{"guid": "5e54058e-b883-403a-b91c-80046b06ba59:fc89240d-1331-4cdd-a3d6-4228391a0cd6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015201182.1", "spisova_znacka": "4Sžfk/64/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/64/2017 z 12. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. júna 2018, sp. zn. 4Sžfk/64/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8015201182.1", "identifikacne_cislo": "8015201182", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "datum_vydania": "2018-06-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "nazov": "§ 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-21.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 595/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/595", "nazov": "zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/595", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/595-2003"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/595#paragraf-21", "/SK/ZZ/2003/595#paragraf-2"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fc89240d-1331-4cdd-a3d6-4228391a0cd6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201182.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201182.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201182.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžfk/64/2017\n8015201182\n12. 06. 2018\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2018:8015201182.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej a Mgr. Viliama Pohančeníka, v právnej veci žalobcu: D.\nprávne zastúpený advokátom: Mgr. Jaroslav Bratek, advokát, Laurinská 3, Bratislava, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1531318/2015 zo dňa 9. októbra 2015, konajúc o\nkasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/48/2015-69 zo dňa 8.\nseptembra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n4S/48/2015-69 zo dňa 8. septembra 2016 z a m i e t a.\nKasačnému sťažovateľovi právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny\nsúdny poriadok (ďalej len „SSP\") zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného č. 1531318/2015 zo dňa 9. októbra 2015, ktorým podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Daňový poriadok\") potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov, pobočka Vranov\nnad Topľou (ďalej len „správca dane\") č. 1063265/2015 zo dňa 30. júna 2015. Týmto prvostupňovým\nrozhodnutím bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 2.482,90 € na dani z príjmu fyzickej osoby za\nzdaňovacie obdobie roka 2009.\n1.2 V konaní mal Krajský súd v Prešove za preukázané, že žalobca si uplatnil výdavky za zemné práce,\nvýkopové práce, podvrtávky ciest a chodníkov na základe faktúry č. 290100008 zo dňa 23.03.2009,\nfaktúry č. 290100060 zo dňa 21.09.2009 a faktúry č. 290100078 zo dňa 18.11.2009, na ktorých bola\nako dodávateľ uvedená spoločnosť ONDENA, s.r.o., Pražská 4, Košice, IČO 36 473 499 (ďalej len\n„ONDENA, s.r.o.\"). Na základe výsledkov preverovania uskutočnenia a dodania prác správca dane\ndospel k záveru, že spoločnosť ONDENA, s.r.o. fakturované práce pre žalobcu nedodala.\n1.3 Krajský súd v Prešove v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že vo veci bol dostatočne\nzistený skutočný stav veci. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalobca nepreukázal, že spoločnosť\nONDENA, s.r.o. pre neho skutočne vykonala práce podľa predložených dokladov. Za účelom\npreverenia dokladov vykonali daňové orgány rozsiahle dokazovanie, ktorého výsledky však neodstránili\npochybnosti správcu dane, že fakturované práce boli vykonané deklarovaným dodávateľom. Daňové\n\norgány správne uzavreli, že žalobcom predložené doklady o realizácii prác nie sú pre účely uznania\ndaňových výdavkov v základe dane preukázateľné, čím došlo k porušeniu § 2 písm. i/ zákona č. 595/2003\nZ. z. o dani z príjmov v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej len „zákon o dani z príjmov\"). Ani\nsamotná úhrada faktúry, bez preukázania dodania služby, nepreukazuje daňový výdavok. Správca dane\npreto postupoval správne, keď zvýšil základ dane o sumu 12.850,71 €.\n1.4 Krajský súd v Prešove ďalej uviedol, že z výpovedí bývalého konateľa spoločnosti ONDENA, s.r.o.,\nW. V. a súčasného konateľa spoločnosti ONDENA, s.r.o., S. K., ako aj splnomocneného zástupcu S.\nD. možno vyvodiť, že podané daňové priznania svedčia o tom, že za spoločnosť ONDENA, s.r.o. konal\nniekto podvodným spôsobom. Nie sú preto dôkazom o tom, že spoločnosť ONDENA, s.r.o. dodala\npráce pre žalobcu. Bez predloženia relevantných dokladov o vykonaní fakturovaných prác zo strany\ndodávateľa nie je možné potvrdiť, že faktúry boli zúčtované v účtovnej evidencii dodávateľa, že úhrada za\nich vykonanie bola zahrnutá do základu dane, a že daňová povinnosť bola správne vyčíslená a uhradená.\n1.5 K námietke nečinnosti daňových orgánov Krajský súd v Prešove uviedol, že pre formálny prístup\nsprávcu dane pri zisťovaní právoplatnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove, ktorým bolo zrušené\npôvodné rozhodnutie žalovaného a aj chybným postupom Krajského súdu v Prešove, ak nedoručil\nžalovanému administratívny spis, možno konštatovať nečinnosť správcu dane. Na druhej strane však\nKrajský súd v Prešove uviedol, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt sa mohol domáhať\nodstránenia nečinnosti správneho orgánu zákonným spôsobom. Táto nečinnosť však nemá za následok\nnezákonnosť rozhodnutia správcu dane ani žalovaného. Správca dane vydal následne rozhodnutie\nč. 1063265/2015 dňa 30.06.2015, teda bolo vydané v zákonnej lehote podľa § 68 ods. 3 Daňového\nporiadku. Všetky úkony v období mesiacov august až december 2014 správca dane vykonával v rámci\nvyrubovacieho konania po daňovej kontrole na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia I. - IV.