{"guid": "d7357fbd-8ecd-4415-bf81-45eb3a1f028b:225a3e76-dbb4-4afb-a9b6-472a797641bc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015201046.1", "spisova_znacka": "10Sžsk/19/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžsk/19/2017 z 30. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. mája 2018, sp. zn. 10Sžsk/19/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8015201046.1", "identifikacne_cislo": "8015201046", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2018-05-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-212.odsek-1", "nazov": "§ 212 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-212.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-212"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1", "nazov": "§ 178 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-178.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-178"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-212.odsek-3", "nazov": "§ 212 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-212.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-212"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-212", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-178"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/225a3e76-dbb4-4afb-a9b6-472a797641bc", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201046.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201046.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015201046.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžsk/19/2017\n8015201046\n30. 05. 2018\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2018:8015201046.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nZuzany Ďurišovej a členov senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v\nprávnej veci žalobcu: F. F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., Poľská republika, právne zastúpeného\nJUDr. Dušanom Remetom, advokátom so sídlom Masarykova 2, Prešov, proti žalovanej (sťažovateľke):\nSociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, za účasti F. U. F., Q., Poľská republika, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia č.7430-3/2014-BA zo dňa 31. marca 2014, o kasačnej sťažnosti\nproti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 12Scud/4/2015-32 zo dňa 18. januára\n2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 12Scud/4/2015-32 zo dňa\n18. januára 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice dňa 16. augusta 2011 rozhodnutím č. 705-3440063911GC09/11-134, 57177-1/2011-KEM (ďalej len „prvoinštančné rozhodnutie“) rozhodla tak, že žalobcovi\nnevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v\nnezamestnanosti od 1. decembra 2010 podľa slovenskej legislatívy. Výrok rozhodnutia odôvodnila s\npoukazom na to, že v spolupráci s Inšpektorátom práce Košice vykonala fyzickú kontrolu slovenského\nzamestnávateľa - ďalšieho účastníka, adresa miesta činnosti: Južná trieda 53, 040 01 Košice, na\nzáklade požiadavky poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava, z dôvodu podozrenia na\nobchádzanie poľských právnych predpisov sociálneho zabezpečenia. Ďalší účastník (fyzická osoba s\nbydliskom v Poľsku) prijal na Slovensku do pracovného pomeru fyzické osoby, ktoré majú bydlisko\nv Poľsku a ktoré sú súčasne v Poľsku osobami samostatne zárobkovo činnými. Zamestnanci majú\nuzatvorené pracovné zmluvy so 4 alebo 8 hodinovým mesačným pracovným časom, za mzdu 10 až 30\nEur/mesačne - roznášanie letákov a pod. Zároveň prvostupňový správny orgán poukázal na citáciu čl.\n11 ods. 3, čl. 13 ods. 3 Základného nariadenia a dospel k záveru aký je uvedený vo výroku rozhodnutia.