{"guid": "124dfd47-f4de-4cad-b1cd-4d17f383bb65:70b6e244-edf0-449d-b238-f79738a9e3ec", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8016200068.1", "spisova_znacka": "1Sžsk/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžsk/6/2017 z 11. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 11. septembra 2018, sp. zn. 1Sžsk/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8016200068.1", "identifikacne_cislo": "8016200068", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Igor Belko", "datum_vydania": "2018-09-11", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-109.odsek-1", "nazov": "§ 109 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-109.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-109"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-109"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/70b6e244-edf0-449d-b238-f79738a9e3ec", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200068.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200068.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200068.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžsk/6/2017\n8016200068\n11. 09. 2018\nJUDr. Igor Belko\nECLI:SK:NSSR:2018:8016200068.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora\nBelka a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a JUDr. Jany Hatalovej, PhD., v právnej veci žalobkyne\n(v konaní sťažovateľky): H.. R. F., V. XX, J., zast.: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Masarykova\n2, Prešov, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. novembra 2016 č. k. 5S/3/2016-34, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23. novembra 2016 č.\nk. 5S/3/2016-34 mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 57987-2/2015-BA zo dňa 7. decembra 2015\nzrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nSťažovateľke priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. 57987-2/2015-BA z 07.12.2015 (ďalej tiež „napadnuté rozhodnutie\") žalovaný ako\nodvolací správny orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) a § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom\npoistení v znení relevantnom pre napadnuté rozhodnutie (ďalej len „zákon o sociálnom poistení\")\nzamietol odvolanie sťažovateľky a potvrdil odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočky Prešov, č. 11449/2015-PO-DvN z 09.10.2015 (ďalej tiež „prvostupňový orgán\" a „prvostupňové\nrozhodnutie\"), ktorým prvostupňový orgán podľa § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, § 107 a § 108 zákona o\nsociálnom poistení rozhodol, že sťažovateľka má nárok na dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka\")\nvo výške 50 % denného vymeriavacieho základu 13,2904 € od 01.07.2015 na obdobie šiestich mesiacov,\npri splnení ustanovených zákonných podmienok.\nPodľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti,\nak v posledných troch rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich\nzamestnanie (ďalej len „evidencia nezamestnaných občanov\") bol poistený v nezamestnanosti najmenej\ndva roky, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 104a zákona o sociálnom poistení do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na\ndávku v nezamestnanosti sa započítava obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti\nzamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa osobitného predpisu.\nPodľa § 105 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na\ndávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie\nnezamestnaných občanov a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné\n\nobdobie v nezamestnanosti pre poistenca uvedeného v § 104 ods. 1 a 3 je šesť mesiacov a pre poistenca\nuvedeného v § 104 ods. 2 sú štyri mesiace. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava\nobdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného\nv § 106.\nPodľa § 107 zákona o sociálnom poistení dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni.\nPodľa § 108 ods. 1 zákona o sociálnom poistení výška dávky v nezamestnanosti je 50 % denného\nvymeriavacieho základu.