{"guid": "d1a6941f-824c-40ed-88dc-0b9a400f05fe:436a9f93-3705-4a40-9b60-c69684387769", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015201128.1", "spisova_znacka": "3Sžk/6/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/6/2017 z 21. 2. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. februára 2018, sp. zn. 3Sžk/6/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8015201128.1", "identifikacne_cislo": "8015201128", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "datum_vydania": "2018-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-235.odsek-3", "nazov": "§ 235 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-235.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-235"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-2", "nazov": "§ 52 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3", "nazov": "§ 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-232", "nazov": "§ 232 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-232", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-232"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1998/73#paragraf-57", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-52", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-235", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-48", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-232"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/436a9f93-3705-4a40-9b60-c69684387769", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201128.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201128.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201128.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžk/6/2017\n8015201128\n21. 02. 2018\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2018:8015201128.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a z členov\nsenátu JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Sone Langovej v právnej veci sťažovateľky (pôvodne žalobkyne):\nMgr. S. J., bytom N., zastúpená: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti\nžalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, so sídlom Štúrova 7, Prešov, v konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-120-020/2015 zo dňa 26.09.2015, o\nkasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/45/2015-100 zo dňa\n26. októbra 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť sťažovateľky proti rozsudku Krajského súdu v\nPrešove č. k. 5S/45/2015-100 zo dňa 26. októbra 2016 z a m i e t a.\nSťažovateľke náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej v texte rozsudku len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5S/45/2015-100\nzo dňa 26. októbra 2016 podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej\nlen „S. s. p.“), zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného č.\nKRPZ-PO-120-020/2015 zo dňa 26.09.2015, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil\ndisciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove (ďalej len „OR PZ v\nPrešove“) č. 2 zo dňa 25.06.2015, ktorým bolo žalobkyni podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998\nZ. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a\njustičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 73/1998 Z. z.“) uložené disciplinárne opatrenie, a to zníženie služobného platu o 5% na dobu dvoch\nmesiacov.\n2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že z obsahu disciplinárneho spisu žalovaného, ako aj\nodôvodnenia napadnutého rozhodnutia je nesporné, že disciplinárne konanie voči žalobkyni začalo z\npodnetu jej nadriadenej mjr. Mgr. W. K., vedúcej Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove,\nvnútorné oddelenie (ďalej len VO OR PZ), dňa 18.06.2015, a to listom zo dňa 17.06.2015, ktorým táto\nnadriadená oznámila žalobkyni, že voči nej začína disciplinárne konanie. Disciplinárne opatrenie podľa\n§ 53 ods. 1 písm. b) zákona o štátnej službe - zníženie služobného platu o 5% na dobu dvoch mesiacov\nbolo žalobkyni uložené disciplinárnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v\nPrešove č. 2 zo dňa 25.06.2015, a to na základe návrhu vedúcej VO OR PZ v Prešove zo dňa 22.06.2015.\n3. Podľa nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 22/2009 zo dňa 25.03.2009, o rozsahu\ndisciplinárnej právomoci nadriadených (disciplinárna právomoc), toto nariadenie upravuje sedem\nstupňov disciplinárnej právomoci. Podľa čl. 1 bodu 5 citovaného nariadenia, piaty stupeň disciplinárnej\n\nprávomoci zahŕňa okrem iného právo ukladať disciplinárne opatrenia, a to písomné pokarhanie\nalebo zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov. Podľa čl. 2 písm. e)\ntohto nariadenia, piaty stupeň disciplinárnej právomoci má okrem iného aj riaditeľ odboru Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru. Podľa čl. 1 bod 7, siedmy stupeň disciplinárnej právomoci zahŕňa právo,\nokrem iného, ukladať z disciplinárnych opatrení, písomné pokarhanie. Tento siedmy stupeň disciplinárnej\nprávomoci majú podľa čl. 2 písm. g) ostatní nadriadení, ktorým nebol určený vyšší stupeň disciplinárnej\nprávomoci.