{"guid": "fd35b80d-64a1-4f5e-b6c6-eb95afc2d84e:e40cc683-394c-4018-a408-4b034d7f885a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015200792.1", "spisova_znacka": "10Sžk/37/2017", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžk/37/2017 z 21. 11. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. novembra 2018, sp. zn. 10Sžk/37/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:8015200792.1", "identifikacne_cislo": "8015200792", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2018-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1988/44/#paragraf-24.odsek-4", "nazov": "§ 24 ods. 4 zákona č. 44/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/#paragraf-24.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/44-1988/paragraf-24"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/44/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/44/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/44-1988/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1988/44#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e40cc683-394c-4018-a408-4b034d7f885a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200792.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200792.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200792.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžk/37/2017\n8015200792\n21. 11. 2018\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2018:8015200792.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.\nEleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Hatalovej, PhD. v\nprávnej veci žalobcu (sťažovateľa): Jozef Jančok - SAVARNA, IČO: 10 766 839, so sídlom Dubník č.\n133, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Kotusom, advokátom so sídlom Žižkova č. 6, Košice, proti\nžalovanému: Hlavný banský úrad, Kamerhofská č. 25, Banská Štiavnica, za účasti: 1/ Opálové bane\nLibanka, s.r.o., Floriánova č. 12, Prešov, právne zastúpený JUDr. Lukášom Polákom, advokátom, so\nsídlom Hlavná č. 137, Prešov, 2/ Obec Červenica, Červenica, 3/ Lesy Slovenskej republiky, š. p., OZ\nPrešov, Obrancov mieru č. 6, Prešov, 4/ Slovenský pozemkový fond, Búdková č. 36, Bratislava, 5/ Lesy\nSlovenskej republiky, š.p., Námestie SNP č. 8, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 358-891/2015 zo dňa 26. mája 2015, o kasačnej sťažnosti proti právoplatnému rozsudku\nKrajského súdu v Prešove č. k. 1S/30/2015-242 zo dňa 25. apríla 2017, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i e t a.\nÚčastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Sťažovateľ podaním zo dňa 03.11.2005 podal Obvodnému banskému úradu v Košiciach (ďalej len\n„prvostupňový správny orgán“) žiadosť o určenie dobývacieho priestoru Červenica s argumentáciou, že\nna základe ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva\nv znení zákona SNR č. 498/1991 Zb. a zákona č. 214/2002 Z.z. (ďalej len „Banský zákon“) ako\norganizácia, ktorá mala určené prieskumné územie, a ktorá vykonala prieskum na vlastné náklady žiada\no určenie dobývacieho priestoru Červenica - drahý opál. Sťažovateľ ďalej uviedol, že výpočet zásob\nvýhradného ložiska Červenica - drahý opál bol komisiou pre klasifikáciou zásob Ministerstva životného\nprostredia SR schválený 26.07.2005 pod č. 242/2005-v.s.ú. a prednostné právo organizácie skončí až\n26.11.2006. Prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 14-14/2015 zo dňa 07.01.2015 rozhodol tak,\nže podľa právneho názoru Krajského súdu v Prešove uvedeného v rozsudku sp. zn.: 3S/32/2011-179 z\n19.12.2013 (ďalej len „predchádzajúci rozsudok“) ktorým je viazaný, návrh sťažovateľa zamietol.\n2. Na základe odvolania sťažovateľa vo veci rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 26.05.2015 č.\n358-891/2015 podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“)\ntak, že zmenil prvostupňové rozhodnutie nasledovne:\n\n„a) v odôvodnení vypúšťa text uvedený na str. 2 napadnutého rozhodnutia cit.: „Čo sa týka konštatovania\norganizácie Jozef Jančok - SAVARNA v návrhu, že prednostné právo (určené druhou vetou § 24 ods.\n2 vtedy platného a účinného Banského zákona) skončí až 26.01.2006, úrad uvádza, že tento dobývací\npriestor už bol určený, ako bolo uvedené vyššie, aj vplyvom zmätočného konania občana U. U., ktorý\nrozvíjal svoje podnikateľské aktivity vzťahujúce sa k výhradnému ložisku drahých opálov Červenica ako\na/ fyzická osoba Jozef Jančok - SAVARNA, ktorá podniká na základe banského oprávnenia,\nb/ konateľ a jediný spoločník organizácie SLOVENSKY OPÁL, s.r.o., Červenica Dubník v čase podania\nnávrhu na určenie DP Červenica 09.07.1999,\nc/ jeden zo štatutárnych zástupcov organizácie Opálové bane Dubník a. s., Červenica.\nObčan U. U. je osobou s osvedčením o odbornej spôsobilosti podľa vyhlášky MH SR č. 208/1993 Z.z.\no požiadavkách na kvalifikáciu a o overovaní odbornej spôsobilosti pracovníkov pri banskej činnosti\na činnosti vykonávanej banským spôsobom a vo všetkých troch vyššie uvedených subjektoch bol\nzodpovedným vedúcim zamestnancom (§ 4a ods. 2 zákona SNR č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti,\nvýbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov) išlo teda o odborne spôsobilé\norganizácie s banským oprávnením.“\nb) v odôvodnení, v treťom odseku na str. 2 napadnutého rozhodnutia za slovami „organizácia Opálové\nbane Dubník, a. s., Červenica“ čiarku nahrádza bodkou a vypúšťa ďalej uvedený text cit.: „pričom vo\nvšetkých spomenutých organizáciách bol zodpovedným vedúcim zamestnancom občan U. U..“\nc) v odôvodnení, v predposlednom odseku na str. 7 napadnutého rozhodnutia vypúšťa slová cit.: „návrh\nna určenie sama v zákonnej lehote nepredložila a tak len a len vlastným nekonaním spôsobila márne\nuplynutie lehoty na prednostné určenie predmetného DP Červenica a zároveň.