{"guid": "c17aee6d-5434-49a1-851c-9a87fbb04d0c:2a2d3684-34bf-4daf-b552-65f0faa4b7ef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015200977.1", "spisova_znacka": "8Sžk/27/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžk/27/2017 z 23. 8. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. augusta 2018, sp. zn. 8Sžk/27/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8015200977.1", "identifikacne_cislo": "8015200977", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-08-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "nazov": "§ 462 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-462.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-462"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/323", "nazov": "NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/323-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b", "nazov": "§ 3 ods. 1 písm. b) NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-3.odsek-1.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/323-1992/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 NP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/323/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/323-1992/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/274", "nazov": "zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-13.odsek-1", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-13.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-14.odsek-3", "nazov": "§ 14 ods. 3 zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-14.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/274/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/274-2009/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-462", "/SK/ZZ/1992/323#paragraf-3", "/SK/ZZ/2009/274#paragraf-13", "/SK/ZZ/2009/274#paragraf-14", "/SK/ZZ/2009/274#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a2d3684-34bf-4daf-b552-65f0faa4b7ef", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200977.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200977.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200977.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžk/27/2017\n8015200977\n23. 08. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:8015200977.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. E. J.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX O., 2/ Ing. K. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. č. d. XXX,\nXXX XX B. a 3/ Q. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX XX W. B., všetci právne zastúpení:\nspol. Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom, Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01\nPoprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Okresnému úradu Kežmarok, pozemkovému a lesnému\nodboru, Mučeníkov 4, 060 01 Kežmarok, za účasti: 1/ V. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XXX/XX, XXX\nXX F., 2/ X. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXX/XX, XXX XX Z., 3/ J. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom E.\nč. d. 5, XXX XX X., všetci právne zastúpení: JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom kancelárie\nNám. sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad, a 4/ Poľovníckej spoločnosti Úsvit, so sídlom Okružná 219, 059 52\nStará Lesná, IČO: 42 339 421, všetci právne zastúpení: JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom\nkancelárie Nám. sv. Egídia 11/6, 058 01 Poprad (advokát určený pre doručovanie) a súčasne vo vzťahu\nk účastníkom 1/ a 4/ JUDr. Norbertom Horváthom, advokátom so sídlom kancelárie Slnečná 592/2, 924\n01 Galanta, o preskúmanie zákonnosti postupu a opatrenia žalovaného č. OU-KK-PLO-2015/7836-4-AJ\nz 5. augusta 2015, konajúc o kasačnej sťažnosti pribratých účastníkov 1/ - 4/ proti rozsudku Krajského\nsúdu v Prešove č. k. 5S/39/2015-118 z 24. apríla 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/39/2015-118 z 24. apríla\n2017 z r u š u j e a vec v r a c i a krajskému súdu.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „správny súd“) napadnutým rozsudkom podľa § 191 ods. 1 písm. d/\na g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) zrušil opatrenie Okresného\núradu Kežmarok, pozemkového a lesného odboru č.j. : OU-KK-PLO-2015/7836-4-AJ z 5. augusta\n2015, ktorým podľa § 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Zb. o poľovníctve a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) 5. augusta 2015 zaevidoval zmluvu uzatvorenú\nmedzi Poľovníckou spoločnosťou Úsvit a vlastníkmi spoločného poľovného revíru Úsvit, resp. ich\nzástupcami. V predmetnom opatrení uviedol, že Krajský súd v Prešove vydal 20. mája 2015 rozsudok\nč. k. 6S/55/2014-36, ktorý nadobudol právoplatnosť 2. júla 2015 a ktorým zrušil opatrenie bývalého\nObvodného lesného úradu v Kežmarku zo 14. marca 2013, č. 2013/108-2 týkajúceho sa evidencie\nnájomnej zmluvy na poľovný revír Úsvit a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný ako miestne a vecne\npríslušný orgán štátnej správy na úseku poľovníctva podľa § 71 ods. 1 a 2 písm. c/ a § 74 ods. 1 písm. c/\nzákona o poľovníctve a § 16 ods. 1 tohto zákona po preskúmaní, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného\npoľovného revíru vlastniaci dvojtretinovú väčšinu poľovných pozemkov, obstaraní potrebných podkladov\nvrátane dokladov o vlastníctve poľovných pozemkov, resp. zastupovaní vlastníkov poľovných pozemkov\nv súlade s ustanoveniami zákona o poľovníctve a so závermi zhromaždenia vlastníkov poľovných\npozemkov túto zmluvu opätovne zaevidoval. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 22. júna 2017.\n\n2. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že sa nestotožňuje s námietkou žalobcov,\nže v danom prípade, ak zmluvu o užívaní poľovného revíru nepodpísali všetci piati splnomocnení\nzástupcovia, trpí takáto zmluva vadami a nemala byť žalovaným zaevidovaná, keď vlastníci poľovného\nrevíru Úsvit si zvolili počet piatich splnomocnencov a dohodli si rozsah tohto splnomocnenia tak, že stačí,\nak zmluvu o užívaní poľovného revíru podpíšu traja títo splnomocnenci. Aj keď zákon o poľovníctve\nv § 5 ods. 7 neupravuje, aby si vlastníci poľovných pozemkov určili rozsah oprávnení zvolených\nsplnomocnencov, z dikcie tohto ustanovenia nevyplýva, že takýto spôsob zakazuje. Správny súd sa\nstotožnil s argumentáciou žalovaného a s poukazom na čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky uzavrel,\nže ak zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali traja splnomocnení zástupcovia, bol dodržaný\nzákonný rámec určený v § 5 ods. 7 zákona o poľovníctve a zároveň bola naplnená aj vôľa vlastníkov\npoľovného revíru vyjadrená v uznesení č. 4 k bodu 5 zhromaždenia vlastníkov poľovného revíru.\n3. Správny súd zároveň po preskúmaní napadnutého opatrenia žalovaného v súlade s námietkami\nžalobcov dospel k záveru, že opatrenie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a\nnedostatok dôvodov, a to v činnosti správneho orgánu postupom podľa § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve,\nkeď z napadnutého opatrenia žalovaného, a ani z administratívneho spisu, ktorý žalovaný v konaní\nsprávnemu súdu predložil, nie je možné zistiť na základe akých skutočností a z akých údajov vychádzal\nžalovaný pri overovaní skutočnosti, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného revíru vlastniaci najmenej\nnadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Uviedol, že v administratívnom\nspise sa síce nachádzajú podania V. W. z 9. júla 2015 a z 2. augusta 2015, z obsahu ktorých\nvyplýva, že Poľovnícka spoločnosť Úsvit predložila splnomocnenia a zoznamy vlastníkov s rozdelením\nvýmer poľovného revíru, avšak v administratívnom spise absentuje potrebná dokumentácia, zoznam\nrozhodujúcich skutočností, teda zoznam vlastníkov, ich splnomocnených zástupcov, ako aj presná\nvýmera poľovného revíru, na základe ktorých by mohol žalovaný dospieť k záveru, že zmluvu podpísali\nvlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov\nz výmery poľovného revíru. V spise je založený iba hárok s rukou písanými výmerami jednotlivých\npoľovných revírov a k nim priradené percentá, avšak ani z týchto poznámok (pričom nie je zrejmé, kto\ntieto poznámky vyhotovil) nemožno dospieť k záveru, že žalovaný si vyššie uvedenú skutočnosť ako\npodklad pre evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru overil správne. V čl. IV údaje o poľovnom\nrevíre Zmluva o užívaní poľovného revíru z 1. marca 2013 obsahuje údaj o výmere poľovného revíru\n7 605 ha, ktorý bol uznaný rozhodnutím Lesného úradu v Poprade č. LU-221/1993-Ba z 11. júna\n1993 a výmeru poľovného revíru 7 188 ha, ktorý bol zistený ako aktuálny skutkový stav výmery\npoľovných pozemkov podľa listov vlastníctva a aktuálnych údajov z katastra nehnuteľností. Z notárskej\nzápisnice č. N 42/2013, Nz 5163/2013, ktorá osvedčovala priebeh zhromaždenia vlastníkov pozemkov\nv poľovnom revíri Úsvit na strane 4 nesporne vyplýva, že uznášaniaschopnosť zhromaždenia vlastníkov\npoľovných pozemkov podľa § 5 ods. 4 zákona o poľovníctve bola počítaná z celkovej výmery poľovného\nrevíru 7 188 ha. Z akej výmery poľovného revíru, teda či z uznanej výmery poľovného revíru alebo\nz výmery podľa aktuálneho stavu zisteného na zhromaždení vlastníkov poľovného revíru 7. februára\n2013 žalovaný pri overovaní skutočnosti, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru\nvlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru vychádzal,\nnebolo možné z obsahu administratívneho spisu zistiť. Správny súd uzavrel, že z obsahu napadnutého\nopatrenia žalovaného, ako aj administratívneho spisu teda absentujú podklady, na základe ktorých by\nžalovaný dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre evidenciu zmluvy podľa § 16 ods. 1 zákona.\nSprávny súd podotkol, že v administratívnom spise žalovaného sa nachádza vyjadrenie Ing. E. J. k\nnávrhu na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Úsvit zo 4. marca 2013, v ktorom Ing. E. J.