\nštvrťrok 2009.\n1.6 K žalobnej námietke v súvislosti s oznámením správcu dane žalobcovi o predvolaní svedka S. D.,\nktorý nebol v oznámení takto identifikovaný Krajský súd v Prešove uviedol, že sa nestotožňuje s názorom\nžalovaného, že správca dane nebol v zmysle § 25 ods. 4 Daňového poriadku povinný daňovému subjektu\nidentifikovať osobu svedka. Žalobca sa však výsluchu tohto svedka zúčastnil, teda výsluch S. D. nie je\nmožné považovať za nezákonne získaný dôkaz.\n1.7 Ako nedôvodnú vyhodnotil Krajský súd v Prešove aj námietku žalobcu ohľadom nezákonnosti\npostupu správcu dane, ktorý neumožnil manželke žalobcu, Q. F., zúčastniť sa ústneho pojednávania\npri vypočutí svedka. Z obsahu administratívneho spisu a ani zo zápisnice o ústnom pojednávaní\nč. 516136/2015 zo dňa 21.05.2015 nevyplýva, že daňový subjekt splnomocnil svoju manželku na\nzastupovanie pri vypočutí svedka.\n\n2.\n2.1 Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou\nsa domáhal, aby kasačný súd rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zmenil tak, že zruší rozhodnutie\nžalovaného č. 1531318/2015 zo dňa 9. októbra 2015 a vec mu vráti na ďalšie konanie, a to z dôvodu\npodľa § 440 ods. 1 písm. g/ a h/ SSP. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov konania.\n2.2 Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti uviedol, že právne závery Krajského súdu v Prešove, týkajúce\nsa námietky žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave a neunesení dôkazného bremena\nžalobcom, sú nesprávne, nakoľko daňové orgány ani Krajský súd v Prešove žiadnym spôsobom\nnespochybnili reálne uskutočnenie vykonaných výkopových prác a ani skutočnosť, že žalobca nemohol\ntieto výkopové práce vykonať sám.\n2.3 Žalobca na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 6Sžf/10/2012, v zmysle ktorých nie je možné od daňového\nsubjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou\n\nv podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné\nbremeno. Daňový subjekt nemožno zaťažiť dôkazným bremenom ohľadom právnych vzťahov na strane\ndodávateľa a subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu a\nani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu.\n\n2.4 Žalobca mal za to, že z celého priebehu dokazovania bolo zistené a preukázané iba to, že spoločnosť\nONDENA, s.r.o. podnikala pofidérnym spôsobom, čo však neznamená, že predmetné výkopové práce\nnevykonala. Žalobca zdôraznil, že nemôže niesť zodpovednosť za to, že zo strany dodávateľa neboli\npredložené príslušné účtovné dokumenty a záznamy. Žalobca predložil daňovým orgánom všetky listiny,\nktoré mal k dispozícii a navrhol vykonať dôkazy pre objektívne zistenie skutkového stavu. Žalobca\nďalej konštatoval, že predmetné dôkazy neboli zo strany daňových orgánov a krajského súdu náležitým\nspôsobom vyhodnotené, pričom daňové orgány ďalšie navrhnuté dôkazy nevykonali a krajský súd\nnesprávne arbitrárne uzavrel, že námietky žalobcu sú v tomto smere nedôvodné.\n2.5 Z obsahu výpovede splnomocneného zástupcu spoločnosti ONDENA, s.r.o., S. D., vyplýva jeho\nnevedomosť o činnosti spoločnosti, ale nie záver, že táto spoločnosť vyúčtované práce pre žalobcu\nnevykonala. Nedôveryhodnosť svedeckých výpovedí konateľov spoločnosti ONDENA, s.r.o., ako aj\nosoby splnomocnenej za túto spoločnosť konať o skutočnostiach, či boli sporné výkopové práce\nzrealizované spoločnosťou ONDENA, s.r.o. potvrdzujú aj daňové priznania tejto spoločnosti k dani z\npríjmov a k dani z pridanej hodnoty za rok 2009, nakoľko spoločnosť ONDENA, s.r.o. vykázala v daňovom\npriznaní k dani z príjmov výnosy a v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty zdaniteľné plnenia\nna výstupe, čo znamená, že v roku 2009 podnikateľskú činnosť vykonávala.\n2.6 Žalobca odmietol záver Krajského súdu v Prešove, že je vecou daňového subjektu, ako a či si\nzistí dôveryhodnosť svojho obchodného partnera. Žalobca nenesie dôkazné bremeno v preukazovaní\nvnútorných pomerov svojho obchodného partnera a spôsobu jeho podnikania, pretože na nich nemá\nžiaden vplyv. Žalobca v konaní preukázal, že výkopové práce boli vykonané a za práce spoločnosti\nONDENA, s.r.o. zaplatil. Správny orgán ani krajský súd nedali žalobcovi odpoveď na otázku, akým\nspôsobom mal dodanie prác preukázať, keď správny orgán odmietol každý listinný dôkaz, ktorý žalobca\npredložil. Správny orgán podľa názoru žalobcu na neho preniesol dôkazné bremeno v neúmernom\nrozsahu.\n2.7 Žalobca v kasačnej sťažnosti poukázal na to, že správcovi dane opakovane navrhoval ako dôkaz\nvykonať vyžiadanie a porovnanie účtovnej evidencie spoločnosti ONDENA, s.r.o., z ktorej by bolo možné\njednoznačne zistiť, či predmetné faktúry boli riadne zaúčtované, uhradené, a teda práce v nich uvedené\naj skutočne vykonané pre žalobcu. Správca dane vo svojich rozhodnutiach iba arbitrárne konštatoval\nnemožnosť účtovné evidencie spoločnosti ONDENA, s.r.o. preskúmať z dôvodu, že mu ich spoločnosť\nONDENA, s.r.o. nepredložila. Žalobca zastáva názor, že mu nemôže byť na ujmu, že iný daňový subjekt\nneplní voči správcovi dane svoje povinnosti.\n2.8 Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti ďalej namietal, že správne orgány nevykonali dokazovanie za\núčelom zistenia, kto skutočne konal za spoločnosť ONDENA, s.r.o. Správne orgány taktiež nevykonali\nvýsluch N. J., ktorý mal S. D. predmetné plnomocenstvo odovzdať. Žalobca ďalej namieta, že správne\norgány nevykonali dokazovanie za účelom zistenia, kto a akým spôsobom vykonával pohyby na účte\nspoločnosti ONDENA, s.r.o. a kam financie z toho účtu smerovali.