{"guid": "d9dab379-e0a8-40b9-b61b-cd939f1ce17e:0a659382-b3bf-49e6-b75c-9326baa3c100", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015200823.1", "spisova_znacka": "8Sžo/45/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/45/2016 z 29. 3. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. marca 2018, sp. zn. 8Sžo/45/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:8015200823.1", "identifikacne_cislo": "8015200823", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ľubica Krišková", "sudca_id": 88, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-lubica-kriskova-88", "datum_vydania": "2018-03-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-m", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. m) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-m", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-f", "nazov": "§ 22 ods. 2 písm. f) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-2.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "nazov": "§ 250ja ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250ja.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250ja"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-l", "nazov": "§ 4 ods. 2 písm. l) zákona č. 8/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/8/#paragraf-4.odsek-2.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/8-2009/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-l", "nazov": "§ 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1.pismeno-l", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2009/8#paragraf-4", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250ja", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0a659382-b3bf-49e6-b75c-9326baa3c100", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200823.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200823.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200823.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžo/45/2016\n8015200823\n29. 03. 2018\nJUDr. Jaroslava Fúrová\nECLI:SK:NSSR:2018:8015200823.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej\na členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu: T. N., trvale\nbytom Š. XX/A, XXX XX Ľ., právne zastúpeného: JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom\nHlavná č. 89, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Krajskému riaditeľstvu policajného zboru v Prešove,\nKrajskému dopravnému inšpektorátu, so sídlom Pionierska č. 33, 080 05 Prešov, o preskúmanie\nrozhodnutia žalovaného č. KRPZ-PO-KDI3-49/2015-P z 05. júna 2015, v konaní o odvolaní žalovaného\nproti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/32/2015-34 z 22. marca 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k. 1S/32/2015-34 z 22. marca\n2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2 písm.\nc/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-POKDI3-49/2015-P z 05. júna 2015, ktorým žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 58 ods. 1\nzákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“), rozhodol o odvolaní žalobcu\nproti rozhodnutiu Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresného dopravného inšpektorátu Prešov\nč. ORPZ-PO-ODI2-844/2014-P zo 04. marca 2015 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa“) tak, že odvolanie zamietol a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým\ntento uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona č. 372/1990\nZb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), na tom skutkovom\nzáklade, že ako účastník cestnej premávky porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. l/ a písm. m/ zákona č.\n8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej\npremávke“), pretože dňa 19. augusta 2014 v čase o 13:10 hod., v Prešove na Ul. Prešovskej smerom do\ncentra mesta a následne aj na Ul. Bardejovskej v Prešove, viedol osobné motorové vozidlo zn. Hyundai\nGetz, ev. č.: L. XXXEU, pričom počas vedenia vozidla držal v pravej ruke mobilný telefón, resp. jeho\nmaketu s nápisom na zadnej strane „škrabka na ľad“, ktorý jeho zadnou stranou nasmeroval na vozidlo\nPZ (ako keby vyhotovoval kamerový záznam), čím počas vedenia používal telefónny prístroj okrem\ntelefonovania s použitím systému „voľné ruky“ alebo vykonával inú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s\nvedením vozidla a následne pri odbočovaní z Ul. Bardejovskej v Prešove vľavo k ČS OMV, cez otvorené\nokno vystrčil z vozidla ruku, ktorou ukazoval hanlivé gesto smerom k neoznačenému služobnému vozidlu\nPolicajného zboru zn. Audi A6, za čo mu podľa § 22 ods. 2 písm. f/ zákona o priestupkoch uložil pokutu vo\nvýške 80,- €, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi\ntrovy konania v sume 331,13 € titulom trov právneho zastúpenia.\n\nKrajský súd, z priložených administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa\nzistil, že správny orgán prvého stupňa uznal žalobcu vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti\na plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. l/ zákona o priestupkoch, ktorého sa mal\ndopustiť na tom skutkovom a právnom základe, ako je uvedené vyššie. Za tento priestupok žalobcovi\nuložil pokutu vo výške 80,- € a zaviazal ho nahradiť trovy konania. Na základe odvolania žalobcu\nvo veci rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím ako príslušný druhostupňový správny orgán tak,\nže odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku.\nV odôvodnení rozhodnutia poukázal na prvostupňové rozhodnutie, obsah odvolania a poukázal na\nto, že preskúmal napadnuté rozhodnutie a aj konanie, ktoré vydaniu predchádzalo v celom rozsahu\na nezistil dôvody k jeho zmene ani k zrušeniu. Pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z predloženého\nspisového materiálu, a to správy o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy zo dňa\n05. novembra 2014, záznamu o podaní vysvetlenia L.. T.. C. P. zo dňa 19. augusta 2014, záznamu\npodaní vysvetlenia T.. T.. T. X. zo dňa 19. augusta 2014, záznamu o podaní vysvetlenia L. Y. zo dňa\n09. septembra 2014, záznamu o podaní vysvetlenia T. N.É. zo dňa 03. novembra 2014 a 10. novembra\n2014, fotodokumentácie, výpisu z evidenčnej karty vodiča T. N. zo dňa 05. novembra 2014, výpisu z\nevidenčnej karty vozidla ev. č.: L. zo dňa 06. novembra 2014, fotokópie knihy prevádzky dopravného\nprostriedku, rozkazu o uložení sankcie za priestupok zo dňa 10. novembra 2014, odporu proti rozkazu\nzo dňa 15. januára 2015, predvolania na ústne pojednávanie o priestupku zo dňa 06. februára 2015,\nzápisnice z ústneho pojednávania o priestupku zo dňa 04. marca 2015, rozhodnutia o priestupku zo\ndňa 04. marca 2015, odvolania proti rozhodnutiu o priestupku, stanoviska prvostupňového správneho\norgánu k podanému odvolaniu zo dňa 20. apríla 2015 a ďalších písomnosti tvoriacich súčasť spisového\nmateriálu. Zo záznamu o podaní vysvetlenia T.. P. zo dňa 19. augusta 2014 okrem iného vyplýva, že\npri vedení služobného motorového vozidla v smere od Sekčova do centra mesta popod viadukt, pri\nkrižovatke s Ul. Nižnianskou pred nimi idúci vodič vozidla Hyundai Getz náhle zastavil pri krajnici, pričom\nmenovaný so svojim spolujazdcom - T.. X. spoločne pozerali do vozidla, ktoré náhle zastavilo. Menovaný\nako vodiča tohto vozidla opoznal T. N., ktorý v ruke držal mobilný telefón, ktorý mal zadnou časťou\nnasmerovaný na služobné vozidlo. Tomuto konaniu T. N. menovaný nevenoval pozornosť a v jazde\npokračoval na Ul. Bardejovskú, v smere do centra mesta. Na uvedenej ulici viedol služobné vozidlo v\npravom jazdnom pruhu, pričom na úrovni ČS Lukoil ich T. N. jazdiaci s vozidlom Hyundai Getz v ľavom\njazdnom pruhu dostihol a jazdil vedľa služobného vozidla. Počas tejto jazdy si menovaný všimol, že T. N.\nmá pravú ruku natiahnutú smerom k služobnému vozidlu a v ruke držal mobilný telefón. Následne na Ul.\nDuklianskej pred ČS Slovnaft menovaný odbočoval vpravo s vozidlom na útvar na Kúty a T. N. odbočil\nvľavo k ČS OMV. Počas toho sa menovaný pozeral smerom k vozidlu vedenému T. N., pričom videl\nako tento cez otvorené okno vystrčil ruku a vztýčeným prostredníkom ukázal smerom k služobnému\nvozidlu. Obdobné skutočnosti vyplývajú aj zo záznamu o podaní vysvetlenia T.. T. X. zo dňa 19. augusta\n2014 - spolujazdca T.. P. a síce, že počas jazdy v pravom jazdnom pruhu na Ul. Bardejovskej pri ČS\nLukoil sa na ich úroveň v ľavom jazdnom pruhu dostalo vozidlo Hyundai Getz, vedené T. N., ktorého\njednoznačne opoznal, pričom zreteľne videl ako má T. N. natiahnutú pravú ruku, v ktorej drží mobilný\ntelefón, ktorý má nasmerovaný na služobné vozidlo. Pri odbočovaní T. N. vľavo na Ul. Duklianskej k ČS\nOMV cez otvorené okno vystrčil ruku a vztýčeným prostredníkom ukázal smerom k služobnému vozidlu.\nK veci podal vysvetlenie aj L. Y. - vlastník vozidla Hyundai Getz, ktorý do záznamu o podaní vysvetlenia\nzo dňa 09. septembra 2014 uviedol, že predmetné vozidlo zapožičal T. N., ktorý ho s jeho súhlasom\nužíva už cca 3 roky. Zo záznamu o podaní vysvetlenia T. N. zo dňa 03. novembra 2014 okrem iného\nvyplýva, že dňa 19. augusta 2014 v čase o 13:10 hod. viedol motorové vozidlo zn. Hyundai Getz, ev. č.\nL. po Ul. Makarenkovej, následne K2, Cintorínskej a Bardejovskej v Prešove, kde bol prenasledovaný\nvozidlom ev. č. I...., ktoré pozná a vie, že ide o služobné vozidlo. Menovanému bolo podozrivé, či nedošlo\nk zneužitiu právomoci verejného činiteľa. Príslušníci PZ vo vozidle zle videli čo drží v ruke, nakoľko podľa\njeho slov držal v ruke škrabku na ľad, ktorú prikladá k spisu. Vyhláška hovorí o tom, že nesmie obsluhovať\ntelefónny prístroj, pričom výkladový slovník jasne hovorí o tom, čo je telefónny prístroj, preto k žiadnemu\npriestupku nedošlo. Dňa 10. novembra 2014 T. N. doplnil svoje vyjadrenie zo dňa 03. novembra 2014,\npričom uviedol, že si nepamätá na žiadne hanlivé gesto, ktoré mal ukázať k služobnému vozidlu a žiadne\nhanlivé gestá neukazoval. Spisový materiál zároveň obsahuje fotodokumentáciu predmetu, ktorý mal T.\nN. počas vedenia vozidla držať v ruke. Zachytený predmet je nápadne podobný s telefónnym prístrojom.\nPredná strana predmetu v hornej časti je označená značkou „SonyEricsson“ a v spodnej časti „XPERIA“,\nmedzi týmito nápismi je plocha pripomínajúca display mobilného telefónneho prístroja s tromi ikonami\nna pracovnej ploche. Zároveň plocha pripomínajúca display vykazuje známky poškodenia v ľavej časti\npredmetu a v ľavom dolnom rohu. Zadná časť predmetu obsahuje tri časti kruhového tvaru pripomínajúce\nobjektív kamery, resp. fotoaparátu, blesk a logo firmy Sony Ericsson. Ďalej obsahuje časť obdĺžnikového\n\ntvaru s nápisom „SKRABKA NA LAD“. Na uvedenom základe správny orgán ODI v Prešove dňa 10.\ndecembra 2014 vydal rozkaz o uložení sankcie za priestupok, ktorým uznal T. N. vinným z porušenia\n§ 4 ods. 2 písm. l/, m/ Zákona o cestnej premávke, a tým zo spáchania priestupku podľa § 22 ods.\n1 písm. l/ Zákona o priestupkoch. Zároveň menovanému uložil sankciu, a to pokutu vo výške 80,- €.\nPredmetný rozkaz T. N. osobne prezval dňa 30. decembra 2014 a v súlade jeho poučením podal proti\nrozkazu odpor v zákonnej lehote. V podanom odpore uviedol obdobné skutočnosti ako v už opísanom\nodvolaní proti rozhodnutiu o priestupku. Okrem iného navrhol správnemu orgánu zistiť, či hliadka PZ,\nktorá ho údajne videla, nemala v tom čase - august 2014 dovolenku. Podaním odporcu sa rozkaz v\nzmysle § 87 ods. 4 Zákona o priestupkoch zrušil a správny orgán ODI v Prešove pokračoval v konaní\npredvolaním účastníka konania na ústne pojednávanie o priestupku, ktorého termín stanovil na deň 04.