\npoukazuje na skutočnosť, že z notárskej zápisnice, ktorá je priložená k zmluve vyplýva, že výmera\npoľovného revíru, z ktorej sa vychádzalo pri počítaní hlasov a rozhodovaní zhromaždenia vlastníkov\npoľovných pozemkov je 7 188 ha, pričom táto výmera bola zvolávateľmi zhromaždenia určená svojvoľne\nbez ohľadu na právoplatné rozhodnutie Lesného úradu v Poprade z 11. júna 1993, č. LU-221/1993-Ba,\nv ktorom je uvedená výmera 7 605 ha. Ako sa žalovaný s touto námietku Ing. E. J. v administratívnom\nkonaní podľa § 16 zákona o poľovníctve vysporiadal nie je zrejmé.\n4. Správny súd poukázal aj na podanie pribratých účastníkov, z ktorého vyplýva, že v tom čase sa na\nOkresnom súde v Poprade pod sp. zn. 20C/164/2013 viedlo konania, v ktorom sa žalobcovia dožadovali\nneplatnosti notárskej zápisnice, ktorá osvedčovala priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných\npozemkov zo 7. februára 2013, z čoho správny súd vyvodil záver, že už v čase administratívneho konania\no evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru bola spochybnená platnosť notárskej zápisnice z 15.\n\nfebruára 2013 č. N 42/2013, Nz 5163/2013, ktorá v súlade s ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve tvorila\npodklad pre rozhodovanie žalovaného o zaevidovaní resp. nezaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného\nrevíru, keď notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov ako\npodklad pre rozhodnutie správneho orgánu bola ako taká z hľadiska jej platnosti spochybnená, a o\nktorej platnosti resp. neplatnosti sa viedlo súdne konanie, teda správny orgán rozhodol predčasne,\nak na základe tejto notárskej zápisnice zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidoval a nevyčkal\nna právoplatné rozhodnutie súdu, v dôsledku čoho došlo zo strany správneho orgánu k porušeniu\nustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného\nrozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n5. O trovách konania správny súd rozhodol v súlade s ust. § 175 ods. 1 a § 167 S.s.p. tak, že úspešným\nžalobcom v 1., 2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania.\n6. Proti rozsudku krajského súdu podali pribratí účastníci 1/ - 4/ (ďalej aj „sťažovatelia“) včas kasačnú\nsťažnosť kde žiadali, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie\nkonanie. V kasačnej sťažnosti namietali, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil\núčastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu\npráva na spravodlivý proces, taktiež rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a\nodklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súd.\n7. Nesprávnym procesným postupom správneho súdu, ktorým došlo k porušeniu práva sťažovateľov na\nspravodlivý proces rozumejú sťažovatelia nesprávne hodnotenie - resp. nevyhodnotenie predložených\ndôkazov krajským súdom v takej miere, ktorá prekračuje rámec voľne prípustnej úvahy súdu a zakladá\nrozhodnutie v rozpore s príslušnými právnymi predpismi - t.j. arbitrárne rozhodnutie, keď zo záverov\nsprávneho súdu (ods. 35 a 36 rozsudku) namietajú, že tento sa nevysporiadal - v zmysle judikatúry\nneposkytol špecifickú odpoveď na argument, že skutočnosť, že zmluvu podpísali vlastníci spoločného\npoľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného\nrevíru, bola dostatočne preukázaná predloženou Notárskou zápisnicou N 42/2013, Nz 5163/2013, ktorou\nbol osvedčený priebeh zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri Úsvit. Z obsahu\ntejto zápisnice totiž vyplýva, že na tomto zhromaždení bol predložený zoznam všetkých vlastníkov\npoľovných pozemkov podľa aktuálnych údajov katastra nehnuteľností. Poukázali, že notárska zápisnica\nako dôkazný prostriedok v zmysle ust. § 205 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ktorý\nsa podľa § 5 S.s.p. použije primerane) je verejnou listinou, a preto skutočnosti v nej uvedené sa\npovažujú za pravdivé, pokiaľ sa nepreukáže opak (čo vyplýva aj z názoru Krajskej prokuratúry Bratislava\nuvedenom vo vyjadrení Kd 198/16/1100-12 z 30. septembra 2016). V uvedenom kontexte poukázali\nna rozhodnutia Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro\nBalani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,\nHiggins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Sťažovatelia súčasne poukázali aj na stanovisko Generálnej\nprokuratúry Vl/3 Gd 103/16/1000-4 z 31. mája 2016, z ktorého okrem iného vyplýva, že evidenčná\npovaha zmluvy je daná tým, že správny orgán pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru skúma\nlen zákonom vymedzené formálne skutočnosti (§ 16 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z.), pričom ako je\nuvedené ďalej: „Platná právna úprava vo vzťahu k poľovníctvu vychádza z oddelenia súkromnoprávnej\nroviny reprezentovanej zmluvou o užívaní poľovného revíru od verejnoprávnej roviny, ktorú predstavuje\nevidencia tejto zmluvy správnym orgánom. Písomná zmluva o postúpení užívania poľovného revíru\nje prejavom vôle vlastníkov - spoluvlastníkov poľovných pozemkov o nakladaní s právom viažucim\nsa výlučne k vlastníctvu pozemkov tvoriacich poľovný revír. Zákonodarca jednoznačným spôsobom\nstanovil podmienky za ktorých sa zvoláva zhromaždenie, ako aj samotný jeho priebeh. Za účelom\nsprávnosti a vierohodnosti priebehu zhromaždenia upravil zákonnú podmienku, aby jeho priebeh bol\nosvedčený notárskou zápisnicou. Notárska zápisnica tvorí nedielnu súčasť žiadosti o evidenciu zmluvy.