\nPodľa § 108 ods. 2 zákona o sociálnom poistení denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky\nv nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné\nna poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu,\ndosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie\nna zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v\nktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného\nvymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie\nv nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu.\nDenný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.\nPodľa § 108 ods. 3 zákona o sociálnom poistení ak v rozhodujúcom období podľa odseku 2 nie sú\ndva roky, za ktoré možno zistiť denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti,\ndenný vymeriavací základ sa zistí z tohto kratšieho obdobia. Ak poistenec nemal v rozhodujúcom\nobdobí podľa odseku 2 vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti, denný\nvymeriavací základ sa určí z vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ktorý je platný ku\ndňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti a zaokrúhľuje sa na štyri desatinné miesta nahor. Ak v\nrozhodujúcom období podľa odseku 2 je len obdobie poistenia v nezamestnanosti získané prerušením\npovinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, denný\nvymeriavací základ sa zisťuje z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku\nprerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej\ndovolenky. To platí aj pri opakovanom čerpaní rodičovskej dovolenky, ktorá bezprostredne nadväzuje\nna obdobie poistenia v nezamestnanosti zamestnanca počas poskytovania materského. Takto určený\ndenný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako denný vymeriavací základ podľa druhej vety.\n2. V administratívnom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu sťažovateľka nesúhlasila s určeným\nvymeriavacím základom ani s výškou dávky. Tvrdila, že v posledných dvoch rokoch pred zaradením do\nevidencie mala od 01.07.2013 do 26.04.2015 prerušené poistenie v nezamestnanosti z dôvodu čerpania\nrodičovskej dovolenky, kedy nemala vymeriavací základ, pričom toto obdobie sa podľa § 104a zákona o\nsociálnom poistení počíta do obdobia poistenia pre účely nároku na dávku. Od 27.04.2015 do 30.06.2015\njej trvalo poistenie v nezamestnanosti, pričom bola vo výpovednej dobe u svojho zamestnávateľa., ktorý\njej mal vyplácať mzdu, ktorá by bola minimálne vo výške 1100 €, ktorá bola uvedená v pracovnej zmluve\ns právnym predchodcom zamestnávateľa. Táto mzda sa počas jej materskej a rodičovskej dovolenky\nnemenila. Zamestnávateľ jej však žiadnu mzdu nevyplatil, výpoveď sa jej vrátila ako nedoručiteľná dňa\n22.05.2015. To, že mzda a pravdepodobne ani odvody do Sociálnej poisťovne neboli vyplatené, nemôže\nbyť podľa jej názoru argumentom pre nemožnosť posudzovania výšky vymeriavacieho základu, pričom\npoukázala na § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\nPodľa § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nárok na nemocenskú dávku, dôchodkovú dávku,\núrazovú dávku, dávku garančného poistenia a dávku v nezamestnanosti (ďalej len „dávka\") vzniká\nodo dňa splnenia podmienok ustanovených týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak. Nárok\nna dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na\nnemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na úrazové\npoistenie, poistné na garančné poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí na nárok\nna dávku zamestnanca zamestnávateľa uvedeného v § 7 ods. 2.