{"guid": "04019053-a1ca-4409-afb9-36f8bb47b301:84ae08c9-370b-4661-9581-9a6e2930fa09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015201169.1", "spisova_znacka": "8Sžk/11/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/11/2017 z 12. 12. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12. decembra 2018, sp. zn. 8Sžk/11/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8015201169.1", "identifikacne_cislo": "8015201169", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-12-12", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-119a", "nazov": "§ 119a zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-119a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-119a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/145", "nazov": "zákon č. 145/1995 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o správnych poplatkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/145", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/145-1995"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "nazov": "§ 30 ods. 1 písm. i) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-30.odsek-1.pismeno-i", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-30"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8", "nazov": "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/145/#paragraf-73a", "nazov": "§ 73a zákona č. 145/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/145/#paragraf-73a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/145-1995/paragraf-73a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/2009/8#paragraf-119a", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-30", "/SK/ZZ/1995/145#paragraf-73a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/84ae08c9-370b-4661-9581-9a6e2930fa09", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201169.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201169.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201169.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/11/2017\n8015201169\n12. 12. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:8015201169.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ):\nW. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. L.. č. XX, XXX XX G., právne zastúpeného JUDr. Dušanom\nRemetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanému Okresnému\nriaditeľstvu Policajného zboru Prešov, Okresný dopravný inšpektorát, Vajanského 32, Prešov, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ORPZ-PO-ODI-208-026/2014 zo dňa 22.9.2015,\no kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k.\n2S/47/2015-89 zo dňa 21.12.2016, takto\nrozhodol:\nI. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 2S/47/2015-89 zo dňa 21.\ndecembra 2016 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov kasačného konania.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na krajskom súde\n1. Krajský súd ( aj správny súd ) v Prešove napadnutým rozsudkom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutie žalovaného č. ORPZ-PO-ODI-208-026/2014 zo dňa 22.9.2015, ktorým žalovaný zastavil\nkonanie vo veci dočasného vyradenia vozidla Avia A31 L E.Č.: G.-XXX-J. (ďalej len ,,vozidlo“), nakoľko\nžalobca na výzvu správneho orgánu v určenej lehote nezaplatil správny poplatok a zároveň bol o\nmožnosti zastavenia konania poučený. Účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia krajský súd konštatoval, že základnou otázkou, ktorú bol\npovinný správny súd vyriešiť bolo, či žalovaný bol oprávnený zastaviť konanie vo veci žiadosti žalobcu\no dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky pre nezaplatenie vyrubeného správneho poplatku.\n3. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným bezpochyby vyplynulo, že Obvodný úrad pre\ncestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii s\núzemnou pôsobnosťou v okresoch Prešov a Sabinov dňa 12.4.2013 pod č.k.: 05/2013/02450-002 vydal\nrozhodnutie, ktorým v súlade s ustanovením § 24a ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. prevádzkovateľovi\nvozidla W. J., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom G., V. XX/XXXX, dočasne vyraďuje vozidlo z\npremávky na pozemných komunikáciách a to konkrétne nákladné vozidlo Avia A31 L, druh karosérie BA\nVALNíKOVá, dátum prvej evidencie 1.1.1984, ev. č. G.-XXX-J., dátum začiatku dočasného vyradenia\n\n12.4.2013, dátum skončenia dočasného vyradenia 11.4.2014. Uvedeným rozhodnutím argumentuje aj\nžalobca v žalobe, pričom považuje toto rozhodnutie za smerodajné pri určení poplatku za dočasné\nvyradenie vozidla.\n4. Z obsahu administratívneho spisu bolo nesporné, že žalobca žiadosťou zo dňa 23.4.2014 o vykonanie\nzmeny - odhlásenie motorového vozidla ev. č. G.-XXX-J. značky Avia, držiteľ vozidla W. J., G. L. č.\nXX, požiadal o dočasné vyradenie vozidla na jeden rok do 24.4.2015, pričom žiadosť o vykonanie\nzmeny je datovaná a podaná na Okresné riaditeľstvo PZ v Prešove, ODI v Prešove 23.4.2014.\nZaevidovaná pod č. ORPZ-PO-ODI-208/2014. Súd mal za bezpochyby preukázané, že Obvodný úrad\npre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Prešove vydal dňa 17.3.2010 pod č. 05/2010/01122\nrozhodnutie, ktorým v súlade s ustanovením § 24a ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. prevádzkovateľovi\nvozidla W. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bydlisko G., V. XX/XXXX, dočasne vyradil vozidlo z premávky\nna pozemných komunikáciách, druh vozidla nákladné vozidlo Avia A31 L, dátum prvej evidencie\nvozidla 1.1.1984, ev. č. G.-XXX-J., dátum začiatku dočasného vyradenia 17.3.2010, dátum skončenia\ndočasného vyradenia 17.3.2011. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj vyjadrení účastníkov konania\nmal súd za preukázané, že žalobca nepožiadal policajný orgán o opätovné zaradenie vozidla do\nevidencie vozidiel postupom v zmysle § 119a zákona č. 8/2009 Z.z.. Žalobca síce tvrdí, že žalovaný\nsvojvoľne jeho žiadosť o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky označil za predĺženie lehoty\nna dočasné vyradenie, neboli mu doručené žiadne výzvy na zaplatenie správneho poplatku a ani\nnebol poučený o následkoch nezaplatenia súdneho poplatku. Uvedené tvrdenia žalobcu však vyvracia\nsamotný obsah administratívneho spisu, ktorý bol predložený súdu, z ktorého vyplýva, že listom zo dňa\n23.5.2014 adresovaným žalobcovi vo veci vyradenia vozidla z cestnej premávky zn. Avia A31 L, ev. č.\nG.-XXX-J. bol mu správnym orgánom jasne vysvetlený postup podľa ustanovenia § 119a ods. 5 a ods.\n6 zákona č. 8/2009 Z.z., pričom bol poučený aj o povinnosti výberu správnych poplatkov pri dočasnom\nvyradení vozidla z evidencie, ktoré je upravené zákonom č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch.\nUvedený list bol doručený žalobcovi 14.6.2014 čo potvrdil svojim podpisom. Na uvedený list reagoval\npísomným podaním, ktoré bolo doručené Okresnému riaditeľstvu PZ v Prešove, ODI dňa 20.6.2014.\n5. Ohľadom námietky žalobcu o nepoučení vo výzve na zaplatenie správneho poplatku, súd opätovne\nargumentoval obsahom administratívneho spisu, z ktorého bezpochyby vyplýva, že výzva na zaplatenie\nsprávneho poplatku zo dňa 23.4.2015 pod č. ORPZ-PO-ODI-208-14/2014 bola doručená žalobcovi\ndňa 15.5.2015, pričom z jej obsahu vyplýva, že podľa položky 73a zákona NR SR č. 145/1995 Z.z. o\nsprávnych poplatkoch bol žalobca vyzvaný na zaplatenie správneho poplatku 70 €, nakoľko za začiatok\nlehoty dočasného vyradenia z evidencie vozidiel u Avie A31 L, ev. č. G.