{"guid": "e5c8c406-22aa-425c-875a-1d22f9fa13ae:adf33663-92ef-4bd3-a350-98ae5d33a398", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8014201417.1", "spisova_znacka": "2Sžf/39/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/39/2016 z 27. 9. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2018, sp. zn. 2Sžf/39/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:8014201417.1", "identifikacne_cislo": "8014201417", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "sudca_id": 17, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-hargas-17", "datum_vydania": "2018-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo", "Správne právo"], "podoblast": ["Volebné veci", "Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-16.odsek-1", "nazov": "§ 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-16.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-16"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-1", "nazov": "§ 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-15.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-16", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/adf33663-92ef-4bd3-a350-98ae5d33a398", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8014201417.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014201417.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014201417.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžf/39/2016\n8014201417\n27. 09. 2018\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2018:8014201417.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov\nsenátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Mgr. Petra Melichera, v právnej veci žalobcu SSE Group, s.r.o.,\nIČO: 46 728 562, so sídlom Popradská 1/654, Stará Ľubovňa, zastúpeného advokátskou kanceláriou\nPUCHALA, SLÁVIK & partners, s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, Košice, proti žalovanému Finančnému\nriaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia správneho orgánu č. 1100305/1/490725/2014/5054 zo dňa 06.11.2014, konajúc o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/74/2014-89 zo dňa 06.11.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 4S/74/2014-89 zo dňa\n06.11.2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) podľa\n§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100305/1/490725/2014/5054 zo dňa\n06.11.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Prešov (ďalej aj ako „správca dane“)\nč. 9712401/5/2202484/2014/14091/Zori zo dňa 26.05.2014, ktorým bol podľa § 68 ods. 6 zákona č.\n563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 563/2009 Z. z.“) žalobcovi určený rozdiel v sume 18 314,38 Eur\nna dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2013, t. j. znížený nadmerný\nodpočet na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013 zo sumy 30 654,40 Eur na sumu 12 520,02 Eur.\nKrajský súd sa stotožnil so záverom daňových orgánov, že uplatnením odpočítania dane z pridanej\nhodnoty žalobkyňa ako daňový subjekt porušila ust. § 49 ods. 1 a. 2 písm. a) zákona č. 222/2004\nZ. z. v znení neskorších predpisov, keďže jej ako dodávateľovi služieb nevznikla pri dodaní služieb\ndaňová povinnosť, lebo tieto služby neboli predmetom dane v tuzemsku. Fakturácia medzi platiteľmi\ndane registrovanými v tuzemsku sa vykonávala bez slovenskej dane z pridanej hodnoty, lebo išlo o\nslužby bezprostredne súvisiace s nehnuteľnosťou, ktorá sa nachádza v Nemecku, kde daňová povinnosť\nvznikla. Daňovému subjektu teda na základe faktúr vystavených dodávateľom STROJMONTA SK, s.r.o.\nnevzniklo právo na uplatnenie odpočítania dane z pridanej hodnoty.\nZa nedôvodnú súd považoval žalobnú námietku týkajúcu sa nesprávnej aplikácie § 16 ods. 1 zákona na\ndaný prípad. Žalobkyňa prostredníctvom subdodávateľa STROJMONTA SK, s.r.o. vykonala montážne\npráce - nabíjanie kolíkov a ostatných výkonov, na výstavbe fotovoltaickej elektrárne v Nemecku. Daňové\norgány správne určili, že ide o služby, ktoré súvisia s nehnuteľnosťou, pričom miestom ich dodania\n\nje Nemecko, kde sa táto nehnuteľnosť nachádza a dodávateľovi služieb STROJMONTA SK, s.r.o. pri\ndodaní služieb pri výstavbe fotovoltaickej elektrárne v Nemecku nevznikla daňová povinnosť v tuzemsku\na následne žalobkyni ako daňovému subjektu nevzniklo právo na odpočítanie dane z prijatých služieb\npodľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.