{"guid": "a508aa81-a956-4aea-8a74-fc3d435a2593:142111a7-abe2-4784-ace3-8c999eb7f36e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8016200107.1", "spisova_znacka": "10Asan/15/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Asan/15/2017 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 10Asan/15/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8016200107.1", "identifikacne_cislo": "8016200107", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/82/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/82-2005/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/82#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/142111a7-abe2-4784-ace3-8c999eb7f36e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200107.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200107.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200107.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Asan/15/2017\n8016200107\n30. 05. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:8016200107.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v právnej\nveci sťažovateľa (pôvodne žalobcu): Gabriel Filakovský - Gabriell&PROGRESS, so sídlom Bardejov, L.\nSvobodu 2, IČO: 43 773 834, zastúpeného JUDr. Matúšom Hríbom, advokátom, so sídlom v Bardejov,\nNa hradbách 5, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Košice, Masarykova 10, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 10. decembra 2015 č: OPS/BEZ/2015/5219,\n0-611/2015 v spojení s rozhodnutím inšpektorátu práce Košice zo dňa 2. septembra 2015 č.: 182/15/0,\no kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/5/2016-39 zo dňa 13.\noktóbra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/5/2016-39 zo dňa\n13. októbra 2016 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 10. decembra 2015 č: OPS/\nBEZ/2015/5219, 0-611/2015 a rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice zo dňa 2. septembra 2015 č.:\n182/15/0 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.\nŽalobcovi nárok na náhradu trov konania p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Inšpektorát práce Košice rozhodnutím zo dňa 10.12. 2015 č: OPS/BEZ/2015/5219, 0-611/2015\npodľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce uložil žalobcovi pokutu\nvo výške 5.000,- eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005\nZ.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní (ďalej len „zákon o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní“) spočívajúce v tom, že žalobca dňa 11.05.2015 o 12.00 hod. využíval závislú prácu\nfyzických osôb W. Z. a S. Z., ktoré pre zamestnávateľa (žalobcu) vykonávali pomocné práce na stavbe\n- X. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu - Zákona č. 311/2001\nZ.z. (Zákonníka práce).\n2. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že pri výkone inšpekcie práce bol zistený\nnedostatok spočívajúci v porušení zákazu nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k zamestnancom:\nW. Z. a S. Z.. Predmetný nedostatok bol zdokumentovaný v Protokole o výsledku inšpekcie práce č.\nIKO-128-53-1.2/P-B28-15 zo dňa 19.05.2015 (ďalej len „protokol“), ktorý bol žalobcovi zaslaný dňa\n19.05.2015 poštovou prepravou.\n3. Inšpektorát práce začal správne konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt právne posúdený\nako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom\n\nzamestnávaní (špecifikovaný v protokole v časti Nelegálne zamestnávanie, bod B) oznámením o začatí\nsprávneho konania doručeným dňa 07.08.2015. K oznámeniu o začatí správneho konania uložením\npokuty sa žalobca vyjadril listom doručeným na inšpektorát práce dňa 18.08.2015, v ktorom uviedol, že\nmenovaní mu prišli pomôcť vykopať prívodnú rúru, na ktorej mal poruchu. Na stavbe sa nachádzali iba\ndve hodiny a následne pracovisko opustili.