{"guid": "b1aaacb2-da60-46ba-bbad-c91e4f9d3337:8bdc4ef1-1e9b-4054-98cb-99c65608356e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015201188.2", "spisova_znacka": "8Asan/3/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Asan/3/2017 z 25. 10. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. októbra 2018, sp. zn. 8Asan/3/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8015201188.2", "identifikacne_cislo": "8015201188", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-10-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-72.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 72 ods. 1 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-72.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-72"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-87.odsek-1", "nazov": "§ 87 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-87.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-87.odsek-3", "nazov": "§ 87 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-87.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-87"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "nazov": "§ 3 ods. 5 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-49", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-72", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-87", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8bdc4ef1-1e9b-4054-98cb-99c65608356e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201188.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201188.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201188.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Asan/3/2017\n8015201188\n25. 10. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:8015201188.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: Okresnej\nprokuratúry vo Vranove nad Topľou, so sídlom Námestie Slobody 5, 093 24 Vranov nad Topľou, proti\nžalovanému: Okresnému úradu Vranov nad Topľou, so sídlom Námestie Slobody 5, 093 24 Vranov\nnad Topľou, za účasti pribratých účastníkov 1/ P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., XXX XX M.,\nzastúpeného spol. AZARIOVA & RUŽBAŠAN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice,\nIČO: 47 237 406 a 2/ F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., XXX XX Q., o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. OU-VT-OVVS-2014/007165-2 z 11. decembra 2014 a o kasačnej sťažnosti\npribratého účastníka 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/48/2015-47 z 26. októbra 2016,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/48/2015-47 z 26. októbra\n2016 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „správny súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm.\ne/ a g/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil rozhodnutie (rozkaz)\nžalovaného č. OU-VT-OVVS-2014/007165-2 z 11. decembra 2014, ktorým tento uznal P. L. W. vinného\nzo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona č.\n372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 204/2014 Z.z. (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého\nsa dopustil tým, že 11. júla 2014 v čase okolo 18.30 hod. na ceste za Hanušovcami nad Topľou\nsmerom do Prešova fyzicky napadol F. T. a to tým spôsobom, že ho viackrát udrel otvorenou dlaňou do\ntváre, čím úmyselne narušil občianske spolunažívanie drobným ublížením na zdraví, ktoré si vyžiadalo\nlekárske ošetrenie, pričom podľa odborného vyjadrenia pribratý F. T. utrpel poranenie a to začervenanie\na pomliaždenie podočnicovej, lícovej a čeľustno-jarmovej oblasti vľavo s dobou liečenia 5 až 6 dní a\nza tento priestupok mu podľa § 11 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 49 ods. 2 zákona o priestupkoch uložil\npokutu vo výške 15 eur.\n2. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, po tom čo ustálil aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu\na po tom, čo sa stotožnil s názorom žalobcu, že rozhodnutie žalovaného v tomto prípade tvorí prekážku\nveci právoplatne rozhodnutej v zmysle zásady „ne bis in idem“, a teda P. L. W. nemožno trestne stíhať\nza čin, ktorý v už skončenom priestupkovom konaní bol právne kvalifikovaný ako priestupok, uviedol, že\nžalovaný pri hodnotení konania obvineného nezistil úplne a presne skutkový stav veci (dôvod zrušenia\n§ 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p.), pri rozhodovaní vo veci vychádzal iba z priestupkového spisu, ktorý\nmu predložilo Obvodné oddelenie PZ v Hanušovciach nad Topľou, pričom ďalšie vlastné dokazovanie\nnevykonal, pričom uznal obvineného iba zo skutku a to spáchania priestupku proti občianskemu\nspolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch, pričom sa nezaoberal ďalšími\n\nskutočnosťami, ktoré vyplývali z obsahu priestupkového spisu, a to z podania splnomocneného zástupcu\npoškodeného (F. T.), z ktorého vyplýva, že splnomocnený zástupca poškodeného oznámil pokračovanie\nincidentu s obvineným a to tým, že 16. júla 2014 prostredníctvom tretích osôb, P. L. a jeho synovca,\nodkázal poškodenému „aby stiahol oznámenie o jeho protiprávnom konaní inak prídu rusi a zabijú\nho“, ako aj, že advokát poškodeného žiadal, aby priestupkový spis bol odstúpený odboru kriminálnej\npolície, pretože pravdepodobne došlo k spáchaniu viacerých trestných činov, a to trestného činu\nvýtržníctva, nebezpečného vyhrážania a ublíženia na zdraví a v súvislosti s pokračovaním uvedeného\nčinu aj trestného činu vydierania. Správny súd ďalej uviedol, že v priestupkovom spise sa zároveň\nnachádza aj prepis hovoru z CD nosiča, ktorý mal obsahovať vyhrážanie sa P. L. W. poškodenému\nF. T., na základe čoho mal správny súd za to, že žalovaný sa nezaoberal týmito podaniami, ktoré\ntvoria obsah priestupkového spisu a vo veci rozhodol iba v časti týkajúcej sa narušenia občianskeho\nspolunažívania drobným ublížením na zdraví. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného\nnevyplýva, že by sa žalovaný správny orgán skutočnosťami ako je konanie obvineného na verejnosti\na takisto vyhrážanie sa poškodenému akýmkoľvek spôsobom zaoberal a tieto vyhodnotil. Správny súd\nďalej uviedol, že z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia zistil, že žalovaný pri posudzovaní a v\nodôvodnení určenia sankcie uviedol, že uložil sankciu 15 eur okrem iného aj z dôvodu, že obvinený sa\nnedopustil v predchádzajúcom období žiadneho priestupku, pričom však v obsahu administratívneho\nspisu žalovaného absentuje dôkaz, ktorý by preukazoval, že žalovaný skúmal osobu páchateľa ako aj\nskutočnosť, či bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo inom disciplinárnom konaní, to znamená,\nže toto jeho tvrdenie nemá oporu v obsahu administratívneho spisu.\n3. Správny súd ďalej uviedol, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o\nkonaní pred orgánom verejnej správy, teda zákona o priestupkoch a Správneho poriadku, ktoré mohlo\nmať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, keď žalovaný napriek tomu, že\nkonaním obvineného došlo k drobnému ublíženiu na zdraví poškodeného F. T., ktoré si vyžiadalo dobu\nliečenia 5 - 6 dní, čo vyplýva z odborného vyjadrenia znalca MUDr. P. O., súčasťou ktorého bolo vykonané\naj bodové hodnotenie bolestného podľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a\nnáhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v rozsahu 5 bodov, čo predstavuje sumu 82,00 eur, a čo\nje majetkovou škodou, ktorú si poškodený F. T. mohol v konaní uplatniť, žalovaný v konaní o prejednaní\npriestupku s poškodeným F. T. ako účastníkom konania nekonal a nedoručoval mu ani rozhodnutie žalobou napadnutý rozkaz o uložení sankcie za priestupok, čím mu žalovaný odňal právo riadne si\nuplatňovať náhradu majetkovej škody (dôvod zrušenia § 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p.).\n4. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 v spojení s § 169 S.s.p., tak, že pribratý\núčastník 21, ktorý si náhradu trov konania uplatnil, má nárok na náhradu trov konania a ostatní účastníci\nnárok na náhradu trov konania nemajú, keď žalobca, ktorý mal úspech v konaní náhradu trov konania\nnežiadal a žalovaný v konaní úspech nemal.\n5. Proti rozsudku správneho súdu podal pribratý účastník 1/ (ďalej aj „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť\nkde žiadal, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne. V kasačnej sťažnosti\nnamietal, že správny súd porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.).\n6. Sťažovateľ, po tom, čo podrobne opísal priebeh správneho konania, vrátane konania o proteste\nprokurátora, a po tom, čo odcitoval relevantné ustanovenia správneho poriadku (§§ 3 ods. 5, 32\nods. 2 a 46) a zákona o priestupkoch (§ 12 ods. 1), uviedol, že pojem „spoľahlivé zistenie stavu\nveci“ nemožno chápať absolútne, t.j. vo význame úplne a presne (tzv. absolútna pravda), ale stav\nveci sa má zistiť „len“ spoľahlivo, t.j. tak, aby bolo možné riadne a včas, bez zbytočných prieťahov,\nrozhodnúť, pričom skutkovým stavom, tzv. spoľahlivo zisteným stavom veci podľa § 46 správneho\nporiadku, sa rozumie stav poznania reality, ktorá tu bola tak ako vyplýva z vykonaných dôkazov k\nokamihu vydania rozhodnutia správneho orgánu, pričom o spoľahlivo zisťovanom stave veci svedčí aj\nskutočnosť, že v rámci priestupkového konania bol v rámci prešetrovania priestupku nad rámec bežného\nprešetrovania zabezpečený aj znalecký úkon - odborné vyjadrenie č. 256/2014 znalca MUDr. P. O..\nSprávny orgán založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach uvedených a zistených v administratívnom\nspise, ktoré boli dostačujúce. V uvedenom kontexte poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR\nsp. zn. 8Szd/l/2013 z 23. januára 2014, podľa ktorého cit.: „Zásada materiálnej pravdy potom podľa\nslovenskej právnej úpravy nemá charakter absolútny, t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku\na absolútnu pravdu, ale stav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas\n\na spravodlivo rozhodnúť. Zásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom\nmedzi striktným chápaním absolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci\nsprávneho konania dodržiavať (napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania\nz hľadiska ekonomického a pod.)“. Podľa názoru sťažovateľa, žalobou napadnutý rozkaz o uložení\nsankcie bol vydaný v súlade so zákonom o priestupkoch, Správnym poriadkom a vychádza zo spoľahlivo\nzisteného skutkového stavu. K námietke správneho súdu, že žalovaný sa nezaoberal podaním\nsplnomocneného zástupcu poškodeného, v ktorom bolo nahlásené údajne pokračovanie incidentu so\nsťažovateľom, a to prostredníctvom tretích osôb, sťažovateľ uviedol, že údajne pokračovanie incidentu\nso sťažovateľom, a to prostredníctvom tretích osôb, bolo riešené v rámci trestného konania, kedy 4.\naugusta 2014 podal poškodený trestné oznámenie na sťažovateľa, a to pre podozrenie zo spáchania\nprečinu výtržníctva podľa § 164 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, prečinu nebezpečného vyhrážania\npodľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného\nzákona a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, pričom dané trestné stíhanie bolo\nprávoplatne skončené - opakovane zastavené, nakoľko tretie osoby konali zo svojej iniciatívy a nie\nna pokyn alebo žiadosť sťažovateľa, preto námietku o nezaoberaním sa touto skutočnosťou považuje\npre dané priestupkové konanie za irelevantnú, keď nie je prípustné stíhať ten istý skutok paralelne vo\nviacerých konaniach - v trestnom aj priestupkovom, nakoľko by došlo k porušeniu zásady ne bis in\nidem. Sťažovateľ tiež uviedol, že nezaoberáme sa prepisom nahrávky je v danom konaní irelevantné,\nnakoľko nahrávka bola získaná nezákonným spôsobom. Vo vzťahu k výške a druhu uloženej