{"guid": "2802f3de-310b-4860-a2e3-d72b8b5642a6:7f7570c3-379a-45b3-892c-24a72057dfef", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8015200354.1", "spisova_znacka": "2Sžo/59/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/59/2016 z 25. 7. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. júla 2018, sp. zn. 2Sžo/59/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:8015200354.1", "identifikacne_cislo": "8015200354", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2018-07-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-7"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-22", "/SK/ZZ/1990/372#paragraf-7"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7f7570c3-379a-45b3-892c-24a72057dfef", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200354.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200354.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8015200354.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/59/2016\n8015200354\n25. 07. 2018\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2018:8015200354.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členiek\nsenátu JUDr. Eleny Kováčovej a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: W. J., bytom H.,\nZ. XXXX/X, zastúpeného Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom, so sídlom Štúrova 30, Humenné,\nproti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Krajský dopravný inšpektorát, so\nsídlom Pionierska č. 33, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: KRPZ-POKDI3-2/2015-P z 27. januára 2015, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.\nk. 3S/14/2015-36 z 29. februára 2016, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/14/2015-36 z 29.\nfebruára 2016 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 3S/14/2015-36 z 29. februára 2016 podľa § 250j ods. 2 písm.\nd) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného Č.p.: KRPZ-POKDI3-2/2015-P zo dňa 27. januára 2015 v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom Č.p.: ORP-HE-ODI2-114/2013-P zo dňa 21.\noktóbra 2014 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nRozhodnutím Č.p.: KRPZ-PO-KDI3-2/2015-P zo dňa 27. januára 2015 žalovaný potvrdil rozhodnutím\nOkresného dopravného inšpektorátu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Humennom Č.p.: ORPHE-ODI2-114/2013-P zo dňa 21. októbra 2014, ktorým bola žalobcovi uložená sankcia - pokuta vo\nvýške 500 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov odo dňa právoplatnosti\nrozhodnutia, a to za porušenie povinnosti ustanovenej v § 4 ods. 1 písm. c) a § 66 ods. 2 písm. a), d),\ne) a i) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z.“), čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa\n§ 22 ods. 1 písm. b), g) a 1) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 372/1992 Zb.“).\nUvedeného porušenia právnych predpisov sa mal žalobca dopustiť tým, že dňa 7. júna 2013 v čase\nod 22.10 hod. do 04.50 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. D. XXXi, EČ: H. po ulici Gorkého\nv Humennom, kde nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a svojou pravou prednou časťou\nvozidla narazil do zadnej ľavej časti zaparkovaného vozidla C. V., EČ: D., ktoré tam zaparkoval S. H.\na ktorý svoje vozidlo mal odstavené na pravom okraji vozovky, následkom čoho došlo k poškodeniu\nvozidiel a týmto žalobca spôsobil dopravnú nehodu. Žalobca z miesta dopravnej nehody odišiel bez toho,\naby ohlásil dopravnú nehodu policajtovi, nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta\n\na bezodkladne neupovedomil osobu o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a\nani neoznámil svoje osobné údaje prostredníctvom Policajného zboru.\nKrajský súd v Prešove dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutia sú zmätočné a nepreskúmateľné.\nPoukázal na to, že prvostupňové rozhodnutie je strohé, bez náležitej právnej argumentácie, bez citácie\nprávnych predpisov, na základe ktorých prvostupňový správny orgán rozhodol. Podľa krajského súdu z\nrozhodnutí správnych orgánov nemožno zistiť, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov\nna základe ktorých rozhodli, čo spôsobuje ich nepreskúmateľnosť.\nKrajský súd uviedol, že z obsahu preskúmavaných rozhodnutí nemožno zistiť, v čom spočíva porušenie\n§ 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z., keďže ani z rozhodnutí, ani z obsahu administratívneho\nspisu nevyplýva, aby sa žalobca dopustil takého konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej\nnehody, najmä aby premiestňoval vozidlá. Posúdenie tejto otázky má vplyv na rozsah zodpovednosti za\npriestupok podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. a v konečnom dôsledku aj na výšku pokuty.\nKrajský súd poukázal na to, že zmätočnosť rozhodnutí spôsobuje aj skutočnosť, že správne orgány\nuznali žalobcu vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) a l) zákona č. 372/1990\nZb., pričom zákon o priestupkoch v znení účinnom ku dňu 7. júna 2013 (§ 7 ods. 1 zákona č. 372/1990\nZb.) v § 22 ods. 1 písm. l) nemá, toto paragrafové znenie končí písm. k).