\n3. Žalovaný napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že sťažovateľka splnila ku dňu zaradenia\ndo evidencie uchádzačov o zamestnanie (01.07.2015) podmienku vzniku nároku na dávku v\nnezamestnanosti podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pretože získala dobu poistenia\nresp. dobu, ktorá sa považuje za dobu poistenia v nezamestnanosti v počte 1095 dní. Podľa údajov v\ninformačnom systéme Sociálnej poisťovne bola navrhovateľka v rozhodujúcom období od 01.07.2013 do\n26.04.2015 na rodičovskej dovolenke a od 27.04.2015 do 30.06.2015 zamestnaná u zamestnávateľa RZ\nTrading, s.r.o., Liptovské Sliače, u ktorého nemala žiadne vymeriavacie základy. Sťažovateľka podpísala\n\nčestné vyhlásenie, že zamestnávateľ jej po skončení rodičovskej dovolenky neumožnil nastúpiť do\nzamestnania a za obdobie od 27.04.2015 do 30.06.2015 nemala vyplatenú žiadnu mzdu. Z toho podľa\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v tomto období sťažovateľka bola zamestnaná,\navšak nepracovala a nemala vyplatenú mzdu, ani zamestnávateľ za ňu neodvádzal žiadne povinné\npoistné na sociálne poistenie. V rozhodujúcom období teda nebol vykázaný žiadny vymeriavací základ\nna platenie poistného v nezamestnanosti. Vzhľadom k tomu bolo potrebné postupovať podľa § 108\nods. 3 druhá veta zákona o sociálnom poistené a denný vymeriavací základ určiť podľa vymeriavacieho\nzákladu uvedeného v § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. V reakcii na argumentáciu žalobkyne\nustanovením § 109 ods. 1 druhá veta zákona o sociálnom poistení žalovaný uviedol, že nie je možné určiť\nvymeriavací základ, pretože v období od 27.04.2015 do 30.06.2015 nebol za sťažovateľku vykázaný\nžiadny vymeriavací základ.\nPodľa § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej a\npovinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, dobrovoľne nemocensky poistenej\nosoby, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osoby a dobrovoľne poistenej osoby v nezamestnanosti\nje mesačne najmenej vo výške 50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu za\nkalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa platí poistné.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n4. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného podala sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu\nžalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd\"). V žalobe namietala, že správne orgány\nsíce správne zistili, že má nárok na dávku v nezamestnanosti, avšak určili ju v nesprávnej výške.\nArgumentovala ustanovením § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, pričom správne orgány\nnesprávne aplikovali ustanovenie § 108 ods. 3 druhá veta zákona o sociálnom poistení tvrdiac, že\nžalobkyňa nemala v rozhodujúcom období vymeriavací základ. Ďalej poukázala na ustanovenie § 142\nods. 3 v spojení s § 134 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce\"), osobitne s\n§ 134 ods. 3. Podľa sťažovateľky jej mala patriť náhrada mzdy vo výške pravdepodobného zárobku, čo v\njej prípade bola suma 1100 € mesačne, ktorá mala byť považovaná za vymeriavací základ. Sťažovateľka\nžiadala zrušenie napadnutého rozhodnutia aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie\nkonanie.\nPodľa § 142 ods. 3 Zákonníka práce ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na\nstrane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy\nv sume jeho priemerného zárobku.\nPodľa § 134 ods. 3 Zákonníka práce ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní\nalebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný\nzárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo\nmzdy, ktorú by zrejme dosiahol.\n5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval argumentáciu z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia. Vo vzťahu k nároku na náhradu mzdy, ktorým argumentovala sťažovateľka, žalovaný\nodkázal sťažovateľku na uplatnenie nároku v občianskom súdnom konaní, s tým, že ak zamestnávateľovi\nbude uložená povinnosť zaplatiť náhradu mzdy a odviesť zákonné odvody, Sociálna poisťovňa bude\nmôcť znova konať v zmysle § 112 ods. 1 a 139b ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ďalej poukázal na\nto, že zákon o sociálnom poistení neobsahuje ustanovenia o odstránení tvrdosti a neumožňuje povoliť\nvýnimky pri nesplnení zákonných podmienok. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.\nPodľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého\ndávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa\nvyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo\nnároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka\na) priznala v nižšej sume, ako patrí,\nb) vypláca v nižšej sume, ako patrí,\nc) odoprela neprávom alebo\nd) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.