\nmarca 2015. V stanovenom termíne sa účastník konania osobne dostavil na ústne pojednávanie, kde po\noboznámení sa s obsahom spisového materiálu a zákonnom poučení uviedol, že v celom rozsahu trvá\nna vyjadrení zo dňa 09. januára 2015 (pozn. odpor proti rozkazu), a to je všetko, čo chce k veci uviesť.\nNa nasledujúce otázky správneho orgánu odpovedal spôsobom, že všetko už uviedol na OO PZ Prešov\n- Sever, resp. je to v spise. Odvolací správny orgán dospel k záveru, že vyjadrenia T. N. zabezpečené v\nštádiu objasňovania priestupku a jeho vyjadrenia v podaných opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu\nsprávneho orgánu ODI v Prešove si v podstatných častiach odporujú, nezhodujú a na tomto základe ich\nhodnotí ako klamlivé, zavádzajúce a účelové.\nKrajský súd z obsahu administratívnych spisov žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa vyvodil,\nže žalobca do záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch v znení\nneskorších predpisov dňa 03. novembra 2014 č. p.: ORPZ-PO-OPP3-292/2014-P na Obvodnom\noddelení Policajného zboru Prešov - Sever uviedol, že po zákonnom poučení, ktoré mu v plnej miere\nporozumel, k veci uvádza, že dňa 19. augusta 2014 v čase o 13:10 hod. viedol osobné motorové vozidlo\nzn. Hyundai Getz, ev. č.: L. XXXEU, ktoré užíva so súhlasom majiteľa vozidla L. Y. v Ľ.D., po Ul. T.,\nvozidla I. je služobné auto Ministerstva vnútra, ktoré dôverne pozná a niekoľkokrát sa v tomto takisto\nviezol. Menovaný ďalej uviedol, že keď vozidlo zbadal na Ul. T. a vedel, o aké vozidlo sa jedná, bolo\nmu podozrivé, či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa, nakoľko takéto vozidlo má slúžiť\npri akciách voči najzávažnejším kriminálnym živlom a prevoz chránených svedkov a nie na prevoz\nstavebného materiálu... . T. N. ďalej uviedol, že bol týmto vozidlom prenasledovaný po Ul. T. smerom\nna Ul. K2, následne bol vozidlom prenasledovaný k Ul. S. po Ul. X. smerom do Prešova. Príslušníci v\naute zrejme nadmerným užívaním anabolík a steroidov zle videli, čo T. N. drží v ruke, nakoľko podľa\nslov T. N. držal v ruke škrabku na ľad, ktorú menovaný prikladá k spisu. T. N. ďalej uviedol, že vyhláška\nhovorí o tom, že vodič nesmie obsluhovať telefónny prístroj, pričom výkladový slovník jasne hovorí o\ntom, čo je telefónny prístroj, preto k žiadnemu priestupku podľa slov T. N. nedošlo. T. N. ďalej uviedol, že\ntúto vec treba odstúpiť na SKIS KE pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, ktorého\nsa mal dopustiť príslušník PPÚ Prešov tým, že svojvoľne používal toto auto pre súkromnú potrebu... .\nTento záznam je opatrený textom T. N., nečitateľný podpis. Žalobca v priebehu priestupkového konania\nnepoprel, že tento záznam o podaní vysvetlenia podpísal, až následne začal tvrdiť, že porušenia\npovinnosti vodiča podľa § 4 ods. 2 písm. l/ nedošlo v uvedený deň, a že išlo o neskoršie obdobie.\nTieto námietky žalobcu krajský súd považuje za účelové, irelevantné, a je toho názoru, že v súlade so\nzákonom postupovali správne orgány, ak dospeli k záveru, že v konaní bolo nepochybne preukázané,\nže žalobca porušil povinnosť upravenú v § 4 ods. 2 písm. l/, pretože počas vedenia vozidla vykonával\ninú obdobnú činnosť, ktorá nesúvisí s vedením vozidla, teda držal podľa jeho názoru škrabku na ľad\na nevenoval sa dostatočne vedeniu osobného motorového vozidla. Pre posúdenie naplnenia skutkovej\npodstaty priestupku podľa § 22 ods. 2 písm. l/ zákona o priestupkoch v znení neskorších predpisov v\nspojení s § 4 ods. 2 písm. l/ je nepodstatné, či žalobca držal v ruke mobilný telefón alebo jeho maketu, o\nktorej tvrdí, že ide o škrabku na ľad. O spáchaní priestupku jednoznačne svedčí obsah záznamu o podaní\nvysvetlenia žalobcom dňa 03. novembra 2014. Krajskú súd poukázal, že podľa súdnej judikatúry, a to\nna základe rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva je zdôrazňované, že vo veciach priestupkov\nide o veci trestného charakteru bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Vo všetkých veciach trestného\ncharakteru musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý\nproces podľa čl. 6 Dohovoru a s odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 8Sžo/87/2008\nzo dňa 29. apríla 2008. Medzi základné princípy trestného práva patrí aj princíp in dubio pro reo, teda\nv pochybnostiach v prospech obvineného, ktorá platí aj pre administratívne trestanie a ďalej právo na\nodôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa ukladá správna sankcia. Ďalej platí princíp, že dôkazné bremeno\nv konaní spočíva na správnom orgáne. Krajský súd z obsahu administratívneho spisu ďalej vyvodil,\na táto skutočnosť je medzi účastníkmi konania sporná, že žalobca použil hanlivé gestá vo vzťahu k\n\ninému účastníkovi cestnej premávky, čo vyplýva z obsahov záznamu o podaní vysvetlenia podľa § 59\nods. 3 Zákona o priestupkoch zo dňa 19. augusta 2014 č. p.: ORPZ-PO-OPPS-292/2014-P L.. T.. C. P.,\nktorý záznam okrem iného uvádza, že počas toho ako sa L.. T.. P. spoločne s T.. T.. X. pozreli smerom\nk vozidlu, ktoré viedol T. N., tento cez otvorené okno vystrčil ruku a vztýčeným prostredníkom ukázal\nsmerom k služobnému vozidlu. Rovnaký údaj vyplýva aj zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 19.