\n4. Rozhodnutím zo dňa 10.12.2015 žalovaný vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu\npráce Košice zo dňa 02.09.2015 č. 182/15/0 rozhodol tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu\nzamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n5. Žalovaný dospel k záveru, že Inšpektorát práce preukázal, že žalobca ako zamestnávateľ porušil\npovinnosti vyplývajúce mu z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej\npráci a nelegálnom zamestnávaní. Porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania bolo jednoznačne\npreukázané pri výkone inšpekcie práce konanej dňa 11.05.2015 o 12. hodine na stavbe -X., kde závislú\nprácu vykonávali fyzické osoby W. Z. a S. Z.. Vyššie uvedený záver vyplýva zo zápisnice o podaní\ninformácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku (ďalej zápisnica) spísaných\ndňa 11.05.2015 s W. Z. a S. Z. a zápisnicou o podaní informácie zamestnávateľom. Obaja menovaní\nv zápisniciach zhodne potvrdili, že sa na práci dohodli so žalobcom a nemajú uzatvorený žiadny\npracovnoprávny vzťah. Sám žalobca v zápisnici o podaní informácie zamestnávateľom potvrdil, že\nmenovaní pracujú pre neho, kopú prívodnú rúru s jeho náradím a nemajú nič podpísané.\n6. Tvrdenie žalobcu, že ho inšpektori práce úmyselne uviedli do omylu tým, že jeho porušenie zákona sa\nbude riešiť iba zápisom, považoval žalovaný za účelové v snahe vyhnúť sa uloženému postihu, keďže\nnelegálne zamestnávanie je považované za závažné porušenie zákona.\n7. K tvrdeniu žalobcu, že správny orgán vykonal nesprávne právne posúdenie veci, keď dospel\nk záveru o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, pretože nebol naplnený pojmový znak\nnelegálneho zamestnávania - odplatnosť- žalovaný argumentoval, že odo dňa 01.03.2015 nepatrí\nodmena medzi znaky závislej práce, a preto považuje tento argument za irelevantný z dôvodu,\nže samotná inšpekcia práce bola vykonaná dňa 11.05.2015. V zmysle novej právnej úpravy sa za\nzávislú prácu považuje práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti\nzamestnanca, osobne zamestnancom u zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa v jeho mene,\nv pracovnom čase určenom zamestnávateľom. S ohľadom na túto skutočnosť žalovaný poukázal, že\npodľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,\nv obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj inom\npracovnoprávnom vzťahu.\n8. K námietke žalobcu, že je potrebné prihliadať na skutočnosť, že zo strany žalobcu sa nejednalo o\númyselné zavinenie, žalovaný poukázal na tzv. inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty.\nZamestnávateľ je zodpovedný už tým, že k samotnému nedostatku, teda k porušeniu došlo, bez\nohľadu na následné odstránenie zistených nedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené\nalebo nezavinené konanie, či opomenutie. Z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti\nzamestnávateľa za správny delikt nepodstatným, či k pochybeniu došlo zavinením určitých okolností,\nzavinením zamestnancov, zamestnávateľa alebo iných subjektov ako zamestnávateľa.\n9. Žalovaný mal za to, že porušenie povinnosti uvedené v rozhodnutí inšpektorátu práce je posúdené\nsprávne, odôvodnenie rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu vo výroku rozhodnutia.\nInšpektorát práce dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci.\n10. Pri uložení pokuty inšpektorát práce prihliadal na počet zamestnancov (2 osoby), či ide o opakované\nzistenie toho istého nedostatku na dobu trvania protiprávneho stavu, ale aj preventívny účel. Prihliadal na\nvšetky skutočnosti v zmysle § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce v nadväznosti na § 3 ods. 4 Správneho\nporiadku.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n\n11. Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\n12. V dôvodoch rozsudku uviedol, že žalobca namietal v postupe žalovaného vadu, ktorá mala vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia, nevykonanie navrhnutých dôkazov a nesprávne právne posúdenie\nveci.\n13. Tvrdenie žalobcu, že zo strany inšpektora práce bol uvedený do omylu tým, že ho informoval, že\njeho vec bude uzatvorená zápisom a nebude vybavovaná ako správny delikt, považoval krajský súd\nza účelové, nakoľko žalobca začatím správneho konania, t. j. oznámením o začatí správneho konania\nzo dňa 23.07.2015 mal vedomosť o tom, že za jeho konanie mu môže byť v prípade preukázania viny\nuložená pokuta vo výške 5.000,-eur. Na základe tejto skutočnosti nemohol byť uvedený do omylu a ani\nnebol ukrátený na svojich procesných právach. Sám žalobca vo vyjadrení zo dňa 12.08.2015 k začatiu\nsprávneho konania požiadal inšpektorát práce o odpustenie pokuty vo výške 5.000,-eur a priznal svoje\nporušenie povinností.\n14. K námietke žalobcu, že žiadal žalovaného o vypočutie objednávateľa prác, ktorý by potvrdil ich\nnevyhnutnosť, správny súd poukazuje, že podľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán nariadi\nústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo ak\nto ustanovuje osobitný zákon. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že\npodklady nachádzajúce sa v spise boli plne postačujúce na rozhodnutie vo veci bez nutnosti nariadenia\nústneho pojednávania.\n15. Z obsahu administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že pokuta vo výške 5.000,- eur\nbola žalobcovi uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania zakotveného v § 3 ods. 2\nv nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní tým, že\nžalobca dňa 11.05.2015 o 12. hodine využíval závislú práce fyzických osôb W. Z. a S. Z., ktoré pre\nžalobcu vykonávali pomocné práce na stavbe - X. a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa\nZákonníka práce. Táto skutočnosť vyplynula zo zistení inšpektorátu práce počas kontroly nelegálneho\nzamestnávania u žalobcu a je dôkazovo podložená protokolom, zápisnicami o podaní informácie o\nvysvetlenie dôvodu prítomnosti fyzickej osoby na pracovisku spísaných dňa 11.05.2015 s W. Z. a S. Z. a\nzápisnicou o podaní informácie zamestnávateľom. Obaja v zápisniciach zhodne potvrdili, že sa na práci\ndohodli so žalobcom a nemajú uzatvorený žiadny pracovnoprávny vzťah. Sám žalobca v zápisnici o\npodaní informácie zamestnávateľom potvrdil, že menovaní pracujú pre neho, kopú prívodnú rúru s jeho\nnáradím a nemajú nič podpísané. Žalobca v tejto zápisnici žiadnym spôsobom neuviedol, že sa jedná o\nkonanie v krajnej núdzi, že tieto osoby odstraňovali havarijný stav všeobecne prospešného zariadenia.\n16. Krajský súd poukázal na to, že zamestnávateľ má objektívnu zodpovednosť, teda je zodpovedný\nuž tým, že k samotnému porušeniu povinnosti došlo, bez ohľadu na následné odstránenie zistených\nnedostatkov a bez ohľadu na to, či sa jedná o zavinené alebo nezavinené konanie či opomenutie.\n17. K námietke žalobcu, že žalovaný vykonal nesprávne právne posúdenie veci, a to tým, že\nnebol naplnený pojmový znak nelegálneho zamestnávania - odplatnosť, krajský súd uvádza, že sa\nstotožnil s argumentáciou žalovaného. Odo dňa 01.03.2015 nepatrí odmena medzi znaky závislej\npráce a samotná inšpekcia práce bola vykonaná dňa 11.05.2015. Za závislú prácu sa považuje\npráca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne\nzamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase\nurčenom zamestnávateľom. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce, závislá práca môže byť vykonávaná\nvýlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok\nustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu.\n18. Výška uloženej pokuty je podľa krajského v súlade so zákonom o inšpekcii práce a jej výška pri\nnelegálnom zamestnávaní dvoch osôb je určená obligatórne. Odôvodnenie výšky pokuty je v medziach\nlogickej správnej úvahy a zodpovedá kritériám uvedeným v § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce.\n19. Správny orgán dostatočne a v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil,\nrozhodnutie náležité a zrozumiteľne odôvodnil. Nepochybil ani žalovaný, ak po náležitom vysporiadaní\nsa s odvolacími námietkami žalobcu odvolanie zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu potvrdil.\n\n20. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\nA)\n21. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť a to z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) S.s.p,\n22. Namietal najmä, že :\n- napriek návrhu na vypočutie svedka- objednávateľa prác, V. B., konateľa objednávateľa\n(SLOVPROPERTY, s.r.o.), ktorý poznal naliehavosť situácie, a ktorý by v prípade nariadenia ústneho\npojednávania správnym orgánom mohol vec ozrejmiť, vypočutý v správnom konaní nebol, preto\nnesúhlasil s názorom krajského súdu, že podklady nachádzajúce v administratívnom spise boli\npostačujúce na rozhodnutie vo veci samej, bez nutnosti nariadenia ústneho pojednávania a tiež v\nrelevancii deliktu, ktorý sa sťažovateľovi kladie za vinu,\n- v nevykonaní tohto dôkazu vidí porušenie svojich procesných práv v rozhodujúcej miere, nakoľko pre\nustálenie skutkového stavu bolo vykonanie uvedeného dôkazu nevyhnutné a má za to, že skutkové\nzistenia by boli značné modifikované,\n- vykonanie tohto dôkazu (výsluchu svedka) bolo žiaduce a potrebné ako aj vykonanie dôkazu\nvýsluchom inšpektorov, nevykonaním tohto dôkazu došlo k porušeniu § 3 ods. 4, § 32 ods. 1, 2, 3, §\n46 Správneho poriadku,\n- krajskému