{"guid": "d8660c82-de8b-4808-993d-1dcf966bfe66:1715c7dd-4690-4931-985f-de87dfa31291", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015201049.1", "spisova_znacka": "10Sžsk/32/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/32/2017 z 26. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. septembra 2018, sp. zn. 10Sžsk/32/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8015201049.1", "identifikacne_cislo": "8015201049", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2018-09-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210", "nazov": "§ 210 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-210", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-210"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-178", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-210"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1715c7dd-4690-4931-985f-de87dfa31291", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201049.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201049.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201049.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžsk/32/2017\n8015201049\n26. 09. 2018\nJUDr. Jana Hatalová\nECLI:SK:NSSR:2018:8015201049.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nJany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD.,\nv právnej veci žalobcu H. J., U., Poľská republika, právne zastúpeného JUDr. Dušanom Remetom,\nadvokátom so sídlom Masarykova 2, 089 01 Prešov, proti žalovanej (sťažovateľke) Sociálnej poisťovni,\nústredie v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovanej č. 336-2/2014-BA zo dňa 16. januára 2014, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti\nrozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/4/2015-63 zo dňa 16. marca 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 14Scud/4/2015-63 zo dňa\n16. marca 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č.\n26072-29/2013-PO zo dňa 22.10.2013 rozhodla podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a § 210 ods.1\nzákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon alebo zákon\nč. 461/2003 Z. z.) tak, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako zamestnancovi od 01.02.2011 do 31.01.2012\npodľa slovenskej legislatívy. Rozhodnutie odôvodnila tým, že na základe výsledkov kontroly nebolo\npreukázané, že žalobca reálne vykonával činnosť ako zamestnanec na území SR, a preto nemôže\npodliehať slovenským právnym predpisom. Na odvolania žalobu žalovaná rozhodnutím č. 336-2/2014BA zo dňa 16.01.2014 odvolania zamietla a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdila.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n2. Krajský súd v Prešove preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a dospel k záveru, že žaloba\nje dôvodná a zrušil preskúmavané rozhodnutie ako aj prvoinštančné správne rozhodnutie a vrátil vec\nžalovanej na ďalšie konanie z dôvodu, že doteraz vykonané dokazovanie žalovanou je nedostatočné na\nvykonanie objektívneho záveru, že žalobca na území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca\nnevykonával. Zistenie skutkového stavu je nedostatočné na jednoznačný záver prezentovaný v\nodôvodnení napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie nie je odôvodnené v súlade s ustanovením § 209\nods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.\n\n3. Z uvedených dôvodov krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. d)\na e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie\nkonanie, nakoľko dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe nedostatočne\nzisteného stavu veci a je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol krajský súd podľa § 167 S.s.p. tak, že úspešnému\nžalobcovi nárok na náhradu trov konania priznal.\nIII.\nKonanie na kasačnom súde\n5. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) S.s.p., v ktorej navrhla kasačnému súdu, aby žalobu\nzamietol.\n6. Sťažovateľka najmä uviedla, že sa nestotožňuje s právnym názorom krajského súdu a bola toho\nnázoru, že preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu\nveci a po zhodnotení všetkých relevantných dôkazov.