{"guid": "7dede65c-2885-4cca-8cbc-d18306d6e8d5:c09846c1-f867-43d3-a72a-98c066b28b5d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2018:8014200817.1", "spisova_znacka": "7Sžo/31/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/31/2016 z 24. 1. 2018", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. januára 2018, sp. zn. 7Sžo/31/2016, ECLI:SK:NSSR:2018:8014200817.1", "identifikacne_cislo": "8014200817", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2018-01-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-3", "nazov": "§ 244 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-244.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-244"}, {"iri": "/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-18.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 18 ods. 2 písm. b) zákona č. 245/2008 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2008/245/#paragraf-18.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/245-2008/paragraf-18"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-244", "/SK/ZZ/2008/245#paragraf-18"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c09846c1-f867-43d3-a72a-98c066b28b5d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200817.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200817.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2018:8014200817.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/31/2016\n8014200817\n24. 01. 2018\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2018:8014200817.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: G. R., narodený XX. G. XXXX, bytom Y. K.,\nN. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Škamla, s.r.o., so sídlom Žilina, Makovického 15,\nIČO: 36 799 688, proti žalovanému 1/: Gymnázium J. Francisciho - Rimavského, so sídlom Levoča,\nKláštorská 37 a žalovanému 2/: Riaditeľ Gymnázia J. Francisciho - Rimavského, so sídlom Levoča,\nKláštorská 37, žalovaní v rade 1/ a 2/ právne zastúpení: JUDr. Lucia Morgošová, advokátka, so sídlom\nBratislava, Tallerova 4, o žalobe proti rozhodnutiu a postupu žalovaného, na odvolanie žalobcu proti\nuzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. novembra 2015, č. k. 4S 51/2014-70, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Prešove z 20. novembra 2015, č. k. 4S\n51/2014-70, z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Prešove (ďalej v texte len „krajský súd“) uznesením z 20. novembra 2015, č. k. 4S\n51/2014-70 (ďalej v texte len „odvolaním napadnuté rozhodnutie“ a „rozhodnutie krajského súdu“)\nzastavil konanie vedené na krajskom súde pod sp. zn. 4S 51/2014 a o náhrade trov konania rozhodol\ntak, že žiadnemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 244 ods. 1 až 3\nObčianskeho súdneho poriadku a § 247 ods. 1 až 3 Občianskeho súdneho poriadku a § 250 ods. 4\nObčianskeho súdneho poriadku a konštatoval, že z obsahu spisu je nepochybné, že žalobca podanou\nžalobou namieta zákonnosť školského vysvedčenia, ktoré bolo žalobcovi vystavené za 3. ročník štúdia\nu žalovaného v 1/ rade, a ktoré žalobca považuje za rozhodnutie školy ako správneho orgánu.\nĎalej krajský súd poukázal na ustanovenia § 18 ods. 1, ods. 2 písm. b/ a ods. 10 zákona č. 245/2008\nZ. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a uviedol,\nže vysvedčenie je teda klasifikované ako verejná listina, ako doklad potvrdzujúci úroveň získaného\nvzdelania s konkrétnym stupňom hodnotenia osoby, ktorej je vystavené, t. j. oznamujú sa ním žiakovi\nvýsledky hodnotenia a klasifikácia v príslušnom predmete v procese vzdelávania. Žiadne ustanovenie\nvyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 326/2008 Z. z. o druhoch a náležitostiach\nvysvedčení a ostatných školských tlačív, vrátane spôsobov ich evidencie a uloženia nedefinuje školské\nvysvedčenie ako rozhodnutie školy, či iného subjektu, ale považuje ho za tlačivo.\nPodľa § 5 vyhlášky č. 65/2015 Z. z. o stredných školách predmetom hodnotenia a klasifikácie žiaka je\núroveň dosiahnutých vedomostí, zručností a schopností žiaka podľa učebných osnov a vzdelávacích\nštandardov. Z obsahu pojmu hodnotenie žiaka, ako aj z citovaného ustanovenia vyhlášky podľa\nkrajského súdu vyplýva, že hodnotenie žiaka ako súčasť vzdelávacieho procesu nie je správnym\nkonaním, ktoré by bolo upravené ustanoveniami Správneho poriadku. Vysvedčenie ako verejná listina,\n\nktorá v sebe obsahuje stupeň hodnotenia príslušného žiaka tak nemôže byť v tejto súvislosti považovaná\nza správne rozhodnutie, keďže nie je výsledkom správneho konania.