súdu vyčítal, že v nápadnom rozsudku nijako nehodnotil procesnú obranu sťažovateľa a\nstotožnil sa len so závermi žalovaného a pritom skutočnosť, že sťažovateľ namietal svoje konanie v tiesni\nkrajský súd odignoroval a námietku odmietol s nelogickým zdôvodnením, že svoju obranu neuplatnil\nuž pred začatím správneho konania, čo ten odôvodnil uvedením do omylu zo strany inšpektorov\nžalovaného,\n- nepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu, ktorý naopak považoval dostatočné skutkové zistenia\nza dostačujúce,\n- nesprávne právne posúdenie veci správnymi orgánmi ako aj krajským súdom, ktorí dospeli k záveru\no porušení zákazu nelegálneho zamestnávania, pričom neboli naplnené pojmové znaky nelegálneho\nzamestnávania konštruované na závislej práci, ku ktorej preukázateľne nedošlo, na rozdiel od aktuálnej\npracovnoprávnej úpravy Zákonníka práce, ktorý podľa právneho stavu de lege lata už nezahrňuje\nodplatnosť výkonu práce, odmeňovanie zamestnanca Súdny dvor EU aj naďalej považuje za potrebný\nznak statusu zamestnanca, pričom výška odmeny nie je rozhodujúca. Za zamestnanca sa považujú\naj zamestnanci v čiastočnom úväzku, aj keď ich mzda za vykonanú prácu svojou výškou nedosahuje\nexistenčné minimum. Znakom závislej práce je v zmysle smerníc a judikatúry únijného práva, ktoré\ndiktujú súlad naším vnútroštátnym právnym predpisom, vždy ostáva odplatnosť tohto vzťahu. Tento\nzáver možno vyvodiť jednoznačne zo systému hierarchie právnej sily jednotlivých právnych aktov, v\ntejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EU C-53/81 (Levin) zo dňa 23.03.1982. bod\n14 na vyššie uvedený problém zdôraznil aj v rozhodnutí C 139/85 (Kempŕ) zo dňa 03.06.1986, bod 35,\npodľa ktorého do uvedeného okruhu prislúchajú aj práce vykonávané v čiastočnom pracovnom úväzku,\naj práce v takom malom rozsahu, odmena za ktoré je taká nízka, že zamestnanec poberá vedľa nej aj\nsociálne dávky,\n- nezákonný postup inšpektorov ako aj porušenie povinnosti podľa ust. 13 ods. 1 písm. c) zákona\nč. 125/2006 Z.z., ktorými skutočnosťami sa odmietli správne orgány ako aj krajský súd zaoberať,\npritom krajský súd súčasne nepodrobil kontrole postup žalovaného v intencii odôvodnenia rozsudku\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.08.2012, sp. zn. 6Sžo/51/2011, ktorým žalobca\napeloval na zásady pri ukladaní sankcii,\n- výšku pokuty, krajskému súdu vyčítal, že iba stroho skonštatoval, že uložené penále zodpovedá\nkritériám podľa ust. § 19 ods. zákona o inšpekcii práce, ale v ďalšom svoje závery už nerozvinul.\n- odklon od ustálenej rozhodovacej praxe, ktorá jednoznačne vylučuje trestný postih na základe\nnezákonného postupu.\nNa základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 2 S.s.p. napadnutý\nrozsudok zmenil tak, že zruší žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie.\nB)\n\n23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s\nnapadnutým rozsudkom krajského súdu, ktorý považuje za vecne správny a zákonný.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n24. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npostupom podľa § 492 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k\nzáveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia §\n455 S.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. mája 2018 (§ 137 ods. 2 S.s.p.).\n25. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorý zamietol žalobu sťažovateľa proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 10.12.2015,\nktorým odvolanie sťažovateľa proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice zo dňa 02.09.2015 č.\n182/15/0 zamietol a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý podľa § 19 ods.\n2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil sťažovateľovi pokutu vo výške 5.000,- eur za porušenie\n§ 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní potvrdil.\n26. Preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd\npreskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného\nkonania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie, najmä z toho\npohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku krajského súdu.\nPodľa § 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, tento zákon upravuje inšpekciu práce,\nktorej prostredníctvom sa presadzuje ochrana zamestnancov pri práci a výkon štátnej správy v oblasti\ninšpekcie práce.