\nDaňové orgány správne vyhodnotili fotovoltaickú elektráreň pre účely DPH ako nehnuteľnosť, pričom\nvychádzali z definície pojmu „stavba“ tak, ako je uvedená v ust. § 43 zákona č. 50/1976 Zb. v znení\nneskorších predpisov, ktorá bola prevzatá zo Smernice Rady č. 89/106/EHS s tým, že spresňuje\nvýraz „pevné spojenie so zemou“ vymenovaním možných technických alternatív, aby sa v tejto oblasti\nzabezpečila právna istota. Členenie stavieb upravuje § 43a tohto zákona v súlade s predpismi Európskej\núnie, pričom členenie stavieb a vymedzenie pojmov „pozemné stavby“ a „inžinierske stavby“ je prevzaté\nz medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb. Fotovoltaická elektráreň je nehnuteľnosťou, keďže je\nmontovaná na pevných základoch, podporné konštrukcie sú vo forme pevného trojuholníkového rámu\nspojeného so zemou kotviacimi prvkami (narážacími pilótami), nie je ľahko rozmontovateľná a nie je\nmožné ľahko ju presunúť. Pre funkčnosť fotovoltaickej elektrárne je nevyhnutné, aby bola napojená\nna energetickú sieť. Daňové orgány preto postupovali v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. v znení\nneskorších predpisov a Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane\nz pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, keď vychádzali z toho, že fotovoltaická elektráreň je\nv tomto prípade inžinierskou stavbou a spĺňa charakter nehnuteľnosti. Daňové orgány pri posudzovaní\nfotovoltaickej elektrárne správne vychádzali z definície pojmu „nehnuteľnosť“ podľa Výboru pre DPH ako\nporadného orgánu Európskej komisie pre účely článku 47 smernice 2006/112/ES, teda aj pre účely § 16\nods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a z usmernenia vydaného Výborom pre\nDPH, ktoré obsahuje výpočet služieb, pri ktorých sa členské štáty zhodli, že sa na ne vzťahuje, resp.\nnevzťahuje článok 47 Smernice. Pre účely § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších\npredpisov sa nehnuteľnosťou alebo súčasťou nehnuteľnosti rozumie aj akákoľvek budova alebo stavba\n(konštrukcia) pripevnená k alebo v zemi, nad alebo pod morskou hladinou, ktorá nemôže byť ľahko\nrozmontovaná alebo posunutá.\nZa nedôvodnú krajský súd považoval aj námietku žalobcu v súvislosti s konaním daňových orgánov\nv rozpore s princípom právnej istoty a porušeniu § 3 ods. 9 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení\nneskorších predpisov, keď zmenili posúdenie skutkovo totožného prípadu z ktorého daňový subjekt\nvychádzal. K námietke porušenia ust. § 63 ods. 5 Daňového poriadku uviedol, že preskúmavané\nrozhodnutie žalovaného ma všetky zákonné náležitosti a je riadne a zrozumiteľne odôvodnené.\nŽalovaný sa v odôvodnení vysporiadal s odvolacími uviedol skutočnosti, ktoré boli podkladom pre\njeho vydanie a rozhodnutie skutkovo aj právne odôvodnil. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku\nžalobkyne že v napadnutom správnom konaní sa riešila činnosť iného subjektu, ako bol žalobca, a to\nspoločnosti STROJMONTA SK, s.r.o., za ktorej konanie nemôže niesť zodpovednosť. Medzi žalobkyňou\na spoločnosťou STROJMONTA Sk s.r.o. bol obchodný vzťah uskutočnený v rámci jej podnikateľskej\nčinnosti, preto aj preverenie tohto obchodného vzťahu, na základe ktorého si uplatnila odpočítanie dane\nz pridanej hodnoty, bolo predmetom vykonanej daňovej kontroly u nej, nie u subdodávateľa. Judikatúra\nSúdneho dvora EÚ, na ktorú poukazovala žalobkyňa sa na daný prípad nevzťahuje.\nProti tomuto rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby najvyšší\nsúd zmenil rozsudok krajského súdu, zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie\nsprávcu dane, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Mal za to, rozsudok krajského súdu vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci ohľadne posúdenia charakteru fotovoltaickej elektrárne, použitý\nvýklad práva v tejto otázke považuje za nesprávny a samotné rozhodnutie za arbitrárne. Nesúhlasil s\nnázorom žalovaného, nakoľko mal za to, že fotovoltaická elektráreň je vecou hnuteľnou. Dôvodil, že\nodôvodnenie rozsudku krajského súdu nespĺňa zákonné náležitosti. Zastával názor, že krajský súd v\nodôvodnení rozsudku nereagoval na zásadné argumenty žalobcu. Namietal, že z odôvodnenia rozsudku\nkrajského súdu nie je zrejmé, ako prišiel k záveru, že konkrétnu fotovoltaickú elektráreň nie je možné\nľahko rozmontovať a presunúť. V tejto súvislosti poukázal na to, že v priebehu konania preukázal\nmožnosť rozmontovania a presunutia predmetnej elektrárne, a to prostredníctvom vyjadrenia odborníka\na plánu (projektu) predmetnej fotovoltaickej elektrárne. Uviedol, že každá vec, ktorá je demontovaná a\nrozobratá, nemôže v čase keď je rozmontovaná plniť funkciu, na ktorú bola skonštruovaná. Dôkazom\ntejto skutočnosti je samotná realita výstavby týchto elektrární, ktoré boli rozmontované v Českej republike\na následne boli presunuté a opätovne zmontované na Slovensku.