“\nV ostatnom napadnuté rozhodnutie potvrdzuje a odvolanie zamieta.\n3. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z predchádzajúceho rozsudku Krajského súdu\nv Prešove vyplýva, že je potrebné o návrhu sťažovateľa o určenie dobývacieho priestoru meritórne\nrozhodnúť, a ak mu nemožno vyhovieť, lebo nemožno ešte raz určiť dobývací priestor Červenica v\ntých istých hraniciach, resp. v iných hraniciach, ale na ploche určeného dobývacieho priestoru v roku\n2000 a dať tým právo dobývať ložisko drahého opálu sťažovateľovi, ak toto právo, ktoré vyplýva z\ndobývacieho priestoru Červenica určeného v roku 2000 zákonným spôsobom získala iná organizácia,\npotom musí ísť o meritórne rozhodnutie, ktorým sa návrhu nevyhovuje. Ustanovenie § 27 ods. 1\nBanského zákona dáva obvodnému banskému úradu oprávnenie určiť dobývací priestor. Banský zákon\nneobsahuje ustanovenie, podľa ktorého by obvodný banský úrad mohol rozhodnúť v prípade, ak návrhu\nna určenie dobývacieho priestoru nie je možné vyhovieť. Poukázal tiež na názor Najvyššieho súdu SR\nv rozsudku sp. zn.: 5Sž 107/97 z 11.03.1998.\n4. Prieskumné územie Červenica bolo určené sťažovateľovi, teda v zmysle citovaného ustanovenia\nbol obstarávateľom. Žalovaný zdôraznil, že záverečnú správu s výpočtom zásob výhradného ložiska\ndrahých opálov na ložisku Červenica na posúdenie a odsúhlasenie Ministerstvu životného prostredia\nSR mal predložiť obstarávateľ, pretože len on ju mohol mať k dispozícii. Ako vyplýva z § 3 ods. 1 zákona\nč. 313/1999 Z. z., o geologických prácach a o štátnej geologickej správe (ďalej len „geologický zákon“)\nobstarávateľom bol sťažovateľ, ktorý do dnešného dňa nepredložil Ministerstvu životného prostredia\nSR záverečnú správu s výpočtom zásob výhradného ložiska drahých opálov na ložisku Červenica\nna posúdenie a odsúhlasenie, a teda nemohlo dôjsť k jej posúdeniu a odsúhlaseniu Ministerstvom\nživotného prostredia SR, preto neexistoval základný predpoklad pre uplatnenie prednostného práva\nodvolateľa (sťažovateľa) na určenie dobývacieho priestoru Červenica, ktoré podľa § 24 ods. 2\nvtedy platného a účinného Banského zákona bolo možné uplatniť v lehote do šiestich mesiacov po\nposúdení a odsúhlasení výpočtu zásob v období ložiskového geologického prieskumu Ministerstvom\nživotného prostredia SR. Za rozhodujúce žalovaný považoval priznanie sťažovateľa uvedené v odvolaní,\nže na financovaní geologických prác sa podieľalo viac organizácii a tým sťažovateľ sám priznal, že\nzavádzal orgány štátnej banskej správy, ak doteraz tvrdil, že prieskum vykonával na vlastné náklady.\nSťažovateľ teda nespĺňa podmienky na vznik prednostného práva na určenie dobývacieho priestoru,\nupravené v § 24 ods. 2 prvá veta Banského zákona.\n5. Za opodstatnenú považoval žalovaný námietku, že pôsobenie Jozefa Jančoka v štatutárnych\norgánoch iných spoločností z právneho hľadiska nesúvisí s predmetom tohto konania, a preto\npochybenie bolo odstránené tým, že namietaná časť odôvodnenia bola vypustená z odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia. Ďalej uviedol, že v čase podania návrhu na určenie dobývacieho priestoru\nČervenica sťažovateľom, keď už bol dobývacieho priestoru Červenica právoplatne určený, bolo možné\n\nzískať oprávnenie na dobývanie výhradného ložiska Červenica už len na základe výberového konania\npodľa § 27 ods. 12 Banského zákona, resp. zmluvným prevodom dobývacieho priestoru podľa § 27 ods.\n7 Banského zákona. V tom čase teda neexistovalo a ani teraz neexistuje ustanovenie Banského zákona,\nktoré by dávalo obvodnému banskému úradu kompetenciu určiť už raz určený dobývací priestor na\nzáklade prednostného práva na jeho určenie. Je pravdou, že v čase doručenia oznámenia sťažovateľa\nprvostupňovému orgánu prebiehalo výberové konanie, teda žiadna organizácia nemala právo dobývať\nvýhradné ložisko v dobývacieho priestoru Červenica. Podľa názoru žalovaného, pri výberovom konaní\nani pri zmluvnom prevode dobývacieho priestoru platná právna úprava nepozná žiadnu legitímnu osobu\ns prednostným právom.\n6. Nie je správne tvrdenie prvostupňového orgánu, že o možnosť uplatniť si prednostné právo sa\npripravil sám sťažovateľ tým, že návrh na určenie dobývacieho priestoru sám v zákonnej lehote\nnepredložil a tak len a len vlastným nekonaním spôsobil márne uplynutie lehoty na prednostné určenie\ndobývacieho priestoru. Pochybenie prvostupňového orgánu odstránil odvolací orgán tým, že namietanú\nčasť odôvodnenia vypustil z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tak, ako je uvedené v bode I. písm.\nc/ výroku tohto rozhodnutia.\n7. Sťažovateľ za účelom uplatnenia prednostného práva na určenie dobývacieho priestoru Červenica\nnemohol podať návrh na určenie dobývacieho priestoru Červenica v čase jeho určenia v roku 2000, ak\nešte nenastal základný predpoklad na jeho uplatnenie a to posúdenie a odsúhlasenie výpočtu zásob v\nobdobí ložiskového geologického prieskumu Ministerstvom životného prostredia SR. Návrh na určenie\ndobývacieho priestoru Červenica síce sťažovateľ podal v zákonnej lehote do šiestich mesiacov po\nposúdení a odsúhlasení výpočtu zásob v období ložiskového geologického prieskumu Ministerstvom\nživotného prostredia SR, avšak po posúdení a odsúhlasení záverečnej správy obsahujúcej výpočet\nzásob výhradného ložiska Červenica predloženej organizáciou Opálové bane Dubník a. s., Červenica,\nčo nemá žiadny súvis s prednosťou sťažovateľa na určenie dobývacieho priestoru.