\nZ uvedených citovaných ustanovení podľa krajského súdu nevyplýva, aby sa vysvedčenie považovalo\nza rozhodnutie správneho orgánu o práve na vzdelanie, či o životnom napredovaní, ako to mylne uvádza\nžalobca.\nVo vzťahu k postaveniu žalovaného v 2/ rade a k jeho pasívnej legitimácii v tomto konaní krajský súd\npoukázal na § 5 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý upravuje kompetencie riaditeľa strednej školy. Z uvedeného\nje zrejmé, že do kompetencií riaditeľa strednej školy ako štátneho orgánu vykonávajúceho štátnu správu\nna prvom stupni nespadá vydávanie vysvedčení, a to tiež z vyššie uvedeného dôvodu, že vysvedčenie\nnie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní. Krajský súd sa preto stotožnil s námietkou žalovaného\nv 2/ rade, že ten nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania v zmysle podanej žaloby.\nKrajský súd ďalej v odvolaním napadnutom rozhodnutí poukázal na ustanovenia § 103 Občianskeho\nsúdneho poriadku a § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom mal jednoznačne za\npreukázané, že v tomto konaní nie sú splnené zákonné podmienky na konanie v súlade s § 244 a nasl.\nObčianskeho súdneho poriadku, t. j. v zmysle príslušných zákonných ustanovení upravujúcich správne\nsúdnictvo, konkrétne podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, ako to požaduje\nžalobca.\nPri prijatí záveru, že školské vysvedčenie nie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní v zmysle §\n244 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, je nutné konštatovať, že v konaní nie je splnená podmienka\nexistencie rozhodnutia správneho orgánu, ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho preskúmania v\nzmysle žalobcom podanej žaloby. Keďže ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno\nodstrániť, krajský súd preto v súlade s § 104 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku v\nspojení s § 246c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo\nna náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.\nII.\nŽalobca podal v zákonnej lehote proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 20. novembra 2015, č.\nk. 4S 51/2014-70, odvolanie spísané svojim právnym zástupcom 22. decembra 2015 (ďalej v texte len\n„podané odvolanie“), v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej v texte len „najvyšší\nsúd“ a „odvolací súd“) uznesenie Krajského súdu v Prešove z 20. novembra 2015, č. k. 4S 51/2014-70,\nv časti týkajúcej sa zastavenia konania proti odporcovi v rade 1/ zrušil a v tejto časti vrátil vec krajskému\nsúdu na ďalšie konanie.\nŽalobca v podanom odvolaní uviedol, že s napadnutým rozhodnutím čiastočne nesúhlasí, a to v časti\nrozhodnutia, v ktorej bolo rozhodnuté o tom, že konanie sa vo vzťahu k odporcovi v rade 1/ Gymnázium\nJ. Francisciho - Rimavského, so sídlom v Levoči, Kláštorská 37 zastavuje, a preto v tejto časti podáva\nproti napadnutému uzneseniu odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho\nporiadku, nakoľko rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci.\nPodľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí krajský súd dospel k záveru, že nakoľko školské vysvedčenie\nnie je rozhodnutím vydaným v správnom konaní, nie je v konaní splnená podmienka existencie\nrozhodnutia správneho orgánu, ktoré je spôsobilé byť predmetom súdneho preskúmania v zmysle\nžalobcom podanej žaloby. Krajský súd vo svojom rozhodnutí ďalej podľa žalobcu uviedol, že žiadne\nustanovenie Ministerstva školstva SR č. 326/2008 Z. z. o druhoch a náležitostiach vysvedčení a\nostatných školských tlačív, vrátane spôsobov ich evidencie a uloženie nedefinuje školské vysvedčenie\nako rozhodnutie školy, či iného subjektu, ale považuje ho za tlačivo. Krajský súd vo svojom rozhodnutí\ntaktiež podľa žalobcu uviedol, že vysvedčenie je klasifikované ako verejná listina, ako