{"guid": "a12f287b-3485-4a1b-b5a0-a5c57d502583:a5eb3f4e-4766-4c39-8b48-14a9e57d764a", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8014201342.1", "spisova_znacka": "8Sžf/16/2016", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/16/2016 z 28. 6. 2018", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2018, sp. zn. 8Sžf/16/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:8014201342.1", "identifikacne_cislo": "8014201342", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2018-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2009/563", "nazov": "zákon č. 563/2009 Z. z. (daňový poriadok)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "nazov": "§ 219 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-91.odsek-3", "nazov": "§ 91 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/563/#paragraf-91.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/563-2009/paragraf-91"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/2009/563#paragraf-91"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a5eb3f4e-4766-4c39-8b48-14a9e57d764a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8014201342.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014201342.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014201342.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/16/2016\n8014201342\n28. 06. 2018\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2018:8014201342.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Eriky Šobichovej, v právnej veci žalobcu: REMAX s.r.o., so\nsídlom Tarnov 103, právne zastúpeného JUDr. Patrik Holinga, s.r.o., so sídlom Hlavná 25, Košice, proti\nžalovanému: Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica,\no preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia - oznámenia žalovaného č. 1100303/1/411301/2014\nzo dňa 17. septembra 2014, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.\n5S/67/2014-43 zo dňa 14. októbra 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 5S/67/2014-43 zo dňa 14.\noktóbra 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania zákonnosti v záhlaví označeného rozhodnutia žalovaného - Oznámenie o zamietnutí\nodvolania žalovaným podľa § 74 ods. 8 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok)\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“),\nktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie zo dňa 24.06.2014 proti daňovej exekučnej\nvýzve vydanej Daňovým úradom Prešov č. 9700502/5/2288151/2014/Max zo dňa 28.05.2014 postúpené\nžalovanému ako odvolaciemu orgánu dňa 28.07.2014 zamieta. O trovách konania rozhodol tak, že\nžalobcovi ich náhradu nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd konštatoval nedôvodnosť žalobných námietok žalobcu, pričom\nuviedol, že z obsahu administratívneho spisu bolo nesporné, že žalobca mal v daňovom konaní\nsplnomocneného zástupcu JUDr. Patrik Holinga, advokátska spoločnosť s.r.o., preto podľa citovaného\nust. § 30 ods. 3 v spojení s § 91 ods. 3 Daňového poriadku správca dane doručoval v daňovom konaní\nlen tomuto zástupcovi. Ak správca dane v predmetnom konaní doručoval daňovú exekučnú výzvu do\nvlastných rúk aj žalobcovi - daňovému dlžníkovi, krajský súd konštatoval, že správca dane postupoval\nnad rámec ustanovení § 91 ods. 3 Daňového poriadku.\nKrajský súd poukázal na názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozhodnutí sp.zn.\n5Sžf/20/2007 zo dňa 06.06.2007, kedy ozrejmil najvyšší súd pojem „osobne“ niečo vykonať tak, že\nto znamená vykonať niečo „nezastupiteľne“. Rozhodnutie o daňovej povinnosti - výzve na zaplatenie\ndaňového nedoplatku neznamená, že žalobca má v konaní niečo osobne, čiže nezastupiteľne vykonať.