{"guid": "3d457c14-f571-4db2-9553-7e1b3f81216a:a948144f-1eb8-436c-a04f-e2cd87f5973f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015201080.1", "spisova_znacka": "7Sžso/28/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžso/28/2016 z 25. 1. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. januára 2018, sp. zn. 7Sžso/28/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:8015201080.1", "identifikacne_cislo": "8015201080", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-01-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmenené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-1", "nazov": "§ 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-240.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-240"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-241.odsek-1", "nazov": "§ 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-241.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/147", "nazov": "zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/147", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/147-2001"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-240", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-241"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a948144f-1eb8-436c-a04f-e2cd87f5973f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201080.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201080.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201080.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžso/28/2016\n8015201080\n25. 01. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:8015201080.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a z členov senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a JUDr. Eriky Čanádyovej v právnej veci\nžalobcu: W. Q., narodená XX. T., bytom B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom\nBratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 8. septembra\n2015, č. 51013-2/2015-BA, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. februára\n2016, č. k. 2S 43/2015-17, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. februára 2016, č. k. 2S\n43/2015-17, m e n í tak, že rozhodnutie žalovanej z 8. septembra 2015, č. 51013-2/2015-BA, z r u\nš u j e a v r a c i a vec žalovanej na ďalšie konanie.\nŽalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nRozhodnutie krajského súdu\nKrajský súd v Prešove (ďalej v texte len „krajský súd“) rozsudkom z 26. februára 2016, č. k. 2S\n43/2015-17 (ďalej v texte len „napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“) zamietol žalobu,\nktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, z 8. septembra\n2015, č. 51013-2/2015-BA (ďalej v texte len „rozhodnutie žalovanej“), ktorým Sociálna poisťovňa,\nústredie, ako odvolací orgán, uznala námietku premlčania práva predpísať penále, ktoré sa viaže na\npoistné za obdobie február 2005 a podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2004 Z. z. o sociálnom poistení\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, číslo: 700-2710535715-GC04/15, z 11. marca 2015,\nzmenila tak, že penále predpísala len za obdobie marec 2005, apríl 2005, máj 2005, jún 2005, v sume\n234,32 eur. Súčasne upravila v zmysle § 218 ods. 1 zákona č. 461/2004 Z. z. o sociálnom poistení\nprílohu napadnutého rozhodnutia tak, že v nej ponechala mesiace marec 2005, apríl 2005, máj 2005,\njún 2005. Krajský súd účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že podstatnou námietkou žalobkyne v žalobe je tá\nskutočnosť, že v súčasnej dobe nevykonáva živnosť od roku 1997, je na starobnom dôchodku a vzniesla\npodanou žalobou námietku premlčania penále za predchádzajúce obdobie s poukazom na uplynutie\ndesaťročnej premlčacej lehoty.\nKrajský súd mal za preukázané zo zisteného skutkového stavu, že žalobkyňa mala povinnosť uhradiť\npoistné a príspevky za mesiac február 2005, marec 2005, apríl 2005, máj 2005 a jún 2005 do príslušného\n\nôsmeho dňa nasledujúceho mesiaca v súlade s ustanovením § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1\nzákona o starobnom dôchodkovom sporení, ktorú povinnosť si žalobkyňa v uvedenej lehote nesplnila.\nNa základe preverenia Sociálnou poisťovňou, pobočkou Prešov, prvostupňový správny orgán zistil\nuvedenú skutočnosť a žalobkyni vypočítal z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie a poistného\nna starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové poistenie príslušnú sumu penále vo výške\n0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov do dňa,\nkeď bola dlžná suma zaplatená v hotovosti. Ako vyplýva z prílohy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, žalobkyňa ako samostatne zárobkovo činná osoba\nzaplatila poistné a príspevky, ktoré boli vypočítané za mesiac február, marec, apríl, máj a jún 2005 vo\nvýške 58,58 eur na každý mesiac 23.06.2011, a tým sa dostala do omeškania, a to v trvaní 2 298 dní, čo\nsa týka penále za mesiac február 2005, v trvaní 2 267 dní, čo sa týka poistného za mesiac marec 2005,\nv trvaní 2 236 dní za mesiac apríl 2005, v trvaní 2 206 dní za mesiac máj 2005, v trvaní omeškania 2 176\ndní za mesiac jún 2005. Na základe týchto skutočností prvostupňový správny orgán Sociálna poisťovňa\nPrešov predpísala žalobkyni penále vo výške 292,90 eur, ktoré boli splatné do 15 dní odo dňa doručenia\npredmetného rozhodnutia z 11.03.2015.