\n4. Krajský súd konštatoval, že námietku žalobkyne, že z vyššie citovaných zákonných ustanovení\nnariadenia nevyplýva, že by jedno konanie vo veciach služobného pomeru bolo možné viesť striedavo\ndvoma oprávnenými orgánmi, považuje správny súd za nedôvodnú. Zákon o štátnej službe vymedzuje,\nže konanie v prvom stupni uskutočňuje a rozhoduje v ňom nadriadený, a že konanie je možné začať aj z\npodnetu nadriadeného, ktorý urobil voči účastníkovi konania prvý úkon. Z ustanovení tohto zákona však\nnevyplýva taký záver, aký predkladá žalobkyňa v žalobných námietkach, že konanie, ktoré začal jeden\nnadriadený nie je možné ukončiť rozhodnutím vo veci ďalším nadriadeným, v rozsahu jeho disciplinárnej\nprávomoci. Konkrétne, v disciplinárnom konaní práve čl. 3 bod 2 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej\nrepubliky č. 22/2009 Z. z. umožňuje taký postup, v prípade ukladania disciplinárnych opatrení, že vo\nveciach disciplinárnej právomoci rozhodne nadriadený na návrh nadriadeného, ktorý je v jeho riadiacej\npôsobnosti. Takýto postup je teda prípustný za okolností, že tento nadriadený, ktorý vo veci disciplinárnej\nprávomoci rozhodol, disciplinárne konanie nezačal.\n5. Krajský súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že vedúca VO OR PZ v Prešove bola vo vzťahu\nk žalobkyni oprávnená začať disciplinárne konanie a riaditeľ ORPZ v Prešove, ktorého disciplinárna\nprávomoc spadá do piateho stupňa disciplinárnej právomoci podľa čl. 1 ods. 5 písm. b) bod 2 Nariadenia\nMinistra vnútra Slovenskej republiky, bol oprávnený na návrh vedúcej VO OR PZ v Prešove rozhodnúť\nvo veci disciplinárneho opatrenia disciplinárnym rozkazom, a to znížením platu o 5% na dobu dvoch\nmesiacov. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno považovať za dôvodnú námietku žalobkyne, že prvým\núkonom oprávneného nadriadeného (riaditeľa OR PZ v Prešove) bolo až vyhlásenie disciplinárneho\nrozkazu.\n6. K námietke žalobkyne ohľadom krátkej lehoty na vyjadrenie k začatiu disciplinárneho konania\nkrajský súd uviedol, že žalobkyni nič nebránilo v tom, aby sa k začatému disciplinárnemu konaniu\nvyjadrila, aj keď po lehote, ktorá jej bola stanovená nadriadenou, t. j. mala možnosť vyjadriť sa ku\nkladeným porušeniam povinností, navrhovať dôkazy a uvádzať ďalšie nové skutočnosti. Žalobkyňa\nvšak tak neurobila až do vydania rozhodnutia o disciplinárnom previnení - disciplinárneho rozkazu. Ku\nskutočnostiam, ktoré jej boli kladené za vinu sa nevyjadrila ani v lehote, ktorú si sama určila, resp.\npožiadala o túto lehotu svoju nadriadenú. Zákon o štátnej službe neurčuje lehotu, v ktorej sa má\npolicajt v prípade konania o uložení disciplinárneho opatrenia vyjadriť a nie je toto právo obmedzené\nani skutočnosťou, že na neskôr predložené vyjadrenie sa v konaní neprihliada. Na základe uvedených\nskutočností správny súd dospel k záveru, že právo žalobkyne vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy\na obhajovať sa jej nebolo v konaní upreté.\n7. Ďalej mal krajský súd z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, ako aj z obsahu spisu o\nspáchaní disciplinárneho previnenia za preukázané, že nadriadená - vedúca VO OR PZ v Prešove sa o\nňom dozvedela dňa 28.05.2015, o čom je spísaný úradný záznam Č. s.: ORPZ -PO-VO-245/2015. O tejto\nskutočnosti sa dozvedela pri predkladaní spracovanej písomnosti týkajúcej sa príkazu riaditeľa OR PZ\nv Prešove pre OOPZ Veľký Šariš, vo veci zabezpečenia praktických ukážok na deň 01.06.2015 v areáli\nZákladnej školy Medzany, ktorú jej predložila JUDr. E. K., referent, špecialista vnútorného oddelenia, a\nto na základe telefonickej žiadosti žalobkyne. Disciplinárny rozkaz riaditeľa OR PZ v Prešove o uložení\ndisciplinárneho opatrenia žalobkyni bol vydaný dňa 25.06.2015, t. j. v lehote 30 dní odo dňa, kedy sa\nnadriadená - vedúca VO OR PZ o spáchaní disciplinárneho previnenia dozvedela.\n8. Vo vzťahu k námietke žalovanej ohľadom nesprávnej kvalifikácie konania ako zavinené, a teda ako\ndisciplinárne previnenie, poukázal krajský súd na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia žalovaného,\nako aj obsah administratívneho spisu. Podľa výstupu z evidencie dochádzky, z knihy príchodov a\nodchodov je nesporné, že žalobkyňa v období mesiacov apríl až máj 2015 bola v službe v dňoch 01.\na 02.04.2015, 09. a 10.04.2015, 16. a 17.04.2015, 29. a 30.04.2015 a 05.05.2015. Písomný pokyn\nna splnenie úlohy bol žalobkyni predložený nadriadenou vedúcou VO OR PZ dňa 01.04.2015, a to\n\npriamo na žiadosti Základnej školy Medzany o praktickú ukážku zložiek PZ na deň 01.06.2015 s tým,\nže žalobkyňa mala do 20.04.2015 dohodnúť konkrétny čas realizácie ukážok s Mgr. Z., do 30.04.2015\nzaslať požiadavku na OO PZ Veľký Šariš a dňa 01.06.2015 mala osobne vykonať prednášku o činnosti\nPZ, t. j. na splnenie úlohy mala k dispozícii 8 dní služby v mesiaci apríl a jeden deň v mesiaci máj.\nŽalobkyňa v žalobe tvrdila, že bola v službe 01. a 02.04.2015, 29. a 30.04.2015 a 04. a 05.05.2015,\navšak rozpor v tvrdení žalovaného žiadnymi skutočnosťami preukazujúcimi opak, neodôvodnila.\n9. Podľa názoru krajského súdu, z výroku prvostupňového orgánu - disciplinárneho rozkazu je zrejmé,\nna základe akého právneho predpisu správny orgán rozhodol, aké disciplinárne opatrenie uložil, komu\nho uložil. Taktiež je zrejmé, za aké disciplinárne previnenie bolo disciplinárne opatrenie uložené, ktoré je\nvo výroku rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uvedené aj čo do času a spôsobu jeho spáchania. Námietku\nžalobkyne, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je zmätočný a nezrozumiteľný,\nsprávny súd považoval za nedôvodnú.