\nAk teda rozhodnutie o daňovej povinnosti daňového dlžníka nie je úkonom, ktorým má niečo osobne\nvykonať, nebolo povinnosťou správcu dane doručovať daňovú exekučnú výzvu žalobcovi do vlastných\n\nrúk. Iba platné doručenie daňovej exekučnej výzvy splnomocnenému zástupcovi žalobcu vyvolalo\nprávne účinky vo vzťahu k plynutiu lehoty na podanie odvolania.\nSúd zhodne s názorom žalovaného vyslovenom v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že\nDaňový poriadok nebráni tomu, aby daňový dlžník - žalobca napriek tomu, že má splnomocneného\nzástupcu vykonával právne úkony samostatne, avšak v lehotách a spôsobom ako to ustanovuje zákon.\nDaňová exekučná výzva bola splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručená dňa 10.06.2014 a od\ntohto dňa začala plynúť lehota na podanie odvolania. Posledným dňom lehoty na podanie odvolania\nbol 25.06.2014. Ak teda žalobca chcel podať odvolanie proti daňovej exekučnej výzve mohol tak urobiť\nnajneskôr do tohto dátumu. Žalobca však doručil odvolanie do elektronickej podateľne správcu dane až\ndňa 27.06.2014, t.j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty.\nKrajský súd za nedôvodnú považoval námietku žalobcu, že daňová exekučná výzva obsahuje nesprávne\npoučenie o opravnom prostriedku. Z obsahu daňovej exekučnej výzvy zo dňa 28.05.2014, ktorá sa\nnachádza v administratívnom spise žalovaného nesporne vyplýva, že správca dane v časti „Poučenie“\npoučil účastníkov daňového exekučného konania, že proti tejto daňovej exekučnej výzve môže podľa §\n91 ods. 5 Daňového poriadku podať daňový dlžník odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia a to písomne\nalebo ústne do zápisnice na Daňovom úrade Prešov. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.\nZároveň poučil daňového dlžníka, že odvolanie možno podať ak nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik\nvymáhaného daňového nedoplatku alebo bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú iné dôvody, pre ktoré\nje daňová exekúcia neprípustná a že v zmysle § 91 ods. 6 Daňového poriadku odvolanie musí byť\nodôvodnené, pričom na neskôr uplatnené dôvody sa neprihliada. Podľa krajského súdu toto poučenie\nzodpovedá všetkým zákonným náležitostiam uvedeným v § 91 ods. 5 v spojení s § 72 ods. 1, 2 Daňového\nporiadku.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, že v poučení o odvolaní ho správca dane\nnepoučil o spôsobe doručenia odvolania elektronickými prostriedkami tak, ako to upravuje § 14 ods. 1 v\nspojení s § 13 ods. 5 Daňového poriadku. V danom prípade je potrebné rozlišovať medzi formou podania\nodvolania, ktorú upravuje § 72 ods. 1 a 2 Daňového poriadku, t.j. že odvolanie sa podáva písomne alebo\nústne do zápisnice a spôsobom jeho doručenia, ktorý je špecificky upravený v § 14 ods. 1 v spojení s\n§ 13 ods. 5 Daňového poriadku vo vzťahu k určitým daňovým subjektom, ktorí sú povinní doručovať\npodania elektronickými prostriedkami. Z ustanovenia § 72 ods. 1 a 2 nevyplýva, aby správca dane bol\npovinný poučovať v rozhodnutí daňové subjekty o spôsobe doručovania odvolania. Ak teda správca\ndane poučil žalobcu, že môže podať odvolanie formou písomnou alebo ústnou do zápisnice, postupoval\ntak v súlade so zákonom.\nSúd považoval za nedôvodnú aj námietku žalobcu o tom, že mal aplikovať ust. § 54 ods. 3 zákona č.