\n2.9 Žalobca zdôraznil, že faktúru č. 29010008 uhradil na účet spoločnosti ONDENA, s.r.o. čo v\ndaňovom konaní potvrdila aj A., v ktorej mala spoločnosť ONDENA, s.r.o. zriadený účet. Krajský súd vo\nsvojom rozsudku v tejto súvislosti uviedol, že samotná úhrada faktúry, bez preukázania dodania služby,\nnepreukazuje daňový nárok. Tento záver považuje žalobca za nelogický a vybočujúci z medzí správnej\núvahy ako aj zásady voľného hodnotenia dôkazov. Žalobca argumentuje tým, že on ani iný podnikateľ by\nnikdy subjektu, s ktorým preukázateľne nemá žiadne majetkové ani personálne prepojenie, neuhrádzal\nfaktúry za služby, ktoré by tento subjekt nevykonal.\n2.10 Žalobca nesúhlasil s názorom Krajského súdu v Prešove, že nepreukázal dodanie výkopových\nprác spoločnosťou ONDENA, s.r.o. a že skutkový stav bol vo veci dostatočne zistený. Sťažovateľ\n\npredložil všetky listinné dôkazy, ktorými disponoval a preukázal úhradu za vykonané služby. Podľa\nnázoru žalobcu, iné dôkazy objektívne predložiť nemohol. Skutočnosť, že pochybné svedecké výpovede\ndodanie prác nepotvrdili podľa názoru žalobcu neznamená, že spoločnosť ONDENA, s.r.o. ich\nnevykonala.\n2.11 Žalobca zároveň v závere kasačnej sťažnosti konštatuje, že arbitrárne názory Krajského súdu v\nPrešove sú pre neho prekvapivé, a to vzhľadom na závery tohto krajského súdu uvedené v skoršom\nrozsudku č. k. 1S/9/2013-80 zo dňa 25. júna 2013. Žalobca sa domnieva, že dokazovanie vykonané\ndaňovými orgánmi nasledujúce po predchádzajúcom rozhodnutí krajského súdu, zásadným spôsobom\nnezmenilo doteraz zistený skutkový stav a už vôbec nebolo preukázané, že by sťažovateľ uplatnené\ndaňový výdavky realizoval iným pokútnym spôsobom. Krajský súd v Prešove pritom podľa názoru\nžalobcu zvolil odlišný prístup k veci a odklon od prezentovaného názoru nijakým spôsobom neodôvodnil.\n2.12 S namietanou nečinnosťou správcu dane sa podľa názoru žalobcu Krajský súd v Prešove\nvysporiadal absurdným spôsobom, keď síce konštatoval nečinnosť správneho orgánu, avšak poukázal\nna to, že žalobca sa odstránenia nečinnosti mohol domáhať zákonným spôsobom. Žalobca má za to,\nže obdobne ako je v ustálenej rozhodovacej praxi judikované, že prekročenie jednoročnej lehoty na\nskončenie daňovej kontroly je dôvodom na zrušenie rozhodnutia, aj bezdôvodná nečinnosť správneho\norgánu v konaní je zásahom do práva daňového subjektu na prerokovanie jeho veci bez zbytočných\nprieťahov a je v právnom štáte dôvod na zrušenie rozhodnutia daňového orgánu.\n2.13 Žalobca v kasačnej sťažnosti namietal, že Krajský súd v Prešove sa nevysporiadal s jeho\nnámietkou, že lehotu na vydanie rozhodnutia možno predĺžiť len pred jej uplynutím a nie až po viac ako\njeden a pol roku odo dňa, kedy začala plynúť. Žalobca poukázal na to, že lehota na vydanie rozhodnutia\nzačala správcovi dane plynúť dňa 11.08.2013 (vyrubovacie konanie opäť začalo dňa 11.08.2013), t.j.\ndeň po dni právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/9/2013-80 zo dňa 25. júna\n2013, a teda v súlade s § 65 ods. 1 Daňového poriadku uplynula už v priebehu roku 2013. Z uvedeného\ndôvodu žalobca tvrdil, že ju nebolo možné zákonným spôsobom predĺžiť vo februári 2015.\n2.14 Na základe vyššie uvedených skutočností dospel žalobca k záveru, že daňové orgány postupovali\nv rozpore s § 3 ods. 2 a § 65 ods. 1 Daňového poriadku a porušili právo žalobcu na vybavenie jeho veci\na vydanie rozhodnutia v primeranej lehote bez zbytočných prieťahov. Z tohto dôvodu žalobca považoval\nza nesprávny názor Krajského súdu v Prešove, že rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v lehote\nuvedenej v § 68 ods. 3 Daňového poriadku, a to práve z dôvodu, že správcovi dane v dôsledku jeho\nnečinnosti uplynula 60 dňová lehota na vydanie rozhodnutia v zmysle § 65 ods. 1 Daňového poriadku,\nktorá nebola pred jej uplynutím predĺžená.\n2.15 Žalobca v závere kasačnej sťažnosti konštatoval, že daňové orgány zaťažili týmto postupom\nkonanie tak závažnou vadou a porušili práva žalobcu na vybavenie veci bez zbytočných prieťahov v\ntakej miere, že je ich rozhodnutie v právnom štáte neudržateľné a je potrebné ho zrušiť.\n3.\n3.1 Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním doručeným Krajskému súdu v Prešove dňa\n10.03.2017, v ktorom uviedol, že námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti proti rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 4S/48/2015-69 zo dňa 8. septembra 2016 sú svojim obsahom v podstate\nrovnaké s tými, ktoré žalobca uviedol v žalobe zo dňa 16.12.2015 proti napadnutému rozhodnutiu\nžalovaného. Žalovaný zároveň uviedol, že s týmito námietkami sa vysporiadal vo vyjadrení ku žalobe\nč. 292537/2016 zo dňa 18.03.2016.\n3.2 K námietke žalobcu týkajúcej sa arbitrárnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove žalovaný uviedol,\nže nie je v jeho kompetencii posudzovať postup súdnych orgánov a hodnotiť závery prijaté v súdnom\nkonaní.\n3.3 Vzhľadom na uvedené skutočnosti považoval žalovaný dôvody uvedené v kasačnej sťažnosti v\ncelom rozsahu za neopodstatnené. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil.\n\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý\nrozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§\n440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia\nrozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 137 ods. 2 a 3 SSP).