\n10. V súvislosti s námietkou žalovanej ohľadom porušenia jej práva vyjadriť sa k veci a obhajovať\nsa postupom žalovaného v odvolacom konaní, keď jej neumožnil pri nahliadnutí do spisu vyhotoviť\nsi z tohto spisu kópie, krajský súd poukázal na doterajšiu judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, z ktorej vyplýva, že zrušenie rozhodnutia orgánu verejnej správy pre vadu konania môže\ndôjsť v prípadoch, keď vada mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa\nnezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné,\nči výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka. Podľa názoru správneho súdu, iba formálne zopakovanie\nprocesu odvolacieho konania za účelom zabezpečenia fotodokumentácie žalobkyne z disciplinárneho\nspisu by nemalo žiadny vplyv na výsledok tohto konania.\n11. Na základe uvedených skutočností krajský súd žalobu žalobkyne podľa § 190 S. s. p. ako nedôvodnú\nzamietol.\n12. Proti rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote žalobkyňa kasačnú sťažnosť podľa § 440\nods. 1 písm. g/ S. s. p., v ktorej uviedla, že súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci.\n13. V kasačnej sťažnosti sťažovateľka opätovne konštatovala, že k naplneniu žalobného dôvodu malo\ndôjsť tým, že:\n- disciplinárne konanie voči nej viedli dvaja nadriadení s disciplinárnou právomocou,\n- žalobkyni bolo odňaté právo účinne sa obhajovať stanovením neprimerane krátkej lehoty na vyjadrenie\nk začatiu disciplinárneho konania\n- žalobkyni prostredníctvom jej právnej zástupkyne nebolo umožnené vyhotovovať si zo spisu\nžalovaného fotokópie.\n14. Právny názor krajského súdu, že vedúca VO OR PZ v Prešove bola oprávnená začať disciplinárne\nkonanie a riaditeľ OR PZ v Prešove bol oprávnený na návrh vedúcej VO OR PZ v Prešove rozhodnúť\nvo veci disciplinárneho opatrenia disciplinárnym rozkazom, sťažovateľka nepovažuje za správny. Podľa\njej názoru, ustanovenie § 232 zákona č. 73/1998 Z. z. nedáva možnosť osvojiť si taký výklad ako je\nobsiahnutý v rozsudku krajského súdu, teda, že v priebehu jedného konania vo veciach služobného\npomeru na jednom (prvom) stupni môže začať a viesť konanie jeden oprávnený orgán a rozhodnutie\nvydať iný oprávnený orgán.\n15. Okrem iných dôvodov sťažovateľka namietala aj to, že právny názor krajského súdu, podľa ktorého\nstanovenie neprimerane krátkej lehoty počítanej na hodiny na využitie práva podľa § 56 ods. 1 zákona\nč. 73/1998 Z. z. nie je takou vadou konania, ktorou došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní\npred orgánom verejnej moci, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo\nopatrenia vo veci, nemožno považovať za súladný nielen so zmyslom a účelom ustanovenia § 56\nods. 1 druhej vety, ale ani s obsahom základného práva zakotveného v čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a\npráva zakotveného v čl. 6 ods. 3 písm. c/ Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z\nustanovenia § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva, že policajtovi musí byť daná možnosť účinne\nsa obhajovať.\n\n16. V spojení s ďalšou žalobnou námietkou sťažovateľky, vzťahujúcej sa k podstatnému porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktorou je neumožnenie vyhotovenia fotokópií zo\nsprávneho spisu žalovaným, ktorej dôvodnosť nakoniec uznal aj krajský súd je nesporné, že postup\nprvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného nesmerovali k tomu, aby sťažovateľke umožnili\núčinnú obhajobu jej práv, ale konkrétnymi úkonmi uplatnenie je práva na obhajobu sťažovali do takej\nmiery, že konanie oboch správnych orgánov v skutočnosti znamenalo odňatie práva sťažovateľky účinne\nsa obhajovať. Preto záver krajského súdu o tom, že neposkytnutie dostatočného času nadriadenou\nvedúcou, disciplinárne konanie v spojení so sťažovaním možnosti obhajoby v odvolacom konaní,\nneumožnením vyhotovení si kópie zo spisu, sú síce vadami konania, ale nie takými podstatnými, ktoré\nby mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nemožno považovať za správny.\n17. Vzhľadom k uvedenému sťažovateľka navrhla, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok zmenil tak,\nže zruší rozhodnutie žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu, vec vráti žalovanému na ďalšie\nkonanie a prizná žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.\n18. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalovaný a uviedol, že sa stotožňuje s postupom krajského súdu\nv zmysle § 190 S. s. p., ním vydaným rozsudkom, v ktorom okrem iného posúdil právny stav predmetu\nkonania, a to disciplinárneho konania vedeného so žalobkyňou. Kasačnú sťažnosť žalobkyne hodnotil\nako neopodstatnenú a účelovú. Uviedol, že v disciplinárnom konaní vedúca VO OR PZ v Prešove\nnepredložila riaditeľovi OR PZ v Prešove „nový podnet“. Riaditeľ OR PZ v Prešove v zastúpení svojho\nzástupcu rozhodol vo veci ako nadriadený a uložil žalobkyni disciplinárne opatrenie (na návrh vedúcej\nVO OR PZ v Prešove ako nadriadenej žalobkyne), ktoré sú obe v jeho právomoci. Žalovaný považoval\nza potrebné uviesť, že jednotliví nadriadení môžu mať rôzne stupne disciplinárnej právomoci, čo vyplýva\nz ustanovení nariadenia MV SR č. 22/2009 (t. j. majú aj možnosť uložiť rôzne disciplinárne opatrenia).\nUvedené má, v zmysle čl. 3 ods. 2 uvádzaného nariadenia, možný následok v tom, že nadriadený po\nzačatí disciplinárneho konania a posúdení závažnosti konania podriadeného policajta, môže predložiť\nsvojmu nadriadenému návrh na uloženie disciplinárneho opatrenia tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade.\n19. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobkyňa mala možnosť vyjadriť sa v zmysle § 56 ods. 1 zákona č.