\nVoči predmetnému rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie s dôrazom na to, že momentálne\nnevykonáva živnostenskú činnosť, je starobnou dôchodkyňou a zároveň v odvolaní namietala\npremlčania penále vzhľadom k tomu, že uplynula desať ročná premlčania doba.\nTieto skutočnosti však podľa žalovanej nemali vplyv na predpísané penále s poukazom na to,\nže rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo vydané 11.03.2015. Žalovaná uznala právo\npremlčania vzťahujúce sa na mesiac február 2005, pretože uvedené poistené bolo potrebné zaplatiť\nv lehote do 08.03.2015. To žalovaná uznala ako námietku premlčania a túto časť penále v rámci\nodvolacieho rozhodnutia z výrokovej časti určujúcej výšku penále vypustila.\nTak ako odvolací správny orgán, aj krajský súd bol toho názoru, že každá fyzická a právnická osoba,\nktorá je povinná platiť poistné, je povinná poistné odvádzať s poukazom na ustanovenie § 141 ods. 1\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, a to za každý kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon\nneustanovuje inak, a je povinná poistné zaplatiť do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho\npo kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné, ako to vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 a § 143\nods. 1 citovaného zákona.\nPodľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať\npoistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné\ndôchodkové sporenie za príslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, sociálna\npoisťovňa predpíše penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti\npoistného a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na\núčet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak\ntento zákon neustanovuje inak.\nS poukazom na ustanovenie § 240 ods. 2 citovaného zákona, ako aj vyššie citované ustanovenia, z\ntýchto jednoznačne vyplýva, že pokiaľ si povinnosť, ktorá je striktne stanovená v ustanovení § 141 ods.\n1, § 142 ods. 1 a § 143 ods. 1 citovaného zákona, fyzická alebo právnická osoba nesplní, je oprávnená\nsociálna poisťovňa predpísať penále vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania, ako to\nvyplýva z obsahu príslušných citovaných ustanovení § 240 ods. 1, 2 citovaného zákona.\nPodľa názoru krajského súdu preto Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, ako prvostupňový správny\norgán postupovala správne a v súlade so zákonom, keď žalobkyni predpísala penále v stanovenej výške\nza mesiace, ktoré žalobkyňa uvedené poistné a príspevky nezaplatila včas a v predpísanej výške.\nS poukazom na akceptáciu námietky premlčania za mesiac február 2005 sa krajský súd s uvedeným\npostupom žalovanej v plnom rozsahu stotožnil, pretože pokiaľ bola splnená podmienka uznania\npremlčania desaťročnej premlčacej lehoty tak, ako to bolo v tomto prípade za mesiac február 2005.\nŽalovaná ako odvolací orgán pochybenie prvostupňového správneho orgánu vo výroku rozhodnutia\ntýmto postupom napravila.\n\nČo sa týka samotného premlčania a predpísanej sumy penále, premlčacia doba jednoznačne vyplýva\nz ustanovenia § 147 ods. 1 s poukazom na splnenie podmienok v ustanovení § 147 ods. 2 a §\n228 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého bezpochyby vyplýva, že samostatne zárobkovo činná\nosoba je povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich\ndní od vzniku tohto poistenia a odhlásiť sa z tohto poistenia do ôsmich dní od zániku. V súlade s\ntýmto ustanovením zárobkovo činnej osobe vyplývajú aj príslušné povinnosti zaplatenia poistného a\npríspevkov tak, ako je to uvedené v zákone. Pokiaľ žalobkyňa nesplnila tieto povinnosti podľa § 241\nods. 1 zákona, správny orgán má v právomoci penalizovať uvedený postup a nesplnenie si povinnosti\nžalobkyne v zmysle zákona.\nAko vyplýva z administratívneho spisu, ktorý bol predložený žalovanou, žalobkyňa si túto povinnosť\nnesplnila ani podľa príslušných ustanovení § 293ap zákona č. 555/2007 Z. z. o sociálnom poistení,\nktoré umožňovalo pokiaľ bola takáto povinnosť poistenca zaplatiť predpísané penále pred 01.01.2007\na fyzická osoba, alebo právnická osoba, si túto povinnosť odvodu poistného a príspevkov na starobné\ndôchodkové sporenie splnila do 31.01.2008, bolo možné na základe tohto ustanovenia zákona penále\nodpustiť. Zároveň ako vyplýva z ustanovenia § 293bl ods. 1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z. z.,\nsociálna poisťovňa mala oprávnenie nepredpísať penále, alebo ich odpustiť, ak bolo uvedené penále\npovinnosť zaplatiť za obdobie pred 01.01.2010 a toto bolo zaplatené najneskôr do 30.04.2010. Ako\nvyplýva, bezpochyby žalobkyňa ani do 31.01.2008, ale ani do 30.04.2010 dlžnú sumu predpísaného\npoistného a príspevkov neuhradila. Túto sumu uhradila až 23.06.2011, z čoho jednoznačne vyplýva,\nže sociálna poisťovňa nemohla použiť ani uvedené ustanovenia zákona pre odpustenie predpísaného\npenále v prospech žalobkyne.