\n4.2 V konaní o kasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal rozsudok Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 4S/48/2015-69 zo dňa 8. septembra 2016, ktorým podľa § 190 zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 1531318/2015 zo dňa 9. októbra 2015,\nktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov,\npobočka Vranov nad Topľou č. 1063265/2015 zo dňa 30. júna 2015. Týmto prvostupňovým rozhodnutím\nbol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 2.482,90 € na dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie\nobdobie roka 2009.\n4.3 Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo\nprávom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v\nďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené\nzáujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu\nverejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa\nmôže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n4.4 Podľa § 454 SSP, na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti\nnapadnutého rozhodnutia krajského súdu.\n4.5 Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil,\nže správca dane zaslal žalobcovi Oznámenie o výkone daňovej kontroly č. 744/320/33701/2011/Kopk\nzo dňa 18.08.2011 na výkon daňovej kontroly dane z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok\n2009.\n4.6 Správca dane v priebehu daňovej kontroly, ktorá začala dňa 12.09.2011, preveroval výdavky za\nzemné práce, výkopové práce, podvrtávky ciest a chodníkov uplatnené žalobcom na základe faktúry\nč. 290100008 zo dňa 23.03.2009, faktúry č. 290100060 zo dňa 21.09.2009 a faktúry č. 290100078\nzo dňa 18.11.2009, na ktorých bola ako dodávateľ uvedená spoločnosť ONDENA, s.r.o. Správca\ndane v tejto súvislosti vykonal rozsiahle dokazovanie, a to formou dožiadaní a výziev adresovaným\nrôznym inštitúciám (Daňový úrad Košice, A.), ako aj výsluchy konateľov spoločnosti ONDENA, s.r.o.\nv rozhodujúcom období (v čase vystavenia faktúry č. 290100008 zo dňa 23.03.2009 bol konateľom\nspoločnosti pán W. V., dňa 22.06.2009 došlo k zmene štatutárneho orgánu a konateľom spoločnosti sa\nstal pán S. K., ktorý ním bol aj v čase vystavenia ďalších dvoch faktúr, t.j. faktúry č. 290100060 zo dňa\n21.09.2009 a faktúry č. 290100078 zo dňa 18.11.2009).\n4.7 Žalobca sa v priebehu daňovej kontroly k výkonu fakturovaných prác spoločnosťou ONDENA,\ns.r.o. vyjadril v tom zmysle, že práce boli vykonané na základe ústnej dohody po tom, ako sa na\nzáklade odporúčania známeho skontaktoval s konateľom spoločnosti, p. V., spôsob výkonu prác dohodol\ns majstrom tejto spoločnosti. Výsluchom konateľa spoločnosti ONDENA, s.r.o., W. V. (konateľ od\n24.10.2008 do 09.09.2009), bolo zistené, že nemá vedomosť o činnosti spoločnosti ONDENA s.r.o.,\nžalobcu nepozná, nikdy sa s ním nestretol a nespolupracoval s ním. Za spoločnosť konal podľa jeho slov\np. S., ktorého splnomocnil na konanie v mene spoločnosti. Za to, že formálne vykonával funkciu konateľa\ndostával od pána D. zaplatené (asi 5 x po 5.000,- Sk). Ten mu neskôr oznámil, že firma je prepísaná\na že ďalej z toho nič mať nebude. K predloženej faktúre uviedol, že sa nejedná o jeho podpis, nevie\nkto ju podpísal, nemá účtovné doklady ani pečiatku spoločnosti. Nevedel, či práce uvedené na faktúre\nboli skutočne vykonané a či spoločnosť mala zamestnancov. Nevedel sa vyjadriť k účtu spoločnosti\nani o pohyboch na ňom. K osobe S. D. sa vyjadril, že ho pozná osobne, adresu jeho pobytu však\nnevie. Jeho účasť na podnikaní mala spočívať len v tom, že bude iba spolumajiteľom, niečo podpisoval,\navšak nevedel čo, pretože tomu nerozumel. Faktúry nepodpisoval. Vypočutie S. správca dane nevykonal\ns odôvodnením, že ho nie je možné realizovať, pretože žalobca okrem mena a priezviska uvedenej\nosoby nevedel oznámiť žiadne bližšie identifikačné údaje. Správca dane taktiež preveril účet spoločnosti\n\nONDENA, s.r.o. vedený v A., z ktorého zistil, že na uvedený účet vykonal žalobca úhradu v sume\n4.462,50 €. Druhý konateľ spoločnosti ONDENA, s.r.o., p. S. K. (konateľ od 10.09.2009), vo svojej\nvýpovedi uviedol, že od času, kedy sa stal konateľom spoločnosti, táto nevykonávala žiadne práce,\nžalobcu nepozná, nikdy s ním nespolupracoval a ak boli faktúry dodávateľom vystavené, toto bolo bez\njeho vedomia, podpísané niekým iným, pretože podpisy na faktúrach nie sú jeho, žiadnu nevystavoval,\nspoločnosť nemá pečiatku. Podľa jeho vyjadrenia, spoločnosť ONDENA, s.r.o. v roku 2009 nevykonávala\nžiadnu činnosť a on žiadne peňažné prostriedky v mene dodávateľa neprevzal.\n4.8 Na základe výsledkov preverovania uskutočnenia a dodania vyššie špecifikovaných prác správca\ndane dospel k záveru, že spoločnosť ONDENA, s.r.o. fakturované práce pre žalobcu nedodala.\nO výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane Protokol č. 9715/401/2270824/2012 zo dňa\n21.08.2012. Protokol bol prerokovaný a doručený podľa § 15 ods. 12 zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom v rozhodujúcom\nobdobí (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.\") dňa 10.09.2012. Z protokolu o daňovej kontrole vyplýva, že\ndaňový subjekt v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie\n2009 priznal daň v sume 2.023,41 €, čo predstavuje o 2.484,90 € menej ako zistil správca dane daňovou\nkontrolou.\n4.9 Po prerokovaní protokolu začal správca dane vyrubovacie konanie a vydal dodatočný platobný výmer\nč. 8715304/5/2555472/2012 zo dňa 14.09.2012. Proti tomuto dodatočnému platobnému výmeru podal\ndaňový subjekt odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.\n1100305/1/1291673/2012 zo dňa 14.12.2012 tak, že dodatočný platobný výmer potvrdilo rozhodnutím\nč. 1100305/1/1291673/2012 zo dňa 14.12.2012.