\n73/1998 Z. z., rovnako mala možnosť využiť aj právo na právnu pomoc tak, ako sama argumentovala s\nodkazom na čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Opakovane poukázal aj na skutočnosť, že zástupcovi žalobkyne\numožnil nahliadnuť do spisu a robiť si z neho výpisky. Postupoval tak plne v súlade s ustanovením §\n237 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., t. j. svojím postupom neporušil ustanovenie čl. 2 ods. 3 Ústavy SR.\n20. Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby kasačný súd, podľa § 461 S. s. p., kasačnú sťažnosť\nzamietol a nepriznal sťažovateľke náhradu trov konania.\n21. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len \"najvyšší súd\") ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 S. s.\np.\") po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením §\n449 ods. 1 S. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 455 S. s. p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že\nkasačná sťažnosť nie je dôvodná.\n22. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom\nfyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených\ntýmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo\npriamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou\norgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1 a 2 S. s. p.).\n23. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov\nverejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú\nochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto\nzákonom (§ 6 ods. 1 S. s. p.).\n24. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je\nposudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\n\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n25. Kasačný súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä\nz toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými\nv žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\n26. Najvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti\nproti napadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní napadnutého rozsudku a po\noboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje\nv celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne.\n27. Úlohou prvostupňového súdu v predmetnej veci bolo, na základe žaloby sťažovateľky, preskúmať\nzákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného, ktorý zamietol odvolanie žalobkyne a disciplinárny rozkaz\nriaditeľa OR PZ v Prešove, ktorým bolo sťažovateľke podľa § 53 ods. 1 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.\nz. uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5% na dobu dvoch mesiacov.\n28. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/, b/, c/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný plniť svedomite\núlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak\nbol s nimi riadne oboznámený, vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, oznámiť bezprostredne\nnadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby a hroziacu\nškodu, dodržiavať služobnú disciplínu.\n29. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z. z. nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej\nprávomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.\n30. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym previnením je zavinené porušenie\npovinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\n31. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárnym opatrením je\na) písomné pokarhanie\nb) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov\nc) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka\nd) zákaz činnosti\ne) prepadnutie veci.\n32. Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne\nopatrenie najskôr nasledujúci deň po spáchaní disciplinárneho previnenia a len do 30 dní odo dňa, keď\nsa o disciplinárnom previnení dozvedel ktorýkoľvek z nadriadených, najneskôr však do jedného roka\nodo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.\n33. Podľa § 232 zákona č. 73/1998 Z. z. konanie v prvom stupni vo veciach služobného pomeru\nuskutočňuje a rozhoduje v ňom minister a nadriadený a ďalšie subjekty ak to ustanovuje tento zákon.\n34. Podľa § 235 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak sa konanie začína z podnetu ministra alebo\nnadriadeného konanie, je začaté dňom, keď urobí voči účastníkovi konania prvý úkon.\n35. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí\nvychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (prvá veta).\n\nPodľa ods. 2 citovaného ustanovenia výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedeným ustanovením\nprávneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie,\nustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. Podľa ods. 3 v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení\ndôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\n36. Podľa nariadenia Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 22/2009 zo dňa 25.03.2009 o rozsahu\ndisciplinárnej právomoci nadriadených (disciplinárna právomoc), toto nariadenie upravuje sedem\nstupňov disciplinárnej právomoci. Podľa čl. 1 bodu 5 citovaného nariadenia, piaty stupeň disciplinárnej\nprávomoci zahŕňa okrem iného právo ukladať disciplinárne opatrenia a to písomné pokarhanie alebo\nzníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov. Podľa čl. 2 písm. e) tohto\nnariadenia, piaty stupeň disciplinárnej právomoci má okrem iného aj riaditeľ odboru Okresného\nriaditeľstva Policajného zboru. Podľa čl. 1 bod 7, siedmy stupeň disciplinárnej právomoci zahŕňa právo,\nokrem iného ukladať z disciplinárnych opatrení písomné pokarhanie. Tento siedmy stupeň disciplinárnej\nprávomoci majú podľa čl. 2 písm. g) ostatní nadriadení, ktorým nebol určený vyšší stupeň disciplinárnej\nprávomoci.