doklad\npotvrdzujúci úroveň získaného vzdelania s konkrétnym stupňom hodnotenia osoby, ktorej je vystavené,\nt. j. oznamujú sa ním žiakovi výsledky hodnotenia a klasifikácia v príslušnom predmete v procese\n\nvzdelávania. V napadnutom rozhodnutí krajský súd ďalej podľa žalobcu uviedol, že z obsahu pojmu\nhodnotenie žiaka, ako aj z citovaného ustanovenia vyhlášky vyplýva, že hodnotenie žiaka ako súčasť\nvzdelávacieho procesu nie je správnym konaním, ktoré by bolo upravené ustanoveniami Správneho\nporiadku. Vysvedčenie ako verejná listina, ktorá v sebe obsahuje stupeň hodnotenia príslušného žiaka,\ntak nemôže byť v tejto súvislosti považovaná za správne rozhodnutie, keďže nie je výsledkom správneho\nkonania.\nNa základe vyššie uvedeného krajský súd dospel podľa žalobcu k záveru, že z ním citovaných\nustanovení teda nevyplýva, aby sa vysvedčenie považovalo za rozhodnutie správneho orgánu o práve\nna vzdelanie, či o životnom napredovaní, ako to mylne uvádza žalobca. S vyššie uvedeným podľa\nžalobcu nemožno súhlasiť.\nŽalobca v podanom odvolaní ďalej uviedol, že podľa § 1 ods. 2 Správneho poriadku správnym\norgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba\nalebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo\npovinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy. Podľa § 224 ods. 3\nObčianskeho súdneho poriadku rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb dotknuté. Postupom správneho orgánu sa\nrozumie aj jeho nečinnosť.\nŽalobca má za to, že školské vysvedčenie zakladá práva a povinnosti žiaka základnej alebo strednej\nškoly. Ide najmä o právo pokračovať vo vzdelaní alebo povinnosť opakovať ročník. Taktiež sa dotýka\njeho súkromného a rodinného života.\nZ vyššie uvedeného jednoznačne podľa žalobcu vyplýva, že vysvedčenie svojmu adresátovi zakladá\nvznik práv a povinností, a preto je nepochybne rozhodnutím o verejnom subjektívnom práve na\nvzdelanie. Vyššie uvedené vyplýva aj z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. septembra\n2009, sp. zn. PL. ÚS 21/08, ktorý podľa žalobcu uvádza, že nie je podstatné to, ako je príslušný\n(individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.),\nale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva a zakladá im priamo alebo aj\nsprostredkovane práva a povinnosti. Žalobca ďalej uviedol, že na vyššie uvedený nález poukazoval aj\nvo svojom podaní. Krajský súd sa podľa žalobcu s jeho námietkou nijako nevysporiadal.\nPodľa žalobcu vo svojom podaní taktiež poukazoval na Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo 14. mája\n2014, sp. zn. 21S 27/2014, na základe ktorého mal za to, že vylúčenie aplikácie Správneho poriadku a\nabsencia osobitnej procesnej úpravy nemôže v právnom štáte znamenať priestor pre bezbrehú ľubovôľu\nverejnoprávneho subjektu. V právno-aplikačnej praxi by mali byť použité všeobecné požiadavky na\nkonania verejnoprávnych subjektov a právne princípy, resp. štandard všeobecných pravidiel správania\nsa aj napriek tomu, že zákon výslovne neoznačuje vysvedčenie ako rozhodnutie. Krajský súd sa ani s\ntouto námietkou podľa žalobcu nijako nevysporiadal.\nŽalobca na záver dodal, že z vyššie uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že žiadny právny predpis\nneoznačuje vysvedčenie ako rozhodnutie neznamená, že vysvedčenie nemôže byť rozhodnutie, ktoré\nby bolo možne podrobiť súdnemu prieskumu. Ak by aj bol správny záver súdu prvého stupňa, že\nvysvedčenie nie je výsledkom právneho konania, v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline je zrejmé,\nže ani táto skutočnosť neznamená, že pri vydávaní má byť vytvorený priestor pre bezbrehú ľubovôľu\nverejnoprávneho subjektu. V tomto prípade by sa mal na vec aplikovať štandard všeobecných pravidiel\nsprávneho práva.\nNa základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec,\nak dospel k záveru, že školské vysvedčenie nemôže byť predmetom súdneho prieskumu.\nIII.\n\nŽalovaný v rade 1/ sa listom spísaným 16. februára 2016 (ďalej v texte len „vyjadrenie k podanému\nodvolaniu“) vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu k podanému odvolaniu a žiadal, aby\nodvolací súd uznesenie Krajského súdu v Prešove z 20. novembra 2015, č. k. 4S 51/2014-70, potvrdil\na žalobcu zaviazal k náhrade trov právneho zastúpenia vo výške 151,58 eur.\nŽalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že podané odvolanie považuje za nedôvodné a\nv celom rozsahu sa stotožňuje s napadnutým uznesením krajského súdu.\nĎalej žalovaný uviedol, že podľa názoru žalobcu školské vysvedčenie zakladá práva a povinnosti žiaka\nzákladnej alebo strednej školy. Ide najmä o právo pokračovať vo vzdelaní alebo povinnosť opakovať\nročník. Taktiež sa dotýka jeho súkromného a rodinného života. S názorom prezentovaným žalobcom v\npodanom odvolaní sa nemožno stotožniť, nakoľko školské vysvedčenie nemá charakter „rozhodnutia\"\ns konštitutívnymi účinkami pre žalobcu, v čoho dôsledku je vylúčený jeho súdny prieskum v rámci\nsprávneho súdnictva, tak ako správne uzavrel konajúci krajský súd v napadnutom uznesení.\nŽalovaný následne poukázal na ustanovenie § 18 ods. 2 písm. b/ zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove\na vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a § 1 ods. 1 vyhlášky\nMinisterstva školstva Slovenskej republiky č. 326/2008 Z. z. o druhoch a náležitostiach vysvedčení a\nostatných školských tlačív vrátane spôsobov ich evidencie a uloženia a uviedol, že školské vysvedčenie,\nako doklad, ktorým sa preukazuje získané vzdelanie, má povahu deklaratórneho správneho aktu.\nKonštitutívnym aktom, ktorým sa nadobúda príslušné vzdelanie, je samotné absolvovanie štúdia,\nresp. riadne ukončenie štúdia, a nie až následné odovzdanie vyplneného tlačiva - vysvedčenia.\nŠtúdiom sa nezískava vysvedčenie, ale vzdelanie. Vysvedčenie sa následne vydáva žiakom, ktorí\nriadne ukončili vzdelanie v príslušnom stupni, a to za podmienok rámcovo upravených v školskom\nzákone. V prejednávanom prípade bolo podmienkou riadneho ukončenia vzdelania v rámci tretieho\nročníka stredoškolského štúdia úspešné absolvovanie komisionálnych skúšok zo strany žalobcu, ktorých\nvýsledok je v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 školského zákona pre klasifikáciu žiaka konečný. Práva a\npovinnosti žalobcu vo vzťahu k jeho klasifikácii a následnému pokračovaniu v stredoškolskom štúdiu teda\nzakladali výlučne výsledky komisionálnych skúšok, a nie vysvedčenie, ktoré len osvedčuje hodnotenie\nžalobcu v procese jeho vzdelávania.\nĎalej žalovaný uviedol, že vzhľadom k tomu, že samotné vysvedčenie nezakladá žiadne práva a\npovinnosti žiaka (len preukazuje, resp. osvedčuje stupeň získaného vzdelania), a zároveň žalovaný\npri jeho vydávaní nevystupuje v pozícii subjektu s rozhodovacími právomocami, ale len ako orgán\nzodpovedný za riadne vyplnenie dokladu v súlade s dosiahnutými výsledkami klasifikácie žalobcu v\npredchádzajúcom procese vzdelávania, je vylúčený postup podľa § 224 ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku, na ktorý sa žalobca odvoláva. „Rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým\nsa zakladajú, menia, rušia alebo môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti fyzických osôb alebo\nprávnických osôb... Ak nejde o rozhodnutie, ale len o úkon správneho orgánu, ktorého obsah nemá\nautoritatívny vzťah k žiadnej osobe, taký úkon nepodlieha súdnemu prieskumu. Základným rozlišovacím\nznakom takého úkonu je to, že správny orgán nevystupuje v úlohe vykonávateľa štátnej moci, ale len\nv pozícii oznamovateľa alebo orgánu zodpovedného za agendu potvrdení, overení, sťažností a pod....\nRozhodujúcim je konštitutívny charakter individuálneho aktu. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec\n(89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín správny\nakt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych\norgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré\npriamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb\". Musí teda ísť o individuálny správny akt vo vzťahu\nk subjektom práva, ktorým sa ukladajú práva, povinnosti prípadne sa zasahuje do slobôd alebo záujmov\ntýchto subjektov.\" (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. apríla 2012, sp. zn. 3Sžo\n6/2012).