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a/ bod tretí zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním\nprávnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane\npredpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o inšpekcii práce, inšpekcia práce sa vykonáva na všetkých\npracoviskách zamestnávateľov a fyzických osôb, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi,\nvrátane pracovísk nachádzajúcich sa na súkromných pozemkoch a v obydliach fyzických osôb.\nPodľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, nelegálne\nzamestnávanie je zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,\nak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny vzťah alebo\nštátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, právnická osoba a fyzická\nosoba, ktorá je podnikateľom nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3 (prvá veta).\nPodľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce uloží pokutu\nzamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2.000,- eur\ndo 200.000,- eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej\n5.000,- eur.\nPodľa § 19 ods. 6 zákona o inšpekcii práce, inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2\nzohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na\na) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,\npočet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,\npočet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého\nbodu,\nskutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce\nu zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku,\nopakované zistenie toho istého nedostatku.\nPodľa § 21 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha\nveci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má\n\npri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste\nohliadky.\nPodľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 34 ods. 4 a ods. 5 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny\norgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej\nsúvislosti.\nPodľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\n27. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že napriek jeho návrhu na vypočutie svedkaobjednávateľa prác, V. B., konateľa objednávateľa (SLOVPROPERTY, s.r.o.), ktorý poznal naliehavosť\nsituácie a ktorý by v prípade nariadenia ústneho pojednávania správnym orgánom mohol vec ozrejmiť,\nvypočutý v správnom konaní nebol a že nevykonaním tohto dôkazu došlo k porušenie jeho procesných\npráv.\n28. Kasačný súd po preskúmaní spisového materiálu krajského súdu, ktorého súčasťou je aj\nadministratívny spis žalovanej, dospel k záveru, že uvedená kasačná námietka sťažovateľa je dôvodná.\n29. Správny poriadok v § 21 ods. 1 ukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie,\nak to ustanoví osobitný zákon alebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.\nUstanovenie § 21 ods. 1 Správneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný\nzákon neustanovuje povinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej\npovahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Je potrebné si uvedomiť, že správne konanie je\nspravidla ovládané zásadou písomnosti a neverejnosti. Ústne pojednávanie sa preto vo všeobecnosti\nv správnom konaní na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Ústne pojednávanie správny orgán\nnariaďuje len v prípadoch, ak to vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu považuje za potrebné\nza účelom zistenia a objasnenia skutkového stavu veci. Na ústnom konaní možno vykonať aj niektoré\ndôkazy. Ústne pojednávanie vo veci môže nariadiť prvostupňový aj druhostupňový správny orgán, čo\nvšak v danom prípade správne orgány neurobili, hoci povaha veci si to vzhľadom na rozpory medzi\núčastníkmi vyžadovala.\n30. Cieľom ústneho pojednávania v správnom konaní je predovšetkým zistiť skutočný stav veci,\nodstrániť rozpory medzi tvrdeniami viacerých účastníkov správneho konania, prípadne vykonať ohliadku\nresp. výsluch svedkov. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní ako osobitný predpis\npovinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny\ndelikt neustanovuje.