\n71/1967 Zb. o správnom konaní. Podľa krajského súdu z ust. § 163 Daňového poriadku je nesporné,\nže na daňové konanie sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Obdobnú právnu úpravu\nako má § 54 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní má aj Daňový poriadok v ustanovení\n§ 63 ods. 6 daňového poriadku, podľa ktorého ak chýba v rozhodnutí poučenie o odvolaní alebo v\nrozhodnutí bolo nesprávne uvedené poučenie, že proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, alebo\nak bola skrátená lehota na podanie odvolania alebo nie je v poučení určená lehota vôbec, odvolanie\nmožno podať do šiestich mesiacov po doručení rozhodnutia; to neplatí, ak rozhodnutie podľa tohto\nzákona nemusí obsahovať poučenie, pričom z obsahu poučenia uvedeného v daňovej exekučnej výzve\nnesporne vyplýva, že toto poučenie o odvolaní bolo vykonané v súlade so zákonom, a preto nemožno\npriznať žalobcovi právo podať odvolanie do 6 mesiacov po doručení rozhodnutia.\nKrajský súd nepovažoval za dôvodné ani tvrdenie žalobcu, že daňová exekučná výzva je považovaná za\npodanie správcu dane, ktoré je vo všeobecnosti právnym úkonom. Daňová exekučná výzva je z hľadiska\nvšeobecnej teórie práva individuálnym právnym aktom ako výsledok aplikačnej činnosti kompetentného\nštátneho orgánu (orgánu verejnej moci), ktorým sa zakladajú, menia alebo rušia, prípadne autoritatívne\nzisťujú (potvrdzujú) oprávnenia a právne povinnosť konkrétnych určených subjektov. Vydanie a obsah\nindividuálneho právneho aktu - rozhodnutia sú nezávislé od vôle adresátov aktu, čím sa odlišujú od\nobčianskoprávnych a súkromnoprávnych úkonov. Daňovú exekučnú výzvu nemožno považovať ani za\n„podanie“ správcu dane. Pojem „podanie“ upravuje Daňový poriadok v ustanovení § 58. Podľa § 58 ods.\n1 a 2 Daňového poriadku, z ktorých vyplýva, že podanie je úkonom, ktorý na základe dispozičnej zásady\nrealizujú výlučne daňové subjekty a nie správca dane.\n\nVychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, ako aj z obsahu administratívneho spisu žalobca podal\nodvolanie proti daňovej exekučne výzve dňa 27.06.2014, t.j. po uplynutí stanovenej lehoty, ktorá uplynula\ndňa 25.06.2014 počínajúc doručením daňovej exekučnej výzvy splnomocnenému zástupcovi žalobcu\ndňa 10.06.2014. Ak teda žalovaný podľa § 74 ods. 8 a 9 Daňového poriadku zamietol odvolanie žalobcu\nako neprípustné, postupoval v súlade so zákonom.\nZ uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol a\npodľa § 250k ods. 1 O.s.p. neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie súdu\nvychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. a že v konaní\ndošlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. účastníkom konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom, navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu\nzmenil tak, že žalobe vyhovie a zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie\nkonanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.\nŽalobca v odvolaní uviedol, že predmetná daňová exekučná výzva v obidvoch prípadoch obsahovala\npoučenie, že v zmysle Daňového poriadku „môže daňový dlžník proti uvedenej daňovej exekučnej výzve\npodať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia, a to písomne alebo ústne do zápisnice na Daňovom úrade\nPrešov. Včas podané odvolanie má odkladný účinok“. Žalobca využil svoje právo a podal dňa 27.06.2014\nproti predmetnej daňovej exekučnej výzve v zmysle § 91 ods. 5 Daňového poriadku odvolanie, ktoré\ndoručil elektronickými prostriedkami na adresu elektronickej podateľne portálu finančnej správy, ktorú\nprevádzkuje Finančné riaditeľstvo. Žalovaný tak urobil spôsobom, ktorý výslovne ustanovuje Daňový\nporiadok v ustanovení § 14 ods. 1 v nadväznosti na § 13 ods. 5. Lehota na podanie odvolania by vo\nvzťahu k žalobcovi uplynula až 05.07.2014. Odvolanie podal, teda žalobca podľa jeho názoru, riadne a\nvčas v zákonnej lehote 28.05.2014, ktorým vydal daňovú exekučnú výzvu s odôvodnením, že predmetné\nodvolanie žalobcu smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je podľa § 72 ods. 8 písm. a/ Daňového\nporiadku neprípustné, a to z dôvodu, že bolo podané po určenej lehote. Svoje rozhodnutie žalovaný\nodôvodnil tým, že v zmysle § 91 ods. 3 Daňového poriadku sa daňová exekučná výzva doručuje\núčastníkom daňového exekučného konania do vlastných rúk s tým, že za doručenie do vlastných rúk\nsa považuje aj doručenie zástupcovi splnomocnenému na preberanie písomnosti daňového dlžníka.