\naugusta 2014 T.. T.. T. X.. Z uvedeného teda vyplýva, že je tu tvrdenie proti tvrdeniu, keď žalobca popiera,\nžeby bol vo vzťahu k posádke osobného motorového vozidla príslušníkom Policajného zboru použil\nhanlivé gesto a tvrdeniam príslušníkov Policajného zboru. Krajský súd vychádzal z právneho názoru\nuvedeného v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 10Sžd/7/2013 zo dňa 26. júna\n2013 a z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 1Sžd/39/2012 zo dňa 20. februára\n2014, z ktorých vyplýva, že výpoveď policajta má takú istú váhu ako výpoveď obvineného z dopravného\npriestupku. Za stavu, ak existuje výpoveď policajtov a výpoveď obvineného, ktorý tvrdí, že priestupok\nnespáchal, tieto majú rovnakú váhu, a teda pri neexistencii iných dôkazov vzniká dôkazná núdza.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti a na námietky žalobcu vo vzťahu k zaujatosti príslušníka Policajného\nzboru C. P.W. sa žalovaný s odvolacími námietkami dostatočne a presvedčivo nevyrovnal a skutkový stav\nnebol zistený dostatočne. Po preskúmaní rozhodnutia žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v\nžalobe súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané na základe nedostatočne zisteného\nskutkového stavu veci, a preto podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil\nvec žalovanému na ďalšie konanie a uložil žalovanému vykonať dokazovanie na preukázanie naplnenia\nobsahu porušenia povinnosti vodiča žalobcom podľa § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o cestnej premávke s\ntým, že pokiaľ nespochybniteľne porušenie tejto povinnosti žalobcom nebude preukázané, môže žalobca\nbyť postihnutý iba za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l/ iba v spojení s ustanovením § 4 ods. 2 písm.\nl/ Zákona o cestnej premávke.\nNáhradu trov konania podľa § 250k ods. 1 OSP priznal žalobcovi, ktorý mal úspech v konaní, a to\nnáhradu trov právneho zastúpenia za 4 úkony právnej služby s príslušným režijným paušálom.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote z dôvodu § 205 ods. 2 písm. f/ OSP\nodvolanie a navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.\nUviedol, že KDI v Prešove - ako príslušný odvolací správny orgán, preskúmal napadnuté rozhodnutie\no priestupku, ktoré vydal ODI v Prešove 04. marca 2015 pod č. p.: ORPZ-PO-ODI2-844/2014-P, ako\naj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu, rozhodnutie o priestupku v zmysle\n§ 59 ods. 2 správneho poriadku potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. T. N. podal žalobu, ktorou\nsa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom krajský súd po preskúmaní\nnapadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo konštatoval, že zistenie skutkového stavu\nje nedostačujúce na posúdenie veci, napadnuté rozhodnutie zrušil a vec v zmysle § 250j ods. 2 písm.\nc/ OSP vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Dôvodom na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia a\nvrátenia veci žalovanému bola skutočnosť týkajúca sa dokazovania porušenia § 4 ods. 2 písm. m/\nzákona o cestnej premávke žalobcom. Nakoľko v predmetnom prípade ide o tvrdenie príslušníkov\nPolicajného zboru proti tvrdeniu, keď žalobca popiera, že by bol vo vzťahu k posádke osobného\nmotorového vozidla, príslušníkom Policajného zboru použil hanlivé gesto. Je všeobecne známe, že\nbremeno dôkazu v konaniach, v ktorých sa vyvodzuje administratívno-právna zodpovednosť zaťažuje\nsprávny orgán a dokazovanie je fakticky podstatou konania o správnych deliktoch. Dokazovanie\nje teda súborom procesných úkonov a vyjadruje vzťah medzi hmotnoprávnou zásadou zákonného\nvymedzenia správnych deliktov a správnych sankcií a procesnoprávnym pravidlom stíhania obvineného\nzo správneho deliktu len zo zákonných dôvodov a ide teda o stav, v ktorom orgán verejnej správy skúma\npravdivosť svojho subjektívneho presvedčenia o vine obvineného, ale súčasne je pri realizácii všetkých\núkonov viazaný právom. Tak, ako je zrejmé, iné dôkazy o naplnení skutkovej podstaty priestupku\npodľa § 22 ods. 1 písm. 1/ zákona o priestupkoch v spojení s § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o cestnej\npremávke okrem výpovede svedkov neexistujú. Za stavu, ak existuje výpoveď policajtov a výpoveď\nobvineného, ktorý tvrdí, že priestupok sa nestal, tieto majú rovnakú váhu, a teda pri neexistencii iných\ndôkazov vzniká dôkazná núdza. V tejto súvislosti KS v Prešove poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn.: 8Sžo/87/2008 zo dňa 29. apríla 2008, 10Sžd/7/2013 zo dňa 26. júna 2013\na 1Sžd/39/2012 zo dňa 20. februára 2014. Po takomto dôkladnom posúdení odôvodnenia napadnutého\nrozsudku žalovaný zistil, že dôvodom na zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného bola\nskutočnosť, že porušenie ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o cestnej premávke žalobcom\nvyplývalo iba z vyjadrení príslušníkov Policajného zboru, ktoré boli konfrontované s vyjadrením žalobcu.\nVzhľadom k tomu, že na preukázanie tohto porušenie neexistuje iný dôkazný prostriedok vznikla\n\ndôkazná núdza. V prvom rade žalovaný považuje za potrebné uviesť, že svedkovia - príslušníci\nPolicajného zboru vypovedali o udalosti tak, ako to zaznamenali svojimi vnemami, ich výpovede sú\nzhodné v tom, že videli žalobcu ako vodiča vozidla, ktorý keď začal odbočovať s vozidlom vľavo cez\notvorené okno vystrčil ruku a vztýčeným prostredníkom (vztýčený prostredník je všeobecne považovaný\nza hanlivé gesto) ukázal smerom k služobnému vozidlu. Tak ako to žalovaný uviedol už v odôvodnení\nrozhodnutia, uvedené gesto je špecifické a nezameniteľné s inými gestami. Posúdením predmetného\ngesta vodičom vozidla, toto gesto nemohlo byť zamenené s iným gestom, resp. ani ho nemohlo čo i\nlen pripomínať, ako aj s poukazom, že predmetné gesto nie je merateľná veličina, ktorej existenciu je\npotrebné dokazovať technickým prostriedkom, má žalovaný za to, že subjektívna stránka hodnotenia\nsvedkov nemôže spôsobiť spochybnenie nimi vnímanej a následne opísanej udalosti. V tejto