\n\nPodľa § 139b ods. 1 zákona o sociálnom poistení ak zamestnancovi uvedenému v § 4 ods. 1 bol\nvyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu po zániku povinného nemocenského\npoistenia, povinného dôchodkového poistenia, povinného poistenia v nezamestnanosti a zamestnancovi\nuvedenému v § 4 ods. 2 bol vyplatený príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu po\nzániku dôchodkového poistenia, vymeriavací základ je pomerná časť tohto príjmu pripadajúca na každý\nkalendárny mesiac trvania tohto poistenia v poslednom kalendárnom roku; § 138 ods. 1, 6, 8 až 12 a\n17 platia rovnako.\n6. Sťažovateľka v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedla, že právny názor žalovaného je arbitrárny a\nbez opory v zákone, keď žalovaný tvrdí, že vymeriavací základ je daný iba vtedy, ak počas tzv. kratšieho\nobdobia v zmysle § 108 ods. 3 prvej vety zákona o sociálnom poistení zamestnanec pracuje, poberá\nmzdu a sú uhrádzané odvody poistného. Naopak, sťažovateľka má za to, že jej vymeriavací základ je\nurčený priamo v pracovnej zmluve z 01.11.2009. Ďalej poukázala na to, že žalovaný uvádza ako dobu\npoistenia aj dobu 65 dní po skončení rodičovskej dovolenky od 27.04.2015 do 30.06.2015, napriek tomu\nvšak nie je ochotný zohľadňovať pri výpočte dávky vymeriavací základ podľa pracovnej zmluvy. V takom\nprípade mal podľa sťažovateľky žalovaný postupovať podľa tretej vety § 108 ods. 3 zákona o sociálnom\npoistení a zisťovať vymeriavací základ z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov predchádzajúcich začiatku\nprerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.\n7. Krajský súd nariadil na deň 23.11.2016 pojednávanie vo veci, na ktorom právny zástupca sťažovateľky\nargumentáciu doplnil tak, že neobstojí tvrdenie, že sťažovateľka v spornom „kratšom období\" nemala\nvymeriavací základ, pričom výraz „sa zistí\" možno interpretovať len tak, že sa vyžaduje určitá aktivita\nsprávneho orgánu pri zisťovaní, pričom boli k dispozícii listiny a sťažovateľka výšku vymeriavacieho\nzákladu špecifikovala. Považuje za nespravodlivé, keby mala byť postihnutá vo forme nižšej dávky za\nneplnenie povinností zamestnávateľa. Výklad žalovaného sa neopiera o nijaké ustanovenie právneho\npredpisu.\n8. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní uviedla, že v praxi po návrate do zamestnania z rodičovskej\ndovolenky sa podpisujú nové mzdové dekréty a je ťažko povedať, či by sťažovateľka mala tú istú mzdu,\nalebo vyššiu, nižšiu. Sťažovateľka si podľa nej mala uplatniť svoje nároky proti zamestnávateľovi v\nobčianskom súdnom konaní a v prípade jej úspechu by mala Sociálna poisťovňa možnosť znova vo\nveci konať.\n9. Krajský súd na tom istom pojednávaní verejne vyhlásil rozsudok napadnutý kasačnou sťažnosťou,\nktorým podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.\") žalobu zamietol\nako nedôvodnú.\nPodľa § 190 S.s.p. Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k\nzáveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n10. Krajský súd odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že správne orgány postupovali v súlade so zákonom,\nkeď na základe skutočnosti, že sťažovateľka v období od 27.04.2015 do 30.06.2015 ako zamestnanec\nnemala žiadny príjem, konštatovali, že u sťažovateľky v tomto období nebol vykázaný vymeriavací\nzáklad. Pritom poukázal na ustanovenie § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a na charakteristiku\npríjmu podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Krajský súd sa nestotožnil s tým, že za\nvymeriavací základ by sa mala považovať suma 1100 €, ktorá bola uvedená v pracovnej zmluve, pričom\nuviedol, že zákon o sociálnom poistení nepozná pojem pravdepodobný vymeriavací základ. Ďalej vo\nvzťahu k sťažovateľkinej argumentácii ustanovením § 109 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uviedol,\nže keďže sťažovateľka nemala zamestnávateľom vykázaný žiadny vymeriavací základ na platenie\npoistného, nebolo možné zo strany prvostupňového orgánu určiť vymeriavací základ.