\nV rozhodnutiach sa správne orgány náležite nezaoberali podstatnou skutočnosťou, z akých ustanovení\nakého právneho predpisu vyplýva, že žalobca bol účastníkom dopravnej nehody, keďže len v prípade,\nže bol účastníkom dopravnej nehody, mohol porušiť povinnosti účastníka dopravnej nehody.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a žiadal, aby odvolací súd\nzrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne aby napadnutý\nrozsudok krajského súdu zmenil a žalobu zamietol. Uviedol, že preskúmaním zhromaždených dôkazov\ndospel k záveru, že žalobca porušil ustanovenie § 4 ods. 1 písm. c) a § 66 ods. 2 písm. a), d), e) a i)\nzákona č. 8/2009 Z. z. a tým naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) a l)\nzákon č. 372/1990 Zb. účinného v čase spáchania priestupkov. Hodnotenie zabezpečených dôkazov je\nuvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\nŽalovaný uviedol, že v čase medzi spáchaním priestupku a rozhodovaním o priestupku sa menil zákon\nč. 372/1990 Zb., ktorý včlenením jednej skutkovej podstaty priestupku zmenil označenie priestupku,\nktoré sa kládlo žalobcovi za vinu. Namietal závery krajského súdu vo vzťahu k právnej kvalifikácii\nkonania žalobcu, pretože podľa jeho názoru ustanovenie § 7 ods. l zákona č. 372/1990 Zb. inú možnosť\nkvalifikácie konania žalobcu nepripúšťa, a to bez ohľadu na to, či v čase spáchania priestupku existovala\nskutková podstata priestupku podľa § 22 ods. l písm. l) zákona č. 372/1990 Zb.\nŽalovaný poukázal na to, že v čase spáchania priestupku bol rozsah ustanovenia § 22 ods. l ukončený\npísmenom k). Napriek uvedenému v konaní o priestupku bol žalobca uznaný vinným okrem iného aj\npodľa § 22 ods. l písm. l) zákona č. 372/1990 Zb., a to v dôsledku aplikácie ustanovenia § 7 ods. l\nzákona č. 372/1990 Zb., ktorý exaktne stanovuje, že zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa\nneskoršieho zákona iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie. Ak by žalovaný dôsledne neaplikoval\nustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., potom by bol nútený konanie žalobcu kvalifikovať okrem\niného ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k) a zároveň s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 2 uložiť\nza tento priestupok sankciu, a to pokutu od 60 do 300 Eur a zákaz činnosti do dvoch rokov. Na tomto\nzáklade žalovaný považuje právnu klasifikáciu konania žalobcu podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č.\n372/1990 Zb., napriek tomu, že táto samotná neexistovala v čase spáchania priestupku, za zákonnú a\nsprávnu, nakoľko je neporovnateľne výhodnejšia pre páchateľa (za priestupok podľa § 22 ods. l písm.\nl) zákona č. 372/1990 Zb. možno uložiť len pokutu do výšky 100 Eur).\nŽalovaný tiež namietal závery krajského súdu, že v rozhodnutiach správnych orgánov nie sú odcitované\nprávne predpisy, podľa ktorých rozhodli. Uviedol, že výrok rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu obsahuje konkrétne zákonné ustanovenia, ktoré boli konaním žalobcu porušené (§ 4 ods. l\npísm. c) a § 66 ods. 2 písm. a), d), e) a i) zákona č. 8/2009 Z. z.) a zároveň obsahuje paragrafové\noznačenie priestupku, ktorého sa žalobca dopustil (§ 22 ods. 1 písm. b, g, a l) zákona č. 372/1990 Zb.).\nTakisto aj výrok rozhodnutia o odvolaní obsahuje paragrafové označenie príslušnosti žalovaného ako\n\ndruhostupňového správneho orgánu a konkrétne ustanovenie zákona o správnom konaní, podľa ktorého\nžalovaný zamietol odvolanie a rozhodnutie potvrdil.\nŽalovaný tiež vyslovil názor, že v rozhodnutiach správnych orgánov je presne, jasne a zrozumiteľne\nvysvetlené, z akých ustanovení zákona vyplýva, že žalobca bol účastníkom dopravnej nehody (keďže ju\nsám zavinil) a v zmysle zákona č. 8/2009 Z. z. sa na neho vzťahovali aj povinnosti účastníka dopravnej\nnehody. Jednou z týchto povinností, je aj zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej\nnehody, najmä premiestnenia vozidiel (§ 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z.). Vzhľadom na to, že\nžalobca po dopravnej nehode na jej mieste nezotrval a aj s vozidlom z miesta dopravnej nehody odišiel,\nuvedenú povinnosť si žalobca nesplnil.\nŽalovaný tiež v odvolaní namietal, že dôvody zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, tak ako ich Krajský\nsúd v Prešove naznačil v odôvodnení napadnutého rozsudku, boli nad rámec podanej žaloby, t. j. nad\nrámec toho, čo žalobca namietal a s čím nesúhlasil. Žalovaný si uvedomuje zásadu absolútnej súdnej\nkontroly pri preskúmavaní rozhodnutí správneho orgánu v správnom súdnictve, ale podľa jeho názoru\nsa mal krajský súd pri preskúmavaní rozhodnutia prioritne zamerať na obsah podanej žaloby, teda na\nto, či žalobca zavinil dopravnú nehodu a či si ako účastník dopravnej nehody splnil povinností účastníka\ndopravnej nehody.