\n31. Kasačný súd má za to, že na konanie o uložení pokuty za iný správny delikt podľa zákona o\nnelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní sa ustanovenie zákona o priestupoch o obligatórnom\nnariadení ústneho pojednávania neaplikuje. Zákon o priestupkoch nemožno v tomto prípade\npoužiť analogicky, keď správny poriadok obsahuje vlastnú procesnú úpravu ústneho pojednávania\n(§ 21 Správneho poriadku). Pre úplnosť však kasačný súd poukazuje na to, že povinnosťou\nsprávneho orgánu v konaní o administratívnom delikte a uložení sankcie pre nedostatok špeciálnej\núpravy administratívneho trestania je postupovať „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúcich\ntrestnoprávnu úpravu, a teda poskytnúť subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna\nzodpovednosť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku obvinenému\nz trestného činu. Hoci to neznamená, že povinnosťou správneho orgánu v konaní o administratívnom\n\ndelikte je postupovať striktne podľa ustanovení Trestného poriadku a Trestného zákona, čo je\npovinnosťou len orgánov činných v trestnom konaní, pokiaľ správny poriadok upravuje ústne\npojednávanie (§ 21), nie je dôvod na postup v zmysle „analogiae legis“ podľa ustanovení obsahujúci\ntrestnoprávnu úpravu.\n32. K uvedenému kasačný súd odkazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa\nktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo\nvzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky\nsa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie z 25. apríla\n2002, č. sťažnosti 64336/01).\n33. V danom prípade však kasačný súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti prípadu boli sporné\na pokiaľ správne orgány vo veci nenariadili ústne pojednávanie, vo veci si nezadovážili dostatok\nrelevantných skutočností, nebolo možné súhlasiť s názorom krajského súdu, že správne orgány presne\na úplne zistili skutočný stav veci. Obe rozhodnutia správnych orgánov je tak možné podľa názoru\nkasačného súdu považovať za predčasné a zistenia správnych orgánov za nedostačujúce na riadne\nposúdenie predmetnej veci.\n34. Vo svetle vyššie uvedeného, potom námietky sťažovateľa ohľadne nevykonania dôkazu výsluchom\nsvedka- objednávateľa prác, V. B. konateľa objednávateľa (SLOVPROPERTY s.r.o.), ktorý podľa\nsťažovateľa poznal naliehavosť situácie, a ktorý by v prípade nariadenia ústneho pojednávania\nsprávnym orgánom mohol vec ozrejmiť, kasačný súd uvádza, že tieto sú dôvodné.\n35. V prejednávanom prípade totiž sťažovateľ už v priebehu administratívneho konania (a to vo vyjadrení\nk začatiu správneho konania zo dňa 12.08.2015 poukazoval na to, že W. Z. a S. Z. mu prišli pomôcť\nvykopať prívodovú rúru na ktorej mal poruchu a zavolal ich v časovej tiesni, na stavbe boli necelé dve\nhodiny a po kontrole stavenisko bezodkladne opustili. Vzhľadom k tomu, že išlo o poruchu a časovú\ntieseň, pokuta vo výške 5000 Eur je pre neho likvidačná .\n36. Vzhľadom k tomu, že zo strany správnych orgánov nedošlo k nariadeniu ústneho pojednávania, a\nteda ani k vypočutiu sťažovateľa ani navrhovaného svedka, závery správnych orgánov o porušení\npovinnosti § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona o nelegálnej práci a nelegálnom\nzamestnávaní, spočívajúce v tom, že sťažovateľ využíval závislú prácu fyzických osôb W. Z. a S. Z.,\nktoré pre sťažovateľa vykonávali pomocné práce na stavbe a nemali s nimi založený pracovnoprávny\nvzťah podľa Zákonníka práce sa aj vzhľadom na námietku sťažovateľa uplatnenú v žalobe javí ako\npredčasný.\n37. Sťažovateľ totiž namietal, že ak by sa predmetným dokazovaní, preukázala nevyhnutnosť konania\n(krajná núdza), nebolo by možné jeho konanie kvalifikovať ako protiprávne.\n38. Podľa kasačného súdu nenariadenie ústneho pojednávania, a v rámci neho nevykonanie takéto\ndôkazu bolo zásadným pochybením, ktoré bolo potrebné odstrániť zrušením napadnutého rozhodnutia\nžalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.\n39. V administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie\nzaň, je teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia\nzákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním\nvzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho\ndeliktu.\n40. Pri dôkladnom posudzovaní námietok sťažovateľa mal krajský súd dospieť k záveru, že žalovaný\nsprávny orgán sa dôsledne neriadili procesnými a hmotnoprávnymi zásadami upravenými v zákona o\ninšpekcii práce a v zákone o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a v Správnom poriadku, na\nktorý zákon o inšpekcii práca v ust. § 21 ods. 2 odkazuje v prejednávanej veci.\n41. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že správne orgány musia v konaní\na pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3), ustanovenie Správneho\nporiadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie (§ 32 a nasl.) ako aj ustanovenia Správneho\n\nporiadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t. j. vydanie rozhodnutia (§ 46 a nasl.).\nustanovení § 3 Správneho poriadku sú zakotvené základné zásady správneho konania.\n42. Jednou zo základných zásad správneho konania je zásada zákonnosti (§ 3 ods. 1). Z uvedenej\nzásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a pri rozhodovaní povinné postupovať v súlade s Ústavou\nSR, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi. V neposlednom rade sú povinné prihliadať aj na obsah\nmedzinárodných zmlúv, ktoré v súlade s čl. 7 Ústavy SR majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou základnou\nzásadou správneho konania je zásada materiálnej pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych\norgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Táto zásada je zakotvená\nnielen v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale je premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach (§ 32 ods.\n1, § 46, § 47 ods. 3). Z obsahu predmetnej zásady vyplýva, že správny orgán (platí to aj pre odvolací\norgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti\ndôležité pre posúdenie veci (úplnosť zistenia). Správny orgán musí zabezpečiť, aby skutkové zistenia,\nktoré vyplývajú z vykonaného dokazovania čo najviac zodpovedali skutočnosti (presnosť zistenia).\n43. Konanie o správnom delikte ako i priestupkové konanie je založené, taktiež na zásade hospodárnosti\na rýchlosti konania (§ 3 ods. 3 posledná veta Správneho poriadku). To však neznamená, že by správny\norgán v prípade týchto konaní, ktoré majú v zmysle ustálenej štrasburskej judikatúry v zásade charakter\nkonania o trestnom obvinení nerešpektoval procesné práva obvineného z priestupku, základné zásady\nsprávneho konania a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejnený v Zbierke\nzákonov č. 209/1992 Zb.), ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Správny orgán môže podľa svojej\núvahy posúdiť (§ 34 ods. 5 Správneho poriadku), či sa určitá skutočnosť v rámci dokazovania ukázala\nako pravdivá; t. j. môže dospieť k záveru, že určitý dôkaz je dostačujúci alebo sa rozhodnúť, že treba\nzadovážiť ďalšie dôkazy, ktoré majú relevantnejší podklad pre rozhodnutie.\n44. Hodnotenie dôkazov predstavuje zložitý myšlienkový postup, v rámci ktorého správny orgán na\nzáklade svojich logických, systematických a historických úsudkov ako aj účelu zákona, tzv. ducha\nzákona, určité tvrdenia prijíma a iné odmieta. Správny orgán považuje vykonaný dôkaz za pravdivý,\npokiaľ nebol preukázaný opak. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia\nsprávny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený\npri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých\nrozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k\npodkladom rozhodnutia. Oprávnenie rozhodnúť o rozsahu zisťovania podkladov pre rozhodnutie ako aj\nvýber dôkazných prostriedkov vyplýva z postavenia správneho orgánu ako aj z vyšetrovacieho princípu.\n45. Kasačný súd nemá pochybnosti o tom, že je na správnom orgáne, ktorý vedie konanie o správnom\ndelikte, ktoré dôkazy vykoná. Je na úvahe správneho orgánu rozhodnúť, či určitý dôkaz netreba\nvykonať (§ 32 Správneho poriadku). Pokiaľ však účastníkom administratívneho konania navrhovaný\ndôkazy nevykoná, musí objasniť z akých dôvod. Hodnotenie dôkazov v zmysle zásady voľného\nhodnotenia dôkazov taktiež nemôže byť ľubovoľné. Podľa názoru kasačného súdu správny orgán\nmôže pristúpiť k hodnoteniu dôkazov v zmysle tejto zásady len potom, ak vykonal všetky úkony s\ncieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. To platí aj pre odvolací správny orgán, keďže v zmysle\nustálenej judikatúry správneho súdnictva je jednoznačne zastávaný právny názor, že prvostupňové aj\ndruhostupňové správne konanie tvorí jeden celok.\n46. Správny orgán sa však musí riadiť princípom „rovnosti zbraní“, t. j. že každá strana v konaní musí mať\nrovnakú príležitosť predložiť svoj prípad a žiadna z nich nesmie byť podstatne zvýhodnená vo vzťahu\nk druhej strane, platí to aj pri preverovaní zákonnosti a postupu orgánov verejnej správy súdom. Tento\nprincíp musí byť premietnutý do celého procesu, ak má byť proces spravodlivým.