\nPodľa § 138 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva\nzárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. a), je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti okrem\npríjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa osobitného predpisu,\npríspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca. Vymeriavací\nzáklad zamestnanca je aj podiel na zisku vyplatený obchodnou spoločnosťou alebo družstvom\nzamestnancovi bez účasti na základnom imaní tejto spoločnosti alebo družstva. Vymeriavací základ\nzamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť uvedenú v § 3 ods. 2 a 3, je príjem plynúci z tejto\n\nzárobkovej činnosti okrem príjmov, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa\nprávnych predpisov štátu, podľa ktorých sa tento príjem zdaňuje.\nIII.\nKasačná sťažnosť sťažovateľky / stanovisko žalovaného\nA)\n11. Sťažovateľka prostredníctvom svojho právneho zástupcu podala v zákonom stanovenej lehote\nkasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu a žiadala jeho zrušenie, alternatívne jeho zmenu tak,\nže sa zruší napadnuté rozhodnutie.\n12. Sťažovateľka spochybnila rozsudok krajského súdu tvrdiac, že krajský súd rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.).\n13. Kasačný súd v stručnosti rekapituluje sťažnostné body:\n- argumentácia žalovaného a krajského súdu, podľa ktorej sťažovateľka nevykazovala žiadny\nvymeriavací základ, pretože síce bola v pracovnom pomere, ale nedosahovala žiadny príjem v období\nod 27.04.2015 do 30.06.2015 a preto nie je možné aplikovať prvú vetu ustanovenia § 108 ods. 3 zákona\no sociálnom poistení, je podľa sťažovateľky arbitrárna a nie je opodstatnená ustanovením žiadneho\npredpisu;\n- sťažovateľke nie je zrejmé, akým výkladom akých predpisov dospel krajský súd k záveru, že\nvymeriavací základ je daný iba vtedy, ak zamestnanec dosahuje príjem a tento mu je skutočne zo strany\nzamestnávateľa vyplácaný, hoci to zamestnanec nedokáže ovplyvniť;\n- to, že zamestnávateľ sťažovateľke neprideľoval prácu a nevyplácal mzdu, nemôže byť základom\npre vyslovenie záveru, že žalobkyňa nemala vykázaný vymeriavací základ; vymeriavací základ mala\nsťažovateľka určený v pracovnej zmluve;\n- pokiaľ právny predpis ustanovuje, že denný vymeriavací základ sa „zistí\", zakladá to povinnosť\nsprávneho orgánu aktívne zisťovať a vyhľadať informácie; správne orgány mali dostatok podkladov pre\nzistenie tejto podstatnej skutočnosti v spojení so znalosťou postupu pre určenie vymeriavacieho základu\npodľa Zákonníka práce;\n- Zákonník práce používa pojmy priemerný zárobok a pravdepodobný priemerný zárobok;\npravdepodobný priemerný zárobok predstavoval základ pre určenie náhrady mzdy pre prekážky na\nstrane zamestnávateľa, ktorá predstavovala sumu vymeriavacieho základu, z ktorej bolo potrebné\nurčiť výšku dávky v nezamestnanosti. Sťažovateľka netvrdila, že sa v jej prípade malo vychádzať z\npravdepodobného vymeriavacieho základu, ako uvádza krajský súd v bode 38;\n- výklad krajského súdu nie je dôvodný pri zohľadnení charakteru a účelu sociálneho poistenia, je zjavne\nv prospech zamestnávateľa a nezohľadňuje prípady, ak zamestnancovi nie je umožnené vykonávať\nprácu pre prekážky na strane zamestnávateľa, pričom zamestnávateľ nevypláca zamestnancovi jeho\nzákonné mzdové nároky. V prípade sťažovateľky ide práve o takúto situáciu, napriek urgenciám jej\nnebola prideľovaná práca a vyplácaná mzda, preto bola nútená pristúpiť k výpovedi pracovného pomeru,\nčo konzultovala s viacerými štátnymi orgánmi vrátane prvostupňového orgánu;\n- krajský súd uvádza, že sťažovateľka sa má domáhať svojich práv v civilnom konaní, ale z\ncelkového postupu zamestnávateľa a jeho početných právnych nástupcov je zrejmé, že títo o žalobkyni\npravdepodobne ani nemajú vedomosť, nedá sa očakávať, že by jej uhradili mzdové alebo iné právne\nnároky;\n- počas výpovednej doby od 27.04.2015 do 30.06.2015 sťažovateľka nepoberala mzdu ani dávku v\nnezamestnanosti ani iné plnenie napriek tomu, že bola riadne sociálne poistená, nemôže preto súhlasiť\ns dávkou v minimálnej sume;\n- žalovaný uvádza ako dobu poistenia aj obdobie od 27.04.2015 do 30.06.2015, pričom pri výpočte dávky\nv nezamestnanosti nezohľadňuje vymeriavací základ s tvrdením, že sťažovateľka žiadny vymeriavací\nzáklad nedosahovala. Potom je namieste postup podľa tretej vety ustanovenia § 108 ods. 3 zákona\no sociálnom poistení a zisťovanie vymeriavacieho základu z rozhodujúceho obdobia dvoch rokov\npredchádzajúcich začiatku prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca z dôvodu\nčerpania rodičovskej dovolenky.