\nPenále, ktoré bolo predpísané žalobkyni, bolo predpísané v súlade s ustanovením § 240 ods. 1 a 2\ncitovaného zákona, pričom nebolo porušené ani ustanovenie § 293bl ods. 1 citovaného zákona, avšak\nani predchádzajúce ustanovenie § 293ap citovaného zákona, pretože žalobkyňa ani v týchto lehotách,\nktoré poskytoval zákon ako úľavu zákona, túto možnosť nevyužila a dlžnú sumu poistného a príspevkov\nnezaplatila ani do 30.04.2010.\nS poukazom na uvedené skutočnosti mal krajský súd za to, že na základe dostatočne zisteného\nskutkového stavu prijal správny orgán správny právny záver, keď rozhodnutím z 11.03.2015 predpísal\npenále, pretože poistné a príspevky žalobkyňa za uvedené obdobie február 2005 až jún 2005 nezaplatila\na žalovaná ako odvolací orgán v súlade s podanou námietkou premlčania predpísanej výšky penále\nodvolaniu žalobkyne rozhodnutím z 08.09.2015 vyhovela iba čiastočne, pretože žalobkyňa námietku\npremlčania podala aktívne iba za mesiac február 2005.\nV súlade s preukázaným stavom postupovala žalovaná ako odvolací orgán plne v súlade so zákonom\na zvyšnú sumu penále, ktorú je povinná žalobkyňa uhradiť, ponechala vo výrokovej časti a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdila.\nV prejednávanej veci bolo nepochybné, že žalobkyňa poistné a príspevky za obdobie február - jún 2005\nvčas, t. j. v zákonnej lehote podľa § 143 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\nnezaplatila, pričom dlžnú sumu zaplatila, ako vyplýva z prílohy, až 23.06.2011 a zároveň nevyužila ani\núľavy zákona a dlžnú sumu poistného a príspevkov neuhradila ani do 31.01.2008, resp. do 30.04.2010,\nrozhodli správne orgány správne.\nSenát krajského súdu preskúmal podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku rozhodnutie\nžalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov, ako aj postup,\nktorý predchádzal vydaniu napadnutých rozhodnutí v rozsahu a dôvodov uvádzaných v žalobe a po\njednohlasnej porade senátu dospel k záveru, že dôvody uvádzané žalobkyňou v žalobe sú nedostatočné,\naby predmetné rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a preto žalobu s poukazom\nna tento záver ako nedôvodnú zamietol.\nKrajský súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a\nnakoľko žalobkyňa v konaní nemala úspech a žalovaná aj pri úspechu v konaní zo zákona nemá nárok\nna náhradu trov konania, rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\n\nII.\nOdvolanie\nŽalobkyňa podala v zákonnej lehote proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 26. februára 2016, č. k.\n2S 43/2015-17, odvolanie (ďalej v texte len „podané odvolanie“), v ktorom sa domáhala, aby Najvyšší\nsúd Slovenskej republiky (ďalej v texte len „odvolací súd“) zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu\nvrátil späť na ďalšie konanie.\nV podanom odvolaní žalobkyňa uviedla, že žalobou podanou Krajskému súdu Prešov sa domáhala\npreskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Bratislave\nč. 51013-2/2015 z 08.09.2015, v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočky\nPrešov, č. 700-2710535715-GC04/15 z 11.03.2015.\nV súdnom konaní žiadala uvedené rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Krajský\nsúd v Prešove vyššie citovaným rozsudkom z 26.02.2016 jej žalobu zamietol. Svoj nesúhlas s týmto\nrozhodnutím súdu vyjadruje odvolaním proti citovanému rozsudku.\nĎalej žalobkyňa poznamenala, že voči zisteniu stavu veci súdom nemá výhrady. Výhrady má\nvoči samotnému rozsudku. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu z 11.03.2015 jej bolo\npredpísané penále z dlžnej sumy poistného z dôvodu, že poistné za mesiace február, marec, apríl, máj\na jún 2005 neodviedla včas. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala odvolanie, v\nktorom vzniesla námietku premlčania.\nŽalobkyňou uplatnená námietka bola čiastočne akceptovaná. Odvolací správny orgán vydal 08.09.2015\nrozhodnutie, ktorým uznal námietku premlčania práva predpísať penále za obdobie február 2005 a\nprvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zmenil tak, že penále predpísal za marec, apríl, máj a jún\n2005 v sume 234,32 eur.\nAni s týmto rozhodnutím žalovanej nemôže žalobkyňa súhlasiť. Rozhodnutie žalovanej bolo vydané\n08.09.2015, t. j. v čase, kedy už uplynula 10-ročná lehota na predpísanie penále za obdobie marec až\njún 2005.\nĎalej žalobkyňa v konaní pred správnymi orgánmi i pred súdom poukázala na to, že k zániku jej\nživnostenského oprávnenia došlo dňom 21.02.2008. Od 01.01.2008 je dôchodkyňou a poberá len\nstarobný dôchodok.