{"guid": "828b1eec-79d4-4073-911c-29fa32c4bd05:24b55a5d-20f8-49c3-9fd1-2fdec2a26c83", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8016200052.1", "spisova_znacka": "3Sžfk/13/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/13/2017 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 3Sžfk/13/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8016200052.1", "identifikacne_cislo": "8016200052", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-79.odsek-1", "nazov": "§ 79 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/582/#paragraf-79.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/582-2004/paragraf-79"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/582#paragraf-79"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/24b55a5d-20f8-49c3-9fd1-2fdec2a26c83", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200052.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200052.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8016200052.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžfk/13/2017\n8016200052\n30. 05. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:8016200052.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a sudkýň\nJUDr. Sone Langovej a JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. v právnej veci sťažovateľa (pôvodne žalobcu)\nIng. T. F., bytom v X., právne zastúpeného Mgr. Marekom Tauberom, advokátom, Hviezdoslavova 11,\nSpišská Nová Ves, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974\n01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 23.\nnovembra 2015 č. 1695029/2015, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č. k. 4S/3/2016-34 zo dňa 06.10.2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľa (pôvodne žalobcu) proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 4S/3/2016-34 zo dňa 06.10.2016 z a m i e t a.\nSťažovateľovi náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 23. novembra 2015 č. 1695029/2015, ktorým žalovaný podľa\n§ 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Mesta Kežmarok č. 1620131381/2015 zo\ndňa 24.08.2015, ktorým podľa § 81 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. bol vyrubený miestny poplatok za\nkomunálne odpady a drobné stavebné odpady za obdobie od 01.01.2015 do 31.12.2015 v sume 40,55€.\n2. Krajský súd zistil, že Mesto Kežmarok v súlade s ustanovením § 83 zákona č. 582/2004 Z.z. a § 78\nods. 1 tohto zákona prijalo Všeobecne záväzné nariadenie č. 3/2012, ktorým zaviedlo množstevný zber\npre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov. Množstvový zber pre fyzické osoby nepodnikateľov\nnebol zavedený, preto správca postupoval v súlade s VZN č. 3/2012 pri vyrubení miestneho poplatku\nžalobcovi. Za nedôvodnú považoval krajský súd námietky žalobcu, ak považuje zber komunálneho\nodpadu prostredníctvom technických služieb za množstvový zber. Žalobu preto podľa § 190 SSP\nako nedôvodnú zamietol. (Krajský súd nesprávne uviedol skratku „O.s.p.“, čo kasačný súd hodnotil\nvzhľadom na obsah odôvodnenia ako zrejmú nesprávnosť).\n3. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť. Namietal\nnesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že v predmetnom prípade sa u žalobcu jedná o zavedený\nmnožstvový zber komunálneho odpadu a nie opačne, ako to tvrdí žalovaný a krajský súd. Dôkazom\ntoho je skutočnosť, že žalobca má zavedený množstvový zber komunálneho odpadu od samotného\nzačiatku zavedenia zberu komunálneho odpadu v Meste Kežmarok a to od roku 2001, kedy žalobca\npredložil aj potvrdenie o zakúpení nádoby o obsahu 120 litrov. Je len logické, že keď občan-fyzická\nosoba žijúci v rodinnom dome zbiera komunálny odpad do nádoby s presne stanoveným obsahom, že\nv jeho prípade sa jedná o merateľné množstvo vyprodukovaného odpadu a teda o množstvový zber.\nV nadväznosti na vyššie uvedené treba poukázať na § 78 ods. 1 písm. a) zákona 582/2004 Z.z., ktorý\n\nza množstvový zber sa označuje zber komunálneho v litroch a tým je aj zber do nádoby so známym\nobsahom v litroch, v prípade žalobcu do plastovej nádoby o obsahu 120 litrov. Nakoľko žalobca spĺňa\npodmienky množstvového zberu komunálneho odpadu podľa vyššie citovaného zákona, krajský súd\nnesprávne právne vec posúdil a nesprávne aplikoval ustanovenia zákona číslo 582/2004. Správny orgán\nmôže konať a rozhodovať len v medziach zákona a zákony nižšej právnej sily nemôžu byť v rozpore so\nzákonmi vyššie právnej sily. S poukazom na túto zásadu je nesprávne, ak súd poukazuje na Všeobecne\nzáväzné nariadenie Mesta Kežmarok č. 3/2012, ktoré údajne nezaviedlo množstvový zber pre fyzické\nosoby nepodnikateľov bývajúce v rodinných domoch. Zákon vyššie právnej sily, a to č. 582/2004 Z.z. o\nmiestnych daniach. Navrhoval, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu\nna ďalšie konanie.