\nZmluva je svojou povahou jednoznačne súkromnoprávnym aktom, ktorý vyjadruje zmluvne vyjadrenú\nvôľu jej účastníkov. Jej zmeny, doplnenia sú možné výlučne na základe prejavu vôle účastníkov zmluvy.\nRovnako ako platnosť; tak aj neplatnosť zmluvy môže byť preskúmaná výlučne súdom, ale nie správny\norgánom.“ Sťažovatelia ďalej uviedli, že keďže predmetná notárska zápisnica nebola právoplatným\nzrušujúcim rozsudkom v civilnom konaní určená za neplatnú, nemôže správny súd vo svojom rozhodnutí\nspochybňovať závery v nej uvedené, a žiadať od žalovaného správneho orgánu, aby túto verejnú listinu\nnerešpektoval, a podmienky účasti vlastníkov poľovných pozemkov skúmal vlastným dokazovaním.\n\n8. S námietkou nesprávneho procesného postupu správneho súdu súvisí aj námietka sťažovateľov\nohľadne nesprávneho právneho posúdenia, keď sťažovatelia mali zato, že správny súd pri vyslovení\nzáveru o nepreskúmateľnosti účasti vlastníkov poľovných pozemkov na zhromaždení aplikoval na\ndaný právny vzťah nesprávnu právnu normu, ak mal zato, že bolo povinnosťou správneho orgánu\nvykonať dokazovanie a zabezpečiť ďalšie podklady (ods. 39 rozsudku), na základe ktorých by tento\nsprávny orgán konštatoval splnenie podmienok účasti vlastníkov na zhromaždení. Ako poukázali, v\nprípade, ak by správny orgán pri evidencii zmluvy zisťoval splnomocnenia vlastníkov a obsahy ich\nvýmer, bolo by jeho povinnosťou k takto získaným podkladom dať možnosť sa účastníkom konania\nvyjadriť, namietať jeho zistenia a závery a pod.. Vzhľadom k tomu že sa na toto evidenčné konanie\nv zmysle § 79 zákona o poľovníctve predpisy o správnom konaní nevzťahujú, nie je takýto postup\nmožný, pretože by nemal oporu v predmetnom zákone. Opätovne poukázali na závery stanoviska\nGenerálnej prokuratúry Vl/3 Gd 103/16/1000-4 z 31. mája 2016, z ktorého vyplýva, že „...i keď nie\nje potrebné sa bližšie zaoberať dôvodmi, pre ktoré zákonodarca pristúpil k prijatiu takejto právnej\núpravy týkajúcej sa evidencie zmlúv o užívaní poľovného revíru, je potrebné minimálne zvýraznil. že\npráve rozdrobenosť pozemkového vlastníctva a nevyporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemkom\nboli dôvodom pre zavedenie evidenčného princípu pri zmluvách o užívaní poľovného revíru, pričom\ninkorporovanie zásady materiálnej pravdy do tohto konania by bolo popretím takejto normatívnej\núpravy.“, na základe čoho mali sťažovatelia za to, že ak správny orgán nie je oprávnený preskúmavať\nobsah a správnosť notárskej zápisnice pri zaevidovaní zmluvy o užívaní poľovného revíru, a nemá takéto\noprávnenie ani prokurátor pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy\n(netrestného dozoru prokuratúry). Ďalším naplnením nesprávneho právneho posúdenia veci správnym\nsúdom je prepojenie dvoch nezávislých konaní a to konania o evidencii zmluvy a konania o uznaní\npoľovného revíru. Správny súd sa nesprávne (ods. 37 rozsudku) stotožnil sa s vyjadrením Ing. E. J. k\nnávrhu na evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru Úsvit zo 4. marca 2013, v ktorom poukazuje\nna skutočnosť, že z notárskej zápisnice, ktorá je priložená k zmluve vyplýva, že výmera poľovného\nrevíru, z ktorej sa vychádzalo pri počítaní hlasov a rozhodovaní zhromaždenia vlastníkov poľovných\npozemkov je 7 188 ha, pričom táto výmera bola určená bez ohľadu na právoplatné rozhodnutie Lesného\núradu v Poprade z 11. júna 1993, č. LU-221/1993-Ba, v ktorom je uvedená výmera 7 605 ha, keď\nObvodný lesný úrad v Kežmarku zriadil poľovný revír Úsvit o výmere 7 605 ha, avšak plochu poľovných\npozemkov ohraničili výmerou 7 188 ha. Zvyšnú časť preto tvoria nepoľovné plochy. V zmysle ust. §\n16 zákona o poľovníctve bolo povinnosťou správneho orgánu z notárskej zápisnice - verejnej listiny\nzistiť, či sa v nej nachádza údaj o tom, že ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci\nnajmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru. Normatívny text\npredmetného ustanovenia preto vyslovene uvádza poľovné pozemky, ktorých výmera v schválenom\npoľovnom revíri Úsvit tvorí 7 188 ha. Sťažovatelia uviedli, že nie je povinnosťou správneho orgánu\nzaoberať sa ani vysvetľovať fyzickým osobám - Ing. E. J. tieto skutočnosti, a to najmä za situácie,\nkeď tento rozdiel bol náležite ozrejmený aj v samotnej notárskej zápisnici na str. 4 a 5. Zdôraznili, že\npokiaľ správny orgán v priebehu evidencie zmluvy nevykonáva dokazovanie, nie