\n37. Podľa čl. 3 ods. 2 citovaného nariadenia upravujúceho postup pri uplatňovaní disciplinárnej\nprávomoci nadriadený rozhoduje vo veciach disciplinárnej právomoci spravidla na návrh nadriadeného,\nktorý je v jeho riadiacej pôsobnosti.\n38. Podľa ods. 1 tohto článku rozsah disciplinárnej právomoci nadriadeného zahŕňa tiež rozsah\ndisciplinárnej právomoci nadriadených v jeho riadiacej pôsobnosti.\n39. Najvyšší súd konštatuje, že pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov, ktoré boli vydané\nna základe voľnej úvahy, je povinnosťou súdu posúdiť, či rozhodnutia nevybočili z medzí a hľadísk\nstanovených zákonom, ale z rozhodnutí musí byť tiež zrejmé, akými úvahami sa správne orgány\nriadili. Súčasťou preskúmania súdu je i posúdenie, či správne uváženie je logickým vyústením riadneho\nhodnotenia skutkových zistení.\n40. Správny orgán totiž i pri voľnom uvážení nesmie nerešpektovať zákon, ako i prekračovať jeho medze,\na tiež nesmie pri použití voľnej úvahy prejavovať svoju ľubovôľu. V tomto smere v posudzovanej veci\nsú rozhodnutia správnych orgánov preskúmateľné, pretože z nich je jasné, ktoré skutočnosti považovali\nsprávne orgány oboch stupňov za rozhodujúce, akými skutkovými a právnymi úvahami sa pritom riadili\na ich úvaha neporušuje pravidlá logického uvažovania.\n41. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že listom zo dňa 17.06.2015, začala nadriadená\nmjr. Mgr. W. K., vedúca VO OR PZ disciplinárne konanie podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. voči\nsťažovateľke. Z obsahu tohto listu vyplýva, že dňa 30.03.2015 v čase o 13:24 hod. bola sťažovateľke\nna jej služobnú emailovú adresu doručená žiadosť o ukážky zložiek Policajného zboru (ďalej len „PZ“)\nod Mgr. Q. Z., učiteľky Základnej školy Medzany. Predmetná žiadosť sa týkala požiadavky o praktické\nukážky zložiek PZ v termíne 01.06.2015 pre 167 žiakov vo veku od 6 do 15 rokov základnej školy. Túto\nemailovú žiadosť sťažovateľka predložila nadriadenej mjr. Mgr. W. K. k nahliadnutiu dňa 01.04.2015,\nopatrenú prezentačnou pečiatkou, s dátumom 31.03.2015. Po preštudovaní tejto žiadosti nadriadená\nurčila sťažovateľke na základe predmetnej žiadosti, aby:\n- žiadosť zaevidovala do ZS (tento ZS k danej problematike má pridelený pod č. s.: ORPZ-POVO-57/2015)\n- v termíne do 30.04.2015 zaslala požiadavku na OO PZ Veľký Šariš\n- v termíne 01.06.2015 z jej úrovne vykonala prednášku o činnosti PZ\n- v termíne do 20.04.2015 dohodla s Mgr. Z. konkrétny čas realizácie ukážok.\nTáto písomnosť s vyznačenými pokynmi a podpisom nadriadenej bola odovzdaná k ďalšiemu vybaveniu\nv čase o 14:00 hod., dňa 01.04.2015. Následne, dňa 28.05.2015, nadriadenej bol mjr. JUDr. E. K.\npredložený k podpisu spracovaný príkaz pod č. s.: ORPZ-PO-VO-57-014/2015 zo dňa 28.05.2015 pre\nOO PZ Veľký Šariš vo veci zabezpečenia praktických ukážok na deň 01.06.2015 v areáli Základnej\nškoly Medzany. Tento príkaz spracovala menovaná na základe telefonickej žiadosti sťažovateľky zo\ndňa 27.05.2015. Z uvedeného vyplýva, že v určenej lehote, t. j. do 30.04.2015 nesplnila žalobkyňa\npokyn nadriadenej, týkajúci sa zaslania požiadavky pre OO PZ Veľký Šariš vo veci zabezpečenia\npraktických ukážok pre Základnú školu Medzany na deň 01.06.2015. Toto jej konanie považovala za\n\nporušenie základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a) a h) zákona č. 73/1998 Z. z., podľa\nktorého je policajt povinný plniť svedomito úlohy, ktoré sú mu uložené Ústavou, ústavnými zákonmi,\nzákonmi a ďalšími záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami,\npríkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený a dodržiaval služobnú disciplínu,\nako aj za porušenie časti 1 písm. a) bod 1 Rozkazu Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997,\nktorý upravuje úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru, podľa\nktorých policajt riadne plní všetky služobné a študijné povinnosti. Z uvedeného listu ďalej vyplýva,\nže v stanovenom termíne, do 20.04.2015, ale ani po tomto termíne sťažovateľka iniciatívne a podľa\npokynu nadriadenej nijakým spôsobom nekontaktovala Mgr. Q. Z. za účelom upresnenia času realizácie\npredmetnej prednášky na deň 01.06.2015 v Základnej škole Medzany. Ku komunikácii medzi žalobkyňou\na Mgr. Q. Z. došlo najskôr až dňa 05.05.2015 v čase o 15:40 hod. prostredníctvom emailovej pošty,\na to až na základe emailovej urgencie Mgr. Q. Z. zo dňa 05.05.2015, ktorá bola žalobkyni doručená v\nčase o 10:56 hod. Z toho vyplýva, že sťažovateľka opätovne nesplnila pokyn nadriadenej. Sťažovateľke\nnadriadená uložila, aby sa v termíne do 15:00 hod. dňa 18.06.2015 vyjadrila k vyššie uvádzaným\nskutočnostiam.\n42. Sťažovateľka sa k oznámeniu nadriadenej zo dňa 17.06.2015 vyjadrila listom zo dňa 18.06.2015, v\nktorom uviedla, že do práce nastúpila po svojej PN (18.06.2015) v trvaní cca 6 týždňov a uvedeného dňa,\nhneď jej bola nadriadenou odovzdaná žiadosť o vyjadrenie k začatiu disciplinárneho konania v termíne\ndo 18.06.2015, s časom do 15:00 hod. Uviedla, že jej nebola vzhľadom k plneniu iných nadriadenou\nuložených terminovaných úloh poskytnutá dostatočná časová lehota na písomné vyjadrenie, a preto\nžiadala o predlženie lehoty do 19.06.2015 do 15:00 hod., aby mohla účinne využiť svoje práva a právnu\npomoc.