\n4.10 Následne podal žalobca žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorou sa domáhal preskúmania\nvyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1S/9/2013-80\nzo dňa 25. júna 2013 zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a\nvec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti výroku rozsudku vo veci trov konania podal žalobca\nodvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý rozhodol uznesením sp. zn. 2Sžf/94/2013 zo\ndňa 19. novembra 2014. Rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/9/2013-80 zo dňa 25.06.2013\nnadobudol právoplatnosť vo výroku vo veci samej dňa 10.08.2013, pričom právoplatnosť rozsudku\nbola Krajským súdom v Prešove vyznačená dňa 08.01.2015, a to s pôvodným dátumom právoplatnosti\n12.08.2014. Následne listom Krajského súdu v Prešove zo dňa 02.09.2015 bol dátum právoplatnosti z\ndôvodu administratívneho pochybenia zmenený na 10.08.2013. Správcovi dane bol rozsudok spolu s\nadministratívnym spisom doručený dňa 12.01.2015.\n4.11 Správca dane vo vyrubovacom konaní, do ktorého bol vrátený rozsudkom Krajského súdu\nv Prešove č. k. 1S/9/2013-80 zo dňa 25.06.2013, opätovne preveroval vykonanie zemných prác,\nvýkopových prác, podvrtávok ciest a chodníkov deklarovaným dodávateľom. Preverovanie vo\nvyrubovacom konaní bolo uskutočnené úkonom, na ktorý bol správca dane zaviazaný rozsudkom\nKrajského súdu v Prešove, a to vypočutím svedka p. S. D., ktorý mal na základe splnomocnenia konať\nza spoločnosť ONDENA, s.r.o.\n4.12 Žiadosťou č. 9715401/5/200896/2015 zo dňa 27.01.2015 správca dane požiadal druhostupňový\norgán o predĺženie lehoty na výkon vyrubovacieho konania o 180 dní v zmysle § 65 ods. 2 zákona č.\n511/1992 Zb. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky uvedenej žiadosti správcu dane vyhovelo.\n4.13 Na základe výsledkov dožiadaní a miestneho šetrenia sa správcovi dane podarilo s pánom D.\nskontaktovať dňa 11.05.2015, kedy mu bolo doručené predvolanie na výsluch svedka. Výsluch S. D. sa\nuskutočnil dňa 21.05.2015, pričom na výsluchu bol prítomný aj žalobca. Z výpovede p. S. D. vyplynulo, že\npre spoločnosť ONDENA, s.r.o. nikdy nepracoval, ani nepodpisoval v jej mene žiadne zmluvy. Na základe\nsplnomocnenia, ktoré mu bolo predložené k nahliadnutiu nikdy za spoločnosť ONDENA, s.r.o. nekonal,\ndaňové priznania nepodával, nemá vedomosť, kto viedol účtovníctvo spoločnosti. Predložené faktúry č.\n290100008 zo dňa 23.03.2009, č. 290100060 zo dňa 21.09.2009 a č. 290100078 zo dňa 18.11.2009 a\ndoklady o zaplatení týchto faktúr nevystavil, podpis na týchto dokladoch nie je jeho podpisom. O žiadnych\nprácach uvedených na faktúrach nevedel a dokonca nevedel, že spoločnosť ONDENA, s.r.o. takýto druh\n\nprác vykonávala. Žalobcu vôbec nepoznal, stretol ho prvýkrát na ústnom pojednávaní, čo potvrdil aj\nžalobca.\n4.14 Žalobca zaslal správcovi dane dňa 16.06.2015 podanie, v ktorom uviedol, že výsluch S. neprispel\nk dostatočnému zisteniu skutkového stavu a preto navrhol vykonanie ďalších dôkazov. Tieto správca\ndane nevykonal s odôvodnením, že by nijakým spôsobom neprispeli k preukázaniu skutočnosti, že k\ndodaniu zemných prác, výkopových prác, podvrtávok ciest a chodníkov spoločnosťou ONDENA, s.r.o.\npre žalobcu skutočne došlo.\n4.15 Správca dane na základe výsledkov doplnenia dokazovania dospel k záveru, že žalobca porušil\nustanovenia § 2 písm. i/, § 17, § 19 a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, tým že si uplatnil výdavky\nna základe faktúr č. 290100008 zo dňa 23.03.2009, č. 290100060 zo dňa 21.09.2009 a č. 290100078\nzo dňa 18.11.2009 celkom v sume 12.813,- € ako výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie\npríjmov a ktorých vynaloženie nebolo zo strany daňového subjektu preukázané. Daňový subjekt nesplnil\npodmienku preukázateľnosti a z toho dôvodu správca dane neuznal výdavky v sume 12.813,- € ako\ndaňové výdavky.\n4.16 Rozhodnutím č. 1063265/2015 zo dňa 30.06.2015 správca dane vyrubil žalobcovi rozdiel dane v\nsume 2.482,90 € na dani z príjmov fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie 2009. Voči tomuto rozhodnutiu\npodal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. 1531318/2015\nzo dňa 9. októbra 2015 tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.\n5.\n5.1 Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, na účely tohto zákona sa rozumie daňovým\nvýdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený\ndaňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6\nods. 11 alebo 14, ak tento zákon neustanovuje inak.\n5.2 Podľa § 17 ods. 1 písm. a/ zákona o dani z príjmov, pri zisťovaní základu dane alebo daňovej straty sa\nvychádza u daňovníka účtujúceho v sústave jednoduchého účtovníctva alebo u daňovníka, ktorý vedie\nevidenciu podľa § 6 ods. 10 alebo ods. 11 alebo 14, z rozdielu medzi príjmami a výdavkami.\n5.3 Podľa § 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov, výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a\nvýdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa\na) zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do\ndaňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške,\nb) zvýši o sumy, ktoré nie sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sú zahrnované\ndo základu dane,\nc) zníži o sumy, ktoré sú súčasťou výsledku hospodárenia, ale podľa tohto zákona sa nezahrnú do\nzákladu dane.\n5.4 Z ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov vyplýva, že, daňovými výdavkami nie sú výdavky\n(náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval,\nvýdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.