sankcie\nsťažovateľ uviedol, že rozhodnutie žalovaného považuje za správne, pričom vo vzťahu k správnej\núvahe žalovaného poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžp/16/2011 z 30. mája\n2012. Záverom kasačnej sťažnosti sťažovateľ k správnym súdom namietanej skutočnosti, že napadnuté\nrozhodnutie žalovaného je nezákonné aj z dôvodu, že žalovaný nekonal vo veci prejednania priestupku\naj s poškodeným F. T., ktorý v zmysle § 72 zákona o priestupkoch mal byť účastníkom konania, uviedol,\nže z administratívneho spisu žalovaného nevyplýva, že by si poškodený náhradu škody aj uplatnil,\npričom prejednanie výšky a spôsobu náhrady škody spôsobenej obvineným z priestupku prichádza\ndo úvahy v konaní pred správnym orgánom iba v prípade, ak je poškodený aktívny a svoje právo si\nriadne uplatní, vrátane vyčíslenia výšky náhrady škody a dôkazov tomu nasvedčujúcich, v kontexte čoho\npoukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/52/2010 z 20. októbra 2010. Súčasne\nnamietal premlčanie škody.\n7. Podaním z 13. januára 2016 sťažovateľ predložil fotokópiu uznesenia Okresného riaditeľstva PZ vo\nVranove nad Topľou ČVS: ORP-328/1-VYS-VT-2014 z 26. mája 2016, právoplatného 3. júna 2016,\nktorým bolo trestné stíhanie, ktoré bolo začaté pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného\nzákona, na tom skutkovom základe, že páchateľ 16. júla 2014 v nezistenom čase formou ústnych\nodkazov prostredníctvom F. L. a P. L. vydieral a hrozbou násilia nútil T. F. aby: „stiahol oznámenie o jeho\nprotiprávnom konaní, pretože inak prídu Rusi a zabijú ho“, zastavil podľa § 215 ods. 1 písm. a/ Trestného\nporiadku, lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie.\n8. Ku kasačnej sťažnosti pribratého účastníka 1/ sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý\nrozsudok považuje za zákonný, nakoľko vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu. V rámci\nvyjadrenia všeobecne opísal zásadu „ne bis in idem“ a argumentoval, že táto nie je obmedzená len na\ntrestné konania, keďže z hľadiska jej uplatnenia je rozhodujúca totožnosť skutku a nie totožnosť právnej\nkvalifikácie. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol.\n9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednomyseľne (§ 139 ods. 4 k § 463 S.s.p.) dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nje potrebné zrušiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok\nbol verejne vyhlásený 25. októbra 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n10.1 Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku musí rozhodnutie správnych orgánov vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\n\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, orgán ochrany prírody konanie podľa tohto\nzákona zastaví, ak dôvod na konanie odpadol.\n10.2 Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch sa priestupku proti občianskemu spolunažívaniu\ndopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním ujmou na zdraví, drobným\nublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo iným hrubým\nsprávaním.\n10.3 Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo\ninou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody\naž na jeden rok.\n10.4 Podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na\nmieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá\nsa odňatím slobody až na tri roky.\n10.5. Podľa § 87 ods. 1 zákona o priestupkoch, ak je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku\ndopustil a ak vec nebola vybavená v blokovom konaní, môže správny orgán bez ďalšieho konania vydať\nrozkaz o uložení sankcie za priestupok (§ 13 ods. 2).