\nŽalobkyňa si je vedomá toho, že z jej strany došlo k oneskorenému zaplateniu poistného za obdobie\nfebruár až jún 2005, v dôsledku čoho mala žalovaná oprávnenie požadovať penále. Jeho predpísanie\nvšak nie je možné v neobmedzenom čase. Keďže odvolací správny orgán vo veci rozhodol 08.09.2015,\nrozhodol po uplynutí 10-ročnej lehoty na predpísanie penále za obdobie marec až jún 2005.\nŽalobkyňa doplnila podané odvolanie, v ktorom poukázala na to, že o ťažkom zdravotnom stave jej\nmanžela bola sociálna poisťovňa informovaná so žiadosťou o odpustení penále. V prílohe zaslala\nrozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov zo 04.01.2016, Lekársky posudok z Úradu\npráce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Potvrdenie o trvalom vývode hrubého čreva po operácii nádoru,\nz Univerzitnej nemocnice Košice.\n\nV závere žalobkyňa uviedla, že trvalé zdravotné následky jej manžela na 80% si vyžadujú zvýšené\nnáklady na lieky, prepravu autom a zvýšenú opateru z jej strany.\n\nIII.\nVyjadrenie k odvolaniu\nK podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná a navrhla, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v\nPrešove z 26. februára 2016, č. k. 2S 43/2015-17, potvrdil ako vecne správny.\nŽalovaná vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že žalobkyňa v odvolaní zo dňa 31.\nmarca 2016 neuviedla také námietky ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali zmenu\nalebo zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo 51013-2/2015-BA, z 8. septembra 2015.\nSociálna poisťovňa, ústredie, vo svojom rozhodnutí, ako aj v písomnom vyjadrení z 31. decembra 2015,\nktoré podala v predmetnej veci Krajskému súdu v Prešove, podrobne objasnila skutkový a právny dôvod\npredpísania penále žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za obdobie od marca 2005 do\njúna 2005, v celkovej sume 234,32 eur (po čiastočnom uznaní námietky premlčania za mesiac február\n2005).\nSociálna poisťovňa naďalej zastáva právny názor, že penále za sporné obdobie bolo predpísané v súlade\nso zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Sociálna poisťovňa\nsa pridržiava vyjadrenia k žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 31. decembra 2015,\nktoré zaslala krajskému súdu.\nŽalobkyňa vznáša v odvolaní totožné námietky, ku ktorým sa už Sociálna poisťovňa, ústredie,\nvyčerpávajúco vyjadrila vo svojom vyjadrení z 31. decembra 2015. V predmetnom vyjadrení sociálna\npoisťovňa objasnila, že začiatok premlčacej doby sa počíta odo dňa splatnosti poistného na sociálne\npoistenie, pričom premlčacia doba je v zmysle § 147 zákona o sociálnom poistení desaťročná. Ak by\nsociálna poisťovňa uplatnila svoj nárok (pohľadávku na penále) po uplynutí tejto lehoty a povinná osoba\nby vzniesla námietku premlčania, sociálna poisťovňa by ju bola povinná uznať. V prípade žalobkyne takto\nodvolací orgán uznal námietku premlčania, ktorú vzniesla žalobkyňa v odvolacom konaní, čiastočne\nvo vzťahu k právu predpísať penále za mesiac február 2005, pretože k uplatneniu nároku sociálnou\npoisťovňou (t. j. k predpísaniu penále rozhodnutím) došlo až dňa 11. marca 2015, t. j. po uplynutí\ndesaťročnej premlčacej doby odo dňa splatnosti poistného na sociálne poistenie (8. marec 2005).\nPenále za ostatné mesiace, t. j. marec 2005, apríl 2005, máj 2005 a jún 2005 však Sociálna poisťovňa,\npobočka Prešov, predpísala pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty, preto vo vzťahu k týmto\nobdobiam nemohla byť uznaná námietka premlčania. Pre plynutie premlčacej lehoty nemôže mať\nvýznam dátum vydania druhostupňového rozhodnutia, pretože týmto rozhodnutím odvolací orgán „len“\npreskúmava zákonnosť prvostupňového rozhodnutia, resp. dôvodnosť vznesenej námietky premlčania\npodľa právneho stavu platného v deň vydania prvostupňového rozhodnutia. Týmto rozhodnutím si\nSociálna poisťovňa, ústredie, neuplatnila svoj nárok, pretože predpísať penále (t. j. uplatniť právny nárok)\nje v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona o sociálnom poistení oprávnená len pobočka sociálnej\npoisťovne.\nSkutočnosť, že žalobkyňa nemá od roku 2008 živnostenské oprávnenie a je iba poberateľkou starobného\ndôchodku, tak ako ani zvýšené výdavky na zdravotnú starostlivosť o manžela žalobkyne, nemôžu byť\ndôvodom na odpustenie penále, pretože zákon o sociálnom poistení také liberalizačné ustanovenie\nnepozná.\nIV.