\n8. To, že výberové konanie nie je súčasťou správneho konania vo veci určenia dobývacieho priestoru\nvyplýva aj z § 24 ods. 4 posledná veta Banského zákona v znení platnom a účinnom od 01.01.2002\ndo 31.05.2007. Výberové konanie prebieha mimo správneho konania o určenie dobývacieho priestoru,\nktoré je na dobu uskutočnenia výberového konania prerušené. Samotné výberové konanie už bolo\nupravené v § 24, preto ho Banský zákon ešte raz neupravuje, len odkazuje na príslušné odseky § 24,\ntýkajúce sa výberového konania. Z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že v žiadnom prípade nemožno\nporovnávať návrhy na určenie dobývacieho priestoru podľa § 24 ods. 4 Banského zákona (doručením\nnávrhu obvodnému banskému úradu začína správne konanie) s návrhmi do výberového konania podľa\n§ 27 ods. 12 Banského zákona, ktoré taký účinok nemajú.\n9. Žalovaný konštatoval, že v odôvodnení prvostupňový orgán uviedol, ako sa vyrovnal s námietkami\nsťažovateľa uvedenými v podaniach z 13.05.2010 a z 30.06.2010 a tiež s námietkami ďalšieho účastníka\n1/. K žiadnemu poškodeniu práv sťažovateľa nedošlo a ani nemohlo dôjsť, pretože sťažovateľ žiadne\nprávo k dobývaciemu priestoru Červenica, teda právo dobývať výhradné ložisko nikdy nemal. Právo\ndobývať výhradné ložisko v dobývacom priestore Červenica mali organizácie SLOVENSKÝ OPÁL, s. r.\no., Červenica - Dubník a Opálové bane Dubník, a. s., Červenica, v ktorých U. U. pôsobil ako štatutárny\norgán, resp. člen štatutárneho orgánu, ale toto právo nijako nesúvisí s týmto konaním a namietaným\npoškodením práv k dobývaciemu priestoru Červenica.\n10. Námietku zaujatosti predsedu odvolacieho orgánu, uvedenú v odvolaní z 12.12.2010 oznámil\npredseda odvolacieho orgánu vedúcemu nadriadeného správneho orgánu listom č. 358-483/2015\nz 15.04.2015 a rozhodnutím č. 358-483/2015/1 z 15.04.2015 odvolací orgán prerušil konanie.\nRozhodnutím č. 17154/2015-4110-21702 z 29.04.2015 Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky\nrozhodlo tak, že predseda odvolacieho orgánu JUDr. Ing. F. O. nie je vylúčený z prejednávania a\nrozhodovania v tomto konaní.\nII.\nKonanie na krajskom súde\n11. Sťažovateľ podal proti preskúmavanému rozhodnutiu správnu žalobu. Krajský súd v Prešove po\npreskúmaní veci dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť z nasledujúcich dôvodov:\n\n- rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 11.10.2000 pod č. 1337/2000 bol\npredmetný dobývací priestor určený pre SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., ktorý tento dobývací priestor\nnásledne zmluvne previedol na obchodnú spoločnosť Opálové bane Dubník, a.s. Ak sťažovateľ tvrdí, že\nmu patrilo prednostné právo, pretože mal určené prieskumné územie a prieskum vykonával na vlastné\nnáklady, takýto záver z obsahu spisu nevyplýva. Z rozhodnutia Ministerstva životného prostredia SR zo\ndňa 26.07.2005 č. 242/2005-v.s.ú. je zrejmé, že ním bol schválený výpočet zásob výhradného ložiska\nČervenica a to pre Opálové bane Dubník, a.s. Sťažovateľovi rámci súdneho konania sa nepodarilo\npreukázať, že takýto prieskum realizoval na vlastné náklady, pretože predložil čiastočné dôkazy, o\nktorých overenie súd požiadal Ministerstvo životného prostredia s negatívnou odpoveďou tak, ako\nsúd cituje v odôvodnení tohto rozsudku. V konečnom dôsledku sám sťažovateľ v odvolaní priznal, že\nprieskum nevykonával na vlastné náklady.\n- z obsahu spisu je zrejmé, že Ministerstvu životného prostredia SR ani doteraz sťažovateľ nepredložil\nvýpočet zásob z obdobia ložiskového geologického prieskumu, ale tento bol predložený Opálovými\nbaňami Dubník, s.r.o., čo nie je subjekt identický so sťažovateľom.\n- správne orgány rozhodnutia založili na právnom názore, že ak už bol raz určený dobývací priestor (a to\nv roku 2000), v ďalšom konaní už nie je možné uplatňovať prednostné právo na takto určený dobývací\npriestor. Aj podľa názoru súdu takýto záver vyplýva z gramatického a logického výkladu § 24 ods. 2\nBanského zákona. Ak sťažovateľ tvrdí, že spĺňal všetky zákonom stanovené podmienky na uplatnenie\nprednostného práva, potom tak mal urobiť. Zo spisu je nesporné, že toto právo začal uplatňovať až\nžiadosťou zo dňa 03.11.2005, kedy už bolo realizované výberové konanie.\n- aj v prípade, že prednostné právo by bolo možné uplatniť kedykoľvek na už raz určený\ndobývací priestor, je bez akýchkoľvek pochybností, že sťažovateľ okrem prieskumu (záverečná\nspráva sťažovateľa o výsledkoch geologických prác) na základe už citovaného rozhodnutia prieskum\nnevykonával na vlastnú náklady a výpočet zásob výhradného ložiska Červenica bol MŽP SR schválený\npre Opálové bane Dubník, a.s. Z citovaného § 24 ods. 2 Banského zákona je zrejmé, že všetky\npodmienky musia byť splnené kumulatívne.\n- je zrejmé, že sťažovateľ právny stav založený rozhodnutím ObÚ Košice z roku 2000 až do 03.11.2005 v\ncelom rozsahu akceptoval a proti nemu nenamietal. Dodatočné namietanie porušenia jeho subjektívnych\npráv správny súd považuje za účelové\na za zneužitie práva. Takýto záver vyplýva\naj z § 5 ods. 12 S.s.p., podľa ktorého správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam a právom\nchráneným záujmom fyzickej a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavne zneužitie práva.\nC.s.p. v spojení s § 25 S.s.p. v článku 2 ods. 1 upravuje, že ochrana ohrozených alebo porušených práv a\nprávom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.\n- sťažovateľ sa mohol domáhať aj preskúmania prvého rozhodnutia ObÚ v Košiciach o určení\ndobývacieho priestoru žalobou podľa O.s.p. podľa § 250b ods. 2 ako opomenutý účastník konania. Na\nzáklade uvedeného podľa názoru súdu použitie § 27 ods. 1 SSP teda do úvahy neprichádza.\n- je nevyhnutné však poukázať na to, že z odôvodnenia rozhodnutia jasne a zrozumiteľne ObÚ uviedol\nskutkové a právne argumenty pre zamietnutie návrhu a je teda zrejmé, z akých dôvodov bol návrh\nzamietnutý. Neštandardný je výrok rozhodnutia žalovaného, keď ním dopĺňal, resp. menil odôvodnenie\nprvostupňového rozhodnutia, pričom časť odôvodnenia odvolaním napadnutého rozhodnutia mal doplniť\nvo svojom odôvodnení. Z výroku rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že odvolanie zamietol a rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa potvrdil, čo nepopiera ani sťažovateľ.