\n5.5 Podľa § 15 ods. 13 zákona č. 511/1992 Zb., daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania\nprotokolu s kontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok\n(§ 29 ods. 6) je ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom.\nUrčenie dane dohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5).\nDňom nasledujúcim po dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice\no dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane,\nktorým je colný úrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať\ndaňové priznanie podľa osobitných zákonov, 1b) za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť\nnevznikla. Doručenie protokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§\n29 ods. 5) sa považuje za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak\nsa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon\nsmerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí\ndaňovej kontroly.\n\n5.6 Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe\ndaní vyšlo najavo.\n5.7 Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje\na) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v\ndaňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,\nb) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo\ndaňového konania,\nc) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.\n5.8 Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti\nnevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi\ndaňových subjektov.\n5.9 Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu\na objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so\nvšeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké\nvýpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom\nzisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\n5.10 Podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne\nbezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak\nmožné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa\nzačatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.\n5.11 Podľa § 65 ods. 2 Daňového poriadku, ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné\nzávažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže\ntúto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový\norgán. Ak rozhoduje druhostupňový orgán, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného\nodôvodnenia primerane predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister.\n5.12 Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote\nurčenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň\nprerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania\nsprávca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento\núčel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených\ndôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca\nnezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto\nskutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým\nsubjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do\n15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného\nzáznamu.\n5.13 Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,\nnemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po\nuplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v\nktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom\ndaňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový\nsubjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí\nsiedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto\ndaňová strata vykázaná.\n5.14 Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na\nvyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú\nlehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.\nVyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno\nnajneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v\nktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom\ndaňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.\n\n5.15 Podľa § 165b ods. 1 Daňového poriadku (Prechodné ustanovenia účinné od 30. decembra 2012),\ndaňové konanie začaté podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a\npoplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov sa dokončí podľa zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov.\n5.16 Podľa § 165b ods. 2 Daňového poriadku, § 165 ods. 2 znenie pred bodkočiarkou § 165a sa od\n30. decembra 2012 nepoužijú.\n6.\n6.1 Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému\nrozsudku Krajského súdu v Prešove po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho a k nemu pripojeného\nadministratívneho spisu a dospel k záveru, že sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku\nkrajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa nasledovné dôvody:\n6.2 V prejednávanej veci je spornou otázka, či výdavky za zemné práce, výkopové práce, podvrtávky\nciest a chodníkov, ktoré žalobca deklaroval predloženými faktúrami č. 290100008 zo dňa 23.03.2009,\nč. 290100060 zo dňa 21.09.2009 a č. 290100078 zo dňa 18.11.2009, sú odrazom reálneho plnenia zo\nstrany spoločnosti ONDENA, s.r.o., a teda či sú alebo nie sú daňovými výdavkami žalobcu s poukazom\nna § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov.\n6.3 Cieľom daňovej kontroly je v súčinnosti s daňovým subjektom zabezpečiť podklady na zistenie\nskutočnosti, či si daňový subjekt splnil v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti\nvoči štátnemu rozpočtu. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti namietal nesprávnosť právnych záverov\nKrajského súdu v Prešove, týkajúcich sa námietky žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave a\nneunesení dôkazného bremena žalobcom. K tejto námietke Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza,\nže po preštudovaní priložených administratívnych spisov dospel k rovnakému záveru, ako Krajský súd\nv Prešove, a teda že správca dane sa vecou náležite zaoberal a v daňovom konaní, ako aj v následnom\nvyrubovacom konaní, do ktorého bol vrátený rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/9/2013-80\nzo dňa 25. júna 2013, vykonal rozsiahle dokazovanie v súčinnosti so žalobcom, ktorého výsledky\nnepreukázali, že spoločnosť ONDENA, s.r.o. vykonala pre žalobcu deklarované práce, dôsledkom\nčoho nebola splnená jedna zo základných podmienok pre uplatnenie výdavku, a to preukázanie jeho\nvynaloženia daňovníkom.\n6.4 Z vyššie citovaných ustanovení zákona o dani z príjmov vyplýva, že základným kritériom pre uznanie\nvýdavkov v zmysle § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené\nkumulatívne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie\na udržanie príjmov), teda, že musí existovať súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym\nvýdavkom, podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol)\na podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný). Na uvedené kritériá musia\ndaňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, nakoľko iba v prípade, ak je splnená\npodmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov\na ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok. Nesplnením čo i len jednej podmienky\npri každom konkrétnom výdavku hrozí postih podľa § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov,\nteda neuznanie výdavku správcom dane.\n6.5 Správca dane vo vyrubovacom konaní opätovne preveroval vykonanie výkopových prác, podvrtávok\nciest a chodníkov, na základe faktúry č. 290100008 zo dňa 23.03.2009, faktúry č. 290100060 zo dňa\n21.09.2009 a faktúry č. 290100078 zo dňa 18.11.2009 spoločnosťou ONDENA, s.r.o. Preverovanie bolo\nuskutočnené vypočutím svedka p. S. D., ktorého výpoveď neodstránila pochybnosti správcu dane, že k\ndodaniu vyššie špecifikovaných prác žalobcovi skutočne došlo.\n6.6 Najvyšší súd Slovenskej republiky súhlasí s názorom žalovaného, ktorý vo svojom rozhodnutí\nsprávne konštatoval, že v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník\nv znení neskorších predpisov, za spoločnosť s ručením obmedzeným je oprávnený vystupovať a konať\nv jej mene iba konateľ alebo osoba ním poverená. Výpoveď konateľov spoločnosti ONDENA, s.r.o.,\np. W. a jeho nasledovníka, p. S. K., ako aj výpoveď osoby splnomocnenej konať za spoločnosť, p. S.\nD., jednoznačne spochybnili vyhotovenie sporných faktúr, ako aj skutočné dodanie výkopových prác\n\nspoločnosťou ONDENA, s.r.o. Nakoľko štatutárny orgán má mať vedomosť o obsahu a rozsahu činností,\nktoré vykonáva v rámci svojho podnikania, v prípade, že takúto vedomosť nemá a nevie ju preukázať,\npochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú opodstatnené.\n6.7 Jediné relevantné dôkazy, ktoré žalobca predložil za účelom preukázania dodania zemných prác,\nvýkopových prác, podvrtávok ciest a chodníkov spoločnosťou ONDENA, s.r.o. boli faktúry, doklady o\nzaplatení a súpis vykonaných prác nepotvrdený spoločnosťou ONDENA, s.r.o. V súvislosti s uzatvorením\nobchodného vzťahu medzi ním a spoločnosťou ONDENA, s.r.o. žalobca uviedol, že dohoda o vykonaní\nprác bola uzatvorená ústne, prostredníctvom telefonického rozhovoru s konateľom spoločnosti, p. V.,\nktorý uvedené tvrdenia poprel. Žalobca zároveň nebol schopný označiť žiadne iné osoby, ktoré by\nvierohodnosť jeho tvrdení potvrdili.\n6.8 Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval v tejto súvislosti za dôležité zdôrazniť, že skutočnosť,\nže daňový subjekt disponuje faktúrami ešte nedokazuje, že práce uvedené na týchto faktúrach boli\nskutočne zrealizované. Predloženie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie\nvýdavku na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov. Faktúry samé o sebe nie sú preukázaním\nrealizácie prác, nakoľko akýkoľvek listinný dôkaz nie je bez preukázania skutkovej podstaty dôkazom o\ntom, že určité plnenie bolo aj uskutočnené.\n6.9 Vzhľadom na spochybnenie reálnosti dodania plnenia spoločnosťou ONDENA, s.r.o. sa javí\ndôkazné bremeno zaťažujúce žalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne\nvyhotovených daňových dokladov ako nedostačujúce. V danom prípade bolo potrebné, aby sám\nžalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika\npodnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti. Konanie žalobcu ako\npodnikateľa nezodpovedalo zásadám zodpovedného a poctivého obchodného styku, pokiaľ si riadne\nnepreveril svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti a odovzdal finančné prostriedky v\nhotovosti osobe, u ktorej si nepreveril, že koná v mene deklarovaného dodávateľa. Žalobca v priebehu\ndaňového konania nepreukázal, akej osobe vyplatil finančné prostriedky v hotovosti a ani nepreukázal,\nna aký účel bola z jeho strany poukázaná suma 4.462,50 € na bankový účet dodávateľa. Z týchto\ndôvodov sporné výdavky nebolo možné uznať ako výdavky daňové.\n6.10 K námietke žalobcu ohľadom nevykonania ním navrhovaných dôkazov Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky uviedol, že správca dane náležitým spôsobom odôvodnil, prečo návrhu žalobcu na ich\nvykonanie nevyhovel. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa s argumentáciou správcu dane v plnom\nrozsahu stotožňuje, pričom k uvedenému dodáva, že správca dane postupoval v súlade s procesnou\nzásadou objektívnej pravdy, ovládajúcou daňové konanie. Táto zásada nezakladá správcovi dane\nabsolútnu povinnosť viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochybností nepreukážu a nepotvrdia\ntvrdenia daňového subjektu ohľadne ním uvádzaných a daňovým subjektom preverovaných skutočností.