\n2. O odvolaní žalobcu rozhodla sťažovateľka rozhodnutím zo dňa 31.03.2014 pod číslom 7430-3/2014BA (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“) tak, že prvoinštančné rozhodnutie potvrdila a odvolanie\nžalobcu zamietla. Poukázala na postup prvoinštančného správneho orgánu, s tým, že uviedla,\nže Národný inšpektorát práce Košice v rámci výkonu inšpekcie práce s cieľom preveriť reálnosť\nvykonávaných aktivít zamestnancov účastníka konania, navštívil osobne sídlo ďalšieho účastníka\nuvedené v informatívnom výpise zo Živnostenského registra (miesto činnosti podniku zahraničnej osoby\nuvedenej v osvedčení o živnostenskom oprávnení č. OŽP- C/2010/07437-2, bolo zmenené úradným\n\nzáznamom z 5. októbra 2010), t. j. Južná trieda 53, 040 01 Košice - Juh. Na uvedenej adrese sa ďalší\núčastník- zamestnávateľ žalobcu nenachádzal. Z tohto dôvodu Národný inšpektorát práce Košice zaslal\nvýzvu na predloženie dokladov, ktorá sa vrátila s poznámkou „adresát je neznámy“. Inšpekcia práce\nbola ukončená úradným záznamom vypracovaným dňa 27. mája 2011.\n3. Zároveň sťažovateľka vykonala kontrolu so zameraním nie na preverenie reálneho výkonu činnosti\nzamestnancov na území Slovenskej republiky v období od 13.07.2011 do 14.07. 2011, ale na odvod\npoistného na sociálne poistenie v súlade s § 242 a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení. Ako\nvyplýva z Protokolu zo dňa 31.08.2011 konkrétne zistenia nemajú vplyv na posúdenie uplatniteľnej\nlegislatívy v súlade so základným a vykonávacím nariadením. Výkon činnosti je oprávnený kontrolovať\ninšpektorát práce, ktorého kontrolné zistenia sú pre sociálnu poisťovňu záväzné. Na základe listu poľskej\ninštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS z 10. októbra 2013, Sociálna poisťovňa dňa 10. decembra 2013,\nakceptovala návrh poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS na uzatvorenie spoločnej dohody\nmedzi Sociálnou poisťovňou a poľskou inštitúciou sociálneho zabezpečenia ZUS v súlade s článkom 16\n(4) vykonávacieho nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009, v zmysle ktorej bolo aj\nžalobcovi určené poľské zákonodarstvo, ktoré má konečnú platnosť.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n4. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalobu. Krajský súd v Prešove preskúmal\nnapadnuté rozhodnutie a po vykonanom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a zrušil\npreskúmavané rozhodnutie ako aj prvoinštančné správne rozhodnutie a vrátil vec sťažovateľke na ďalšie\nkonanie z nasledujúcich dôvodov:\n- záver o tom, že žalobcovi nevzniklo povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkového poistenie,\npovinné poistenie v nezamestnanosti od 01.12.2010 podľa slovenskej legislatívy vyvodila sťažovateľka\nz kontroly vykonanej pracovníkmi inšpektorátu práce v období od 13.07.2011 do 14.07.2011 u\nzamestnávateľa žalobcu. Vychádzala zo zistení inšpektorátu práce a vlastné zistenia nevykonávala;\n- so záverom prvoinštančného správneho orgánu sa stotožnila aj sťažovateľka, ktorá však vychádza\nz nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože z obsahu spisu, ani z odôvodnení rozhodnutí\nnevyplýva akým spôsobom bolo preukázané, že žalobca reálne činnosť ako zamestnanec na území\nSlovenskej republiky nevykonával;\n- správne orgány sa dôsledne nevysporiadali ani s otázkou miesta podnikania zamestnávateľa, pretože\nneodôvodnili, ktoré ustanovenia, akého právneho predpisu zamestnávateľovi zakazujú ukladať pracovné\npovinnosti telefonicky, mailom, prípadne riadiť pracovnú činnosť externe;\n- záver o tom, že vo vzťahu k zamestnávateľovi nebolo preukázané registrované sídlo alebo miesto\npodnikania, je predčasný, lebo ďalšie skutočnosti súvisiace s otázkou, kde bola uzatvorená väčšina\nzmlúv s klientmi, s miestom kde boli vykonávané hlavné finančné funkcie, vrátane bankovníctva, s\nmiestom náboru zamestnancov a podobne podrobnejšie skúmané neboli. Rovnako nebolo v potrebnom\nrozsahu vykonané dokazovanie za účelom reálneho výkonu činnosti žalobkyne ako zamestnanca;\n- doteraz vykonané dokazovanie je nedostatočné na prijatie objektívneho záveru, že žalobca na území\nSlovenskej republiky reálne činnosť zamestnanca nevykonával;\n- ak na základe neúplne a nepresne zisteného skutkového stavu dospeli správne orgány k rozhodnutiam\nprezentovaným vyššie, sú rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, keďže s poukazom na\n§ 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení bolo ich povinnosťou uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom\nna rozhodnutie, akými úvahami bola organizačná zložka vedená pri hodnotení dôkazov a pri hodnotení\nprávnych predpisov na základe ktorých rozhodovala;\n- vzhľadom na skutočnosť, že žalobca podal žalobu včas, s touto žalobou sa správny súd meritórne\nzaoberal, nebolo porušené žiadne jeho subjektívne právo v zmysle S.s.p.