\n- pochybenie správnych orgánov podľa správneho súdu majú formálny charakter a nemajú vplyv\nna zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Z konštantnej judikatúry NS SR vyplýva, že rozhodnutie sa\nnezrušuje preto, aby sa formálne zopakoval proces podľa Správneho poriadku, ak to nemôže privodiť\niné pre sťažovateľa priaznivé rozhodnutie vo veci.\n- sťažovateľ namietal porušenie princípu dvojinštančnosti konania žalovaným, pretože doplnil a menil\nodôvodnenie prvostupňového rozhodnutia. S týmto názorom sa súd nestotožňuje, pretože konanie pred\nsprávnym orgánom prvého a druhého stupňa tvoria celok, takýto postup priamo upravuje Správny súdny\n\nporiadok v § 59 ods. 1. Žalovaný odôvodnenie nemenil, resp. nedoplnil v takom rozsahu, žeby zásadným\nspôsobom zmenil predmet konania.\n- vo vzťahu k ostatným porušeniam subjektívnych práv sťažovateľa podľa § 250j ods. 2 písm. b/, c/ v\nžalobe nie sú uvedené žiadne argumenty.\n- z chronologického postupu popísaného správnym orgánom je nesporné, že podmienky na postup\npodľa § 24 ods. 2 Banského zákona sťažovateľom splnené neboli, preto nebol dôvod na prerušenie\nkonania. Rovnako z obsahu spisu, čo nenamieta ani sťažovateľ je zrejmé, že z ustanovenia § 27 ods.\n12 Banského zákona vyplýva, že obvodný banský úrad zruší dobývací priestor na návrh organizácie,\nak sa dobývanie výhradného ložiska ukončilo alebo trvale zastavilo a bola ukončená likvidácia hlavných\nbanských diel a lomov. Obvodný banský úrad zruší dobývací priestor alebo ho určí inej organizácii na\nzáklade výberového konania (§ 24 ods. 2 až 10), ak organizácia, ktorej bol určený, do troch rokov\nod určenia dobývacieho priestoru alebo jeho prevodu nezačala výhradné ložisko dobývanie alebo\ndobývanie prerušila na dlhší čas ako tri roky.\n- po preskúmaní postupu rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho\norgánu v rozsahu a dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že tieto rozhodnutia sú vydané\nna základe dostatočne zisteného skutkového stavu a sú presvedčivo odôvodnené a zistený skutkový\nstav korešponduje s obsahom predloženého administratívneho spisu.\nIII.\nObsah kasačnej sťažnosti/stanoviská\nA)\n12. Proti rozsudku krajského súdu sťažovateľ v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť z dôvodov\nuvedených v\n- § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p., t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.\n- § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p., t.j. krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi\nkonania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na\nspravodlivý proces.\n- § 440 ods. 1 písm. i) S.s.p., t.j. krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v\nzrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti.\n13. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä\nuviedol, že:\n- v prvostupňovom rozhodnutí správny orgán neuviedol obligatórnu náležitosť správnych rozhodnutí, a\nto ustanovenie právneho predpisu, od ktorého odvádzal právny záver, že návrh sťažovateľa je potrebné\nzamietnuť. Uvedené pochybenia neodstránil ani žalovaný v odvolacom konaní.\n- krajský súd vo svojom odôvodnení napadnutého rozhodnutia pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí,\nna vyššie uvedené vady u oboch rozhodnutiach správnych orgánov neprihliadol,\n- za rozhodnutie vydané v súlade so zákonom nemožno považovať rozhodnutie, ktoré je zrozumiteľné\niba pre správny orgán, ktorý ho vydal; neuvedením zákonného ustanovenia a s jeho aplikáciu náležitým\nodôvodnením napadnutého rozhodnutia bolo porušené aj právo sťažovateľa na spravodlivý proces.\n- správne orgány dokonca v rozpore s predchádzajúcim právne záväzným názorom Krajského súdu\nv Prešove vyslovenom v predchádzajúcom rozhodnutí opätovne opomenuli pri svojich rozhodnutiach\nzohľadniť námietky súdu.\n- krajský súd, sa vo vzťahu k uvedeným záväzným pokynom vyslovených v predchádzajúcom rozhodnutí\nkrajského súdu vo svojom odôvodnení nevyjadril vôbec (námietka zaujatosti), alebo veľmi povrchne, čim\nneodstránil nezákonnosť predchádzajúcich rozhodnutí.\n- odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez logickej konzistentnosti, okrem\nuvedeného je z opomenutia vyššie uvedených záväzných právnych názorov vyslovených v zrušujúcom\nrozhodnutí predchádzajúcich súdnych autorít nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, zistenie\nskutkového stavu správnymi orgánmi bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci rovnako ako\nzisťovanie konajúceho súdu, ktoré sa napriek rozsiahlemu rozsudku obmedzilo len na opis procesných\n\núkonov strán sporu bez náležitého preskúmania splnenia elementárnych podmienok pre zákonné\nrozhodnutie.\n- záver súdu ju v rozpore so skutkovým a právnym stavom nakoľko sťažovateľ všetky podmienky kladené\nzákonom na uplatnenie podania návrhu na určenie dobývacieho priestoru splnil.\n- sťažovateľ za účelom uplatnenia prednostného práva nemohol podať návrh na určenie dobývacieho\npriestoru Červenica v čase jeho určenia v roku 2000, tak ako to konštatuje krajský súd nakoľko ešte\nnenastal zákonný predpoklad na jeho uplatnenie a to posúdenie a odsúhlasenie výpočtu zásob v období\nložiskového geologického prieskumu Ministerstvom životného prostredia SR, ktorý bol rozhodnutím\nMinisterstva životného prostredia SR sťažovateľovi udelený rozhodnutím 242/2005 - v.s.ú. z 26.07.2005,\nteda organizácia Jozef Jančok - SAVARNA v tom čase nemala žiadne prednostné právo, nakoľko to jej\nvzniklo až v roku 2005, ktoré si v zákonom stanovenej lehote uplatnila.