\n7. Podľa názoru sťažovateľky na základe kontroly sa nepodarilo preukázať reálny výkon činnosti\nzamestnancov na území Slovenskej republiky a ani zamestnanci Sociálnej poisťovne vykonávajúci\nkontrolu sa so žiadnymi zamestnancami zamestnávateľa nestretli. Na preukázanie reálneho výkonu\nčinnosti zamestnancov nepostačuje len formálnym spôsobom deklarovať podnikanie, napr. pracovnými\nzmluvami, obchodnými zmluvami. Pri posudzovaní reálneho výkonu činnosti vychádzala napr. aj z\ndohodnutých mzdových podmienok. Počet hodín, ktoré majú zamestnanci za mesiac odpracovať a k\ntomu prislúchajúca mzda za vykonanú prácu, vzbudzujú odôvodnené pochybnosti o rentabilnosti, keďže\nzamestnanci dochádzajú z Poľskej republiky na územie Slovenskej republiky individuálne. Dochádzať\nz Poľskej republiky do rôznych miest Slovenskej republiky a odpracovať pár hodín týždenne sa javí\nako neefektívne, t. j. je predpoklad, že výdavky významným spôsobom presahujú príjmy, ktoré majú\nzamestnanci zaručené v pracovnej zmluve. Uvedené vyvoláva teda podozrenie z obchádzania právnych\npredpisov Poľskej republiky.\n8. Sťažovateľka tiež namieta, že žaloba bola podaná zjavne oneskorene a daná vec už bola predmetom\nkonania na Najvyššom súde Slovenskej republiky, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením\nsp. zn. 9Sžso/28/2015 zo dňa 30.03.2016 zrušil rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/15/2014-26\nzo dňa 16.10.2014 a zaviazal krajský súd uznesením podľa § 250 ods. 1 veta druhá O.s.p. pribrať\núčastníka (v tomto prípade žalobcu) do konania. Krajský súd ho však na strane účastníka nepribral, ale\nvydal rozsudok, ktorý je predmetom tejto kasačnej sťažnosti.\n9. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje v celom rozsahu s napadnutým\nrozsudkom krajského súdu. Podľa jeho názoru tento spĺňa všetky zákonné náležitosti a je riadne\nodôvodnený a správny. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžso 90/2015 zo dňa 14.12.2016 (v\nskutkovo a právne takmer totožnej veci), podľa ktorého pobočka Sociálnej poisťovne ani Sociálna\npoisťovňa ústredie nemali právomoc rozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k osobám\nv rovnakom postavení v akom sa nachádza žalobca.\n10. Žalobca sa ďalej nestotožňuje s tvrdením sťažovateľky o tom, že skutkový stav v administratívnom\nkonaní bol zistený dostatočne.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n11. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\n\na na internetovej stránke najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. septembra 2018\n(§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa čl. 14 ods. 5 písm. b) vykonávacieho nariadenia v pôvodnom znení na účely uplatňovania článku\n13 ods. 1 základného nariadenia osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch\nalebo vo viacerých členských štátoch, je predovšetkým osoba, ktorá nepretržite striedavo vykonáva\nčinnosti s výnimkou zanedbateľných činností v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, a to bez\nohľadu na početnosť alebo pravidelnosť tohto striedania.\nPodľa čl. 14 ods. 5 vykonávacieho nariadenia v znení relevantnom na preskúmavanú vec na účely\nuplatňovania článku 13 ods. 1 základného nariadenia sa osobou, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť\nako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch, rozumie osoba, ktorá vykonáva\nsúbežne alebo striedavo jednu alebo viacero oddelených činností v dvoch alebo vo viacerých členských\nštátoch pre ten istý podnik alebo toho istého zamestnávateľa, alebo pre rôzne podniky alebo rôznych\nzamestnávateľov.\nPodľa čl. 14 ods. 5b vykonávacieho nariadenia v citovanom znení na účely určenia uplatniteľných\nprávnych predpisov podľa článku 13 základného nariadenia sa zanedbateľné činnosti neberú do úvahy.\nČlánok 16 vykonávacieho nariadenia sa uplatňuje na všetky prípady podľa tohto článku.\nPodľa čl. 14 ods. 8 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení na účely uplatňovania článku 13 ods. 1\na 2 základného nariadenia formulácia podstatná časť činnosti, ktorú osoba vykonáva ako zamestnanec\nalebo ako samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte znamená, že sa kvantitatívne podstatná\nčasť všetkých činností zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby vykonáva v tomto\nčlenskom štáte, pričom to nemusí byť nevyhnutne väčšia časť týchto činností.