súvislosti\nžalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžd/11/2014 zo dňa\n27. októbra 2014. Na tomto základe a teda, že v predmetnej veci neexistuje záznam technického\nprostriedku žalovaný hodnotil dva rovnocenné dôkazné prostriedky a síce vyjadrenie svedkov vo\nvzájomnej súvislosti s vyjadrením žalobcu. Zistil tak, že vyjadrenie žalobcu, vo vzťahu k obvineniu,\nresp. podozreniu, že ako vodič použil voči ostatným účastníkom cestnej premávky hanlivé gesto zo\ndňa 03. novembra 2014 neobsahuje zmienku o hanlivom geste, teda žalobca nepovažoval za potrebné\nsa k uvedenému žiadnym spôsobom vyjadriť, pričom jeho vyjadrenie zo dňa 10. novembra 2014\nobsahuje, napriek svojmu stručnému obsahu, rozpor spočívajúci v tom, že žalobca si na jednej strane\nnepamätá žiadne hanlivé gesto, ktoré mal ukázať a na druhej strane si je istý, že žiadne hanlivé\ngesto neukázal. Ak teda si je žalobca istý, že žiadne hanlivé gesto neukázal, tak ako to prezentoval,\npotom jeho vyjadrenie, že si na takúto skutočnosť nespomína je nelogické. Uvedený rozpor podľa\nnázoru žalovaného znižuje hodnovernosť žalobcom opísaných skutočností. Aj keď je nepochybné, že\nbolo povinnosťou správneho orgánu spáchanie skutku žalobcovi preukázať neznamená to, že takýmto\ndôkazom je len dôkaz zabezpečený technickým zariadením, alebo inou nestrannou osobou, pretože\nto zo zákona o priestupkoch nevyplýva. Každú vec je potrebné posudzovať individuálne a podľa\nkonkrétnych okolností. Vzhľadom na konkrétne okolnosti a síce vyjadrenie svedkov, ktoré sú zhodné\nv tom, že obaja videli protiprávne konanie žalobcu a rozporné vyjadrenie žalobcu, ktorý protiprávne\nkonanie popiera, žalovaný považuje za preukázané, že porušením § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o cestnej\npremávke sa žalobca dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22\nods. 1 písm. 1/ zákona o priestupkoch. Odlišné vyjadrenie žalobcu spočívajúce v tom, že hanlivé gesto\nnepoužil, resp., že si na túto skutočnosť nespomína, vzhľadom na jeho vyjadrenie, ktorým telefónny\nprístroj označil ako „škrabku na ľad“ nemôže podľa názoru žalovaného spochybniť tvrdenie dvoch\nsvedkov, v tomto prípade príslušníkov Policajného zboru. Vyjadrenie žalobcu, že počas jazdy držal v\nruke škrabku na ľad a predloženie fotografie telefónneho prístroja s nápisom „Škrabka na ľad“ znamená\narogantný prístup žalobcu k orgánom konajúcim v predmetnej veci. Porušenie povinnosti vyplývajúcej z\nustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o cestnej premávke žalobcom považuje žalovaný za dostatočne\npreukázané aj z dôvodu, že žalobca sa počas vedenia vozidla dopustil aj iného porušenia pravidiel\ncestnej premávky - § 4 ods. 2 písm. l/ zákona o cestnej premávke, ktoré obdobne ako hanlivé gesto\nbolo preukázané „iba“ vyjadrením svedkov. O porušení ustanovenia § 4 ods. 2 písm. l/ zákona o\ncestne premávke nemal KS v Prešove pochybnosť. K tomuto záveru dospel KS v Prešove na základe\nvyjadrenia žalobcu zo dňa 03. novembra 2014. Uvedené pre žalovaného znamená, že KS v Prešove\npri preskúmavaní tohto rozhodnutia v zásade neprihliadal na výpovede svedkov a jeho rozhodnutie\nvychádza výlučne z posúdenia, či sa žalobca počas konania o priestupku k skutku, ktorý mu je kladený\nza vinu prizná (aj keď neúmyselne, ako tomu bolo v tomto prípade), alebo nie. S uvedeným právnym\nposúdením veci KS v Prešove sa žalovaný principiálne nemôže stotožniť, nakoľko by to znamenalo,\nže akékoľvek protiprávne konanie osoby, (priestupok, správny delikt, dokonca aj trestný čin) ktoré by\nnebolo zadokumentované technickým prostriedkom (nestranná osoba nepostačuje, nakoľko by išlo „ iba“\no ďalšie vyjadrenie) a ktorého spáchanie by si páchateľ nepriznal by nebolo možné právoplatne odsúdiť.\nS týmto súvisí aj nemožnosť uloženia sankcie, resp. trestu, ktorý by páchateľa viedol k dodržiavaniu\nzákonov. Takýto postup by znamenal, že policajt, ktorý nebude vybavený technickým záznamovým\nzariadeným, ktoré zachytáva jeho okolie v rozsahu 360° nevykonaná žiadny služobný zákrok, aj keď\nsa osoba, ktorá sa nachádza v jeho bezprostrednej blízkosti dopustí čo i len priestupku, nehovoriac o\ntrestnom čine. Žalovaný sa môže iba domýšľať, čo by nastalo, ak by žalobca uvedené gesto použil voči\nsenátu KS v Prešove v čase pojednávania, resp. pri vyhlásení rozsudku. S poukazom na odôvodnenie\nnapadnutého rozsudku KS v Prešove má žalovaný za to, že v takomto prípade by senát KS v Prešove\nnemohol voči osobe, ktorá takéto gesto použije, avšak jeho použitie si neprizná uplatniť žiadne postupy,\nnakoľko v konečnom dôsledku tým, že to nie je zachytené kamerovým záznamom a toto gesto nemožno\nináč preukázať (vyjadrenia členov senátu by podľa odôvodnenia rozsudku nemohli byt' dostatočné na\n\npreukázanie skutku) a teda sa v podstate „nič nestalo“. S odôvodnením napadnutého rozsudku žalovaný\nnesúhlasí aj z dôvodu, že v predchádzajúcich konaniach (napr. 1S/69/2012-49 zo dňa 23. januára 2013,\n3S/61/2012-31 zo dňa 17. mája 2013), na základe obdobne zisteného stavu veci, t. j. zodpovednosť\nza priestupok bola vyvodená na základe vyjadrenia policajta/ov, proti ktorému stálo odlišné vyjadrenie\nžalobcov, KS v Prešove rozhodol tak, že žalobu zamietol. K rozsudkom na ktoré poukázal KS v Prešove\nv odôvodnení svojho rozsudku žalovaný uvádza, že po oboznámení sa s predmetnými rozsudkami\nzistil, že dôvodom na zrušenie preskúmavaných rozhodnutí bola skutočnosť, že v konaní o priestupku\nbolo rozhodnuté bez výpovede, resp. výpovedí zakročujúcich policajtov, ktorí boli zároveň svedkami\npriestupku (1Sžd/39/2012 zo dňa 20. februára 2014), v konaní o priestupku neboli zákonne vypočutí\nsvedkovia priestupku (sp. zn.: 10Sžd/7/2013 zo dňa 26. júna 2013) a v konaní o