\nKonanie pred odvolacím súdom\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom\nv podanom odvolaní žalobkyne podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c ods. 1\n\nveta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku a postupom podľa\n§ 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 250l ods. 2 prvá Občianskeho súdneho\nporiadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle\nodvolacieho súdu (www.nsud.sk <http://www.nsud.sk>) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozsudku súdu prvého stupňa,\nktorým krajský súd zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým Sociálna\npoisťovňa, ústredie, ako odvolací orgán, uznala námietku premlčania práva predpísať penále, viažuce sa\nna poistné za obdobie február 2005 a podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2004 Z. z. o sociálnom poistení,\nrozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, číslo: 700-2710535715-GC04/15, z 11. marca 2015,\nzmenila tak, že penále predpísala len za obdobie marec 2005, apríl 2005, máj 2005, jún 2005, v sume\n234,32 eur. Súčasne upravila v zmysle § 218 ods. 1 zákona č. 461/2004 Z. z. o sociálnom poistení prílohu\nnapadnutého rozhodnutia tak, že v nej ponechala mesiace marec 2005, apríl 2005, máj 2005, jún 2005.\nOdvolací súd primárne v medziach odvolania preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho súdneho konania skúmal aj napadnuté\nrozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej.\nV procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ako aj zákonnosti\npreskúmavaných rozhodnutí žalovaného správneho orgánu v oboch stupňoch odvolací súd vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril\nadministratívny spis, na ktoré poukázal už súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, a\npreto ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\n\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, orgánov územnej samosprávy ako i orgánov záujmovej\nsamosprávy a ďalších právnických osôb ako i fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie\no právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami\nsprávnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní ako aj ďalšie rozhodnutia,\nktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb.\nPodľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo\nopravných prostriedkov preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri\npreskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s\nprávnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi\npredpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd preskúmava aj zákonnosť\npostupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu,\npodľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom\npredpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu\nkonania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že súd v procese súdneho prieskumu podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní\nzákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho\nsúdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych\norgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\n\nPodľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí,\nže bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd\npreskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v\nsprávnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní\nriadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť. Predmetom\npreskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému\nzákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.( § 247 ods. 2, 3 O.s.p.).\nSúdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov\nuvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac,\nže nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na\nsvojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nAk správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov ( § 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení\nsankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už\nvykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy ( § 250i ods.2\nO.s.p.).\nDo uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva\nna spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových\notázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani\nich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom\nsamostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym\norgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí\nsprávnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí\nsám.\nOdvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého\nrozhodnutia žalovanej nepostupoval v zmysle procesných pravidiel zákonodarcom nastolených v druhej\nhlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum napadnutého\nrozhodnutia žalovanej nevykonal v rozsahu žalobných námietok v dostatočnom rozsahu. Odvolací\nsúd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej pri aplikácii zákonnej úpravy\nzákona o sociálnom poistení dospel k inému záveru ako súd prvého stupňa, a to že žalobné námietky\nžalobkyne boli spôsobilé zvrátiť posúdenie jej zodpovednosti za neuhradenie dlžného poistného riadne\na včas, v dôsledku čoho jej bola uložená povinnosť zaplatiť penále za dlžné obdobie.\nV.