\n43. Listom zo dňa 18.06.2015 nadriadená oznámila sťažovateľke, že predlženie lehoty na vyjadrenie\nk začatiu disciplinárneho konania neschvaľuje a odôvodnila to tým, že dňa 18.06.2015 v čase o\n15:05 hod. predložila sťažovateľka vyjadrenie k začatiu disciplinárneho konania č. s.: ORPZ-POVO-245-011/2015 zo dňa 17.06.2015. Touto písomnosťou jej bolo uložené v termíne do 15:00 hod.\ndňa 18.06.2015, predložiť vyjadrenie k nesplneniu pokynov uložených nadriadenou, na ktoré bola\nupozornená písomnosťou pod vyššie uvedeným číslom. Túto písomnosť si osobne sťažovateľka\nprevzala dňa 18.06.2015 v čase o 8:05 hod. spoločne s ostatnou pridelenou poštou. Z pridelených\npísomností bola iba v jednom prípade lehota pre jej spracovane určená na deň 18.06.2015, a to\nv termíne do 12:00 hod. pre OKaP KR PZ v Prešove. Písomnosť pre OKaP KR PZ v Prešove\nnebola natoľko rozsiahleho charakteru, aby v stanovenom termíne nemohla predložiť vyjadrenie k\nzačatému disciplinárnemu konaniu. O jedinej služobnej povinnosti na tento deň, o ktorej sa sťažovateľka\ninformovala, bola prednáška v Evanjelickej materskej škole so začiatkom o 11:00 hod., z ktorej sa vrátila\no 12:00 hod. Od tohto času nevie o žiadnej neodkladnej úlohe, ktorú v čase od 12:00 hod. do 15:00 hod.\ndňa 18.06.2015 plnila a už vôbec nie na základe pokynu nadriadenej.\n44. Nadriadená, listom č. ORPZ-PO-VO-245-019/2015 zo dňa 22.06.2015, adresovanom riaditeľovi OR\nPZ v Prešove predložila žiadosť o vydanie disciplinárneho rozkazu riaditeľa OR PZ v Prešove podľa §\n53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. - zníženie služobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov\nz dôvodu, že siedmy stupeň disciplinárnej právomoci vedúcej vnútorného oddelenia, vymedzený podľa\nNariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 54/2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie ministra\nvnútra Slovenskej republiky č. 22/2009 o rozsahu disciplinárnej právomoci nariadených, zahŕňa právo\nudeliť disciplinárne opatrenie „písomné pokarhanie“. V predmetnom liste nadriadená popísala skutkový\nstav týkajúci sa začatia disciplinárneho konania voči sťažovateľke a svoju žiadosť odôvodnila tým, že z\ndoterajšieho postoja sťažovateľky k plneniu si služobných povinností a dodržiavania služobnej disciplíny,\nako aj skutočnosti, že za obdobie 4 mesiacov roka 2015 bola sťažovateľke už v dvoch prípadoch uložená\nvýčitka podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. za porušenie základných povinností policajta, navrhla uložiť\nsťažovateľke za vyššie uvedené porušenie disciplinárne opatrenie podľa § 53 ods. 1 písm. b) citovaného\nzákona, a to zníženie služobného platu o 5 % na dobu dvoch mesiacov. Listom zo dňa 23.06.2015, č.\nORPZ-PO-VO-245-020/2015 predložil riaditeľ OR PZ v Prešove odborovému zväzu pri OR PZ v Prešove\nžiadosť o zaujatie stanoviska voči vydaniu disciplinárneho rozkazu pre sťažovateľku.\n45. Základná organizácia OZ PZ č. 10-07 Prešov, Vajanského 32, listom č. ZO OZP-1-3/2015 zo\ndňa 24.06.2015 oznámila riaditeľovi OR PZ v Prešove, že vo veci zaujatia stanoviska k vydaniu\ndisciplinárneho rozkazu na sťažovateľku, po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom nemá\n\nžiadne námietky voči záverom na uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona\nč. 73/1998 Z. z.\n46. Následne, riaditeľ OR PZ v Prešove dňa 25.06.2015, pod č. 2 vydal disciplinárny rozkaz, ktorým\npodľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. uložil sťažovateľke disciplinárne opatrenie, zníženie\nslužobného platu o 5% na dobu dvoch mesiacov, voči ktorému podala sťažovateľka odvolanie listom\nzo dňa 06.07.2015, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. p.: KRPZ-PO-120-020/2015 zo dňa\n26.09.2005 podľa § 243 ods. 1 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z. tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a\nnapadnuté rozhodnutie - disciplinárny rozkaz potvrdil. Rozhodnutie odôvodnil tým, že včasné nezaslanie\npožiadavky na zabezpečenie ukážok na deň 01.06.2015 malo za následok tú skutočnosť, že v prípade\npotreby preverenia prípadného oznámenia by toto preverenie musel vykonať v tom čase službu konajúci\npoverený príslušník PZ za podmienok, že občania, ktorých mal v daný čas predvolaných by museli\nvyčkať čas preverenia prípadného oznámenia, prípadne by na preverenie daného oznámenia musela\nbyť vyslaná hliadka PZ z iného základného útvaru, resp. hliadka Pohotovostnej motorizovanej jednotky,\nOdboru poriadkovej polície KR PZ v Prešove. Týmto svojim konaním sťažovateľka porušila základné\npovinnosti policajta, uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a) a h) zákona č. 73/1998 Z. z. Ďalej uviedol,\nže zo spisového materiálu vyplýva, že sťažovateľka v období od 01.04.2015 až do 28.05.2015 Mgr. Q.\nZ., učiteľku ZŠ Medzany, sama iniciatívne žiadnym spôsobom nekontaktovala. Ďalej konštatoval, že zo\nspisového materiálu a najmä z výstupu, z evidencie dochádzky zo systému SAP, ako aj knihy príchodov\na odchodov nepochybne vyplýva, že sťažovateľka v období mesiacov apríl - máj 2015 bola v službe\nv dňoch 01.04.2015 a 02.042015, 09.04.2015 a 10.04.2015, 16.04.2015 a 17.04.2045, 29.04.2015 a\n30.04.2015 ako aj 05.05.2015.