priestupku mala\nžalobkyňa opodstatnené výhrady voči znaleckému posudku aj na základe ktorého bolo vo veci meritórne\nrozhodnuté (8Sžo/87/2008 zo dňa 29. apríla 2008). Predmetné rozsudky žalovaný vníma ako jeden\ncelok, ktorý pojednáva o jednej konkrétnej veci, pričom odôvodnenie rozsudku nemožno rozdeliť na\nčasti, ktorými podľa potreby je možné odôvodniť rozhodnutie v inej veci, ktorá aj keď môže mať spoločné\nznaky vo svojej podstate je rozdielna. Preskúmavaná vec, aj keď má určité znaky s vecami, ktorých\nsa týkajú vymenované rozsudky je odlišná, a teda nemožno na ňu aplikovať závery vyplývajúce z\ntýchto rozsudkov. KS v Prešove v odôvodnení rozsudku nepoukázal na rozsudky NS SR ako celok, ale\npoukázal iba na vybrané časti vymenovaných rozsudkov, ktoré samostatne nemôžu naznačovať názor\nNS SR. Žalovaný sa ďalej nestotožňuje s názorom KS v Prešove v tom, že sa žalovaný nevysporiadal s\nnámietkami žalobcu vo vzťahu k zaujatosti príslušníka Policajného zboru C. P.. V prvom rade považuje za\npotrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca žiadnu námietku zaujatosti nevzniesol. Skutočnosti, ktoré\nuviedol žalovaný, považuje za opis vzájomného vzťahu žalobcu s jeho príbuzným, čo nie je smerodajné\nv preskúmavanom prípade. Navyše oznámenie o spáchaní priestupku na OO PZ nebolo vykonané\npríbuzným žalobcu, ale jeho nadriadeným C. P.. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na Vyjadrenie\nk žalobe zo dňa 13. októbra 2015 (str. č. 3), pričom naďalej trvá na tom, že neštandardné rodinné\nvzťahy medzi žalobcom a jeho bratrancom - príslušníkom Policajného zboru, nemôžu znamenať, že\nakýkoľvek úkon Policajného zboru proti žalobcovi bude hodnotený ako zaujatý. Navyše, ak uvedené\nbolo dôvodom na zrušenie rozhodnutia, potom sa názor KS v Prešove, ktorým vyslovil jednoznačnosť\npreukázania porušenia § 4 ods. 2 písm. 1/ zákona o cestnej premávke (na základe vyjadrenia svedka\ns možnou zaujatosťou ktorého sa žalovaný nevysporiadal) žalobcom, žalovanému javí ako účelový.\nŽalovaný ďalej k veci uvádza, že aj keby vyjadrenia žalobcu vo vzťahu k osobe C. P. posúdil ako námietku\nzaujatosti, nemal zákonnú možnosť sa s takouto námietkou vysporiadať (v ustanoveniach zákona o\nsprávnom konaní je povinnosťou vysporiadať sa s námietkou zaujatosti proti zamestnancovi správneho\norgánu a nie svedka, či inej osoby), nakoľko menovaný C. P. bol osobou, ktorá spoločne inou osobou\noznámila spáchanie priestupku žalobcom na OO PZ - bol teda svedok protiprávneho konania. Predmetné\noznámenie preveroval orgán Policajného zboru oprávnený objasňovať priestupky, ktorý po objasnení\nveci túto predložil správnemu orgánu, pričom žalobca ani okrajovo zaujatosť orgánu Policajného zboru\noprávneného objasňovať priestupky, resp. prejednávať priestupky nenapáda. Vzhľadom na uvedené\nskutočnosti žalovaný nepovažoval za potrebné v tomto smere vysporiadať sa s tvrdením žalobcu.\nŽalobca sa v súdom stanovenej lehote k odvolaniu žalovaného nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“ alebo „odvolací súd“) ako súd odvolací (§\n246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré\nmu predchádzalo (podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 211 a nasl. OSP) v rozsahu dôvodov\nuvedených v odvolaní žalovaného a dospel k záveru, že tomuto odvolaniu nemožno priznať úspech.\nRozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 vety prvej OSP,\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 29. marca 2017 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP).\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1 a 2 OSP).\n\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný\nna konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúce vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 prvá veta OSP). Preto v správnom súdnictve\nsúd dokazovanie zásadne nevykonáva, vykonáva len také dokazovanie, ktoré je nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia, t. j. jeho rozsah je obmedzený účelom správneho súdnictva (§\n250i ods. 1 veta druhá OSP). Je to tak preto, že úlohou súdu v správnom súdnictve (prvostupňového\nani odvolacieho) nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu\ndopĺňaním rozsiahleho dokazovania, ale preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné\norgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a\nprocesnoprávne predpisy, t. j. preskúmať aj postup, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí s\nprihliadnutím na záväznosť zisteného skutkového stavu, ktorý tu bol v čase ich vydania.\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po dôkladnom oboznámení sa s administratívnym spisom správneho\norgánu prvého stupňa a po dôkladnom oboznámení sa s administratívnym spisom odvolacieho\nsprávneho orgánu, z obsahu správnych spisov zistil, že L.. T.. C. P. mal dňa 19. augusta 2014 vykonávať\nspolu s T.. T.. T. X. služobnú činnosť na služobnom motorovom vozidle zn. Audi A6, EČV: I. XXXCB,\nčiernej farby, pričom títo mali byť totožného dňa v čase o 13:10 hod. svedkami porušenia dopravných\npredpisov zo strany žalobcu. Následne totožného dňa podal o 13:35 hod. L.. T.. C. P. oznámenie\npodľa § 59 ods. 3 zákona o priestupkoch o podozrení zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a\nplynulosti cestnej premávky žalobcom na skutkovom základe, ako je uvedené vyššie. Totožného dňa\nv čase o 13:50 hod. (evidentne nadväzujúc na podanie oznámenia) podal T.. T.. T. X. vysvetlenie\npodľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch, kde vypovedal prakticky zhodne. Vychádzajúc z „Knihy\nprevádzky dopravného prostriedku“, menovaní mali dňa 19. augusta 2014 pridelené služobné motorové\nvozidlo „AUDI A6 EČ: W. XXXBZ s rezortným číslom 75 483“ s odchodom o 12:00 hod. a príchodom\no 15:10 hod. a trasou „Kúty - Sekčov, Ľubotice, Šváby a späť“. Dňa 09. septembra 2014 podal L. Y.