\nŽalovaný bez akéhokoľvek odvolania sa na príslušné zákonné ustanovenie tykajúce sa plynutia lehôt\nuviedol, že lehota na podanie odvolania začala daňovému dlžníkovi plynúť odo dňa doručenia daňovej\nexekučnej výzvy jeho splnomocnenému zástupcovi, a teda odvolanie malo byť podané v lehote do\n25.06.2014. Žalovaný na str. 2 rozhodnutia, proti ktorému žaloba smeruje ďalej výslovne uviedol, že\nsprávca dane doručil daňovú exekučnú výzvu daňovému dlžníkovi nad rámec ustanovenia § 91 ods. 3\npísm. a/ Daňového poriadku a práve táto skutočnosť je v tomto konaní podľa žalobcu najpodstatnejšia,\nnakoľko v zmysle § 30 ods. 3 Daňového poriadku platí, že „Ak má adresát zástupcu s plnomocenstvom\nna účely správy daní, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi...“. Ak teda mal žalobca zástupcu\nso všeobecným plnomocenstvom na daňové konanie mal správca dane doručiť daňovú exekučnú\nvýzvu do vlastných rúk len tomuto splnomocnenému zástupcovi a daňovému dlžníkovi len na vedomie.\nPrvostupňový daňový orgán však doručil obidvom uvedeným subjektom daňovú exekučnú výzvu do\nvlastných rúk. Ak teda správca dane doručil obidvom subjektom podanie - daňovú exekučnú výzvu do\nvlastných rúk, žalobca je toho názoru, že doručenie tejto výzvy u obidvoch subjektov vyvolalo právne\núčinky, ktoré zákon spája s doručením daňovej exekučnej výzvy, a teda lehota na podanie odvolania\nzačala plynúť obidvom subjektom samostatne.\nSprávca dane svojím konaním, doručením daňovej exekučnej výzvy jednak daňovému dlžníkovi ako aj\njeho splnomocnenému zástupcovi nepochybne prejavil vôľu vo vzťahu jednak k osobe splnomocneného\nzástupcu a jednak k osobe daňového dlžníka smerujúcu k vzniku práv, okrem iného aj práva podať\nodvolanie, ktoré s týmto úkonom zákon - Daňový poriadok spája.\nUvedené konanie správcu dane - doručenie daňovej exekučnej výzvy obidvom vyššie uvedeným\nsubjektom do vlastných rúk preukazuje skutočnosť, že správca dane svojím konaním priznal obidvom\nsubjektom právo na podanie odvolania v 15 dňovej lehote, ktorá začala plynúť odo dňa jej doručenia\nsamostatne splnomocnenému zástupcovi a samostatne daňovému dlžníkovi. Zdôraznil, že v obidvoch\n\nprípadoch správca dane doručil daňovú exekučnú výzvu do vlastných rúk, a nie len splnomocnenému\nzástupcovi do vlastných rúk a daňovému dlžníkovi na vedomie alebo naopak.\nŽalovaný poukazoval na „samostatné vykonávanie úkonov daňovým dlžníkom popri splnomocnenom\nzástupcovi v lehotách a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon“, ale ktorý konkrétny zákon, resp.\nustanovenie, ktorého konkrétneho zákona upravuje danú situáciu.\nŽalobca poukázal na to, že žalovaného tvrdenie o začatí plynutia lehoty na podanie odvolania pre daňový\nsubjekt odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy splnomocnenému zástupcovi nemá explicitnú oporu\nv zákone.\nPodľa žalobcu žalovaný a rovnako aj prvostupňový súd, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s názorom\nžalovaného v napádanom rozsudku (str. 9, posledný odsek), sa v tejto súvislosti neodvoláva na žiadnu\nprávnu normu, ktorá by dané tvrdenie potvrdzovala, a teda vytvárala pre neho relevantný právny základ.