-XXX-J. sa počíta dátum\npredchádzajúceho vyradenia vozidla z premávky na pozemných komunikáciách, t.j. 17.3.2010, ktorý\ndátum jednoznačne vyplýva z rozhodnutia č. 05/2010/01122 s dátumom začiatku dočasného vyradenia\n17.3.2010. V uvedenej výzve správny orgán vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto\nvýzvy podľa § 8 citovaného zákona poštou zaslal alebo osobne doručil doklad o zaplatení správneho\npoplatku v sume 70 € k vyššie uvedenému číslu písomnosti. Zároveň bol poučený, že podľa ustanovenia\n§ 8 tohto zákona ak nebudú zaplatené správne poplatky, správny orgán úkon nevykoná a konanie\nzastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať. V lehote\n15 dní odo dňa doručenia, t.j. do 30.5.2015 správny poplatok vo výške 70 € žalobcom zaplatený nebol.\n6. Na uvedenú výzvu reagoval žalobca písomným podaním zo dňa 27.5.2015, ktorým žiadal prerušenie\nkonania v súlade s § 29 ods. 1 Zákona o správnom konaní z dôvodov, že podal opakovaný podnet na\npodanie protestu prokurátora podľa § 69 Správneho poriadku, ako aj preto, že do dňa 27.5.2015 nebolo\nrozhodnuté o podnete na podozrenie z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia neznámym\npáchateľom, ktoré bolo jedným z bodov žiadosti žalobcu o prerušenie konania zo dňa 23.1.2015. Ako\nďalej vyplynulo z obsahu administratívneho spisu správny orgán prerušil rozhodnutím zo dňa 27.2.2015\nkonanie o priestupku vo veci evidenčného úkonu dočasného vyradenia vozidla Avia A31 L, ev. č. G.XXX-J. a následne po žiadosti zo dňa 27.5.2015 rozhodnutím zo dňa 22.6.2015 pod č. p.: ORPZPO-ODI-208-018/2014 rozhodol o prerušení konania o priestupku správny orgán opätovne, pričom\nv odôvodnení tohto rozhodnutia okrem toho, že podal žalobca opakovaný protest prokurátorovi dňa\n27.5.2015, v ktorom okrem iného žiada prokuratúru v rámci svojich kompetencií v súlade so zákonom\nč. 153/2001 Z.z., aby vykonala prieskum zákonnosti stanovísk Prezídia policajného zboru v Bratislave,\nna základe ktorých ODI v Prešove v jeho prípade postupoval.\n\n7. Správny súd uviedol, že vo veci dočasného vyradenia vozidla G.-XXX-J. na základe žiadosti\no vykonanie zmeny zo dňa 23.4.2014 pôvodne správny orgán rozhodol dňa 23.9.2014 pod č.\nORPZ-PO-ODI-208-007/2014 tak, že žiadosti o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel podanej W.\nJ., nar. XX.X.XXXX, bytom G. L.. XXXX/XX sa podľa § 119a ods. 5, 8 v spojení s § 141 ods.\n1 Zákona o premávke nevyhovuje a evidenčný úkon dopravný inšpektorát nevykoná. Predmetné\nrozhodnutie napadol opravným prostriedkom - odvolaním zo dňa 23.10.2014 žalobca, pričom uviedol,\nže dopravný inšpektorát nie je oprávnený ako orgán, ktorý eviduje mariť výkon úradného rozhodnutia\nč.k.: 05/2013/02450-002 zo dňa 12.4.2014, ktorým bolo dočasne vyradené vozidlo Avia G.-XXX-J. do\n11.04.2014 a zároveň poukázal v odvolaní na to, že v súlade so zákonom č. 8/2009 Z.z. dokonca\nDopravný inšpektorát v Prešove nie je oprávnený svojvoľne zmeniť žiadosť z dočasne vyradeného\nvozidla na predĺženie dočasného vyradenia vozidla. Jeho úloha je podľa žalobcu čisto evidenčná. Právo\nrozhodnúť o predĺžení dočasného vyradenia má jedine vlastník alebo prevádzkovateľ vozidla na základe\nsvojej vôle, ktorú prejaví podaním žiadosti v súlade s ods. 8 § 119a zákona č. 8/2009 Z.z.. V odvolaní\nďalej poukázal na obsah ustanovenia § 119 ods. 6 a § 119a ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z.. Na základe\nodvolania žalobcu rozhodol ako odvolací orgán Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, Krajský dopravný\ninšpektorát Prešov dňa 18.12.2014 pod č.p.: KRPZ-PO-KDI3-97-008/2014-P podľa § 59 ods. 3 Zákona\no správnom konaní tak, že rozhodnutie o nevykovaní evidenčného úkonu vydané ODI OR PZ v Prešove\npod č.p.: ORPZ-PO-ODI-208-007/2014 zo dňa 23.9.2014 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a\nrozhodnutie. Poukázal pritom na rozhodnutie, ako aj na postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, ako\naj na dôvody odvolania žalobcu a dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán ODI v Prešove pri\nvydávaní rozhodnutia o nevykonaní evidenčného úkonu nepostupoval v súlade s § 3 a § 46 Zákona o\nsprávnom konaní a vydal nezákonné rozhodnutie.\n8. V uvedenom prípade W. J. podal na ODI v predpísanom tlačive žiadosť o vykonanie zmeny v evidencii\nvozidiel, odhlásenie vozidla žiadosť o dočasné vyradenie vozila zn. Avia A31 L, ev. č. G.-XXX-J. z\nevidencie v lehote na 1 rok, pričom spolu so žiadosťou predložil aj rozhodnutie obvodného úradu o\ndočasnom vyradení vozidla. Pred vykonaním evidenčného úkonu ODI v Prešove preskúmal predložené\ndoklady a zistil, že uvedené vozidlo je dočasne vyradené, pričom doba dočasného vyradenia podľa\nrozhodnutia Obvodného úradu Prešov je 11.4.2014. Na základe vyššie uvedeného bol v zmysle položky\n73 bodu 2 poznámky Zákona o správnych poplatkoch zo strany ODI Prešov od držiteľa vyžiadaný\nsprávny poplatok vo výške 20 Eur, menovaný odmietol tento poplatok zaplatiť s odôvodnením, že\non nežiada o predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie, nakoľko predchádzajúce dočasné\nvyradenie skončilo 11.4.2014 tak, ako je uvedené v rozhodnutí obvodného úradu, ale žiada o nové\ndočasné vyradenie vozidla z evidencie na 1 rok, pričom tento evidenčný úkon podlieha správnemu\npoplatku vo výške 5 €. Krajské riaditeľstvo PZ poukázalo na obsah ustanovenia § 119a ods. 1 Zákona\no cestnej premávke, podľa ktorého orgán PZ, ktorý vozidlo eviduje dočasne vyradí vozidlo z evidencie\nvozidiel, ak o to jeho vlastník alebo držiteľ osobne požiada najviac na 20 rokov. V zmysle ods. 2\ncitovaného ustanovenia je vlastník vozidla, držiteľ vozidla, alebo osoba, na ktorú sa držba vozidla\npreviedla je pri dočasnom vyradení vozidla z evidencie povinná vyplniť príslušné tlačivo, ak je na tento\núčel zavedené, odovzdať Osvedčenie o evidencii časť I. a časť II. a tabuľku s evidenčným číslom. Orgán\nPZ o dočasnom vyradení z evidencie vydá potvrdenie podľa ods. 3 citovaného ustanovenia a v zmysle\nods. 4 citovaného ustanovenia počas celej doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel\nvozidlo nesmie byť prevádzkované v cestnej premávke, vozidlo nesmie byť zničené a musí byť prístupné\norgánu PZ, čo neplatí, ak bolo vozidlo odovzdané na spracovanie a následne bolo vyradené z evidencie\nvozidiel. Vlastník, alebo držiteľ vozidla dočasne vyradené z evidencie vozidiel, ktorý chce takéto vozidlo\nprevádzkovať v cestnej premávke pred uplynutím lehoty skončenia dočasného vyradenia vozidla je\npovinný písomne požiadať orgán PZ o opätovné zaradenie vozidla do evidencie vozidiel podľa ods. 5.\nVlastník alebo držiteľ vozidla, ktoré je dočasne vyradené z evidencie vozidiel môže požiadať orgán PZ\no predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel, pričom postupuje primerane podľa\nods. 1 až 4 citovaného ustanovenia.