\n11. Žalobca v žalobe namietal, že správny orgán na základe preskúmaného priestupkového spisu a\nrozhodnutia žalovaného nedostatočne a neúplné zistil skutkový stav veci ak ustálil konanie podozrivého\nlen ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, pričom je dôvodné začať trestné stíhanie vo veci\nvýtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona a vykonať nevyhnutné dôkazy. Za takýchto\nokolností považuje rozhodnutie\n- Rozkaz o uložení sankcie za priestupok za nezákonné. S uvedeným názorom žalobcu sa správny súd\nstotožnil a zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p. Súčasne správny\nsúd vyhodnotil postup žalovaného, ktorý nedoručoval rozkaz o uložení pokuty poškodenému (pribratý\núčastník 21) tak, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, nakoľko\nžalovaný odňal poškodenému právo riadne si uplatňovať náhradu majetkovej škody, čo bolo ďalším\ndôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g/ S.s.p.).\n12. Úlohou kasačného súdu bolo v rozsahu dôvodov kasačnej sťažnosti, ktoré smerujú voči obom\ndôvodom zrušenia napadnutého rozhodnutia, preskúmať zákonnosť kasačnou sťažnosťou napadnutého\nrozsudku a súčasne postupu žalovaného.\n13. V prvom rade sa kasačný súd zaoberal záverom správneho súdu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán\nverejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi\nspismi alebo v nich nemá oporu. Preskúmaním obsahu administratívneho spisu žalovaného, ako aj\nsúdneho spisu, kasačný súd dospel k záveru, že tento záver správneho súdu nie je dôvodný. Žalovaný\nmal za to, že je nepochybné, že obvinený z priestupku sa priestupku dopustil a vec nebola vybavená\nv blokovom konaní, preto bez ďalšieho konania vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok. Napriek\ntomu, že obvinený z priestupku sa k spáchaniu priestupku priamo nepriznal, z jeho výpovede, že „...ho\n(poškodeného - pozn. Najvyšší súd SR) otvorenou dlaňou pľasol po tvári...“ je zrejmé, že k fyzickému\nkontaktu medzi obvineným a poškodeným došlo a uvedené korešpondovalo s výpoveďou poškodeného\na svedkov U. C. a T. E., ako aj korešpondovalo so závermi odborného vyjadrenia č. 256/2014 znalca\nMUDr. P. O.. Z odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný vychádzal najmä\nz citovaných dôkazov a tieto patričným spôsobom vyhodnotil. Súčasťou hodnotených dôkazov bola aj\nvýpoveď poškodeného, ktorý okrem fyzického útoku na svoju osobu opísal aj vyhrážky obvineného.\n14. Poškodený (pribratý účastník 1/) incident oznámil postupom podľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch.\nObvodné oddelenie PZ v Hanušovciach nad Topľou, ktoré vykonalo objasňovanie oznámeného\npriestupku a zabezpečilo podklady pozostávajúce z podania oznámenia a vysvetlenia poškodeného z\n11. júla 2014, z podania vysvetlenia obvineného z 11. augusta 2014, z podania vysvetlenia U. C. z 18.\njúla 2014, z podania vysvetlenia T. E. z 31. júla 2014, z podania vysvetlenia F. X. z 15. augusta 2014, z\npodania vysvetlenia P. T. z 24. augusta 2014, z fotokópii lekárskych správ z 11. júla 2014 a 6. augusta\n2014, z prepisu záznamu na CD, ktoré predložil poškodený (prostredníctvom splnomocneného zástupcu\n\n22. júla 2014) a z odborného vyjadrenia č. 256/2014 znalca MUDr. P. O. z 12. septembra 2014, vec\npredložilo žalovanému na rozhodnutie o priestupku. Ak vzhľadom na takto zistený skutkový stav vydal\nžalovaný v skrátenom priestupkovom konaní rozkaz o priestupku, postupoval v súlade so zákonom (viď.\naj rozhodnutie Nejvyššího správního soudu České republiky sp. zn. 9As/37/2007).\n15. Správnemu súdu však možno dať za pravdu, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného nevyplýva, že by sa žalovaný so skutočnosťami ako je konanie obvineného na verejnosti\na takisto vyhrážanie sa poškodenému v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôsledne vysporiadal a\ntieto vyhodnotil, avšak z obsahu rozhodnutie vyplýva, že tieto pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy a\nvyhodnotil ich vo vzťahu ku skutku, ktorý bol Obvodným oddelením PZ v rámci objasňovania priestupku\nustálený, avšak vzhľadom k tomu, že vo veci bolo rozhodnuté v rámci skráteného, menej formálneho\nkonania, tieto nedostatky nemožno bez ďalšieho považovať za dôvody na zrušenie napadnutého\nrozhodnutia. Žalovaný sa v rámci odôvodnenia rozkazu zaoberal dôkazmi, ktoré preukazujú spáchanie\nskutku obvineným tak, ako sa mu kládol za vinu.