\nB)\n14. Žalovaný v replike tvrdil, že za sťažovateľku nebol v rozhodujúcom období vykázaný žiaden\nvymeriavací základ, preto bol podľa druhej vety § 108 ods. 3 denný vymeriavací základ určený z\nvymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Uviedol, že zákon pri\n\nurčovaní výšky dávky nepozná pojem „pravdepodobný\" vymeriavací základ a denný vymeriavací\nzáklad je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na postenie v\nnezamestnanosti, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Slovným\nspojením „z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti\" má zákonodarca na mysli\n„reálne\" vymeriavacie základy, z ktorých bolo zaplatené poistné na poistenie v nezamestnanosti, avšak\nsťažovateľka nezaplatila toto poistné, pretože v rozhodujúcom období nedosiahla žiadne vymeriavacie\nzáklady, lebo nepracovala. Ustanovenie § 109 ods. 1 druhá veta zákona o sociálnom poistení sa\nvzťahuje na prípady, kedy zamestnanec vykonával pre zamestnávateľa prácu, za ktorú mal vyplatenú\nmzdu, avšak zamestnávateľ za zamestnanca neplatil a neodvádzal poistné. Sťažovateľka v spornom\nobdobí nepracovala, nemala vyplatenú žiadnu mzdu a teda nebol za ňu vykázaný žiadny vymeriavací\nzáklad na platenie poistného, preto nie je možné zo strany Sociálnej poisťovne určiť vymeriavací základ\nna účely dávky v nezamestnanosti. Preto žalovaný navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť žalobkyne.\nIV.\nPrávne závery kasačného súdu\n15. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd\"), preskúmal rozsudok\nkrajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 S.s.p.),\npričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods.\n1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439\nods. 1 S.s.p.), vo veci v zmysle § 445 S.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je podaná dôvodne a preto podľa § 462 ods. 2\nS.s.p. zmenil rozsudok krajského súdu tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.\n16. Úlohou správneho súdu vo všeobecnosti je preskúmať postup a rozhodnutie správneho orgánu,\npričom rozhodujúcim hľadiskom je ochrana subjektívnych práv účastníka konania (§ 2 ods. 1 S.s.p.).\nTento cieľ sa realizuje predovšetkým prostredníctvom zisťovania zákonnosti výsledného rozhodnutia,\nvrátane dodržania predpísaného procesného postupu. Pritom sa prihliada na závažnosť porušenia\njednotlivých právnych noriem a možný vplyv takéhoto porušenia na rozhodnutie správneho orgánu.\n17. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti namieta, že správne orgány vychádzali nesprávnej tézy, že\nnemala v tzv. kratšom období podľa § 108 ods. 3 prvá veta zákona o sociálnom poistení, teda od\n27.04.2015 do 30.06.2015, vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti,\ns čím sa stotožnil i krajský súd a preto podľa sťažovateľky vec nesprávne právne posúdil.\n18. Kasačný súd nepovažuje za potrebné podrobne sa venovať každému detailu konania pred správnymi\norgánmi či pred krajským súdom a nadbytočne tak opakovať fakty, ktoré sú účastníkom konania dobre\nznáme, ale v odôvodnení svojho rozhodnutia sa zameria na rozhodujúce skutočnosti. Medzi účastníkmi\nkonania nebolo sporné, že sťažovateľka bola od 01.07.2015 zaradená do evidencie uchádzačov o\nzamestnanie, splnila potrebnú dobu poistenia v nezamestnanosti v období troch rokov pred zaradením\ndo evidencie (po zohľadnení obdobia prerušenia poistenia podľa § 104a zákona o sociálnom poistení)\na tak jej vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Takisto žiaden účastník konania neurobil sporným\nto, že sťažovateľka bola po skončení rodičovskej dovolenky dňom 26.04.2015 až do 30.06.2015\nzamestnaná u zamestnávateľa RZ Trading s.r.o. (právneho nástupcu jej pôvodného zamestnávateľa),\npričom jej plynula výpovedná lehota, zamestnávateľ jej však napriek jej snahe prácu neprideľoval a\nani nevyplácal mzdu či iné plnenie. Sporným bol len výpočet výšky tejto dávky, predovšetkým spôsob\nvýpočtu denného vymeriavacieho základu podľa § 108 zákona o sociálnom poistení.