\n9. Odvolací orgán zároveň poukázal na ustanovenie § 141 ods. 1 Zákona o cestnej premávke, podľa\nktorého, ak nie je v uvedenom zákone ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa uvedeného\nzákona všeobecný predpis o správnom konaní. Vyberanie správnych poplatkov pri dočasnom vyradení\nvozidiel z evidencie, ako aj pri predložení dočasného vyradenia vozidiel z evidencie je upravené v\nZákone o správnych poplatkoch v položke 73a tohto zákona. V odôvodnení rozhodnutia zároveň uviedol,\nže v zmysle ustanovenia § 8 ods. 1 Zákona o správnych poplatkoch poplatky určené v sadzobníku\npevnou sumou sa platia bez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu, alebo\n\nk uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním\nvzniká zároveň poplatková povinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní, alebo v určenej sume, je\nsplatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie. V zmysle\nustanovenia § 9 citovaného zákona, ak poplatky splatné podľa § 8 tohto zákona nebudú zaplatené,\nsprávny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví.\n10. V uvedenom konkrétnom prípade ODI v Prešove ako orgán príslušný podľa ustanovenia § 119a\nZákona o cestnej premávke potom, čo dňa 23.4.2014 obdržal od účastníka konania W. J. žiadosť o\ndočasné vyradenie vozidla zn. Avia A31 L, ev. č. G.-XXX-J. z evidencie vozidiel v lehote na 1 rok bol\npovinný postupovať v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 Zákona o správnych poplatkoch. Správny orgán\ntak mal vzhľadom na vyššie uvedené ustanovenie v prípade, ak menovaný W. J. nezaplatil ním vyčíslený\nsprávny poplatok priamo pri podaní, tohto písomne vyzvať na jeho zaplatenie v lehote 15 dní odo dňa\njeho doručenia písomnej výzvy na jeho zaplatenie s poučením, že v prípade, ak správny poplatok nebude\nzaplatený v uvedenej lehote orgán PZ úkon nevykoná a konanie zastaví. S poukazom na uvedené preto\nrozhodol odvolací orgán tak, ako bolo uvedené vo výroku rozhodnutia zo dňa 18.12.2014.\n11. Z administratívneho spisu bolo zistené, že ďalším postupom správneho orgánu boli vydané\nrozhodnutia o prerušení konania o priestupku s poukazom na jednotlivé žiadosti žalobcu, ktoré však\nako vyplýva z vyjadrenia prokurátora Okresnej prokuratúry v Prešove, ako aj stanoviska Generálnej\nprokuratúry SR v danom prípade prerušenie konania podľa § 29 ods. 1 Zákona o správnom konaní\nnebolo v tomto konaní o dočasnom vyradení vozidla Avia A31 L ev. č. G.-XXX-J. potrebné. Žalobca podal\ndňa 15.12.2015 žalobu na Krajský súd v Prešove, ktorou bolo začaté konanie v predmetnej veci a žiadal\no preskúmanie rozhodnutia žalovaného pod č.p.: ORPZ-PO-ODI-208-026/2014 zo dňa 22.9.2015.\n12. Uviedol, že ako vyplýva z ustanovenia § 141 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v\nznení neskorších predpisov, ak v tomto zákone nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona\nsa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Z ustanovenia § 119a ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z.\no cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyplýva, že ak bolo vozidlo dočasne\nvyradené od 12.4.2013 do 11.4.2014, pričom držiteľ vozidla o opätovné zaradenie vozidla do evidencie\na vrátenie dokladov a tabuliek s evidenčným číslom, vozidlo nemožno používať v cestnej premávke a\nje stále považované za dočasne vyradené, nakoľko nemá vydané doklady a ani tabuľky s evidenčným\nčíslom. V zmysle položky 73a zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch, pri predĺžení dočasného\nvyradenia vozidla z evidencie vozidiel sa správny poplatok vyberie podľa písmena a/, pričom za začiatok\nlehoty sa počíta dátum začiatku bezprostredne predchádzajúceho vyradenia vozidla z evidencie vozidiel.\nNa základe uvedeného mal súd za preukázané, že k prvému dočasnému vyradeniu vozidla došlo\nrozhodnutím Obvodného úradu, Odbor cestnej premávky Prešov zo dňa 17.3.2010 a vyradené vozidlo\nAvia A31 L, ev. č. G.-XXX-J. bolo dočasne vyradené odo dňa 17.3.2010.\n13. Správny súd námietku žalobcu o svojvoľnom posúdení žiadosti žalobcu správnym orgánom zo dňa\n23.4.2014 považoval za nedôvodnú, nakoľko zo Zákona o správnom konaní, konkrétne z ustanovenia\n§ 19 ods. 2 bezpochyby vyplýva, že podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť\nbezpochyby zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo navrhuje žiadateľ; osobitné právne predpisy\nmôžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti (zákon č. 8/2009 Z.z.).\n14. Správny súd poukázal na to, že aj keď žalobca označil svoju žiadosť z 23.4.2014 za žiadosť\no dočasné vyradenie vozidla na jeden rok do 23.4.2015 zo zisteného skutočného stavu z obsahu\nadministratívneho spisu je bezpochyby preukázané a reálne jasné, že ide o predĺženie lehoty na dočasné\nvyradenie vozidla z cestnej premávky. Uvedenie už viackrát vyradeného vozidla z cestnej premávky\nnaspäť do cestnej premávky žalobcom, tento nepreukázal a samotnú skutočnosť o tom, že by žiadal\nuvedené dočasné vyradené vozidlo naspäť zaevidovať do evidencie vozidiel v cestnej premávke ani\nnapokon žalobca netvrdí. Jeho vyjadrenia a námietky, že uvedenie vozidla do cestnej premávky nie je\njeho povinnosť, ale je to výslovne jeho právo a záleží to na jeho svojvôli. Tento postup však aj podľa\nnázoru správneho súdu má bezpochyby vplyv na výšku správneho poplatku tak, ako to napokon správne\nargumentoval žalovaný vo svojej výzve, ktorú adresoval žalobcovi zo dňa 23.4.2015, v ktorej vysvetlil\nz akého dôvodu podlieha správnemu poplatku evidenčný úkon za dočasné vyradenie vozidla zn. Avia\nA31 L, ev. č. G.-XXX-J. z premávky na pozemných komunikáciách v sume 70 €, pretože začiatok lehoty\ndočasného vyradenia uvedeného vozidla sa počíta odo dňa 17.3.2010. Týmto rozhodnutím pod sp. zn.\n\n05/2010/01122 s dátumom dočasného vyradenia 17.3.2010 správny orgán v čase uvedenej písomnej\nvýzvy na zaplatenie správneho poplatku dňa 23.4.2015 disponoval.\n15. Správny súd dôvodil tým, že zákon č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch v ustanovení § 8\nods. 1 upravuje, že poplatky určené v sadzobníku pevnou sumou sa platia bez výzvy a sú splatné pri\npodaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu, alebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách\nSadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková povinnosť, ak nebol poplatok\nzaplatený pri podaní, alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa doručenia písomnej výzvy\nsprávneho orgánu na jeho zaplatenie. Ako vyplýva z ustanovenia § 9 zákona č. 145/1995 Z.z. o\nsprávnych poplatkoch, ak poplatky splatné podľa § 8 tohto zákona nebudú zaplatené, správny orgán\núkon nevykoná a konanie zastaví. O tejto skutočnosti musí byť účastník konania poučený. Proti takémuto\nrozhodnutiu o zastavení konanie pre nezaplatenie poplatku sa nemožno odvolať. V sadzobníku k Zákonu\no správnych poplatkoch pod položkou 73a sú upravené podania žiadosti\na) dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel a predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie\nvozidiel v lehote 1) do jedného roka 5 Eur, 2) od jedného roka do dvoch rokov 20 Eur, 3) od dvoch\nrokov do štyroch rokov 35 Eur, 4) od štyroch rokov do šiestich rokov 70 Eur, ... Sadzobník k zákonu č.\n145/1995 Z.z. obsahuje aj poznámky, pričom podľa bodu 2 pri predĺžení dočasného vyradenia vozidiel\nz evidencie sa správny poplatok vyberie podľa písmena a/, pričom za začiatok lehoty sa počíta dátum\npredchádzajúceho vyradenia vozidla z evidencie vozidiel.\n16. Správny súd mal na základe uvedeného bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že správny\norgán - žalovaný správne počítal lehotu a správne vypočítal aj výšku správneho poplatku podľa položky\n73a písm. a/ zákona bod 4 počítajúc lehotu odo dňa prvého vyradenia predmetného vozidla Avia A31\nL, ev. č. G.