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a §\n214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného\nnie je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, t. j. orgánov štátnej správy, orgánov územnej\nsamosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb,\npokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti\nverejnej správy (§ 244 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku).\nPredmetom súdneho preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného v spojení s\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania\npriestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b), g) a 1) zákona č. 372/1990 Zb. za porušenie povinnosti\nustanovenej v § 4 ods. 1 písm. c) a § 66 ods. 2 písm. a), d), e) a i) zákona č. 8/2009 Z. z., za čo mu bola\npodľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. uložená pokuta vo výške 500 Eur a zákaz činnosti\nviesť motorové vozidlá na dobu 18 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. zodpovednosť za priestupok sa posudzuje podľa zákona\núčinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa posudzuje iba vtedy, ak je to pre\npáchateľa priaznivejšie.\nPodľa § 7 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje\nuložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.\nŽalobca sa mal priestupku dopustiť dňa 7. júna 2013.\n\nPodľa § 22 ods. 1 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne\nnezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to\nbolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo\nnezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne\nnevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.\nPodľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej\npremávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti\ncestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda.\nZnenie § 22 ods. 1 písm. b) a g) zákona č. 372/1990 Zb. bolo identické v čase spáchania priestupku,\nako aj v čase rozhodovania o priestupku.\nZákonom č. 474/2013 Z. z. o výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a\no zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným od 1. januára 2014, bolo v zákone č. 372/1990 Zb.\nv § 22 ods. 1 za písmeno i) vložené nové písmeno j), pričom doterajšie písmená j) a k) sa označujú\nako písmená k) a l).\nZ uvedeného vyplýva, že zákon č. 372/1990 Zb. účinný ku dňu, keď malo dôjsť k dopravnej nehode (7.\njúna 2013), ustanovenie § 22 ods. 1 písm. l) neobsahoval.\nPodľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. ak nie je v tomto alebo v inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa\nna konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.\nPodľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb. výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku\nuznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,\nvyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods.\n3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia(§ 16), o\nnároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o\nodvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom\nrozsahu.\nPodľa § 47 ods. 2 správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia\nprávneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy\nkonania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí\npre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nPodľa § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú\nnehodu policajtovi.\nPodľa § 66 ods. 2 písm. d) zákona č. 8/2009 Z. z. účastník dopravnej nehody je povinný zotrvať na mieste\ndopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí\nalebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.\nPodľa § 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z. účastník dopravnej nehody je povinný zdržať sa\nkonania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel.\n\nPodľa § 66 ods. 2 písm. i) zákona č. 8/2009 Z. z. účastník dopravnej nehody je povinný bezodkladne\nupovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená\ndopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie\nzabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.\nZ § 7 ods. 1 vyplýva, že ak nie je uvedené inak, teda ak správny orgán vo výroku rozhodnutiu výslovne\nneodkázal na neskoršie účinný právny predpis, automaticky sa predpokladá, že právny predpis citovaný\nvo výroku rozhodnutia je právny predpis účinný v čase spáchania skutku.\nSprávny orgán prvého stupňa neuvádza, k akému dňu účinný právny predpis aplikoval na prejednávanú\nvec, vo výroku rozhodnutia uviedol len „v znení neskorších predpisov“.\nNajvyšší súd sa preto stotožňuje so záverom krajského súdu ohľadne nepreskúmateľnosti a zmätočnosti\nrozhodnutia, nakoľko žalobca bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa takého ustanovenia\nzákona (§ 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb.), ktoré v čase spáchania priestupku zákon č.\n372/1990 Zb. neobsahoval.\nNajvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že ani v odôvodnení rozhodnutia tak prvostupňový,\nako ani druhostupňový správny orgán neuvádza, že na prejednávanú vec aplikoval neskorší právny\npredpis s tým, aby odôvodnil jeho použitie výhodnosťou pre páchateľa. Na tomto mieste je potrebné\nuviesť aj to, že najvyššiemu súdu nie je zrejmá ani argumentácia žalovaného v odvolaní, keď uvádza,\nže kvalifikovaním skutku podľa neskoršie účinného § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. sa vyhol\nkvalifikovaniu skutku podľa § 22 ods. l písm. k) zákona č. 372/1990 Zb., ktoré bolo prísnejšie trestné.\nNajvyšší súd k tomu uvádza, že § 22 ods. l písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. účinného v čase spáchania\nskutku je v podstate identickým ustanovením ako § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. účinného\nv čase vydania rozhodnutia o priestupku. Vyplýva to aj z vyššie citovaného zákona č. 474/2013 Z. z. o\nvýbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov, ktorým bol s účinnosťou od 1. januára 2014 zákon č. 372/1990 Zb. zmenený tak, že v § 22 ods.\n1 zákona č. 372/1990 Zb. sa doterajšie písmená j) a k) označujú ako písmená k) a l). Priestupok podľa §\n22 ods. l písm. k) zákona č. 372/1990 Zb. účinného v čase spáchania skutku bol pritom sankcionovaný\nrovnako ako priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona č. 372/1990 Zb. účinného v čase vydania\nrozhodnutia o priestupku (pokuta do 100 Eur).\nK odvolacej námietke žalovaného, že krajský súd na uvedenú vadu prihliadal nad rámec žalobných\ndôvodov, najvyšší súd uvádza, že rozhodovanie na základe neúčinného právneho predpisu je takou\nzávažnou vadou rozhodnutia spôsobujúcou jeho nezákonnosť, na ktorú správny súd prihliada ex offo\n(§ 250j ods. 3 OSP).\nPokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že vo výrokoch preskúmavaných rozhodnutí sú odcitované\nvšetky potrebné právne predpisy, na základe ktorých správne orgány rozhodovali, najvyšší súd k tomu\nuvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že krajský súd vyčítal žalovanému absenciu\ncitácie právnych predpisov v odôvodnení rozhodnutí, nie v ich výrokovej časti. Najvyšší súd sa s týmto\nzáverom stotožňuje. Z rozhodnutia žalovaného (ako aj z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu)\nnemožno zistiť, ako žalovaný subsumoval zistený skutkový stav pod právne normy, ktorých porušenie\nbolo vyslovené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia. Nepostačuje v rozhodnutí konštatovať\nporušenie konkrétnej právnej normy, je potrebné aj primerane a logicky vysvetliť, z akých dôvodov\nkonanie (či nekonanie) účastníka naplnilo znaky protiprávneho konania obsiahnuté v danej právnej\nnorme.\nŽalovaný síce v odôvodnení opisuje spôsob a vedenie dokazovania, najmä s poukazom na odborné\nvyjadrenie znalca Ing. D. H. a protiargumentáciu žalobcu uvádzanú k tomuto vyjadreniu, v rozhodnutí\nvšak absentuje konečná úvaha a závery žalovaného o tom, aké konkrétne skutky a dôkazy o nich\nsvedčiace jednotlivo zakladajú porušenia konkrétnych právnych noriem, tak ako sú uvedené vo výroku\nprvostupňového rozhodnutia.\nPo oboznámení sa s napadnutým rozhodnutím žalovaného a s predloženým administratívnym spisom\ndospel najvyšší súd v prejednávanej veci k záveru totožnému so záverom krajského súdu, že\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu\n\nnemožno považovať za zákonné, nakoľko bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, a\ntiež je nepreskúmateľné z dôvodu absencie niektorých náležitostí odôvodnenia.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 3S/14/2015-36 z 29. februára 2016 ako vecne správny potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 a\n§ 246c ods. 1 OSP tak, že ich náhradu účastníkom nepriznal, nakoľko žalovaný bol v konaní neúspešný\na ani mu náhrada trov konania zo zákona neprináleží a žalobca si náhradu trov odvolacieho konania\nneuplatnil, ani mu žiadne nevznikli.\nÚlohou správnych orgánov konajúcich v prejednávanej veci bude postupovať v zmysle vyššie\nuvedeného, v konaní dbať na dodržanie všetkých zákonných procesných postupov a najmä dbať na\nto, aby rozhodnutie bolo vydané na základe účinného právneho predpisu a v súlade so zásadami\nposudzovania trestnosti činu a zásadami ukladania trestov. Správne orgány svoje rozhodnutia náležite a\ndostatočne presvedčivo odôvodnia, aby bolo zrejmé, akým konkrétnym skutkom bola porušená tá ktorá\nprávna norma, ktorej porušenie správny orgán vyslovil vo výroku rozhodnutia, ktoré dôkazy svedčia\no porušení právnych povinností žalobcu a ako ich správny orgán vyhodnotil vo vzťahu k námietkam\nžalobcu. Zároveň aj uložená sankcia musí byť náležite odôvodnená, a to s poukazom na § 12 ods. 1\na 2 zákona č. 372/1990 Zb.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "3S/14/2015", "guid": "b3f922c3-f457-4175-84d4-184701f6daa4:d03eda79-58ca-422b-837a-c9c916d515b7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}