\nNa záver svojho vyjadrenia žalovaný dodal, že vylúčenie prieskumu vysvedčenia v správnom\nsúdnictve pre jeho deklaratórny (osvedčovací) charakter však nepredstavuje žiadnu „bezbrehú svojvôľu\nverejnoprávneho subjektu,\" tak ako to prezentuje žalobca s poukazom na Rozsudok Krajského súdu v\nŽiline zo 14. mája 2014, sp. zn. 21S 27/2014, nakoľko existujúca právna úprava poskytuje žalobcovi\nprocesné spôsobilý prostriedok ochrany jeho práv, keďže žalobca je oprávnený domáhať sa súdneho\nprieskumu zákonnosti postupu Štátnej školskej inšpekcie, ŠIC v Prešove, ktorá ako nezávislý kontrolný\norgán v súlade so zákonom zverenými kompetenciami v prejednávanom prípade rozhodovala o\n\nžalobcovej námietke voči členom skúšobnej komisie na komisionálnych skúškach žalobcu v poslednom\nstupni.\nIV.\nZákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Podľa § 492 ods.\n2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku\nzačaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu z dôvodov a\nv rozsahu uvedenom v žalobcom podanom odvolaní podľa § 212 Občianskeho súdneho poriadku v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho súdneho\nporiadku a postupom podľa § 250ja ods. 2 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku v spojení s §\n492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku bez nariadenia pojednávania, keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 211 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a § 492\nods. 2 Správneho súdneho poriadku), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.\nŽalobca v žalobe tvrdil, že po vykonaní komisionálnej skúšky z Matematiky vzniesol námietku zaujatosti\nvoči komisii, ktorá riaditeľkou školy bola vyhodnotená ako sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z. z. zákona\no sťažnostiach. Žalobca sa ďalších skúšok pre nezákonné zloženie komisie nezúčastnil, za ktoré bol\nklasifikovaný v napadnutom vysvedčení známkou „nedostatočný“ (nezúčastnil sa komisionálnej skúšky\nz Fyziky). Fyzicky sa žalobca zúčastnil komisionálnej skúšky z Matematiky, ktorú na základe zadaných\núloh realizoval, čo vyplýva z obsahu administratívneho spisu.\nVysvedčenie žalobcu je výsledkom komisionálnej skúšky z Matematiky a Fyziky. Pre posúdenie\nsprávnosti hodnotenia žalobcu, z uvedených predmetov za II. polrok školského roku 2011/2012, je\nvýchodiskom vyhodnotenie zákonnosti postupu priebehu komisionálnych skúšok, vrátane jej záverov.\nVysvedčenie, ktoré žalobca napáda, nemôže obsahovať vo vzťahu k predmetom Matematika a Fyzika\nza II. pol rok 2011/2012 iné skutočnosti, než tie, ktoré sú výsledkom komisionálnych skúšok vykonaných\n30. januára 2014 z uvedených predmetov. Žalobcom podaná námietka zaujatosti (4. februára 2014 po\ntermíne komisionálnych skúšok) obsahuje jednak námietku zloženia komisie, ako aj konkrétne námietky\ntýkajúce sa písomnej časti skúšky aj ústnej časti skúšky vo vzťahu k predmetu Matematika, ktorú skúšku\ndňa 30. januára 2014 žalobca aj vykonal.\nV zákonnej úprave je vysvedčenie deklarované ako „doklad o získanom\nvzdelaní“ - § 18 ods. 2 písm. b/ a ods. 10 zákona č. 245/2008 Z. z., a má charakter verejnej listiny.\nRozhodnutie orgánu verejnej správy preskúmavané v správnom súdnictve, v konaní podľa druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, je svojou povahou individuálnym správnym aktom,\nktorým sa konkrétnemu adresátovi autoritatívne určuje obsah jeho subjektívnych práv a povinností\ntak, že takýmto určením bol vo svojom právnom postavení subjektívne dotknutý. Takéto rozhodnutie\nani nemuselo byť vydané procesným postupom, na ktorý by sa výslovne alebo aspoň subsidiárne\nvzťahoval zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) a v zásade ani nemusí mať\nformálne náležitosti rozhodnutia podľa § 47 správneho poriadku. Ochrana poskytovaná správnym\nsúdnictvom by bola iba iluzórnou, kedy sám orgán verejnej správy tým, že svoje rozhodnutie vydá\nbez formálnych náležitostí zodpovedajúcich správnemu poriadku vedel dosiahnuť, že proti takémuto\nrozhodnutiu sa ukrátená fyzická alebo právnická osoba nebude vedieť domôcť ochrany pred súdom,\nktorá je garantovaná v článku 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Preto sa za spôsobilý predmet\nsúdneho prieskumu považujú aj povolenia alebo aj listy s charakterom rozhodnutia vydaného príslušným\norgánom verejnej správy,\nako právno-aplikačné akty správnych orgánov uvedených v ustanovením § 3 ods. 7 Správneho poriadku\n(Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. augusta 2011, sp. zn. 5Sžf 31/2011).