-XXX-J. z cestnej premávky, pretože žalobca o zaradenie tohto vozidla do cestnej premávky\nnepožiadal. Preto považoval postup žalovaného pri aplikácii ustanovenia § 30 ods. 1 písm. j/ Správneho\nporiadku za správny, pretože z uvedeného ustanovenia vyplýva, že orgán konanie zastaví, ak tak\nustanoví osobitný zákon. Osobitným zákonom v tomto prípade je zákon č. 145/1995 Z.z. a konkrétne\nustanovenie § 9.\n17. Pokiaľ teda žalobca v žalobe namietal svojvoľnosť, neoprávnenosť a porušenie povinností správnym\norgánom vo veci rozhodnutia o zastavení správneho konania, správny súd argumentoval tým, že\nžalovaný v prípade, že žalobca na výzvu správneho orgánu nezaplatil správny poplatok vo výške 70\n€, ktorý bol povinný zaplatiť už spolu s podaním žiadosti a k úhrade tejto sumy bol vyzvaný výzvou zo\ndňa 23.4.2015, ktorú prevzal dňa 15.5.2015 čo je bezpochyby preukázané z obsahu administratívneho\nspisu, uvedený správny poplatok nezaplatil a na základe toho správny orgán ďalej nemohol vo veci\nmeritórne rozhodnúť s použitím aplikácie ustanovenia § 119a Zákona o cestnej premávke, pretože\nmu v rozhodnutí samotnom bránila prekážka nezaplatenia správneho poplatku. Ak žalobca napriek\ntýmto skutočnostiam v žalobe ďalej namietal, že v predmetnom správnom konaní bolo toto konanie\nprerušené z dôvodov, že žalovaný bol povinný riešiť predbežnú otázku, resp. že zabezpečil žalovaný\nprávny názor nadriadeného orgánu o samotnej výške správneho poplatku, pričom podľa názoru súdu\nsprávny orgán postupoval vo veci prezieravo, obozretne a za účelom vydania zákonného rozhodnutia\npre istotu viackrát prerušil konanie o priestupku práve z dôvodu, aby zabezpečil dostatočné podklady pre\nvydanie svojho rozhodnutia. Nie sú pravdivé ani tvrdenia žalobcu , že v správnom konaní nemal možnosť\npodať opravný prostriedok voči rozhodnutiu správneho orgánu, čo vyvracia obsah administratívneho\nspisu, z ktorého vyplýva postup správneho orgánu, ktorý vyššie popísal súd s dôrazom na pôvodne\nvydané rozhodnutie zo dňa 23.9.2014 pod č. ORPZ-PO-ODI-208-007/2014, voči ktorému žalobca\nopravný prostriedok, o ktorom odvolací správny orgán v súlade so zákonom rozhodol. Správny súd v\nsúlade s týmto postupom správneho orgánu dospel k záveru, že tento postupoval správne. Čo sa týka\nnámietok žalobcu, že nebol oboznámený s podkladmi pred vydaním rozhodnutia, nemohol sa vyjadriť\nk podkladom rozhodnutia a toto bolo vydané bez náležite zisteného skutkového stavu, tieto považoval\nsúd za nedôvodné, pretože nešlo v danom prípade o žiadnu komplikovanú vec, ktorá by bola náročná\nna dokazovanie, išlo o jednoduchú výzvu, v ktorej správny orgán dopodrobna vysvetlil žalobcovi na\nzáklade akých právnych predpisov, aký postup má nasledovať, aby mohol správny orgán ďalej konať. V\nprípade, že správny poplatok žalobca nezaplatí, bol poučený aj o následkoch nezaplatenia správneho\npoplatku, čo vyústilo v rozhodnutie o zastavení správneho konania podľa § 30 ods. 1 písm. j/ Zákona\no správnom konaní. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného zo dňa 22.9.2015 pod č.p.:\nORPZ-PO-ODI-208-026/2014 o zastavení konania podľa § 30 ods. 1 písm. j/ Zákona o správnom konaní\ndospel k záveru v pomere 2:1 členov senátu, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol podľa § 190\n\nSSP. Jeden člen senátu mal iný názor, ktorý bol vyslovený v zápisnici o hlasovaní a zároveň odlišné\nstanovisko bolo súčasťou odôvodnenia tohto rozsudku. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §\n167 ods. 1 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému\nprávo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci\ncelkom, alebo z časti úspech.\nII.\nKonanie na kasačnom súde\n18. Rozsudok napadol žalobca (sťažovateľ) kasačnou sťažnosťou, v ktorej navrhol aby kasačný súd\nnapadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne aby\nrozsudok krajského súdu zmenil a zrušil napadnuté rozhodnutie a prisúdil žalobcovi priznať náhradu\ntrov konania v rozsahu 100 %. Žalobca s výrokmi napadnutého rozhodnutia vyjadril nesúhlas nakoľko\nkrajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n19. Krajský súd sa v napadnutom rozsudku nijako nevysporiadal s preukázanou skutočnosťou,\nže žalovaný rozhodol v dvoch odlišných administratívnych konaniach (ORPZ-PO-ODI-208-026/2014\ntýkajúce sa dočasného vyradenia vozidla Avia A31 L, G.-XXX-J. so správnym poplatkom vo výške\n70 € a ORPZ-PO-ODI-209-026/2014 týkajúce sa dočasného vyradenia vozidla Škoda VANPLUS EFF\n659L, G.-XXX S. so správnym poplatkom vo výške 35 €) identicky označenými rozhodnutiami (ORPZPO-ODI-208-026/2014) zo dňa 22.9.2015. Žalobca je presvedčený o tom, že takáto vada spôsobujúca\nzmätočnosť a nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí je sama o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia\nsprávneho orgánu, a to bez potreby ďalšieho preskúmavania tohto rozhodnutia. Krajský súd sa napriek\ntomu uvedeným tvrdením žalobcu vôbec nezaoberal, čím de facto odobril nezákonnosť rozhodnutia\nžalovaného.\n20. Krajský súd vec nesprávne právne posúdil tiež tým, že nevyslovil nezákonnosť postupu žalovaného,\nktorý rozhodol o prerušení administratívneho konania a následne vydal bez ďalšieho už rozhodnutie\no zastavení administratívneho konania, a to bez toho, aby uviedol ako sa vysporiadal s predbežnými\notázkami, ktoré boli dôvodom pre prerušenie konania, aby umožnil žalobcovi vyjadriť sa k dôvodom\npokračovania v konaní a bez toho, aby vydal samostatné rozhodnutie o pokračovaní v konaní podľa\n§ 29 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. Správny orgán bol síce oprávnený postupovať v administratívnom\nkonaní aj z vlastného podnetu, no za pokračovanie v konaní podľa žalobcu nemožno považovať rovno\nvydanie konečného rozhodnutia, proti ktorému naviac nie je ani prípustný opravný prostriedok. Týmto\nbolo závažným spôsobom zasiahnuté do práv a právom chránených záujmov žalobcu súvisiacich so\nzákonným priebehom administratívneho konania. Za bezpochyby najväčšie pochybenie žalovaného,\nvedúce k vydaniu nezákonného rozhodnutia, žalobca naďalej považuje to, že žalovaný celkom\nsvojvoľne, tzn. bez akejkoľvek opory v zákone, posúdil žiadosť žalobcu o dočasné vyradenie vozidla\nz evidencie ako žiadosť o predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie. Ustanovenie žiadneho\nzákona ani iného právneho predpisu však neoprávňuje žalovaného, resp. OR PZ, ODI Prešov vyhodnotiť\nžiadosť žalobcu o dočasné vyradenie osobného motorového vozidla z evidencie vozidiel ako žiadosť\no predĺženie lehoty na dočasné vyradenie osobného motorového vozidla z evidencie vozidiel podľa\nobsahu (ako uvádza krajský súd najmä v bodoch 43. a 44. napadnutého rozsudku), ak žalobca o\nžiadne predĺženie dočasného vyradenia motorového vozidla z evidencie vozidiel vôbec nežiadal, ale\nnaopak vyslovene požiadal o dočasné vyradenie podľa ust. § 119a) ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. V\ndôsledku toho bol správny orgán povinný zaslať žalobcovi výzvu so správnym poplatkom určeným v\nsprávnej výške v súlade s jeho žiadosťou za dočasné vyradenie vozidla na dobu jedného roka, teda\nvo výške 5 € a až následne riešiť hmotnoprávnu stránku týkajúcu sa posudzovania žiadosti žalobcu\nsprávnym orgánom ako možnej žiadosti o predĺženie dočasného vyradenia podľa zákona č. 8/2009 Z.z.