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n5. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľka v zákonnej lehote podala kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v § 440 ods. 1 písm. g) a písm. h) S.s.p. Sťažovateľka v nasledujúcich sťažnostných bodoch\nv súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedla že:\n\n- na aplikáciu článku 13 (3) základného nariadenia musí byť splnených niekoľko iných podstatných\nnáležitosti, ako je napr. aj reálny výkon činnosti zamestnanca na území Slovenskej republiky. Formálne\nzaloženie pracovnoprávneho vzťahu, t. j. pracovnou zmluvou, ešte nezakladá žalobcovi automaticky\nprávo na aplikáciu článku 13 (3) základného nariadenia,\n- vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie pojem pracovník v zmysle článku 39 ES má\nautonómny význam v práve Únie a nemá byť vykladaný zužujúco. Za pracovníka je potrebné považovať\nkaždého, kto vykonáva skutočne a konkrétne činnosť, s výnimkou činností, ktoré sú tak obmedzené, že\nsa javia ako čisto okrajové a vedľajšie,\n- dôkazné bremeno leží nielen na Sociálnej poisťovni, ale aj na žalobcovi a zamestnávateľovi, a túto\npovinnosť, ktorá im vyplývala z vykonávacieho nariadenia si riadne nesplnili,\n- určenie poľského zákonodarstva zo strany poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS v praxi\nznamená, že aj keby došlo k zrušeniu napadnutých rozhodnutí, žalobca bude patriť pod poľskú\nlegislatívu,\n- do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,\no uložení pokuty a penále,\n- zákon o sociálnom poistení doručovanie rozhodnutí o vzniku a zániku povinného sociálneho poistenia\nosobitným spôsobom neupravuje a uvedený typ rozhodnutia nie je súčasťou taxatívneho vymedzenia\nrozhodnutí doručovaných do vlastných rúk podľa § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Sociálna\npoisťovňa postupuje na základe a v medziach zákona o sociálnom poistení a nemôže konať nad jeho\nrámec,\n- rozhodnutie o vzniku, resp. zániku poistenia sa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk,\n- predmetné rozhodnutia boli doporučenou zásielkou doručované na adresu žalobcu, ktorá bola\nzaevidovaná v systéme Sociálnej poisťovne, ako aj na adresu miesta podnikania zamestnávateľa.\nPredmetné rozhodnutia Sociálnej poisťovne, sa považujú za doručené žalobcovi, napriek tomu, že\npredmetné rozhodnutia prevzala osoba žijúca v spoločnej domácností so žalobcom,\n- doručovanie do zahraničia sa realizuje spravidla prostredníctvom pošty, a to buď formou obyčajného\ndoručovania alebo doručovania do vlastných rúk, v súlade s poštovými podmienkami pošty (JUDr.\nRadomír Jakab, Justičná revue 2006, JR- 2/2006, dátum publikácie 12. augusta 2008),\n- krajský súd mal posudzovať včasnosť podania žaloby, t. j. či žaloba bola podaná v lehote do dvoch\nmesiacov od doručenia napadnutého rozhodnutia. Žalobca v danom prípade túto zákonnú lehotu\nnedržal,\n- poukázala na rozsudky ktoré už nadobudli právoplatnosť: rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn.\n21Scud/22/2014, zo dňa 29. apríla 2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 21Scud/35/2014, zo\ndňa 14. januára 2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 21Scud/9/2013, zo dňa 3. decembra\n2014. Taktiež poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžso/22/2015,\nzo dňa 27. apríla 2016.\n6. Vzhľadom na uvedené navrhla, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil.\nB)\n7. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že:\n- prioritne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso 90/2015 zo\ndňa 14.12.2016 v skutkovo a právne obdobnej veci, v zmysle ktorého sťažovateľka nemala právomoc\nrozhodnúť o určení tzv. uplatniteľnej legislatívy vo vzťahu k osobám nachádzajúcim sa v rovnakom\npostavení ako žalobca,\n- z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva, že skutkový stav v administratívnom konaní mal byť\nzistený dostatočne a navyše žalobca, resp. jeho zamestnávateľ boli pri jeho zisťovaní málo činní.\nTakáto argumentácia je v rozpore s právnou úpravou týkajúcou sa zisťovania skutkového stavu v\nadministratívnom konaní,\n- bolo v tomto smere nevyhnutné zamerať sa predovšetkým na samotnú obsahovú náplň zamestnania\nžalobcu,\n- sťažovateľka nepristúpila k doplneniu dokazovania, nevyžiadala si od zamestnávateľa žalobcu ďalšie\ndoklady, nepristúpilo k výsluchu žalobcu ani k inému spôsobu preverenia tvrdení zamestnávateľa\nžalobcu,\n- určujúcim by bolo tiež vyžiadanie si stanoviska príslušného daňového úradu, nakoľko zamestnávateľ\nžalobcu bol registrovaným platiteľom DPH,\n- poukázal na rozhodnutie sťažovateľky č. 8519-5/2012-BA zo dňa 28.06.2012 (zamestnanec S. K.\nQ.), prostredníctvom ktorého sťažovateľka v skutkovo a právne obdobnej vec zrušila rozhodnutie svojej\norganizačnej zložky. Za účelom ďalšej podpory svojej argumentácie odkázal tiež na závery Krajského\n\nsúdu v Prešove v iných obdobných prípadoch, vyslovené napr. v rozsudku č. k. 5 S 29/2014-32 zo dňa\n18.02.2015,\n- rozhodnutie prvoinštančného orgánu verejnej správy sa zreteľne týka tak poistného vzťahu medzi\nžalobcom, resp. jeho zamestnávateľom na jednej strane a štátom, resp. sťažovateľkou, prípadne\nprvoinštančným orgánom verejnej správy na druhej strane, čo v celom rozsahu odôvodňuje potrebu\ndoručiť takého rozhodnutie žalobcovi do vlastných rúk v súlade s ustanovením § 212 ods. 3 písm. c)\nzákona o sociálnom poistení,\n- o správnosti záveru krajského súdu, podľa ktorého bolo rozhodnutie prvostupňového orgánu\nverejnej správy potrebné doručiť žalobcovi do vlastných rúk, svedčí napokon aj samotný postup\nsťažovateľky a prvoinštančných orgánov verejnej správy, ktoré dlhoročne zasielajú obdobné rozhodnutia\nzamestnancom a zamestnávateľom doporučene s doručenkou do vlastných rúk,\n- sťažovateľka podáva účelový výklad predmetných ustanovení zákona o sociálnom poistení o\ndoručovaní rozhodnutí v administratívnom konaní vzhľadom na judikovanú rozhodovaciu prax správnych\nsúdov, pričom poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 13Scud 6/2015-29 zo dňa\n04.11.2016.\n8. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok súdu potvrdil.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\n9. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S. s. p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Rozhodol bez nariadenia\npojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30. mája 2018 (§ 137\nods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\nPodľa § 212 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje\ndoručením rozhodnutia, ak tento zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je deň jeho\noznámenia.\nPodľa § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje\ndoručením rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a\npoznámkou „do vlastných rúk“. Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia\na) o nepriznaní dávky, odňatí dávky, znížení dávky alebo o zastavení výplaty dávky,\nb) o uložení povinnosti vrátiť neprávom vyplatené sumy na dávke,\nc) o poistnom, o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,1) o uložení pokuty a penále,\nd) o prerušení konania,\ne) o zastavení konania.\nPodľa § 178 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, do pôsobnosti pobočky patrí\na) rozhodovať v prvom stupni\n1. o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, ...\n8. o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie,\n9. o uložení pokuty a penále,...\n10. Sťažovateľka primárne namietala, že správny súd nesprávne právne posúdil preskúmavanú vec,\nt. j. meritum sporu (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). V tejto súvislosti kasačný súd\npoukazuje na to, že s týmto kasačným dôvodom zákonodarca spája právnu situáciu, kedy správny súd na\nsprávne a zákonným spôsobom zistený skutkový stav (§ 440 ods. 1 písm. f/ S.s.p.) bez vád zaťažujúcich\njeho rozhodovanie (písmena a/ až f/) nesprávne aplikuje objektívne právo v merite veci bez možnosti\nopory v doterajšej ustálenej rozhodovacej praxi kasačného súdu.