\nV konaní bola sporná otázka, ktorá nebola prvostupňovým súdom vyriešená, a na ktorú žalobca v\nkonaní poukazoval - aký zákon výslovne ustanovuje spoločné plynutie lehoty na podanie odvolania\ndaňovému dlžníkovi v rámci lehoty plynúcej splnomocnenému zástupcovi? Nie je preto možné stotožniť\nsa s názorom žalovaného tak, ako to urobil prvostupňový súd, nakoľko uvedené tvrdenie žalovaného\no spoločnom plynutí lehoty splnomocneného zástupcu a daňového dlžníka podľa lehoty na podanie\nodvolania, ktorá v tomto prípade začala plynúť splnomocnenému zástupcovi, nemá výslovnú oporu v\nzákone. Ani žalovaný, ani prvostupňový súd tento svoj právny názor nepodložili relevantným zákonným\nustanovením, prvostupňový súd svoj právny názor vyslovený v napádanom rozsudku teda nedostatočne\nodôvodnil. Prípadná nedokonalosť v práve, resp. medzera v zákone predsa nemôže byť na škodu\ndaňového dlžníka, naviac ak sám správny orgán priznal žalobcovi právo podať odvolanie doručením\ndaňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk.\nPodľa názoru žalobcu rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu, ako aj rozhodnutie prvostupňového\nsúdu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko správca dane svojím konaním doručením daňovej exekučnej výzvy do vlastných rúk obom subjektom, priznal daňovému dlžníkovi aj\njeho splnomocnenému zástupcovi právo na podanie odvolania v 15 dňovej lehote, ktorá začala plynúť\nodo dňa jej doručenia samostatne splnomocnenému zástupcovi a samostatne daňovému dlžníkovi.\nKonanie správcu dane vyvolalo u obidvoch subjektov právne účinky, ktoré zákon výslovne spája\ns doručením daňovej exekučnej výzvy, a teda lehota na podanie odvolania začala plynúť obidvom\nsubjektom samostatne.\nV rámci základných zásad, resp. pravidiel prirodzenej spravodlivosti platí, že rozhodnutia súdu majú\nbyť rozumne odôvodnené. Súd v napádanom rozsudku svoj právny názor týkajúci sa začatia plynutia\nlehoty na podanie odvolania pre daňového dlžníka odo dňa doručenia daňovej exekučnej výzvy\nsplnomocnenému zástupcovi náležite neodôvodnil, len sa jednoducho stotožnil s názorom žalovaného,\nv dôsledku čoho je napádaný rozsudok arbitrárny, nepreskúmateľný, čím bola žalobcovi odňatá možnosť\nkonať pred súdom.\nŽalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdiť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal odvolaním napadnutí rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru,\nže odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle §\n250ja ods. 2 vety prvej O.s.p. s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.06.2018 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPredmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu\nžalovaného - Oznámenia o zamietnutí odvolania žalobcu žalovaným podľa § 74 ods. 8 písm. a/\nDaňového poriadku, ktorým žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie zo dňa 24.06.2014 (podané\nelektronicky dňa 27.06.2014) proti daňovej exekučnej výzve vydanej Daňovým úradom Prešov č.\n\n9700502/5/2288151/2014/Max zo dňa 28.05.2014 postúpené žalovanému ako odvolaciemu orgánu dňa\n28.07.2014 zamietol.\nOdvolací súd z obsahu administratívneho spisu zistil skutkový stav tak, ako bol podrobne opísaný v\nrozsudku krajského súdu a preto naň v celom rozsahu odkazuje a nebude zistenia opakovať.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán\nvecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či\nzistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci súdneho preskúmavacieho konania súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred\nsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3\nO.