\nV tejto súvislosti žalobca bezprostredne poukazuje oj na odlišný právny názor - tzv. quotum separatum\nčlena senátu krajského súdu, z ktorého možno vyvodiť, že táto skutočnosť je dostatočným dôvodom\npre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Žalobca sa v celom rozsahu stotožňuje s týmto názorom člena\nsenátu krajského súdu, o to viac, že k takejto svojvôli žalovaného došlo navyše v priamom rozpore s\nopakovanými a výslovnými tvrdeniami žalobcu o tom, že žalobca nemá záujem o predĺženie dočasného\nvyradenia vozidla z evidencie, ale o dočasné vyradenie vozidla z evidencie. Takáto nanútená zmena\nvôle žalobcu uskutočnená žalovaným správnym orgánom, nemá v administratívnom konaní obdobu a\nv žiadnom prípade nemôže obstáť bez povšimnutia kasačného súdu. Žalobca sa ďalej nestotožňuje s\nprávnym názorom krajského súdu a žalovaného o tom, že žiadosti žalobcu o opätovné, resp. ďalšie\n\ndočasné vyradenie vozidla z evidencie musela predchádzať žiadosť žalobcu o zaradenie vozidla do\nevidencie vozidiel. Takýto postup možno v súčasnosti vyvodiť z ustanovenia § 119a) ods. 8 zákona\nč. 8/2009 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2016, nie však z ustanovenia § 119a) ods. 8 zákona č. 8/2009\nZ.z. v znení účinnom do 31.12.2015. V čase vydania rozhodnutia žalovaného, nezákonnosť ktorého\nžalobca napáda v tomto súdnom konaní, ustanovenie žiadneho právneho predpisu neukladalo žalobcovi\npovinnosť požiadať o tzv. spätné zaradenie vozidla do evidencie po tom, čo uplynula doba jeho\ndočasného vyradenia z evidencie. V ustanovení § 119a) ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. je uvedený\nlen postup v prípade, ak vlastník alebo držiteľ vozidla požiada o zaradenie vozidla do evidencie pred\nuplynutím lehoty skončenia dočasného vyradenia vozidla písomnou žiadosťou. Takúto povinnosť však\nneukladá vlastníkovi, resp. držiteľovi vozidla po uplynutí tejto lehoty. Krajský súd napriek tomu vyhodnotil\npostup žalovaného, ktorý nepochybne vychádzal z existencie takejto povinnosti žalobcu, ako zákonný,\nhoci žalobcovi takúto povinnosť v danom čase neukladalo ustanovenie žiadneho právneho predpisu.\nVzhľadom na to žalobca nemôže súhlasiť s tým, že ak vlastník, resp. držiteľ dočasne vyradeného vozidla\nz evidencie nepožiada o jeho opätovné zaradenie do evidencie, má sa za to (ako to viackrát uviedol\nžalovaný a krajský súd), že vozidlo je naďalej dočasne vyradené z evidencie vozidiel. Neobstojí v tejto\nsúvislosti ani záver krajského súdu, totožný s názorom žalovaného, že opätovným zaradením sa rozumie\nvrátenie osvedčenie o evidencii a tabuľky s evidenčným číslom v súlade s ustanovením § 119a) ods.\n6 zákona č. 8/2009 Z.z. (bod 41. napadnutého rozsudku), keďže predmetné ustanovenie zakotvuje len\npovinnosť správneho orgánu vrátiť osvedčenie a tabuľky pri opätovnom zaradení vozidla do evidencie\nvozidiel, nie však povinnosť občana požiadať o opätovné zaradenie vozidla do evidencie vozidiel. Pokiaľ\nv tomto kontexte krajský súd poukazuje aj na sadzobník (správnych poplatkov) ku zákonu č. 145/1995\nZ.z. o správnych poplatkoch (bod 48. napadnutého rozsudku), ktorý v poznámke 2. ku položke 73a)\nuvádza, že pri predĺžení dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel sa správny poplatok vyberie\npodľa písmena a/, pričom za začiatok lehoty sa počíta dátum predchádzajúceho vyradenia vozidla\nz evidencie vozidiel, tento sadzobník nemá normatívnu silu, teda nemôže upravovať a zakotvovať\npráva a povinnosti účastníka administratívneho konania. Pokiaľ žalovaný vyzval žalobcu na zaplatenie\nsprávneho poplatku jednak v nesprávnej výške a jednak na základe nesprávne zisteného skutočného\nstavu a nesprávneho právneho posúdenia veci, potom je jeho rozhodnutie zmätočné, rovnako ako\nsamotná výzva na zaplatenie správneho poplatku (v nesprávnej výške). Ak bola žalobcovi zaslaná\nnezákonná výzva, je nezákonné aj rozhodnutie o zastavení konania. Aj na tomto mieste si žalobca\ndovoľuje poukázať na rovnaký právny názor člena senátu krajského súdu, podľa ktorého je taktiež\nzmätočná tak výzva žalovaného na zaplatenie nesprávneho správneho poplatku, ako aj rozhodnutie\nžalovaného o zastavení konania, ktoré na túto výzvu nadväzovalo. V tejto súvislosti bolo nevyhnutné,\naby krajský súd pri svojom rozhodovaní „previazal“ procesnú aj hmotnoprávnu stránku, nakoľko tieto\ntvoria jednotu a nemožno o právach žalobcu v správnom súdnictve rozhodnúť separátne, len podľa\nprocesného predpisu. Bez zohľadnenia tejto jednoty procesnoprávnej a hmotnoprávnej roviny, ide\niba o formálne posudzovanie splnenia podmienok podľa zákona č. 145/1995 Z.z. a bez posúdenia\ndôvodnosti podľa zákona č. 8/2009 Z.z., čo je neprípustné. Predmetom súdneho prieskumu na podklade\nžaloby žalobcu bolo rozhodnutie o zastavení konania o dočasné vyradenie vozidla žalobcu z evidencie\nvozidiel. Predmetom súdneho konania nebolo konanie a rozhodnutia týkajúce sa priestupku vo veci\nevidenčného úkonu dočasného vyradenia vozidla žalobcu. Napriek tomu sa v administratívnom spise\nsprávneho orgánu tieto dokumenty nachádzali a krajský súd dokonca o nich opieral aj odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku (body 24. a 52.). Takýto postup nie je opodstatnený. Aj táto skutočnosť podľa\nžalobcu zakladá nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku, keďže správny súd nemôže ísť\nnad rámec žaloby a v správnom súdnictve je súd viazaný žalobou vymedzeným rozsahom a dôvodmi\npreskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 8Sžso/230/2010 zo\ndňa 15.12.2010).\n21. Žalobca vyslovil obavu o to, že k vydaniu nesprávneho a nespravodlivého napadnutého rozsudku zo\nstrany krajského súdu mohlo dôjsť aj v dôsledku toho, že krajský súd zaujal v prebiehajúcom súdnom\nkonaní príliš formalistický prístup, a to pod vplyvom pomerne nízkej výšky predmetných správnych\npoplatkov (v porovnaní s inými vecami prejednávanými pred krajským súdom a pod.). Zdôraznil, že v\ndanom prípade nie je určujúca výška týchto správnych poplatkov a ani peňažný rozdiel medzi nimi.\nDôležité je výlučne posúdenie správnosti a zákonnosti rozhodnutia žalovaného, nakoľko ak nedôjde\nk zjednaniu nápravy v tejto veci, môže dôjsť k vydaniu ďalšieho obdobne nezákonného rozhodnutia\nžalovaného aj v inom prípade, kde bude správny poplatok v násobne vyššej výške. Uvedené nezákonné\nznásobovanie správnych poplatkov opierajúce sa o faktický postup správnych orgánov (svojvoľné\nhodnotenie žiadostí podľa ich obsahu v rozpore s ich výslovným znením), predstavuje ich bežný postup,\n\nktorý doposiaľ nebol predmetom súdneho prieskumu. Uvedeným konaním správne orgány zabezpečujú\nprotiprávnym spôsobom prísun zdrojov do štátneho rozpočtu.\n22. V doplnení kasačnej sťažnosti zo dňa 24.2.2017 sťažovateľ okrem iného uviedol sťažnostné body\nkasačnej sťažnosti : - § 440 ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z., § 440 ods. 1 písm. g/ zákona č.\n162/2015 Z.z., pričom mal za to, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci\ns poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Namietal tiež nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia v\nšpecifikácii tu uvedenej, z ktorého vyplynulo porušenie práva na spravodlivý súdny proces.\n23. Žalovaný ku kasačnej sťažnosti podal vyjadrenie zo dňa 18.4.2017, v ktorom uviedol, že v plnom\nrozsahu sa pridržiava rozsudku krajského súdu a jeho odôvodnenia. Z obsahom kasačnej sťažnosti sa\nžalovaný nestotožnil, považuje kasačnú sťažnosť za neopodstatnenú a súhlasil s výrokom rozsudku\nkrajského súdu o zamietnutí žaloby.\nIII.\nPrávny názor NS SR\n24. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal\nsťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§\n442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo\njeho vydaniu a jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť\nje dôvodná, preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 462 ods. 1 SSP).\nRozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nna úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol\nverejne vyhlásený dňa 12. decembra 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).\n25. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu sťažovateľa,\nktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zastavení konania vo veci\ndočasného vyradenie vozidla pre nezaplatenie správneho poplatku, a preto primárne v medziach\nkasačnej sťažnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľa sú spôsobilé\nspochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n26. Podľa § 119a ods. 8 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len „zákon o cestnej premávke“),\nvlastník vozidla alebo držiteľ vozidla dočasne vyradeného z evidencie, je povinný najneskôr do 30 dní\nod uplynutia lehoty dočasného vyradenia písomne požiadať orgán Policajného zboru o\na) opätovné zaradenie vozidla do evidencie,\nb) predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie,\nc) vyradenie vozidla z evidencie,\nd) prevod držby vozidla na inú osobu,\ne) zmenu vlastníckeho práva k vozidlu alebo\nf) zápis vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla.\n27. Podľa § 119a ods. 8 zákona o cestnej premávke v znení účinnom ku dňu 23.4..2014, vlastník\nvozidla alebo držiteľ vozidla, ktoré je dočasne vyradené z evidencie vozidiel, môže požiadať orgán\nPolicajného zboru o predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel, pričom sa\nprimerane postupuje podľa odsekov 1 až 4.\n28. Podľa položky 73a Sadzobníka správnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zákona č. 145/1995 Z.z. o\nsprávnych poplatkoch (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“), podanie žiadosti o\na) dočasné vyradenie vozidla z evidencie vozidiel a predĺženie dočasného vyradenia vozidla\nz evidencie vozidiel v lehote\n1. do jedného roka\n5 eur,\n2. od jedného roka do dvoch rokov\n20 eur,\n3. od dvoch rokov do štyroch rokov\n35 eur,\n\n4. od štyroch rokov do šiestich rokov\n70 eur,\n5. od šiestich rokov do 10 rokov\n170 eur,\n6. nad 10 rokov\n350 eur,\nb) opätovné zaradenie vozidla do evidencie vozidiel pred ukončením lehoty dočasného\nvyradenia vozidla z evidencie vozidiel\n5 eur.\nPoznámky:\n1. Poplatok podľa tejto položky zahŕňa aj vydanie dokladov pri dočasnom vyradení vozidla\nz evidencie vozidiel a pri opätovnom zaradení vozidla do evidencie.\n2. Pri predĺžení dočasného vyradenia vozidla z evidencie\nvozidiel sa správny poplatok\nvyberie podľa písmena a), pričom za začiatok lehoty sa počíta dátum predchádzajúceho\nvyradenia vozidla z evidencie vozidiel.\n29. Podľa § 19 ods. 2 Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí\nbyť zrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Podanie v elektronickej podobe podľa\nosobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci musí obsahovať identifikátor osoby\núčastníka konania podľa osobitného predpisu o elektronickej podobe výkonu verejnej moci. Osobitné\nprávne predpisy môžu ustanoviť jeho ďalšie náležitosti.\n30. Kasačný súd mal preukázané a nebolo sporné, že Obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné\nkomunikácie v Prešove vydal dňa 17.3.2010 pod č. k. 05/2010/01122 rozhodnutie, ktorým v súlade s\nustanovením § 24a ods. 3 zákona č. 725/2004 Z.z. prevádzkovateľovi vozidla W. J., dočasne vyradil\nvozidlo z premávky na pozemných komunikáciách, druh vozidla nákladné vozidlo Avia, typ A31 L, dátum\nprvej evidencie vozidla 1.1.1984, ev.č. G.-XXX-J., dátum začiatku dočasného vyradenia 17.3.2010,\ndátum skončenia dočasného vyradenia 17.3.2011. Následne tiež Obvodný úrad pre cestnú dopravu\na pozemné komunikácie v Prešove, Odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií dňa 12.4.2013\npod č. 05/2013/02450-002 vydal rozhodnutie, ktorým v súlade s ustanovením § 24a ods. 3 zákona č.\n725/2004 Z.z. prevádzkovateľovi vozidla W. J., dočasne vyraďuje vozidlo z premávky na pozemných\nkomunikáciách a to konkrétne nákladné vozidlo Avia A31 L, druh karosérie BA VALNíKOVá, dátum prvej\nevidencie 1.1.1984, ev. č. G.-XXX-J., dátum začiatku dočasného vyradenia 12.4.2013, dátum skončenia\ndočasného vyradenia 11.4.2014.\n31. Rovnako z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou zo dňa 23.4.2014 žiadal\no vykonanie zmeny - odhlásenie motorového vozidla ev.č.: G.-XXX-J. značky Avia, držiteľ vozidla W. J.,\npožiadal o dočasné vyradenie vozidla na jeden rok do 24.4.2015, pričom žiadosť o vykonanie zmeny\nje datovaná a podaná na Okresné riaditeľstvo PZ v Prešove, ODI v Prešove 23.4.2014, zaevidovaná\npod č. ORPZ-PO-ODI-208/2014.\n32. Žalovaný rozhodnutím pod č. ORPZ-PO-ODI-208-007/2014 zo dňa 23.9.2014 vydal rozhodnutie,\nktorým žiadosti o vykonanie zmeny v evidencii vozidiel podanej W. J. podľa § 119a ods. 5, v spojení s §\n141 ods. 1 zákona o premávke nevyhovel a evidenčný úkon dopravný inšpektorát nevykoná. Proti tomuto\nrozhodnutiu podal žalobca odvolanie, Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove rozhodnutím pod č. KRPZ-POKDI3-97-008/2014-P zo dňa 18.12.2014 predmetné rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na nové prejednanie\na rozhodnutie vo veci. Následne rozhodnutím zo dňa 27.2.2015 pod č. ORPZ-PO-ODI-208-13/2014\nOkresný dopravný inšpektorát ORPZ v Prešove rozhodol o prerušení konania vo veci evidenčného\núkonu dočasného vyradenia vozidla zn. Avia A31 L ev. č. G.-XXX-J., o ktoré požiadal žalobca z dôvodu\ntoho, že v obdobnej veci, resp. obdobná vec bola zaslaná na Okresnú prokuratúru v Prešove a správny\norgán mal za to, že vo veci nemá zodpovedanú konkrétnu čiastkovú otázku týkajúcu sa predmetu\nkonania, ktorá podmieňuje rozhodnutie vo veci a ktorá je predmetom správneho konania.\n33. Ďalej sa v administratívnom spise nachádza výzva na zaplatenie správneho poplatku za dočasné\nvyradenie vozidla zn. Avia A31 L ev. č. G.-XXX-J. pod č. ORPZ-PO-ODI-208-14/2014 s tým, že žalobca\nbol vyzvaný aby v lehote 15 dní do doručenia výzvy zaplatil správny poplatok v sume 70 € s poukazom\nna položku 73a zákona o správnych poplatkoch č. 145/1995 Z.z., nakoľko za začiatok lehoty sa počíta\ndátum predchádzajúceho vyradenia vozidla z premávky na pozemných komunikáciách, t.j. 17.3.2010.\nZároveň bol podľa § 9 zákona č. 145/1995 Z.z. poučený, že ak poplatok splatný podľa § 8 zákona\nnebude zaplatený, správny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. Následne zo strany žalovaného\npod č. ORPZ-PO-ODI-208-018/2014 zo dňa 22.6.2015 bolo vydané rozhodnutie o prerušení konania\no priestupku a následne bolo vydané rozhodnutie žalovaného č. ORPZ-PO-ODI-208-026/2014 zo dňa\n\n22.9.2015, ktorým žalovaný podľa § 30 ods. 1 písm. j/ zákona č. 71/1967 Zb. zastavil konanie vo\nveci dočasného vyradenia vozidla Avia A31 L ev. č. G.-XXX-J., nakoľko žalobca na výzvu správneho\norgánu nezaplatil správny poplatok a zároveň o možnosti zastavenia bol poučený, ktoré rozhodnutie\nbolo predmetom prieskumu pred správnym súdom.