\n- konajúci súd sa vo vzťahu k prednesenej námietke o tom, že by sa na dané výberové konanie\nmali vťahovať všeobecné predpisy o správnom konaní, konkrétne Správny poriadok, obmedzil len na\nkonštatovanie, že \"z Banského zákona explicitne nevyplýva, žeby komisia bola povinná pri výberovom\nkonaní aplikovať Zákon o správnom konaní\",\na to aj napriek § l ods. l Správneho poriadku\na § 41 Banského zákona.\n- na všetky ustanovenia Banského zákona sa okrem zákonných ustanovení uvedených\nv§\n41 daného zákona vzťahujú všeobecné právne predpisy o správnom konaní (cit. § l ods. 1 Správneho\nporiadku) a preto rozhodnutia správnych orgánov, ako aj napadnuté rozhodnutie konajúceho súdu je v\npriamom rozpore zo zákonom, a nemôže požívať jeho ochranu.\n14. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby kasačný súd zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak,\nže ruší preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vracia prvostupňovému\nsprávnemu orgánu na ďalšie konanie.\nB)\n15. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že:\n- sťažovateľ účelovo vytrháva určité časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, čím sa snaží vyvolať\ndojem jeho nezákonnosti,\n- nie je pravdou, že krajský súd na uvedené vady v oboch rozhodnutiach správnych orgánov neprihliadol,\n- napadnutý rozsudok krajského súdu svedčí o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutia správnych\norgánov nie sú zrozumiteľné len pre správny orgán, ktorý ho vydal, ako tvrdí sťažovateľ, ale sú\nzrozumiteľné aj Krajský súd v Prešove,\n- predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Prešove nie je rozhodnutím o kasačnej sťažnosti. V roku\n2013 tento inštitút ešte neexistoval,\n- námietku, že správne orgány sa nevysporiadali s námietkou nezaujatosti predsedu odvolacieho orgánu\nsťažovateľ neuviedol v žalobe, preto žalovaný nevidí žiadny dôvod, pre ktorý by sa ňou Krajský súd\nv Prešove mal zaoberať v napadnutom rozsudku. Žalovanému tiež nie je zrejmé, ako mal Krajský\nsúd v Prešove odstrániť nezákonnosť predchádzajúcich rozhodnutí, ak predchádzajúce rozhodnutia\nneexistujú, pretože ním boli ako nezákonné zrušené,\n- nie je pravdou, že súd sa vo vzťahu k prednostnému právu na určenie dobývacieho priestoru obmedzil\nlen k zreplikovaniu právneho názoru žalovaného. Práve naopak, krajský súd v odôvodnení napadnutého\nrozsudku logicky a presvedčivo, jednoznačne preukázateľnými dôkazmi v spise, odôvodnil svoj právny\nnázor, že sťažovateľ nesplnil podmienky pre uplatnenie prednostného práva na určenie dobývacieho\npriestoru Červenica, kumulatívne ustanovené v § 24 ods. 2 Banského zákona. K podmienke vykonávania\nprieskumu na vlastné náklady súd v bode 123. odôvodnenia uviedol, že sťažovateľ predložil čiastočné\ndôkazy, o ktorých overenie súd požiadal Ministerstvo životného prostredia SR s negatívnou odpoveďou\n(pozn. žalovaného - podrobne súd odôvodňuje v bode 104.)\na v konečnom dôsledku\nsám sťažovateľ sa v odvolaní priznal, že prieskum nevykonával na vlastné náklady,\n- k námietke zreplikovania právneho názoru žalovaného je potrebné uviesť, že súd v Prešove už v bode\n125. odôvodnenia uviedol, že správne orgány založili rozhodnutia na právnom názore, že ak už bol raz\nurčený dobývací priestor (a to v roku 2000), v ďalšom konaní už nie je možné uplatňovať prednostné\nprávo na takto určený dobývací priestor\na aj podľa názoru súdu takýto záver vyplýva\nz gramatického a logického výkladu § 24 ods. 2 Banského zákona,\n- je potrebné rozlišovať medzi prednostným právom a možnosťou uplatnenia prednostného práva,\n- možnosť uplatnenia prednostného práva na určenie dobývacieho priestoru nastáva až posúdením a\nodsúhlasením výpočtu zásob v období ložiskového geologického prieskumu MŽP SR,\n\n- sťažovateľ zavádza, ak tvrdí, že mu bolo (udelené rozhodnutím MŽP SR č. 242/2005 - v.s.ú. z 26.\n07. 2005 a tým mu vzniklo prednostné právo. MŽP SR cit. rozhodnutím neposúdilo a neodsúhlasilo\nzáverečnú správu s výpočtom zásob výhradného ložiska drahých opálov na ložisku Červenica na návrh\nsťažovateľa, ale na návrh spoločnosti Opálové bane Dubník a.s. Červenica, teda sťažovateľovi tým\nnemohla vzniknúť možnosť uplatnenia prednostného práva,\n- v čase, keď sťažovateľ podal návrh prebiehalo výberové konanie o určenie dobývacieho priestoru\nČervenica inej organizácii v zmysle § 27 ods. 12 veta druhá Banského zákona, pretože organizácia\nOpálové bane Dubník a. s., Dubník, Červenica, na ktorú bol prevedený DP Červenica z organizácie\nSLOVENSKÝ OPÁL, s. r. o., Červenica - Dubník, svojim nezodpovedným konaním naplnila hypotézu\nprávnej normy § 27 ods. 12 veta druhá Banského zákona, teda v lehote troch rokov od prevodu\ndobývacieho priestoru Červenica nezačala výhradné ložisko drahého opálu dobývať, čím sama svojim\nnezodpovedným prístupom prišla o právo na dobývanie výhradného ložiska. Pre správny orgán tým v\nzmysle § 27 ods. 12 vtedy platného Banského zákona vznikla povinnosť zrušiť dobývací priestor alebo\nho určiť inej organizácii na základe výberového konania,\n- to, že výberové konanie nie je súčasťou správneho konania vo veci určenia dobývacieho priestoru\nvyplýva aj z § 24 ods. 4 posledná veta Banského zákona v znení platnom a účinnom od 1. 01. 2002\ndo 31. 05. 2007,\n- samotné výberové konanie už bolo upravené v § 24, preto ho Banský zákon ešte raz neupravoval, len\nodkazoval na príslušné odseky § 24, týkajúce sa výberového konania. V súčasne platnom a účinnom\nBanskom zákone konanie o určenie dobývacieho priestoru inej organizácii na základe výberového\nkonania už upravuje ustanovenie § 27a, ktoré je celé vyňaté z pod pôsobnosti všeobecných predpisov\no správnom konaní.\n16. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú.\nC)\n17. Ďalší účastník 3/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že je viazaný stanoviskom ďalšieho\núčastníka 5/, ktoré bolo odstúpené Krajskému súdu Prešov pod sp. zn. 34202/2017 zo dňa 07.08.2017.\nD)\n18. Ďalší účastník 5/ vo vyjadrení uviedol, že rozhodnutie o (ne) dôvodnosti sťažnosti ponecháva na\núvahe súdu.\nE)\n19. Ďalší účastník 1/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti najmä uviedol, že\n- z kasačnej sťažnosti nie je zrejmé akého nedostatku sa mal krajský súd dopustiť,\n- sťažovateľ namietal neuvedenie presného ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bol jeho\nnávrh zamietnutý vo výroku rozhodnutia správneho orgánu, k tomu krajský súd po rozsiahlom\ndokazovaní zaujal stanovisko, že ide o pochybenie formálne nemajúce vplyv na zákonnosť samotného\nrozhodnutia správneho orgánu s čím sa ďalší účastník 1/ v plnej miere stotožňuje,\n- krajský súd vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie netrpí žiadnou z váh oprávňujúcich na\ndôvodné podanie kasačnej sťažnosti.\n20. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol alternatívne zamietol.\nIV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu\n21. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2\nS. s.\np.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2\nS.s.p.), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§\n442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439\nods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačnú\nsťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.)\ns tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. novembra 2018 (§ 137 ods. 4 v spojení s\n§ 452 ods. 1 S.s.p.).\n\nBanský zákon v znení účinnom od 01.11.2005 do 31.05.2007 v § 24 ods. 1 upravoval, že na dobývanie\nvýhradného ložiska sa organizácii, ktorá má príslušné banské oprávnenie, určí dobývací priestor.\nUrčenie dobývacieho priestoru oprávňuje organizáciu na dobývanie výhradného ložiska. Podľa ods.\n2 tohto ustanovenia - prednosť na určenie dobývacieho priestoru má organizácia, ktorá má určené\nprieskumné územie a prieskum vykonávala na vlastné náklady. Prednosť možno uplatniť podaním\nnávrhu na určenie dobývacieho priestoru najneskôr do šiestich mesiacov po posúdení a odsúhlasení\nvýpočtu zásob v období ložiskového geologického prieskumu Ministerstvom životného prostredia\nSlovenskej republiky (§ 14 ods. 3). Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - ak organizácia, ktorá má prednosť na\nurčenie dobývacieho priestoru, podala návrh v lehote podľa odseku 2, obvodný banský úrad uskutoční\nkonanie o určenie dobývacieho priestoru na jej návrh. Konanie k návrhom iných organizácií na určenie\ndobývacieho priestoru pre to isté ložisko podaným v lehote podľa odseku 2 obvodný banský úrad preruší.\nPodľa § 24 ods. 4 Banského zákona - ak organizácia podľa odseku 2 prednosť na určenie dobývacieho\npriestoru v určenej lehote neuplatnila a návrh na určenie dobývacieho priestoru podala jedna organizácia\nalebo viac iných organizácií v lehote podľa odseku 2 alebo po uplynutí tejto lehoty, obvodný banský úrad\nuskutoční výberové konanie. Oznámenie o začatí výberového konania a základné údaje o výhradnom\nložisku uverejní obvodný banský úrad v Obchodnom vestníku a v Úradnom vestníku Európskej únie,\nak ide o vyhradené nerasty uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ najneskôr 90 dní pred dátumom ukončenia\nprijímania návrhov na určenie dobývacieho priestoru. Návrhy na určenie dobývacieho priestoru podľa\nprvej vety sa považujú za návrhy do výberového konania. Na dobu uskutočnenia výberového konania\nobvodný banský úrad konanie o určenie dobývacieho priestoru k podaným návrhom preruší. Podľa\nods. 5 tohto ustanovenia - na vyhodnotenie návrhov na určenie dobývacieho priestoru podaných vo\nvýberovom konaní obvodný banský úrad zriadi komisiu, ktorá má najmenej päť členov. Členov komisie\nvymenúva predseda obvodného banského úradu zo zástupcov okresného úradu, obce, na ktorej území\nsa nachádza dobývací priestor, Slovenskej banskej komory a obvodného banského úradu. Podľa ods. 6\ntohto ustanovenia - člen komisie je povinný o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone\nsvojej funkcie alebo v súvislosti s ňou, zachovávať mlčanlivosť, a to aj po skončení svojho členstva\nv komisii. Podľa ods. 7 citovaného ustanovenia - komisia vyhodnotí návrhy na určenie dobývacieho\npriestoru najmä z hľadiska technických a finančných možností predkladateľov návrhov, navrhovaného\nspôsobu dobývania výhradného ložiska a riešenia stretov záujmov a určí poradie účastníkov výberového\nkonania. Neoddeliteľnú súčasť výberového konania tvorí správa o priebehu a výsledkoch výberového\nkonania, ktorá spolu s ostatnou dokumentáciou je podkladom na rozhodnutie obvodného banského\núradu v konaní o určenie dobývacieho priestoru. Podľa ods. 8 tohto ustanovenia - o návrhu, ktorý bol\nvo výberovom konaní určený ako prvý, pokračuje obvodný banský úrad v konaní o určenie dobývacieho\npriestoru; ostatným účastníkom výberového konania obvodný banský úrad oznámi, že ich návrhy neboli\nvo výberovom konaní úspešné.\nPodľa § 461 S.s.p., kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.\n22. Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa proti rozsudku\nkrajského súdu sa podstatne neodlišovala od dôvodov podanej žaloby o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného, s ktorej dôvodmi sa krajský súd v plnom rozsahu vysporiadal a jeho skutkové\nzistenia aj právne závery považuje kasačný súd za vecne správne.