\n16. Správne trestanie je v rámci správneho súdnictva špecifické v tom, že sa uplatňuje plná jurisdikcia\nsprávneho súdu. Ak žalobca v žalobe namietal právnu kvalifikáciu spáchaného skutku, nič mu na\npreukázanie opaku nebránilo predložiť dôkazy alebo vykonanie týchto navrhnúť, najmä vzhľadom\nk tomu, že namietané skutočnosti bolo možné preukázať aj zo súdu dostupných registrov (register\npriestupkov, register trestov Generálnej prokuratúry SR, register rezortu Generálnej prokuratúry SR a\npod.), resp. vyžiadať správu o povesti obvineného.\n17. Z obsahu prejednávanej veci vyplýva, že zo strany obvineného došlo k drobnému fyzickému\nútoku na poškodeného, keď tento poškodeného udrel otvorenou dlaňou ruky, pričom pri údere na\ntvár poškodeného pôsobil „malou silou a prudkosťou“, pričom mu spôsobil poranenie - začervenanie\na pomliaždenie podočnicovej, lícovej a čelustno-jarmovej oblasti vľavo, s dobou liečby 5-6 dní, bez\nvýrazných obmedzení na bežnom spôsobe života. Takéto konanie obvineného napĺňa znaky priestupku\nproti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ zákona o priestupkoch. Vzhľadom na\nokolnosti, za akých bol skutok spáchaný, s odkazom na obsah spisového materiálu, nemal žalovaný\ndôvod predpokladať, že konaním obvineného mohlo dôjsť k naplneniu skutkovej podstaty niektorého z\ntrestných činov, keď intenzita vyhrážania sa obvineného poškodenému nebola spôsobilá u poškodeného\nvzbudiť dôvodnú obavu o jeho život alebo zdravie (čo navyše poškodený ani netvrdil), teda nebol dôvod\nna postúpenie veci organom činným v trestnom konaní na začatie stíhania pre podozrenie zo spáchania\nprečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, resp. z výpovedi svedkov\nnevyplýva, že by k útoku na poškodeného malo dôjsť pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami\n(§ 122 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona), keď svedkom incidentu mali byť len U. C. a T. E., teda nebol\ndôvod na postúpenie veci organom činným v trestnom konaní na začatie stíhania pre podozrenie zo\nspáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona.\n18. Kasačný súd, rovnako ako sťažovateľ, poukazuje na svoj skorší rozsudok sp. zn. 8Szd/l/2013 z 23.\njanuára 2014, podľa ktorého sa „...zásada materiálnej pravdy potom podľa slovenskej právnej úpravy\nnemá charakter absolútny, t.j. správne orgány nemajú povinnosť zistiť všetku a absolútnu pravdu, ale\nstav veci majú zistiť „len“ spoľahlivo, teda tak, aby bolo možné riadne, včas a spravodlivo rozhodnúť.\nZásada materiálnej pravdy podľa slovenskej právnej úpravy je kompromisom medzi striktným chápaním\nabsolútnej pravdy a ďalšími zásadami, ktoré má správny orgán v rámci správneho konania dodržiavať\n(napr. primeranosť konania z hľadiska časového, primeranosť konania z hľadiska ekonomického a\npod....)“ a konštatuje, že za dôkaznej situácie, ktorá sa nachádza v administratívnom spise žalovaného,\nako aj v súdnom spise, žalobou napadnuté rozhodnutie citovanej požiadavke materiálnej pravdy\nvyhovuje. Súčasne však kasačný súd pripúšťa, že doplnením dokazovanie môže nastať situácia, kedy sa\nskutkový stav, ktorý bol ustálený správnym orgánom úplne alebo sčasti vyvráti, čo je následne dôvodom\nna zrušenie rozhodnutia na podklade prokurátorskej žaloby a eventuálne postúpenie vecí orgánom\nčinným v trestnom konaní. To sa však v prejednávanej veci doposiaľ nestalo, žaloba je všeobecne\nkoncipovaná a žalobca v rámci konania nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by odôvodňoval zrušenie\nrozhodnutia žalovaného a vrátenie veci žalovanému, pričom prakticky prejudikoval konanie obvineného\nako prečin výtržníctva.