\n34. Krajský súd v Prešove konajúc a rozhodujúc o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom žalobu zamietol z dôvodu toho, že námietky\nžalobcu v žalobe sú bezdôvodné, s tým, že jednoznačne z obsahu administratívneho spisu vyplynulo,\nže žalobca bol vyzvaný na zaplatenie správneho poplatku výzvou zo dňa 23.4.2015 pod č. ORPZ-POODI-208-14/2014, ktorá žalobcovi bola doručená dňa 15.5.2015, žalobca bol vyzvaný na zaplatenie\nsprávneho poplatku 70 € nakoľko začiatok lehoty dočasného vyradenia z evidencie vozidla u Avie A31\nL ev. č. G.-XXX-J. sa počíta dátum predchádzajúceho vyradenia vozidla z premávky na pozemných\nkomunikáciách, t.j. 17.3.2010, ktorý dátum jednoznačne vyplýva z rozhodnutia č. 05/2010/01122 s\ndátumom začiatku dočasného vyradenia 17.3.2010. Ďalej krajský súd konštatoval a vyhodnotil námietku\nžalobcu o svojvoľnom posúdení žiadosti žalobcu správnym orgánom zo dňa 23.4.2014 za nedôvodnú\nnakoľko zo zákona o správnom konaní, konkrétne s § 19 ods. 2 bezpochyby vyplýva, že podanie sa\nposudzuje podľa jeho obsahu. Mal za to, že aj keď žalobca označil svoju žiadosť zo dňa 23.4.2014\na žiadosť o dočasné vyradenie vozidla na 1 rok do 23.4.2015, zo zisteného skutkového stavu\nbolo bezpochyby preukázané, že ide o predĺženie lehoty na vyradenie vozidla z cestnej premávky.\nKonštatoval, že uvedenie už raz vyradeného vozidla z cestnej premávky naspäť do cestnej premávky\nsťažovateľ nepreukázal a túto skutočnosť ani netvrdil. Nemal pochybnosti o tom, že žalovaný správne\npočítal lehotu a správne vypočítal aj výšku správneho poplatku podľa položky 73a zákona bod 4,\npočítajúc lehotu odo dňa 1. vyradenia predmetného vozidla Avia A31 L ev. č. G.-XXX-J. z cestnej\npremávky, pretože sťažovateľ o zaradenie tohto vozidla do cestnej premávky nepožiadal. Ak teda\nsťažovateľ na základe výzvy žalovaného nezaplatil správny poplatok, ktorý bol povinný zaplatiť už spolu\ns podaním žiadosti, bol na zaplatenie správneho poplatku vyzvaný a ak tento nezaplatil, správny orgán\nnemohol vo veci meritórne rozhodnúť aplikáciou ust. § 119a zákona o cestnej premávke, pretože mu v\ntom bránila prekážka a to nezaplatenie správneho poplatku.\n35. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu namietal nesprávne právne\nposúdenie veci, s tým, že na zistený skutkový stav nebolo použité správne ustanovenie právneho\npredpisu. Tiež vytýkal nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. V doplnení\nku kasačnej sťažnosti dodal, že mu krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\naby uskutočňoval jemu patriace procesné práva (právo na odôvodnenie rozhodnutia na základe\nkvalitatívnych požiadaviek vyplývajúcich z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a právo na spravodlivý a riadny súdny\nproces) v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.\n36. Kasačný súd v prvom rade súhlasí s názorom krajského súdu v tej časti, v ktorej uvádza, že podstatou\nv prejednanej veci bolo ustáliť, či žalovaný orgán verejnej správy bol oprávnený konanie zastaviť vo\nveci žiadosti sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla z cestnej premávky pre nezaplatenie vyrubeného\nsprávneho poplatku.\n37. Vo vzťahu k námietke sťažovateľa o arbitrárnosti posúdenia jeho žiadosti o dočasné vyradenie\nvozidla z evidencie vozidiel ako žiadosti o predĺženie lehoty na dočasné vyradenie vozidla z evidencie\nvozidiel podľa názoru kasačného súdu správne krajský súd konštatoval, že v zmysle § 19 ods.\n2 Správneho poriadku, t.j. zákona č. 71/1967 Zb. sa pri posudzovaní podania vychádza z jeho\nmateriálneho chápania. Podanie sa neposudzuje podľa jeho formálneho označenia ale podľa jeho\nobsahu (ak napr. niekto označil svoje podania ako sťažnosť ale v skutočnosti ide o odvolanie\nproti prvostupňovému rozhodnutiu, správny orgán nebude postupovať podľa predpisovo prešetrovaní\nsťažnosti ale podľa ustanovení Správneho poriadku, ktoré upravuje odvolanie). Z uvedeného vyplýva, že\norgán verejnej správy má zákonnú možnosť vyhodnotiť podanie účastníka konania podľa jeho obsahu\nnie podľa jeho samotného názvu.\n38. Kasačný súd v prejednávanom prípade však dospel k záveru, že krajský súd pochybil, ak sa\nstotožnil s názorom žalovaného, že žiadosť sťažovateľa zo dňa 23.4.2014 o dočasné vyradenie vozidla\nz evidencie vozidiel je potrebné chápať ako žiadosť o predĺženie lehoty na vyradenie vozidla z cestnej\npremávky (v tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje najmä aj na odlišný právny názor tzv. votum separátum\nčlena senátu krajského súdu, z ktorého možno vyvodiť, že táto skutočnosť je dostatočným dôvodom pre\n\nzrušenie rozhodnutia žalovaného). K uvedenému kasačný súd dodáva, že krajský súd pri formulovaní\nprávneho záveru vychádzal zo skutočností, ktoré medzi účastníkmi konania neboli sporné, a teda, že\nsťažovateľ nepožiadal žalovaného o opätovné zaradenie vozidla do evidencie vozidiel postupom podľa\n§ 119a zákona o cestnej premávke. Krajský súd konštatoval, že v sťažovateľovom prípade sa reálne\njedná o predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie vozidiel, preto vyhodnotil, že žalovaný\nsprávne počítal lehotu a správne vypočítal výšku správneho poplatku, a to odo dňa prvého vyradenia\nvozidla z cestnej premávky, pretože sťažovateľ o zaradenie vozidla do cestnej premávky nepožiadal, čo\nsa odrazilo na výške správneho poplatku.\n39. Názor kasačného súdu sa však odlišuje od názoru krajského súdu. S poukazom na zákon o cestnej\npremávke č. 8/2009 Z.z. v čase podania žiadosti sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla z evidencie\nvozidiel - dňa 23.4.2014, nemohol kasačný súd inak ako konštatovať, že z ustanovenia § 119a zákona\nč. 8/2009 Z.z. nevyplývala povinnosť sťažovateľa potom čo uplynula doba dočasného vyradenia vozidla\nz cestnej premávky, avšak skôr, ako bolo vozidlo opätovne dočasne vyradené z evidencie vozidiel,\npožiadať o jeho znovu zaradenie do evidencie. Rovnako zo znenia zákona nevyplývala skutočnosť, že\npo uplynutí doby dočasného vyradenia vozidla z cestnej premávky sa toto stále považuje za dočasne\nvyradené až do podania žiadosti o opätovné zaradenie predmetného vozidla do evidencie vozidiel.\n40. V súvislosti s uvedeným kasačný súd dáva do pozornosti, že nedostatky právnej úpravy, kedy zákon\no cestnej premávke neupravoval právne následky nepodania žiadosti o zaradenie vozidla do evidencie\npo uplynutí doby dočasného vyradenia vozidla, odstránil zákonodarca až novelou zákona o cestnej\npremávke - zákonom č. 430/2015 Z.z. a súčasné znenie zákona o cestnej premávke v ustanovení § 119a\nods. 8 tak ukladá vlastníkovi vozidla, resp. držiteľovi vozidla dočasne vyradeného z evidencie povinnosť\nnajneskôr do 30 dní od uplynutia lehoty dočasného vyradenia písomne požiadať orgán policajného\nzboru o opätovné zaradenie vozidla do evidencie; predĺženie dočasného vyradenia vozidla z evidencie;\nvyradenie vozidla z evidencie; prevod držby vozidla na inú osobu; zmenu vlastníckeho práva k vozidlu\nalebo zápis vlastníka vozidla alebo držiteľa vozidla.\n41. Výklad zákona o cestnej premávke aplikovaný žalovaným v súvislosti s vybavovaním žiadosti\nsťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla zo dňa 23.4.2014, ktoré bolo dočasne vyradené z evidencie\nvozidiel do dňa 17.3.2010, resp. do dňa 11.4.2014, viedlo k vyrubeniu správneho poplatku za\npožadovaný úkon vo výške 70 € podľa položky 73a písm. a/ bod 4 Sadzobníka správnych poplatkov.\nVzhľadom na to, že sťažovateľ bol vyzvaný na zaplatenie správneho poplatku, bol poučený o možnosti\nzastavenia konania, avšak nedošlo k zaplateniu správneho poplatku, žalovaný správne konanie zastavil.