\n47. Sťažovateľka namietala, že nadriadeným, v ktorého právomoci je ukladať policajtke disciplinárne\nopatrenie je riaditeľ OR PZ v Prešove a len ten nadriadený, ktorý disponuje disciplinárnou právomocou je\noprávnený začať disciplinárne konanie a rozhodnúť, pričom vedúca VO OR PZ Prešov nebola oprávnená\nzačať disciplinárne konanie, kde prvým úkonom oprávneného nadriadeného bolo až vyhlásenie\ndisciplinárneho rozkazu. Žalovaný poukázal na prílohu č. 1 k rozkazu riaditeľa OR PZ Prešov č. 4/2014 popisy činnosti typických funkcií organizačných zložiek OR PZ v Prešove. Vedúci vnútorného oddelenia\nokrem iného, vo vzťahu k podriadeným policajtom vykonáva personálnu pôsobnosť a disciplinárnu\nprávomoc. K zamestnancom zaradeným na oddelenie vykonáva pracovnoprávne úkony v rozsahu\nstanovenom osobitnými predpismi - bod 9. V zmysle čl. 2 písm. g) Nariadenia ministra vnútra Slovenskej\nrepubliky o rozsahu disciplinárnej právomoci nadriadených, 7. stupeň disciplinárnej právomoci majú\nostatní nadriadení, ktorým nebol určený vyšší stupeň disciplinárnej právomoci, teda aj vedúci VOOR\nPZ. V zmysle čl. 1 ods. 7 písm. b) citovaného nariadenia, 7. stupeň disciplinárnej právomoci zahŕňa\nprávo ukladať z disciplinárnych opatrení písomné pokarhanie. Z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva\nskutočnosť, že vedúca VO OR PZ v Prešove bola vo vzťahu k sťažovateľke oprávnená začať\ndisciplinárne konanie. Následne, keď na podklade zabezpečených dôkazných prostriedkov dospela k\nzáveru, že disciplinárne opatrenie, ktoré môže v zmysle rozsahu svojej disciplinárnej právomoci uložiť\n- písomné pokarhanie, nie je postačujúce na obnovenie služobnej disciplíny sťažovateľky, navrhla\nriaditeľovi OR PZ Prešov uloženie vyššieho stupňa disciplinárneho opatrenia, a to zníženie služobného\nplatu o 5% na dobu 2 mesiacov, čo spadá do disciplinárnej právomoci riaditeľa OR PZ v 5. stupni\ndisciplinárnej právomoci, podľa ustanovenia čl. 1 ods. 5 písm. b) bod 2 citovaného nariadenia, s\npoukazom na čl. 2 písm. e) bod. 6 tohto nariadenia. Riaditeľ OR PZ v Prešove, v zastúpení zástupcu\nriaditeľa OR PZ v Prešove, uvedený návrh akceptoval, pričom v zmysle čl. 3 ods. 4 nariadenia počas\nneprítomnosti nadriadeného (napr. dovolenka, dočasná neschopnosť na službu pre chorobu alebo úraz a\npod.) vykonáva disciplinárnu právomoc v plnom rozsahu jeho zástupca. V zmysle čl. 3 ods. 2 citovaného\nnariadenia nadriadený rozhoduje vo veciach disciplinárnej právomoci spravidla na návrh nadriadeného,\nktorý je v jeho riadiacej pôsobnosti.\n48. Na základe uvedených argumentov, vychádzajúcich z príslušného Nariadenia Ministra vnútra SR\nnie je dôvod akceptovať tvrdenie sťažovateľky, že postupom v disciplinárnom konaní došlo k porušeniu\nustanovenia § 50 v spojení s § 56 ods. 1, § 235 ods. 3, § 238 ods. 2 a 3 zákona č. 73/1998 Z.\nz. Kasačný súd súhlasí s právnym názorom správneho súdu, že vyhlásením disciplinárneho rozkazu\npríslušným nadriadeným nedošlo k začatiu iného - odlišného disciplinárneho konania od konania,\nzačatého na podnet priamej nadriadenej sťažovateľky, v ktorej právomoci nebolo uloženie predmetného\ndisciplinárneho opatrenia. Nadriadená sťažovateľky mjr. Mgr. W. K. postupovala v súlade s osobitnými\npredpismi, keď po zistení, že nie je v jej právomoci uložiť patričné disciplinárne opatrenie, predložila\n\nsvoj návrh na vydanie rozhodnutia (nie začatie konania) príslušnému nadriadenému. Prvostupňové\nrozhodnutie teda bolo vydané v konaní, začatom podaním zo dňa 17.06.2015, doručeným sťažovateľke\n18.06.2015. Zvolený postup žalovaného bol prípustný, v súlade so zákonom zákona č. 73/1998 Z. z. a\nNariadením Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 22/2009 Z. z., čo správne a vyčerpávajúco odôvodnil\nv napadnutom rozsudku krajský súd, ako aj žalovaný správny orgán, preto túto opätovnú námietku\nkasačný súd nepovažuje za odôvodnenú.\n49. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý jej ustanoví zákon. Zákon o štátnej službe č. 73/1998 Z. z.\nupravil v § 237 ods. 2 spôsob využitia práva účastníka konania tak, že účastníci konania majú právo\nnahliadať do spisov s výnimkou protokolov o hlasovaní a robiť si z nich výpisy. Toto právo sťažovateľky\nbolo úkonom zo dňa 21.09.2015 rešpektované. Osobitný predpis (zákon č. 73/1998 Z. z.), podľa ktorého\nbol žalovaný povinný postupovať mu neukladá povinnosť umožniť účastníkovi konania vyhotovovať si\nzo spisu kópie. Právo na vyhotovenie kópií spisov vyplýva účastníkom správneho konania, ktoré sa\nriadi ustanoveniami zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (správny poriadok), ktorého aplikácia\nje v konaniach podľa zákona č. 73/1998 Z. z. vylúčená (§ 247a cit. zákona). Uvedený postup je síce\npríliš formalistický, avšak kasačný súd sa aj v tomto prípade stotožňuje s názorom správneho súdu, že\nsťažovateľka sa s podkladmi pre rozhodnutie mala možnosť oboznámiť, a ak aj žalovaný, riadiac sa\nprísne textom zákona jej neumožnil robiť si kópie zo spisu, nemožno túto vadu považovať za takú, ktorá\nmohla mať vplyv na správnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovaného.\n50. V súvislosti s námietkou sťažovateľky, že je nesprávny názor krajského súdu a nesúladný s Ústavou\nSR a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého stanovenie neprimerane\nkrátkej lehoty počítanej na hodiny na využitie práva podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. nie je\ntakou vadou konania, ktorou došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej\nmoci, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci musí súd\npoukázať na nesprávnu interpretáciu napadnutého rozsudku sťažovateľkou. Krajský súd v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia v súvislosti s námietkou sťažovateľky ohľadom neprimerane krátkej lehoty na\nvyjadrenie k začatiu disciplinárneho konania konštatoval, že právo vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy\na obhajovať sa jej v konaní upreté nebolo.