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nPodľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nSpor o zákonnosť napadnutého rozhodnutia (oznámenia) žalovaného medzi účastníkmi konania v\nprieskumnom konaní súdu spočíva v tom či správca dane a žalovaný postupovali správne a v súlade\nso zákonom tak, aby bola správne určený deň, kedy začala plynúť účastníkovi konania lehota na\npodanie odvolania voči rozhodnutiu správcu dane - daňovej exekučnej výzve vydanej Daňovým úradom\nPrešov č. 9700502/5/2288151/2014/Max zo dňa 28.05.2014 a ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu\ndoručená dňa 10.06.2014 a žalobcovi doručená dňa 20.06.2014.\nV predmetnej veci najvyšší súd poznamenáva, že podľa ust. § 91 ods. 3 Daňového poriadku sa\ndaňová exekučná výzva doručuje účastníkom konania do vlastných rúk (čo v danom prípade splnené\nbolo), pričom za doručenie do vlastných rúk sa považuje aj doručenie zástupcovi splnomocnenému\nna preberanie písomností daňového dlžníka, ktorý zásielku prevzal dňa 10.06.2014 (účastník dňa\n20.06.2014), pričom za doručenie, s ktorým právny poriadok spája následky, t.j. do kedy možno\npodať odvolanie voči predmetnému rozhodnutiu, je nutné považovať deň 10.06.2014, od kedy začala\núčastníkovi plynúť 15 dňová lehota na podanie odvolania podľa § 91 ods. 5 Daňového poriadku. V tomto\nprípade totiž právo podať voči daňovej exekučnej výzve odvolanie nevzniklo zástupcovi pre toto konanie\n(ten tak mohol urobiť iba v mene a na účet splnomocniteľa, teda nášho žalobcu) ale iba účastníkovi\nkonania, ktorého tento zástupca zastupoval. Zástupcovi žalobcu sa totiž rozhodnutím správcu dane\n(daňovej exekučnej výzvy) zo dňa 28.05.2014 žiadnym spôsobom nezasiahlo do jeho práv a povinností,\nale zasiahlo sa do práv a povinností žalobcu. Bolo vecou komunikácie a dohody medzi splnomocnencom\na splnomocniteľom informovať sa o rozhodujúcich skutočností potrebných pre včasné podanie odvolania\nvoči predmetnej daňovej exekučnej výzve tak, aby bola procesná lehota zachovaná. Toto nemôže ísť na\nťarchu daňového úradu, resp. žalovaného a to ani v prípade, že predmetnú výzvu doručoval nad rámec\n\nzákona obom, teda žalobcovi a jeho zástupcovi do vlastných rúk. Preto nemožno považovať za dôvodnú\nnámietku žalobcu, že právnemu zástupcovi žalobcu a žalobcovi by začala plynúť lehota na podanie\nodvolania v iný deň, nakoľko táto začala plynúť dňa 10.06.2014 doručením rozhodnutia z 28.05.2014\nprávnemu zástupcovi žalobcu.\nZároveň najvyšší súd poznamenáva, že z dikcie ust. § 91 ods. 3 Daňového poriadku jednoznačne\nvyplýva, že daňová exekučná výzva nie je rozhodnutím, ktorým sa žalobcovi ukladá niečo osobne\nvykonať a mala by mu byť doručovaná podľa § 30 ods. 3 Daňového poriadku do vlastných rúk.\nV ostatných námietkach žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu odkazuje najvyšší súd na rozsudok\nkrajského súdu, ktorý sa s jeho námietkami podrobne, logicky a vecne správne vysporiadal, a ktoré aj\nnajvyšší súd považuje za nedôvodné.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove\nč.k. 5S/67/2014-43 zo dňa 14.10.2015 podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.\nPri rozhodovaní o náhrade trov konania vrátane trov odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z\nustanovení § 246c ods. 1, § 224 ods. 1 a § 250k O.s.p. a rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní\núspešný, náhradu trov konania nepriznal, a žalovanému toto právo zo zákona neprináleží.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z., Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/67/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}