\n19. Sťažovateľka sa v priebehu administratívneho konania aj súdneho prieskumu domáhala toho, aby\nSociálna poisťovňa prihliadla na mzdu 1100 € mesačne, ktorú s pôvodným zamestnávateľom dohodla\nv pracovnej zmluve zakladajúcej tento pracovný pomer. Sťažovateľka tiež poukazovala na ustanovenia\n§ 142 ods. 3 a § 134 a Zákonníka práce, z ktorých jej podľa nej vyplýval nárok na náhradu mzdy v tejto\nsume, pretože v dobe od 26.04.2015 až do 30.06.2015 prácu nevykonávala pre prekážky na strane\nzamestnávateľa.\n20. Prvostupňový orgán pri zisťovaní podkladov pre rozhodnutie vychádzal z údajov v informačnom\nsystéme Sociálnej poisťovne, žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a aj v konaní pred\nkrajským súdom rôznymi formuláciami opakoval svoj názor, že vymeriavací základ sa dá zistiť vtedy,\n\nkeď je vykázaný (zamestnávateľom), resp. keď zamestnanec pracuje a je mu vyplácaná mzda. Napokon\nodporúčal sťažovateľke, aby sa so svojimi nárokmi obrátila na občiansko-právny súd so žalobou proti\nsvojmu (bývalému) zamestnávateľovi, pričom naznačil, že po právoplatnosti rozsudku, ktorým by súd\nvyslovil povinnosť zamestnávateľa poskytnúť sťažovateľke mzdu alebo náhradu mzdy, by v novom\nkonaní orgány Sociálnej poisťovne prehodnotili výšku dávky sťažovateľky.\n21. Kľúčovou pre posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného je teda otázka, či je možné\npovažovať za vymeriavací základ sťažovateľky v spornom „kratšom období\" sumu, ktorú mala ako mzdu\ndohodnutú v pracovnej zmluve. Kasačný súd poukazuje na to, že zo známych skutkových okolností\n(viacnásobné zlučovanie pôvodného zamestnávateľa a jeho právnych nástupcov, nedoručiteľnosť\nvýpovede sťažovateľky) sa ako vysoko pravdepodobné javí, že zamestnávateľ sťažovateľky bol v\nonom čase nekontaktnou a fakticky neexistujúcou obchodnou spoločnosťou, ktorá nevykonáva žiadnu\nčinnosť. Preto ani nemožno očakávať, že takýto zamestnávateľ vyplatí sťažovateľke mzdu a bude za\nňu odvádzať poistné. Práve kvôli tým zamestnávateľom, ktorí si neplnia svoje zákonné povinnosti voči\nzamestnancom a Sociálnej poisťovni, zákonodarca v druhej vete § 109 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení posilnil sociálno-právnu ochranu zamestnancov tak, že nemajú znášať negatívne dôsledky\nneplnenia si povinností ich zamestnávateľov.\n22. Keďže zistený skutkový stav nenasvedčuje tomu, že by zo strany sťažovateľky išlo o zneužívanie\npráva alebo účelové konanie v zhode so svojím zamestnávateľom, ktorého cieľom by bolo neoprávnené\nzvýšenie dávky v nezamestnanosti, je podľa kasačného súdu nutné, aby aj ona požívala takto\nkoncipovanú ochranu jej oprávnených záujmov.\n23. Je preto nesprávny právny názor krajského súdu aj žalovaného, podľa ktorého nemožno zistiť\nvymeriavací základ zamestnanej osoby, ktorá má so svojím zamestnávateľom v pracovnej zmluve\ndohodnutú mesačnú mzdu. Zo zisteného skutkového stavu je možné dôvodne usúdiť, že v prípade\nsúdneho sporu by bola sťažovateľke priznaná práve táto suma, či už ako mzda alebo náhrada\nmzdy z dôvodu prekážok v práci na strane zamestnávateľa. V priebehu správneho konania boli\nsprávne orgány povinné postupovať v zmysle § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a zistiť\npresne a úplne skutočný stav vecí. Sťažovateľka doručila prvostupňovému orgánu pracovnú zmluvu,\nurobila čestné vyhlásenie, že jej zamestnávateľ prácu neprideľoval, pričom prvostupňový orgán\nosobitnými rozhodnutiami konštatoval aj ukončenie rodičovskej dovolenky aj zánik pracovného pomeru\nsťažovateľky z dôvodu výpovede. Nepochybne bolo v možnostiach i v právomoci správnych orgánov\nurobiť si podľa § 198 ods. 1 časť vety za bodkočiarkou úsudok o predbežnej otázke, aké sú mzdové\nnároky sťažovateľky voči zamestnávateľovi. V súlade s § 109 ods. 1 druhá veta zákona o sociálnom\npoistení mali tento nárok považovať za jej vymeriavací základ, hoci jej nijaká mzda nebola v skutočnosti\nvyplatená.