je jeho povinnosťou\nsa vysporiadať s podaniami a ani poskytovať na ne odpoveď vo vydanom opatrení. Správny súd tak\nnesprávne a bez opory v zákone vyslovil záver, že správny orgán túto povinnosť má, čím nesprávne\nprávne posúdil povinnosti tohto orgánu pri vydaní opatrenia - a dospel tak k nesprávnemu záveru o ich\nnesplnení. Záverom mali sťažovatelia za to, že správny súd nesprávne vec posúdil aj tým, že napriek\njeho vedomosti o konaní vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/l64/2013, a s vedomím,\nže jeho predmetom je otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie v tomto konaní, a napriek tomu,\nže uvedené zakladá v zmysle ust. § 100 ods. 2 písmeno a/ S.s.p. dôvod na prerušenie tohto konania,\ntoto konanie neprerušil.\n9. Sťažovatelia záverom kasačnej sťažnosti vyslovili, že majú za to, že napadnutý rozsudok správneho\nsúdu je porušením ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaných základných princípov (zásad)\nmateriálneho právneho štátu, najmä princípu materiálnej spravodlivosti a materiálnej ochrany zákonnosti\nvrátane princípov riadneho a spravodlivého procesu, princípu právnej istoty, a princípu predvídateľnosti\npráva vrátane predvídateľnosti rozhodnutí orgánov verejnej moci, ako aj princípu ochrany legitímnych\nočakávaní. Súčasne s kasačnou sťažnosťou podali sťažovatelia aj návrh na priznanie odkladného účinku\nkasačnej sťažnosti.\n10. Žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti sa stotožnil so sťažnostnými bodmi a nad\nrámec uviedol, že rozdielom významu pojmov „výmera poľovných pozemkov“ a „výmera poľovného\nrevíru“ sa správny súd vo svojich rozsudkoch skutočne aj napriek upozorneniam pribratých účastníkov\n\nnevysporiadal. S ohľadom na vznik precedensu v postupe evidencie zmlúv o užívaní poľovných revírov,\nuž alebo ešte nie zaevidovaných správnymi orgánmi, žalovaný poukázal na skutočnosť navodenia\nprávnej neistoty rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove č. k. 6S/55/2014-36 a 5S/39/2015-118, podľa\nktorých je správny orgán povinný dodržiavať špeciálny zákon a súčasne napĺňať právny názor vyslovený\nsúdom, ktoré si navzájom odporujú; na ľahkosť zrušenia opatrenia správneho orgánu a vyhnutie sa\nvlastného preskúmavania pravdivosti údajov vo verejnej listine a zmluve a ich následné zrušenie\nsamotným príslušným súdom; ak má správny orgán /aj keď nepríslušný/ skúmať vlastníctvo, preverovať\núdaje uvedené vo verejnej listine, tak súd neuviedol spôsob, hĺbku a formu vlastného preskúmavania\nzákonnej a materiálnej pravdy, aby toto bolo akceptovateľné samotným súdom. Žalovaný navrhol\nnapadnutý rozsudok ako nezákonný zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.\n11. Žalobcovia 1/ - 3/ (ďalej aj „žalobcovia“) vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedli, že\nna zhromaždení vlastníkov poľovných pozemkov 7. februára 2013 boli vznesené dôvodné námietky\nspochybňujúce výmeru pozemkov (aktuálny stav ku 7. februáru 2013 - 7 188 ha oproti stavu v roku 1993\n- 7 605 ha). Ako konštatoval aj konajúci súd - v administratívnom spise bol založený len hárok s rukou\npísanými výmerami jednotlivých poľovných revírov a k nim priradené percentá, teda nemožno dospieť\nk záveru prezentovanému sťažovateľmi, že preukázali, že sa zhromaždenia vlastníkov zúčastnila\nnadpolovičná väčšina vlastníkov poľovných pozemkov s tým, že táto skutočnosť má vyplývať z notárskej\nzápisnice. Žalobcovia sa stotožnili so záverom krajského súdu, že ani z notárskej zápisnice nie je\nzrejmé bez akýchkoľvek pochybností, z akej výmery poľovného revíru - teda či z uznanej alebo z\nvýmery podľa aktuálneho stavu - správny orgán vychádzal, teda nie je zrejmé, či zmluvu podpísali\nvlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov,\npreto aj podľa názoru žalobcov správny orgán nemal pri evidencii zmluvy jednoznačne preukázané,\nresp. nedostatočne skúmal, či boli splnené podmienky pre evidenciu tejto zmluvy podľa § 16 ods. 1\nzákona o poľovníctve. Uviedli, že správny orgán pri evidencii zmluvy je povinný preskúmať subjekty,\nktoré zmluvu uzatvorili a za tým účelom musí posúdiť, či došlo k splneniu zákonom požadovaných\npodmienok na evidenciu zmluvy. Musí teda skúmať aj to, kto je vlastníkom pozemkov v poľovnom\nrevíri a aké sú ich výmery. Len na základe takto vykonaného dokazovania môže správny orgán zistiť\nskutočný podiel hlasov vlastníkov a to jednak tých, ktorí boli na zhromaždení osobne zúčastnení, ako\naj tých, ktorí splnomocnili iné osoby. Pokiaľ sa správny orgán pred zaevidovaním zmluvy dostatočne\nnezaoberá skutočným podielom na celkovej výmere pozemkov vo vzťahu ku každému zo zúčastnených,\nresp. zastúpených na zhromaždení, nemôže dospieť k nespochybniteľnému záveru o tom, či sa na\nzhromaždení skutočne zúčastnili osoby, ktoré s ohľadom na výmeru pozemkov v poľovnom revíri mali\nnadpolovičnú väčšinu hlasov a ani k tomu, či a ako boli jednotlivé uznesenia schválené a či v konečnom\ndôsledku zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci vlastniaci najmenej 2/3-ovú väčšinu\npoľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, resp. ich zástupcovia. Na podporu poukázali na\nrozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/26/2013 z 8. októbra 2013. Žalobcovia mali za to, že rozsudok\nkrajského súdu bol vydaný v súlade s relevantnými zákonnými ustanoveniami, a preto sa nestotožňujú\nso sťažovateľmi, že v danej veci boli naplnené dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/\na h/ S.s.p. a navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.