\n51. Správne súdy podľa § 191 ods. 1 S. s. p. zrušia napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo\nopatrenie orgánu verejnej správy, ak\na) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n52. Aplikáciou uvedenej právnej normy treba dospieť k záveru, že rozhodnutie sa nezrušuje preto,\naby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie\nrozhodnutie pre účastníka (pozri k tomu napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n6Sžo/130/2009).\n53. Z uvedených dôvodov najvyšší súd dospel k záveru, že formálne zopakovanie disciplinárneho\nkonania v predmetnej veci by v tomto prípade nepredstavovalo pre sťažovateľku reálnu možnosť\npriaznivejšieho rozhodnutia, a to aj vzhľadom k tej skutočnosti, že skutkové okolnosti disciplinárneho\nprevinenia uvedené v odôvodnení disciplinárneho rozkazu, ako aj v napadnutom rozhodnutí, ktoré\nzakladajú uloženie disciplinárneho opatrenia sťažovateľky aj podľa názoru kasačného súdu, zhodne s\nnázorom Krajského súdu v Prešove boli naplnené.\n54. V prejednávanom prípade je z odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu zrejmé, akými\núvahami sa riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovažoval za dôvodnú právnu\nargumentáciou sťažovateľky v žalobe a prečo považoval jej námietky za neopodstatnené. Preto možno\n\npovažovať napadnutý rozsudok krajského súdu za dávajúci dostatočné záruky, že nebol vydaný\nspôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces a vzhľadom na účel a úlohu\nsprávneho súdnictva, nebola dôvodná ani námietka sťažovateľky týkajúca sa nesprávneho právneho\nposúdenia veci krajským súdom.\n55. Záverom najvyšší súd považuje za potrebné dodať, že zákon č. 73/1998 Z. z. poskytol vybraným\nskupinám štátnych zamestnancov a v nadväznosti na nich aj ich rodinným príslušníkom výhodnejšie\nsociálne zabezpečenie, než má väčšina pracovníkov a zamestnancov, ktorých pracovný režim upravuje\nZákonník práce. Medzi policajtom a Policajným zborom sa jedná o štátno - zamestnanecký právny\npomer, ktorý vzniká mocenským aktom služobného funkcionára a po celú dobu svojho trvania sa\nvýrazne odlišuje od pracovno - právneho pomeru. V tomto zamestnanecko - služobnom pomere\núčastníci nemajú rovnaké postavenie, čo sa prejavuje aj v úprave služobnej disciplíny, v úprave\nnárokov vyplývajúcich zo služobného pomeru a úprave konania pred služobnými funkcionármi. Preto\nnajvyšší súd považuje za prirodzené, že zákon kladie prísnejšie podmienky profesionálneho a morálneho\ncharakteru pre výkon štátnej služby v ozbrojených zložkách. V danom prípade sa jedná o vykonávanie\npracovnej (služobnej činnosti) sťažovateľky v ozbrojenom zbore, kde v rámci vnútornej štruktúry\npolicajného zboru platí princíp nadriadenosti/podriadenosti a nerešpektovanie pokynov nadriadeného\nje nekompromisne sankcionované. To v konečnom dôsledku znamená, že zákon vyžaduje striktné\ndodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších než iné zákony (Zákonník práce, Správny poriadok) vo\nvzťahu k plneniu služobných povinností. Uvedené závery vychádzajú aj z judikatúry ESĽP, podľa ktorej,\nz pôsobnosti článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sú vylúčené spory\nzamestnancov štátu, ktorých zamestnanie je charakteristické špecifickými činnosťami verejnej správy,\njedná sa najmä o ozbrojené sily a políciu (napr. rozsudok ESĽP vo veci Pellegrin proti Francúzsku č.\n28541/95, nález Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS 403/2011-23).\n56. Ďalšie skutočnosti, ktorými sťažovateľka v kasačnej sťažnosti spochybňuje predmetné rozhodnutie\nkrajského súdu ako i rozhodnutia správnych orgánov boli totožné s námietkami, ktoré namietala už v\nprvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náležite vysporiadal. Súd zistil, že kasačná sťažnosť\nžalobkyne neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú\nsprávnosť napadnutého rozsudku krajského súdu.\n57. V súlade s citovanými ustanoveniami a vyššie uvedenými úvahami si najvyšší súd osvojil záver, že\nnapadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v súlade so zákonom, nebol dôvod na jeho zrušenie\nalebo zmenu a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol v zmysle ust. § 461 S. s. p.\n58. O trovách súdneho konania rozhodol najvyšší súd s prihliadnutím na ust. § 170 písm. a/ v spojení s §\n467 ods. 1 S. s. p. tak, že neúspešnej sťažovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznal a žalovaný\nnemá zo zákona právo na ich náhradu.\n59. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods.\n9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n1. mája 2011).\nFormálne zopakovanie disciplinárneho konania v predmetnej veci by v tomto prípade nepredstavovalo\npre sťažovateľku reálnu možnosť priaznivejšieho rozhodnutia, a to aj vzhľadom k tej skutočnosti, že\nskutkové okolnosti disciplinárneho previnenia uvedené v odôvodnení disciplinárneho rozkazu, ako aj\nv napadnutom rozhodnutí, ktoré zakladajú uloženie disciplinárneho opatrenia sťažovateľky aj podľa\nnázoru kasačného súdu zhodne s názorom Krajského súdu v Prešove boli naplnené.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}