\n24. Z administratívneho spisu ani z tvrdení žalovaného nevyplynulo, že by sa správne orgány pokúsili\nkontaktovať zamestnávateľa, ktorý by prípadne mohol uviesť ďalšie rozhodujúce skutočnosti, napríklad\nneospravedlnenú absenciu sťažovateľky, doklady o komunikácii so sťažovateľkou a pod.\nPodľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním\nrozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné\npodklady na rozhodnutie.\nPodľa § 198 ods. 1 zákona o sociálnom poistení ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne\nrozhodol iný príslušný orgán, je organizačná zložka Sociálnej poisťovne takýmto rozhodnutím viazaná;\ninak si organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá\npríslušnému orgánu podnet na začatie konania.\n25. Pri výklade § 108 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ktorý určuje denný vymeriavací základ na\nurčenie sumy dávky v nezamestnanosti ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec\nzaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti, je potrebné mať na zreteli skutočnosť, že pokiaľ\nv zmysle § 109 ods. 1 druhá veta nárok na dávku zamestnanca nezávisí od plnenia povinností\nzamestnávateľa platiť a odvádzať poistné (§ 141 ods. 2 zákona o sociálnom poistení), nemôže byť na\nujmu poisteného zamestnanca ani úplná pasivita zamestnávateľa (znemožnenie nástupu do práce po\nukončení rodičovskej dovolenky a neprideľovanie práce, neplnenie nijakých povinností voči Sociálnej\npovinnosti) a z nej plynúca chýbajúca informácia o výške vymeriavacieho základu v informačnom\n\nsystéme Sociálnej poisťovne. Z tohto dôvodu chýbajúce údaje od zamestnávateľa nemôžu mať pri\nzisťovaní skutočného stavu veci vyššiu dôkaznú silu ako ostatné dôkazy, ktoré sa v konaní vykonajú,\nresp. môžu vykonať.\n26. Kasačný súd ďalej poznamenáva, že za zistených skutkových okolností nie je správna argumentácia\nsťažovateľky, keď žiadala, aby alternatívne postupoval žalovaný tak, že za rozhodujúce obdobie\nbude považovať čas pred začatím jej prvej rodičovskej dovolenky, pretože by to bolo v rozpore\nustanoveniami § 108 ods. 2, 3 veta prvá zákona o sociálnom poistení. Kasačný súd však nepopiera,\nže ak by sa sťažovateľke po ukončení rodičovskej dovolenky po právnej stránke neobnovil pracovný\npomer s právnym nástupcom jej pôvodného zamestnávateľa (napr. spoločnosť by zanikla výmazom\nz obchodného registra), ktorý však už v tom čase nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť a fakticky\nprácu žalobkyni neprideľoval, vychádzalo by sa pri určení výšky dávky v nezamestnanosti v zmysle §\n108 ods. 3 veta tretia a štvrtá zákona o sociálnom poistení z vymeriavacieho základu, ktorý dosiahla\npred nástupom na rodičovskú dovolenku.\n27. V dôsledku nesprávneho právneho názoru žalovaného, že nemožno nijako zistiť potrebný\nvymeriavací základ, ak zamestnávateľ „nevykáže\" za zamestnanca žiaden vymeriavací základ, ustálil\nžalovaný nesprávne skutkový stav, čo viedlo k nesprávnemu určeniu výšky dávky v nezamestnanosti\na v konečnom dôsledku k porušeniu práv sťažovateľky. Keďže si krajský súd toto právne posúdenie\nosvojil, rovnako vec nesprávne právne posúdil, preto kasačný súd dospel k záveru, že je potrebné podľa\n§ 462 ods. 2 S.s.p. zmeniť rozsudok krajského súdu, zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec\nmu vrátiť na ďalšie konanie.\n28. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom\nkasačného súdu urobiť vhodné úkony v zmysle § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na zistenie\nskutočného stavu vecí a znovu rozhodnúť o výške dávky v nezamestnanosti, ktorá sťažovateľke patrí.\n29. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods.\n1 S.s.p. a vzhľadom na úspech sťažovateľky v kasačnom konaní priznal jej úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov v tomto konaní i v konaní na krajskom súde, v zmysle § 467 ods. 2 S.s.p. O výške\nnáhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na krajskom súde v zmysle § 175 ods. 2\nS.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}