\nPodľa čl. 16 ods. 1 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení osoba, ktorá vykonáva činnosti v dvoch\nalebo vo viacerých členských štátoch, informuje o tejto skutočnosti inštitúciu určenú príslušným úradom\nčlenského štátu bydliska.\nPodľa čl. 16 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení určená inštitúcia členského štátu\nbydliska bezodkladne určí uplatniteľné právne predpisy, ktoré sa na dotknutú osobu uplatňujú, so\nzreteľom na článok 13 základného nariadenia a článok 14 vykonávacieho nariadenia. Toto určenie sa\npovažuje za predbežné. Inštitúcia informuje o predbežnom určení uplatniteľných právnych predpisov\nurčené inštitúcie každého členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva.\nPodľa čl. 16 ods. 3 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení predbežné určenie uplatniteľných\nprávnych predpisov, ako sa stanovuje v odseku 2, sa stáva definitívnym do dvoch mesiacov odo dňa,\nkeď boli inštitúcie určené príslušnými orgánmi dotknutých členských štátov o ňom informované v súlade\ns odsekom 2, ak už uplatniteľné právne predpisy neboli definitívne určené na základe odseku 4 alebo\nnajmenej jedna dotknutá inštitúcia neinformovala inštitúciu určenú príslušným úradom členského štátu\nbydliska do konca tejto dvojmesačnej lehoty o tom, že nemôže prijať toto určenie alebo že zaujala k\ntejto veci odlišné stanovisko.\nPodľa čl. 16 ods. 4 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení platí, že ak existuje neistota vo\nveci určenia uplatniteľných právnych predpisov, v dôsledku ktorej je potrebné, aby inštitúcie alebo\núrady dvoch alebo viacerých členských štátov na požiadanie jednej alebo viacerých inštitúcií určených\npríslušnými úradmi dotknutých členských štátov alebo samotných týchto úradov navzájom rokovali, určia\nsa právne predpisy uplatniteľné na dotknutú osobu vzájomnou dohodou a so zreteľom na článok 13\nzákladného nariadenia a príslušné ustanovenia článku 14 vykonávacieho nariadenia.\nPodľa čl. 16 ods. 5 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení príslušná inštitúcia členského štátu,\nktorého právne predpisy boli predbežne alebo definitívne určené za uplatniteľné, to bezodkladne oznámi\ndotknutej osobe.\nPodľa čl. 16 ods. 6 vykonávacieho nariadenia v citovanom znení platí, že ak dotknutá osoba\nneposkytne informácie podľa odseku 1, uplatnia sa ustanovenia tohto článku na podnet inštitúcie určenej\n\npríslušným úradom členského štátu bydliska, len čo je o situácii tejto osoby informovaná, napríklad aj\nprostredníctvom inej dotknutej inštitúcie.\nPodľa § 195 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje\ntak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na\nrozhodnutie.\nPodľa § 195 ods. 2 zákona podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov\nkonania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej\nzložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.\nPodľa § 195 ods. 3 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje\nrovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v\nneprospech účastníka konania.\n12. Podstatou kasačnej sťažnosti bol nesúhlas sťažovateľky s názorom krajského súdu o nedostatočne\nzistenom skutkovom stave v predmetnej veci a s tým súvisiacou nepreskúmateľnosťou správneho\nrozhodnutia, pričom sťažovateľka poukazovala ako na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, tak aj\nna rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobnej veci. Kasačný súd po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia dospel k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti.\n13. Kasačný súd dáva do pozornosti, že za účelom preukázania skutočného výkonu činnosti na\núzemí Slovenskej republiky každého zamestnanca - v danom prípade žalobcu vykonal prvoinštančný\nsprávny orgán dňa 07.03.2013 a 11.03.2013 kontrolu, v rámci ktorej zistila, že zamestnávateľ Patryk\nZabawa - ARTIMA, nemá v mieste sídla - 17. novembra 116, Prešov zriadenú žiadnu kanceláriu,\nresp. prevádzku, používa len predmetnú poštovú schránku patriacu súkromnej osobe - občanovi SR.\nSúčasne bolo zistené, že uvedený zamestnávateľ využíva na spracovanie personálnej, účtovnej a\nmzdovej agendy zamestnancov, prihlásených na sociálne poistenie v SR, služby externej firmy so sídlom\nv SR. Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že pán H. J. reálne vykonáva činnosť ako\nzamestnanec na území Slovenskej republiky, a preto nemôže podliehať slovenským právnym predpisom\nani podľa jedného z vyššie citovaných článkov základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené pánovi\nH. J. nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti ako zamestnancovi od 01.02.2011 do 31.01.2012 podľa slovenskej legislatívy.\n14. Vzhľadom na uvedené kasačný súd poznamenáva, že v sídle zamestnávateľa by sa mali\nprijímať zásadné rozhodnutia spoločnosti, t. j. mali by sa uskutočňovať stretnutia zamestnávateľa so\nzamestnancami, uzatvárať zmluvy s klientmi, ukladať účtovné doklady (objednávky, faktúry), viesť\nmzdová evidencia, prideľovať práca zamestnancom, k čomu je potrebný aj administratívny aparát,\nnakoľko ide o veľký počet zamestnancov, ktorým však zamestnávateľ nedisponuje aj s poukazom na to,\nže zamestnávateľ riadi činnosť z miesta svojho trvalého bydliska. Na základe výsledkov kontroly dospel\nkasačný súd k názoru, že žalobca nepredložil doklady preukazujúce reálny výkon práce, z ktorých by\nbolo zrejmé, že žalobca vykonával prácu na určenom mieste, a teda vykonanou kontrolou sa nepodarilo\npreukázať reálny výkon činnosti žalobcu. Kasačný súd považuje za dôvodné tvrdenie sťažovateľky, že na\npreukázanie reálneho výkonu činnosti zamestnancov nepostačuje len formálnym spôsobom deklarovať\npodnikanie, napr. pracovnými zmluvami, obchodnými zmluvami.\n15. Žalobca v konaní bol povinný uniesť bremeno tvrdení a dôkazné bremeno. V súvislosti s tým\nkasačný súd poukazuje na to, že ani žalobca počas správneho konania ako aj konania pred súdom\nnepreukázal, že od uzavretia pracovných zmlúv vykonával u zamestnávateľa na území Slovenskej\nrepubliky konkrétny dojednaný druh práce a rovnako nebol preukázaný ani skutočný rozsah konkrétnych\nprác, ktoré vykonával pre zamestnávateľa. Na základe uvedeného dospel kasačný súd k názoru,\nže záver prvostupňového správneho orgánu a sťažovateľky o tom, že žalobcovi nevzniklo povinné\nnemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti podľa\nslovenskej legislatívy je v súlade so zákonom. Tento záver vyplýva z ustanovení § 20, § 14 ods. 1\npísm. a), § 15 ods. 1 písm. a) a § 19 zákona č. 461/2003 Z. z., ktoré upravujú podmienky povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti, ktorých\nzákonným predpokladom pre priznanie je existencia statusu zamestnanca, ktorý však žalobca v\nsprávnom ako aj súdnom konaní nepreukázal. V ďalšom považuje kasačný súd za nevyhnutné uviesť,\n\nže z odôvodnenia rozhodnutia sťažovateľky, ako aj prvoinštančného správneho orgánu je zrejmé, ktoré\nskutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení\ndôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovali. Preskúmavané rozhodnutia\nsprávnych orgánov vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktorý je následne vyhodnotený\na právne posúdený.\n16. Vo svetle vyššie uvedeného kasačný súd nepovažuje za správny právny názor krajského súdu\nvyslovený v napadnutom rozhodnutí, že skutkový stav bol nedostatočne zistený a rozhodnutia správnych\norgánov sú nepreskúmateľné. Kasačný súd preto nemohol postupovať inak, ako pristúpiť k zrušeniu\nnapadnutého rozsudku krajského súdu v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p. a vráteniu veci na ďalšie konanie.\nÚlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodnúť s poukazom na to, že právnym\nnázorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469 S.s.p.). Krajský súd rozhodne aj o nároku na\nnáhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 S.s.p.\n17. Kasačný súd v danej veci udáva, že krajský súd sa bude musieť vysporiadať i so skutočnosťou, že na\nKrajskom súde v Prešove prebieha konanie vedené pod sp. zn. 4S/15/2014. V uvedenej veci bola žaloba\npodaná dňa 20.02.2014, krajský súd dňa 22.02.2018 žalobu zamietol a vec je v štádiu rozhodovania\nna Najvyššom súde Slovenskej republiky. V uvedenej právnej veci sa jedná o tých istých účastníkov\nkonania. Takisto sa bude musieť krajský súd vysporiadať i s námietkou sťažovateľky o tom, či žaloba\nbola podaná v zákonnej lehote.\n18. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "14Scud/4/2015", "guid": "774cca44-30c9-4fad-82f6-c2ca559f2022:39de4097-23ff-463a-bdc3-5f38710b4aa5", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}