\n11. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva správnym súdom je zapríčinená chybným výberom\nnormy hmotného práva alebo procesného práva, ktorá vo svojej hypotéze nemá také predpoklady,\naké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom\n\nkonkrétne spočíva v tom, že odvolací súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu\nprávnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na\nzistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Práve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze\nskutkového zistenia.\n12. Kasačný súd musí zdôrazniť, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri rozhodovaní o merite\nsporu zistil pochybenie v otázke právneho posúdenia v merite veci odôvodňujúce potrebu zrušenia\nnapadnutého rozsudku krajského súdu. V tejto súvislosti námietku sťažovateľky, že došlo k nedodržaniu\nzákonnej lehoty na podanie žaloby aj v súvislosti s tým, že rozhodnutie o vzniku, resp. o zániku poistenia\nsa neoznamuje doručením rozhodnutia do vlastných rúk, vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú.\n13. Krajský súd mal, ako vyplýva z napadnutého rozhodnutia za to, že žaloba bola podaná včas a\nmeritórne sa ňou zaoberal a na jej základe preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvoinštančným\nrozhodnutím správneho orgánu zrušil a vrátil vec sťažovateľke na ďalšie konanie a rozhodnutie. Kasačný\nsúd sa nestotožňuje s týmto právnym posúdením veci. Z administratívneho spisu súd zistil, že ako\nprvoinštančné správne rozhodnutie tak aj preskúmavané rozhodnutie bolo zaslané na adresu bydliska\nžalobcu, pričom obe rozhodnutia prevzal otec žalobcu M. I.. Preskúmavané rozhodnutie prevzal dňa\n10.04.2014. Správna žaloba proti preskúmavanému rozhodnutiu bola podaná osobne na Krajskom súdu\nv Prešove dňa 03.11.2015, teda zjavne po uplynutí dvojmesačnej lehote na podanie žaloby.\n14. Súd dáva do pozornosti, že zákon o sociálnom poistení pozná doručovanie do vlastných rúk\na tzv. „obyčajné“ doručovanie. Taxatívny výpočet rozhodnutí, ktoré je potrebné doručiť do vlastných\nrúk ustanovuje § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení. Rozhodnutie o nevzniknutí povinného\nnemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti\nsa v § 212 ods. 3 zákona o sociálnom poistení nenachádza, a preto sa doručovanie takéhoto rozhodnutia\ndo vlastných rúk nevyžaduje. Rozhodnutím o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia rozhoduje\nsťažovateľka a jej pobočky o tom, či účastník konania splnil zákonné predpoklady pre vznik, resp.\nzánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia\nv nezamestnanosti podľa § 20 zákona č. 461/2003 Z.z. v sporných prípadoch, ako bol aj ten žalobcov.\nPrávnou otázkou, ktorú záväzne rieši takéto rozhodnutie je teda existencia či neexistencia samotného\npoistného vzťahu. Naopak, rozhodnutím o poistnom je napr. rozhodnutie o predpísaní dlžného poistného\npodľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. V takomto prípade však musí byť celkom zrejmé a\nnepochybné, že povinné sociálne poistenie vzniklo a trvalo, resp. stále trvá. Právnou otázkou, o ktorej\nsa rozhoduje takýmto rozhodnutím je výška poistného, ktoré je subjekt podľa § 128 zákona č. 461/2003\nZ.z. povinný platiť a odvádzať.\n15. Odlišnosť oboch právnych inštitútov je zrejmá tiež zo systematického členenia zákona č. 461/2003\nZ.z., keď § 172 ods. 5 uvedeného zákona uvádza, že predmetom nedávkového konania je rozhodovanie\no vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, ako aj konanie o poistnom\nv sporných prípadoch. Zákonodarca teda tieto dve konania rozlišuje. Obdobne ustanovenie § 178\nods. 1 určuje, že do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o vzniku, prerušení a\nzániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch a v inom bode, že do pôsobnosti pobočky patrí tiež\nrozhodovanie o poistnom. Ide teda celkom zjavne o odlišné právne inštitúty, pričom zákon nevyžaduje\npri rozhodnutiach o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia doručovanie do vlastných rúk.