\n19. Kasačný súd nemohol so správnym súdom súhlasiť ani v časti, kde skonštatoval, že žalovaný sa\nnezaoberal podaním splnomocneného zástupcu poškodeného, ktorý oznámil pokračovanie incidentu a\n\nto tým, že 16. júla 2014 prostredníctvom tretích osôb P. L. a synovca P. L. odkázal poškodenému „aby\nstiahol oznámenie o jeho protiprávnom konaní inak prídu rusi a zabijú ho“ pričom advokát poškodeného\nžiadal aby tento spis bol odstúpený odboru kriminálnej polície, pretože došlo pravdepodobne k\nspáchaniu viacerých trestných činov, a to trestného činu výtržníctva, nebezpečného vyhrážania,\nublíženia na zdraví a v súvislosti s pokračovaním uvedeného činu aj trestného činu vydierania,\nkeď údajný incident bol predmetom samostatného vyšetrovania, ktoré bolo medzičasom uznesením\nOkresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou ČVS: ORP-328/1 -VYS-VT-2014 z 26. mája 2016,\nprávoplatného 3. júna 2016, zastavené lebo bolo nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa viedlo\ntrestné stíhanie.\n20. Pri určení druhu sankcie a jej výmery správny súd skúma len či trest bol uložený v súlade so\nzákonom a na základe správnej úvahy, ktorá nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.\nSkutočnosť, že súčasťou spisového materiálu nie je výpis z evidencie priestupkov obvineného je zo\nstrany žalovaného nedôsledné vedenie spisu, avšak uvedené nemá na zákonnosť a logickosť správnej\núvahy vplyv, keď žalovaný uložil sankciu 15 eur okrem iného aj z dôvodu, že obvinený sa nedopustil\nv predchádzajúcom období žiadneho priestupku. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný rozhodoval v\nrozkaznom - skrátenom, menej formálnom konaní. Ak žalobca namieta správnu úvahu a skutočnosti v\nnej tvrdené, nič mu nebránilo predložiť dôkaz (výpis z evidencie priestupkov obvineného), ktorým sám\nv rámci výkonu svojej dozornej činnosti disponuje, resp. navrhnúť, aby takýto dôkaz vykonal súd, ktorý\ntaktiež disponuje elektronickým prístupom do príslušných registrov.\n21. Napriek tomu, že kasačný súd pripustil menej formálny charakter rozkazného konania,\nsúčasne apeluje na žalovaného, aby vzhľadom k tomu, že rozkaz má rovnaké náležitosti ako\nrozhodnutie o priestupku, vrátane odôvodnenia (§ 87 ods. 3 prvá veta zákona o priestupkoch),\ndôslednejšie odôvodňoval svoje rozhodnutia tak, aby nevznikali pochybnosti. V prejednávanom prípade\nidentifikované nedostatky samé o sebe nie sú spôsobilé privodiť zrušenie rozhodnutia. Ak však po\ntom, čo správny súd v rámci plnej jurisdikcie vykoná dokazovanie v naznačenom smere a pochybnosti\npretrvajú, resp. bude preukázaný opak, bude potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť žalovanému\nna ďalšie konanie a rozhodnutie.\n22. Správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného aj z dôvodu, že žalovaný odňal poškodenému\nprávo riadne si uplatňovať náhradu majetkovej škody. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného,\nkonkrétne z odborného vyjadrenia MUDr. P. O., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne\nlekárstvo č. 256/2014, je zrejmé, že v predmetnej veci bolo vykonané aj bodové hodnotenie bolestného\npodľa § 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského\nuplatnenia v rozsahu 5 bodov, čo predstavuje sumu 82,00 eur. Poškodený si však v priebehu celého\nkonania nárok na náhradu škody neuplatnil. Skutočnosť, že rozhodnutím žalovaného nebolo rozhodnuté\no náhrade škody, by mohla ovplyvniť jeho zákonnosť v tom prípade, keby sa poškodený aktívne domáhal\nnáhrady škody v správnom konaní, avšak postupom správneho orgánu by mu bola táto možnosť odňatá\n(viď. aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/52/2010 z 20. októbra 2010). Na zdôraznenie\nsprávnosti uvedeného záveru je potrebné uviesť, že účastníctvo poškodeného v priestupkovom konaní\nsa viaže na prejednávanie náhrady škody - tzv. adhézne konanie (§ 72 ods. 1 písm. c/ zákona o\npriestupkoch). Pre porovnanie poukazuje kasačný súd na ust. § 173 ods. 1 Trestného poriadku, podľa\nktorého sa v trestnom konaní doručí rovnopis rozhodnutia len poškodenému, ktorý si uplatnil nárok\nna náhradu škody. Zároveň kasačný súd konštatuje, že uvedené nebráni poškodenému, aby si svoje\nmajetkové, či nemajetkové, nároky voči obvinenému uplatnil prostredníctvom občianskeho súdneho\nkonania.