Č.\n(vlastník OMV EČV: L. XXXEU) vysvetlenie podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch, ktorý uviedol, že\npredmetné motorové vozidlo nepoužíva, toto dlhodobo požičiava žalobcovi a nevie, kto v inkriminovanom\nčase viedol predmetné vozidlo. Dňa 03. novembra 2014 podal žalobca vysvetlenie podľa § 60 ods.\n2 zákona o priestupkoch, ktorý poprel spáchanie skutkov, uviedol, že počas jazdy nepoužíval telefón,\ndržal v ruke „škrabku na ľad“, ktorú predložil (a ktorá je vernou maketou mobilného zariadenia, bez\npríslušných funkcionalít). Mal podozrenie zo zneužívania služobného motorového vozidla L.. T.. C. P.\na T.. T.. T. X.. Uviedol, že voči menovaným vystupuje ako svedok v trestnom konaní, a preto považuje\ntúto vec za útok na jeho osobu. Svoje vysvetlenie doplnil dňa 10. novembra 2014 tak, že uviedol, že\nsi nepamätá žiadne hanlivé gestá, ktoré mal ukazovať k služobnému vozidlu a žiadne hanlivé gestá\nneukazoval. Súčasťou administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa je aj Evidenčná karta\nvodiča (žalobcu) vyžiadaná dňa 05. novembra 2014 o 19:23 hod. a Evidenčná karta vozidla EČ: L.\nXXXEU vyžiadaná dňa 06. novembra 2014 o 08:04 hod..\nKrajský súd vyhodnotil dôkaznú situáciu primárne vychádzajúc z výpovedi svedkov L.. T.. C. P. a T.. T..\nT. X., ktoré konfrontoval s výpoveďou žalobcu. Vzhľadom na sčasti súhlasné vyjadrenia menovaných\n\ndospel k záveru, že žalobca pri vedení motorového vozidla simuloval prácu s mobilným telefónom, čím\nporušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. 1/ zákona o cestnej premávke, nakoľko vykonávať inú obdobnú\nčinnosť, ako je používanie telefónneho prístroja, ktorá nesúvisí s vedením vozidla. Simulovaním\nnatáčania vozidla oznamovateľov vykonával činnosť, ktorá simuluje obsluhovanie telefónneho prístroja,\nčo je predmetom zákonnej reštrikcie, ako prostriedok zabezpečovania bezpečnosti cestnej premávky.\nZ pohľadu zákonom chráneného verejného záujmu - bezpečnosť cestnej premávky, je irelevantné, či\npáchateľ skutočne videozáznam vytvára, resp. či použité zariadenie je danému účelu spôsobilé, keď\nsimulácia činnosti pôsobí na pozornosť vodiča rovnako, ako reálna činnosť. S uvedeným korešponduje\nvýpoveď oznamovateľa a svedka T.. T.. T. X., ktorí zhodne uvádzajú, že “...T. N. má natiahnutú pravú\nruku, v ktorej drží mobilný telefón, ktorý mal nasmerovaný na ich služobné motorové vozidlo...“, resp.\n„...tento má pravú ruku natiahnutú smerom k ich vozidlo, v ktorej držal mobilný telefón nasmerovaný na\nslužobné vozidlo...“. S uvedeným korešponduje aj výpoveď žalobcu, ktorý uviedol: “Príslušníci v aute\nzrejme nadmerným používaním steroidov zle videli čo drží v ruke, nakoľko držal v ruke škrabku na ľad“.\nJe evidentné, že žalobca vzhľadom na svoj postoj k danej situácii, keď mal podozrenie či nedošlo k\nzneužitiu právomoci verejného činiteľa, nakoľko vozidlo oznamovateľov „...má slúžiť pri akciách voči\nnajzávažnejším kriminálnym živlom a prevoz chránených svedkov a nie na prevoz stavebného materiálu\na kuriev a podobne...“ a vzhľadom na svoju evidentne účelovú obranu, keď uviedol, že „...vyhláška hovorí\no tom, že vodič nesmie obsluhovať telefónny prístroj, pričom výkladový slovník jasne hovorí o tom, čo je\ntelefónny prístroj, preto k žiadnemu priestupku nedošlo...“ natáčanie vozidla simuloval, pričom motívom\ntohto konania mohli byť osobné záležitosti a rozbroje medzi ním a L.. T.. C. P. a T.. T.. T. X.. Zároveň však\nkrajský súd vzhľadom na rozporné vyjadrenia svedkov L.. T.. C. P. a T.. T.. T. X., ktoré konfrontoval s\nvýpoveďou žalobcu, vo vzťahu k porušeniu ustanovenia § 4 ods. 2 písm. m/ zákona o cestnej premávke,\nskonštatoval dôkaznú núdzu z dôvodu neodstránených rozporov medzi jednotlivými výpoveďami.\nŽalovaný v rámci odvolacieho konania poukázal na to, že výpoveď príslušníka polície je dôkaz ako\nktorýkoľvek iný, pričom v prejednávanej veci sú ich výpovede zhodné a dostatočne žalobcu ako\npáchateľa priestupku usvedčujú. Uvedený záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 1Sžd/11/2014 zo dňa 27. októbra 2015, podľa ktorého cit. „Výpoveď príslušníka polície\nje dôkaz ako ktorýkoľvek iný, nemá ani väčšiu ani menšiu procesnú váhu, než ktorýkoľvek iný dôkaz. Ak\nje vykonaný riadnym procesným spôsobom - v súlade so zákonom a jeho obsah nie je v rozpore s inými\ntvrdeniami preukazujúcimi ako ku skutku došlo, nie je možné ho spochybňovať iba preto, že príslušník\npolície voči podozrivému z priestupku zakročuje ako prvý a je v zásade v jeho záujme usvedčiť priestupcu\nzo spáchania priestupku. Až v prípade, ak je inými dôkazmi preukázané neobjektívne a prípadne\nzaujaté tvrdenie príslušníka polície o ním dokumentovanom skutku, je potrebné v súlade so zákonom\no priestupkoch a správnym poriadkom zadovažovať a vykonať ďalšie dôkazy. V prerokúvanom prípade\nlen výpoveď žalobcu stála proti výpovediam príslušníkov polície, ktoré v zásade neboli spochybnené.\nOdvolací súd nepovažoval námietky žalobcu uvedené v odvolaní za dôvodné, naopak považoval ich\npredovšetkým za účelové v snahe zbaviť sa zodpovednosti za jeho protiprávne konanie, ktoré mal\nvychádzajúc z pripojeného spisového materiálu za spoľahlivo zistené.“\nSituácia v prejednávanej veci však aplikáciu uvedeného záveru neumožňuje, nakoľko žalobca\nspochybňuje výpoveď príslušníkov PZ z dôvodu ich pomeru k jeho osobe. Napriek tomu, že L.. T..