\n23. Sťažovateľ namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia\nveci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.). Kasačný súd s prihliadnutím na zásadu\nkontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá ústavy Slovenskej republiky) musí zdôrazniť,\nže doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný\nsťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) S.s.p. vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na\nprvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia)\nna riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber\nustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym\nposúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych\npredpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny\npredpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo\nak zo správnych skutkových\nzáverov vyvodil nesprávne právne závery.\n\n24. Sťažovateľ taktiež namietal, že správny súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby\nuskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, kasačný súd uvádza, že pojem \"právo na spravodlivý proces\" nahrádza doterajší pojem \"odňatie\nmožnosti konať pred súdom\", nakoľko obsahové znaky pojmu \"právo na spravodlivý proces\" vyplývajú\nz konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu Slovenskej republiky a\nv zmysle tohto pojmu musí konanie ako celok vykazovať znaky spravodlivosti; nestačí jedna izolovaná\nvada na uplatnenie kasačnej sťažnosti a naopak, ak konanie ako celok znaky spravodlivosti nevykazuje,\nbude kasačná sťažnosť v zmysle § 439 ods. 1 prípustná vždy.\n25. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe krajského súdu pri\nrozhodovaní o merite sporu nezistil nedostatky právneho posúdenia v merite veci ako ani nesprávny\nprocesný postup majúci za následok porušenie práva na spravodlivý proces. Kasačný dôvod zakotvený\nv § 440 ods. 1 písm. i) S.s.p., t.j., že krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v\nzrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, taktiež nie je dôvodný, nakoľko tento sťažnostný dôvod\nsa týka rešpektovania záväzného právneho názoru vysloveného v zrušujúcom rozhodnutí kasačného\nsúdu, pričom v predmetnej veci takéto rozhodnutie nebolo vydané, a to aj vzhľadom na to, že\nsťažovateľ nesprávne poukazoval na prechádzajúce zrušujúce rozhodnutie krajského súdu, ktoré pod\ntento sťažnostný bod nemožno zaradiť.\n26. Kasačný súd po oboznámení sa s pripojeným súdnym a administratívnym spisom musí konštatovať,\nže v predmetnej veci nebolo možné postupovať inak, ako súhlasiť so závermi prijatými krajským súdom\nv napadnutom rozsudku, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, nakoľko\nkrajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,\nktoré náležite aj odôvodnil,\na s ktorými sa kasačný súd v celom rozsahu stotožňuje.\n27. Prioritne kasačný súd musí vyjadriť súhlas s názorom krajského súdu, že ak sťažovateľ tvrdí,\nže mu patrilo prednostné právo, pretože mal určené prieskumné územie a prieskum vykonával na\nvlastné náklady, takýto záver z obsahu spisu nevyplýva. Sťažovateľ predložil čiastočné dôkazy, o ktorých\noverenie krajský súd požiadal Ministerstvo životného prostredia s negatívnou odpoveďou pričom aj\nsám sťažovateľ v odvolaní priznal, že na financovaní geologických prác sa podieľalo viac organizácii.\nZároveň rozhodnutím Obvodného banského úradu v Košiciach zo dňa 11.10.2000 pod č. 1337/2000\nbol predmetný dobývací priestor určený pre SLOVENSKÝ OPÁL, s.r.o., ktorý tento dobývací priestor\nnásledne zmluvne previedol na spoločnosť Opálové bane Dubník, a.s. Tejto spoločnosti bol rozhodnutím\nMinisterstva životného prostredia SR zo dňa 26.07.2005 č. 242/2005-v.s.ú. schválený výpočet zásob\nvýhradného ložiska Červenica, a nie sťažovateľovi, ako to nedôvodne namieta.\n28. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko sťažovateľ prieskum nevykonával na vlastné\nnáklady a výpočet zásob výhradného ložiska Červenica bol predložený\n(a následne\nschválený) subjektom odlišným od sťažovateľa, pričom z citovaného § 24 ods. 2 Banského zákona je\nzrejmé, že všetky podmienky musia byť splnené kumulatívne, je správny právny záver, že zo strany\nsťažovateľa k splneniu podmienok nedošlo. Sťažovateľ nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom\nskutočnosti a skutkový stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a s ktorými sa stotožnil aj krajský\nsúd, a preto za takýchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru\nkasačného súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Kasačný súd\nmá za nesporný skutkový stav tak, ako ho v podrobnostiach opísal krajský súd v napadnutom rozsudku\na dospel zhodne ako krajský súd k záveru, že orgány verejnej správy oboch inštancií postupovali v danej\nveci v intenciách citovaných právnych noriem, pre svoje rozhodnutie si zadovážili dostatok skutkových\npodkladov, na základe ktorých náležitým spôsobom zistili skutkový stav a aplikáciou relevantných\nzákonných ustanovení zo skutkových okolností vyvodili správny právny záver, a preto krajský súd\nnepochybil, keď žalobu sťažovateľa zamietol.\n29. Súd má ďalej za to, že správne orgány postupovali v zmysle právneho názoru vyslovenom\nkrajským súdom v prechádzajúcom zrušujúcom rozsudku, v zmysle ktorého úlohou správnych orgánov\nv ďalšom konaní bude sa vysporiadať s námietkou zaujatosti uplatnenou sťažovateľom a následne\nvo veci meritórne rozhodnúť. O námietke zaujatosti sa nerozhodovalo v prvostupňovom správnom\nkonaní, nakoľko išlo o námietku proti predsedovi odvolacieho orgánu. O predmetnej námietke teda\nbolo rozhodnuté dňa 29.04.2015 rozhodnutím č. 17154/2015-4110-21702 vydaným Ministerstvom\nhospodárstva Slovenskej republiky tak, že predseda odvolacieho orgánu JUDr. Ing. F. O. nie je vylúčený\n\nz prejednávania a rozhodovania v tomto konaní, čo žalovaný uviedol v preskúmavanom rozhodnutí.