\nJe na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom\ndokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z\nrealizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy\nvyplývajúce zo zistení, ktoré už správca dane získal v rámci správy daní a v priebehu konania. Uvedené\npotvrdzuje aj skutočnosť, že daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Správca dane vstupuje\ndo procesu dokazovania prioritne s cieľom verifikovať skutočnosti a doklady predkladané daňovým\nsubjektom. Nebolo teda povinnosťou správcu dane preukazovať, že dodávateľ práce žalobcovi nedodal,\nale práve naopak, bolo povinnosťou daňového subjektu relevantným spôsobom preukázať, že k dodaniu\nprác reálne došlo. V tomto smere dôkazná povinnosť spočívala jednoznačne na daňovom subjekte žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia preukázal aj iným\nspôsobom, ako formálnymi dokladmi, čo žalobca neurobil.\n6.11 V zmysle rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, výdavky účtované\ndaňovníkom v jeho účtovníctve v rozhodnom období možno považovať za daňové výdavky podľa § 2\npísm. i/ zákona o dani z príjmov iba v tom prípade, ak daňovník, ktorý tieto výdavky (náklady) účtoval,\nich vynaloženie bol schopný dostatočne preukázať.\n6.12 Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 8Sžf/32/2014 zo dňa 19. novembra 2015\nkonštatoval, že „Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že daňovník hodnoverným\nspôsobom nevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom\n\nstanovené, teda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a služieb, a ich vecnú\nsúvislosť, ako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve\nosobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre, tak nesplnil podmienky pre priznanie daňových výdavkov.\nSplnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce\njednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však\nmusia byť odrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného na daňových dokladoch.\"\n6.13 Význam dôkazného bremena daňového subjektu vyplýva jednak zo zákona a je judikovaný aj v\nrozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky.\nJe evidentné, že žalobca v prerokovávanej veci jednoznačne nepreukázal existenciu materiálneho\nplnenia od tvrdeného dodávateľa, teda, že sumy uhradené žalobcom na základe predložených a\núčtovne spracovaných faktúr osvedčujú, že nimi preukázané výdavky spĺňajú podmienky pre uznanie za\nodpočítateľné výdavky v zmysle § 2 písm. i/ a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. a dokazujú reálnosť\nuskutočnenia zemných prác, výkopových prác, podvrtávok ciest a chodníkov tak, ako boli zachytené v\npredmetných faktúrach.\n6.14 Vzhľadom na skutočnosť, že v daňovom konaní sa nepodarilo náležite preukázať, aký subjekt\nzemné práce, výkopové práce, podvrtávky ciest a chodníkov v skutočnosti zrealizoval a nebola\npreukázaná ani samotná materiálna existencia výdavku vo výške deklarovanej v predložených faktúrach\na súčasne jeho vecná súvislosť s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmu u kontrolovaného\ndaňového subjektu- žalobcu, Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že správca dane\npostupoval správne, keď žalobcovi vyrubil rozdiel dane v sume 2.482,90 € na dani z príjmu fyzickej\nosoby za zdaňovacie obdobie roka 2009.\n6.15 K argumentu žalobcu týkajúcemu sa nedodržania lehoty na vydanie rozhodnutia správcom dane\nvo vyrubovacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že nakoľko sa administratívny spis\nz dôvodu rozhodovania o odvolaní žalobcu proti výroku rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n1S/9/2013-80 zo dňa 25. júna 2013 vo veci trov konania nachádzal na Najvyššom súde SR až do dňa\n03.12.2014, kedy bol spolu s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Sžf/94/2013\nzo dňa 19. novembra 2014 vrátený Krajskému súdu v Prešove, v zmysle ustanovenia § 250j ods. 4\nzákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom v rozhodujúcom období, lehota na\nvydanie rozhodnutia správcovi dane začala plynúť až deň nasledujúci po dni vrátenia administratívneho\nspisu žalovanému, t.j. dňa 13.01.2015. Z uvedeného dôvodu dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k\nzáveru, že správca dane vydal rozhodnutie č. 1063265/2015 zo dňa 30. júna 2015 v zákonom stanovenej\nlehote, ktorá mu bola na základe jeho žiadosti predĺžená nadriadeným orgánom o 180 dní v súlade s\n§ 65 ods. 2 Daňového poriadku.\n6.16 Po vyhodnotení závažnosti kasačných námietok žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nKrajského súdu v Prešove a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 461 SSP konštatuje, že nezistil dôvod na to,\naby vyhovel kasačnej sťažnosti žalobcu. Krajský súd v Prešove postupoval vecne správne, keď žalobu\npodľa § 190 SSP zamietol.\n6.17 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené kasačné námietky neboli spôsobilé na\nzrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Prešove, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd\nkasačný, kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP.\n7.\n7.1 O náhrade trov kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 167 ods. 1\nSSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov\nkasačného konania zo zákona prislúcha len výnimočne (§ 168 SSP), preto žalobcovi právo na náhradu\ntrov kasačného konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}