\nC. P. a T.. T.. T. X. v prejednávanej veci vystupovali ako svedkovia a nie ako zamestnanci správneho\norgánu, tzn. je potrebné dať za pravdu žalovanému, že tento nemohol rozhodovať o námietkach žalobcu\nako o námietke zaujatosti zamestnanca správneho orgánu, skutočnosti tvrdené žalobcom sú zásadné\na legitímne vznášajú pochybnosti o nezaujatosti vypovedajúcich príslušníkov PZ voči jeho osobe, a\nteda z objektívneho dôvodu možno mať o týchto výpovediach pochybnosti. Skutočnosť, že žalobca\nvystupuje voči oznamovateľovi údajného priestupku v inej trestnej veci ako svedok, zakladá pochybnosti,\nči oznámenie podozrenia z priestupku nie je osobne motivované za účelom spôsobiť žalobcovi ujmu.\nNavyše, podľa vyjadrení žalobcu, zo strany menovaného dochádza k „strpčovaniu mu života“, a to\nopakovane a dlhodobo. Autenticitu prednesov menovaných znižuje aj tá skutočnosť, že je evidentné,\nže podanie vysvetlenie podľa § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch T.. T.. T. X. je takmer doslovným\nprepisom podania oznámenia L.. T.. C. P. s drobnými odchýlkami v rámci formulácie a skloňovania, ktoré\nsa nejavia ako autentický prejav menovaného. Možno, hoc sú svedkami totožnej udalosti v totožnom\nčase, spoľahlivo vylúčiť reálnosť takejto zhodnosti vo výpovediach dvoch osôb, bez ich vzájomného\ndohovoru, alebo svojvoľného opisu príslušných odsekov zápisníc o výsluchoch správnym orgánom. S\nuvedeným úzko korešponduje aj neštandardnosť postupu správneho orgánu, kedy, napriek tomu, že\npáchateľ údajného priestupku bol jednoznačne a bezpochyby identifikovaný v rámci oznámení L.. T.. C.\n\nP. a T.. T.H. X. dňa 19. augusta 2014, tento bol k veci prvý krát vypočutý až 03. novembra 2014, t. j. cca po\n2 a pol mesiaci odo dňa spáchania údajného skutku, pričom v spisovom materiáli absentuje akákoľvek\nžiadosť o predĺženie lehoty na objasňovanie priestupku podľa interných predpisov správneho orgánu.\nV rámci obsahu spisového materiálu boli zistené aj ďalšie závažné nezrovnalosti. Zo zápisnice o podaní\noznámenia L.. T.. C. P. vyplýva, že „...menovaný dňa 19. augusta 2014 vykonával služobnú činnosť\nna úseku svojho zaradenia spoločne s L.. T.. C. P. na služobnom motorovom vozidle zn. Audi A6 EČ:\nI. XXXCB čiernej farby spoločne s T.. T.. T. X., pričom vodičom služobného vozidla bol menovaný...“.\nZo zápisnice o podaní vysvetlenia T.. T. X. vyplýva, že „...dňa 19. augusta 2014 vykonával služobnú\nčinnosť na úseku svojho zaradenia spoločne s L.. T.. C. P. na služobnom motorovom vozidle zn. Audi\nA6 EČ: I. XXXCB čiernej farby, ktoré v tom čase viedol L.. T.. C. P....“ Zo zápisnice o podaní vysvetlenia\nžalobcom vyplýva, že „...vozidlo I. XXX je služobné auto MV, ktoré dôverne pozná...“. Zároveň však z\nKnihy prevádzky dopravného prostriedku vyplýva, že dňa 19. augusta 2014 používal služobné vozidlo\n„AUDI A6 EČ: W. XXXBZ s rezortným číslom 75 483“ „C. P.“, a to v čase od 12:00 hod. do 15:10 hod.,\npričom vzhľadom na poznámku „Zmena vodiča T.. X.“ vodičom predmetného vozidla bol T.. T.. T. X. a\nza uvedený čas bolo s vozidlom najazdených 34 km na trase „Kúty - Sekčov, Ľubotice, Šváby a späť“.\nNapriek tomu, že svedkovia vypovedajú, že dňa 19. augusta 2014 vykonával služobnú činnosť na\nslužobnom motorovom vozidle zn. Audi A6 EČ: I. XXXCB čiernej farby, ktoré dňa 19. augusta 2014\nmal vidieť a sledovať aj žalobca, svedkom bolo dňa 19. augusta 2014 v inkriminovanom čase pridelené\nslužobné motorové vozidlo zn. Audi A6 EČ: W. XXXBZ. Svedkovia ďalej vypovedajú, že dňa 19. augusta\n2014 bol vodičom prideleného služobného motorového vozidla L.. T.. C. P., avšak zo záznamov vyplýva,\nže došlo k zmene v osobe vodiča, a tým bol T.. T.. T. X.. Zároveň bolo zistené, že menovaní mali\nvykonávať služobnú činnosť v čase od 12:00 hod. do 15:10 hod. s prideleným motorovým vozidlom,\npričom bezprostredne po spozorovaní údajného skutku o 13:10 hod. sa títo dostavili na Obvodné\noddelenie PZ Prešov sever, kde v čase od 13:35 hod. do presne neurčeného času, najneskôr však 15:10\nhod. vykonávali úkony spojené s objasňovaním údajného priestupku.\nAko ďalšiu nezrovnalosť odvolací súd zistil, že napriek tomu, že správny orgán si evidenčnú kartu vozidla\nHyundai Getz, EČ: L. XXXEU vyžiadal až dňa 06. novembra 2014 v čase o 08:04 hod., dňa 09. septembra\n2014 podal k veci vysvetlenie majiteľ a držiteľ predmetného vozidla L. Y., pričom z obsahu spisového\nmateriálu nevyplýva, či tento bol vo veci predvolaný (a akým spôsobom), resp. či sa dostavil dobrovoľne\na z akého dôvodu.\nVzhľadom na uvedené je potom nutné skonštatovať, že existujú závažné rozpory vo výpovediach\nžalobcu a jednotlivých svedkov, ktoré v priebehu konania neboli odstránené, a ktoré majú za následok\nzáver o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Vzhľadom k tomu, že krajský súd rozhodnutie\nžalovaného zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie, odvolací súd\nkonštatuje správnosť rozhodnutia krajského súdu a z týchto podstatných dôvodov rozsudok krajského\nsúdu podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nOkrem povinnosti uloženej žalovanému napadnutým rozsudkom bude tiež úlohou žalovaného odstrániť\nvyššie identifikované rozpory tak, aby požiadavka materiálnej pravdy bola splnená. V prípade ak\nsa správnemu orgánu uvedené rozpory odstrániť nepodarí, všetky identifikované nezrovnalosti bude\npotrebné vykladať v zmysle zásady „in dubio pro reo“.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c\nods. 1 vetou prvou OSP a § 250k ods. 1 OSP s poukazom na § 151 OSP, tak, že v odvolacom konaní\núspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko tento si nárok na náhradu\ntrov odvolacieho konania neuplatnil, ako aj mu vzhľadom na jeho pasivitu v odvolacom konaní žiadne\ntrovy nevznikli.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n01. júla 2016.\n\nDňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/32/2015", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}