\n42. Vo svetle vyššie uvedeného názoru kasačného súdu o nesprávnosti postupu krajského súdu,\nktorý vyhodnotil postup žalovaného pri posudzovaní žiadosti sťažovateľa za súladný zo zákonom,\ndospel kasačný súd k záveru, že rovnako pri určovaní výšky správneho poplatku došlo k nesprávnemu\nustáleniu, že výška správneho poplatku bola stanovená v zákonnej sume. Sám krajský súd uviedol,\nže určenie predmetu poplatku má vplyv na výšku správneho poplatku. Preto ak žalovaný vychádzal z\nmylného vyhodnotenia úkonu - žiadosti sťažovateľa zo dňa 23.4.2014 podľa obsahu, odrazilo sa to aj\nna výške správneho poplatku, ktorý bol v dôsledku pochybenia žalovaného stanovený v sume vyššej\nako mala byť určená.\n43. V súvislosti s uvedeným poukazuje kasačný súd na právo jednotlivca na dobrú správu. Princípy\ndobrej verejnej správy Rada Európy presadzuje prostredníctvom dokumentov prijatých vo forme\nrezolúcií alebo odporúčaní Výboru ministrov a prostredníctvom judikatúry ESĽP. Účinnosť princípov\ndobrej správy sa zásadným spôsobom presadzuje predovšetkým prostredníctvom rozhodovacej činnosti\nESĽP, avšak nepriamo, čo je dané charakterom práv a slobôd chránených Dohovorom. Právo jednotlivca\nna dobrú správu, podobne ako napr. právo na azyl, nepatrí medzi typické základné ľudské práva priamo\nuznané Dohovorom. Preto sa neaplikujú princípy dobrej správy ako také, ale všeobecné právne princípy\n(princíp rovnosti, viazanosti právom, proporcionality). Presadzovanie všeobecných právnych princípov\nv členských štátoch Rady Európy zabezpečujú najmä súdy v rámci ústavného a správneho súdnictva.\n44. S nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy 1.12.2009 sa stala právne záväznou Charta. Čl. 41\nCharty síce definuje právo na dobrú správu, avšak len vo vzťahu jednotlivca k orgánom a inštitúciám\nÚnie. Podľa čl. 41 do práva na dobrú správu sa zahŕňa najmä:\n\na) právo každého na vypočutie pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia, ktoré by sa ho mohlo\nnepriaznivo dotýkať;\nb) právo každého na prístup k spisu, ktorý sa ho týka, za predpokladu rešpektovania oprávnených\nzáujmov dôvernosti a služobného a obchodného tajomstva;\nc) povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia.\n45. Ďalej má podľa čl. 41 ods. 3 Charty každý právo na náhradu škody spôsobenej inštitúciami alebo\nzamestnancami Únie pri výkone ich funkcií v súlade so všeobecnými zásadami spoločnými pre právne\nporiadky členských štátov. Odsek 4 napokon ustanovuje právo obrátiť sa na inštitúcie Únie v jednom z\njazykov zmlúv a zároveň dostať odpoveď v rovnakom jazyku. Poslaním Charty je najmä zabezpečiť, aby\ninštitúcie EÚ rešpektovali základné práva pri príprave nových európskych právnych predpisov. Komisia\nnielen zaručuje, že jej návrhy sú v súlade s Chartou, ale zabezpečuje aj to, aby sa Charta dodržiavala\naj vtedy, keď právne predpisy EÚ uplatňujú členské štáty.\n46. Ústava Slovenskej republiky podporuje presadzovanie princípov dobrej verejnej správy (Princíp\nviazanosti právom, Princíp rovnosti a zákaz diskriminácie, Princíp nestrannosti a objektivity, Princíp\nproporcionality, Princíp právnej istoty, Princíp konania v primeranej lehote, Princíp spoluúčasti, Princíp\nrešpektovania súkromia, Princíp transparentnosti) aj v situácii, keď chýba ich zákonná úprava alebo táto\nje nedostatočná.\n47. Pod vplyvom európskej súdnej judikatúry, ale aj judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky\ndochádza k tomu, že sa čoraz viac v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zdôrazňuje,\nže Slovenská republika ako právny štát a člen Rady Európy a Európskej únie presadzuje súladnosť\nsprávania správneho orgánu so všetkými právnymi predpismi v intenciách čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej\nrepubliky ako aj s princípmi dobrej správy. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(správneho kolégia) vyplýva, že uplatnenie princípov dobrej správy v právnej praxi znamená, že každé\nrozhodnutie musí byť náležite odôvodnené, aby bolo transparentné a preskúmateľné.\n48. V tejto súvislosti nemožno opomenúť skutočnosť, že verejná správa je službou verejnosti a základné\npravidlá konania uvedené v § 3 Správneho poriadku, pre ktoré východiskom je systém prameňov práva\npredovšetkým ústava (najmä čl. 2) a zákony (vrátane právnej úpravy založenej právom Európskych\nspoločenstiev resp. upravenej medzinárodnými zmluvami) i keď sú formulované viac všeobecným\nspôsobom, je potrebné, vzhľadom na to, že slovenské právo je súčasťou európskeho právneho systému,\nv praxi interpretovať v duchu európskeho štandardu všeobecných požiadaviek na kvalitu postupov a\nčinnosti verejnej správy súhrnne označovaných ako princípy „dobrej správy“ (Good Governance, Good\nAdministration), majúceho základ v literatúre, judikatúre európskych inštitúcií a niektorých dokumentoch\nnajmä Rady Európy (najmä odporúčania a rezolúcie Výboru ministrov Rady Európy) a Európskej únie.\n49. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd uvádza, že nesúhlasí s právnym názorom krajského\nsúdu, že v prípade žiadosti sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla išlo o predĺženie lehoty na\nvyradenie vozidla z cestnej premávky. Skutočnosť, že zákon o cestnej premávke v čase podania žiadosti\nneupravoval právne následky nepodania žiadosti o zaradenie vozidla do evidencie po uplynutí doby\ndočasného vyradenia vozidla nemohol žalovaný vyložiť tak, že vozidlo je stále považované za dočasne\nvyradené a v zmysle uvedeného následne posúdiť žiadosť sťažovateľa o dočasné vyradenie vozidla ako\nžiadosť o predĺženie doby dočasného vyradenia vozidla z evidencie, na základe čoho žalovaný vyrubil\nsprávny poplatok v nesprávnej výške, pre nezaplatenie ktorého zastavil konanie. Nedostatky právnej\núpravy v čase podanie žiadosti dňa 23.4.2014 odstránil zákonodarca až novou právnou úpravou, v\nktorej vlastníkovi vozidla ukladá povinnosti súvisiace s uplynutím lehoty dočasného vyradenia vozidla\nz evidencie. Nakoľko nedostatky právnej úpravy nemôžu byť na ťarchu sťažovateľa ako poplatníka,\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.\n50. V súvislosti s uvedeným kasačný súd poukazuje na obdobné rozhodnutie vo veci v konaní pred\nNajvyšší súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 10Asan/3/2017.\n51. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky obsiahnuté v\nkasačnej sťažnosti sú dôvodné a zároveň spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia krajského\nsúdu, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na § 462 ods. 1 SSP napadnuté rozhodnutie\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n52. V ďalšom konaní bude krajský súd v zmysle § 469 SSP je viazaný právnym názorom kasačného\nsúdu vyslovený v tomto rozhodnutí. Bude preto povinnosťou správneho súdu prvej inštancie v ďalšom\nkonaní postupovať vo vyššie naznačenom smere a znovu vo veci rozhodnúť a svoje rozhodnutie riadne\na presvedčivo zdôvodniť.\n53. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,\nktorý v tomto konaní mal úspech, nárok na ich náhradu s poukazom na § 467 ods. 1 SSP a analogicky\npodľa § 167 ods. 1 SSP priznal a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.\n54. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednohlasne s poukazom na § 139\nods. 4 SSP.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok prípustný nie je.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}