\n16. Je preto potrebné konštatovať, že žalobcovi bolo preskúmavané rozhodnutie (ako aj prvoinštančné\nrozhodnutie) riadne doručené. Na tomto mieste kasačný súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalobca\nani netvrdil, že by nemal možnosť dozvedieť sa o obsahu preskúmavaného rozhodnutia a reagovať\nnaň, napr. v zákonnej lehote proti nemu podať žalobu. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva do\npozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“ t. j. „práva\npatria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú\no ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou\nstarostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv,\naby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje\npráva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných\nustanovení. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 08.11.2011, sp. zn. 1Sžr/38/2011). Zmeškanie lehoty na\npodanie žaloby nemožno odpustiť.\n\n17. Záverom kasačný súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n1Sžso/59/2015 zo dňa 26.09.2017, sp. zn. 9Sžsk/68/2017 zo dňa 26.07.2017, sp. zn. 10Sžsk/31/2017\nzo dňa 31.12.2017, v ktorých súd, vo vzťahu k doručovaniu obdobných rozhodnutí sťažovateľky ako\nv predmetnej veci, vyslovil rovnaký právny názor, že v prípade rozhodnutí o zániku, resp. nevzniknutí\nsociálneho poistenia nie je doručovanie do vlastných rúk povinné.\n18. Kasačný súd s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 462 ods. 1 S.s.p . Ostatnými sťažnostnými bodmi sa kasačný súd\nnezaoberal, nakoľko zistil závažný dôvod odôvodňujúci zrušenie napadnutého rozhodnutia krajského\nsúdu. Úlohou krajského súdu bude v ďalšom konaní vo veci opätovne rozhodnúť a zaoberať sa primárne\nvčasnosťou podania žaloby, pričom právnym názorom kasačného súdu je krajský súd viazaný (§ 469\nS.s.p.). Krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania v zmysle § 467 ods. 3\nS.s.p.\n19. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Scud/4/2015", "guid": "dc7e841f-d0b8-4486-94d9-6a4fbc845c8f:ed02962a-afab-437a-be40-465e4fa0af82", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "1439229a-0f47-4bf8-811e-6f72dad2f735:fa3f41e0-75a9-48ec-9224-fc97af720ee7", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2016:8015201118.3", "spisova_znacka": "13Scud/6/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 13Scud/6/2015 z 21. 12. 2016", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2016-12-21", "citacie_n": 9, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8015201118.3"}, {"guid": "26d9407d-7ead-4bde-9e7f-2fc019a63504:58241173-f306-40bd-a4ed-c04b43c3b3e0", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014200349.1", "spisova_znacka": "21Scud/22/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21Scud/22/2014 z 28. 4. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-04-28", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200349.1"}, {"guid": "261f3d5b-1018-45df-a1a6-ecbec425d1c1:034e7bf0-69f2-46b5-a3e9-3d75524397f9", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2015:5014200381.1", "spisova_znacka": "21Scud/35/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21Scud/35/2014 z 13. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2015-01-13", "citacie_n": 0, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2015:5014200381.1"}, {"guid": "35e04266-336c-4f6f-9685-d6350a62102d:7163dbd5-861a-41ee-95d9-069a47a84a82", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5013201180.1", "spisova_znacka": "21Scud/9/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 21Scud/9/2013 z 2. 12. 2014", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2014-12-02", "citacie_n": 24, "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5013201180.1"}], "citovane_v": []}