\nPrávne posúdenie odvolacím súdom\nPodľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nV zmysle čl. 1 ods. 1 prvá veta ústavy je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nZákladnou premisou materiálneho právneho štátu prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých.\nTo znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, ako aj každý jednotlivec musí konať tak,\nako určuje právny poriadok. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 je zabezpečenie materiálneho\na nie formálneho právneho štátu. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v\nprávnom názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené\nprincípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo\nvyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy.\nPovinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi,\nktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného\nsúdu SR 1999, s. 365; zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení\nÚstavného súdu SR 1999, s. 382, I. ÚS 10/98)“. (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka\nnálezov a uznesení Ústavného súdu SR\n2002- II. polrok, s. 750).\nZ uvedeného vyplýva, že pre zabezpečenie materiálneho právneho štátu je povinnosťou mocenských\norgánov štátu konať a rozhodovať v súlade so zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie.\nPodľa čl. 6 ods. 1 veta prvá Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,Dohovor“)\nkaždý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná\nnezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo\nzáväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.\nV zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie“ a ,,práva\na záväzky občianskej povahy“ pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru vykladať\nautonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri\nnapr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).\nNapokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo\nschválené Výborom ministrov z 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov, odporúča\nvládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto\nodporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje\nna správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami,\nči už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú\npovahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania\nje nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk\nspravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom\nkonaní.\n\nSprávne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle\nčl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak\nna kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu\nsubjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom.\nHlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv\nfyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo\nje neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú\nosobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej\nmoci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia\npráva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.\nPodľa § 240 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 28. februára\n2017 fyzickým osobám a právnickým osobám povinným odvádzať poistné a príspevky na starobné\ndôchodkové sporenie, ktoré neodviedli poistné a príspevky na starobné dôchodkové sporenie za\npríslušný kalendárny mesiac včas alebo ich odviedli v nižšej sume, Sociálna poisťovňa predpíše penále\nvo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného a príspevkov na\nstarobné dôchodkové sporenie do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet sociálnej poisťovne\nv Štátnej pokladnici, zaplatená v hotovosti alebo do dňa začatia kontroly, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\nPodľa § 241 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov na pokuty\na na penále platia ustanovenia § 142 ods. 6 a 7, § 143 ods. 3 a § 145 až 147 o poistnom primerane.\nPodľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov právo\npredpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 178 ods. 1 písm. a/ bod 9 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších\npredpisov do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o uložení pokuty a penále.\nPodľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\nna konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.\nVšeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného\ndôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.\nPodľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov\npredmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v\nsporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na starobné dôchodkové sporenie v\nsporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm poistného, príspevku na starobné\ndôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.