\n12. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)\npredovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej\nsťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podali\nsťažovatelia včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným\nsubjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu a jednohlasne (§ 139 ods. 4 k § 463 S.s.p.) dospel k záveru, že napadnuté\nrozhodnutie je potrebné zrušiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho\nsúdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený 23. augusta 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).\n13. O návrhu sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti rozhodol kasačný súd\nsamostatným uznesením č. k. 8Sžk/27/2017 z 13. júna 2018, tak, že návrhu vyhovel a kasačnej sťažnosti\npribratých účastníkov 1/ - 4/ priznal odkladný účinok. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. júna 2018.\n14. Predmetom kasačného konania bolo v rozsahu sťažnostných bodov preskúmať rozhodnutie\nsprávneho súdu ku dňu jeho právoplatnosti (§ 454 S.s.p.), to znamená posúdiť, či je správny záver\nsprávneho súdu, že z obsahu oznámenia a súvisiaceho administratívneho spisu žalovaného nie\n\nje možné zistiť na základe akých skutočností a z akých údajov vychádzal žalovaný pri overovaní\nskutočnosti, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu\npoľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, ako aj záver správneho súdu, že už v čase\nadministratívneho konania o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru bola spochybnená platnosť\nnotárskej zápisnice z 15. februára 2013, č. N 42/2013, Nz 5163/2013, ktorá v súlade s ust. § 16 ods. 1\nzákona o poľovníctve tvorila podklad pre rozhodovanie žalovaného o zaevidovaní resp. nezaevidovaní\nzmluvy o užívaní poľovného revíru, a teda správny orgán rozhodol predčasne, ak na základe tejto\nnotárskej zápisnice zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidoval a nevyčkal na právoplatné rozhodnutie\nsúdu.\n15. Žalobnou námietkou, že v danom prípade, ak zmluvu o užívaní poľovného revíru nepodpísali všetci\npiati splnomocnení zástupcovia, trpí takáto zmluva vadami a nemala byť žalovaným zaevidovaná, s\nktorou sa správny súd nestotožnil, sa kasačný súd nezaoberal, nakoľko tento záver správneho súdu\nnebol v kasačnej sťažnosti, ani v žiadnom inom podaní spochybňovaný.\n16. Kasačný súd opätovne poukazuje na ust. § 16 ods. 1 zákona o poľovníctve účinného v čase vydania\nžalobou napadnutého opatrenia, podľa ktorého evidenciu zmluvy vykoná príslušný okresný úrad a\nzmluvu zaeviduje, ak ju uzatvorila fyzická osoba alebo právnická osoba podľa § 13 ods. 1 a ak ju podpísali\nvlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov\nz výmery poľovného revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca\npriebeh zhromaždenia. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak\nna užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14\nods. 3 alebo ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1.\n17. Podľa zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) je notár\noprávnený osvedčiť aj iné skutočnosti, najmä priebeh losovania alebo predloženie vecí, ak majú právny\nvýznam, a ak sa uskutočnili v prítomnosti notára (§ 64 ods. 1). Za tým účelom spíše notár notársku\nzápisnicu, ktorá musí obsahovať presný opis deja, ktorý sa uskutočnil v jeho prítomnosti a ktorého bol\nsvedkom, ďalej miesto a čas osvedčovaného deja, meno, priezvisko, trvalé bydlisko (sídlo) žiadateľa o\nvydanie osvedčenia a tiež osôb na deji zúčastnených (§ 64 ods. 2). Osvedčovanie právne významných\nskutočností (napr. § 64 ods. 1) je notárskou činnosťou podľa § 3 ods. 1 písm. b), pričom listiny vyhotovené\nv rámci notárskej činnosti a ich osvedčené odpisy, potvrdenia sú verejnými listinami (§ 3 ods. 4).\n18. Charakter notárskej zápisnice ako verejnej listiny, zakladá vyvrátiteľnú domnienku o existencii\nskutočností v nej uvedených, v tomto prípade o priebehu zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov\nv Poľovnom revíri Úsvit a spôsobuje, že dôkazné bremeno o tvrdeniach opačných zaťažuje toho,\nkto v rámci súdneho, resp. iného administratívneho konania, tieto skutočnosti rozporuje. Pokiaľ teda\nexistuje tvrdenie, že spísaná notárska zápisnica neosvedčuje skutočný priebeh zhromaždenia vlastníkov\npoľovných pozemkov v Poľovnom revíri Úsvit, bolo povinnosťou toho, kto tieto skutočnosti tvrdí, označiť\na predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, respektíve navrhnúť vykonanie\ntýchto dôkazov súdom, pričom až do preukázania opaku platí prezumpcia správnosti obsahu verejnej\nlistiny.