\n23. Vzhľadom k tomu, že záver správneho súdu, podľa ktorého skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej\nsprávy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá\noporu, ako aj, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy,\nktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, je v\ntomto štádiu konania nedôvodný, resp. predčasný, pričom uvedené skutočnosti sťažovateľ v plnom\nrozsahu kasačnou sťažnosťou namietal, kasačný súd konštatuje, že napadnutý rozsudok správneho\nsúdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, preto ho vo výroku, ktorým správny súd z\ndôvodov § 191 ods. 1 písm. e/ a g/ S.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie, postupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vzhľadom na rozsiahlu potrebu\ndoplnenia dokazovania, vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie.\n\n24. V ďalšom konaní správny súd vykoná dôkazy z jemu dostupných registrov -register priestupkov,\nregister trestov Generálnej prokuratúry SR a register rezortu Generálnej prokuratúry SR (register\ntrestných stíhaní), prípadne ak uzná za vhodné, aj dôkazy navrhnuté účastníkmi konania, a ak z takto\nvykonaných dôkazov ustáli, že je dôvod na začatie trestného stíhania pre niektorý z trestných činov,\npostupom podľa § 191 ods. 1 písm. e/ S.s.p. zruší žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, inak\nžalobu zamietne.\n25. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil výrok napadnutého rozsudku, ktorým správny súd z dôvodov\n§ 191 ods. 1 písm. e/ a g/ S.s.p. zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na\nďalšie konanie, zrušil aj obsahovo nadväzujúci výrok o trovách konania s tým, že o trovách konania\n(pred správnym aj kasačným súdom) rozhodne správny súd (§ 467 ods. 3 S.s.p.) v rozhodnutí, ktorým\nsa konanie skončí.\n26. Nad rámec kasačného prieskumu neuniklo pozornosti kasačného súdu, že správny súd v rámci\nrozhodovania o trovách konania okrem iného rozhodol, že pribratý účastník 2/ má nárok na náhradu trov\nkonania. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že výrok, ktorým správny súd priznáva právo účastníkovi\nkonania a zároveň neurčuje povinnú osobu, je materiálne nevykonateľný z dôvodu neurčitosti. Súčasne\nkasačný súd dáva do pozorností správneho súdu, že správne žaloby začaté na základe žaloby\nprokurátora sa vo vzťahu k trovám konania spravujú špeciálnym režimom, kedy bez ohľadu na výsledok\nkonania, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania (§ 170 písm. c/ S.s.p.).\n27. Záverom kasačný súd poukazuje na svoju ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej formálne\nzopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre účastníka, vo vzťahu k skutkovej stránke\nveci, reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech (R 103/2011), preto bude potrebné posúdiť,\nči identifikované nedostatky žalobou napadnutého rozhodnutia, konkrétne nezahrnutie vyhrážok do\nskutkovej vety, prípadne doplnenie dokazovania čo do dôvodov začatia trestného stíhania, môžu\npredstavovať pre žalobcu (reprezentujúceho verejný záujem) prospešný výsledok, keď vzhľadom na\nprekluzívnu lehotu na prejednanie priestupku (§ 20 ods. 1 zákona o priestupkoch), skutkové obvinenie,\nktoré nebolo predmetom konania (§ 18 ods. 2 in fine správneho poriadku), nemožno po jej uplynutí\nrozšíriť, ako aj vzhľadom na možnosť premlčania prípadného trestného stíhania podľa § 87 ods. 1 písm.\ne/ Trestného zákona. Správny súd preto posúdi účelnosť svojho rozhodnutia.\n28. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}