\nTaktiež správny orgán postupoval v súlade s názorom krajského súdu, keď o návrhu sťažovateľa na\nurčenie dobývacieho priestoru „Červenica“ rozhodol meritórnym rozhodnutím a to tak, že z dôvodu\nnesplnenia podmienok návrh sťažovateľa zamietol.\n30. Čo sa týka výrokov oboch rozhodnutí správnych orgánov, kasačný súd sa stotožňuje s názorom\nkrajského súdu, že ide o vady formálneho charakteru, ktoré nemajú vplyv na zákonnosť rozhodnutí\na zrušením týchto rozhodnutí len pre formálne nedostatky by sťažovateľ nedosiahol priaznivejšie\nrozhodnutie v predmetnej veci, preto nie je dôvodné zrušenie rozhodnutí správnych orgánov a\nzopakovanie administratívneho konania aj s poukazom na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu\n(napr. sp. zn. 3 Sžp 2/2010, sp. zn. 2Sžo/52/2014, sp. zn. 10Sžd/21/2011). Z dôvodu medzery v\nprávnej úprave v Banskom zákone absentuje ustanovenie, podľa ktorého by správny orgán mohol\nnevyhovieť návrhu na určenie dobývacieho priestoru. Z formulácie výroku v spojení z odôvodnením\nprvostupňového rozhodnutia je možné vyvodiť skutkové a právne závery, na ktorých zamietnutie návrhu\nspočíva a je možné považovať ho aj podľa kasačného súdu za zákonné. Čo sa týka preskúmavaného\nrozhodnutie žalovaného, najmä jeho výroku, súd poukazuje na to, že z § 59 ods. 2 Správneho\nporiadku vyplýva, že odvolací orgán môže za podmienok ustanovených v zákone dospieť k záveru,\nže odvolaniu vyhovie a napadnuté rozhodnutie zmení; k zmene rozhodnutia dôjde spravidla vtedy,\nak bol skutkový základ zistený správne, ale prvostupňový orgán nesprávne aplikoval hmotnoprávny\npredpis, prípadne ak rozsah došetrenia nepresahuje možnosti druhostupňového orgánu. Pri zmene\nrozhodnutia môže ísť buď o čiastočnú alebo o úplnú zmenu, pričom odvolací orgán môže zmeniť\nnielen výrokovú časť, ale aj odôvodnenie, prípadne ich časti. V predmetnej veci žalovaný čiastočne\nzmenil iba odôvodnenie prvostupňového správneho rozhodnutia, čo špecifikoval pod písmenami a)c), a v ostatnom rozhodnutie vrátane jeho výroku potvrdil a odvolanie zamietol, s čím korešponduje\naj odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že za\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť súdna prax nepovažuje rozhodnutie, ak je rozpor odstrániteľný\nvýkladom t.j. ak nebudú pri interpretácii napadnutého rozhodnutia ako celku s prihliadnutím na úkony\norgánu verejnej správy a účastníkov konania pochybnosti o jeho význame (rozhodnutie NSS ČR sp.\nzn.\n1Afs 38/2006)\n31. Kasačný súd sa tak v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami orgánov verejnej správy,\nako aj s ich právnym posúdením, v odôvodnení orgány verejnej správy uviedli skutočnosti, ktoré boli\npodkladom rozhodnutia, akými úvahami boli vedení pri hodnotení dôkazov a ako sa vyrovnali s návrhmi\na námietkami sťažovateľa a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Vo vzťahu k námietke, že\nna výberové konanie v zmysle § 24 ods. 1 až 4 Banského zákona by sa mal vzťahovať Správny\nporiadok, súd poukazuje na znenie § 24 ods. 4 posledná veta, v zmysle ktorého \"Na dobu uskutočnenia\nvýberového konania obvodný banský úrad konanie o určenie dobývacieho priestoru k podaným návrhom\npreruší.\" Z uvedeného možno vyvodiť, že výberové konanie prebieha mimo správneho konania o určenie\ndobývacieho priestoru, ktoré je na dobu uskutočnenia výberového konania prerušené. Táto skutočnosť\nvyplýva aj z dôvodovej správy k zákonu č. 558/2001 Z.z., zmena Banského zákona, konkrétne k § 24:\n„Obvodný banský úrad na vyhodnotenie návrhov na určenie dobývacieho priestoru formou výberového\nkonania zriadi komisiu. Členov komisie vymenúva predseda obvodného banského úradu zo zástupcov\nokresného úradu (životné prostredie, katastrálny odbor), obce alebo obcí, v ktorých katastrálnom území\nsa dobývací priestor nachádza a zo zástupcov Slovenskej banskej komory a obvodného banského\núradu, ktorí sa však nebudú zúčastňovať na samotnom rozhodovaní v konaní o určenie dobývacieho\npriestoru. Výsledky výberového konania tvoria neoddeliteľnú súčasť dokumentácie, ktorá je podkladom\npre rozhodnutie obvodného banského úradu v správnom konaní o určenie dobývacieho priestoru.\nAž konanie o určení dobývacieho priestoru je konanie podľa zákona č. 71/1967 Zb. a má charakter\nsprávneho rozhodnutia.“ Vo svetle uvedeného súd dáva do pozornosti, že ak v zmysle § 41 Banského\nzákona konanie podľa § 24 Banského zákona nebolo vylúčené z pôsobnosti všeobecných predpisov o\nsprávnom konaní, s poukázaním § 1 Správneho poriadku je treba konštatovať, že sa to týka len konania\nsprávneho orgánu. Komisia na vyhodnotenie návrhov na určenie dobývacieho priestoru podaných\nvo výberovom konaní nie je správnym orgánom a jej konanie nie je konaním, v ktorom v oblasti\nverejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach\nfyzických osôb a právnických osôb.\n32. Vo svetle uvedeného kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami sťažovateľa sa krajský\nsúd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by\n\nzostalo na kasačnom súde, a preto námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil kasačný súd ako\nbezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z uvedeného dôvodu\nkasačnú sťažnosť podľa § 461 S. s. p. ako nedôvodnú zamietol.\n33. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že sťažovateľovi, ktorý v\ntomto konaní nemal úspech ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 167 ods.\n1 S. s. p.). Žalovanému ich nepriznal v zmysle § 467 ods. 1 S. s. p. a analogicky podľa § 168 S. s. p.\nĎalším účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže im v kasačnom konaní\nnebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli (§ 467 ods. 1 S.s.p.\nv spojení s § 169 S.s.p.).\n34. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 S.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}