\nZ citovaných ustanovení vyplýva, že zákonodarca v zákone o sociálnom poistení ustanovuje fyzickým\na právnickým osobám povinnosť platiť poistné a ustanovuje aj jeho splatnosť. Pre prípad nesplnenia si\ntejto povinnosti súčasne v ustanovení § 240 ods. 1 ustanovuje oprávnenie sociálnej poisťovne predpísať\npenále, ako sankciu za nesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas. V právnej\nnorme ustanovenej v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení zákonodarca stanoví, že právo predpísať\npoistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.\nZákonodarca nedefinuje čo je premlčanie, ani neupravuje komplexne tento právny inštitút v\nžiadnom odvetví súkromného či verejného práva. Čiastkovú právnu úpravu premlčania nachádzame\nv jednotlivých právnych predpisoch predovšetkým súkromnoprávneho charakteru. Jedná sa\npredovšetkým o dĺžku premlčacej doby, úpravu pravidiel jej plynutia a právne následky premlčania,\nspravidla vo vzťahu ku vymedzenému predmetu premlčania. V súkromnom práve v Občianskom\nzákonníku (čiastočne v Obchodnom zákonníku a Zákonníku práce) nachádzame aj niektoré všeobecné\npravidlá uplatniteľné pre využitie inštitútu premlčania vo vzťahu k predmetu premlčania, ktorý má\nsúkromnoprávny charakter.\n\nPrávna teória premlčanie (praescriptio) ako komplexný právny inštitút, ktorý sa uplatňuje vo viacerých\nprávnych odvetviach súkromného i verejného práva spája s uplynutím času ako právne významnej\nskutočnosti. Premlčanie potom vníma ako jeden z právnych následkov márneho uplynutia lehoty, bez\ntoho aby oprávnený subjekt uplatnil, respektíve vykonal svoje právo, oprávnenie. Podstata premlčania\nspočíva v tom, že ak sa určité právo po zákonom stanovenú lehotu (premlčaciu lehotu) nevykonáva\nalebo v priebehu premlčacej lehoty neuplatní, nemôže byť po jej uplynutí priznané, vykonané.\nV súkromnoprávnych vzťahoch premlčanie podľa kontinentálnej právnej teórie nemá za následok zánik\npráva (preklúziu), ale len jeho oslabenie. Vo vzťahu k predmetu premlčania, ktorý ma verejnoprávny\ncharakter, však toto pravidlo bude zväčša prelomené (článok 2 Ústavy Slovenskej republiky). Aj z toho\nmožno vyvodiť, že inštitút premlčania sa vo verejnoprávnej sfére uplatňuje modifikovane.\nPremlčanie prebieha v dvoch fázach. Prvou je márne uplynutie premlčacej lehoty a druhou uplatnenie\nnámietky premlčania.\nMárne uplynutie premlčacej lehoty je objektívna právna skutočnosť a má za následok premlčanie práva.\nV danej veci ustanovenie § 240 v spojení s ustanovením § 241 ods. 1 a ustanovením § 147 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznáva právo, oprávnenie sociálnej poisťovne\npredpísať penále dlžníkovi v premlčacej lehote desiatich rokov. Premlčacia lehota je stanovená presnou\ndobou začiatku plynutia a jej koncom. Z toho dôvodu súdna prax vyvodila, že nie je možné posudzovať\npremlčanie bez toho, aby bol presne stanovený začiatok premlčacej lehoty vo vzťahu k predmetu\npremlčania.\nZákon č. 461/2003 Z. z. používa pojem premlčanie, avšak o premlčanie v súkromnoprávnom zmysle\nsa môže jednať v predpise verejného práva len vtedy, ak tento predpis v rámci ustanovení, ktoré\npojednávajú o premlčaní výslovne stanovuje, že správny orgán prihliadne na premlčanie len na\nnámietku účastníka konania. Pokiaľ takéto ustanovenie predpis verejného práva neobsahuje, je výrazom\n„premlčanie“ fakticky mienená preklúzia, ku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti.\nPovinnosťou orgánu štátnej moci pri aplikácii zákonnej úpravy je vykladať právnu normu na vec sa\nvzťahujúcu v súlade s účelom a zmyslom zákona zákonodarcom sledovaného a súčasne vykonať\nkonformný výklad príslušnej právnej normy v súlade s ústavou a medzinárodnými dokumentmi. Z\nuvedeného dôvodu vychádzajúc z účelu a zmyslu zákonnej úpravy vo vzťahu predpísania penále za\nnesplnenie si zákonnej povinnosti zaplatiť poistné riadne a včas pri aplikácií čl. 6 Dohovoru, pokiaľ\naj zákonodarca používa gramatické vyjadrenie „premlčanie“, obsahom zákonná úprava plynutia lehoty\nspĺňa znaky „preklúzie“, z ktorých dôvodov, lehota stanovená na predpísanie penále v zákone o\nsociálnom poistení je prekluzívna, a nie premlčacia. Penále musí sociálna poisťovňa predpísať v lehote\nstanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby v tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie\no predpísaní penále.\nUplatnením, respektíve vykonaním práva v danej veci je potrebné podľa odvolacieho súdu rozumieť\nrozhodnutie o predpísaní penále, ktoré je právoplatné. Samotné vydanie správneho rozhodnutia má za\nnásledok len to, že správny orgán, ktorý rozhodnutie vydal, je ním viazaný. Nie je mím viazaný účastník\nsprávneho konania, a to až do doby, kým rozhodnutie nenadobudne právoplatnosť. Právoplatnosť\nje vlastnosť rozhodnutia, ktorá spočíva v záväznosti a zásadnej nezmeniteľnosti rozhodnutia. Až\nnadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia sa rozhodnutie stáva záväzným ohľadom predmetu, ktorého\nsa rozhodnutie týka (objektívne medze) a osôb, ku ktorým sa rozhodnutie vzťahuje (subjektívne medze).