\n\nĎalej dôvodil praxou žalovaného, kedy správca dane už dňa 03.12.2012 vykonal u žalobcu miestne\nzisťovanie za účelom preverenia žiadosti o dobrovoľnú registráciu DPH práve v súvislosti s výkonom\nidentickej ekonomickej činnosti žalobcu ako tomu bolo pri preverovaní správnosti uplatnenia odpočtu\nDPH počas daňovej kontroly. V tejto súvislosti poukázal na zápisnicu z miestneho zisťovania zo dňa\n03.12.2012, kde je výslovne uvedené, že žalobca dodáva službu, a to práce na hnuteľnom majetku\n(fotovoltaickej elektrárni v Nemecku). Správca dane mal žalobcu navyše usmerniť, že v prípade\nposkytovania služieb súvisiacich s fotovoltaickou elektrárňou nie je vylúčené uplatnenie § 15 ods. 1\nalebo § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH. Takúto prax žalovaného, kedy došlo k zmene jeho\nnázoru, považoval žalobca za rozpornú s princípom právnej istoty.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu súhlasil s napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Prešove\na s vysloveným právnym záverom sa stotožňoval.\nDňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok upravujúci v\nzmysle § 1 písm. a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom\nsúdnictve, a v zmysle § 1 písm. b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb\nv správnom súdnictve.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu prechádzalo v medziach podaného\nodvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň vyhlásenia verejného rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1, 3 OSP v spojení s § 211 ods. 2 OSP a § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a\npostupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nZ obsahu pripojeného administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vykonal u žalobcu\ndaňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho\nčasti za zdaňovacie obdobie apríl 2013. O výsledku kontroly bol vyhotovený protokol č.\n9712401/5/22024844/2013/Zori zo dňa 20.9.2013. Na základe výsledkov kontroly správca dane znížil\nžalobcovi nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2013 o sumu\n18 134,38 Eur.\nDôvodom bola skutočnosť, že žalobca poskytoval služby (inštalačné práce) pre nemeckú spoločnosť\nO. prostredníctvom slovenskej spoločnosti (subdodávateľa). S poukazom na § 16 ods. 1 zákona č.\n222/2004 Z. z. o DPH správca dane uzavrel, že služby poskytované žalobcom nie sú predmetom dane\nv tuzemsku, a preto sa tieto služby neuvádzajú v daňovom priznaní. Ide totiž o služby súvisiace s\nvýstavbou fotovoltaickej elektrárne, ktorá je inžinierskou stavbou a spĺňa charakter nehnuteľnosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po oboznámení sa s obsahom a dôvodmi odvolania proti\nnapadnutému rozsudku Krajského súdu v Prešove, po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku\na po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vychádzajúc z ustanovenia § 219\nods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil\nod logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné\n\nprávne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním najvyšší súd stotožňuje\nv celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne\nneopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu,\nna zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k námietkam žalobcu uvedených v odvolaní dopĺňa\nnasledovné:\nÚlohou krajského súdu bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného a posúdiť, či\ntento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil rozhodnutie prvostupňového\nsprávneho orgánu (správcu dane), ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.\nurčený rozdiel v sume 18 134,38 Eur na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013, t. j. znížený nadmerný\nodpočet na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2013 zo sumy 30 654,40 Eur na sumu 12 520,02 Eur.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH predmetom dane je poskytnutie služby\n(ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná\nv postavení zdaniteľnej osoby.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH miestom dodania služby zdaniteľnej osobe, ktorá\nkoná v postavení zdaniteľnej osoby, je miesto, kde má táto osoba sídlo alebo miesto podnikania, a ak je\nslužba dodaná prevádzkarni zdaniteľnej osoby, miestom dodania služby je miesto, kde má táto osoba\nprevádzkareň. Ak zdaniteľná osoba, ktorá je príjemcom služby, nemá sídlo, miesto podnikania alebo\nprevádzkareň, miestom dodania služby je jej bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava.\nPodľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH miestom dodania služby vzťahujúcej sa na\nnehnuteľnosť vrátane realitnej činnosti a činnosti znalcov, ubytovacích služieb, poskytnutia práva na\nužívanie nehnuteľnosti, služieb zameraných na prípravu a koordináciu stavebných prác, ako sú služby\nposkytované architektmi a osobami zabezpečujúcimi stavebný dozor je miesto, kde sa nehnuteľnosť\nnachádza.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká\nplatiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je\npovinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou\npodľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v\ntuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami sú pozemky a stavby spojené so zemou\npevným základom.\nPodľa § 43 stavebného zákona stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo\nstavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu.\nPevným spojením so zemou sa rozumie\na) spojenie pevným základom,\nb) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,\nc) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,\nd) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,\ne) umiestnenie pod zemou.\nPodľa § 43a stavebného zákona stavby sa podľa stavebnotechnického vyhotovenia a účelu členia na\npozemné stavby a inžinierske stavby.\nPodľa 43a ods. 3 písm. k/ stavebného zákona inžinierske stavby sú stavby energetických zariadení,\nplynárne a spaľovne odpadu.\nNámietku žalobcu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku Najvyšší súd SR\npovažoval za nedôvodnú. Krajský súd vo svojom rozhodnutí presvedčivo, logicky a v dostatočnom\nrozsahu vysvetlil, prečo fotovoltaickú elektráreň, s ktorou súviseli služby poskytované žalobcom\nprostredníctvom jeho subdodávateľov, považoval za nehnuteľnosť, resp. inžiniersku stavbu. To isté platí\n\naj v súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa porušenia princípu právnej istoty. Na tomto mieste\nnajvyšší súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom bolo žalobcovi dostatočne\nzdôvodnené, prečo v tejto súvislosti nedošlo k porušeniu zákona daňovými orgánmi. Nie je možné sa\nodvolávať na konštatovanie správcu dane pri posúdení žiadosti o dobrovoľnú registráciu DPH bez toho,\naby sa brali do úvahy výsledky kontroly správnosti zdaňovania realizovaných obchodných transakcií\ntýkajúcich sa fotovoltaickej elektrárne nachádzajúcej sa mimo územia Slovenskej republiky (Nemecko).\nNavyše sám žalobca v odvolaní poukázal na usmernenie žalovaného, že v prípade poskytovania služieb\nsúvisiacich s fotovoltaickou elektrárňou nie je vylúčené uplatnenie § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.\nz. o DPH.\nNajvyšší súd SR poukazuje aj na rozhodnutie sp. zn. 2Sžf/140/2014 zo dňa 22.03.2017, v ktorom\nnajvyšší súd vyslovil právny názor, že stavebný zákon definuje stavbu cez „pevné spojenie so zemou“. Z\ntejto definície vyplýva, že stavba je stavbou vtedy, ak má pevné základy, ale pevným spojením so zemou\nsa rozumie aj upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi, alebo o inú stavbu,\nukotvenie pilótami alebo lanami, pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, ako aj\numiestnenie pod zemou. Okrem toho stavebný zákon definuje stavbu aj v tom zmysle, že je to stavebná\nkonštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou,\nalebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Je nepochybné, že fotovoltaická elektráreň, s ktorou\nsúviseli služby poskytované žalobcom, je montovaná na pevných základoch, podporné konštrukcie sú\nspojené so zemou kotviacimi prvkami a práve kotviace prvky (kolíky), resp. práce s nimi súvisiace\n(nabíjanie kolíkov) boli aj predmetom fakturácie subdodávateľa žalobcu (STROJMONTA SK, s.r.o.).\nNa tomto závere nič nemenia ani žalobcom predložené listinné dôkazy týkajúce sa posudzovania\nfotovoltaických elektrárni z pohľadu dane z príjmov v Nemecku, keďže v tomto prípade sa charakter\nfotovoltaickej elektrárne posudzuje z hľadiska slovenského zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH.\nKeďže podľa názoru najvyššieho súdu krajský súd o otázkach, ktoré boli dôvodom na podanie žaloby,\nnerozhodol svojvoľne a nezákonne a keďže najvyšší súd nezistil dôvod na zmenu alebo zrušenie\nnapadnutého rozsudku, považujúc jeho odôvodnenie za logické, jasné a zrozumiteľné a nezistil v tomto\nrozhodnutí žiaden rozpor so zákonom, rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP\na § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania\nnepriznal, žalovanému náhrada trov konania neprináleží zo zákona.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný,", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}