípade mohlo ísť zrejme o chybu v písaní,\navšak ani to by nič nemenilo na správnosti záverov a rozhodnutia krajského súdu.\n53. Skutočnosť, ktorú sťažovateľ namietal v podanej kasačnej sťažnosti, že krajský súd nesprávne\naplikoval ustanovenie § 195 písm. a/ Správneho súdneho poriadku považuje kasačný súd za nedôvodnú.\n\n54. Ak má preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy naplniť ústavnú požiadavku\nsúdnej ochrany podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, musí mať správny súd právomoc konať a rozhodovať o\nzodpovednosti za priestupok alebo správny delikt v plnej jurisdikcii, t. j. tak, ako by konal a rozhodoval\nako trestný súd. V konečnom dôsledku otázka, či je určité konanie kvalifikované ako trestný čin\nalebo ako priestupok (príp. správny delikt), je skôr vyjadrením trestnej politiky štátu na mieru ochrany\njednotlivých vzťahov, záujmov a hodnôt, než systematickým prístupom k úprave verejnoprávnych\npovinností. Ustanovenie § 195 SSP explicitne stanovuje, kedy správny súd nie je viazaný v konaní vo\nveciach správneho trestania rozsahom a dôvodmi žaloby. Táto právna úprava vyplynula aj zo súčasnej\nsúdnej praxe uplatňujúcej plnú jurisdikciu v správnom trestaní na základe čl. 6 ods. 1 Dohovoru a\nustanovenia § 250i ods. 1, 2 a 3 OSP. Nová právna úprava v Správnom súdnom poriadku tak dáva\nsúdu bez ohľadu na rozsah a dôvody žaloby priamo povinnosť zaoberať sa otázkou zistenia skutočného\nstavu veci [§ 195 písm. a) SSP], a preto krajský súd postupoval správne, keď aplikoval namietanú\nprávnu normu v prípade zistenia nedostatku dôvodov a nedostatočne zisteného skutočného stavu v\nrozhodnutiach správnych orgánov.\n55. Ďalšie skutočnosti, ktorými sťažovateľ v kasačnej sťažnosti spochybňoval predmetné rozhodnutie\nkrajského súdu boli totožné s námietkami, ktoré namietal už v konaní pred krajským súdom a s ktorými\nsa krajský súd náležite vysporiadal. Kasačný súd zistil, že kasačná sťažnosť neobsahuje žiadne právne\nrelevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského\nsúdu.\n56. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že\nnapadnuté uznesenie krajského súdu bolo vydané v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie\nalebo zmenu a kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v zmysle ust. § 461 S. s. p.\n57. O náhrade trov konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 467 ods. 1 S. s. p. v spojení s §\n167 ods. 1 S. s. p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného\nkonania.\n58. O výške náhrady trov konania rozhodne krajský súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.\n59. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nJednou zo zásad platiacich v trestnom procese je zásada úplného zistenia skutkového stavu, čo\nznamená zistenie skutkového stavu v rozsahu a spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, že sa\nskutok stal, že ho spáchal obvinený a že sa stal takým spôsobom, ako je popísaný v rozhodnutí o uložení\nsankcie. V prípade akýchkoľvek pochybností potom platí zásada in dubio pro reo.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}