\n47. V danej veci medzi účastníkmi je sporný skutkový stav, z ktorého správny orgán vychádzal pri ustálení\nskutku ako podkladu pre záver o spáchaní správneho deliktu sťažovateľom a ukladaní pokuty podľa §\n19ods. 2 písm. a), bod 1. zákona č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce v súvislosti s porušením ust. § 3\nods.2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 82/2005 Z. z., účinného ku dňu vykonania kontroly.\n48. Na tomto mieste považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že v oblasti administratívneho trestania\na ukladania správnych sankcií princíp legality zaväzuje správne orgány, aby dôsledne dodržiavali\npremisu, že nikto nebude potrestaný inak, ako z dôvodu a spôsobom, ktorý ustanovuje platný zákon. Pod\n\npojmom protiprávnosť možno zahrnúť všeobecne také konanie, ktoré je v rozpore s právom. Znamená\nto, že konaním je porušená alebo nesplnená právna povinnosť vyplývajúca zo zákona alebo iného\nvšeobecne záväzného právneho predpisu alebo uložená na jeho základe.\n49. Za všeobecné pojmové znaky správneho deliktu možno považovať najmä: konanie, protiprávnosť,\ntrestnosť, zodpovednú osobu, znaky deliktu sú stanovené zákonom. Obvinený zo správneho deliktu\nmá právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom, uplatňovať\nskutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k\npriznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán\nje povinný dokázať vinu obvineného a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného\n(in dubio pro reo).\n50. Podľa názoru kasačného súdu, ak správny orgán bez relevantného zdôvodnenia neobjasní, prečo\nv danom prípad nedošlo k nariadeniu ústneho pojednávania a vykonania dokazovania okrem iného\naj výsluchom navrhovaného svedka, pritom sa prikloní k jednému dôkazu, ktorým odôvodní skutkové\nzistenia, tak ako tomu bolo v prípade rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného,\nkeď prihliadol v podstate len na písomné vyjadrenia inšpektora a námietky sťažovateľa nevyhodnotil\na vychádzal len z podaných informácií W. Z. a S. Z., potom je jeho záver o porušení § 3 ods. 2 v\nnadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní,\npotrebné považovať za predčasný ( pozri tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18.\nmarca 2009, sp. zn. 2Sžo 19/2008).\n51. Z administratívneho ako aj súdneho spisu podľa názoru kasačného súdu nie je možné bez\nnariadenia ústneho pojednávania a vykonania sťažovateľom navrhovaného dôkazu- výsluchu svedka,\njednoznačne vyvodiť záver, že sťažovateľ sa dopustil porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2\npísm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní.\n52. Sťažovateľ uviedol, že vykonaním uvedeného dôkazu sa mala preukázať naliehavosť situácie,\nnakoľko v dôsledku komplikácií na stavenisku mohol vzniknúť bezprostredný stav ohrozenia hlavného\npotrubia, preto bolo potrebné za použitia jednorázovej výpomoci od dotknutých osôb zabudovať\nprípojku, čím jeho konanie je možné hodnotiť ako nevyhnutné vykazujúce znaky krajnej núdze, a potom\njeho konanie nemožno kvalifikovať ako protiprávne.\n53. Na uvedenú námietku nereagoval odvolací správny orgán ani krajský súd, pričom uvedené je možné\nobjasniť jedine na ústnom pojednávaní, a to predvolaním sťažovateľa, inšpektora a navrhovaného\nsvedka a ich vypočutím.\n54. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami\nsťažovateľky sa krajský súd v rozhodnutí dostatočne nevysporiadal, nebolo však účelné jeho rozhodnutie\nzrušiť, keďže námietky sťažovateľa uvedené v kasačnej sťažnosti smerovali predovšetkým k\npochybeniam, ktorých sa dopustil správny orgán, a tieto vyhodnotil ako dôvodné, kasačný súd podľa §\n462 ods.2 S. s. p. rozsudok krajského súdu zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n55. O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi, ako\núspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, nárok na náhradu trov konania priznal (§ 467\nods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S. s. p.) V zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. v spojení\ns dôvodovou správou k § 467 S.s.p. o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným\nuznesením krajského súdu.\n56. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/5/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}