\n19. Notárska zápisnica obsahuje všetky zákonom predpokladané náležitosti (§ 47 ods. 1 Notárskeho\nporiadku) a z jej obsahu okrem iného vyplýva percentuálne vyjadrená účasť vlastníkov s ohľadom\nna ich vlastnícke práva (89,82 % výmery poľovných pozemkov), ako aj diskusia ohľadne námietok\nspochybňujúcich výmeru pozemkov (aktuálny stav ku 7. februáru 2013 - 7 188 ha oproti stavu v roku 1993\n- 7 605 ha), ktorý bol na mieste odôvodnený aktuálnym výstupom z evidencie katastra nehnuteľností,\nako aj ďalšími skutočnosťami - výstavba diaľnice, ROEP, plynutie času. Vo vzťahu k rozdielu vo výmere\npozemkov bolo v rámci súdneho konania osobitne uvedené, že Obvodný lesný úrad v Kežmarku zriadil\npoľovný revír Úsvit o výmere 7 605 ha, avšak plochu poľovných pozemkov ohraničili výmerou 7 188 ha,\nčo znamená, že zvyšnú časť tvoria nepoľovné plochy.\n20. Kasačný súd si za účelom ozrejmenia stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia\nzabezpečil rozhodnutie vo veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/164/2013,\npričom z uznesenia Okresného súdu Poprad č. k. 20C/164/2013-321 z 9. novembra 2017 zistil, že\npredmetom konania (žalobcov v tomto konaní v pozícii žalobcov a pribratých účastníkov v tomto\nkonaní v pozícii žalovaných) bolo určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru, pričom\n\nkonanie bolo toho času zastavené s tým, že na základe odvolania žalovaných Krajský súd v Prešove\nuznesením č. k. 9Co/30/2018-340 z 26. júna 2018 zmenil výrok uznesenia Okresného súdu Poprad č. k.\n20C/164/2013-321 z 9. novembra 2017 o trovách konania tak, že priznal žalovaným voči žalobcom nárok\nna náhradu trov konania. Uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. 20C/164/2013-321 z 9. novembra\n2017 nadobudlo čo do výroku, ktorým bolo konanie zastavené právoplatnosť 1. decembra 2017 a vo\nvýroku o trovách konania v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 9Co/30/2018-340 z 26.\njúna 2018 nadobudlo právoplatnosť 13. augusta 2018.\n21. Kasačný súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Prešove, ktorý v\npredmetnej civilnej veci, v uznesení č. k. 9Co/147/2014-167 zo 14. januára 2015, uviedol, že „...správny\nsúd v konaní o správnej žalobe nie je vecne oprávnený skúmať platnosť predmetnej zaevidovanej zmluvy\nako právneho úkonu a nemôže nahrádzať všeobecný súd. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je\nnahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmať zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy,\nteda posúdiť, či správne orgány splnili povinnosti ustanovené zákonom. Správny súd v tomto konaní\nnerozhoduje vo veci samej, ale len posudzuje, či rozhodnutie správneho orgánu je v súlade so zákonom,\nt.j. na vec sa vzťahujúcim hmotno-právnym a procesným predpisom.“.\n22. Vzhľadom na uvedené, kasačný súd konštatuje, že záver správneho súdu, podľa ktorého, už v čase\nadministratívneho konania o evidencii zmluvy o užívaní poľovného revíru bola spochybnená platnosť\nnotárskej zápisnice z 15. februára 2013, č. N 42/2013, Nz 5163/2013, ktorá v súlade s ust. § 16 ods. 1\nzákona o poľovníctve tvorila podklad pre rozhodovanie žalovaného o zaevidovaní resp. nezaevidovaní\nzmluvy o užívaní poľovného revíru, a teda správny orgán rozhodol predčasne, ak na základe tejto\nnotárskej zápisnice zmluvu o užívaní poľovného revíru zaevidoval a nevyčkal na právoplatné rozhodnutie\nsúdu, nemá oporu v reálnom stave a preto prevzatím tohto záveru došlo zo strany správneho súdu k\nnesprávnemu procesnému postupu, ktorým bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keď predmetom\ncivilného sporu vedeného na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 20C/164/2013 bolo určenie neplatnosti\nZmluvy o užívaní poľovného revíru a nie platnosť notárskej zápisnice z 15. februára 2013, č. N 42/2013,\nNz 5163/2013.\n23. Notárska zápisnica z 15. februára 2013, č. N 42/2013, Nz 5163/2013 doposiaľ nebola relevantným\nspôsobom spochybnená.