\nPrávny poriadok v súvislosti s plynutím premlčacej (prekluzívnej) lehoty umožňuje zastavenie jej plynutia,\nhovoríme o spočívaní premlčacej lehoty (praescriptio dormit). Ide spravidla o situácie, keď v dôsledku\nprávne relevantnej prekážky sa plynutie premlčacej lehoty zastavuje a premlčacia lehota neplynie. Po\nodpadnutí prekážky plynie premlčacia lehota ďalej alebo dochádza k jej pretrhnutiu a začína plynúť\nodznova. Spočívanie premlčacej lehoty zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas lehoty, v ktorej\nsa účastník právneho vzťahu domáha svojho práva, oprávnenia v konaní u príslušného orgánu.\nOdvolací súd i vo vzťahu vyššie uvedeného posudzoval, či v prejednávanej veci došlo začatím konania\no predpísaní penále k spočívaniu premlčacej lehoty. Zákon o sociálnom poistení odpoveď na uvedenú\notázku nedáva. Rovnako ani správny poriadok, ktorého aplikácia je v tomto prípade vylúčená podľa\n\nzákona o sociálnom poistení, výslovne neuvádza, že počas správneho konania premlčacia lehota\nspočíva.\nOdvolací súd upriamuje pozornosť tiež na to, že keďže zákonná úprava noriem verejného práva, zákon\no sociálnom poistení, neobsahuje inštitút spočívania premlčacej lehoty, nie je možné konštatovať, že\nv prejednávanej veci došlo k spočívaniu premlčacej lehoty počas správneho konania, ktorá sa viaže\nk právu sociálnej poisťovne predpísať penále. Táto skutočnosť, ako i skutočnosť, že právna úprava\nnoriem verejného práva neobsahuje ustanovenie o tom, že správny orgán prihliada k premlčaniu len na\nnámietku účastníka konania, dotvrdzuje záver, že výraz „premlčanie“ fakticky znamená preklúziu práva,\nku ktorej správny orgán prihliada z úradnej povinnosti.\nZ uvedených hľadísk vychádzal odvolací súd aj v danom prípade pri posudzovaní plynutia zákonnej\nlehoty ustanovenej v § 147 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vo vzťahu k predpísaniu penále, keď\nv predmetnej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správneho orgánu o postihu\nžalobkyne za nesplnenie povinnosti platiť poistné riadne a včas podľa zákona o sociálnom poistení,\na preto pri aplikácii čl. 6 ods. 1 prvá časť Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\npredpísanie penále je sankciou za nesplnenie si zákonnej povinnosti.\nSkutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu potvrdzujú, že v prejednávanej veci bolo\nvydané rozhodnutie prvostupňovým správnym orgánom o predpísaní penále. To bolo žalobkyňou\nnapadnuté riadne a včas odvolaním. Podanie odvolania malo za následok odklad právoplatnosti\nrozhodnutia (suspenzívny účinok). Druhostupňový správny orgán - žalovaná rozhodla o podanom\nodvolaní tak, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zmenila. Toto rozhodnutie nadobudlo\nprávoplatnosť jeho doručením žalobkyni (14. septembra 2015). Podľa odvolacieho súdu až do okamihu\nnadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia žalovanej mohlo dôjsť k uplatneniu práva predpísať penále a\nto tak, že sociálna poisťovňa predpíše penále v lehote stanovenej zákonom právoplatne a nestačí, aby\nv tejto lehote bolo vydané neprávoplatné rozhodnutie o predpísaní penále.\nVzhľadom k uvedenému vyššie odvolací súd námietku, ktorou žalobkyňa v odvolaní namietala, že\nrozhodnutie žalovanej bolo vydané 8. septembra 2015, teda v čase, kedy už uplynula lehota 10 rokov na\npredpísanie penále za obdobie nezaplateného poistného za mesiace marec 2005 až jún 2005, vyhodnotil\nako dôvodnú.\nK ďalším odvolacím námietkam odvolací súd uvádza, že ťažké zdravotné následky manžela žalobkyne,\nktoré si vyžadujú zvýšené náklady na lieky, prepravu autom a zvýšenú opateru z jej strany, nepredstavujú\nrelevantné námietky vo vzťahu k predmetu konania, ktoré by boli spôsobilé privodiť žalobkyni úspech\nv konaní. Odvolací súd tieto námietky vyhodnotil za nedôvodné.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd vyhovel podanému odvolaniu žalobkyne a s prihliadnutím na všetky\nkonkrétne okolnosti daného prípadu rozsudok Krajského súdu v Prešove z 26. februára 2016, č. k. 2S\n43/2015-17 podľa § 250ja ods. 3 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2\nSprávneho súdneho poriadku zmenil tak, že zrušil rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie\n(§ 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku ).\n\nVI.\nTrovy prvostupňového a odvolacieho konania\nŽalobkyňa bola v konaní úspešná, má preto právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho\nkonania. Žalobkyňa si však náhradu trov prvostupňového ani odvolacieho konania neuplatnila, a preto jej\nodvolací súd náhradu trov konania nepriznal (§ 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1, s § 224 ods. 1 a s §\n151 ods. 1, 2 Občianskeho súdneho poriadku a v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku).\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/43/2015", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}