\n4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 10.02.2017 ku kasačnej sťažnosti sťažovateľa uviedol, že rozsudok\npovažuje za vecne správny. Zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za\nkomunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov v § 83 oprávňuje správcu\ndane ustanoviť všeobecne záväzným nariadením k 1. januáru zdaňovacieho obdobia sadzby poplatku\nv súlade s § 78 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, a to podľa § 78 ods. 1\npísm. a) za jeden liter, dm3 alebo za jeden kilogram komunálnych odpadov alebo drobných stavebných\nodpadov pri množstvovom zbere a podľa § 78 ods. 1 písm. b) za osobu a kalendárny deň v prípade, ak\nv obci nie je zavedený množstvový zber. Z čl. 2 VZN č. 3/2012 vyplýva, že Mesto Kežmarok zaviedlo\nmnožstvový zber len pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov. Žalobca je fyzickou osobou\nnepodnikateľom, preto mu bol poplatok vyrubený sadzbou za osobu a kalendárny deň. Žalobca mylne\nvychádza a poukazuje na definíciu množstvového zberu komunálneho odpadu v zákone č. 582/2004\nZ. z. v znení neskorších predpisov. Zrejme myslí § 79 ods. 1 citovaného zákona, ktorý znie: „Ak je v\nobci zavedený množstvový zber, obec určí poplatok ako súčin frekvencie odvozov, sadzby a objemu\nzbernej nádoby, ktorú poplatník užíva v súlade so zavedeným systémom zberu komunálnych odpadov a\ndrobných stavebných odpadov“. Aj toto ustanovenie zákona sa začína formuláciou, ak je obci zavedený\nmnožstvový zber, z čoho vyplýva, že množstvový zber musí byť v obci zavedený, a v tomto prípade sa\nurčuje poplatok podľa tohto ustanovenia. Mesto Kežmarok však vo VZN č. 3/2012 množstvový zber pre\nfyzické osoby nepodnikateľov nezaviedlo.\n5. Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku, ďalej len „SSP“) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v\nmedziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez\nnariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n<. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n6. Senát kasačného súdu sa oboznámil s obsahom spisu a zistil, že spor medzi účastníkmi spočíva v\ntom, či zber komunálneho odpadu z rodinných domov v Kežmarku možno považovať za množstvový\nzber, keďže je merateľný a uskutočňuje sa do nádob o objeme 120 litrov.\n7. K uvedenému senát konštatuje, že množstvový zber je právny režim zberu odpadu, ktorý bol určený\nVšeobecne záväzným nariadením Mesta Kežmarok. Podľa čl. 2 Všeobecne záväzného nariadenia č.\n3/2012 o miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v meste je zavedený\nmnožstvový zber pre právnické osoby a fyzické osoby podnikateľov. Všeobecne záväzné nariadenie\n(VZN) je prameňom práva. V dôsledku právneho režimu určeného Mestom Kežmarok musia správne\norgány podľa tohto režimu postupovať.\n8. Skutočnosť, že stav zberu odpadu z rodinných domov v Kežmarku do 120l zberných nádob by\numožňoval realizáciu i množstvového zberu má iba faktický charakter. Jeho realizácii ako množstvového\nzberu však bráni platný a účinný právny stav vyplývajúci z VZN č. 3/2012. Nárok na zavedenie\nmnožstvového zberu nie je daný zákonom (§ 79 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z.), ale je daný do\nprávomoci mesta a určený mestom vo forme Všeobecne záväzného nariadenia.\n9. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467\nods. 1 SSP tak, že žalobcovi nepriznal voči žalovanému nárok na náhradu trov kasačného konania,\nkeďže v konaní nebol úspešný.\n10. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nNárok na zavedenie množstvového zberu nie je daný zákonom (§ 79 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z.),\nale je daný do právomoci mesta a určený mestom vo forme Všeobecne záväzného nariadenia\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/3/2016", "guid": null, "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}