\n24. Vo vzťahu k záveru správneho súdu, že opatrenie žalovaného je nepreskúmateľné pre\nnezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, a to v činnosti správneho orgánu postupom podľa § 16 ods. 1\nzákona o poľovníctve, keď z napadnutého opatrenia žalovaného, a ani z administratívneho spisu, ktorý\nžalovaný v konaní správnemu súdu predložil, nie je možné zistiť na základe akých skutočností a z akých\núdajov vychádzal žalovaný pri overovaní skutočnosti, či zmluvu podpísali vlastníci spoločného revíru\nvlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru, kasačný\nsúd uvádza, že okrem toho, že notárska zápisnica z 15. februára 2013 č. N 42/2013, Nz 5163/2013\nobsahuje prezentáciu prítomných vlastníkov a k ním prislúchajúce výmery pozemkov, obsahuje aj\ndiskusiu ohľadne rozdielov vo výmerách (stav ku 7. februáru 2013 - 7 188 ha oproti stavu v roku 1993 - 7\n605 ha), ktorá bola odôvodnená aktuálnym výstupom z evidencie katastra nehnuteľností, ako aj ďalšími\nskutočnosťami - výstavbou diaľnice, ROEPom a plynutím času. Zároveň z napadnutého opatrenia\nžalovaného vyplýva, že súčasťou administratívneho spisu žalovaného má byť aj cit. „listy vlastníctva /12\nšanónov/, plné moci /2 šanóny/“, avšak tieto správnemu súdu predložené neboli. Správny súd nemôže\n(a contrario k predošlej úprave § 350j ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) sankcionovať správny\norgán za nepredloženie časti spisového materiálu zrušením rozhodnutia. Vzhľadom na žalobné dôvody\na k tomu priložené prehlásenia, ako aj vzhľadom na námietky ohľadne nesúladu konštatovanej výmery\npoľovného revíru s určenou výmerou právoplatným rozhodnutím Lesného úradu v Poprade z 11. júna\n1993, č. LU-221/1993-Ba, bolo potrebné zo strany správneho súdu zabezpečiť si uvedenú podpornú\ndokumentáciu (ktorá bola predložená správnemu orgánu predkladateľom Zmluvy o užívaní poľovného\nrevíru) a namietané skutočnosti takto verifikovať.\n25. Kasačný súd zdôrazňuje, že na evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 13 zákona o poľovníctve\nsa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje (§ 79 ods. 2 zákona o poľovníctve) a zároveň\nzdôrazňuje, že vzhľadom na súkromný charakter zmluvy o užívaní poľovného revíru, správny orgán\nnie je oprávnený túto zmluvu hmotnoprávne preskúmavať mimo zákonom vymedzený rámec. Správny\n\norgán je teda oprávnený preskúmavať len, či zmluva obsahuje náležitosti ust. § 14 ods. 3 zákona o\npoľovníctve a či ju podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú\nväčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve). Správny\norgán nezaeviduje zmluvu len ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva\nnespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve alebo ak zmluva nie je uzatvorená so\nsubjektom podľa § 13 ods. 1 zákona o poľovníctve. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska\nzápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia, ktorá okrem iného osvedčuje aj účasť vlastníkov, ním\nprislúchajúce vlastnícke právo a od toho odvodené hlasovacie právo. Notárska zápisnica teda priamo\nosvedčuje, či zmluvu o užívaní poľovného revíru podpísali vlastníci spoločného poľovného revíru\nvlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného revíru.\n26. Záver správneho súdu o nepreskúmateľnosti napadnutého opatrenia žalovaného potom na základe\nskutočností obsiahnutých v notárskej zápisnici, priložených listoch vlastníctva a splnomocneniach, ako\naj s ohľadom na námietku pribratých účastníkov, že Obvodný lesný úrad v Kežmarku zriadil poľovný revír\nÚsvit o výmere 7 605 ha, avšak plochu poľovných pozemkov ohraničili výmerou 7188 ha, preto zvyšnú\nčasť tvoria nepoľovné plochy (ktorou sa správny súd opomenul zaoberať), vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci.\n27. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd vyhodnotil dôvody kasačnej sťažnosti pribratých účastníkov, že\nsprávny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu\npatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods.\n1 písm. f/ S.s.p.) a že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440\nods. 1 písm. g/ S.s.p.), za dôvodné, postupom podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil kasačnou sťažnosťou\nnapadnutý rozsudok a vzhľadom na rozsiahlu potrebu doplnenia dokazovania, vrátil vec správnemu\nsúdu na ďalšie konanie.\n28. V ďalšom konaní bude úlohou správneho súdu vyžiadať od žalovaného absentujúcu podpornú\ndokumentáciu (šanóny listov vlastníctva a splnomocnení), zabezpečiť si spisový materiál, resp. jeho\nnezoskartovanú časť, na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie Lesného úradu v Poprade z 11.\njúna 1993, č. LU-221/1993-Ba a v kontexte so žalobnými námietkami a vyjadreniami žalovaného a\npribratých účastníkov (najmä námietkou, že Obvodný lesný úrad v Kežmarku zriadil poľovný revír Úsvit\no výmere 7 605 ha, avšak plochu poľovných pozemkov ohraničili výmerou 7 188 ha, preto zvyšnú\nčasť tvoria nepoľovné plochy) preskúmať, či bolo negatívne preukázané, že zaevidovaná Zmluva o\nužívaní poľovného revíru neobsahuje náležitosti ust. § 14 ods. 3 zákona o poľovníctve, resp. či\nnebola podpísaná vlastníkmi spoločného poľovného revíru vlastniacimi najmenej nadpolovičnú väčšinu\npoľovných pozemkov z výmery poľovného revíru (§ 16 ods. 1 zákona o poľovníctve).\n29. O trovách konania (pred správnym aj kasačným súdom) rozhodne správny súd (§ 467 ods. 3 S.s.p.).\n30. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v pomere hlasov 3:0 (§\n139 ods. 4 k § 463 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/39/2015", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}