\n\nPodľa najvyššieho súdu je nutné pojem rozhodnutia, na účely možnosti jeho preskúmavania v konaní\npodľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, vykladať predovšetkým materiálne, t. j.\npodľa toho, či z obsahu aktu orgánu verejnej správy vyplýva, že ide o rozhodnutie vo vyššie naznačených\nintenciách, či by vyhovením\nžaloby - ktorým je v konaní podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku vždy zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia, bola poskytnutá efektívna ochrana dotknutému subjektívnemu právu žalobcu.\nPredmetom prieskumu je návrh žalobcu na zrušenie verejnej listiny - vysvedčenia za II. polrok\n2011/2012 vo vzťahu k predmetom Matematika a Fyzika, ktoré je dôsledkom vykonania, podľa žalobcu,\nnezákonných komisionálnych skúšok, z uvedených predmetov, 30. januára 2014.\nOdvolací súd posúdil uvedenú písomnosť v intenciách, či táto písomnosť má povahu rozhodnutia, ktoré\nby mohlo byť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu na základe žaloby v konaní podľa druhej\nhlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. Táto písomnosť obsahuje, podľa názoru odvolacieho\nsúdu, autoritatívnosť určenia obsahu konkrétnych verejných subjektívnych práv a povinností žalobcu,\nkeď deklaruje v konečnom dôsledku výsledky komisionálnych skúšok určených pre žalobcu z predmetov\nMatematika a Fyzika za II. polrok 2011/2012, ktoré boli určené na deň 30. januára 2014, a ktorých\nzákonnosť postupu komisionálnych skúšok žalobca napáda.\nVysvedčenie predstavuje vrchnostenský akt aplikácie práva s nepriaznivým dopadom na právne\npostavenie žalobcu, ktorým žalobca mohol byť na svojich právach, právom chránených záujmov\ndotknutý.\nKonanie správneho orgánu, ktoré predchádzalo vydaniu vysvedčenia (realizácie komisionálnych skúšok\nz Matematiky a Fyziky žalobcu určené na 30. januára 2014) malo povahu faktickej aktivity, činnosti,\nktorej výsledok bol premietnutý do podoby rozhodnutia na účely druhej hlavy piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku.\nPokiaľ ohodnotenie žiaka vyjadrené vo vysvedčení, vo vzťahu k jednotlivým predmetom deklaruje\nvýsledok komisionálnych skúšok, ktorých zákonnosť účastník konania napáda, tak vysvedčenie treba\npovažovať za individuálny správny akt, ktorý môže zasiahnuť do práv a právom chránených záujmov\núčastníka, a je spôsobilým predmetom súdneho prieskumu.\nOdvolací súd sa nestotožnil s názorom krajského súdu, že vysvedčenie, v prípade žalobcu, nemôže\nbyť spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. Dáva však do pozornosti krajskému súdu, že z obsahu\npodanej žaloby, v ktorej je žalobca zastúpený právnym zástupcom, advokátom, je zrejmé, že sa\ndomáha prieskumu vysvedčenia. V podanej žalobe však absentuje petit žaloby, z ktorého by bolo\nzrejmé, akým konkrétnym spôsobom sa domáha svojich práv, tak, aby bol predmet prieskumu riadne\nidentifikovaný, a bolo vymedzené v akom rozsahu predmet prieskumu napáda, ktorých konkrétnych\nzáverov deklarovaných vo vysvedčení, sa žalobca domáha. Preto bude potrebné, aby krajský súd\nodstránil v súčinnosti s právnym zástupcom žalobcu uvedené nedostatky podanej žaloby a po doplnení\nžalobného petitu, v naznačenom smere, bude kompetentný krajský súd ďalej konať a rozhodnúť.\nOdvolací súd podľa § 250ja ods. 3 druhá veta Občianskeho súdneho poriadku, § 246c ods. 1 a § 221\nods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku\nzrušil uznesenie Krajského súdu v Prešove a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. O trovách\nkonania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí vo veci podľa § 224 ods. 3 Občianskeho súdneho\nporiadku v spojení s § 246 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku a § 492 ods. 2 Správneho\nsúdneho poriadku.\n\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako odvolací súd v pomere hlasov\n3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení účinnom od 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}